This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52009XC0916(02)
Communication from the Commission concerning the criteria for an in-depth assessment of regional aid to large investment projects
Oznámenie Komisie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty
Oznámenie Komisie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty
Ú. v. EÚ C 223, 16.9.2009, p. 3–10
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
16.9.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 223/3 |
Oznámenie Komisie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty
2009/C 223/02
1. ÚVOD
1.1. Všeobecné pravidlá pre opatrenia regionálnej pomoci
1. |
V usmerneniach Komisie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (1) (ďalej len „usmernenia pre národnú regionálnu pomoc“) sa vysvetľuje celkový prístup Komisie k regionálnej štátnej pomoci. V súlade s podmienkami stanovenými v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc a napriek negatívnym vplyvom, ktoré môže regionálna pomoc mať na obchodovanie a hospodársku súťaž, Komisia môže považovať štátnu pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak sa poskytuje s cieľom podporiť ekonomický rozvoj niektorých znevýhodnených oblastí v Európskej únii. |
2. |
V usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc sa celkovo zohľadňuje relatívna vážnosť problémov, ktoré ovplyvňujú rozvoj príslušných oblastí tým, že sa zavádzajú osobitné stropy regionálnej pomoci. Tieto maximálne intenzity pomoci sú odstupňované v rozmedzí od 10 % do 50 % oprávnených nákladov, ktoré vychádzajú v prvom rade z HDP na obyvateľa príslušnej oblasti, ale poskytujú členským štátom aj určitú flexibilitu, aby sa mohli zohľadniť miestne podmienky. Mapy regionálnej pomoci pre každý členský štát sú uverejnené na internetovej stránke Europa (2). Tieto odstupňované intenzity pomoci v podstate odrážajú test vyváženosti, ktorým Komisia musí posúdiť na jednej strane pozitívny vplyv regionálnej investičnej pomoci, najmä pokiaľ ide o podporu súdržnosti prostredníctvom pritiahnutia investícií do znevýhodnených oblastí, a na strane druhej obmedzenie možných negatívnych vplyvov, ktoré môžu sprevádzať poskytnutie takejto pomoci jednotlivým podnikom, a to napríklad negatívny dopad na iné hospodárske subjekty a na regióny, ktorých relatívna výhoda v hospodárskej súťaži sa takto patrične zmenší. |
3. |
Veľký investičný projekt je počiatočnou investíciou s oprávnenými výdavkami nad 50 miliónov EUR (3). Veľké investičné projekty sú ovplyvnené v menšej miere hendikepmi, ktoré charakterizujú znevýhodnené oblasti, ako menšie investičné projekty. Existuje tu väčšie riziko, že veľké investičné projekty ovplyvnia obchodovanie, a teda aj riziko, že dôjde k väčšiemu narušeniu hospodárskej súťaže vo vzťahu ku konkurentom v iných regiónoch. Pri veľkých investíciách existuje aj riziko, že výška pomoci presiahne minimum potrebné na kompenzáciu znevýhodnenia oblasti a že štátna pomoc poskytnutá na tieto projekty by viedla k nepriaznivým následkom ako je napr. neúčinný výber lokality, väčšie narušenie hospodárskej súťaže a, keďže pomoc je nákladným transferom prostriedkov od daňových poplatníkov v prospech príjemcov pomoci, k čistému zmenšeniu blahobytu, t.j. náklady na pomoc prevýšia úžitok v prospech spotrebiteľov a výrobcov. |
4. |
V usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc sa upravujú osobitné pravidlá regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty (4). Veľký investičný projekt je počiatočná investícia s oprávnenými výdavkami v súčasnej hodnote nad 50 miliónov EUR. V usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc sa počíta s automatickým postupným znižovaním stropov regionálnej pomoci pre tieto veľké investičné projekty, aby sa narušenie hospodárskej súťaže obmedzilo na takú úroveň, ktorá sa môže celkovo považovať za kompenzovanú výhodami týchto projektov, pokiaľ ide o rozvoj príslušných regiónov (5). |
5. |
Členské štáty musia okrem toho individuálne notifikovať každú pomoc pre investičné projekty, ak navrhnutá pomoc prevyšuje maximálnu prípustnú výšku pomoci, ktorú môže podľa platných pravidiel získať investícia s oprávnenými výdavkami 100 miliónov EUR (hranica na uplatnenie notifikačnej povinnosti) (6). Pri týchto notifikovaných prípadoch Komisia overuje najmä intenzitu pomoci, zlučiteľnosť so všeobecnými kritériami uvedenými v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc, a či oznámená investícia predstavuje veľké zvýšenie výrobných kapacít na nedostatočne výkonnom alebo dokonca upadajúcom trhu, alebo je v prospech podnikov s vysokým podielom na trhu. |
1.2. Opatrenia regionálnej pomoci podliehajúce dôkladnému posudzovaniu
6. |
Napriek automatickému znižovaniu by určité veľké sumy regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty mohli do značnej miery ovplyvniť obchodovanie a mohli by viesť k značnému narušeniu hospodárskej súťaže. Z tohto dôvodu uplatňovala Komisia v minulosti politiku neschvaľovania pomoci pre veľké investičné projekty, ak (7):
|
7. |
