18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/34

—

víta Digitálnu agendu pre Európu, ktorá je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Celkovým cieľom digitálnej agendy je zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny prínos prostredníctvom jednotného digitálneho trhu založeného na rýchlom a super rýchlom internetovom pripojení a interoperabilných aplikáciách. Realizácia digitálnej agendy závisí od zodpovedajúcej úrovne ambícií a nasadenia, ktoré dajú Európe silu vybudovať nový hospodársky model založený na poznatkoch, nízkouhlíkovom hospodárstve a vysokej zamestnanosti,

—

podotýka, že medzi hlavnými adresátmi odporúčaní uvedených v agende sú aj miestne a regionálne orgány, ktoré môžu byť pri jej realizácii kľúčovou hnacou silou. Priority digitálnej agendy pre Európu na miestnej a regionálnej úrovni sú nevyhnutné pre kvalitu života a sociálne a hospodárske aktivity občanov a zároveň stimulujú efektívnejšie a personalizované verejné služby i miestne podniky,

—

zdôrazňuje, že digitálny jednotný trh je základným kameňom digitálnej agendy pre Európu, ktorý umožní vytvoriť rozvíjajúci sa, úspešný a živý celoeurópsky trh, na ktorom bude vznikať a šíriť sa legálny digitálny obsah a online služby a ktorý zároveň poskytne spotrebiteľom ľahký, bezpečný a flexibilný prístup k digitálnemu obsahu a trhu so službami,

—

víta iniciatívu Komisie zameranú na zjednodušenie určovania, spravovania a cezhraničného udeľovania autorských práv, a to prostredníctvom lepšieho riadenia kontroly, transparentnosti a celoeurópskeho udeľovania online práv a vytvorením právneho rámca na uľahčenie digitalizácie a šírenia kultúrnych diel v Európe,

—

poukazuje na skutočnosť, že pri vytváraní internetovej infraštruktúry a služieb, ktoré ju využívajú, bude potrebné venovať maximálnu pozornosť splneniu všetkých bezpečnostných požiadaviek na všetkých úrovniach, aby sa zabezpečil zodpovedajúci štandard v oblasti ochrany súkromia užívateľov a ich osobných údajov. V tejto súvislosti je takisto dôležité, aby sa zabránilo nepovolenému sledovaniu rôznych osobných údajov a profilovaniu.

Spravodajca

:

Markku Markkula (FI/EĽS), člen mestského zastupiteľstva Espoo

Referenčný dokument

:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre Európu

KOM(2010) 245 v konečnom znení

1.

Víta Digitálnu agendu pre Európu, ktorá je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Celkovým cieľom digitálnej agendy je zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny prínos prostredníctvom jednotného digitálneho trhu založeného na rýchlom a super rýchlom internetovom pripojení a interoperabilných aplikáciách. Realizácia digitálnej agendy závisí od zodpovedajúcej úrovne ambícií a nasadenia, ktoré dajú Európe silu vybudovať nový hospodársky model založený na poznatkoch, nízkouhlíkovom hospodárstve a vysokej zamestnanosti.

2.

Podotýka, že medzi hlavnými adresátmi odporúčaní uvedených v agende sú aj miestne a regionálne orgány, ktoré môžu byť pri jej realizácii kľúčovou hnacou silou. Priority digitálnej agendy pre Európu na miestnej a regionálnej úrovni sú nevyhnutné pre kvalitu života a sociálne a hospodárske aktivity občanov a zároveň stimulujú efektívnejšie a personalizované verejné služby i miestne podniky.

3.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány sú verejnými inštitúciami, ktoré sú najbližšie k bežným občanom a nesú zodpovednosť za najdôležitejšie služby, ktoré ovplyvňujú prosperitu občanov. Miestne a regionálne orgány musia mať možnosť využívať nový technologický potenciál, najmä v súvislosti s hospodárskou krízou a meniacimi sa demografickými podmienkami a potrebami ľudí. Miestne a regionálne orgány spoločne so súvisiacimi podnikateľskými aktivitami a tretím sektorom môžu získať najlepšie možnosti na využívanie inovácií. Veľmi dôležitá je efektívnosť vyvíjania poznatkov na univerzitách a vo výskumných centrách, ktorá sa uplatňuje na miestnej a regionálnej úrovni.

