18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/10

—

Výbor regiónov sa musí štruktúrovaným spôsobom – aj na základe využitia poznatkov platformy na monitorovanie stratégie Európa 2020 – zapájať do ďalšieho priebehu stratégie Európa 2020. Do výročnej správy Európskej komisie určenej na jarný samit by sa preto mala začleniť stála kapitola o účasti miestnych a regionálnych orgánov na vykonávaní tejto stratégie,

—

politika súdržnosti sa aj v budúcnosti musí zameriavať na ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v Zmluve o EÚ, najmä na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov. Za tohto predpokladu bude aktívne prispievať k realizácii cieľov stratégie Európa 2020,

—

len prostredníctvom horizontálneho prístupu v rámci politiky súdržnosti možno zabezpečiť, že všetky regióny v Európskej únii budú mať možnosť aktívne sa podieľať na zavádzaní stratégie Európa 2020 do praxe,

—

mohlo by sa to podariť na základe územnej dohody s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktorá by na úrovni európskych inštitúcií stanovovala zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do realizácie stratégie Európa 2020, ako aj prostredníctvom odporúčania týkajúceho sa územných dohôd, ktoré by umožnilo štruktúrované zapojenie územných samospráv na celoštátnej úrovni podľa ich právomocí.

Hlavný spravodajca

:

Dr. Michael Schneider (DE/EĽS), štátny tajomník pre spolkové a európske záležitosti,

splnomocnenec spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko v spolkových orgánoch

Referenčný dokument

:

Žiadosť belgického predsedníctva

1.

konštatuje, že predloženie oznámenia Európskej komisie a záverov Európskej rady o stratégii Európa 2020 bolo dôležitým krokom týkajúcim sa budúceho smerovania politík EÚ zameraných na podporu trvalo udržateľného rastu, inovácie a zamestnanosti;

2.

zdôrazňuje, že v priebehu rokovaní sa európske inštitúcie dohodli na hlavných cieľoch a prioritných činnostiach, ktoré by sa mali v najbližších mesiacoch zrealizovať prostredníctvom kľúčových iniciatív a legislatívnych návrhov;

3.

poukazuje na to, že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do ďalšieho rozvoja stratégie a ich aktívna účasť na ňom, ako aj posilnenie ich úlohy pri uplatňovaní stratégie, majú mimoriadny význam;

4.

v tejto súvislosti konštatuje, že kľúčom k úspechu stratégie Európa 2020 je cielené využívanie potenciálu a zdrojov miestnych a regionálnych orgánov;

5.

zdôrazňuje významný prínos, ktorým môže politika súdržnosti EÚ prispieť k realizácii stratégie Európa 2020;

6.

z tohto dôvodu víta skutočnosť, že belgické predsedníctvo Rady EÚ požiadalo Výbor regiónov o stanovisko k budúcej úlohe politiky súdržnosti pri vykonávaní stratégie Európa 2020;

7.

pripomína, že sa Výbor regiónov v posledných rokoch intenzívne zaoberal zameraním Lisabonskej stratégie a zapojením miestnych a regionálnych orgánov do jej vykonávania, ako aj otázkou budúceho smerovania stratégie Európa 2020;

8.

v tejto súvislosti poukazuje najmä na tieto dokumenty:

9.

zdôrazňuje, že východiskovým bodom hodnotenia budúcej úlohy politiky súdržnosti pri realizácii stratégie Európa 2020 musia byť zmluvný základ a ciele rôznych politík EÚ;

10.

v tejto súvislosti konštatuje, že politika súdržnosti musí prispieť k vykonávaniu stratégie Európa 2020 v rámci cieľov stanovených v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s transverzálnym cieľom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorý bol zavedený Lisabonskou zmluvou a ustanovený v článku 3 Zmluvy o Európskej únii;

11.

