52009PC0554

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.10.2009

KOM(2009) 554 v konečnom znení

2009/0165 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Prepracované znenie)

{SEK(2009) 1376} {SEK(2009) 1377}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Kontext návrhu

1.1. Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh je prepracovaním smernice Rady č. 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca[1] (ďalej len „smernica o azylovom konaní“).

Z príspevkov, ktoré zaslali zainteresované strany v rámci verejnej konzultácie na základe zelenej knihy[2], vyplynulo, že rozdiely medzi procesnými pravidlami na úrovni jednotlivých štátov a nedostatky v úrovni procesných záruk pre žiadateľov o azyl sú všeobecne rozšíreným javom, čo je spôsobené najmä skutočnosťou, že smernica v súčasnosti umožňuje členským štátom široký rozsah vlastného uváženia. Smernici preto chýba potenciál, aby adekvátne podporovala kvalifikačnú smernicu[3] a zabezpečila dôkladné preskúmanie žiadostí o medzinárodnú ochranu v súlade so záväzkami členských štátov v medzinárodnom meradle a v rámci Spoločenstva, pokiaľ ide o zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

Ako bolo oznámené v pláne politiky v oblasti azylu[4], tento návrh je súčasťou iniciatív, ktorých cieľom je zabezpečiť vyšší stupeň harmonizácie a lepšie normy medzinárodnej ochrany v rámci celej Únie. Očakáva sa, že uvažované opatrenia zlepšia súlad medzi azylovými nástrojmi EÚ, zjednodušia, zjednotia a zosúladia procesné pravidlá v rámci Únie a povedú k dôkladnejšie podloženým rozhodnutiam na prvom stupni, čím sa predíde zneužívaniu systému a zlepší sa efektívnosť azylového procesu .

Tento návrh je spojený s návrhom Komisie na nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl[5], ktorého cieľom je okrem iného poskytovať praktickú pomoc členským štátom na zlepšenie kvality rozhodovania v azylovom konaní.

Pokiaľ ide o finančnú a administratívnu záťaž vyplývajúcu z plánovaných opatrení pre tie členské štáty, ktoré predovšetkým z dôvodu ich geografickej polohy alebo demografickej situácie čelia osobitnému a neúmernému tlaku na ich azylové systémy, s cieľom poskytnúť primeranú podporu týmto členským štátom sa bude mobilizovať Európsky fond pre utečencov a zabezpečí sa tak spravodlivejšie rozdelenie bremena medzi jednotlivými členskými štátmi. Okrem toho Európsky podporný úrad pre azyl bude koordinovať a podporovať spoločné opatrenia na pomoc členským štátom, ktoré čelia osobitným tlakom a celkovo pomáhať členským štátom hľadať najúspornejšie spôsoby na vykonávanie plánovaných opatrení spoločným využívaním najlepšej praxe a štruktúrovanou výmenou špičkových odborných poznatkov.

1.2. Všeobecný kontext

Práca na vytvorení spoločného európskeho azylového systému (CEAS) sa začala ihneď po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy v máji 1999 na základe zásad, ktoré boli schválené na zasadnutí Európskej rady v Tampere. Počas prvej etapy CEAS (1999 – 2005) bolo cieľom harmonizovať právne rámce členských štátov na základe spoločných minimálnych noriem. Smernica o azylovom konaní bola posledným z piatich aktov v rámci predpisov EÚ v oblasti azylu. Jej cieľom je stanoviť minimálne normy pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca.

Tento návrh je odpoveďou na výzvu Haagskeho programu na predložiť Rade a Európskemu Parlamentu návrhy nástrojov a opatrení druhej etapy s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010. Cieľom tohto návrhu je riešiť nedostatky v priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a zabezpečiť vyššie a lepšie zosúladené normy ochrany, čím sa dosiahne ďalší pokrok smerom k spoločnému azylovému konaniu a jednotnému postaveniu, ako je to uvedené v záveroch zo zasadnutia Európskej rady v Tampere a opätovne potvrdené v Haagskom programe.

Podrobný rozbor problémov zistených v súvislosti s uvedenou smernicou, ako aj prípravných prác vykonaných na účely jej prijatia, identifikácia a posúdenie politických alternatív, ako aj výber a posúdenie uprednostnenej politickej alternatívy, sú zahrnuté v hodnotení vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu.

1.3. Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Tento návrh je plne v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Tampere v roku 1999 a Haagskym programom z roku 2004, pokiaľ ide o vytvorenie systému CEAS. Je tiež reakciou na výzvu Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle, ktorý Európska rada prijala 17. októbra 2008[6] a podľa ktorého sa majú predložiť návrhy zamerané na to, aby sa najneskôr v roku 2012 zaviedol jednotné azylové konanie so spoločnými zárukami.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia má teraz k dispozícii veľké množstvo informácií o uplatňovaní uvedenej smernice vrátane obsiahlych informácií o nedostatkoch týkajúcich sa znenia smernice a spôsoboch jej uplatňovania v praxi.

- V júni 2007 Komisia predložila zelenú knihu , ktorej cieľom bolo zistiť možné alternatívy na usmerňovanie druhej etapy CEAS. V reakcii na verejnú konzultáciu došlo 89 príspevkov od širokej škály zainteresovaných strán . Otázky nastolené a návrhy predložené počas konzultácie poskytli základ pre plán politiky obsahujúci zoznam opatrení, ktoré Komisia zamýšľa navrhnúť na dokončenie druhej etapy CEAS vrátane návrhu na zmenu a doplnenie smernice o azylovom konaní. Komisia starostlivo analyzovala transpozičné opatrenia , ktoré oznámili členské štáty.

- Vykonávanie smernice a možné spôsoby riešenia súčasných medzier v právnom rámci Spoločenstva pre azylové konanie boli prerokovaná na šiestich stretnutiach expertov , ktoré Komisia zorganizovala od februára 2008 do januára 2009. Do týchto konzultácií boli zapojení vládni experti (4 stretnutia expertov, ktoré sa konali v dňoch 25. februára 2008, 29. septembra 2008, 25. novembra 2008 a 12. januára 2009), mimovládne organizácie (8. januára 2009), UNHCR a právnici, ktorí poskytujú právne rady žiadateľom o azyl v rámci vnútroštátnych konaní (17. marca 2008) a rokovania sa sústreďovali na kľúčové prvky smernice. Tieto konzultácie poskytli Komisii cenné informácie v oblastiach, ktoré má riešiť predkladaný návrh. Strany, s ktorými sa konzultovalo, vyjadrili všeobecný súhlas s tým, aby sa ďalej pokročilo v harmonizácii procesných pravidiel a aby sa žiadateľom o medzinárodnú ochranu poskytli primerané záruky a zabezpečilo sa tak efektívne a spravodlivé posúdenie ich nárokov v súlade s kvalifikačnou smernicou. Niektoré členské štáty však zdôraznili potrebu zachovať určitú mieru flexibility, pokiaľ ide o organizáciu azylových konaní, a zachovať procesné pravidlá, ktorých cieľom je zabrániť zneužitiu systému, zatiaľ čo iné dávali prednosť riešeniu nedostatkov súčasného rámca skôr pomocou opatrení praktickej spolupráce než legislatívnymi zásahmi.

- Na žiadosť Komisie bola vypracovaná externá štúdia , ktorá obsahuje rozbor získaných poznatkov a výsledkov konzultácií.

- Boli zhromaždené aj ďalšie údaje v odpovedi na niekoľko podrobných dotazníkov , ktoré Komisia zaslala všetkým členským štátom a zainteresovaným zástupcom občianskej spoločnosti.

- Dôležité informácie o vykonávaní smernice sa nachádzali aj v správach o projektoch spolufinancovaných z Európskeho fondu pre utečencov a v správe o azylovom konaní v štátoch, ktoré sa zúčastňujú na medzivládnych konzultáciách o tejto otázke ( modrá kniha ).

Na základe príspevkov zaslaných k zelenej knihe a konzultácií s vládnymi expertmi a odborníkmi občianskej spoločnosti, pripomienok akademickej obce, odpovedí členských štátov na dotazníky a analýzy transpozičných opatrení, ktorú vykonala Komisia, boli zistené dva hlavné problémy. Konštatovalo sa, že minimálne normy sú a) nedostatočné a b) nejasné, v dôsledku čoho nemajú potrebný potenciál zaistiť spravodlivé a efektívne posudzovanie. Vzhľadom na vážne nedostatky, na ktoré poukázali mnohé z pripomienkujúcich a zainteresovaných strán, sa Komisia rozhodla navrhnúť procesné záruky a pojmy, ktoré majú zásadný význam pre zaistenie spoľahlivých rozhodnutí v súlade s kvalifikačnou smernicou. Toto medzi iným znamená aj záruky zamerané na to, aby sa žiadateľovi poskytla reálna príležitosť odôvodniť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu, aby boli osobitné záruky pre zraniteľných žiadateľov a úpravy zabezpečujúce kvalitné rozhodovanie. Tieto normy sú mimoriadne dôležité z hľadiska toho, aby sa predišlo zneužívaniu systému a aby sa zachovala dôveryhodnosť azylového systému. Návrh Komisie zohľadňuje v tejto súvislosti aj obavy vyjadrené členskými štátmi, pokiaľ ide o opakované a zjavne neopodstatnené žiadosti. Súhrnne vyjadrené, cieľom tohto návrhu je ustanoviť potrebné podmienky na to, aby azylové konanie v Spoločenstve bolo prístupné, efektívne, spravodlivé a bralo do úvahy konkrétne okolnosti.

Právne prvky návrhu

3.1. Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Hlavným cieľom tohto návrhu je zabezpečiť vyššie a jednotnejšie normy pre konanie o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, ktoré by zaručovali primerané posudzovanie potrieb ochrany štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti v súlade so záväzkami členských štátov v medzinárodnom meradle a v rámci Spoločenstva.

Cieľom návrhu je zlepšiť efektívnosť i kvalitu rozhodovania tým, že sa bude od prvopočiatku klásť dôraz na poskytovanie poradenstva a odborných poznatkov členským štátom a na ich stimulovanie, aby prijímali dôkladne podložené rozhodnutia na prvom stupni v primeranej lehote . Zlepšená efektívnosť a kvalita azylového procesu by mala a) umožniť členským štátom rýchlejšie rozlíšiť žiadateľov o azyl a ostatných migrantov v rámci zmiešaných príchodov a optimalizovať tak pracovné a administratívne zdroje potrebné na ustanovenie a ukončenie príslušných konaní (návrat, azyl, humanitárne postavenie, vydávanie atď.); b) umožniť azylovým orgánom prijímať dôkladne podložené rozhodnutia vychádzajúce z úplných a riadne zistených faktických okolností žiadosti, zlepšiť obhájiteľnosť zamietavých rozhodnutí a znížiť riziko ich zrušenia odvolacími orgánmi; c) umožniť azylovému personálu lepšie identifikovať prípady neopodstatnených žiadostí a žiadostí motivovaných snahou o zneužitie systému vrátane tých, ktoré sú založené na falošnej totožnosti alebo štátnej príslušnosti ; d) znížiť prijímacie náklady členských štátov a podporiť ich úsilie o odsun neúspešných žiadateľov o azyl z ich územia , keďže kvalitné rozhodnutia budú vynesené rýchlejšie a viac prípadov sa skončí konečným rozhodnutím na prvom stupni. Skutoční utečenci a osoby, ktoré potrebujú doplnkovú ochranu, by mali rýchlejší prístup k oprávneným nárokom ustanoveným v kvalifikačnej smernici.

Návrh je okrem toho zameraný na zjednodušenie a konsolidáciu procesných pojmov a nástrojov a na zlepšenie súladu medzi azylovými nástrojmi. Týmto by sa okrem iného mal obmedziť fenomén druhotného pohybu žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi v rozsahu, v ktorom sú tieto pohyby vyvolané rozdielnymi procesnými pravidlami.

Návrh v tejto súvislosti rieši tieto otázky:

1. Konzistentnosť medzi jednotlivými azylovými nástrojmi

S cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie acquis v oblasti azylu a zjednodušiť platné pravidlá návrh ustanovuje jednotné konanie, z ktorého je zrejmé, že by sa žiadosti mali posudzovať z hľadiska obidvoch foriem medzinárodnej ochrany ustanovených v kvalifikačnej smernici. Návrh ďalej konkretizuje pravidlá platné v rámci jednotného konania, určuje napríklad povinné preskúmanie potrieb ochrany z hľadiska postavenia utečenca a štatútu doplnkovej ochrany a rozširuje súčasné pravidlá odnímania postavenia utečenca na prípady odňatia doplnkovej ochrany. Tieto úpravy vyjadrujú dlhodobý cieľ politiky Komisie v oblasti azylu[7] a ich zámerom je zabezpečiť súlad s kvalifikačnou smernicou. Okrem toho, s cieľom objasniť rozsah pôsobnosti smernice z hľadiska vecnej príslušnosti, je z návrhu zrejmé, že procesné zásady a záruky stanovené v smernici o azylovom konaní sa vzťahujú na žiadateľov, ktorí podliehajú postupom podľa dublinského nariadenia[8] v druhých členských štátoch a zdôrazňuje sa, že úkon konkludentného späťvzatia žiadosti by nemal byť prekážkou pre žiadateľov, aby opätovne vstúpili do azylového konania v zodpovednom členskom štáte.

2. Prístup ku konaniu

Návrh ustanovuje viacero záruk, ktorých cieľom je zlepšiť prístup k azylovému konaniu. V prvom rade výslovne zahŕňa do rozsahu pôsobnosti smernice teritoriálne vody a konkretizuje povinnosti pobrežnej stráže, polície a personálu zariadení určených na zadržanie. Ustanovuje taktiež lehotu na ukončenie formalít súvisiacich s podaním žiadosti a zavádza záruky, ktoré majú faktickým žiadateľom o azyl umožniť vyjadriť svoju požiadavku týkajúcu sa ochrany počas ich prítomnosti na hraničných priechodoch alebo v zariadeniach určených na zadržanie pre osoby pred odsunom. K nim patrí prístup k informáciám o postupoch, ktoré sa majú dodržiavať pri podávaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, prístup k organizáciám, ktoré poskytujú právne poradenstvo a konzultácie žiadateľom o azyl a opatrenia, ktorými sa zabezpečuje komunikácia medzi príslušnými orgánmi a dotknutou osobu.