4.

Pripomína, že VR sa vždy zasadzoval za investovanie do výskumu v oblasti IKT, aby sa zabezpečil rast a vytváranie nových podnikov a zastáva názor, že len efektívne využívanie IKT môže pomôcť pri inovatívnejšom riešení hlavných spoločensko-hospodárskych problémov Európy.

5.

Uznáva, že verejné orgány sa pri online poskytovaných službách doteraz príliš zameriavali na prenesenie „papierovej byrokracie“ na internet. EÚ a členské štáty by mali pôsobiť ako predvoj, mali by sa na európskej a na celoštátnej úrovni v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi usilovať presadiť dôslednejšie zmeny v administratívnych postupoch a štruktúre orgánov verejnej správy a využívať pritom IKT hlavne na zlepšenie zmysluplnosti, kvality a produktivity práce a efektívnosti verejných orgánov a na zníženie byrokracie v kontakte so širokou verejnosťou a podnikmi.

6.

Nazdáva sa, že aktivity, ktoré v oznámení navrhuje Komisia, v navrhovanej forme nespôsobujú problémy, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady subsidiarity alebo zásady proporcionality. Zdôrazňuje však, že miestne a regionálne orgány by mali byť systematicky zapájané do navrhovania, implementácie a riadenia opatrení, ktorými sa bude v praxi uplatňovať digitálna agenda pre Európu (najmä pokiaľ ide o tieto oblasti činnosti: interoperabilita a normy; rýchly a ultrarýchly prístup k internetu; zvyšovanie digitálnej gramotnosti, zlepšovanie digitálnych zručností a začleňovania osôb; výhody pre spoločnosť EÚ vyplývajúce z IKT, napríklad v súvislosti so službami elektronickej verejnej správy, klimatickými zmenami a navrhovaním inteligentných dopravných systémov).

7.

Víta cieľ digitálnej agendy pre Európu, ktorým je urobiť z Európy hnaciu silu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu na globálnej scéne.

8.

Pripomína závery Rady týkajúce sa digitálnej agendy pre Európu (schôdza Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku z 31. mája 2010) (1), v ktorých sa okrem iného uvádza:

9.

Pripomína uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2010 o digitálnej agende pre Európu, v ktorom sa uvádza, že Európa bude môcť využiť prínos tejto digitálnej revolúcie len vtedy, ak sa zmobilizujú všetci občania EÚ a budú mať možnosť plne sa zapojiť do novej digitálnej spoločnosti a ak bude človek stredobodom všetkých opatrení. Túto digitálnu revolúciu už však nemožno považovať za pokračovanie priemyselnej minulosti, treba ju vnímať ako proces radikálnej transformácie (2).

10.

Uznáva, že informačná spoločnosť je mimoriadne účinnou hybnou pákou hospodárskeho a sociálneho pokroku. Nevyhnutnú premenu informačnej spoločnosti na ekologickú znalostnú spoločnosť možno dokonca chápať ako radikálnu zmenu prístupu. Význam digitálnej agendy pre Európu možno ilustrovať skutočnosťou, že úspešné uplatňovanie tejto iniciatívy je dôležitým predpokladom úspechu ostatných hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

11.

Uznáva, že kvalita spoločnosti je do značnej miery podmienená jej schopnosťou stimulovať skutočné vzdelávanie a spoluprácu a vytvárať nové priekopnícke poznatky. Naša spoločnosť si preto vyžaduje úplne nové kritériá pracovných postupov, pracovnej kultúry, spoľahlivosti informácií, mediálnej gramotnosti atď.