poukazuje na to, že politika súdržnosti je zameraná na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s cieľom podporiť harmonický rozvoj Únie ako celku a znižovať rozdiely v regiónoch, ktoré zaostávajú v rozvoji, ako aj znížiť zaostávanie najviac znevýhodnených regiónov. V tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť vidieckym oblastiam, oblastiam s hospodárskym znevýhodnením, oblastiam postihnutým priemyselnými zmenami a oblastiam, ktoré musia prekonať vážne a trvalé prírodné alebo demografické nevýhody, ako sú napríklad najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, alebo ostrovné, pohraničné či horské regióny. Okrem toho Výbor regiónov pripomína výzvy uvedené v štúdii „Európa 2020“, ktorým musia čeliť regióny EÚ, vrátane regiónov ležiacich na vonkajšej hranici EÚ alebo mestských oblastí, ktorých okrajové zóny často postupne upadajú a postihuje ich sociálna a hospodárska chudoba. Domnieva sa tiež, že pri vykonávaní stratégie Európa 2020 sa musia zohľadniť aj najvzdialenejšie regióny v súlade s článkom 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

12.

konštatuje, že štrukturálne fondy EÚ do veľkej miery pomohli realizovať doterajšiu Lisabonskú stratégiu, ľutuje však, že do tejto realizácie neboli dostatočne zapojené územné samosprávy;

13.

z tohto dôvodu podporuje závery Európskej rady zo 17. júna 2010, v ktorých Európska rada zdôrazňuje, že s cieľom prispieť k úspechu stratégie Európa 2020 je dôležité podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a vybudovať infraštruktúru; ľutuje však, že sa v týchto záveroch veľmi málo prihliada na územné samosprávy;

14.

poukazuje na závery správy skupiny pod vedením pána Koka o nedostatočnom zohľadnení miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní Lisabonskej stratégie, z čoho vyvodzuje, že prostredníctvom aktívnej účasti miestnych orgánov je nevyhnutné vytvoriť dôležitý predpoklad na úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020;

15.

z tohto dôvodu vníma nasledujúce aspekty ako osobitné predpoklady na úspech v súvislosti s vykonávaním stratégie Európa 2020:

16.

varuje však pred zvýšením administratívnej záťaže v politike súdržnosti, ak budú zavedené ďalšie povinnosti podávať správy, ktoré zachádzajú nad rámec existujúcich postupov;

17.

zdôrazňuje, že stredobodom politiky súdržnosti musia byť aj v budúcnosti pružné stratégie prispôsobené miestnemu a regionálnemu kontextu, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 tým, že poskytnú odpovede na najrôznejšie potreby rozvoja v rámci miestnych a regionálnych orgánov v danej oblasti;

18.

opakovane sa vyslovuje proti návrhu, ktorý Európska komisia predostrela 12. mája 2010 vo svojom oznámení o posilnenom hospodárskom riadení, aby sa členským štátom, proti ktorým prebieha postup pri nadmernom deficite, pozastavilo financovanie z prostriedkov štrukturálnych fondov, a odkazuje na svoje uznesenie z 10. júna 2010 (4);

19.

pripomína, že politika súdržnosti je takisto úzko spätá so službami všeobecného záujmu, pretože obe tieto politiky sa transverzálne podieľajú na posilňovaní vnútorného trhu a súdržnosti v Európe. Preto sa nazdáva, že služby všeobecného záujmu, ktoré sú rozhodujúcim faktorom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, by mali byť v stratégii Európa 2020 zreteľne vyzdvihnuté. Ako to odporúča Montiho správa o novej stratégii pre vnútorný trh (máj 2010), medzi politické ciele budúcej stratégie rastu Európskej únie by mali patriť predovšetkým financovanie infraštruktúry služieb všeobecného záujmu a služby na podporu sociálneho začlenenia;

20.

za hlavnú úlohu a podstatný prínos stratégie Európa 2020 považuje vykonávanie potrebných štrukturálnych reforiem, ktoré Európa aj európske inštitúcie potrebujú na posilnenie trvalo udržateľného rastu, inovácie a zamestnanosti. Tieto štrukturálne reformy majú veľký význam aj pre úspešné vykonávanie politiky súdržnosti;

21.

odmieta opatrenia zamerané na obmedzenie ťažiskovej oblasti využitia štrukturálnych fondov na štrukturálne nedostatky vymenované v rámci stratégie Európa 2020, ak zároveň nezodpovedajú politickým cieľom súdržnosti (obsahovej podmienenosti);

22.

vidí však aj možnosti stanoviť v rámci partnerského dialógu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktorý sa musí začať včas pred nasledujúcim programovaním štrukturálnych fondov, a, ak to bude potrebné, na zmluvnom základe, ako je to v prípade územných dohôd, ktoré navrhuje VR, spoločné ciele a rámcové podmienky pre budúce využívanie štrukturálnych fondov, ktoré by boli do veľkej miery záväzné pre všetky zúčastnené strany a ktoré by týmto spôsobom mohli prispieť k makroekonomickej podmienenosti;