3. Procesné záruky v konaní na prvom stupni

Cieľom návrhu je zvýšiť celkovú mieru spravodlivosti v azylovom konaní a dosiahnuť tak konzistentnejšie uplatňovanie dohodnutých procesných zásad a záruk. Navrhované zmeny a doplnenia boli do značnej miery ovplyvnené vývojom judikatúry Európskeho súdneho dvora v otázkach všeobecných zásad práva Spoločenstva, napríklad práva na obhajobu, zásady rovnosti prostriedkov a práva na účinnú súdnu ochranu. Ďalším kľúčovým zdrojom inšpirácie pri vypracúvaní ďalších procesných záruk pre žiadateľov o azyl bola judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Cieľom návrhu je z tohto hľadiska v zásade poskytnúť žiadateľovi primeranú a reálnu možnosť podložiť svoj nárok na medzinárodnú ochranu a zabezpečiť, aby príslušné orgány zmysluplne posudzovali potreby žiadateľa týkajúce sa ochrany. Vychádzajúc z uvedeného, navrhované zmeny a doplnenia:

a) obmedzujú výnimky z procesných zásad a záruk stanovených v súčasnej smernici. Návrh predovšetkým zrušuje možnosť vypustiť osobný pohovor pri zrýchlenom konaní;

b) poskytuje ďalšie záruky, napríklad právo žiadateľov o medzinárodnú ochranu na bezplatnú právnu pomoc podľa vlastnej voľby v konaní na prvom stupni;

c) zavádzajú osobitné záruky pre zraniteľných žiadateľov o azyl. K týmto zárukám patria okrem iného pravidlá zaobchádzania so súdno-lekárskymi správami, oslobodenie niektorých kategórií žiadateľov od zrýchleného konania alebo konania na hraničných priechodoch a procesné pravidlá zamerané na zistenie príslušných náležitostí žiadosti v prípadoch spojených s prenasledovaním na základe rodovej príslušnosti alebo veku.

Uvažované opatrenia by okrem iného pomohli predchádzať zneužívaniu konaní tým, že by sa zlepšila informovanosť žiadateľov o platných požiadavkách, vďaka čomu by okrem iného lepšie plnili aj svoje procesné povinnosti. Podporili by aj úsilie azylových orgánov prijímať dôkladne podložené rozhodnutia, ktoré je možné obhájiť a ktoré vychádzajú z úplných a riadne zistených faktických okolností žiadosti.

4. Procesné pojmy a nástroje

V záujme dosiahnutia cieľa spoločného azylového konania sa návrhom sleduje zjednotenie kľúčových procesných pojmov a nástrojov a lepšie vymedzenie ich funkčného postavenia v azylovom konaní. Týka sa to v prvom rade dôvodov neprípustnosti vrátane pojmu bezpečná tretia krajina, zrýchleného konania a zjavne neopodstatnených žiadostí, pojmu následných žiadostí a pojmu bezpečnej krajiny pôvodu. Pojmy a nástroje uvedené v smernici by sa mali stať konzistentnejšími a jednoduchšími a poskytovať pritom azylovým orgánom potrebné procesné nástroje, aby mohli predchádzať zneužívaniu systému a reagovať na takéto pokusy a urýchlene vybavovať zjavne neopodstatnené alebo menej zložité žiadosti.

Pokiaľ ide o rozhodnutia o neprípustnosti, z návrhu je zrejmé, že dotknutý žiadateľ by mal mať možnosť vyjadriť svoje stanovisko k dôvodom neprípustnosti svojej žiadosti, ktoré sú príslušným orgánom známe, a to predtým, než sa prijme rozhodnutie, ktorým sa žiadosť vyhlási za neprípustnú. Návrh ďalej zrušuje pojem európskej bezpečnej tretej krajiny a včleňuje dôvody doplnkovej ochrany do zoznamu základných požiadaviek pre uplatňovanie koncepcie bezpečnej tretej krajiny.

Návrh predstavuje aj revíziu súčasných pravidiel zrýchleného konania tým, že ustanovuje skrátený a úplný zoznam dôvodov zrýchleného prieskumného konania zjavne neopodstatnených žiadostí a zdôrazňuje, že orgán vydávajúci rozhodnutie by mal mať v takýchto prípadoch dostatok času na dôkladné preskúmanie žiadosti. Návrh zároveň zachováva a ďalej rozvíja ustanovenia smernice, ktorými sa zabezpečuje dôveryhodnosť postupov, najmä pokiaľ ide o vybavovanie nárokov motivovaných snahou o zneužitie systému alebo podvodných nárokov. Zmeny a doplnenia zavádzajú v tejto súvislosti povinnosť pre žiadateľov spolupracovať s príslušnými orgánmi pri zisťovaní ich identity a iných prvkov žiadosti. Toto ustanovenie by malo pôsobiť v spojení so súčasnými normami, ktoré umožňujú členským štátom posudzovať žiadosti, ktoré sú založené na nepravdivých informáciách alebo dokumentoch týkajúcich sa totožnosti alebo štátnej príslušnosti žiadateľa, ako zjavne nepodložené a urýchliť ich preskúmanie.

Uvažované opatrenia o kvalitnom rozhodovaní vrátane úprav týkajúcich sa osobných pohovorov, odborného poradenstva a vzdelávania by mali ešte viac zlepšiť pripravenosť azylového personálu včas rozpoznať prípady podvodov alebo pokusov o zneužitie systému. Tieto opatrenia sú ešte väčšmi posilnené zdôraznením zásady jediného rozhodujúceho orgánu. Posledná uvedená zmena zohľadňuje inštitucionálne pravidlá väčšiny členských štátov a je nevyhnutná z hľadiska zabezpečenia dostupnosti odborných poznatkov inštitúcií a prijímania dôkladne podložených rozhodnutí vychádzajúcich z úplných a riadne zistených faktických okolností. Prispeje to aj ku konsolidácii azylového konania a k zlepšeniu kvality prieskumných konaní na prvom stupni a tým aj k odrádzaniu od zneužívania konaní.

Navrhuje sa tiež zefektívniť azylové konanie zavedením lehôt pre konania na prvom stupni. Uvažovaná 6-mesačná lehota zohľadňuje legislatívne zmeny a/alebo prax vo väčšine členských štátov, s ktorými sa konzultovalo v procese prípravy zmien a doplnení[9]. Táto lehota slúži na zlepšenie efektívnosti prieskumných konaní, znižuje prijímacie náklady, uľahčuje odsun neúspešných žiadateľov o azyl a zabezpečuje rýchlejší prístup k ochrane pre skutočných utečencov a osôb, ktoré potrebujú doplnkovú ochranu. Zmeny a doplnenia poskytujú aj možnosť predĺžiť túto lehotu v individuálnych prípadoch na ďalších 6 mesiacov. Aby členské štáty mali dostatok času prispôsobiť a zreorganizovať svoje vnútroštátne konania v súlade s navrhovanými lehotami, návrh ustanovuje odklad lehoty na transpozíciu v prípade týchto zmien a doplnení na 3 roky.

Návrh sa okrem toho zameriava na prehodnotenie niektorých prvkov koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu vypustením pojmu minimálneho spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu a zjednotením spoločných objektívnych kritérií pre označovanie tretích krajín za bezpečné krajiny pôvodu zo strany jednotlivých štátov. Navrhované zmeny a doplnenia by mali viesť ku konzistentnejšiemu uplatňovaniu koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu, ktorej základ tvoria spoločné základné požiadavky, pravidelné vyhodnocovanie situácie v krajinách označovaných za bezpečné a procesné záruky uplatňované rovnako vo všetkých členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre tento nástroj. Bola prehodnotená aj koncepcia európskej bezpečnej tretej krajiny, na základe čoho sa upustilo od spoločného zoznamu. S cieľom obmedziť najčastejšie príčiny opakovaných žiadostí sa v návrhu jednoznačne uvádza, že žiadateľ a rozhodovací orgán by mali vyvinúť všetko potrebné úsilie na zistenie a posúdenie prvkov pôvodnej žiadosti v súlade s požiadavkou spolupráce ustanovenou v článku 4 ods. 1 kvalifikačnej smernice. Návrh okrem toho zjednocuje ustanovenia smernice týkajúce sa vybavovania následných žiadostí s cieľom umožniť členským štátom podrobiť následnú žiadosť testu prípustnosti v súlade so zásadou res judicata a urobiť výnimku z práva zostať na území v prípadoch viacnásobných následných žiadostí a predísť tým zneužitiu azylového konania.

5. Prístup k účinnému opravnému prostriedku

Návrh uľahčuje prístup žiadateľov o azyl k účinnému opravnému prostriedku v súlade so záväzkami členských štátov v medzinárodnom meradle a v rámci Spoločenstva. V tejto súvislosti bol návrh do značnej miery ovplyvnený prebiehajúcim vývojom judikatúry ESD a ESĽD v danej oblasti. Návrh po prvé ustanovuje úplné a ex nunc preskúmanie rozhodnutí na prvom stupni súdnym orgánom a určuje, že koncepcia účinného opravného prostriedku si vyžaduje preskúmanie skutkových aj právnych otázok. Návrh je okrem toho zameraný tak, aby odvolacie konania podľa smernice boli v súlade so zásadou „rovnosti prostriedkov“ a až na niekoľko výnimiek ustanovuje automatický odkladný účinok odvolaní proti rozhodnutiam o žiadostiach o medzinárodnú ochranu prijatým na prvom stupni.

3.2. Právny základ

Týmto návrhom sa mení a dopĺňa smernica 2005/85/ES, pričom návrh využíva rovnaký právny základ, z akého vychádza uvedený predpis, teda článok 63 prvý odsek bod 1 d) Zmluvy o ES. Zmeny a doplnenia týkajúce sa procesných noriem, ktoré súvisia so štatútom doplnkovou ochrany, vychádzajú z článku 63 prvého odseku bodu 2 písm. a) Zmluvy o ES.

Podľa článku 1 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Írsko a Spojené kráľovstvo môžu rozhodnúť, že sa budú podieľať na opatreniach, ktorými sa vytvára spoločný európsky azylový systém. V súlade s článkom 3 uvedeného protokolu Spojené kráľovstvo a Írsko vyjadrili svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice. Postavením týchto členských štátov, pokiaľ ide súčasnú smernicu, však nie je dotknutá ich prípadná účasť, pokiaľ ide o novú smernicu.

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko nie je viazané touto smernicou, ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

3.3. Zásada subsidiarity

Hlava IV Zmluvy o ES o vízach, azylovej, prisťahovaleckej politike a iných politikách, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, udeľuje určité právomoci v týchto otázkach Európskemu spoločenstvu. Tieto právomoci sa musia vykonávať v súlade s článkom 5 Zmluvy o ES, t. j. len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti možno ich lepšie dosiahnuť prostredníctvom Spoločenstva.

Súčasný právny základ konania na úrovni Spoločenstva je určený v článku 63 ods. 1 Zmluvy o ES. V tomto ustanovení sa uvádza, že Rada prijme „azylové opatrenia v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 o postavení utečencov, a inými príslušnými zmluvami“ v oblastiach ako sú minimálne pravidlá postupov členských štátov pri udeľovaní alebo odnímaní štatútu utečenca a minimálne pravidlá o poskytnutí ochrany pre osoby, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu.

Vzhľadom na nadnárodný charakter problémov týkajúcich sa azylu a ochranu utečencov má EÚ dobré možnosti na navrhovanie riešení, najmä pokiaľ ide o otázky týkajúce sa priznávania a odnímania medzinárodnej ochrany. Hoci prijatím smernice v roku 2005 sa dosiahol značný stupeň harmonizácie, je potrebný ďalší krok zo strany EÚ, aby sa dosiahli vyššie a lepšie zosúladené normy azylového konania a aby sa mohli vykonať ďalšie kroky smerujúce k spoločnému azylovému konaniu, ktoré je dlhodobým cieľom stanoveným v Tampere. Tieto normy sa taktiež považujú za nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia toho, aby prieskumné konanie o žiadostiach žiadateľov o azyl, ktorí podliehajú dublinskému konaniu, prebiehalo za rovnakých podmienok v jednotlivých štátoch.

3.4. Zásada proporcionality

V hodnotení vplyvu zmien a doplnení smernice o azylovom konaní sa posudzovali všetky možnosti z hľadiska problémov, ktoré boli označené za vhodné z hľadiska ideálneho pomeru medzi praktickým úžitkom a potrebným úsilím a dospelo s k záveru, že voľba opatrenia na úrovni EÚ neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je vyriešenie týchto problémov.

3.5. Vplyv na základné práva

Tento návrh sa podrobne preskúmal s cieľom zabezpečiť, aby jeho ustanovenia boli plne v súlade:

- so základnými právami vyplývajúcimi zo základných zásad práva Spoločenstva, ktoré sú samy výsledkom ústavných tradícií spoločných pre členské štáty a Európskeho dohovoru pre ľudské práva a sú okrem toho vyjadrené aj v Charte EÚ, ako aj

- so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva, najmä zo Ženevského dohovoru, z Európskeho dohovoru o ľudských právach a Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

Zabezpečenie vyšších noriem azylových konaní, ako aj ich jednotné uplatňovanie v rámci celej EÚ bude mať celkovo pozitívny vplyv na žiadateľov o azyl z hľadiska ich základných práv. Návrh predovšetkým zníži možnosti administratívnych chýb v azylových konaniach a umožní tým lepšie dodržiavať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a zlepší prístup k ochrane a spravodlivosti. Zlepší aj uplatňovanie rodovej rovnosti a podporí princíp najlepšieho záujmu dieťaťa v rámci vnútroštátnych azylových konaní.

ê 2005/85/ES

ð nový

2009/0165 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca ð medzinárodnej ochrany ï

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na bod 1 písm. d) a ð bod 2 písm. a) ï prvého odseku jej článku 63,

so zreteľom na návrh Komisie[10],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[11],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[12],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[13],

keďže:

ò nový

1. Smernica Rady 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca[14] by sa mala podstatným spôsobom zmeniť a doplniť. Z dôvodu prehľadnosti je vhodné túto smernicu prepracovať.

ê 2005/85/ES recital 1

2. Spoločná azylová politika, vrátane spoločného európskeho azylového systému, je neoddeliteľnou súčasťou cieľa Európskej únie postupne vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvoreného pre tých, ktorí sú okolnosťami prinútení oprávnene hľadať ochranu v Spoločenstve.

ê 2005/85/ES recital 2

3. Európska Rada na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 súhlasila s prácou vedúcou k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému, založeného na plnom a všestrannom uplatňovaní Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý bol zmenený a doplnený newyorským protokolom z 31. januára 1967 (Ženevský dohovor), ktorá takto potvrdzuje zásadu nevyhostenia a zabezpečenia toho, že nikto nebude vrátený späť na perzekúciu.

ê 2005/85/ES recital 3

4. Zo záverov Európskej rady zo zasadnutia v Tampere vyplýva, že spoločný európsky azylový systém by mal zahŕňať krátkodobé spoločné štandardy pre spravodlivé a účinné azylové konania v členských štátoch a dlhodobé pravidlá spoločenstva vedúce k spoločnému azylovému konaniu v Európskom spoločenstve.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 4 (prispôsobené)

5. √ Smernica 2005/85/ES Õ Minimálne štandardy stanovené v tejto smernici pre konanie v členských štátoch o priznávaní alebo odnímaní postavenia utečenca sú preto √ bola Õ prvým opatrením o azylových konaniach.

ò nový

6. Prvá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému je v súčasnosti dokončená. Európska rada na svojom zasadnutí 4. novembra 2004 prijala Haagsky program, v ktorom sa stanovujú ciele, ktoré sa majú realizovať v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v období rokov 2005 až 2010. V tejto súvislosti bola Európska komisia v Haagskom programe vyzvaná, aby ukončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Rade a Európskemu Parlamentu nástroje a opatrenia druhej etapy s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010. Zriadenie spoločného azylového konania a jednotného postavenia platného v celej Únii je v súlade s Haagskym programom cieľom, ktorý sa má sledovať v rámci vytvárania spoločného európskeho azylového systému.

