4.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/61

1.

pripomína , že klimatické zmeny sú jednou z najväčších politických výziev, ktorým ľudstvo čelí. Rozhodujúca úloha v boji proti klimatickým zmenám prislúcha miestnym a regionálnym orgánom, a to v neposlednom rade preto, lebo práve ony najčastejšie znášajú sociálne a hospodárske náklady, ktoré sú so zmenami klímy spojené;

2.

zdôrazňuje , že hospodárska kríza nesmie byť dôvodom na zníženie úsilia v tejto oblasti, práve naopak, musí byť podnetom na zintenzívnenie boja proti klimatickým zmenám. Hospodárska kríza by mala byť príležitosť posilniť technické know-how a rozvinúť aktivity zamerané nariešenie problémov spojených s klimatickými zmenami;

3.

prízvukuje , že mnohé miestne a regionálne orgány už rozhodujúcou mierou prispievajú k tomu, aby boli európske iniciatívy v oblasti klimatických zmien a energetiky úspešné, a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zavádzaní príslušných politických opatrení, a to prostredníctvom opatrení v oblasti verejnej dopravy, dopravnej a energetickej infraštruktúry, bývania, územného plánovania, energetickej účinnosti a komunikácie;

4.

poukazuje na to , že európskym regiónom môžu klimatické zmeny spôsobiť značné problémy, a že schopnosť jednotlivým regiónov prispôsobiť sa týmto zmenám je veľmi odlišná, hlavne kvôli rozdielom z hľadiska sociálno-ekonomického rozvoja, prírodných podmienok a hustoty obyvateľstva. Medzi oblasti, ktoré sú najviac ohrozené negatívnymi dôsledkami zmeny klímy patria horské oblasti, pobrežné oblasti, najodľahlejšie a ostrovné regióny a mnohé polosuché oblasti v Stredomorí;

5.

je presvedčený , že náklady na politické opatrenia zamerané na obmedzenie klimatických zmien budú omnoho nižšie ako predpokladané náklady, ktoré vzniknú v dôsledku klimatických zmien;

6.

domnieva sa , že účinná politika v oblasti zmeny klímy by mohla zabrániť vzniku sociálnych rozdielov v dôsledku klimatických zmien;

7.

zdôrazňuje , že prechod na hospodárstvo bez emisií CO2 predstavuje najmä pre miestne a regionálne orgány významný krok v záujme rastu a vytvárania pracovných miest;

8.

vyzýva Európsku úniu, aby zvýšila svoje úsilie na najvyššej politickej úrovni s cieľom posilniť medzinárodnú koalíciu zameranú na boj proti zmene klímy, a zabezpečila, že bude vytvorený dohovor, ktorý bude platiť po uplynutí platnosti Kjótskeho protokolu a ktorý bude obsahovať ambiciózne, transparentné a právne záväzné ciele zníženia emisií;

9.

zdôrazňuje , že je dôležité zabezpečiť, aby mal VR, ako hlas európskych miestnych a regionálnych orgánov, svoje zastúpenie v rámci delegácie EÚ na 15. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorá sa uskutoční v decembri 2009 v Kodani;

10.

vyjadruje svoje obavy, že posledné návrhy, ktoré vypracovala na prerokovanie pracovná skupina ad hoc pre dlhodobú spoluprácu v rámci dohovoru (AWG-LCA) síce uznávajú význam úsilia prispôsobiť sa zmenám klímy, ktoré vyvíja nižšia než celoštátna úroveň, avšak nezmieňujú sa o úlohe miestnych a regionálnych orgánov pri zmierňovaní následkov klimatických zmien a neobsahujú ani žiaden dlhodobý plán riešenia tohto problému;

11.

vyzýva Európsku komisiu a členské krajiny, aby pri vypracúvaní nových politických opatrení v súvislosti s klimatickými zmenami, ktoré by mohli mať značný vplyv na miestne a regionálne orgány a ich občanov, ako aj pri rokovaniach o týchto opatreniach, uplatňovali zásadu subsidiarity, a aby zabezpečili dostatočné finančné a ľudské kapacity pri rozdeľovaní zodpovedností medzi rôzne úrovne;

12.

zdôrazňuje potrebu rozbehnúť aktívne osvetové kampane s plnou podporou miestnych a regionálnych orgánov, ktoré majú pri komunikácii priamy kontakt s občanmi;

13.