23.

víta aj zásadné zameranie stratégie Európa 2020 na trvalo udržateľný rast, inováciu a zamestnanosť a podporuje intenzívnejšie začlenenie sociálneho a ekologického rozmeru;

24.

považuje to za prejav všeobecného pochopenia skutočnosti, že konkurencieschopnosť musí vychádzať z trvalej udržateľnosti a posilnenej sociálnej a územnej súdržnosti;

25.

konštatuje, že politika súdržnosti už v minulosti vo veľkej miere prispela k posilneniu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Európskej únii, ktorý teraz zohráva dôležitú úlohu v rámci stratégie Európa 2020;

26.

zdôrazňuje, že nástroje politiky súdržnosti – v rámci zmluvných cieľov politiky súdržnosti – by mohli byť dôležitým prínosom pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Pritom je však absolútne nevyhnutné zachovať rovnováhu medzi tradičnými (a stále ešte aktuálnymi) úlohami tejto politiky a novými strategickými výzvami, pred ktorými stojí celá EÚ. Túto rovnováhu možno dosiahnuť okrem iného aj tým, že sa zachová špecifické postavenie regiónov spadajúcich pod cieľ konvergencie;

27.

poukazuje na to, že ciele budúcej stratégie Európa 2020 nie sú v prvom rade zamerané na kvantitatívne využívanie rozpočtových prostriedkov, a to najmä z dôvodu čoraz menšieho množstva finančných prostriedkov, a nazdáva sa, že úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020 bude do veľkej miery závisieť od typu a kvality použitých nástrojov a ich využiteľnosti v praxi (user-friendliness). V tejto súvislosti zastáva názor, že sa treba usilovať čo najviac integrovať všetky dostupné finančné nástroje EÚ. Predovšetkým sa to týka nástrojov, ktoré slúžia na financovanie projektov podobného charakteru (napr. EFRR a EPFRV z hľadiska rozvoja vidieckych oblastí);

28.

vidí potrebu ďalšieho rozvoja inovačných finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti, ako napríklad obežných fondov s cieľom zlepšovať zároveň pákový efekt politiky súdržnosti na realizáciu cieľov stratégie Európa 2020;

29.

so zreteľom na cieľ zamestnanosti (zvýšenie miery zamestnanosti 20 až 64-ročných v Európskej únii na 75 %) poukazuje na skutočnosť, že v rámci prebiehajúcich programov štrukturálnych fondov bolo na zlepšenie schopnosti spoločností a pracovníkov vyčlenených 14 miliárd EUR s cieľom predvídať a zvládať zmeny. Z tejto sumy je približne 9,4 miliárd EUR určených na pomoc spoločnostiam pri zavádzaní účinných opatrení na rozvoj spolupracovníkov;

30.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť prepojenie medzi fondmi s územným rozmerom, najmä medzi Európskym sociálnym fondom a Európskym fondom regionálneho rozvoja, s cieľom vytvárať nové pracovné príležitosti, resp. zvyšovať zamestnateľnosť prostredníctvom opatrení zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu;

31.

podporuje preto návrh vytvoriť spoločný európsky strategický rámec, do ktorého by spadali Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Finančný nástroj na usmerňovanie rybného hospodárstva (FNURH). Vyzýva preto Európsku komisiu, aby súčinnosť Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu zabezpečila aj v nasledujúcom programovom období prostredníctvom spoločného rámcového nariadenia pre politiku súdržnosti;

32.

so zreteľom na cieľ v oblasti výskumu (zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj v Únii na 3 % HDP) zdôrazňuje skutočnosť, že v prebiehajúcom programovom období sa podľa údajov Komisie v rámci politiky súdržnosti vynaloží na výskum, vývoj a inovácie 86 miliárd EUR, čo je 25 % prostriedkov z Kohézneho fondu, ktoré sa použijú na vybudovanie a rozvoj výskumných sietí v európskych regiónoch;

33.

poukazuje na skutočnosť, že grantová politika zameraná na regionálne a komunálne orgány, ktorá vychádza z politiky súdržnosti, môže spolu s európskou podporou excelentnosti zabezpečiť, aby európska politika v oblasti výskumu a inovácie rozvinula potrebný širší dosah s cieľom úspešne zaviesť stratégiu Európa 2020;