12.

Podotýka, že v dôsledku digitalizácie a globalizácie podniky rýchlo začali obchodovať inak. Štúdie OECD poukazujú na to, že IKT majú veľký vplyv na hospodársku výkonnosť a úspech jednotlivých spoločností, a to najmä vtedy, keď spoločnosti zároveň investujú do zručností, organizačných zmien, inovácie a zakladania nových podnikov (3).

13.

Zdôrazňuje, že uplatňovanie digitálnej agendy pre Európu nemožno oddeľovať od rozvoja celoživotného vzdelávania a ľudského kapitálu a musia ho sprevádzať opatrenia potrebné na ich podporu. Kľúč k úspechu spočíva v tom, ako a v akej miere dokážeme povzbudiť pracovné spoločenstvá a širokú verejnosť (t. j. jednotlivcov a jednotlivé spoločenstvá), aby sa aktívne podieľali na vytváraní podstatne inovatívnejšej a produktívnejšej Európy. Inovačné aktivity na miestnej úrovni, podnikanie, rastúce spoločnosti a najmä inovačné partnerské iniciatívy medzi verejným, obchodným a tretím sektorom potrebujú pre svoj úspech silný politický signál na všetkých úrovniach (EÚ, členské štáty, miestne a regionálne orgány).

14.

Zdôrazňuje, že v spoločnosti, ktorá je navzájom poprepájaná prostredníctvom sietí, sú kritickými faktormi úspechu možnosti urýchlenia inovácií a promptná implementácia. Preto je nevyhnutné častejšie porovnávanie štandardov a užšia spolupráca medzi regiónmi a mestami, ktoré musia byť schopné nachádzať inovatívne riešenia problémov a uplatňovať osvedčené postupy v miestnom prostredí a kultúre.

15.

Zdôrazňuje, že hlavnými zásadami pri rozvoji verejných služieb by mali byť otvorenosť, opätovná využiteľnosť a technologická neutralita.

16.

Zdôrazňuje, že by sa mal plne využiť európsky potenciál na rozvoj služieb v oblasti IKT vo verejnej i súkromnej sfére. IKT treba využívať ako prostriedok na zlepšenie služieb, ktoré miestne a regionálne orgány poskytujú v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, verejného poriadku, bezpečnosti a sociálnych služieb. Európskou úniou podporované verejno-súkromné partnerstvá medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a MSP zamerané na rozvoj IKT v oblasti verejných služieb využívajúcich IKT môžu byť základom procesu budovania právomocí a znalostí na miestnej úrovni v celej EÚ (4).

17.

Pripomína, že jednotný digitálny trh poskytuje európskym občanom množstvo príležitostí nielen ako zákazníkom, ale aj ako podnikateľom a odborníkom v oblasti tvorivých odvetví a v ďalších sektoroch.

18.

Upozorňuje na skutočnosť, že uplatňovanie digitálnej agendy pre Európu si vyžaduje, aby sa v celej Európe rázne zmenil prístup. Ľudia musia byť ochotní pracovať horizontálne a multidisciplinárne, prekonať tradičné hranice a zaškatuľkovávanie a musia sa naučiť spolupracovať. Zamýšľané účinky nie je možné dosiahnuť bežnými rozvojovými projektmi. Požadované zmeny je možné dosiahnuť aj prostredníctvom rozsiahlych priekopníckych projektov, ktoré využívajú najlepšie európske poznatky a zapojením všetkých zainteresovaných strán. Osobitnú pozornosť treba venovať šíreniu a uplatňovaniu výsledkov projektov na miestnej úrovni.

19.