Komisia si však v rámci platných usmernení pre národnú regionálnu pomoc zvolila individuálnejší prístup, ktorý umožňuje čo najkonkrétnejším spôsobom zohľadniť súdržnosť a iné výhody, ktoré môžu priniesť takéto projekty. Tieto výhody je však potrebné posudzovať vo vzťahu k možným negatívnym vplyvom na obchodovanie a hospodársku súťaž, ktoré by mali byť takisto definované čo najkonkrétnejším spôsobom. V bode 68 usmernení pre národnú regionálnu pomoc sa preto počíta s tým, že v prípadoch, v ktorých bola hranica uplatnenia notifikačnej povinnosti prekročená a ktoré spĺňajú jednu alebo obidve podmienky uvedené v bode 68 písm. a) a b) usmernení pre národnú regionálnu pomoc (hranice pre dôkladné posudzovanie, ktoré sú také isté ako podmienky uvedené bode 6 tohto oznámenia), Komisia realizuje konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V takýchto prípadoch je cieľom formálneho zisťovania podrobne overiť „že pomoc je potrebná kvôli stimulujúcemu účinku pre investíciu a že prínos opatrenia pomoci prevažuje vyplývajúce narušenie súťaže a vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi“ (8). |
8. |
V poznámke pod čiarou č. 63 usmernení pre národnú regionálnu pomoc Komisia uviedla, že „vypracuje ďalšie usmernenia týkajúce sa kritérií, ktoré zohľadní počas tohto posúdenia“. Komisia ďalej v texte prezentuje usmernenie týkajúce sa druhu informácií, ktoré môže požadovať, a metodiku, ktorú bude používať pri opatreniach podliehajúcich dôkladnému posudzovaniu. V súlade s Akčným plánom štátnej pomoci (9) Komisia vykoná celkové hodnotenie pomoci na základe vyváženosti jej kladných a záporných účinkov s cieľom stanoviť, či sa opatrenie pomoci ako celok môže schváliť. |
9. |
Dôkladné posudzovanie by malo byť primerané možnému narušeniu, ktoré môže pomoc spôsobiť. To znamená, že rozsah analýzy bude závisieť od povahy prípadu. Povaha a úroveň požadovaných dôkazov budú teda taktiež závisieť od vlastností každého jednotlivého prípadu. Dodržiavajúc ustanovenia, podľa ktorých sa uskutočňuje formálne zisťovanie, ako sa uvádza v článkoch 6 a 7 nariadenia (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (10), Komisia môže okrem iného požiadať členský štát, aby poskytol nezávislé štúdie s cieľom potvrdiť informácie uvedené v notifikácii, alebo si môže vyžiadať podklady od iných hospodárskych subjektov pôsobiacich na relevantných trhoch alebo od odborníkov na regionálny rozvoj. Počas formálneho zisťovania sú prínosné aj pripomienky od zainteresovaných strán. Komisia pri začatí konania určí kľúčové otázky, ku ktorým by chcela získať vyjadrenia. |
10. |
Cieľom tohto oznámenia je zabezpečiť transparentnosť a predvídateľnosť rozhodovacieho procesu Komisie a rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi. Komisia si vyhradzuje možnosť meniť, dopĺňať a upravovať toto usmernenie vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté z jednotlivých prípadov. |
2. POZITÍVNE ÚČINKY POMOCI
2.1. Účel pomoci
11. |
V rámci regionálnej pomoci sa sleduje cieľ spoločného záujmu, ktorý odzrkadľuje úvahy spravodlivého prístupu a spočíva najmä v posilnení hospodárskej súdržnosti prostredníctvom úsilia o zmenšenie rozdielov v úrovniach rozvoja rôznych regiónov Spoločenstva. V bode 2 usmernení pre národnú regionálnu pomoc sa uvádza, že: „zameraním sa na hendikepy znevýhodnených regiónov národná regionálna pomoc podporuje ekonomickú, sociálnu a územnú súdržnosť členských štátov a Európskej únie ako celku“. V bode 3 usmernení pre národnú regionálnu pomoc sa dodáva, že: „cieľom národnej regionálnej investičnej pomoci je napomáhať rozvoju najviac znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory investícií a vytvárania pracovných miest. Podporuje sa ňou rozširovanie a diverzifikácia ekonomických činností podnikov so sídlom v menej zvýhodnených regiónoch predovšetkým tým, že motivuje spoločnosti k vytváraniu nových prevádzkarní.“ |
12. |
Pri tých veľkých investičných projektoch, ktoré dosahujú hranicu pre dôkladné posudzovanie, sa bude vyžadovať, aby členské štáty preukázali, že pomoc bude zameraná na splnenie daného cieľa spravodlivého prístupu. Členský štát bude preto musieť preukázať, že investičný projekt prispieva k rozvoju príslušného regiónu. |
13. |
Hoci prvoradým cieľom regionálnej pomoci je podpora spravodlivého prístupu, akým je hospodárska súdržnosť, regionálna pomoc môže riešiť aj zlyhanie trhu. Regionálne znevýhodnenia môžu súvisieť so zlyhaniami trhu ako sú neúplné informácie, problémy s koordináciou, ťažkosti príjemcov pomoci s realizáciou investícií na projekty vo verejnom záujme alebo vonkajší dosah investícií. Ak regionálna pomoc prináša okrem splnenia cieľa spravodlivého prístupu aj efektívnosť, bude sa celkový pozitívny účinok pomoci považovať za väčší. |
14. |
Nasledujúci neúplný zoznam indikatívnych kritérií sa môže použiť na preukázanie prínosu pomoci pre rozvoj príslušného regiónu – do akej miery priťahuje do regiónu ďalšie investície a činnosti. Tieto kladné účinky pomoci môžu byť priame (napr. vytvorené priame pracovné miesta) aj nepriame (napr. miestne inovácie).