34.

domnieva sa, že pokiaľ ide o klimatické a energetické ciele (zníženie emisií skleníkových plynov, zvýšenie podielu obnoviteľných energií a zlepšenie energetickej účinnosti, a to vo všetkých prípadoch o 20 %), zlepšenie kvality životného prostredia musí aj naďalej zostať prioritou v programoch štrukturálnych fondov vo všetkých členských štátoch, a konštatuje, že v prebiehajúcom programovom období bola na tento účel vyčlenená jedna tretina celkových prostriedkov z Kohézneho fondu (105 miliárd EUR). Okrem toho pripomína, že vytvorenie nového finančného nástroja v oblasti politiky boja proti klimatickým zmenám na medzinárodnej úrovni nesmie viesť k obmedzeniu finančných prostriedkov pre politiku súdržnosti, a opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby investičné hodnotenie nespôsobovalo žiadne ďalšie emisie skleníkových plynov;

35.

konštatuje, že z týchto prostriedkov je približne 48 miliárd EUR vyčlenených na opatrenia v rôznych oblastiach, ktorých cieľom je riešiť výzvy v oblasti zmeny klímy vrátane opatrení na ich zmiernenie a prispôsobenie sa tejto zmene. Týka sa to aj investícií, ako je podpora energeticky účinnejších a obnoviteľných zdrojov energie (9 miliárd EUR), ako aj nepriamych opatrení, ako sú projekty trvalo udržateľnej mestskej dopravy (6,2 miliárd EUR);

36.

so zreteľom na cieľ vzdelávania (zníženie výskytu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky a zvýšenie podielu obyvateľstva od 30 do 34 rokov s vysokoškolským vzdelaním, resp. so zodpovedajúcou kvalifikačnou úrovňou na 40 %) poukazuje na skutočnosť, že politika súdržnosti je v prebiehajúcom programovom období v mnohých operačných programoch dôležitým prínosom v oblasti zníženia počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky. Pritom však treba zohľadniť výzvy z hľadiska dostupnosti a udržania vzdelávacích ustanovizní v oblastiach s nízkou hustotou osídlenia;

37.

takisto zdôrazňuje, že právomoci Únie v tejto oblasti sú obmedzené a že členské štáty musia zaistiť miestnym a regionálnym orgánom dostatočné finančné prostriedky a rozhodovacie právomoci a musia svoje vnútroštátne ciele stanoviť na základe vlastnej východiskovej situácie a svojich národných daností so zreteľom na hlavné ciele;

38.

so zreteľom na cieľ odstránenia chudoby (zníženie počtu chudobných, resp. chudobou ohrozených ľudí v Európskej únii o 20 miliónov) sa domnieva, že politika súdržnosti môže svojím zameraním na rast a zamestnanosť, a to najmä prostredníctvom podpory miestnych a regionálnych projektov začleňovania a zamestnanosti, prispieť k boju proti chudobe v Európskej únii. Na nové programy je vyčlenených približne 19 miliárd EUR, ktoré sú určené na odstránenie prekážok, ktoré bránia zamestnanosti, najmä žien, mladých ľudí, starších osôb alebo pracovníkov s nízkou kvalifikáciou;

39.

poukazuje na to, že podľa údajov Európskej komisie boli prebiehajúce programy ESF na roky 2007 a 2008 prínosom pre takmer 6 miliónov ľudí, z toho 52 % žien. Približne jedna tretina opatrení bola zameraná na podporu pracovníkov. Ďalšie opatrenia boli zamerané na nezamestnaných (33 % príjemcov, z toho 7 % dlhodobo nezamestnaných), ako aj na osobitne ohrozené skupiny, ako sú migranti a menšiny (13 %);

40.

konštatuje v tejto súvislosti, že Európska únia podľa článku 153 ZFEÚ činnosť členských štátov v tejto oblasti len podporuje a dopĺňa;

41.

zdôrazňuje, že je potrebné umožniť, aby sa štrukturálne fondy využívali na riešenie nerovností v oblasti zdravia;

42.

konštatuje, že kľúčové iniciatívy naplánované v rámci stratégie Európa 2020 sa v podstate zameriavajú na tematické, resp. odvetvové ciele, ktoré pokrývajú aj veľkú časť politiky súdržnosti;