Poukazuje na skutočnosť, že Európa potrebuje rozsiahlejší výskum a viac inovácií, vychádzajúcich z reálneho života a zameraných na užívateľov. Živé laboratóriá ako platforma spolupráce medzi univerzitami a priemyslom predstavujú celoeurópsku koncepciu, ktorá by sa mala ďalej rozvíjať a do ktorej by mali byť zapojení koncoví užívatelia. Fungujúce postupy umožňujú užívateľom aktívne sa zapájať do výskumu a inovácií a podnecujú všetkých aktérov, aby získavali nové poznatky. Tento model môže mať výrazne pozitívny vplyv na obnovenie procesov uplatňovaných v službách na miestnej úrovni a môže viesť k zintenzívneniu regionálnej spolupráce. V rámci realizácie digitálnej agendy by mali existovať stimuly na spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a univerzitami na vytvorenie potrebných koncepcií „živých laboratórií“.

20.

Opakuje, že prístup ku kvalitnému širokopásmovému pripojeniu za rozumnú cenu môže zvýšiť kvalitu života občanov a kvalitu služieb, ktoré poskytujú miestne a regionálne orgány a zároveň uľahčiť mikropodnikom a MSP predaj ich výrobkov. Očakáva sa, že okrajové regióny a obce, hlavne tie najvzdialenejšie, budú mať veľký úžitok z väčšieho a rýchlejšieho prístupu k širokopásmovým službám (5).

21.

Vyzýva mestá a regióny, aby spoločne budovali kritickú masu potrebnú na nové inovatívne riešenia. EÚ a členské štáty by mali vytvoriť priaznivé podmienky pre nové typy obstarávania vo fáze pred komerčným využitím. Týmto krokom by sa navyše zvýšila schopnosť verejného sektora prijímať postupné ako aj radikálne inovácie. Príkladmi oblastí, kde potrebujeme nové radikálne zmeny na pomoc miestnym aplikáciám, sú energetická účinnosť a inteligentná doprava.

22.

Poukazuje na skutočnosť, že správa zastavaných území a plánovanie miest sú odvetviami, ktoré významne ovplyvňujú miestne hospodárstvo aj kvalitu životného prostredia. Nový vývoj v riadení informácií môže zohrať kľúčovú úlohu pri vytváraní nového ambiciózneho klimatického režimu. Technológia BIM (Building Information Modelling – informačný model budovy) sa aktívne využíva pri správe budov a zariadení, pretože poskytuje digitálne zobrazenie fyzických a funkčných čŕt týchto objektov. Princípy technológie BIM by sa mali uplatňovať aj pri regionálnom a mestskom plánovaní. Mohli by slúžiť ako zdroj informácií o príslušných oblastiach, ktorý bude môcť využívať viacero užívateľov a mohli by predstavovať spoľahlivý základ pre analýzu životného cyklu daných budov a zariadení a na prínosné rozhodovanie o nich, ako aj na rozvoj obchodných procesov zameraných na užívateľa.

23.

Zdôrazňuje, že digitálny jednotný trh je základným kameňom digitálnej agendy pre Európu, ktorý umožní vytvoriť rozvíjajúci sa, úspešný a živý celoeurópsky trh, na ktorom bude vznikať a šíriť sa legálny digitálny obsah a online služby a ktorý zároveň poskytne spotrebiteľom ľahký, bezpečný a flexibilný prístup k digitálnemu obsahu a trhu so službami.

24.

Poukazuje na skutočnosť, že poskytnutie prístupu k informáciám verejného sektora prospieva spoločnosti ako celku. Rozvoj nových postupov, pri ktorých sa využívajú prepojené otvorené údaje je krokom smerom k postupom pri službách zameraných na užívateľa. Ďalší prínos môže vyplynúť vo forme inovatívnych služieb, nových obchodných modelov a vyššej efektivity verejného sektora. Víta preto preskúmanie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora.

25.

Víta vznik Europeany, t. j. európskej online knižnice, múzea a archívu, prostredníctvom ktorej by sa na internete malo sprístupniť európske kultúrne a vedecké dedičstvo všetkým občanom (6). Prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu je kľúčovým nástrojom pri podporovaní chápania kultúrnej rozmanitosti, posilňovaní a zjednocovaní ľudí vo viacjazyčnej, multikultúrnej Európe a pri zvyšovaní hospodárskeho potenciálu oblastí ako cestovný ruch a vzdelávanie.