|
15. |
Odporúča sa najmä, aby sa členské štáty opierali o hodnotenia minulých schém a opatrení štátnej pomoci, posúdenia vplyvov, ktoré vykonali orgány poskytujúce pomoc, stanoviská odborníkov a iné možné štúdie týkajúce sa investičného projektu, ktorý sa posudzuje. Podnikateľský plán príjemcu pomoci by mohol poskytnúť informácie o počte vytvorených pracovných miest, vyplatených mzdách (zlepšení finančnej situácie domácností ako vedľajší účinok), objeme predaja miestnych výrobcov, obrate vytvorenom investíciou, ktorý môže priniesť regiónu ďalšie príjmy z daní. |
16. |
Prípadne by sa mal posúdiť aj vzťah medzi plánovaným investičným projektom a národným strategickým referenčným programom, ako aj vzťah medzi projektom a operačnými programami, ktoré sa spolufinancujú zo štrukturálnych fondov. Komisia by v tomto smere mohla zohľadniť každé rozhodnutie Komisie týkajúce sa opatrenia v súvislosti s analýzou veľkých projektov v rámci štrukturálnych fondov alebo kohézneho fondu (11). Takéto rozhodnutie sa okrem iných prvkov opiera o „analýzu nákladov a prínosov vrátane posúdenia rizika a predvídateľného vplyvu na príslušný sektor a sociálno-ekonomickú situáciu členského štátu a/alebo regiónu, a ak je to možné a vhodné, aj ďalších regiónov Spoločenstva“. |
2.2. Vhodnosť nástroja pomoci
17. |
Štátna pomoc vo forme investičných dotácií nie je jediným politickým nástrojom, ktorý členské štáty majú k dispozícii na podporu investícií a vytvárania pracovných miest v znevýhodnených oblastiach. Členské štáty môžu použiť všeobecné opatrenia ako rozvoj infraštruktúry, podporovanie kvality vzdelávania a odbornej prípravy alebo zlepšovanie celkového podnikateľského prostredia. |
18. |
Za vhodný nástroj sa pokladajú také opatrenia, pri ktorých členské štáty zvážili aj iné politické možnosti a pri ktorých sa preukázalo, že použitie selektívneho nástroja, akým je štátna pomoc pre konkrétnu spoločnosť, je výhodné. Komisia bude zohľadňovať najmä každé posudzovanie vplyvu navrhnutého opatrenia, ktoré členský štát mohol vykonať. |
2.3. Stimulačný účinok
19. |
Analýza stimulačného účinku opatrenia pomoci je jedným z najdôležitejších prvkov dôkladného posudzovania regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty. Komisia bude posudzovať, či je navrhnutá pomoc nevyhnutná, aby sa dosiahol „skutočný stimulujúci účinok pre investície, ktoré by sa inak v podporovaných oblastiach neuskutočnili“ (12). Toto posúdenie sa uskutoční na dvoch úrovniach: po prvé na všeobecnej procesnej úrovni a po druhé na podrobnejšej ekonomickej úrovni. |
20. |
V bode 38 usmernení pre národnú regionálnu pomoc sú uvedené všeobecné kritériá na formálne posúdenie stimulačného účinku regionálnej pomoci. Tieto kritériá sa vzťahujú na každý typ regionálnej pomoci, nielen na regionálnu pomoc pre veľké investičné projekty. |
21. |
V prípade regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty, na ktoré sa vzťahuje toto oznámenie, Komisia podrobne overí, či „je pomoc potrebná kvôli stimulujúcemu účinku pre investíciu“ (13). Cieľom tohto podrobného posudzovania je určiť, či pomoc skutočne prispieva k zmene správania príjemcu tak, aby v príslušnom podporovanom regióne uskutočnil (ďalšie) investície. Spoločnosť môže nájsť veľa oprávnených dôvodov k tomu, aby sa usídlila v určitom regióne, a to aj bez poskytnutia pomoci. |
22. |
So zreteľom na cieľ spravodlivého prístupu, ktorý je odvodený z kohéznej politiky, a pokiaľ pomoc prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa, môže sa stimulačný účinok preukázať dvomi možnými postupmi:
|
23. |
Členský štát by mal Komisii preukázať existenciu stimulačného účinku pomoci. Bude potrebné, aby poskytol jasný dôkaz, že pomoc účinne ovplyvňuje rozhodnutie o investícii alebo výber miesta. Bude musieť uviesť, ktorý postup uplatňuje. Aby bolo možné vykonať dôkladné posúdenie, členský štát bude musieť poskytnúť nielen informácie o podporovanom projekte, ale aj podrobný opis opačného scenára, pri ktorom by členský štát neposkytol príjemcovi žiadnu pomoc. |
24. |
V prípade postupu 1. by členský štát mohol poskytnúť dôkaz o stimulačnom účinku pomoci tým, že poskytne dokumenty spoločnosti, ktoré preukazujú, že investícia by bez pomoci nebola zisková a že sa nepočíta so žiadnym iným umiestnením investície, než v podporovanom regióne. |
25. |