43.

berie na vedomie, že Komisia poukázala na to, že pri vykonávanie väčšiny kľúčových iniciatív budú štrukturálne fondy prínosom a že politiku súdržnosti a štrukturálne fondy považuje za dôležité katalyzátory inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v členských štátoch a regiónoch EÚ;

44.

upozorňuje na potrebu zosúladiť opatrenia uvedené v kľúčových iniciatívach stratégie Európa 2020 s prebiehajúcimi procesmi a opatreniami s cieľom zachovať prehľadnosť a zabrániť zdvojeniu procesov ako aj viacnásobnému predkladaniu správ;

45.

vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci ďalšieho rozvoja kľúčových iniciatív sledovala integrovaný prístup s využitím rôznych európskych nástrojov podpory a aby zabezpečila, že sa pritom zohľadní a v prípade potreby vybuduje decentralizovaný prístup politiky súdržnosti;

46.

potvrdzuje svoju výzvu uvedenú v stanovisku o budúcnosti politiky súdržnosti, na základe ktorej by navrhované kľúčové iniciatívy nemali viesť k užšiemu zameraniu európskej politiky súdržnosti. Štrukturálne fondy musia byť schopné riešiť problémy na regionálnej úrovni integrovaným spôsobom a nesmú byť obmedzené na plnenie odvetvových cieľov;

47.

so zreteľom na kľúčovú iniciatívu týkajúcu sa Digitálneho programu konštatuje, že najmä pokiaľ ide o celoplošný prístup k širokopásmovým sieťam vo vidieckych oblastiach alebo v prípade rozvoja nových služieb, ktorých úlohou je čeliť demografickým zmenám, existujú medzi digitálnou agendou a využívaním politiky súdržnosti úzke vzájomné súvislosti;

48.

so zreteľom na kľúčovú iniciatívu Inovácia v Únii vidí možnosti dosiahnuť zlepšenie rozdelenia práce a úloh medzi podporou na špičkovosť zameraného základného a aplikovaného výskumu na európskej úrovni a podporou inovácie na decentralizovanej úrovni s cieľom dosiahnuť potrebný širší dosah;

49.

v tejto súvislosti poukazuje na opatrenia politiky súdržnosti zamerané na vybudovanie regionálnych inovačných systémov, nástroje územnej spolupráce, poskytnutie rizikového kapitálu a opatrenia zamerané na rýchlejšie zavedenie inovačných produktov a prepojenie príslušných subjektov v oblasti hospodárstva, vedy a verejnej správy;

50.

žiada o posilnenie komplementárnej úlohy medzi nástrojmi EÚ v rámci decentralizovaných opatrení na podporu inovácie, pretože podpora inovácie je už v súčasnosti základným prvkom programov štrukturálnych fondov EÚ;

51.

so zreteľom na kľúčovú iniciatívu Efektívne využívanie zdrojov víta cieľ, ktorým je oddeliť v budúcnosti spotrebu zdrojov od rastu, a poukazuje na skutočnosť, že najmä na energetickú sanáciu, alternatívne zdroje energie, podporu obehového hospodárstva a rozvoj trvalo udržateľných konceptov dopravy by sa v rámci politík s najväčším zapojením štrukturálnych fondov mal zaujať decentralizovaný prístup, čo by viedlo k väčšej účinnosti tejto iniciatívy;

52.

zdôrazňuje, že v prípade rôznych individuálnych opatrení v tejto oblasti je nevyhnutné dôkladne vymedziť právomoci medzi Európskou úniou a členskými štátmi, ako aj dodržiavať zásadu subsidiarity. Okrem toho je potrebné väčšmi dbať na účinnosť rôznorodých použitých opatrení;

53.

so zreteľom na kľúčovú iniciatívu Priemyselná politika vo veku globalizácie zdôrazňuje, že politika súdržnosti je dôležitým prínosom na posilnenie konkurencieschopnosti prostredníctvom využívania potenciálu priemyselného rozvoja, predovšetkým slabších regiónov, podpory iniciatív pre zoskupenia, opatrení na podporu MSP, budovania infraštruktúry súvisiacej s hospodárstvom alebo podpory pri diverzifikácii priemyselných zón;

54.

so zreteľom na Kľúčovú iniciatívu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta víta snahu Komisie zameranú na podporu mladšej generácie v rámci vzdelávania a zamestnania a zasadzuje sa za podporu mobility študentov a učňov, ako aj za opatrenia na podporu začlenenia mladých ľudí do trhu práce;