26.

Upriamuje pozornosť na to, že neexistencia spoločných európskych noriem v oblasti elektronických správ v elektronickom obchode (najmä v oblasti fakturácie) je jednou z najväčších technických prekážok voči vytvoreniu fungujúceho digitálneho jednotného trhu.

27.

Podporuje návrh revidovanej smernice o elektronickom podpise, ktorá by mohla vytvoriť právny rámec cezhraničného uznávania a interoperability bezpečných systémov elektronického overovania totožnosti.

28.

Víta iniciatívu Komisie zameranú na zjednodušenie určovania, spravovania a cezhraničného udeľovania autorských práv, ktorým sa zlepší riadenie kontroly, transparentnosti a celoeurópskeho udeľovania online práv a vytvorí sa právny rámec na uľahčenie digitalizácie a šírenia kultúrnych diel v Európe.

29.

Zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi právami užívateľov a právami vlastníkov práv duševného vlastníctva. Opatrenia na ochranu práv duševného vlastníctva by nemali poškodzovať práva užívateľov voľne využívať digitálny obsah rovnakým spôsobom, ako môžu využívať obsah v analógovom formáte. Práva občanov na prístup k online obsahu alebo na vyjadrovanie vlastného názoru by takisto nemali byť obmedzované prostredníctvom filtrov alebo odopieraním prístupu k sieti v záujme ochrany práv duševného vlastníctva.

30.

Víta návrh na zreformovanie pravidiel, podľa ktorých sa v Európe uplatňujú normy IKT, vďaka ktorému by malo byť možné používať normy niektorých IKT fór a konzorcií a dúfa, že Komisia vypracuje pracovnú definíciu týchto noriem, bez ohľadu na to, či sa budú nazývať otvorené normy alebo otvorené špecifikácie.

31.

Súhlasí s tým, že členské štáty by mali realizovať záväzky v oblasti interoperability a noriem, ktoré vyplývajú z vyhlásení ministrov z Malmö a Granady, najmä pokiaľ ide o otvorené normy a špecifikácie.

32.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by mali byť zapojené do širokej spolupráce zameranej na zlepšenie interoperability vo verejnej správe a na zefektívnenie poskytovania služieb verejnej správy (7) a mali by sa na tejto spolupráci aktívne podieľať.

33.

Zdôrazňuje, že nové platformy a interaktívne kreatívne služby (WEB 2.0 a nasledujúce), v rámci ktorých sa užívatelia sami stali aktívnymi aktérmi, producentmi a zároveň spotrebiteľmi, ponúkajú občanom EÚ nebývalé možnosti prejaviť svoju tvorivosť. Je nevyhnutné vytvoriť podmienky a kultúru otvorenosti a dôvery, ktoré budú podporovať tento vývoj.

34.

Poukazuje na skutočnosť, že pri vytváraní internetovej infraštruktúry a služieb, ktoré ju využívajú, bude potrebné venovať maximálnu pozornosť splneniu všetkých bezpečnostných požiadaviek na všetkých úrovniach, aby sa zabezpečil zodpovedajúci štandard v oblasti ochrany súkromia užívateľov a ich osobných údajov. V tejto súvislosti je takisto dôležité, aby sa zabránilo nepovolenému sledovaniu rôznych osobných údajov a profilovaniu. (8).

35.

Žiada rozsiahle vzdelávacie opatrenia o otázkach súvisiacich s dôverou a bezpečnosťou pre všetkých zamestnancov, hlavne však pre odborný technický personál (napríklad v oblasti sietí, systémov, bezpečnosti, ochrany osobných údajov), pre personál priamo zapojený do bezpečnostných procesov, pri ktorých sa využívajú rôzne metódy, ako aj pre personál všeobecne alebo nepriamo zapojený do inovačných a modernizačných procesov (napríklad základné školenia o výpočtovej technike pre spotrebiteľov).