7. Európska rada v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle, ktorý bol prijatý dňa 16. októbra 2008, poukázala na skutočnosť, že medzi členskými štátmi pretrvávajú výrazné rozdiely v poskytovaní ochrany, a vyzvala na prijatie nových iniciatív vrátane návrhu na vytvorenie jednotného azylového konania so spoločnými zárukami s cieľom zavŕšiť budovanie spoločného európskeho azylového systému stanoveného v Haagskom programe.

8. Zdroje Európskeho fondu pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl by sa mali použiť na zaistenie primeranej podpory činnosti členských štátov súvisiacej s vykonávaním štandardov stanovených v druhej etape spoločného európskeho azylového systému, a to najmä tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitnému a neúmernému tlaku vyplývajúcemu najmä z ich geografickej polohy alebo demografickej situácie.

9. S cieľom zaistiť komplexné a efektívne posúdenie potrieb medzinárodnej ochrany žiadateľov v zmysle smernice […/.../ES] [o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako osôb pod medzinárodnou ochranou a obsah poskytovanej ochrany (kvalifikačná smernica)] by mal rámec Spoločenstva týkajúci sa konaní o priznávaní medzinárodnej ochrany vychádzať z koncepcie jednotného azylového konania.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 5

ð nový

10. Hlavným cieľom tejto smernice je ð stanoviť ďalšie minimálne štandardy pre konania v členských štátoch o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany s cieľom vytvoriť v Spoločenstve spoločný azylový postup ï zaviesť minimálny rámec v Európskom spoločenstve pre konania o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 6

ð nový

11. Aproximácia procesných pravidiel pre priznávanie alebo odnímanie ð medzinárodnej ochrany ï statusu utečenca by mala pomôcť pri zamedzovaní následných presunov žiadateľov o azyl ð medzinárodnú ochranu ï medzi členskými štátmi, kde by bol takýto presun zapríčinený rozdielmi v právnych rámcoch ð a vytvoriť rovnocenné podmienky na uplatňovanie smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica] v členských štátoch ï .

ê 2005/85/ES odôvodnenie 7

ð nový

12. Základnou črtou minimálnych štandardov je to, že členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie ustanovenia pre štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré požiadajú o medzinárodnú ochranu členský štát, ak sa takáto žiadosť chápe tak, že dotknutá osoba ð potrebuje medzinárodnú ochranu ï je utečencom v zmysle ð smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica] ï článku 1 bod A Ženevského dohovoru.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 8

ð nový

13. Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. ð Cieľom tejto smernice je najmä podporiť uplatňovanie článkov 1, 18, 19, 21, 24 a 47 charty a musí sa vykonávať zodpovedajúcim spôsobom. ï

ê 2005/85/ES odôvodnenie 9

ð nový

14. Pri zaobchádzaní s osobami, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sú členské štáty viazané záväzkami vyplývajúcimi z nástrojov medzinárodného práva, ktorých ku ktorým sú zmluvnou stranou a ktoré zakazujú diskrimináciu.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 10

ð nový

15. Je nevyhnutné, aby rozhodnutia o všetkých žiadostiach o azyl ð medzinárodnú ochranu ï boli prijímané na základe faktov a predovšetkým orgánmi, ktorých personál má primerané vedomosti alebo prešiel potrebným školením v oblasti týkajúcej sa azylu a utečencov.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 11

ð nový

16. Je v záujme členských štátov aj žiadateľov o ð medzinárodnú ochranu ï azyl, aby sa o žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï rozhodlo čo najskôr bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné preskúmanie.. Organizácia spracovávania žiadostí o azyl by mala byť v právomoci členských štátov, aby mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi potrebami, uprednostniť alebo urýchliť spracovanie akejkoľvek žiadosti pri zohľadnení štandardov tejto smernice.

ê 2005/85/ES odôvodnenie12

ð nový

17. Pojem verejný poriadok môže ð okrem iného ï zahŕňať odsúdenie za spáchanie závažného trestného činu.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 13

ð nový

18. V záujme správneho uznania tých osôb, ktoré potrebujú ochranu ako utečenci v zmysle článku 1 Ženevského dohovoru ð alebo ako osoby oprávnené na doplnkovú ochranu ï , by mal mať každý žiadateľ, ak určité výnimky nestanovujú inak, účinný prístup ku konaniu, možnosti spolupráce a riadnej komunikácie s príslušnými orgánmi, aby mohol predložiť relevantné dôkazy týkajúce sa jeho prípadu, a dostatočným procesným zárukám vo všetkých procesných štádiách konania. Konanie, v rámci ktorého prebieha skúmanie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, by navyše za bežných okolností malo žiadateľovi o azyl poskytnúť aspoň právo zotrvať do vydania rozhodnutia príslušným orgánom, prístup k tlmočníckej službe pri predkladaní svojho prípadu v prípade vypočúvania úradmi, možnosť komunikovať so zástupcom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) ð a s organizáciami poskytujúcimi poradenstvo alebo konzultácie žiadateľom o medzinárodnú ochranu ï alebo s akoukoľvek organizáciou, ktorá pracuje v jeho mene, právo na primerané oznámenie rozhodnutia, skutkové a zákonné dôvody rozhodnutia, možnosť konzultácie s právnym poradcom alebo iným poradcom a právo byť, v rozhodujúcich okamihoch v priebehu procesu informovaný, o svojom právnom postavení v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu bude rozumieť ð a v prípade zamietavého rozhodnutia právo na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom ï .

ê 2005/85/ES recital 14

V prípade maloletých bez sprievodu, by sa z dôvodu ich zraniteľnosti mali navyše zaviesť osobitné procesné záruky. V tomto kontexte by členské štáty mali predovšetkým zohľadniť to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.

ò nový

19. S cieľom zaistiť účinný prístup k prieskumnému konaniu by sa úradníkom, ktorí ako prví prichádzajú do styku s osobami žiadajúcimi o medzinárodnú ochranu, a to najmä tým, ktorí vykonávajú hraničný dozor na pozemných a námorných hraniciach alebo hraničné kontroly, mali poskytnúť pokyny a potrebná odborná príprava týkajúce sa uznávania a riešenia žiadostí o medzinárodnú ochranu. Mali by byť schopní poskytnúť štátnym príslušníkom tretích krajín alebo osobám bez štátnej príslušnosti, ktorí sa nachádzajú na území, a to aj na hraniciach, v teritoriálnych vodách alebo v tranzitných zónach členských štátov, a chcú požiadať o medzinárodnú ochranu, všetky príslušné informácie o tom, kde a akým spôsobom je možné podať žiadosť o medzinárodnú ochranu. V prípade, keď sa uvedené osoby nachádzajú v teritoriálnych vodách členského štátu, mali by byť prepravené na pevninu a ich žiadosti by sa mali preskúmať v súlade s touto smernicou.

20. Okrem toho by sa mali stanoviť osobitné procesné záruky pre zraniteľných žiadateľov, ako sú maloletí, maloletí bez sprievodu, osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilnené alebo vystavené iným závažným násilným činom, alebo osoby so zdravotným postihnutím, aby sa vytvorili potrebné podmienky na ich účinný prístup ku konaniam a na predloženie prvkov nevyhnutných na zdôvodnenie žiadosti o medzinárodnú ochranu.

21. Vnútroštátne opatrenia týkajúce sa zisťovania a dokumentácie symptómov a príznakov mučenia alebo iných závažných aktov fyzického alebo psychického násilia vrátane aktov sexuálneho násilia v rámci konaní, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali okrem iného vychádzať z Manuálu o účinnom vyšetrovaní a dokumentácii mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Istanbulský protokol).

22. S cieľom zaistiť skutočnú rovnosť medzi žiadateľmi ženského a mužského pohlavia by prieskumné konanie malo zohľadňovať rodový aspekt. Najmä osobné pohovory by sa mali organizovať takým spôsobom, aby umožňovali žiadateľom ženského aj mužského pohlavia hovoriť o svojich skúsenostiach z minulosti v prípadoch prenasledovania na základe pohlavia. Zložitosť nárokov súvisiacich s rodovým aspektom by sa mala náležite zohľadniť v rámci konaní založených na koncepcii bezpečnej tretej krajiny, koncepcii bezpečnej krajiny pôvodu alebo koncepcii následných žiadostí.

23. V súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa z roku 19889 by pri vykonávaní tejto smernice mal byť pre členské štáty prvoradý „najlepší záujem dieťaťa“.

24. Konania na preskúmanie potrieb medzinárodnej ochrany by mali byť organizované tak, aby príslušným orgánom umožňovali dôkladne preskúmať žiadostí o medzinárodnú ochranu.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 15

ð nový

25. V prípade, že žiadateľ podá následnú žiadosť bez predloženia nového dôkazu alebo argumentu, bolo by neprimerané žiadať od členských štátov, aby vykonali úplne nové preskúmanie. V takýchto prípadoch by mali mať členské štáty ð možnosť odmietnuť žiadosť ako neprípustnú v súlade so zásadou res judicata ï možnosť výberu konania, ktoré umožňuje výnimku zo záruk, ktoré za normálnych okolností žiadateľ požíva.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 16

ð nový

26. Veľa žiadostí o azyl ð medzinárodnú ochranu ï sa podáva na hraniciach alebo v tranzitnom pásme členského štátu pred rozhodnutím o vstupe žiadateľa. Členským štátom by malo byť umožnené ð ustanoviť konania na určenie prípustnosti a/alebo na vecné preskúmanie, ktoré umožňujú rozhodnúť o žiadostiach podaných na hraniciach alebo v tranzitných zónach na týchto miestach ï zachovať existujúce konania upravené na osobitnú situáciu žiadateľov na hranici. Mali by sa definovať spoločné pravidlá o možných výnimkách urobených za týchto okolností zo záruk, ktoré žiadateľ za bežných okolností požíva. Konanie na hraniciach by sa malo hlavne vzťahovať na tých žiadateľov, ktorí nespĺňajú podmienky pre vstup na územie členských štátov.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 17

ð nový

27. Kľúčovým faktorom pri posudzovaní odôvodnenosti žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï je bezpečnosť žiadateľa v krajine jeho pôvodu. Ak sa tretia krajina môže považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, členské štáty by mali byť schopné označiť ju za bezpečnú a predpokladať jej bezpečnosť pre konkrétneho žiadateľa, pokiaľ tento nepredloží vážne protichodné údaje.

ê 2005/85/ES odôvodnenie18

28. Podľa úrovne dosiahnutej harmonizácie pre kvalifikovanie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov by sa mali ustanoviť spoločné kritériá pre určovanie tretích krajín ako bezpečných krajín.

ê 2005/85/ES odôvodnenie19

Ak sa Rada presvedčí, že tieto kritériá sú v súvislosti s konkrétnou krajinou pôvodu splnené, a následne ju zaradí do minimálneho spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu, ktorý sa má prijať podľa tejto smernice, členské štáty by mali byť povinné zvážiť žiadosti osôb, ktoré majú štátnu príslušnosť tejto krajiny, alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré predtým mali v tejto krajine bežné bydlisko, na základe vyvrátiteľnej domnienky o bezpečnosti tejto krajiny. Vo svetle politickej dôležitosti označenia bezpečných krajín pôvodu, najmä z pohľadu vplyvu hodnotenia situácie v oblasti ľudských práv v krajine pôvodu a jej dôsledkov na politiky Európskej únie v oblasti vonkajších vzťahov, by mala Rada akékoľvek rozhodnutia o vytvorení alebo zmene a doplnení zoznamu urobiť po porade s Európskym parlamentom.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 20 (prispôsobené)

Z postavenia Bulharska a Rumunska ako pristupujúcich kandidátskych krajín k Európskej únii a pokroku, ktoré tieto krajiny urobili pre členstvo, vyplýva, že by sa na účely tejto smernice mali považovať za krajiny bezpečného pôvodu do dňa ich pristúpenia k Európskej únii.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 21

ð nový

29. Určenie tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu na účely tejto smernice nemôže zakladať absolútnu záruku bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny. Hodnotenie, o ktoré sa opiera určenie, môže samozrejme brať do úvahy len všeobecné právne a politické podmienky v tejto krajine a to, či pôvodcovia prenasledovania, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania podliehajú v praxi trestom v prípade, ak sa v dotknutej krajine preukáže, že nesú za to zodpovednosť. Z tohto dôvodu je dôležité, že ak žiadateľ preukáže, že existujú vážne ð oprávnené ï dôvody nepovažovať krajinu za bezpečnú v jeho konkrétnych okolnostiach, určenie krajiny ako bezpečnej sa pre neho už nepovažuje za relevantné.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 22 (prispôsobené)

ð nový

30. Členské štáty by mali preskúmať všetky žiadosti z vecného hľadiska, t. j. zhodnotiť, či je daný žiadateľ kvalifikovaný ako utečenec √ na medzinárodnú ochranu Õ v súlade so smernicou Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany[15], smernicou […./../ES] [kvalifikačná smernica], pokiaľ táto smernica neustanovuje inak, najmä tam, kde možno odôvodnene predpokladať, že by iná krajina urobila preskúmanie alebo poskytla dostatočnú ochranu. Členské štáty by najmä nemali byť povinné preskúmať vecné hľadisko žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , ak prvá krajina priznala žiadateľovi postavenie utečenca alebo inú dostatočnú ochranu a žiadateľ bude spätne poslaný do tejto krajiny.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 23

ð nový

31. Členské štáty by tiež nemali byť povinné preskúmať vecné hľadisko žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , ak sa kvôli ð dostatočnej ï väzbe žiadateľa na tretiu krajinu, ako ju definuje vnútroštátne právo, môže odôvodnene očakávať, že hľadá ochranu v tejto tretej krajine ð a existujú dôvody domnievať sa, že žiadateľ bude do tejto krajiny prijatý alebo opätovne prijatý ï. Členské štáty môžu postupovať na tomto základe, ak by konkrétny žiadateľ bol v bezpečí v tejto dotknutej tretej krajine. S cieľom zabrániť následnému pohybu žiadateľov, by sa mali stanoviť spoločné zásady, na základe ktorých budú členské štáty posudzovať alebo označovať tretie štáty ako bezpečné.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 24

ð nový

32. Navyše s ohľadom na určité európske tretie krajiny, ktoré dodržiavajú osobitne vysoké štandardy ľudských práv a ochrany utečencov, by členské štáty mali mať možnosť nevykonať alebo nevykonať úplné preskúmanie žiadostí o azyl, týkajúcich sa žiadateľov, ktorí na ich územie vstúpili z takýchto tretích európskych krajín. Kvôli možným dôsledkom obmedzeného alebo neuskutočneného preskúmania na žiadateľa, uplatňovanie tohto konceptu bezpečnej tretej krajiny by sa malo obmedziť na prípady, ktoré zahŕňajú tretie krajiny, v súvislosti s ktorými sa Rada presvedčila, že sú v dotknutých tretích štátoch splnené vysoké bezpečnostné štandardy tak, ako sú ustanovené v tejto smernici. Rada by mala prijať rozhodnutia v tejto záležitosti po porade s Európskym parlamentom.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 25

Z povahy spoločných štandardov oboch konceptov o bezpečných tretích krajinách, ako sú ustanovené v tejto smernici, vyplýva, že praktický účinok konceptov závisí od toho, či daná tretia krajina umožní konkrétnemu žiadateľovi vstup na svoje územie.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 26

ð nový

33. V súvislosti s odňatím postavenia utečenca ð alebo štatútu doplnkovej ochrany ï by mal členský štát zabezpečiť, aby osoby, ktoré požívajúli výhody ð medzinárodnej ochrany ï z postavenia utečenca, boli náležitým spôsobom informované o možnom prehodnotení ich postavenia a mali možnosť predložiť svoje stanovisko pred tým, ako orgány môžu prijať svoje odôvodnené rozhodnutie o odňatí ich postavenia. Malo by však byť umožnené odobratie týchto záruk, ak dôvody na zánik postavenia utečenca nesúvisia so zmenou podmienok, na ktorých sa priznanie zakladalo.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 27

ð nový

34. To, že prijaté rozhodnutia o žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï a o odňatí postavenia utečenca ð alebo štatútu doplnkovej ochrany ï majúmá podliehať účinným opravným prostriedkom pred súdnym orgánom v zmysle článku 234 zmluvy odráža základnú zásadu práva Spoločenstva. Účinnosť opravného prostriedku aj v súvislosti s preskúmaním príslušných dôkazov závisí od celkového administratívneho systému a systému súdnictva v každom členskom štáte.