55.

poukazuje na to, že tieto oblasti sa do veľkej miery prekrývajú s oblasťami činnosti Európskeho sociálneho fondu, a podporuje úsilie lepšie prepojiť tieto ciele s príslušnými európskymi nástrojmi financovania;

56.

konštatuje, že viacúrovňový systém štrukturálnej politiky, ktorý bol v posledných rokoch úspešne rozvinutý, môže byť dôležitým prínosom k realizácii stratégie Európa 2020 za predpokladu, že v rozhodujúcej miere zapojí miestne a regionálne subjekty a zohľadní miestne danosti;

57.

zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné zachovať resp. vytvoriť nasledujúce prvky politiky súdržnosti:

58.

utvrdzuje sa v domnienke, že doterajšie zameranie politiky súdržnosti na rast a zamestnanosť viedlo správnym smerom a z tohto dôvodu nevidí dôvod na ďalšie sprísnenie súčasného účelového viazania finančných prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov. Základ politiky súdržnosti však musia aj naďalej tvoriť stratégie prispôsobené miestnym a regionálnym podmienkam, ktoré berú do úvahy rozličné potreby rozvoja;

59.

vyzýva európske inštitúcie, aby v rámci urýchleného zavádzania stratégie Európa 2020 do praxe a jej vzťahu k politike súdržnosti zabezpečili možnosť demokratickej a primeranej účasti príslušných miest napríklad tým, že poskytnú dostatočné množstvo času na konzultácie a vytvorenie názoru na všetkých úrovniach a zabezpečia prehľadnosť a transparentnosť rozhodovacích procesov;

60.

poukazuje na to, že územná súdržnosť, tak ako je stanovená v zmluve, musí byť zásadným usmernením pri implementácii stratégie Európa 2020, podobne ako pri iných politických stratégiách EÚ. Zásada viacúrovňového riadenia sa musí dodržiavať vo všetkých fázach implementácie stratégie;

61.

považuje však za potrebné posilniť v prípade potreby aj administratívne kapacity v miestnych a regionálnych orgánoch, aby mohli zohrávať túto dôležitú úlohu v rámci stratégie Európa 2020;

62.

preto vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby sa v rámci územnej dohody s miestnymi a regionálnymi orgánmi dohodli na ich zapojení do realizácie stratégie Európa 2020 a zároveň opísali úlohu hlavných iniciatív. Odporúčanie týkajúce sa územných dohôd má na úrovni členských štátov umožniť štruktúrované zapojenie územných samospráv podľa ich právomocí a v súlade so zásadou subsidiarity;

63.

navrhuje, aby sa európska politika súdržnosti využívala ako hlavný nástroj na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do uplatňovania stratégie Európa 2020 v zmysle tejto územnej dohody. Vo všetkých regiónoch, ktoré majú nárok na regionálnu pomoc v rámci politiky súdržnosti, by sa malo umožniť mobilizovať rozhodujúce miestne subjekty prostredníctvom „územných dohôd“, s cieľom naplniť priority a ciele stratégie Európa 2020;

64.

vyslovuje sa za to, aby sa v rámci cieľov politiky súdržnosti stanovili doplňujúce usmernenia, prostredníctvom ktorých by sa regionálnym a miestnym orgánom umožnilo aktívne zapojenie do dosahovania priorít v oblasti rastu a hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v rámci ich operačných programov;

65.

navrhuje, aby sa v rámci cieľa „Európska územná spolupráca“ zorganizovala výmena skúseností a budovali sa siete regionálnych a miestnych orgánov na dosiahnutie priorít a hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a aby sa pritom v prípade potreby využil aj nástroj európskeho zoskupenia územnej spolupráce. Pri cezhraničnej spolupráci by oblasť činnosti mohla zahŕňať dodatočné priority pre činnosť miestnych a regionálnych orgánov pri uplatňovaní hlavných iniciatív Európskej komisie;

66.

navrhuje, aby sa Európskej komisii podávali správy o realizácii krokov financovaných z európskych fondov, aby mohla zaznamenávať výsledky úsilia miestnych a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020. Tým by sa zabránilo vzniku nových byrokratických štruktúr a ďalších povinností podávať správy. Neboli by potrebné nové inštitúcie, ani dodatočné prostriedky;