36.

Dôrazne poukazuje na zodpovednosť tvorcov obsahu a na to, že proti nezákonnému a škodlivému obsahu treba bojovať bez toho, aby sa obmedzoval voľný pohyb informácií (filtrovanie obsahu, ktoré používajú niektoré členské štáty, vedie aj k blokovaniu obsahu, ktorý mal zostať prístupný a väčšinou prebieha netransparentne a nekontrolovateľne). Treba navrhnúť spôsoby, ako chrániť predovšetkým zraniteľných užívateľov. Rovnako treba nájsť spôsoby, ako kontrolovať škodlivý obsah a ako ho odstrániť z internetu priamo pri zdroji.

37.

Pripomína, že miestne a regionálne orgány majú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní širokopásmového prístupu za primeranú cenu napríklad v oblastiach, kde trhové mechanizmy zlyhali, pri riadení pilotných projektov na odstránenie veľkých rozdielov v dostupnosti IKT a pri vytváraní nového prístupu k elektronickým verejným službám zameraným na občanov (9).

38.

Navrhuje, aby sa prostredníctvom financovania a ďalších podporných opatrení podnecovalo používanie širokopásmových sietí s otvoreným prístupom, ktoré vychádzajú z horizontálnej sieťovej architektúry a z obchodného modelu, v ktorom je oddelený fyzický prístup k sieti od poskytovania služieb. Existujúce optické siete by sa mali otvoriť voči konkurencii.

39.

Pripomína, že všetkým občanom bez ohľadu na to, kde žijú, treba zaručiť účinnú infraštruktúru informačnej spoločnosti. Rýchle a prevádzkovo spoľahlivé komunikačné spojenia doplnené účinnými mobilnými bezdrôtovými službami zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore regionálnej konkurencieschopnosti, dostupnosti a rovnosti medzi ľuďmi.

40.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v odľahlých a riedko zaľudnených oblastiach zabezpečil prístup k širokopásmovým službám prostredníctvom rádiového frekvenčného spektra. Víta, že sa Komisia zaviazala koordinovať technické a regulačné podmienky využívania spektra a harmonizovať pásma spektra, v snahe dosiahnuť úspory z rozsahu na trhoch so zariadeniami a docieliť, aby spotrebitelia v celej EÚ mohli využívať rovnaké zariadenia a rovnaké služby.

41.

Uznáva prebiehajúcu transformáciu vzdelávacieho systému, v ktorom sú potrebné zmeny, a to dokonca radikálne. Úlohou vzdelávania už nie je poskytovať obrovské množstvo informácií. Podstatou vzdelávania je skôr naučiť ľudí učiť sa, t. j. pomôcť im zlepšiť ich schopnosť učiť sa a umožniť im tým, aby samostatne získavali a spracúvali informácie. Digitálna gramotnosť je v tomto kontexte nesmierne dôležitá.

42.

Podčiarkuje, že jedným z hlavných cieľov digitálnej agendy pre Európu je podporovať rovnaký prístup k verejným informáciám a elektronickým službám, ako aj ich využiteľnosť. Digitálna agenda pre Európu by mala byť hnacou silou na dosiahnutie plného začlenenia IKT do vzdelávania a odbornej prípravy. Dosiahnutie digitálnej gramotnosti, vypestovanie elektronických zručností a elektronických spôsobilostí si vyžaduje, aby sa všetkým poskytli osobitné vzdelávacie možnosti a primerané podmienky na osvojenie si týchto znalostí.

43.