preto víta záväzok EÚ zosúladiť úsilie zamerané na zmiernenie následkov klimatických zmien a prispôsobenie sa týmto zmenám v súlade s Lisabonskou stratégiou a dohovorom z Göteborgu, vyzýva však, aby sa ťažisko novej stratégie, ktorá bude platiť od roku 2010 po ukončení Lisabonskej stratégie, posunulo, v porovnaní so súčasnou stratégiou, v ktorej prebiehajú tri paralelné procesy, tak, aby sa zameriavala na jediný rozvojový rámec, ktorý by pokrýval sociálne, hospodárske a environmentálne aktivity Európskej únie;

14.

odporúča vyčleniť primerané investície na ekologickú infraštruktúru: širšie využitie informačných a komunikačných technológií (IKT) v administratíve, energeticky hospodárna renovácia starých verejných a súkromných budov, nové formy dopravy. Je tiež potrebné podporovať používanie energeticky hospodárnych osvetľovacích, tepelných a chladiacich systémov. Rovnako dôležité je presadzovať ekologické verejné obstarávanie a zlepšiť bezpečnosť dodávok energie;

15.

domnieva sa , že prispôsobenie sa zmenám a zmierňovanie ich následkov sa musí stať explicitným cieľom všetkých existujúcich rámcov politiky EÚ, vrátane poľnohospodárskej politiky a politiky rozvoja vidieka, vrátane zabraňovania odlesňovaniu, politiky v oblasti dopravy, biodiverzity, vodného hospodárstva a nakladania s odpadom, ako aj programov finančnej podpory v oblastiach ako je napríklad kohézna politika;

16.

vyzýva , aby sa rozpočet EÚ, jej programy, politika a osobitne kľúčové právne predpisy po roku 2013 prehodnotili v závislosti od parametrov, ktoré sa budú meniť v dôsledku klimatických zmien;

17.

odporúča , aby sa v snahe nájsť vhodné politické riešenia na problémy spojené so zmenou klímy prihliadalo aj na prípadnú potrebu stanoviť nové ukazovatele udržateľnosti, ktoré by sa zohľadňovali ako parametre v novej generácii štrukturálnych fondov;

18.

zdôrazňuje , že miestne a regionálne orgány musia byť v plnej miere zapojené do prípravy, tvorby a zavádzania národných stratégií a akčných programov v oblasti klimatických zmien;

19.

opätovne potvrdzuje , že plne podporuje Dohovor starostov, vytvorený na podnet Európskej komisie a Výboru regiónov, ktorý je odpoveďou miest na globálne otepľovanie a v ktorom sa mestá formálne zaväzujú dosiahnuť väčšie zníženie emisií CO2, než je cieľ, ktorý si EÚ stanovila do roku 2020. Zároveň žiada, aby sa k tomuto dohovoru mohli pripojiť všetky príslušné orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni a aby sa Dohovor starostov mohol rozvíjať ďalej a mal k dispozícii primerané prostriedky, ktoré umožnia rozširovať odborné vedomosti a navrhovať stratégie prispôsobené konkrétnym potrebám miestnych orgánov;

20.

odporúča , aby bol rámec rozpočtu Spoločenstva prispôsobený tak, aby boli všetky európske miestne a regionálne orgány rovnako dobre vybavené na boj proti klimatickým zmenám a mali prostriedky na odstraňovanie ich príčin a na prispôsobenie sa ich dôsledkom, najmä tak, aby tieto opatrenia priniesli osoh najväčšmi postihnutým skupinám obyvateľstva a hospodárskym subjektom;

21.

je presvedčený , že zásada „znečisťovateľ platí“ sa musí uplatňovať vo všetkých oblastiach politiky Spoločenstva týkajúcich sa ochrany životného prostredia a klímy, a to konkrétne prostredníctvom internalizácie environmentálnych nákladov na tovary a služby;

22.

podporuje zásadu spolupráce a solidarity medzi členskými krajinami v takej forme, ako ju zavádza nová schéma obchodovania s emisiami skleníkových plynov (EU ETS) medzi technologicky rozvinutejšími členskými štátmi (ktorých priemyselné odvetvia vykazujú vyššiu energetickú účinnosť) a menej rozvinutými štátmi (ktorých národné hospodárstva majú vyššiu spotrebu energie a ktorých miera rastu sa musí zvýšiť);

23.

domnieva sa , že napriek dosiahnutému pokroku sa musí ďalej posilňovať transparentnosť a dlhodobá spoľahlivosť EU ETS a že aj naďalej treba venovať pozornosť prípadným sociálnym a ekologickým dôsledkom plánovaných opatrení, osobitne na miestnej a regionálnej úrovni;

24.