V prípade postupu 2. by členský štát mohol poskytnúť dôkaz o stimulačnom účinku pomoci tým, že poskytne dokumenty spoločnosti, ktoré preukazujú, že sa porovnali náklady a výhody umiestnenia projektu v príslušnom podporovanom regióne a v alternatívnom regióne. Komisia bude takéto porovnanie považovať za realistické. |
26. |
Odporúča sa najmä, aby sa členské štáty opierali o posúdenie rizika (vrátane posúdenia rizík spojených s lokalitou), finančné správy, interné podnikateľské plány, stanoviská odborníkov a iné štúdie týkajúce sa investičného projektu, ktorý sa posudzuje. Pri overovaní stimulačného účinku by mohli byť prínosné aj dokumenty obsahujúce informácie o prognózach dopytu, odhadoch nákladov, finančných prognózach, dokumenty, ktoré boli predložené investičnému výboru a ktoré prezentujú rôzne investičné scenáre, alebo dokumenty poskytnuté finančným trhom. |
27. |
V tejto súvislosti, a najmä pri postupe 1. sa môže ziskovosť preskúmať s použitím metodík, ktoré sa bežne používajú v príslušnom priemyselnom odvetví a ktoré môžu zahŕňať: metódy na zistenie čistej súčasnej hodnoty projektu (NPV), miery vnútornej návratnosti (IRR) alebo návratnosti použitého kapitálu (ROCE). |
28. |
Ak pomoc nezmení správanie príjemcu stimulovaním (ďalšej) investície v príslušnom podporovanom regióne, stimulačný účinok nie je dostatočný na dosiahnutie regionálneho cieľa. Ak pomoc nemá stimulačný účinok na dosiahnutie regionálneho cieľa, možno takúto pomoc považovať jednoducho len za poskytnutie finančných prostriedkov spoločnosti. Pri dôkladnom posudzovaní regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty sa preto táto pomoc neschváli v prípadoch, v ktorých sa zdá, že by sa táto istá investícia v danom regióne uskutočnila aj bez pomoci. |
2.4. Proporcionalita pomoci
29. |
Ak má byť regionálna pomoc proporcionálna, musia byť výška a intenzita pomoci obmedzené na minimum nevyhnutné na uskutočnenie investície v podporovanom regióne. |
30. |
V usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc sa celkovo zabezpečuje, aby bola regionálna pomoc proporcionálna k závažnosti problémov ovplyvňujúcich podporované regióny, a to tak, že sa vo všeobecnosti uplatňujú stropy regionálnej pomoci a automatické postupné znižovanie týchto stropov regionálnej pomoci pre tieto veľké investičné projekty (pozri body 1 a 3). |
31. |
Pri takých prípadoch regionálnej pomoci, ktoré si vyžadujú dôkladné posúdenie, je potrebné podrobnejšie overenie tejto všeobecnej zásady proporcionality, ktorá sa uvádza v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc. |
32. |
Pri postupe 1. sa bude vzhľadom na investičný stimul považovať pomoc vo všeobecnosti za proporcionálnu, ak je v dôsledku poskytnutia pomoci návratnosť investície v súlade s bežnou mierou návratnosti, ktorú spoločnosť uplatňuje pri iných investičných projektoch, s kapitálovými nákladmi spoločnosti ako celku alebo s návratnosťou, ktorá je v príslušnom priemyselnom odvetví bežná. |
33. |
Pri postupe 2. sa bude vzhľadom na stimul na umiestnenie považovať pomoc vo všeobecnosti za proporcionálnu, ak sa bude rovnať rozdielu medzi čistými nákladmi prijímajúcej spoločnosti na investíciu v podporovanom regióne a čistými nákladmi na investíciu v alternatívnom(-ych) regióne(-och). Zohľadniť sa musia všetky tieto náklady a výhody vrátane napríklad administratívnych nákladov, nákladov na dopravu, nákladov na vzdelávanie, na ktoré sa neposkytuje pomoc na podporu vzdelávania, a aj mzdové rozdiely. |
34. |
Tieto čisté náklady, ktoré sa považujú za náklady súvisiace s regionálnymi znevýhodneniami, majú za následok nižšiu ziskovosť investície. Z tohto dôvodu sa výpočty, ktoré sa použili pri analýze stimulačného účinku, môžu použiť aj pri posudzovaní toho, či je pomoc proporcionálna. |
35. |
Členský štát musí preukázať proporcionalitu na základe vhodnej dokumentácie, napríklad na základe dokumentácie uvedenej v bode 26. |
36. |
Intenzita pomoci nesmie byť v žiadnom prípade vyššia ako stropy regionálnej pomoci upravené mechanizmom znižovania, ako sa uvádza v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc. |
3. NEGATÍVNE ÚČINKY POMOCI
37. |
Aby Komisia mohla posúdiť podiely na trhu a možnú nadmernú kapacitu na trhu v štrukturálnom úpadku, musí vymedziť relevantný trh výrobkov a relevantný geografický trh. Relevantné trhy sú zvyčajne (15) už definované pre opatrenia regionálnej pomoci, ktoré sa dôkladne posudzujú. |
38. |