ê 2005/85/ES recital 28

35. V súlade s článkom 64 zmluvy sa táto smernica nedotýka výkonu zodpovedností členských štátov za udržanie verejného poriadku a zabezpečenie vnútornej bezpečnosti.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 29 (prispôsobené)

ð nový

36. Táto smernica sa nevzťahuje na konania ð medzi členskými štátmi ï , ktoré upravuje nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce nariadenie (ES) č. […/… ][, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny ð alebo osobou bez štátnej príslušnosti ï v jednom z členských štátov[16] (dublinské nariadenie].

ò nový

37. Žiadatelia, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (ES) č. […/…] [dublinské nariadenie] by mali mať prístup k základným zásadám a zárukám stanoveným v tejto smernici a osobitným zárukám podľa nariadenia (ES) č. […/…] [dublinské nariadenie].

ê 2005/85/ES odôvodnenie 30

38. Vykonávanie tejto smernice by sa malo hodnotiť v pravidelných intervaloch nepresahujúcich dva roky.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 31

ð nový

39. Keďže cieľ tejto smernice, a to ustanoviť v členských štátoch minimálne štandardy pre konanie o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca ð medzinárodnej ochrany ï , nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodu rozsahu a účinkov tejto činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, a Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec, ktorý je potrebný na dosiahnutie tohto cieľa.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 32 (prispôsobené)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo oznámilo listom z 24. januára 2001 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 33 (prispôsobené)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Írsko oznámilo listom zo 14. februára 2004 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

ê 2005/85/ES odôvodnenie 34

40. V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané a ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

ò nový

41. Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

42. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smernice stanovenej v prílohe III časti B do vnútroštátneho práva.

ê 2005/85/ES

ð nový

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je stanoviť minimálne štandardy pre konanie členských štátov o priznávaní a odnímaní ð medzinárodnej ochrany podľa smernice …/…/ES [kvalifikačná smernica] ï postavenia utečenca.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a) „Ženevský dohovor“ znamená dohovor z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, zmenený a doplnený newyorským protokolom z 31. januára 1967;.

b) „Žiadosť“ alebo „Žiadosť o azyl“ znamená žiadosť podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorú je možné chápať ako žiadosť o medzinárodnú ochranu od členského štátu podľa Ženevského dohovoru. Každá žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za žiadosť o azyl, pokiaľ dotknutá osoba výslovne nežiada o iný druh ochrany, o ktorú je možné požiadať samostatne.

ò nový

b) „žiadosť“ alebo „žiadosť o medzinárodnú ochranu“ znamená žiadosť o ochranu od členského štátu podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti, o ktorých je možné usudzovať, že žiadajú o priznanie postavenia utečenca alebo štatútu doplnkovej ochrany, a ktorí výslovne nežiadajú o iný druh ochrany mimo rozsahu pôsobnosti smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica], o ktorú je možné požiadať samostatne;

ê 2005/85/ES

ð nový

c) c) „žŽiadateľ“ alebo „žiadateľ o ð medzinárodnú ochranu ï azyl“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktoríá podalia žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , s ohľadom na ktorú ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie;.

ò nový

d) „žiadateľ s osobitnými potrebami“ znamená žiadateľa, v prípade ktorého sú z dôvodu veku, pohlavia, postihnutia, poruchy duševného zdravia alebo následkov mučenia, znásilnenia, alebo inej závažnej formy psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia potrebné osobitné záruky na to, aby mohol využívať práva a plniť povinnosti v súlade s touto smernicou;

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

d)e) „kKonečné rozhodnutie“ je rozhodnutie o tom, či sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti prizná postavenie utečenca ð alebo štatút doplnkovej ochrany ï na základe smernice 2004/83/ESsmernice […./../ES] [kvalifikačná smernica], a ktoré už nepodlieha opravnému prostriedku v rámci kapitoly V tejto smernice bez ohľadu na to, či má tento opravný prostriedok účinok, ktorý umožňuje žiadateľom zostať v členskom štáte až do vyriešenia, pokiaľ príloha III tejto smernice neustanovuje inak;.

e)f) „rRozhodujúci orgán“ znamená akýkoľvek kvázi súdny alebo správny orgán v členskom štáte zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï a, príslušný na prijímanie rozhodnutí na prvom stupni o takýchto prípadoch, ak príloha I neustanovuje inak;.

f)g) „uUtečenec“ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktoríá spĺňajú požiadavky článku 1 Ženevského dohovoru, ako uvádza 2 písm. d) smernica 2004/83/ESsmernice […./../ES] [kvalifikačná smernica];.

ò nový

h) „osoba oprávnená na doplnkovú ochranu“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí spĺňajú podmienky článku 2 písm. f) smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica];

i) „postavenie osoby pod medzinárodnou ochranou“ znamená uznanie štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti členským štátom za utečenca alebo za osobu oprávnenú na doplnkovú ochranu.

ê 2005/85/ES

(g)(j) „pPostavenie utečenca“ znamená, že členský štát uzná štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti za utečenca;.

ò nový

k) „štatút doplnkovej ochrany“ znamená uznanie štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti členským štátom za osobu oprávnenú na doplnkovú ochranu.

l) „maloletý“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí sú mladší ako 18 rokov;

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

h)m) „mMaloletý bez sprievodu“ znamená osobu mladšiu ako osemnásť rokov, ktorá prišla na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je za ňu zodpovedná v súlade s právnymi predpismi alebo obyčajovým právom, a to dovtedy, kým ju takáto osoba fakticky neprevezme do starostlivosti; patria sem aj maloletí, ktorí sú ponechaní bez sprievodu po tom, ako vstúpili na územie členských štátov. ð maloletú osobu ako je definovaná článku 2 ods. 1 smernice […./.../ES] [kvalifikačná smernica]; ï

i)n) i) "zZástupca" znamená osobu konajúcu v mene organizácie zastupujúcej maloletého bez sprievodu ako zákonný opatrovník, osobu, konajúcu v mene vnútroštátnej organizácie, ktorá je zodpovedná za starostlivosť a blaho o maloletých, alebo akéhokoľvek iného vhodného zástupcu, menovaného na to, aby zabezpečoval najlepšie záujmy maloletého. ð osobu vymenovanú príslušnými orgánmi za zákonného opatrovníka, ktorej úlohou je poskytovať pomoc a zastúpenie maloletému bez sprievodu s cieľom zaistiť najlepší záujem dieťaťa a v prípade potreby vykonávať v mene maloletého právne úkony; ï

j)o) „oOdňatie postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï “ znamená rozhodnutie príslušného orgánu zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnovenie postavenia utečenca alebo ð štatútu doplnkovej ochrany ï osobe v súlade so smernicou 2004/83/ESsmernicou […./../ES] [kvalifikačná smernica];.

k)p) „zZostať v členskom štáte“ znamená zostať na území členského štátu, v ktorom sa podala žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï alebo v ktorom sa táto žiadosť skúma, vrátane hraníc alebo tranzitných zón.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

43. Táto smernica sa uplatňuje na všetky žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podané na území členských štátov, vrátane hraníc ð , teritoriálnych vôd ï a tranzitných zón, a na odňatie postavenia utečenca ð postavenia osoby pod medzinárodnou ochranou ï .

44. Táto smernica sa neuplatňuje na prípady žiadostí o diplomatický alebo územný azyl predložené zastupiteľstvám členských štátov.

3. Ak členské štáty použijú alebo zavedú konanie, v ktorom sa skúma žiadosť o azyl ako žiadosť na základe Ženevského dohovoru a aj ako žiadosť o iný druh medzinárodnej ochrany za okolností, vymedzených článkom 15 smernice 2004/83/ES, počas celého tohto konania uplatňujú túto smernicu.

43. Okrem toho sa členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať túto smernicu v konaniach pri rozhodovaní o žiadostiach o akýkoľvek druh medzinárodnej ochrany ð , ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice […./.../ES] [kvalifikačná smernica] ï .

ê 2005/85/ES

ð nový

Článok 4

Zodpovedné orgány

45. Členské štáty určia pre všetky konania rozhodujúci orgán, ktorý bude zodpovedný za príslušné preskúmanie žiadostí v súlade s touto smernicou, a najmä článkom 8 ods. 2 a článkom 9. ð Členské štáty zabezpečia, aby mal tento orgán k dispozícii dostatočný počet spôsobilých a špecializovaných pracovníkov na vykonávanie svojich úloh v rámci stanovených lehôt. Na tento účel členské štáty vytvoria programy základnej a nadväznej odbornej prípravy pre pracovníkov poverených skúmaním žiadostí a prijímaním rozhodnutí o medzinárodnej ochrane. ï

ò nový

46. Odborná príprava uvedená v odseku 1 zahŕňa najmä:

a) hmotné a procesné pravidlá v oblasti medzinárodnej ochrany a ľudských práv stanovené v príslušných medzinárodných nástrojoch a nástrojoch Spoločenstva vrátane zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a zásady nediskriminácie;

b) zohľadňovanie otázok súvisiacich s pohlavím, traumou a vekom;

c) využívanie informácií o krajine pôvodu;

d) metódy vedenia osobného pohovoru vrátane medzikultúrnej komunikácie;

e) zisťovanie a dokumentáciu symptómov a príznakov mučenia;

f) posudzovanie dôkazov vrátane zásady, podľa ktorej sa v prípade pochybností rozhoduje v prospech žiadateľa;

g) otázky súvisiace s judikatúrou, ktorá sa vzťahuje na skúmanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.

ê 2005/85/EC

V súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia (ES) č. 343/2003 bude žiadosť o azyl podanú v členskom štáte orgánom iného členského štátu, vykonávajúcemu imigračnú kontrolu, riešiť ten členský štát, na ktorého území sa táto žiadosť podala.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

23. Členské štáty však môžu stanoviť iný zodpovedný orgán na tieto účely: ð konania v prípadoch podľa nariadenia (ES) č. …/…. [dublinské nariadenie]. ï

a) konanie v prípadoch, v ktorých členský štát uvažuje o presune žiadateľa do iného členského štátu podľa pravidiel stanovujúcich kritériá a mechanizmy na určenie, ktorý štát je zodpovedný za zváženie žiadosti o azyl, až do uskutočnenia tohto presunu alebo kým sa požiadaný štát neodmietol veci ujať alebo žiadateľa prijať;

b) prijatie rozhodnutia o žiadosti s ohľadom na predpisy o národnej bezpečnosti za predpokladu, že sa s rozhodujúcim orgánom pred prijatím rozhodnutia uskutoční porada, či žiadateľ spĺňa požiadavku na utečenca v zmysle smernice 2004/83/ES;

c) výkon predbežného skúmania podľa článku 32 za predpokladu, že tento orgán má prístup ku žiadateľovým spisom týkajúcim sa predošlej žiadosti;

d) vyriešenie prípadov v rámci konania ustanoveného v článku 35 ods. 1;

e) zamietnutie povolenia vstupu v rámci konania ustanoveného v článku 35 ods. 2 až 5, podľa podmienok stanovených v týchto odsekoch;

f) konštatovanie, že žiadateľ sa snaží vstúpiť do členského štátu alebo už do neho vstúpil z bezpečnej tretej krajiny podľa článku 36, podľa podmienok stanovených v uvedenom článku.

34. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak boli √ bol Õ podľa odseku 23 √ určený orgán Õ určené orgány, mal personál √ tohto orgánu Õ týchto orgánov primerané vedomosti alebo aby dostal potrebné školenie, aby mohol pri vykonávaní tejto smernice plniť svoje povinnosti.

ò nový

5. Žiadosti o medzinárodnú ochranu podané v členskom štáte orgánom iného členského štátu, ktoré v tomto členskom štáte vykonávajú hraničné alebo imigračné kontroly, rieši členský štát, na území ktorého bola žiadosť podaná.

ê 2005/85/ES

ð nový

Článok 5

Priaznivejšie ustanovenia

Členské štáty môžu zaviesť alebo si ponechať priaznivejšie štandardy pre konanie o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca ð medzinárodnej ochrany ï , ak sú tieto štandardy zluúčiteľné s touto smernicou.

KAPITOLA II

ZÁKLADNÉ ZÁSADY A ZÁRUKY

Článok 6

Prístup ku konaniu

1. Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa žiadosti o azyl predkladali osobne a/alebo aby sa predkladali na určenom mieste.

ò nový

47. Členské štáty určia príslušné orgány zodpovedné za prijímanie a registráciu žiadostí o medzinárodnú ochranu. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5, 6, 7 a 8, členské štáty môžu vyžadovať, aby sa žiadosti o medzinárodnú ochranu podávali osobne a/alebo na určenom mieste.

2. Členské štáty zabezpečia, aby osoba, ktorá si želá podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, mala skutočnú možnosť predložiť žiadosť príslušnému orgánu čo najskôr.

ê 2005/85/ES

ð nový

23. Členské štáty zabezpečia, aby každá dospelá osoba spôsobilá na právne úkony mala právo podať vo svojom vlastnom mene žiadosť o ð medzinárodnú ochranu ï azyl.

34. Členské štáty môžu ustanoviť, že žiadateľ môže podať žiadosť v mene osôb, ktoré sú na ňom závislé. V takom prípade členské štáty zabezpečia súhlas dospelej závislej osoby so žiadosťou podanou v jej mene, pričom ak tento súhlas odmietne, bude mať príležitosť podať žiadosť vo svojom vlastnom mene.