odporúča , aby sa primerane zohľadňovali požiadavky regionálnej rozvojovej politiky a upozorňuje na to, že z hľadiska väčšej transparentnosti a účinnosti trhu s emisnými kvótami by sa mohla vykonať rozsiahla reštrukturalizácia niektorých priemyselných zariadení, čo by umožnilo vyradiť z výrobného systému najmenej účinné zariadenia alebo zariadenia, ktorých životnosť už končí. V tejto súvislosti vyzýva, aby boli prijaté opatrenia na podporu priemyselnej obnovy a na preškolenie zamestnancov, ktorí to potrebujú;

25.

pripomína, že okrem obchodovania s emisnými kvótami je potrebné vyvinúť aj ďalšie úsilie, najmä na to, aby sa mohlo prejsť na ekologicky prijateľné druhy dopravy. Vyzýva národné vlády, aby ďalej rozširovali železničnú a vodnú dopravnú infraštruktúru a podporovali kombinovanú dopravu vo všeobecnosti;

26.

vzhľadom na to, že európsky dopravný sektor je vo veľkej miere závislý od ropy, ľutuje , že Druhý strategický energetický prieskum nepriniesol spoločne s balíkom o energetickej účinnosti aj návrhy týkajúce sa účinnosti dopravy, aspoň v oblastiach ako sú železničná doprava a iné druhy verejnej dopravy, energeticky účinné vozidlá, spoločné využívanie automobilov, ekologické riadenie motorových vozidiel, propagovanie cyklistiky atď.;

27.

zastáva názor , že energetická politika a politika ochrany klímy spolu úzko súvisia a že sa musia zosúladiť, pretože 80 % emisií CO2 v Európe pochádza z výroby energie;

28.

ľutuje , že v rámci balíka opatrení v oblasti energetiky a klimatických zmien z roku 2008 nebol v súvislosti s energetickou účinnosťou stanovený záväzný cieľ, ktorý je chýbajúcim článkom v úsilí o dosiahnutie potrebného zníženia emisií CO2;

29.

upozorňuje na to, že jednotlivé mestá a regióny EÚ dosiahli v uplynulých rokoch pri znižovaní emisií CO2 a spotreby energie rozdielne výsledky. Zohľadniť by sa mala aj rozdielna úroveň intenzity spotreby a výroby energie a s tým súvisiace emisie skleníkových plynov v rámci jednotlivých krajín a medzi nimi, najmä rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

30.

domnieva sa , že regionálne akčné plány v oblasti ochrany klímy a/alebo plány v oblasti trvalo udržateľnej energie by mohli slúžiť ako spojivo medzi miestnymi a celoštátnymi iniciatívami, ktoré musia navrhnúť praktické nástroje na dosiahnutie cieľov. Musí byť zabezpečené aj primerané financovanie;

31.

odporúča okrem možnosti využiť európske štrukturálne fondy poskytnúť aj ďalšie prostriedky a zaviesť ďalšie opatrenia, ktoré by mohli pomôcť pri adaptačných opatreniach a opatreniach zameraných na zmierňovanie následkov, ako napríklad úspora energie a obnoviteľné zdroje energie, s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť budov a znížiť emisie skleníkových plynov. Európska politika zameraná na ochranu klímy by tým získala väčšiu podporu;

32.

žiada , aby sa vynaložilo viac finančných prostriedkov na výskum technológií zachytávania CO2, ktoré by sa mohli využívať spoločne s ostatnými opatreniami na zmiernenie klimatických zmien s cieľom dosiahnuť výrazné zníženie emisií skleníkových plynov;

33.

chcel by , aby sa zabezpečilo, že systémy podpory budú prístupné pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov na všetkých úrovniach a vrátane malých zariadení, a domnieva sa, že z dôvodu jednotnosti by sa podpora energie z obnoviteľných zdrojov mala zamerať na zníženie využívania fosílnych palív;

34.

domnieva sa , že propagovaním udržateľnej energie a energetickej účinnosti môže Dohovor starostov podnecovať mestá a regióny, aby zavádzali zmeny, ktoré by ochránili najzraniteľnejších občanov, najmä osôb s nízkym a pevným príjmom, pred dosahom vysokých cien energie a pred jej nedostatkom (tzv. energetickou chudobou). Pritom však treba zabrániť subvencovaniu využívania energie a poskytnúť dostatočne vysoké finančné stimuly na zvyšovanie energetickej účinnosti a, kde je to možné, zníženie spotreby energie;

35.

v plnej miere podporuje potrebu chrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v spoločnosti pred prípadným zvyšovaním cien zdrojov energie, najmä elektrickej energie, vrátane krokov, ktoré im majú pomôcť zvýšiť energetickú účinnosť ich obydlí;

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil českému a švédskemu predsedníctvu, Európskej komisii, členským krajinám a zmluvným stranám dohovoru v rámci OSN.