Dva hlavné ukazovatele možných negatívnych účinkov vyplývajúcich z pomoci sú uvedené v bode 68 usmernení pre národnú regionálnu pomoc, a to vysoké trhové podiely a možná nadmerná kapacita na trhu v štrukturálnom úpadku. Súvisia s dvomi teóriami o narušení hospodárskej súťaže, ktorými sú vytvorenie trhovej sily a vytvorenie alebo udržiavanie neefektívnych trhových štruktúr. Prvé posúdenie týchto dvoch ukazovateľov sa realizuje ešte pred začiatkom konania vo veci formálneho zisťovania. V snahe zabezpečiť všetky prvky potrebné pre záverečný test vyváženosti sa posúdia obidva ukazovatele v rámci dôkladného posudzovania. Tretí ukazovateľ možných negatívnych účinkov pomoci, ktorý sa bude dôkladne posudzovať, je vplyv pomoci na obchodovanie. Hoci sa tieto tri ukazovatele považujú za hlavné negatívne účinky, ktoré môžu vyplynúť z regionálnej pomoci pre veľký investičný projekt, Komisia nevylučuje, že v špecifických prípadoch môžu byť relevantné aj iné ukazovatele. |
39. |
Komisia bude klásť osobitný dôraz na negatívne účinky spojené s trhovou silou a nadmernou kapacitou v prípadoch, keď je pomoc stimulom na zmenu investičného rozhodnutia tak, že bez pomoci by sa investícia neuskutočnila (postup 1.) preukázania stimulačného účinku). |
40. |
Ak by sa na základe kontrafaktickej analýzy zdalo, že investícia by sa realizovala aj bez pomoci, aj keď možno na inom mieste (postup 2.), a ak je pomoc proporcionálna, možné náznaky narušenia hospodárskej súťaže, ako sú vysoký trhový podiel a zvýšenie kapacity na nedostatočne výkonnom trhu, by boli v zásade také isté bez ohľadu na pomoc. |
3.1. Vytlačenie súkromných investícií
3.1.1. Trhová sila
41. |
Na trhoch s obmedzeným počtom trhových aktérov (situácia, ktorá je typická pre veľké investičné projekty) zohľadňuje každý podnik pri stanovovaní optimálnej úrovne investovania investície svojich konkurentov. Ak pomoc povzbudí určitý podnik k tomu, aby investoval viac, konkurenti môžu zareagovať znížením vlastných výdavkov v danej oblasti. V takom prípade pomoc vedie k vytlačeniu súkromných investícií. Ak v jej dôsledku dôjde k oslabeniu takýchto konkurentov alebo dokonca musia z trhu odísť, pomoc narúša hospodársku súťaž. Ako už bolo uvedené v bode 38, v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc sa v tejto súvislosti rozlišujú prípady, keď má príjemca pomoci trhovú silu, a prípady, keď pomoc vedie k značnému nárastu kapacít na upadajúcom trhu. |
42. |
Vo všeobecnosti je pravdepodobnejšie, že každá pomoc poskytnutá jedinému príjemcovi na koncentrovanom trhu naruší hospodársku súťaž, pretože rozhodnutie každého podniku pravdepodobne priamo ovplyvní jeho konkurentov. Týka sa to najmä prípadov, keď sa dotuje dominantný subjekt na trhu. Ak si v dôsledku poskytnutej pomoci jej príjemca môže udržať alebo zvýšiť svoju trhovú silu (16), môže mať regionálna pomoc pre veľké investičné projekty negatívny účinok na investičné rozhodnutia konkurentov, a tým spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže. To by poškodilo spotrebiteľov. Preto chce Komisia obmedziť štátnu pomoc pre podniky s trhovou silou. |
43. |
Pri všetkých prípadoch regionálnej pomoci, ktoré dosahujú hranicu pre uplatnenie notifikačnej povinnosti (bod 64 usmernení pre národnú regionálnu pomoc), musí Komisia posudzovať (bod 68 písm. a) usmernení pre národnú regionálnu pomoc) podiel príjemcu pomoci (alebo skupiny, ku ktorej patrí) na objeme predaja príslušného produktu alebo príslušných produktov na relevantnom trhu výrobkov a relevantnom geografickom trhu. Podiel na trhu však môže byť len predbežným ukazovateľom možných problémov. Komisia preto pri dôkladnom posudzovaní zohľadňuje aj iné faktory, podľa potreby napríklad aj štruktúru trhu tým, že preskúma koncentráciu na trhu (17), možné prekážky pre vstup na trh (18), kúpnu silu (19) a prekážky pre odchod z trhu. |
44. |
Komisia zohľadní trhové podiely a iné súvisiace faktory pred investíciou a po nej (zvyčajne v roku pred začiatkom investície a v roku po dosiahnutí plnej výroby). Pri podrobnom posudzovaní negatívnych účinkov bude Komisia zohľadňovať skutočnosť, že zatiaľ čo sa niektoré investičné projekty uskutočnia v priebehu relatívne krátkeho časového obdobia jedného alebo dvoch rokov, väčšina veľkých investičných projektov trvá oveľa dlhšie. Preto sú vo väčšine prípadov potrebné dlhodobé analýzy vývoja trhov. Komisia však pripúšťa, že takéto dlhodobé analýzy sú viac špekulatívne, najmä v prípade volatilných trhov alebo trhov, ktoré prechádzajú rýchlymi technologickými zmenami. Preto čím je analýza dlhodobejšia, a teda špekulatívnejšia, tým menšia váha sa bude pripisovať možnému negatívnemu účinku trhovej sily alebo možnosti vylúčenia konkurentov z trhu. |