67.

vyzýva Európsku komisiu, aby na základe uvedených správ pravidelne informovala Európsky parlament a Výbor regiónov o uplatňovaní územných dohôd pre stratégiu Európa 2020 v rámci politiky súdržnosti EÚ a aby s nimi diskutovala o strategických zmenách;

68.

vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci 5. správy o hospodárskej a sociálnej súdržnosti uviedla svoju predstavu o budúcom prepojení politiky súdržnosti a vykonávania stratégie Európa 2020;

69.

domnieva sa, že piata správa o súdržnosti, ktorá bude uverejnená začiatkom novembra 2010, by mala odštartovať v celej EÚ diskusiu o nadchádzajúcich usmerneniach politiky súdržnosti so zreteľom na stratégiu Európa 2020 pri zapojení miestnej a regionálnej úrovne, ktoré bude môcť schváliť po skončení fázy konzultácie a spolupráce pred začatím nového programového obdobia;

70.

okrem toho považuje za potrebné, aby bol Výbor regiónov štruktúrovanou formou zapojený do ďalšej realizácie stratégie Európa 2020 a v tejto súvislosti navrhuje, aby sa do výročnej správy Európskej komisie určenej na jarný summit začlenila stála kapitola o účasti miestnych a regionálnych orgánov na tejto stratégii;

71.

vyzdvihuje odborné poznatky na úrovni územných celkov, ktorými platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020 prispieva k analýze realizácie stratégie Európa 2020 a k práci Výboru regiónov;

72.

politika súdržnosti sa aj v budúcnosti musí zameriavať na ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v Zmluve o EÚ, najmä na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov;

73.

za tohto predpokladu bude aktívne prispievať k realizácii cieľov stratégie Európa 2020;

74.

môže sa tak stať len vtedy, keď sa politika súdržnosti bude aj v budúcnosti zameriavať na všetky regióny v Európskej únii;

75.

len prostredníctvom horizontálneho prístupu v rámci politiky súdržnosti možno zabezpečiť, že všetky regióny v Európskej únii budú mať možnosť aktívne sa podieľať na zavádzaní stratégie Európa 2020 do praxe;

76.

mohlo by sa to podariť na základe územnej dohody s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktorá by na úrovni európskych inštitúcií stanovovala zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do realizácie stratégie Európa 2020, ako aj prostredníctvom odporúčania týkajúceho sa územných dohôd, ktoré by umožnilo štruktúrované zapojenie územných samospráv na celoštátnej úrovni podľa ich právomocí;

77.

v rámci podpory politiky súdržnosti sa musí aj naďalej klásť dôraz na najslabšie a najproblematickejšie regióny a pre regióny, ktoré budú po roku 2013 vyňaté z maximálnej prípustnej podpory (vrátane tých, ktoré sú postihnuté tzv. štatistickým efektom), sa musia vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky nájsť primerané a spravodlivé prechodné opatrenia s cieľom zachovať dosiahnuté úspechy v prípade regiónov, ktoré boli vyradené z poskytovania podpory na zabezpečenie trvalej udržateľnosti;

78.

zároveň je aj naďalej potrebné podporovať regióny, ktoré už v súčasnosti do veľkej miery prispievajú ku konkurencieschopnosti EÚ. V hospodársky silnejších regiónoch existujú aj štrukturálne slabšie oblasti, ktoré takisto potrebujú podporu;

79.

územná spolupráca môže byť v rámci cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce dôležitým prínosom pre realizáciu stratégie Európa 2020;

80.

Európsky sociálny fond musí aj v budúcnosti zostať súčasťou politiky súdržnosti, čo sa musí zabezpečiť prostredníctvom spoločného rámcového nariadenia;

81.

Výbor regiónov sa musí štruktúrovaným spôsobom – aj na základe využitia poznatkov platformy na monitorovanie stratégie Európa 2020 – zapájať do ďalšieho priebehu stratégie Európa 2020. Na tento účel by sa do výročnej správy Európskej komisie určenej na jarný samit mala začleniť stála kapitola o účasti miestnych a regionálnych orgánov na vykonávaní tejto stratégie;

82.

miestne a regionálne orgány v Európskej únii sú v rámci vykonávania budúcej politiky súdržnosti v Európe pripravené prispieť k úspechu stratégie Európa 2020.