(1)

Únia nemá harmonizované ustanovenia ani jednotné postupy na označovanie pôvodu v Únii okrem niekoľkých konkrétnych prípadov v poľnohospodárskom sektore.

(2)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na dovážané priemyselné výrobky okrem výrobkov rybolovu a akvakultúry, ako sú vymedzené v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (2), a takisto okrem potravín, ako sú vymedzené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (3).

(3)

Mnohé podniky v Únii už dnes dobrovoľne uvádzajú označenie pôvodu.

(4)

Neexistencia pravidiel Únie a rozdiely medzi platnými systémami v členských štátoch, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu na určitých výrobkoch, spôsobili situáciu, že v niektorých sektoroch väčšina výrobkov, ktoré sa dovážajú z tretích krajín a distribuujú v rámci trhu Únie, nie je označená vôbec alebo je označená zavádzajúcimi informáciami, pokiaľ ide o ich krajinu pôvodu. Tieto rozdiely vedú tiež k situáciám, keď je dovoz z tretích krajín nasmerovaný do niektorých špecifických vstupných miest do Únie, ktoré najviac vyhovujú vyvážajúcim krajinám.

(5)

Výsledky všeobecných konzultácií Komisie so zúčastnenými stranami (medzi ktoré patrili priemysel, dovozcovia, združenia spotrebiteľov, odbory) o možnom vypracovaní nariadenia Únie o označovaní pôvodu poukazujú na to, že spotrebitelia v Únii vo všeobecnosti veľmi dobre chápu význam označovania pôvodu, pokiaľ ide o ich informovanosť v súvislosti s bezpečnosťou a sociálnymi a environmentálnymi otázkami.

(6)

Občania Únie vnímajú právnu úpravu označovania pôvodu na úrovni Únie ako úzko prepojenú s ochranou svojho zdravia a bezpečnosti.

(7)

V rámci lisabonskej agendy si Únia stanovila za cieľ posilniť hospodárstvo Únie, okrem iného prostredníctvom zlepšenia konkurencieschopnosti priemyslu Únie v rámci svetového hospodárstva, a stratégia EÚ 2020 vychádza z tejto potreby zlepšiť konkurencieschopnosť. V prípade niektorých kategórií spotrebného tovaru sa konkurencieschopnosť môže viazať na skutočnosť, že ich výroba je v Únii spojená s dobrou povesťou, pokiaľ ide o kvalitu a prísne výrobné normy.

(8)

Pravidlá Únie pre označovanie pôvodu by posilnili konkurencieschopnosť podnikov Únie a hospodárstva Únie ako celku, pretože by občanom a spotrebiteľom umožnili prijímať informované rozhodnutia.

(9)

Hospodársky význam označovania pôvodu v súvislosti s rozhodnutím spotrebiteľa a obchodom uznávajú vo svojich praktikách iní dôležití obchodní partneri, ktorí zaviedli požiadavky na povinné označovanie pôvodu. Vývozcovia v Únii musia spĺňať tieto požiadavky a musia označovať pôvod výrobkov, ktoré majú v úmysle vyvážať na tieto trhy.

(10)

V prípade výrobkov dovezených do Únie z tretích krajín došlo k niekoľkým zdravotným a bezpečnostným problémom. Jasné označenie pôvodu poskytne občanom Únie pri výbere viac informácií a lepšiu kontrolu, čím im poskytne ochranu pred neuváženým nákupom výrobkov eventuálne pochybnej kvality.

(11)

Colné orgány členských štátov by mali vykonávať hraničné kontroly a kontroly vykonávania tohto nariadenia prostredníctvom jednotného harmonizovaného postupu, aby sa tak znížila administratívna záťaž.

(12)

S cieľom zaručiť, aby toto nariadenie bolo účinné a vytváralo len nepatrnú administratívnu záťaž a zároveň poskytovalo podnikom Únie čo najväčšiu flexibilitu, malo by byť v súlade so systémami uvádzania výrazu „vyrobené v“, ktoré existujú na celom svete.

(13)

Únia by mala byť postavená na rovnakú úroveň ako obchodní partneri, a to zavedením rovnocenných právnych predpisov, čo takisto prispeje k predchádzaniu nepravdivým alebo zavádzajúcim tvrdeniam o pôvode určitého dovážaného tovaru.

(14)

Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (4) môžu spotrebitelia prisudzovať informáciám o geografickom pôvode tovaru obchodnú hodnotu. Podľa uvedenej smernice, ak nepravdivé alebo zavádzajúce informácie o geografickom pôvode vedú spotrebiteľa k tomu, aby si kúpil výrobok, ktorý by si inak nekúpil, môže to predstavovať nekalú obchodnú praktiku. V uvedenej smernici sa nestanovuje povinné uvádzanie informácií o geografickom pôvode tovaru, nie je v nej vymedzená ani koncepcia pôvodu.

(15)

Systém označovania pôvodu by umožnil spotrebiteľom identifikovať výrobky so sociálnymi, environmentálnymi a bezpečnostnými normami obvykle spojenými s krajinou pôvodu.

(16)

Vypracovaním spoločnej definície pôvodu na účely označovania, pravidiel označovania a spoločných pravidiel kontrol by sa teda vytvorili rovnaké podmienky, spotrebiteľom by sa zjednodušil výber v zahrnutých sektoroch a prispelo by sa k zníženiu úrovne zavádzajúcich tvrdení o pôvode.