Súhlas sa vyžaduje v čase podania žiadosti alebo najneskôr pri osobnom pohovore s touto dospelou závislou osobou. ð Pred vyžiadaním súhlasu je každá dospelá osoba spomedzi uvedených osôb súkromne informovaná o príslušných procesných dôsledkoch a o jej práve podať samostatnú žiadosť o medzinárodnú ochranu. ï

ò nový

5. Členské štáty zabezpečia, aby mal maloletý právo podať žiadosť o medzinárodnú ochranu buď vo vlastnom mene, alebo prostredníctvom svojich rodičov alebo iných dospelých členov rodiny.

6. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uvedené v článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES[17] mali právo podať žiadosť o medzinárodnú ochranu v mene maloletého bez sprievodu, ak sa tieto orgány na základe individuálneho posúdenia jeho osobnej situácie domnievajú, že maloletý môže potrebovať ochranu podľa smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica].

ê 2005/85/ES

ð nový

47. Členské štáty môžu vo vnútroštátnych právnych predpisoch určiť:

a) v ktorých prípadoch smie maloletý podať žiadosť vo svojom vlastnom mene;

b) v ktorých prípadoch je potrebné, aby žiadosť maloletého bez sprievodu podal zástupca, ako je to ustanovené v článku 1721 ods. 1 písm. a);

c) v ktorých prípadoch sa predpokladá, že podanie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï je automaticky podaním žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï za každého nezosobášeného maloletého.

5. Členské štáty zabezpečia, aby orgány, u ktorých je pravdepodobné, že ich oslovia osoby, ktoré chcú podať žiadosť o azyl, boli schopné tejto osobe poradiť, ako a kde môže túto žiadosť podať a/alebo ako a kde môže požadovať, aby tieto orgány predložili túto žiadosť príslušnému orgánu.

ò nový

8. Členské štáty zabezpečia, aby sa pohraničnej stráži, polícii a imigračným úradom, ako aj pracovníkom zariadení určených na zadržanie poskytli pokyny a potrebná odborná príprava na vybavovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu. Ak sú tieto orgány určené ako príslušné orgány podľa odseku 1, v pokynoch sa stanoví povinnosť zaregistrovať žiadosť. V ostatných prípadoch sa v pokynoch vyžaduje, aby sa žiadosť postúpila orgánu, ktorý je príslušný pre registráciu, spolu so všetkými náležitými informáciami.

Členské štáty zabezpečia, aby všetky ostatné orgány, v prípade ktorých je pravdepodobné, že sa ne obrátia osoby, ktoré chcú podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, boli schopné tejto osobe poradiť, ako a kde môže túto žiadosť podať a/alebo môžu od týchto orgánov vyžadovať, aby žiadosť postúpili príslušnému orgánu.

9. Príslušné orgány zaregistrujú žiadosť o medzinárodnú ochranu do 72 hodín od chvíle, kedy osoba vyjadrila svoje želanie požiadať o medzinárodnú ochranu podľa pododseku 1 odseku 8.

Článok 7

Poskytovanie informácií a poradenstvo na hraničných priechodoch a v zariadeniach určených na zadržanie

48. Členské štáty zabezpečia, aby informácie o postupoch použiteľných na účely podania žiadosti o medzinárodnú ochranu boli prístupné:

a) na hraničných priechodoch, vrátane tranzitných zón, na vonkajších hraniciach; a

b) v zariadeniach určených na zadržanie.

49. Členské štáty zabezpečia tlmočenie, aby sa zaistila komunikácia medzi osobami, ktoré si želajú podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, a príslušníkmi pohraničnej stráže alebo pracovníkmi zariadení určených na zadržanie.

3. Členské štáty zabezpečia, aby organizácie poskytujúce poradenstvo a konzultácie žiadateľom o medzinárodnú ochranu mali prístup na hraničné priechody vrátane tranzitných zón a do zariadení určených na zadržanie s prihliadnutím na dohodu s príslušnými orgánmi členského štátu.

Členské štáty môžu stanoviť pravidlá upravujúce prítomnosť týchto organizácií na miestach uvedených tomto článku.

ê 2005/85/ES

ð nový

Článok 78

Právo zostať v členskom štáte počas preskúmania žiadosti

50. Žiadateľom musí byť umožnené zostať v členskom štáte, výlučne na účely tohto konania dovtedy, kým rozhodujúci orgán neprijme rozhodnutie v súlade s konaním na prvom stupni ustanoveným v kapitole III. Toto právo zostať nezakladá nárok na povolenie na pobyt.

51. Členské štáty môžu urobiť výnimku len v prípade, ak sa podľa článku 32 a 34 ð osoba podá ï následnúá žiadosť ð podľa článku 35 ods. 8 ï už nebude skúmať, alebo ak príslušnú osobu podľa situácie odovzdajú alebo vydajú buď inému členskému štátu, ako sú povinné na základe európskeho zatykača[18] alebo inak, alebo ak ju odovzdajú alebo vydajú tretej krajine ð , s výnimkou krajiny pôvodu dotknutej osoby, ï alebo medzinárodným trestným súdnym orgánom.

ò nový

52. Členský štát môže vydať žiadateľa do tretej krajiny podľa odseku 2 len vtedy, keď sú príslušné orgány presvedčené, že výsledkom rozhodnutia o vydaní nebude priame alebo nepriame vyhostenie alebo vrátenie v rozpore s medzinárodnými záväzkami členského štátu.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 89

Požiadavky na preskúmanie žiadostí

53. Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 4 bod i), Ččlenské štáty zabezpečia, aby sa žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï nezamietla ani nevylúčila z preskúmania výlučne z toho dôvodu, že sa nepodala v najskoršom možnom termíne.

ò nový

54. Žiadosti o medzinárodnú ochranu sa najprv preskúmajú s cieľom určiť, či žiadatelia spĺňajú podmienky na priznanie postavenia utečenca. Ak tomu tak nie je, preskúmajú sa s cieľom určiť, či sú žiadatelia oprávnení na doplnkovú ochranu.

ê2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

23. Členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie o žiadosti o ð medzinárodnú ochranu ï azyl po primeranom preskúmaní. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby:

a) aby sa žiadosti skúmali a rozhodnutia prijímali individuálne, objektívne a nestranne;

b) aby sa z rôznych zdrojov získavalidali získať presné a aktuálne informácie z rôznych zdrojov, ako sú z Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a ð Európsky podporný úrad pre azyl ï , pokiaľ ide o všeobecnú situáciu panujúcu v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl, a v prípade potreby aj v krajinách, cez ktoré prechádzali, a aby sa takéto informácie sprístupnili personálu zodpovednému za preskúmanie žiadostí a prijímanie rozhodnutí ð , ako aj žiadateľovi a jeho právnemu poradcovi, ak rozhodujúci orgán tieto informácie zohľadňuje pri prijímaní rozhodnutia ï ;

c) aby personál skúmajúci žiadosti a prijímajúci rozhodnutia, mal vedomosti, pokiaľ ide o príslušné štandardy uplatniteľné v oblasti azylového a utečeneckého práva.

ò nový

d) aby personál skúmajúci žiadosti a prijímajúci rozhodnutia bol poučený a mal v prípade potreby možnosť poradiť sa s odborníkmi na osobitné otázky, ako sú otázky týkajúce sa zdravia, kultúrne otázky, problematika detí alebo otázky rodovej rovnosti.

ê 2005/85/ES

ð nový

34. Orgány uvedené v kapitole V majú prostredníctvom rozhodujúceho orgánu alebo prostredníctvom žiadateľa alebo inak prístup ku všeobecným informáciám uvedeným v odseku 23 písm. b) potrebným na plnenie svojich úloh.

45. Členské štáty môžu ustanoviť ð stanovia ï pravidlá o preklade dokumentov potrebných na preskúmanie žiadosti.

Článok 910

Požiadavky na rozhodnutie rozhodujúceho orgánu

55. Členské štáty zabezpečia, aby sa rozhodnutia o žiadostiach o azyl ð medzinárodnú ochranu ï vydávali písomne.

56. Členské štáty tiež zabezpečia, aby sa v prípade zamietnutia žiadosti ð , pokiaľ ide o postavenie utečenca a/alebo štatút doplnkovej ochrany, ï v rozhodnutí písomne uviedli skutkové a právne dôvody a informácie o tom, ako možno napadnúť zamietavé rozhodnutie.

Členské štáty nemusia uvádzať dôvody nepriznania postavenia utečenca v prípade, keď priznal žiadateľovi postavenie, ktoré podľa vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva poskytuje rovnaké práva a výhody ako postavenie utečenca podľa smernice 2004/83/ES. V týchto prípadoch členský štát zabezpečí, aby sa v žiadateľovom spise uviedli dôvody nepriznania a aby mal žiadateľ na požiadanie ku svojmu spisu prístup.

Členské štáty nie sú povinné písomne poskytnúť informácie ani o tom, ako napadnúť zamietavé rozhodnutie, pokiaľ boli žiadateľovi poskytnuté informácie v spojení s rozhodnutím buď písomne, alebo jemu dostupnými elektronickými prostriedkami už v skoršom štádiu.

57. Na účely článku 6 ods. 34, a kedykoľvek sa žiadosť opiera o tie isté dôvody, môže členský štát prijať len jedno rozhodnutie, týkajúce sa všetkých závislých osôb.

ò nový

58. Odsek 3 sa neuplatňuje v prípadoch, keď sprístupnenie informácií o osobitnej situácii osoby členom jej rodiny môže ohroziť záujmy tejto osoby, vrátane prípadov prenasledovania z dôvodu pohlavia alebo veku. V takýchto prípadoch sa dotknutej osobe vydá samostatné rozhodnutie.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 1011

Záruky pre žiadateľov o azyl ð medzinárodnú ochranu ï

59. Pokiaľ ide o konania stanovené v kapitole III, členské štáty zabezpečia, aby všetci žiadatelia o azyl ð žiadatelia o medzinárodnú ochranu ï mali nasledujúce záruky:

a) musia byť informovaní v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu budú rozumieť, o konaní, ktoré bude nasledovať, a o ich právach a povinnostiach počas tohto konania a o možných dôsledkoch neplnenia ich povinností a nespolupracovania s orgánmi. Musia byť informovaní o časovom rámci, ako aj o prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii na splnenie povinnosti predložiť prvky uvedené v článku 4 smernice 2004/83/ESsmernice […./../ES] [kvalifikačná smernica]. Táto informácia sa poskytuje včas, aby si mohli uplatniť práva, ktoré im zaručuje táto smernica, a aby mohli splniť povinnosti opísané v článku 1112;

b) vždy, keď je to potrebné, im musia byť poskytnuté služby tlmočníka, aby mohli predložiť svoj prípad príslušným orgánom. Členské štáty budú považovať za potrebné poskytnúť tieto služby prinajmenšom vtedy, keď rozhodujúci orgán vyzve žiadateľa, aby sa dostavil na pohovor, ako je uvedené v článkochu 12 a 13 13, 14, ð 15, 16 a 30 ï a príslušné oznámenie nemožno zabezpečiť bez týchto služieb. V tomto prípade a v iných prípadoch, kedy príslušný orgán predvolá žiadateľa, sa tieto služby budú platiť z verejných fondov;

c) nesmie sa im odmietnuť príležitosť komunikovať s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov alebo s akoukoľvek inou organizáciou pracujúcou v mene Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov na území členského štátu na základe dohody s ð poskytujúcou právne poradenstvo alebo konzultácie žiadateľom o azyl v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ï tohtotýmto členskéhoým štátuom;

d) musia dostať v primeranom čase oznámenie o rozhodnutí rozhodujúceho orgánu o ich žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï . Ak žiadateľa zákonne zastupuje právny alebo iný poradca, členský štát sa môže rozhodnúť, že dá toto oznámenie o rozhodnutí tomuto poradcovi namiesto žiadateľovi o azyl ð medzinárodnú ochranu ï ;

e) musia byť informovaní o rozhodnutí rozhodujúceho orgánu v jazyku o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu budú rozumieť, ak im nepomáha ani ich nezastupuje právny ani iný poradca a ak nie je k dispozícii právna pomoc zdarma. Súčasťou poskytnutej informácie bude informácia o tom, ako napadnúť zamietavé rozhodnutie podľa ustanovení článku 910 ods. 2.

60. Pokiaľ ide o konania stanovené v kapitole V, členské štáty zabezpečia, aby všetci žiadatelia o azyl mali rovnaké záruky, ako sú záruky uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) tohto článku.

Článok 1112

Povinnosti žiadateľov o azyl ð medzinárodnú ochranu ï

61. ð Žiadatelia o medzinárodnú ochranu spolupracujú s príslušnými orgánmi na účely stanovenia ich totožnosti a iných prvkov uvedených v článku 4 ods. 2 smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica]. ï Členské štáty môžu žiadateľom o azyl uložiť √ ďalšie Õ povinnostiť týkajúce sa spoluprácespolupracovať s príslušnými orgánmi, pokiaľ sú tieto povinnosti potrebné na spracovanie žiadosti.

62. Členský štát môže stanoviť najmä:

a) aby sa od žiadateľa o azyl vyžadovalo, aby podával príslušným orgánom správy alebo aby sa osobne dostavil, buď bezodkladne, alebo v určený čas;

b) aby bol žiadateľ o azyl povinný predložiť dokumenty, ktoré vlastní, ktoré súvisia s preskúmaním žiadosti, ako napríklad svoj pas;

c) aby sa od žiadateľa o azyl vyžadovalo, aby informoval príslušné orgány o svojomjeho aktuálnom mieste bydliska alebo adrese a aby ich čo najskôr informoval o ich zmene. Členský štát môže stanoviť, aby bol žiadateľ povinný prijať akékoľvek oznámenie na poslednom mieste bydliska alebo na poslednej adrese, ktorú uviedol;

d) príslušné orgány môžu prehľadať žiadateľa i veci, ktoré má so sebou, ð ak prehliadku vykonáva osoba rovnakého pohlavia ï;

e) príslušné orgány môžu žiadateľa odfotografovať a

f) príslušné orgány môžu zaznamenať ústne výpovede žiadateľa za predpokladu, že bol o tom vopred informovaný.

Článok 1213

Osobný pohovor

63. Skôr než rozhodujúci orgán prijme rozhodnutie, žiadateľ o azyl dostane príležitosť na osobný pohovor o jeho žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï s osobou, ktoré je podľa vnútroštátneho práva príslušná uskutočňovať takéto pohovory. ? Pohovory týkajúce sa vecnej stránky žiadosti o medzinárodnú ochranu vždy vykonávajú pracovníci rozhodujúceho orgánu. ⎪

Členské štáty môžu poskytnúť príležitosť na osobný pohovor aj každej dospelej závislej osobe uvedenej v článku 6 ods. 3

ò nový

V prípade, keď osoba podala žiadosť o medzinárodnú ochranu v mene osôb, ktoré sú na nej závislé, musí sa každej dospelej osobe, s ktorou je žiadateľ spriaznený, poskytnúť možnosť vyjadriť súkromne svoj názor a zúčastniť sa pohovoru vo veci jej žiadosti .

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

Členské štáty môžu vo vnútroštátnych právnych predpisoch určiť, v ktorých prípadoch sa poskytne príležitosť na osobný pohovor maloletému.