3.1.2. Vytváranie alebo udržiavanie neefektívnych trhových štruktúr
45. |
Ak sú neefektívne podniky nútené trh opustiť, je to znakom efektívnej hospodárskej súťaže. Z dlhodobého hľadiska tento proces podnecuje technický pokrok a efektívne využívanie obmedzených zdrojov v hospodárstve. Významné rozšírenie kapacity v dôsledku poskytnutia štátnej pomoci na nedostatočne výkonnom trhu by mohlo neprimerane narušiť hospodársku súťaž, pretože nadmerná kapacita by mohla viesť stlačeniu ziskovej marže a zníženiu konkurencieschopnosti konkurentov alebo dokonca k ich odchodu z trhu. To by mohlo viesť k situácii, keď v dôsledku poskytnutia štátnej pomoci sú nútení odísť z trhu konkurenti, ktorí by boli inak schopní na ňom zotrvať. Pomoc môže taktiež zabrániť nízkonákladovým podnikom vstúpiť na trh a oslabiť motiváciu konkurentov inovovať. Výsledkom sú neefektívne trhové štruktúry, ktoré z dlhodobého hľadiska poškodzujú aj spotrebiteľov. |
46. |
Aby posúdila, či pomoc môže slúžiť na vytvorenie alebo udržiavanie neefektívnych trhových štruktúr, ako sa už uviedlo, Komisia bude skúmať dodatočnú výrobnú kapacitu vytvorenú v rámci projektu a otázku, či nejde o nedostatočne výkonný trh (20). Podľa usmernení pre národnú regionálnu pomoc sa dodatočná kapacita bude považovať za problematickú len vtedy, ak sa vytvorí na nedostatočne výkonnom trhu a ak dodatočná kapacita tvorí viac ako päť percent príslušného trhu. |
47. |
Keďže kapacita vytvorená na trhu v absolútnom úpadku bude za normálnych okolností narúšať hospodársku súťaž viac, než kapacita vytvorená na trhu v relatívnom úpadku, bude Komisia odlišne posudzovať prípady, pri ktorých je z dlhodobého hľadiska relevantný trh v štrukturálnom úpadku (t. j. vykazuje zápornú mieru rastu), a prípady, pri ktorých je relevantný trh v relatívnom úpadku [t. j. vykazuje kladnú mieru rastu, ale neprekračuje referenčnú hodnotu miery rastu (pozri bod 48)]. Ak kapacita vznikne v rámci projektu na trhu, ktorý je štrukturálne v absolútnom úpadku, Komisia ju bude pokladať za negatívny prvok testu vyváženosti, ktorý sa pravdepodobne nebude dať kompenzovať žiadnymi pozitívnymi prvkami. V takom prípade nie je dlhodobá prínosnosť pre príslušný región istá. |
48. |
Nedostatočná výkonnosť trhu sa bude bežne merať porovnaním s HDP v EHP za posledných päť rokov pred začiatkom projektu (referenčná hodnota). Údaje o výkonnosti v minulosti sú ľahšie dostupné a sú menej špekulatívne ako prognózy do budúcnosti. Komisia však napriek tomu môže pri dôkladnom posudzovaní zohľadniť očakávané budúce trendy, keďže účinok zvýšenej kapacity sa prejaví v nasledujúcich rokoch po investícii. Ukazovateľmi by mohli byť predvídateľný budúci rast príslušného trhu a vyplývajúce očakávané miery využitia kapacity, ako aj možný vplyv zvýšenia kapacity na konkurentov prostredníctvom jej dosahu na cenové a ziskové marže. |
49. |
Skúsenosti taktiež ukazujú, že v niektorých prípadoch nemusí byť posudzovanie rastu príslušného produktu v EHP vhodnou referenčnou hodnotou na posúdenie účinkov pomoci, najmä ak sa trh považuje za celosvetový a v EHP existuje len obmedzená výroba alebo spotreba príslušných výrobkov. V takých prípadoch zvolí Komisia širší prístup k hodnoteniu dosahu pomoci na trhové štruktúry najmä so zreteľom na jej možnosť vytlačiť výrobcov EHP z trhu. |
3.2. Negatívne vplyvy na obchodovanie
50. |
Ako je uvedené v bode 2 usmernení pre národnú regionálnu pomoc, osobitný geografický charakter regionálnej pomoci je tým, čím sa takáto pomoc odlišuje od iných foriem horizontálnej pomoci. Osobitnou črtou regionálnej pomoci je jej účel, ktorým je ovplyvniť rozhodnutia investora o umiestnení investičného projektu. Ak regionálna pomoc kompenzuje dodatočné náklady vyplývajúce z regionálnych znevýhodnení a podporuje ďalšie investície v podporovaných oblastiach, prispieva tak nielen k rozvoju daného regiónu, ale aj k súdržnosti a v neposlednom rade ku prospechu celého Spoločenstva (21). Možné negatívne dôsledky regionálnej pomoci plynúce z jej umiestnenia sú už do určitej miery uvedené a obmedzené v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc a v mapách regionálnej pomoci, kde sú pri zohľadnení cieľov politiky rovnosti a súdržnosti vyčerpávajúcim spôsobom uvedené oblasti oprávnené na poskytnutie regionálnej pomoci a prípustné intenzity pomoci. Pomoc sa nesmie poskytovať na pritiahnutie investícií do oblastí mimo týchto regiónov. Komisia by mala mať pri posudzovaní veľkých investičných projektov podľa tohto usmernenia k dispozícii všetky informácie potrebné na zváženie, či by poskytnutie štátnej pomoci nemalo za následok úbytok značného počtu pracovných miest v existujúcich lokalitách v rámci Spoločenstva. |