Nazdáva sa, že ak by v Európe vznikli mechanizmy na výmenu elektronických zručností, mnohé skupiny ktoré momentálne veľmi neoslovujú existujúce komerčné alebo akademické vzdelávacie ustanovizne, by mohli prejaviť záujem o vzdelávanie a získať nové poznatky. Možnosti pružnej organizácie práce a práce na diaľku, ktoré prinášajú IKT, ponúkajú rozsiahle príležitosti v oblasti nových spôsobov zamestnania pre uvedené skupiny občanov. Na realizáciu takýchto iniciatív bude potrebné vytvoriť verejno-súkromné partnerstvá, najmä preto, že komerčné služby a ponuku vzdelávacích možností treba osobitne prispôsobiť potrebám jednotlivých skupín.

44.

Zdôrazňuje, že potrebujeme európskych regionálnych a miestnych priekopníkov, ktorí budú s využitím IKT hľadať nové systematické riešenia problémov súvisiacich so starnutím populácie a požaduje inovačné koncepcie podporované IKT, aby tak mohla Európa prevziať vedúcu úlohu v aktívnom starnutí v digitalizovanom svete.

45.

Poukazuje na skutočnosť, že knižnice užitočne a efektívne poskytujú komplexné informačné služby širokej verejnosti bez ohľadu na spoločenské postavenie. Nasledovaniahodnými príkladmi v Európe sú knižnice, z ktorých sa stali digitálne kultúrne a informačné centrá a ktoré sa nachádzajú na miestach, kam denne chodia ľudia, napr. v nákupných centrách. V tomto ohľade by obsah nových služieb a digitálnych médií nemal podliehať len ekonomickým kritériám, ale tieto by sa mali vyvíjať v súlade so sociálnymi a kultúrnymi potrebami.

46.

Zdôrazňuje, že pri efektívnej implementácii sa musí zohľadniť skutočnosť, že kultúrne a kreatívne odvetvia poskytujú pre IKT obsah, a tak prispievajú k ich ďalšiemu rozvoju. Digitálna agenda má kľúčový význam pre využitie potenciálu týchto odvetví a pre vytvorenie jednotného a bezpečného trhu s online obsahom a službami kultúrnej a kreatívnej povahy. Pre lepšie využitie kultúrneho dedičstva Európy treba podporovať jeho digitalizáciu.

47.

Odporúča, aby pri šírení výsledkov výskumu a vývoja a ich aplikácii na procesy v reálnom živote získal vysokú prioritu vývoj koncepcií a metód podporovaných IKT. Dobrým príkladom v tejto oblasti je program pre konkurencieschopnosť a inovácie (Competitiveness and Innovation Programme, CIP), ktorý je vynikajúcou platformou na podporu vzniku internetových aplikácií v budúcnosti. CIP by sa mal pozdvihnúť prostredníctvom značného zvýšenia objemu financií na šírenie a uplatňovanie výsledkov úspešných projektov na miestnej a regionálnej úrovni.

48.

Domnieva sa, že je dôležité využívať postupy digitálnych technológií ako prostriedky na podporu zapojenia občanov. Napríklad by malo byť na miestnej a regionálnej úrovni vytvorené digitálne diskusné a pracovné prostredie, kde by sa občania mohli zapájať do rozvoja každodenných služieb v ich blízkosti.

49.

Podčiarkuje skutočnosť, že digitálna agenda pre Európu má obrovský potenciál podnietiť regióny a mestá, aby v rámci európskej spolupráce zreformovali svoje procesy v oblasti služieb a produkcie. Regióny a mestá z celej Európy by mali na základe vzájomného porovnávania a spolupráce, ako aj spolupráce s univerzitami a podnikmi, zmeniť svoju pracovnú štruktúru, metódy a procesy. Spolupráca a financovanie na úrovni EÚ by umožnili aj podstupovať väčšie riziko. EÚ musí zaujať nový cielený prístup založený na myšlienke, že medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi sú priekopníci, aktívni výskumníci, experimentátori a rozhodujúci činitelia vytvárajúci nové riešenia, ktoré budú v budúcnosti na prospech všetkým.

50.

