30.10.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 260/38

---

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2009/C 260/10

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006. Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„MIÓD KURPIOWSKI“

ES č.: PL-PGI-0005-0607-30.05.2007

CHZO ( X ) CHOP ( )

1.   Názov:

„Miód kurpiowski“

2.   Členský štát alebo tretia krajina:

Poľsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1.   Druh výrobku:

Trieda 1.4.

Iné výrobky živočíšneho pôvodu, med

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Mikroskopické vlastnosti:

„Miód kurpiowski“ je nektárový med, môže obsahovať medovicu. Ide o kvetový med; peľ z jedného druhu kvetu nesmie predstavovať viac ako 30 % celkového objemu a peľ z plodín nesmie prevyšovať 10 % celkového objemu.

Organoleptické vlastnosti:

„Miód kurpiowski“ je tekutý alebo skryštalizovaný nektárový med, môže obsahovať medovicu. Je hustý, tekutý a viskózny. Vytvára stredne veľké jemnozrnné kryštály a jeho sfarbenie sa pohybuje od bledožltej farby a farby slamy až po hnedú so zelenkavými odtieňmi. Zelenkavé odtiene určujú podiel medovice v mede. Med má silnú arómu s výraznou korenistou vôňou a jemnú, trochu sladkastú chuť.

Fyzikálno-chemické vlastnosti:

Fyzikálno-chemické vlastnosti produktu „miód kurpiowski“:

—	obsah jednoduchých cukrov (glukóza a fruktóza) – najmenej 60 g/100 g,

—	obsah sacharózy – najviac 5 g/100 g,

—	diastatická aktivita (Schadeho stupnica) – najmenej 8,

—	voľné kyseliny – najviac 50 meq/kg,

—	elektrická vodivosť – najmenej 0,8 mS/cm,

—	vo vode nerozpustný obsah – najviac 0,1 g/100 g,

—	obsah vody – najviac 18,5 %,

—	obsah HMF (5-hydroxymetylfurfuralu) – najviac 10 mg/kg.

„Miód kurpiowski“ produkujú výlučne včely nasledujúcich druhov: včela medonosná (Apis mellifera mellifera), včela kranská (Apis mellifera carnica) a včela kaukazská (Apis mellifera caucasica) a včely pochádzajúce z medzidruhového kríženia.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných produktoch):

—

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

Kŕmenie včiel nie je povolené v období znášky „miód kurpiowski“. Včely sa môžu prikrmovať pred zimou až po vytočení medu v množstvách nevyhnutných na vytvorenie rezerv, ktoré zaistia prežitie rodiny počas zimy. Rodiny sa môžu prikrmovať sirupom z cukrovej repy alebo fruktózovo-glukózovým sirupom. Repný cukor a fruktózovo-glukózový sirup môžu pochádzať z oblasti mimo zemepisného územia, v ktorom sa med „miód kurpiowski“ získava. Neovplyvňuje to kvalitu medu. Rezervy na zimu sa nesmú dostať do medu „miód kurpiowski“.

3.5.   Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Všetky úrovne výroby medu „miód kurpiowski“, počínajúc rozmiestnením včelínov až po balenie medu, sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti. Med „miód kurpiowski“ sa odstreďuje za studena v extraktore medu pomocou odstredivej sily. Po vyčistení v nádržiach sa med preleje do rôznych druhov maloobchodných balení. Med musí byť preliaty do maloobchodných balení pred prvou kryštalizáciou.

3.6.   Osobitné pravidlá pre krájanie, strúhanie, balenie atď.:

Balenie produktu „miód kurpiowski“ sa musí uskutočniť v oblasti vymedzenej v bode 4. Táto požiadavka bola zavedená s cieľom zaistiť príslušnú kvalitu produktu a na účely monitorovania a kontroly jeho pôvodu. Účelom požiadavky na uskutočňovanie balenia produktu v určenej oblasti je minimalizovať riziko, že dôjde k zmiešaniu produktu „miód kurpiowski“ s inými druhmi medu, ako aj riziko, že sa budú iné druhy medu predávať s týmto chráneným označením.