51. |
Konkrétnejšie, ak sa štátnou pomocou umožní realizácia investícii na zvýšenie výrobnej kapacity na trhu, existuje tu riziko negatívneho ovplyvnenie výroby alebo investícií v iných regiónoch Spoločenstva. Takáto situácia môže nastať najmä vtedy, ak zvýšenie kapacity prekračuje rast trhu, čo môže byť následok práve realizácie veľkých investičných projektov, ktoré spĺňajú druhé kritérium uvedené v bode 68 usmernení pre národnú regionálnu pomoc. Negatívne vplyvy na obchodovanie korešpondujúce s poklesom hospodárskej činnosti v regiónoch dotknutých pomocou sa môžu prejaviť vo forme úbytku pracovných miest na dotknutom trhu, na úrovni subdodávateľov (22) a napokon úbytkom pozitívnych vonkajších vplyvov (napr. účinok zoskupenia, šírenie znalostí, vzdelanie a ďalšie vzdelávanie). |
4. TEST VYVÁŽENOSTI ÚČINKOV POMOCI
52. |
Ak Komisia označí pomoc za nevyhnutný stimul na uskutočnenie investície v príslušnom regióne, bude vykonávať test vyváženosti pozitívnych účinkov regionálnej investičnej pomoci pre veľký investičný projekt voči jeho negatívnym účinkom. Dôkladne sa budú zvažovať celkové účinky pomoci na súdržnosť v rámci Spoločenstva. Komisia nebude používať kritériá uvedené v tomto oznámení mechanicky, ale bude celkovo posudzovať ich relatívnu dôležitosť. V tomto teste vyváženosti nie je žiadny jednotlivý prvok určujúci a žiadny súbor prvkov nemožno sám osebe považovať za dostatočný na zabezpečenie zlučiteľnosti. |
53. |
Komisia sa predovšetkým domnieva, že priťahovanie investícií do chudobnejších regiónov (v ktorých sa uplatňujú vyššie stropy regionálnej pomoci) je pre súdržnosť v rámci Spoločenstva prospešnejšie, než keby sa tá istá investícia umiestnila vo viac zvýhodnenom regióne. Takže v rámci postupu 2), podľa ktorého je potrebné poskytnúť dôkaz o alternatívnom umiestnení, bude zhodnotenie, že bez pomoci by sa investícia umiestnila do chudobnejšieho regiónu (viac regionálnych znevýhodnení – vyššia maximálna intenzita regionálnej pomoci) alebo do regiónu, ktorý sa považuje za región s rovnakými znevýhodneniami ako cieľový región (rovnaká maximálna intenzita regionálnej pomoci), v teste celkovej vyváženosti negatívnym prvkom, ktorý pravdepodobne nebude kompenzovaný žiadnymi pozitívnymi prvkami, pretože je v rozpore so samotným princípom poskytovania regionálnej pomoci. Na druhej strane pozitívne účinky regionálnej pomoci, ktorá iba kompenzuje rozdiel v čistých nákladoch v porovnaní s viac rozvinutými alternatívnymi investičnými lokalitami (a okrem požiadavky „pozitívneho účinku“, pokiaľ ide o účel, primeranosť a stimulačný účinok, spĺňa aj uvedený test proporcionality) sa zvyčajne podľa testu vyváženosti bude pokladať za pomoc, ktorá vyvažuje negatívne účinky v alternatívnej lokalite pre novú investíciu. |
54. |
Ak však existuje preukázateľný dôkaz, že štátna pomoc by mala za následok značný úbytok pracovných miest v existujúcich lokalitách v rámci Európskej únie, ktoré by inak bolo možné zo strednodobého hľadiska zachovať, sociálne a hospodárske vplyvy na túto existujúcu lokalitu budú musieť byť pri teste vyváženosti zohľadnené. |
55. |
Komisia môže po konaní vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 6 nariadenia (ES) č. 659/1999 uzavrieť konanie rozhodnutím podľa článku 7 tohto nariadenia. |
56. |
Komisia sa môže rozhodnúť, že pomoc buď schváli, podmienečne schváli alebo zakáže (23). Ak prijme podmienečné rozhodnutie podľa článku 7 ods. 4 uvedeného nariadenia, môže pripojiť podmienky s cieľom obmedziť narušenie hospodárskej súťaže a zabezpečiť proporcionalitu. Môže najmä znížiť notifikovanú výšku pomoci alebo intenzitu pomoci na úroveň, ktorú považuje za primeranú, a teda zlučiteľnú so spoločným trhom. |
(1) Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13.