64. Osobný pohovor ð týkajúci sa vecnej stránky žiadosti ï sa nemusí uskutočniť, ak:

a) rozhodujúci orgán môže prijať kladné rozhodnutie ð , pokiaľ ide o priznanie postavenie utečenca, ï na základe dôkazov, ktoré sú mu k dispozícii, alebo

b) príslušný orgán sa už so žiadateľom stretol za tým účelom, aby mu pomohol vyplniť žiadosť a predložiť podstatné údaje týkajúce sa tejto žiadosti podľa článku 4 ods. 2 smernice 2004/83/ES alebo

c) rozhodujúci orgán na základe úplného preskúmania informácií, ktoré žiadateľ poskytol, považuje žiadosť za neopodstatnenú v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú okolnosti uvedené v článku 23 ods. 4 písm. a), c), g), h) a j).

3. Osobný pohovor možno vynechať aj vtedy, ak

b) nie je odôvodnene uskutočniteľný, najmä ak je príslušný orgán toho názoru, že žiadateľ nie je na pohovor pripravený alebo ho nie je schopný v dôsledku pretrvávajúcich okolností, ktoré sú mimo žiadateľovej kontroly. V prípade pochybností ð sa príslušný orgán poradí s lekárskym expertom s cieľom určiť, či je tento stav prechodný alebo trvalý. ï môže členský štát vyžadovať lekárske alebo psychologické osvedčenie.

Ak členský štát podľa tohto odsekupísmena b) neposkytne príležitosť na osobný pohovor alebo ho, kde to prichádza do úvahy, neposkytne závislej osobe, je potrebné vyvinúť primerané úsilie, aby sa tomuto žiadateľovi alebo tejto závislej osobe umožnilo predložiť ďalšie informácie.

43. Neuskutočnenie osobného pohovoru podľa tohto článku nebráni rozhodujúcemu orgánu prijať rozhodnutie o žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï .

54. Neuskutočnenie osobného pohovoru podľa odseku 2 písm. b) alebo c) nemá nepriaznivý vplyv na rozhodnutie rozhodujúceho orgánu.

65. Bez ohľadu na článok 2024 ods. 1 môže členský štát pri rozhodovaní o žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï vziať do úvahy tú skutočnosť, že žiadateľ sa na osobný pohovor nedostavil, pokiaľ na toto nedostavenie nemal náležitý dôvod.

Článok 1314

Požiadavky na osobný pohovor

65. Osobný pohovor sa za normálnych okolností uskutoční bez prítomnosti rodinných príslušníkov, pokiaľ rozhodujúci orgán nepovažuje prítomnosť ostatných rodinných príslušníkov za potrebnú kvôli náležitému preskúmaniu.

66. Osobný pohovor sa uskutoční za takých podmienok, aby bola zabezpečená primeraná dôvernosť.

67. Členské štáty prijmú primerané kroky na zabezpečenie toho, aby sa osobné pohovory uskutočňovali za takých podmienok, ktoré umožňujú žiadateľom predložiť dôvody svojej žiadosti vyčerpávajúcim spôsobom. Na tentoZa tým účelom členské štáty zabezpečia, aby:

a) osoba, ktorá vedie pohovor, bola dostatočne spôsobilá, aby mohla brať do úvahy, nakoľko je to možné, osobné alebo všeobecné okolnosti súvisiace so žiadosťou, vrátane kultúrneho pôvodu žiadateľa ð , rodového aspektu ï alebo jeho zraniteľnosti;, a

ò nový

b) vždy, keď je to možné, pohovor so žiadateľom viedla osoba rovnakého pohlavia, ak o to dotknutý žiadateľ požiada;

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

bc) bol vybraný taký ð spôsobilý ï tlmočník, ktorý je schopný zabezpečiť primeranú komunikáciu medzi žiadateľom a osobou, ktorá vedie pohovor. Komunikácia nemusí nevyhnutne prebiehať v jazyku, ktorému dáva prednosť žiadateľ o azyl, ak existuje iný jazyk, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu ktorému žiadateľ bude rozumieť, a v ktorom je schopný ð jasne ï komunikovať. ð Vždy, keď je to možné, členské štáty zabezpečia tlmočníka rovnakého pohlavia, ak o to žiadateľ požiada; ï

ò nový

d) osoba, ktorá vedie pohovor týkajúci sa vecnej stránky žiadosti o medzinárodnú ochranu, nebola uniformovaná;

e) pohovory s maloletými prebiehali vo forme prispôsobenej deťom.

ê 2005/85/ES

68. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá o prítomnosti tretích osôb na osobnom pohovore.

5. Tento článok sa uplatňuje aj na stretnutie uvedené v článku 12 ods. 2 písm. b).

ò nový

Článok 15

Obsah osobného pohovoru

Pri vedení osobného pohovoru týkajúceho sa vecnej stránky žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodujúci orgán zabezpečí, aby mal žiadateľ primeranú príležitosť predložiť prvky potrebné na zdôvodnenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu v súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica]. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby:

a) otázky položené žiadateľovi boli relevantné na účely posúdenia toho, či žiadateľ potrebuje medzinárodnú ochranu v súlade so smernicou […./../ES] [kvalifikačná smernica];

b) mal žiadateľ primeranú príležitosť podať vysvetlenie týkajúce sa prvkov potrebných na zdôvodnenie žiadosti, ktoré môžu chýbať, alebo nezrovnalostí a/alebo rozporov vo svojich vyhláseniach.

ê 2005/85/EC

Článok 14

Status správy o osobnom pohovore v konaní

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa z každého osobného pohovoru urobila písomná správa, v ktorej budú uvedené aspoň najdôležitejšie informácie týkajúce sa žiadosti, ako ich predložil žiadateľ v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2004/83/ES.

2. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia mali včasný prístup k správe o osobnom pohovore. Ak sa umožní prístup až po rozhodnutí rozhodujúceho orgánu, členské štáty zabezpečia, aby bol tento prístup možný v takom čase, aby bolo možné pripraviť a včas predložiť odvolanie.

3. Členské štáty môžu požadovať súhlas žiadateľa s obsahom správy o osobnom pohovore.

Ak žiadateľ odmietne súhlasiť s obsahom správy, do žiadateľovho spisu sa zapíšu dôvody tohto odmietnutia.

Ak žiadateľ odmietne súhlasiť s obsahom správy, nebráni to rozhodujúcemu orgánu prijať rozhodnutie o jeho žiadosti.

4. Tento článok sa uplatňuje aj na stretnutie uvedené v článku 12 ods. 2 písm. b).

ò nový

Článok 16

Prepis osobných pohovorov a správa z osobných pohovorov

69. Členské štáty zabezpečia, aby sa vyhotovil prepis každého osobného pohovoru.

70. Členské štáty na konci osobného pohovoru požiadajú žiadateľa o schválenie obsahu prepisu. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby mal žiadateľ príležitosť vyjadriť sa a/alebo poskytnúť vysvetlenie k akýmkoľvek chybám v preklade alebo prípadom nesprávneho pochopenia, ktoré sa nachádzajú v prepise.

71. Ak žiadateľ odmietne schváliť obsah prepisu, dôvody tohto odmietnutia sa uvedú v žiadateľovom spise.

Ak žiadateľ odmietne schváliť obsah prepisu, nebráni to rozhodujúcemu orgánu prijať rozhodnutie o jeho žiadosti.

72. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, môžu členské štáty vyhotoviť písomnú správu o osobnom pohovore obsahujúcu aspoň základné informácie týkajúce sa žiadosti, ktoré žiadateľ uviedol. V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby bol prepis osobného pohovoru pripojený k správe.

73. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia mali včas prístup k prepisu a v náležitých prípadoch k správe o osobnom pohovore predtým, než rozhodujúci orgán prijme rozhodnutie.

Článok 17

Súdno-lekárske správy

74. Členské štáty umožnia na žiadosť žiadateľov vykonanie lekárskej prehliadky, aby mohli podložiť tvrdenia týkajúce sa prenasledovania alebo vážneho bezprávia v minulosti. Na tento účel členské štáty poskytnú žiadateľom primeranú lehotu na predloženie lekárskeho osvedčenia rozhodujúcemu orgánu.

75. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, ak existujú primerané dôvody domnievať sa, že žiadateľ trpí post-traumatickou stresovou poruchou, rozhodujúci orgán so súhlasom žiadateľa zabezpečí vykonanie lekárskej prehliadky.

76. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zaistiť, aby sa na účely lekárskej prehliadky uvedenej v odseku 2 vypracoval nestranný a kvalifikovaný lekársky znalecký posudok.

77. Členské štáty stanovia ďalšie pravidlá a opatrenia týkajúce sa zisťovania a dokumentácie symptómov mučenia alebo iných foriem fyzického, sexuálneho alebo psychického násilia, ktoré sú potrebné na uplatňovanie tohto článku.

78. Členské štáty zabezpečia, aby sa osobám, ktoré vedú pohovory so žiadateľmi v súlade s touto smernicou, poskytla odborná príprava v oblasti zisťovania symptómov mučenia.

79. Výsledky lekárskych prehliadok uvedených v odsekoch 1 a 2 posúdi rozhodujúci orgán spolu s ostatnými prvkami žiadosti. Zohľadnia sa najmä pri posudzovaní toho, či sú tvrdenia žiadateľa dôveryhodné a dostačujúce.

ê 2005/85/ES

ð nový

Článok 1518

Právo na právnu pomoc a zastúpenie

80. ð Žiadateľom o medzinárodnú ochranu sa poskytne možnosť ï Členské štáty poskytnú každému žiadateľovi o azyl na jeho vlastné náklady príležitosť poradiť sa ð vo všetkých fázach konania, a to aj po vydaní zamietavého rozhodnutia, ï účinným spôsobom o veciach súvisiacich s ichjeho žiadosťou o azyl, medzinárodnú ochranu s právnym alebo iným poradcom, ktorého ako takého pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo.

81. V prípade zamietavého rozhodnutia rozhodujúceho orgánu Ččlenské štáty na požiadanie zabezpečia bezplatnú právnu pomoc a/alebo zastúpenie v súvislosti s vecami podliehajúcimi odseku 3. ð Na tento účel členské štáty: ï

ò nový

a) poskytnú bezplatnú právnu pomoc v rámci konaní podľa kapitoly III. Jej súčasťou musí byť aspoň poskytnutie informácií o konaniach žiadateľovi vzhľadom na jeho osobitnú situáciu a poskytnutie vysvetlení týkajúcich sa skutkových a právnych dôvodov v prípade zamietavého rozhodnutia;

b) zaistia bezplatnú právnu pomoci v rámci konaní podľa kapitoly V. Jej súčasťou je aspoň vypracovanie požadovaných procesných dokumentov a účasť na pojednávaní pred súdnym orgánom prvého stupňa v mene žiadateľa.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

3. Členské štáty môžu vo svojom vnútroštátnom práve zakotviť bezplatné poskytnutie právnej pomoci a/alebo zastúpenia:

a) len pre konania pred súdnym orgánom v súlade s kapitolou V a nie pre každé následné odvolanie alebo preskúmanie podľa vnútroštátneho práva, vrátane opätovného vypočutia odvolania po následnom odvolaní alebo preskúmaní, a/alebo

b)a) len pre tých, ktorí nemajú dostatok prostriedkov; a/alebo

c)b) len pre právnych alebo iných poradcov, osobitne určených vnútroštátnym právom na to, aby pomáhali žiadateľom o azyl ð medzinárodnú ochranu ï a/alebo ich zastupovali., a/alebo

d) len ak je pravdepodobné, že odvolanie alebo preskúmanie budú úspešné.

Členské štáty zabezpečia, aby sa právna pomoc a/alebo zastúpenie poskytnuté podľa písmena d) svojvoľne neobmedzovali.

ò nový

Pokiaľ ide konania ustanovené v kapitole V, členské štáty sa môžu rozhodnúť, že budú poskytovať bezplatnú právnu pomoc a/alebo zastúpenie žiadateľom len v prípade, keď je táto pomoc potrebná na zabezpečenie ich účinného prístupu k spravodlivosti. Členské štáty zabezpečia, aby sa právna pomoc a/alebo zastúpenie poskytnuté podľa tohto odseku svojvoľne neobmedzovali.

ê 2005/85/ES

ð nový

4. Členské štáty môžu upraviť pravidlá o predpísanom postupe pri podávaní a spracovaní týchto žiadostí o právnu pomoc a/alebo zastúpenie.

ò nový

5. Členské štáty môžu povoliť, aby bezplatnú právnu pomoc a/alebo zastúpenie žiadateľom o medzinárodnú ochranu v rámci konaní ustanovených v kapitole III a/alebo kapitole V poskytovali mimovládne organizácie.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

56. Členské štáty môžu tiež:

a) zaviesť peňažné alebo časové obmedzenia poskytovania bezplatnej právnej pomoci alebo bezplatného zastúpenia za predpokladu, že tieto obmedzenia nebudú znamenať svojvoľné obmedzenia prístupu k právnej pomoci a/alebo k zastúpeniu;

b) ustanoviť, že, pokiaľ ide o poplatky a iné náklady, nebude zaobchádzanie so žiadateľmi vo veciach týkajúcich sa právnej pomoci priaznivejšie ako všeobecne zavedené zaobchádzanie s vlastnými štátnymi príslušníkmi.

67. Členské štáty môžu požadovať plnú alebo čiastočnú kompenzáciu všetkých nákladov, ak a keď sa žiadateľova finančná situácia značne zlepší, alebo ak sa rozhodnutie o poskytnutí týchto výhod prijalo na základe nepravdivých informácií, ktoré žiadateľ poskytol.

Článok 1619

Rozsah právnej pomoci a zastúpenia

82. Členské štáty zabezpečia právnemu alebo inému poradcovi, ktorého ako takého pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo, a ktorý pomáha alebo zastupuje žiadateľovia o ð medzinárodnú ochranu ï azyl alebo ho zastupuje podľa ustanovení vnútroštátneho práva, prístup k tým informáciám v žiadateľovom spise, ð na základe ktorých je alebo bude prijaté rozhodnutie. ï ktoré podliehajú preskúmaniu orgánmi uvedenými v kapitole V, a to v rozsahu v akom sú tieto informácie relevantné pre preskúmanie žiadosti.

Členské štáty môžu urobiť výnimku v prípade, ak by sprístupnením informácií alebo zdrojov ohrozili národnú bezpečnosť, bezpečnosť organizácií alebo osôb, ktoré tieto informácie poskytli, alebo bezpečnosť osôb, ktorých sa tieto informácie týkajú, alebo ak príslušné orgány členských štátov majú záujem na vyšetrovaní týkajúcom sa preskúmania žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , alebo ak by sa tým poškodili medzinárodné vzťahy členských štátov. V týchto prípadoch ð členské štáty: ï

ò nový

a) poskytnú prístup k daným informáciám alebo zdrojom aspoň právnemu poradcovi alebo inému poradcovi, ktorí podstúpili bezpečnostnú previerku, pokiaľ sú informácie dôležité pre preskúmanie žiadosti alebo prijatie rozhodnutia o odňatí medzinárodnej ochrany;

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

√ b) umožnia Õ musí byť prístup ku príslušným informáciám alebo zdrojom umožnený orgánom uvedeným v kapitole V okrem prípadu, ak by bol tento prístup vylúčený v otázkach národnej bezpečnosti.