Dôrazne poukazuje na to, že je veľmi dôležité zmodernizovať postupy poskytovania služieb vo verejnom aj súkromnom sektore a využiť prínos revízie postupov s pomocou IKT. Rýchlejšie zavádzanie elektronickej fakturácie a identifikácie si vyžaduje priekopníkov, spoluprácu a normy.

51.

Podčiarkuje význam Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) a uznáva, že jeho tematické priority, t. j. informačná a komunikačná spoločnosť budúcnosti, klimatické zmeny a trvalo udržateľná výroba energie majú kľúčový význam pre stratégiu Európa 2020. EIT môže priamo ovplyvniť miestnu a regionálnu úroveň pri vývoji a propagácii nových koncepcií a postupov súvisiacich s regionálnymi a miestnymi inováciami. Na to je potrebné, aby niektoré miestne a regionálne orgány boli ochotné dostatočne investovať do rozvoja vlastných regiónov, ktoré by mohli slúžiť ako testovacie prostredie pre EIT a aktivity živých laboratórií, do ktorých budú aktívne a s ohľadom na potreby užívateľov prispievať rozličné skupiny občanov a spoločenstvá.

52.

Zdôrazňuje, že aj malé inštitúcie na regionálnej a miestnej úrovni môžu vyprodukovať poznatky, ktoré budú v určitom špecializovanom odbore relevantné pre celý svet, najmä ak pracujú v rámci globálnych sietí a spolupracujú s podnikmi založenými na vedomostiach (10).

53.

Vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala koncepty vedomostného trojuholníka a živých laboratórií, ktoré pomáhajú dosiahnuť vyššie synergie medzi jednotlivými aktivitami, majú význam pre riešenie problémov v reálnom živote a regionálny rozmer je ich prirodzenou súčasťou.

54.

Potvrdzuje, že miestne a regionálne orgány sú ochotné čoraz aktívnejšie propagovať aplikáciu vedecko-technologických poznatkov a zohrať intenzívnejšiu úlohu v inovačnej politike, pod podmienkou, že sa vo všetkých programoch a projektoch EÚ bude uplatňovať prístup, v ktorom sa za kľúčové kritériá financovania bude považovať mapovanie existujúcich najkvalitnejších globálnych poznatkov v oblasti príslušného projektu a jeho reálneho využitia.

55.

Navrhuje, aby sa najnovšie výsledky v oblasti inovácie dosiahnuté na univerzitách a v digitálnom priemysle uplatňovali reálne v praxi, čím by sa posilnila požadovaná všeobecná vedomostná báza odborníkov v celej Európe.

56.

Súhlasí s tým, že je potrebné podporovať internacionalizáciu riadenia internetu a globálnu spoluprácu, v snahe zachovať stabilitu internetu. Tento postup by mal vychádzať z modelu pluralitných aktérov. Výbor ďalej spolu s Komisiou vyjadruje podporu tomu, aby Fórum o riadení internetu pokračovalo aj po roku 2010.

57.

Nazdáva sa, že Výbor regiónov, ako zástupca miestnych a regionálnych orgánov a ako inštitúcia, ktorá pozorne sleduje najnovší vývoj a osvedčené postupy digitalizácie v Európe, by mal v Cykle správy európskej digitálnej agendy získať spolu s miestnymi a regionálnymi orgánmi a združeniami, ktoré ich zastupujú, iniciatívnejšiu úlohu (napríklad v skupinách odborníkov a na výročnej schôdzi zhromaždenia pre digitálnu agendu) Aktéri z radov miestnych a regionálnych orgánov a združení, ktoré ich zastupujú, by mali mať silné a výsadné postavenie.

58.

Konštatuje, že digitálna agenda je kľúčová aj pre úspech ďalších hlavných iniciatív. Z tohto dôvodu treba výrazne posilniť spoluprácu medzi rozličnými generálnymi riaditeľstvami a programami a financie na vykonávanie digitálnej agendy sa musia prideľovať najmä prostredníctvom už existujúcich programov.