3.7.   Osobitné pravidlá pre označovanie:

Od všetkých včelárov a subjektov zainteresovaných do kúpy a ďalšieho spracovania medu s ochranným označením sa požaduje, aby používali jeden typ označenia. Označenia budú distribuované prostredníctvom združenia Kurpiowsko-Mazowiecki Związek Pszczelarzy (Kurpiansko-mazovský zväz včelárov) v meste Ostrołęka. Združenie posiela kontrolnému orgánu podrobné pravidlá týkajúce sa distribúcie označení. Cieľom systému jediného označenia je zaručiť príslušnú kvalitu produktu a zjednodušiť jeho sledovateľnosť. Tieto pravidlá nesmú nijak diskriminovať výrobcov, ktorí nie sú členmi združenia.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

„Miód kurpiowski“ sa zbiera v oblasti známej v historickom a etnografickom kontexte ako Kurpie.

Zahŕňa nasledujúce územie Mazovského vojvodstva:

obce Chorzele, Jednorożec a Przasnysz v okrese Przasnysz;

obce Krasnosielc, Płoniawy-Bramura, Sypniewo, Młynarze, Różan, Rzewnie a Maków v okrese Maków;

obce Obryte a Zatory v okrese Pułtus;

obce Długosiodło, Brańszczyk a Rząśnik v okrese Wyszków;

obce Brok, Ostrów, Wąsewo a Małkinia v okrese Ostrów;

obce Goworowo, Czerwin, Rzekuń, Olszewo-Borki, Lelis, Troszyn, Baranowo, Kadzidło, Czarnia, Myszyniec a Łyse v okrese Ostrołęka.

Zahŕňa aj nasledujúce územie Podleského vojvodstva:

obec Turośl v okrese Kolno;

obce Nowogród a Zbójna v okrese Łomża.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou:

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti:

„Miód kurpiowski“ pochádza z oblasti známej ako Kurpie. Táto oblasť sa delí na Kurpie Zielone (Zelené Kurpie) a Kurpie Białe (Biele Kurpie). Zelené Kurpie pozostáva z územia pozdĺž pravého brehu rieky Narew a oblasti okolo jej prítokov Pisa, Skwa, Omulew a Rozoga až po ľavý breh rieky Orzyc. Biele Kurpie sa nachádza na území medzi pravým brehom dolného toku rieky Bug a jej prítokov Tuchełka a Brok a ľavým brehom dolného toku rieky Narew a jej prítokov Wymakracz a Orz. Oblasť Zelené Kurpie je bohatá na rieky a jazerá, čo podporuje rast rastlín – z toho pochádza pomenovanie oblasti. Oblasť Biele Kurpie je suchšia. Názov tejto oblasti bol odvodený od ich podzolovej (bielej) pôdy.

Prírodné činitele:

Pre región Kurpie je typická veľmi nízka úroveň urbanizácie. Nenachádzajú sa tu žiadne veľké ani stredne veľké priemyselné podniky, ani rozsiahle komerčné poľnohospodárske podniky. Ani jedno mesto v regióne nemá viac ako 100 000 obyvateľov. Čiastočne vďaka svojmu výnimočnému prírodnému bohatstvu bola oblasť Kurpie začlenená medzi oblasti označované ako „zelené pľúca Európy“. Jedinečný charakter regiónu je zrejmý aj z počtu lokalít v rámci Natura 2000: Dolina Dolnego Bugu (kód lokality PLB 140001), Puszcza Biała (kód lokality PLB 140007) a Dolina Omulwi i Płodownicy (kód lokality PLB 140005). Do regiónu patrí aj krajinný park Nadbużański a veľké množstvo prírodných rezervácií ako lesná rezervácia Czarnia, Surowe, Czarny Kąt, Kaniston, Łokieć, Tabory, Minos, Serafin, Karaska, Podgórze a Olsy Płoszycie. Lokalita Puszcza Biała zahŕňa aj nasledujúce chránené prírodné oblasti: Dąbrowa, Nagoszewo, Brzostowo, Ochudno, Czuraj, Popławy, Bartnia, Wielgolas a Stawinoga.

Až 29 % oblasti označenej v bode 4 je pokrytých lesmi, kým iné využitie územia – mestá, dediny, cesty a priemysel – predstavuje iba 1 %. Lúky a krovinaté oblasti tvoria 45 % územia a poľnohospodárska pôda 35 %. Toto prirodzené prostredie nepokrýva rozsiahle územie, ale tvorí akúsi spleť (mozaiku), čo znamená, že v mede „miód kurpiowski“ neprevažuje žiadny typ peľu. Pre túto oblasť je typická nekvalitná pôda (kategórie V a VI). Pôda kategórie IV sa vyskytuje iba v údoliach riek.