(2) http://ec.europa.eu/comm/competition/state_aid/regional_aid/regional_aid.html
(3) V zmysle definície uvedenej v bode 60 a poznámkach pod čiarou 54 a 55 usmernenií pre národnú regionálnu pomoc.
(4) Porovnaj oddiel 4.3. usmernení pre národnú regionálnu pomoc.
(5) Porovnaj bod 67 usmernení pre národnú regionálnu pomoc.
(6) Porovnaj bod 64 usmernení pre národnú regionálnu pomoc.
(7) Porovnaj bod 24 Multisektorálneho rámca regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty z roku 2002 (Ú. v. ES C 70, 19.3.2002, s. 8, zmenený a doplnený v Ú. v. EÚ C 263, 1.11.2003, s. 3).
(8) Porovnaj bod 68 usmernení pre národnú regionálnu pomoc.
(9) Porovnaj odseky 11 a 20 Akčného plánu štátnej pomoci [KOM(2005) 107 v konečnom znení].
(10) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.
(11) Porovnaj oddiel 2 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú.v. EÚ L 210 31.7.2006, s. 25).
(12) Porovnaj bod 38 usmernení pre národnú regionálnu pomoc.
(13) Porovnaj bod 68 usmernení pre národnú regionálnu pomoc.
(14) Takéto investície môže vytvoriť podmienky umožňujúce realizáciu ďalších investícií, ktoré sa môžu realizovať bez ďalšej pomoci.
(15) Ak v súvislosti s primeraným vymedzením relevantných trhov pretrvávajú pochybnosti, Komisia ich vyjadrí v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy.
(16) Trhová sila je schopnosť ovplyvňovať počas značného časového obdobia ceny na trhu, produkciu, sortiment alebo kvalitu tovaru a služieb alebo iné parametre hospodárskej súťaže na trhu.
(17) Na tento účel môže Komisia použiť Herfindahl-Hirschmanov index (HHI). Tento index poskytuje základnú analýzu trhovej štruktúry. Na trhu s malým počtom subjektov, kde niekoľkí z nich majú relatívne vysoký trhový podiel, bude vysoký trhový podiel príjemcu spôsobovať pravdepodobne menšie obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou.
(18) K týmto prekážkam pre vstup na trh patria právne prekážky (najmä práva duševného vlastníctva), úspory z množstva a rozsahu, prekážky v prístupe k sieťam a infraštruktúre. Ak sa pomoc dotýka trhu, na ktorom je príjemca pomoci plne etablovaným subjektom, môžu prekážky pre vstup posilniť potenciálnu trhovú silu príjemcu pomoci, a tým aj možné negatívne účinky tejto sily.
(19) Ak na trhu pôsobia silní odberatelia, je menej pravdepodobné, že príjemca pomoci bude môcť zvýšiť ceny voči týmto silným odberateľom.
(20) V tejto súvislosti sa za „nedostatočne výkonný“ trh označuje trh, ktorého priemerná ročná miera rastu za referenčné obdobie neprekročí mieru rastu HDP v EHP.
(21) Ďalšie aktivity alebo zvýšenie životnej úrovne v podporovanej oblasti môže najmä zvýšiť dopyt po produktoch a službách pochádzajúcich z iných častí Spoločenstva.
(22) Najmä ak pôsobia na miestnych trhoch regiónu.
(23) Ak sa pomoc poskytuje na základe existujúcej schémy regionálnej pomoci, je potrebné uviesť, že členský štát si ponecháva možnosť poskytnúť takúto pomoc do úrovne, ktorá zodpovedá maximálnej prípustnej výške pomoci, ktorú môže podľa platných pravidiel dostať investícia s oprávnenými výdavkami vo výške 100 miliónov EUR.