(17)

Zavedenie označovania pôvodu môže prispieť k tomu, aby boli náročné normy Únie prospešné pre priemysel Únie, najmä pre malé a stredné podniky , ktoré často vyvíjajú skutočné úsilie v oblasti kvality svojich výrobkov a ktoré tiež zachovávajú tradičné a remeselné pracovné miesta a výrobné metódy, ale ktoré sú tiež výrazne vystavené celosvetovej konkurencii, ktorá nemá pravidlá na rozlišovanie medzi výrobnými metódami . Takisto to pomôže zlepšiť reputáciu priemyslu Únie, ktorá je poškodená nepresnými tvrdeniami o pôvode. Zlepšená transparentnosť a informovanosť spotrebiteľa o pôvode tovaru tak prispeje k cieľom lisabonskej agendy a stratégie EÚ 2020 .

(18)

V článku IX Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT) sa ustanovuje, že členovia WTO môžu prijať a presadzovať zákony a právne predpisy týkajúce sa označení pôvodu dovozu, najmä s cieľom ochrániť spotrebiteľov pred podvodnými a zavádzajúcimi označeniami.

(19)

Pravidlá označovania pôvodu tiež zabezpečujú účinnú ochranu pred falšovaním a nekalou hospodárskou súťažou, čím posilňujú účinnosť nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, v prípade ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili (5), a predstavujú ďalší dôležitý nástroj na ochranu a podporu výroby v Únii.

(20)

Na základe dohôd medzi Európskym spoločenstvom a ▐ Tureckom a zmluvnými stranami Dohody o EHP je potrebné vylúčiť výrobky s pôvodom v týchto krajinách z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(21)

Nepreferenčné pravidlá pôvodu Únie sú stanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (6), a ich vykonávacie ustanovenia sú stanovené v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993 zavádzajúcom ustanovenia pre vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex Spoločenstva (7). S cieľom určiť pôvod dovážaného tovaru na účely tohto nariadenia je vhodnejšie spoliehať sa na tieto pravidlá pôvodu. Použitím koncepcie, s ktorou sú obchodné subjekty a správne orgány dobre oboznámené, by sa malo zjednodušiť jej zavádzanie a implementácia. Nepreferenčné pravidlá pôvodu by sa mali uplatňovať na všetky účely nepreferenčnej obchodnej politiky. Malo by sa vyhnúť duplicite deklarácií a dokumentácie.

(22)

S cieľom obmedziť zaťaženie priemyslu, obchodu a správnych orgánov by označovanie malo byť povinné pre tie sektory, v prípade ktorých Komisia na základe predchádzajúcej konzultácie zistila existujúcu pridanú hodnotu. Malo by sa zabezpečiť oslobodenie určitých výrobkov z technických ▐ dôvodov, alebo ak označenie pôvodu nie je inak potrebné na účely tohto nariadenia. Môže tomu byť najmä v prípade, keď by označenie pôvodu poškodilo príslušný tovar, alebo v prípade určitých surovín.

(23)

Malo by sa zabezpečiť, aby sa údaje o pôvode tovaru, ktoré boli zistené a/alebo overené počas kontrol príslušnými orgánmi, mohli vymieňať, a to aj s orgánmi a inými osobami a organizáciami, o ktorých členské štáty predpokladajú, že budú mať úlohu presadzovania podľa smernice 2005/29/ES. Mala by sa zohľadniť ochrana osobných údajov, obchodné a priemyselné tajomstvo a odborná a administratívna dôvernosť informácií.

(24)

Podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov kontroly, ktorými členské štáty uskutočňujú kontrolu nad výkonom vykonávacích právomocí Komisie, stanovia vopred nariadením prijatým v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Do prijatia tohto nového nariadenia sa naďalej uplatňuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8) , s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý nie je možné uplatniť .

(25)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom stanoviť prípady, v ktorých môže byť prípustné označovanie na obale namiesto označovania samotného tovaru, alebo v ktorých nie je tovar možné alebo potrebné označovať z technických dôvodov, ako aj opatrenia na stanovenie ďalších pravidiel, ktoré sa môžu vyžadovať, ak sa zistí, že tovar nie je v súlade s týmto nariadením, alebo na aktualizáciu prílohy tohto nariadenia v prípade zmeny posudzovania toho, či je označovanie pôvodu v konkrétnom sektore potrebné.

(26)

Tovar v osobnej batožine cestujúcich na osobné použitie by mal byť oslobodený od uplatňovania tohto nariadenia v rámci obmedzení stanovených v súvislosti s oslobodením od cla, a ak neexistuje žiadny náznak, že tovar je súčasťou obchodnej prepravy. Malo by sa zabezpečiť, aby mohli byť aj iné prípady, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla (kodifikované znenie) (9), vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia prostredníctvom vykonávacích ustanovení,

—

určiť podrobnú formu a spôsoby označenia pôvodu;

—

vypracovať zoznam pojmov vo všetkých úradných jazykoch Únie, ktoré jasne vyjadrujú, že tovar má pôvod v tej krajine, ktorá je uvedená v označení;

—

určiť prípady, keď spoločne používané skratky jasne vyjadrujú krajinu pôvodu a môžu sa použiť na účely tohto nariadenia.

—

určiť prípady, keď tovar nie je možné alebo potrebné označiť z technických ▐ dôvodov;

—

stanoviť iné pravidlá, ktoré sa môžu vyžadovať, ak sa zistí, že tovar nie je v súlade s týmto nariadením;

—

aktualizovať prílohu k tomuto nariadeniu, ak sa zmenilo posúdenie toho, či je označovanie pôvodu pre určitý sektor nevyhnutné.

—

nie je opatrený označením pôvodu;

—

označenie pôvodu nezodpovedá pôvodu tovaru;

—

sa označenie pôvodu zmenilo alebo odstránilo alebo ak sa s ním iným spôsobom manipulovalo, okrem prípadov, keď sa podľa odseku 3 tohto článku vyžadovala úprava.