Oblasť má najmenší úhrn atmosferických zrážok v Poľsku (nepresahuje 500 mm za rok).

Ľudské činitele:

Oblasť označená v bode 4 je charakterizovaná veľkou rozmanitosťou, početnými metódami využitia pôdy a veľmi nízkym úhrnom zrážok. Množstvo nektáru pochádzajúceho z nektárových rastlín je preto malé, čo znamená, že med sa musí získavať počas dlhého časového obdobia. V regióne Kurpie je to skôr včelár ako včely samotné, kto musí spravidla hľadať nektár a umiestniť úle do lokalít vhodných na výrobu medu. „Miód kurpiowski“ sa od 16. storočia nepretržite získava tradičnou metódou z pastvín a lesov. Pastviny (lúky, pasienky a úhorom ležiaca pôda) sú zdrojom jarného nektárového medu získaného v máji a júni. Ihličnaté (smrekové a borovicové) lesy predstavujú hlavný zdroj letných medovicových a nektárových medov získaných v júli a v auguste. Prvý zber medu vyprodukovaného z jarného nektáru sa uskutočňuje v prvej polovici júna. Druhý zber medu vyprodukovaného z letného nektáru, ktorý uzatvára sezónu zberu medu, sa koná v druhej polovici júla.

Zručnosť miestnych včelárov sa odráža vo výbere lokalít na umiestnenie včelínov a hlavne v umiestňovaní včelínov na málo až veľmi málo úrodných miestach. Čas zberu a stáčania medu (za studena) a metóda uchovávania a prelievania medu – to všetko je dané stáročia starou tradíciou. Príslušné parametre produktu „miód kurpiowski“, obzvlášť tie, ktoré majú zaručovať najvyššiu kvalitu medu, je možné dodržať iba s veľkou dávkou opatrnosti pri procese získavania medu a pod podmienkou, že včelári budú spĺňať charakteristické obmedzenia uplatňované pri produkcii. Teplota medu nesmie v žiadnej fáze výroby presiahnuť 30 °C. Med nie je povolené filtrovať (na odstránenie peľu), pastovať alebo pasterizovať a umelo zahrievať. Počas zberu medu je zakázané používať chemické alebo iné repelenty, či už v pevnom, tekutom alebo plynnom skupenstve. Výroba medu „miód kurpiowski“ si preto vyžaduje zručnosť včelárov a ich znalosť príslušných procesov v prírodnom prostredí. Nízky počet včelárov je ďalším znakom včelárstva v regióne Kurpie – je to výsledok environmentálnych podmienok, ktoré chov včiel sťažujú. Počet včelárov pôsobiacich v tejto oblasti sa odhaduje na najviac 400, pričom celkový počet rodín nepresahuje 8 000.

5.2.   Špecifickosť výrobku:

„Miód kurpiowski“ sa získava z nektáru mnohých druhov rastlín, ktoré kvitnú postupne. Špecifickosť produktu je daná hlavne dvomi parametrami:

1.	Zložením peľu – peľ z jedného druhu kvetu nesmie predstavovať viac ako 30 % celkového objemu a peľ z plodín nesmie prevyšovať 10 % celkového objemu.

2.	Obsahom HMF (5-hydroxymetylfurfuralu) nesmie presahovať 10 mg/kg.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a špecifickou akosťou, povesťou alebo inou vlastnosťou výrobku:

Med „miód kurpiowski“ má výnimočné vlastnosti vďaka špecifickým kvalitám opísaným v bode 5.2 a jeho povesti. Kľúč ku kvalite konečného produktu spočíva v podstatných obmedzeniach, ktoré sa pri jeho výrobe uplatňujú, napríklad skutočnosť, že teplota nesmie presiahnuť 30 °C v žiadnej fáze výroby znamená, že všetky prírodné enzýmy, esenciálne zlúčeniny a iné typické zložky medu sú v konečnom produkte prítomné. Už spomínaný teplotný limit a požiadavka preliať med do maloobchodných balení pred začatím procesu kryštalizácie pomáhajú zaistiť, aby obsah HMF nepresiahol hodnotu 10 mg/kg. Rozmanité zloženie peľu v produkte „miód kurpiowski“ (v ktorom neprevažuje žiadny typ peľu) súvisí s množstvom rôznych rastlinných biotopov v regióne Kurpie. Produkt si získal dobrú povesť v oblastiach Zelené a Biele Kurpie v 15. storočí. Včelárstvo sa v tomto regióne datuje do tohto obdobia. V priebehu rokov existuje o mede „miód kurpiowski“ mnoho zmienok v rôznych dokumentoch – od kráľovského dekrétu o lesnom včelárstve (regale bartne) z roku 1401 a práve o lesnom včelárstve z roku 1559, ktorým sa umožnil prechod od bežného práva k právu o včelárstve až dodnes. Spojitosť regiónu Kurpie s včelárstvom sa odráža vo viacerých zvykoch týkajúcich sa včiel a medu.

S úmyslom osláviť med „miód kurpiowski“ ako produkt neoddeliteľne spojený s miestnymi lesmi sa v 20. storočí znovu prišlo s myšlienkou vystrojiť na počesť medu slávnosť. Prvá slávnosť sa po dlhšom čase konala v septembri 1976. V regióne patrí k najväčším udalostiam. Odhaduje sa, že slávnosti Kurpiowskie Miodobranie (Kurpianske slávnosti zberu medu) sa každý rok v priebehu rokov 2002 až 2006 zúčastnilo 20 000 až 35 000 ľudí. Popularita tohto festivalu vyplýva aj zo skutočnosti, že v priebehu jediného dňa v roku 2005 vystavilo svoje produkty viac ako 60 včelárov a predalo sa približne 12 ton medu. Čas i miesto konania slávností prispievajú v regióne k zachovaniu tradícií, ktoré pochádzajú zo 16. storočia.

Kurpianske bohaté včelárske tradície a povesť medu „miód kurpiowski“ sa vyskytujú aj v početných publikáciách, napríklad „Zwyczaje Doroczne Kurpiowskiej Puszczy Zielonej“ z roku 2005 od autora Bernard Kielak a „Bartnictwo Kurpiowskiej Puszczy Zielonej“ vydanej v meste Łomża v roku 2004.

Povesť produktu je možné posúdiť aj na základe viacerých článkov a dokumentov, ktoré naznačujú, že med sa stal súčasťou kultúry a identity miestnych obyvateľov. Informácie o výrobku a súvisiacich podujatiach boli uverejnené v národnej, regionálnej i miestnej tlači, napr. článok s názvom „Miód folklor i konfitura“, ktorý sa objavil v novinách Gazeta Współczesna v roku 2004 a článok s názvom „Jak to na Kurpiach miód w puszczy podbierają“, ktorý bol publikovaný v týždenníku Zielony Sztandar.

Povesť medu je potvrdená aj vo filmoch a dokumentárnych programoch o mede „miód kurpiowski“, ako napríklad „Puszcza Zielona“ (TVP 1) v roku 1985, „Bursztyn i Miód w tradycji kurpiowskiej“ (TVP 1) v roku 1997 a dokument „Kurpiowskie Miodobranie“ (TVP 3), ktorý bol vysielaný v roku 2002.

Povesť výrobku „miód kurpiowski“ a jeho úlohu v regióne dokazuje aj skutočnosť, že Poľská turistická organizácia udelila v roku 2004 ocenenie Najlepšieho turistického produktu slávnostiam Kurpiowskie Miodobranie. Výrobku „miód kurpiowski“ bolo udelené aj ocenenie „Perła 2007“ v rámci súťaže „Nasze Kulinarne Dziedzictwo“ (Naše kulinárske dedičstvo).

Región Kurpie je hrdý na kvalitu medu, ktorý sa tam vyrába. Za povesť, ktorej sa dnes výrobok teší, vďačí klimatickým podmienkam prevládajúcim v tejto oblasti. Tieto podmienky prispievajú k jedinečným vlastnostiam medu „miód kurpiowski“ a k jeho kvalite a povesti.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

http://www.bip.minrol.gov.pl/strona/DesktopDefault.aspx?TabOrgId=1620&LangId=0

---