83. Členské štáty zabezpečia, aby právny alebo iný poradca, ktorý pomáha žiadateľovi o ð medzinárodnú ochranu ï azyl alebo ho zastupuje, mal prístup do uzavretých oblastí, ako sú internačné tábory a tranzitné zóny, na účely konzultácie s príslušným žiadateľom.

Členské štáty môžu obmedziť možnosť navštevovania žiadateľa v uzavretých oblastiach, len ak je toto obmedzenie v dôsledku vnútroštátneho práva objektívne potrebné kvôli bezpečnosti, verejnému poriadku alebo administratívnej správe oblasti alebo kvôli zabezpečeniu efektívneho preskúmania žiadosti za predpokladu, že sa prístup právneho alebo iného poradcu týmto vážne neobmedzí alebo neznemožní.

ò nový

84. Členské štáty umožnia žiadateľovi, aby si na osobný pohovor prizval právneho alebo iného poradcu, ktorý je ako taký prípustný alebo povolený podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

ê 2005/85/ES

ð nový

34. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá, upravujúce prítomnosť právnych alebo iných poradcov pri všetkých pohovoroch v rámci konania bez toho, aby bol dotknutý tento článok alebo článok 1721 ods. 1 písm. b).

4. Členské štáty môžu stanoviť, že žiadateľ smie so sebou priviesť na osobný pohovor právneho alebo iného poradcu, ktorého ako takého pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo.

Členské štáty môžu vyžadovať prítomnosť žiadateľa na osobnom pohovore aj v prípade, ak ho podľa podmienok vnútroštátneho práva takýto právny alebo iný poradca zastupuje, a môžu vyžadovať, aby žiadateľ odpovedal na položené otázky osobne.

Neprítomnosť právneho alebo iného poradcu nebráni príslušnému orgánu uskutočniť osobný pohovor so žiadateľom ð bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 1 písm. b) ï .

ò nový

Článok 20

Žiadatelia s osobitnými potrebami

85. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadatelia s osobitnými potrebami mali príležitosť predložiť prvky žiadosti v čo najúplnejšej forme a so všetkými dostupnými dôkazmi. V prípade potreby sa im poskytne predĺžená lehota, aby sa im umožnilo predložiť dôkazy alebo vykonať iné nevyhnutné kroky v rámci konania.

86. V prípadoch, keď sa rozhodujúci orgán domnieva, že žiadateľ bol podrobený mučeniu, znásilnený alebo vystavený iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia v zmysle článku 21 smernice […/…/ES] [ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (smernica o podmienkach prijímania)], sa žiadateľovi poskytne dostatočný čas a príslušná podpora na prípravu na osobný pohovor týkajúci sa vecnej stránky jeho žiadosti.

87. Ustanovenia článku 27 ods. 6 a 7 sa nevzťahujú na žiadateľov uvedených v odseku 2.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 1721

Záruky pre maloletých bez sprievodu

88. S ohľadom na všetky konania uvedené v tejto smernici a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 12 a 14 13, ð 14 ï a 15 členské štáty:

a) čo najskôr prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby v súvislosti ð s podaním a ï preskúmaním žiadosti maloletého bez sprievodu ho zastupoval alebo mu pomáhal mu zástupca. ð Zástupca je nestranný a má potrebné odborné znalosti v oblasti starostlivosti o deti. ï Tento zástupca môže byť zároveň zástupcom uvedeným v článku 19 smernice 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl[19];smernici […/…/ES] [smernica o podmienkach prijímania];

b) zabezpečia, aby mal zástupca príležitosť informovať maloletého bez sprievodu o význame a možných dôsledkoch osobného pohovoru, a ak je to vhodné, o tom, ako sa na osobný pohovor pripraviť. Členské štáty umožnia ð zabezpečia, aby ï zástupcaovi ð a/alebo právny poradca alebo iný poradca, ktorí sú ako takí prípustní podľa vnútroštátnych právnych predpisov ï , aby boli pri tomto pohovore prítomníý a ð aby mali príležitosť ï klásťdol otázky a prednášaťl poznámky v rámci, ktorý stanoví osoba, ktorá pohovor vedie.

Členské štáty môžu vyžadovať osobnú prítomnosť maloletého bez sprievodu na osobnom pohovore, i keď je zástupca prítomný.

89. Členské štáty nemusia menovať zástupcu v prípade, ak tento maloletý bez sprievodu:

a) s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne plnoletosť pred prijatím rozhodnutia na prvom stupni alebo

b) môžu bezplatne použiť právneho alebo iného poradcu, ktorého ako takého pripúšťa vnútroštátne právo, na plnenie úloh vyššie pridelených zástupcovi alebo

c)b) je alebo bol zosobášený.

3. Členské štáty môžu v súlade so zákonmi a právnymi predpismi platnými od 1. decembra 2005 nevymenovať zástupcu v prípade, ak má maloletý bez sprievodu 16 alebo viac rokov okrem prípadu, ak tento maloletý bez sprievodu nie je schopný predložiť svoju žiadosť bez zástupcu.

43. Členské štáty zabezpečia, aby

90. v prípade, ak maloletý bez sprievodu má osobný pohovor o svojej žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , ako je to uvedené v článkochu 12, 13 a 14,13, 14 a 15, viedla tento pohovor osoba, ktorá má potrebné znalosti o osobitných potrebách maloletých;

91. rozhodnutie rozhodujúceho orgánu o žiadosti maloletého bez sprievodu pripravilí úradník s potrebnými znalosťami o osobitných potrebách maloletých.

ò nový

4. S výhradou podmienok stanovených v článku 18 sa maloletým bez sprievodu poskytne bezplatná právna pomoc v súvislosti so všetkými konaniami ustanovenými v tejto smernici.

ê 2005/85/ES

ð nový

5. Členské štáty môžu na určenie veku maloletého bez sprievodu použiť v rámci preskúmania žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï lekársku prehliadku ð , ak majú aj po jeho všeobecných vyhláseniach alebo predložení iných relevantných dôkazov stále pochybnosti o jeho veku ï .

ò nový

Každá lekárska prehliadka sa vykoná tak, aby bola plne rešpektovaná dôstojnosť jednotlivca, pričom sa uprednostnia najmenej invazívne vyšetrenia.

ê 2005/85/ES

ð nový

V prípade, ak sa použije lekárska prehliadka, členské štáty zabezpečia:

a) aby bol maloletý bez sprievodu pred preskúmaním jeho žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï informovaný, v jazyku, o ktorémuom sa odôvodnene predpokladá, že mu bude rozumieť, o možnosti určenia veku lekárskou prehliadkou. Súčasťou tejto informácie bude aj informácia o metóde prehliadky a o možných dôsledkoch výsledku lekárskej prehliadky na preskúmanie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , ako aj o dôsledkoch toho, keď maloletý bez sprievodu odmietne podrobiť sa lekárskej prehliadke;

(b) súhlas maloletého bez sprievodu a/alebo jeho zástupcu s vykonaním lekárskej prehliadky na určenie veku príslušného maloletého a

c) aby sa rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï maloletého bez sprievodu, ktorý sa odmietol podrobiť lekárskej prehliadke, nezakladalo výlučne na tomto odmietnutí.

Skutočnosť, že sa maloletý bez sprievodu odmietol podrobiť lekárskej prehliadke, nebráni rozhodujúcemu orgánu prijať rozhodnutie o žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï .

ò nový

6. Článok 27 ods. 6 a 7, článok 29 ods. 2 písm. c), článok 32 a článok 37 sa nevzťahujú na maloletých bez sprievodu.

ê 2005/85/ES

ð nový

67. Pri vykonávaní tohto článku budú mať členské štáty na zreteli v prvom rade najlepšie záujmy dieťaťa.

Článok 1822

Zadržanie

92. Členské štáty nebudú zadržiavať žiadnu osobu výlučne preto, že je žiadateľom o ð medzinárodnú ochranu ï azyl. ð Dôvody a podmienky zadržania, ako aj záruky poskytnuté zadržaným žiadateľom o medzinárodnú ochranu sú v súlade so smernicou […/…/ES] [smernica o podmienkach prijímania]. ï

93. Ak je žiadateľ o azyl ð medzinárodnú ochranu ï zadržaný, členské štáty zabezpečia, aby mal možnosť rýchleho súdneho preskúmania ð v súlade so smernicou […/…/ES] [smernica o podmienkach prijímania] ï .

Článok 1923

Konanie v prípade späťvzatia žiadosti

94. Pokiaľ členský štát stanoví možnosť výslovného späťvzatia žiadosti podľa vnútroštátneho práva, ak žiadateľ o azyl výslovne vzal späť svoju žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , členský štát zabezpečí, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie buď o zastavení preskúmania, alebo o zamietnutí žiadosti.

95. Okrem toho môžu členské štáty rozhodnúť, že rozhodujúci orgán môže rozhodnúť o zastavení preskúmania bez prijatia rozhodnutia. V tomto prípade členský štát zabezpečí, aby rozhodujúci orgán urobil záznam do žiadateľovho spisu.

Článok 2024

Konanie v prípade konkludentného späťvzatia alebo odstúpenia od žiadosti

96. V prípade ak existuje rozumný dôvod predpokladať, že žiadateľ o azyl ð medzinárodnú ochranu ï svoju žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï konkludentne vzal späť alebo od nej odstúpil, členský štát zabezpečí, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie buď o zastavení preskúmania, alebo o zamietnutí žiadosti na základe toho, že žiadateľ nepreukázal nárok na postavenie utečenca podľa smernice 2004/83/ES.

Členský štát môže predpokladať, že žiadateľ konkludentne vzal späť alebo odstúpil od svojej žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , najmä, ak sa preukázalo, že:

a) žiadateľ neodpovedal na požiadavky na poskytnutie podstatných informácií ku svojej žiadosti v zmysle článku 4 smernice 2004/83/ES […./../ES] [kvalifikačná smernica] alebo sa nedostavil na osobný pohovor, ako, je uvedené v článkoch 1213, 1314, 15 a 1416, pokiaľ žiadateľ v primeranom čase nepreukáže, že sa nedostavil v dôsledku okolností, ktoré boli mimo jeho kontroly;

b) žiadateľ utiekol z miesta, kde býval, alebo z miesta, kde bol držaný, alebo toto miesto bez povolenia opustil bez toho, aby sa v primeranom čase obrátil na príslušný orgán, alebo v primeranom čase nesplnil svoju povinnosť hlásiť sa alebo inú oznamovaciu povinnosť.

Na účely zavedenia týchto ustanovení môže členský štát stanoviť lehoty alebo usmernenia.

97. Členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ, ktorý sa po prijatí rozhodnutia o zastavení podľa odseku 1 tohto článku opäť prihlásil príslušnému orgánu, mal právo požadovať opätovné otvorenie svojho prípadu, pokiaľ sa táto požiadavka neskúma v súlade s článkami 32 a 34.

Členské štáty môžu stanoviť lehotu, po uplynutí ktorej už žiadateľov prípad nemožno opäť otvoriť.

Členské štáty zabezpečia, aby sa takáto osoba neodsunula v rozpore so zásadou nevyhostenia.

Členské štáty môžu umožniť, aby rozhodujúci orgán prevzal preskúmanie v etape, keď bolo preskúmanie žiadosti zastavené.

ò nový

98. Týmto článkom nie je dotknuté nariadenie (ES) č. …/…. [dublinské nariadenie].

ê 2005/85/ES

ð nový

Článok 2125

Úloha UNHCR

99. Členské štáty umožnia UNHCR:

a) prístup ku žiadateľom o ð medzinárodnú ochranu ï azyl, vrátane zadržaných a zdržiavaných v tranzitnej zóne na letisku alebo v prístave;

b) prístup k informáciám o jednotlivých žiadateľoch o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , o priebehu konania a o prijatých rozhodnutiach, ak s tým žiadateľ o azyl súhlasí;

c) pri výkone svojej dozornej úlohy podľa článku 35 Ženevského dohovoru predkladať ktorémukoľvek príslušnému orgánu svoje názory k jednotlivým žiadostiam o azyl ð medzinárodnú ochranu ï v ktorejkoľvek etape konania.

100. Odsek 1 sa uplatňuje aj na organizáciu, ktorá pracuje na území dotknutého členského štátu v mene UNHCR na základe dohody s týmto členským štátom.

Článok 2226

Zhromažďovanie informácií o jednotlivých prípadoch

Členské štáty nesmú na účely preskúmania jednotlivých prípadov:

a) priamo poskytnúť údajnému(ným) pôvodcovi(om) prenasledovania alebo ð vážneho bezprávia ï žiadateľa informácie týkajúce sa jednotlivých žiadostí o ð medzinárodnú ochranu ï azyl, ani skutočnosť, že bola žiadosť o azyl podaná;

b) získavať od údajného(ných) pôvodcu(ov) prenasledovania alebo ð vážneho bezprávia ï žiadne informácie takým spôsobom, ktorý by mal za následok, že takíto pôvodcovia by boli priamo informovaní o skutočnosti, že daný žiadateľ podal žiadosť, alebo ktorý by ohrozil fyzickú integritu žiadateľa a na ňom závislých osôb alebo slobodu a bezpečnosť jeho rodinných príslušníkov, ktorí stále žijú v krajine pôvodu.

KAPITOLA III

KONANIE V PRVOM STUPNI

ODDIEL I

Článok 2327

Prieskumné konanie

101. Členské štáty spracujú žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï v prieskumnom konaní podľa základných zásad a záruk kapitoly II.

102. Členské štáty zabezpečia, aby sa toto konanie čo najskôr uzavrelo, bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné preskúmanie.

ò nový

103. Členské štáty zabezpečia, aby sa konanie ukončilo do 6 mesiacov od podania žiadosti.

Členské štáty môžu predĺžiť uvedenú lehotu maximálne o ďalších 6 mesiacov v individuálnych prípadoch, s ktorými sú spojené zložité skutkové a právne otázky.

104. Ak nie je možné prijať rozhodnutie v rámci lehoty uvedenej v odseku 3 pododseku 1, členské štáty zabezpečia, aby dotknutý žiadateľ:

a) bol informovaný o zdržaní a

b) na požiadanie dostal informáciu o dôvodoch zdržania a časovom rámci, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti.

Dôsledky neprijatia rozhodnutia v rámci lehoty uvedenej v odseku 3 sa stanovia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

ê 2005/85/ES

ð nový

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď sa do šiestich mesiacov neprijme rozhodnutie, bol dotknutý žiadateľ:

a) bol informovaný o zdržaní alebo

b) na požiadanie dostal informáciu o časovom rámci, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Takáto informácia neustanovuje povinnosť členského štátu prijať voči dotknutému žiadateľovi rozhodnutie v tomto rámci.

35. Členské štáty môžu dať ktorémukoľvek preskúmaniu ð žiadosti o medzinárodnú ochranu ï prednosť, alebo ho môžu urýchliť v súlade so základnými zásadami a zárukami kapitoly II, vrátane prípadov, keď je žiadosť pravdepodobne dobre odôvodnená alebo keď má žiadateľ osobitné potreby.:

a) ak je pravdepodobné, že je žiadosť opodstatnená;

b) ak má žiadateľ osobitné potreby;

c) v iných prípadoch s výnimkou žiadostí uvedených v odseku 6.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

4 6. Členské štáty môžu tiež stanoviť, že sa prieskumnému konanieu v súlade so základnými zásadami a zárukami kapitoly II dá prednosť alebo sa urýchli, ak:

a) žiadateľ predkladajúci svoju žiadosť a uvádzajúci fakty predložil len veci, ktoré nie sú významné alebo majú len malý význam pre skúmanie, či spĺňa požiadavkyu na utečenca ð alebo osobu oprávnenú na doplnkovú ochranu ï v zmysle smernice 2004/83/ES,smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica] alebo

b) žiadateľ jasne nespĺňa požiadavku na utečenca alebo na postavenie utečenca v členskom štáte podľa smernice 2004/83/ES alebo alebo

c) žiadosť o azyl sa považuje za neopodstatnenú,

—b) pretože žiadateľ je z bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle článkov 29, 30 a 31 √ tejto smernice Õ , alebo

— pretože krajina, ktorá nie je členským štátom, sa považuje za bezpečnú tretiu krajinu pre žiadateľa bez toho, aby bol dotknutý článok 28 ods. 1 alebo

d)c) žiadateľ zavádzal orgány predkladaním nepravdivých informácií alebo dokumentov alebo zadržiavaním relevantných informácií alebo dokumentov, pokiaľ ide o jeho identitu a štátnu príslušnosť, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozhodnutie, alebo

e) žiadateľ podal inú žiadosť o azyl, pri čom uviedol iné osobné údaje, alebo

f)d) žiadateľ neposkytol informácie, na základe ktorých možno s primeranou mierou istoty stanoviť jeho identitu alebo štátnu príslušnosť, alebo je pravdepodobné, že so zlým úmyslom zničil alebo zahodil identifikačné alebo cestovné doklady, ktoré by pomohli stanoviť jeho totožnosť alebo štátnu príslušnosť, alebo

g) žiadateľ poskytol nekonzistentné, protirečivé, nepravdepodobné alebo nedostatočné vyhlásenia, ktoré ho zreteľne urobili nedôveryhodným v súvislosti s tým, či bol obeťou prenasledovania uvedené v smernici 2004/83/ES, alebo

h) žiadateľ predložil následnú žiadosť, pri čom nepredložil nijaké nové relevantné prvky, pokiaľ ide o jeho osobitnú situáciu alebo situáciu v jeho krajine pôvodu, alebo

i) i) žiadateľ nepredložil bez rozumného dôvodu svoju žiadosť skôr, napriek tomu, že mal príležitosť tak urobiť, alebo

ò nový

e) žiadosť podal nezosobášený maloletý, na ktorého sa vzťahuje článok 6 ods. 7 písm. c), po zamietnutí žiadosti rodiča alebo rodičov zodpovedných za maloletého a neboli predložené žiadne nové významné prvky s ohľadom na osobitnú situáciu žiadateľa alebo situáciu v jeho krajine pôvodu, alebo

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

j)f) žiadateľ predkladá žiadosť výlučne s cieľom odloženia alebo marenia skoršieho alebo hroziaceho rozhodnutia, ktoré by mali za následok jeho odsun., alebo

k) žiadateľ nesplnil bez náležitého dôvodu povinnosti uvedené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2004/83/ES alebo v článku 11 ods. 2 písm. a) a b) a v článku 20 ods. 1 tejto smernice, alebo

l) žiadateľ vstúpil na územie členského štátu nezákonne alebo nezákonne predĺžil svoj pobyt a bez dobrého dôvodu sa neprihlásil úradom, ani nepodal žiadosť o azyl čo najskôr vzhľadom na okolnosti svojho vstupu alebo

m) žiadateľ predstavuje ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku členského štátu; alebo bol na základe vnútroštátneho práva nútene vypovedaný z vážnych príčin, súvisiacich s národnou verejnou bezpečnosťou a verejným poriadkom alebo

n) žiadateľ odmieta splniť svoju povinnosť podľa príslušného práva Spoločenstva alebo vnútroštátneho práva nechať si vziať otlačky prstov alebo

o) žiadosť podal nezosobášený maloletý, na ktorého sa vzťahuje článok 6 ods. 4 písm. c), po zamietnutí žiadosti rodiča alebo rodičov zodpovedných za maloletého, a nepredniesli sa nijaké nové významné prvky s ohľadom na osobitnú situáciu žiadateľa alebo situáciu v jeho krajine pôvodu.

ò nový

7. V prípadoch neopodstatnených žiadostí uvedených v článku 28, na ktoré sa vzťahuje ktorákoľvek z okolností uvedených v odseku 6, môžu členské štáty po primeranom a úplnom preskúmaní žiadosť zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

8. Členské štáty stanovia primerané lehoty na prijatie rozhodnutia v konaní v prvom stupni podľa odseku 6.

9. Skutočnosť, že žiadosť o medzinárodnú ochranu bola podaná po nelegálnom vstupe na územie alebo na hranici, vrátane tranzitných zón, ani chýbajúce doklady alebo použitie sfalšovaných dokladov sami o sebe neznamenajú, že sa automaticky použije zrýchlené prieskumné konanie.

Článok 28

Neopodstatnené žiadostí

Bez toho, aby bol dotknutý článok 23, členské štáty považujú žiadosť o medzinárodnú ochranu za neopodstatnenú len vtedy, keď rozhodujúci orgán skonštatoval, že žiadateľ nespĺňa požiadavky na priznanie medzinárodnej ochrany podľa smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica].

ê 2005/85/ES

ð nový

Článok 24

Osobitné konanie

1. Členské štáty môžu stanoviť nasledujúce osobitné konanie ako výnimku zo základných zásad a záruk kapitoly II:

a) predbežné preskúmanie na účely spracovania prípadov, posudzovaných v rámci oddielu IV;

b) konanie na účely spracovania prípadov, posudzovaných v rámci oddielu V.

2. Okrem toho môžu členské štáty ustanoviť odchýlku aj pokiaľ ide o oddiel VI.

ODDIEL II

Článok 2529

Neprípustné žiadosti

105. Okrem prípadov, v ktorých sa žiadosť neskúma v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 343/2003nariadenia [č. …/….] [dublinské nariadenie], od členských štátov sa nevyžaduje, aby skúmali, či žiadateľ spĺňa požiadavkyu na utečenca ð priznanie medzinárodnej ochrany ï podľa smernice 2004/83/ESsmernice …./../ES [kvalifikačná smernica] v prípade, ak sa žiadosť považuje za neprípustnú podľa tohto článku.

ê 2005/85/ES

ð nový

106. Členské štáty môžu považovať žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï za neprípustnú ð len ï podľa tohto článku, ak:

a) iný členský štát poskytol postavenie utečenca;

b) za prvú krajinu azylu pre žiadateľa sa podľa článku 2631 považuje krajina, ktorá nie je členským štátom;

c) krajina, ktorá nie je členským štátom, sa podľa článku 2732 považuje za bezpečnú tretiu krajinu pre žiadateľa;

d) žiadateľovi je dovolené zostať v dotknutom členskom štáte z nejakého iného dôvodu a v dôsledku toho mu bolo udelené postavenie rovnocenné právam a výhodám postavenia utečenca na základe smernice 2004/83/ES;

e) žiadateľ má povolenie zostať v dotknutom členskom štáte z nejakého iného dôvodu, ktorý ho do konca konania o určení postavenia podľa písmena d) chráni pred navrátením;

f)d) žiadateľ podal po konečnom rozhodnutí identickú žiadosť;

g)e) žiadosť podala osoba závislá na žiadateľovi po tom, ako podľa článku 6 ods. 34 súhlasila s tým, že jej prípad bude súčasťou žiadosti podanej v jej mene, a neexistujú nijaké skutočnosti, týkajúce sa situácie tejto závislej osoby, ktoré by odôvodňovali osobitnú žiadosť.

ò nový

Článok 30

Osobitné pravidlá týkajúce sa pohovorov o prípustnosti

107. Pred prijatím rozhodnutia o neprípustnosti žiadosti členské štáty umožnia žiadateľom vyjadriť ich názor na uplatnenie dôvodov uvedených v článku 29 na ich osobitnú situáciu. Na tento účel členské štáty vykonajú osobný pohovor o prípustnosti žiadosti. Členské štáty môžu urobiť výnimku len v súlade s článkom 36 v prípade následných žiadostí.

108. Odsekom 1 nie je dotknutý článok 5 nariadenia (ES) č. …/…. [dublinské nariadenie].

ê 2005/85/ES

ð nový

Článok 2631

Koncept prvej krajiny azylu

Krajinu možno považovať za prvú krajinu azylu špecifického žiadateľa o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , ak:

a) bol v tejto krajine uznaný ako utečenec a stále môže využívať túto ochranu, alebo

b) využíva inú dostatočnú ochranu v tejto krajine, vrátane výhod zásady nevyhostenia,

za predpokladu, že bude do tejto krajiny opäť vpustený.

Pri uplatňovaní konceptu prvej krajiny azylu na osobitné okolnosti žiadateľa o azyl ð žiadateľa o medzinárodnú ochranu ï môžu členské štáty vziať do úvahy článok 2732 ods. 1.

Článok 2732

Koncept bezpečnej tretej krajiny

109. Členské štáty smú uplatňovať koncept bezpečnej tretej krajiny, len ak sú príslušné orgány presvedčené, že s osobou hľadajúcou azyl ð medzinárodnú ochranu ï , sa v príslušnej tretej krajine bude zaobchádzať podľa nasledujúcich zásad:

a) nebude ohrozený jej život ani jej sloboda z dôvodu jej rasy, náboženstva, štátnej príslušnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického názoru;

ò nový

b) Neexistuje riziko vážneho bezprávia v zmysle [smernice …./../ES] [kvalifikačná smernica];

ê 2005/85/ES

ð nový

b)c) rešpektuje sa zásada nevyhostenia podľa Ženevského dohovoru;

c)d) rešpektuje sa zákaz odsunu, ktorý by porušil právo na ochranu pred mučením, krutosťou, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním, ako je uvedené v medzinárodnom práve, a

d)e) existuje možnosť žiadať o postavenie utečenca a v prípade jeho priznania požívať ochranu podľa Ženevského dohovoru.

110. Uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny podlieha predpisom stanoveným vo vnútroštátnom práve, vrátane týchto predpisov:

a) predpisy, vyžadujúce spojenie medzi osobou žiadajúcou o azyl ð medzinárodnú ochranu ï a dotknutou treťou krajinou, na základe ktorého by bolo rozumné, aby táto osoba išla do tejto krajiny;

b) predpisy o metodike, akou sa príslušné orgány ubezpečia, že v prípade konkrétnej krajiny a konkrétneho žiadateľa možno uplatniť koncept bezpečnej tretej krajiny. Súčasťou tejto metodiky bude zváženie bezpečnosti konkrétnej krajiny pre konkrétneho žiadateľa od prípadu k prípadu alebo vnútroštátne určenie krajín, ktoré sa považujú za všeobecne bezpečné;

c) predpisy, ktoré v súlade s medzinárodným právom umožňujú individuálne preskúmanie toho, či dotknutá tretia krajina je pre konkrétneho žiadateľa bezpečná, ktoré prinajmenšom umožnia žiadateľovi napadnúť uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny na základe toho, že by tu bol podrobený mučeniu, krutosti, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu ð z dôvodu, že tretia krajina nie je v jeho osobitnej situácii bezpečná. Žiadateľovi sa tiež umožní namietať proti existencii spojenia medzi ním a treťou krajinou podľa písmena a) ï .

111. Ak sa prijme rozhodnutie výlučne na základe tohto článku, potom členský štát:

a) o tom informuje žiadateľa a

b) poskytne žiadateľovi dokumenty, ktoré informujú orgány tejto tretej krajiny v jazyku tejto krajiny, že sa žiadosť vecne neskúmala.

112. Ak tretia krajina neumožní žiadateľovi o azyl ð žiadateľovi o medzinárodnú ochranu ï vstup na jej územie, členský štát zabezpečí prístup ku konaniu v súlade so základnými zásadami a zárukami kapitoly II.

113. Členské štáty pravidelne informujú Komisiu o krajinách, na ktoré uplatňujú tento koncept podľa ustanovení tohto článku.

ODDIEL III

Článok 28

Neopodstatnené žiadostí

1. Bez toho, aby boli dotknuté články 19 a 20, členské štáty môžu považovať žiadosť o azyl za neopodstatnenú len vtedy, keď rozhodujúci orgán skonštatoval, že žiadateľ nespĺňa požiadavky na postavenie utečenca podľa smernice 2004/83/ES.

2. V prípadoch uvedených v článku 23 ods. 4 písm. b) a v prípadoch neopodstatnených žiadostí o azyl, na ktoré sa vzťahujú všetky okolnosti uvedené v článku 23 ods. 4 písm. a) a c) až o), členský štát smie považovať žiadosť za zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak je to tak definované vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Článok 29

Minimálny spoločný zoznam tretích krajín, ktoré sa považujú za bezpečné krajiny pôvodu

1. Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijme spoločný zoznam tretích krajín, ktoré budú členské štáty považovať za bezpečné krajiny pôvodu v súlade s prílohou II.

2. Rada môže, kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, zmeniť a doplniť minimálny spoločný zoznam pridaním alebo vypustením tretích krajín v súlade s prílohou II. Komisia preskúma každú požiadavku Rady alebo členského štátu, aby predložila návrh na zmenu alebo doplnenie minimálneho spoločného zoznamu.

3. Komisia využije pri svojom návrhu podľa odsekov 1 alebo 2 informácie od členských štátov, svoje vlastné informácie a v prípade potreby informácie od UNHCR, od Rady Európy a iných relevantných medzinárodných organizácií.

4. Ak Rada požiada Komisiu o predloženie návrhu na vypustenie tretej krajiny z minimálneho spoločného zoznamu, povinnosť členských štátov podľa článku 31 ods. 2 bude v súvislosti s touto treťou krajinou pozastavená ku dňu nasledujúcemu po prijatí rozhodnutia Rady, ktorým sa vyžaduje takéto predloženie.

5. Ak členský štát požiada Komisiu o predloženie návrhu na vypustenie tretej krajiny z minimálneho spoločného zoznamu, tento členský štát o svojej požiadavke predloženej Komisii písomne informuje Radu. Povinnosť tohto členského štátu podľa článku 31 ods. 2 bude v súvislosti s touto treťou krajinou pozastavená ku dňu nasledujúcemu po informovaní Rady o tejto požiadavke.

6. Európsky parlament bude informovaný o pozastavení podľa odsekov 4 a 5.

7. Pozastavenia podľa odsekov 4 a 5 skončia po troch mesiacoch, pokiaľ Komisia nepredloží pred skončením tejto lehoty návrh vypustiť tretiu krajinu z minimálneho spoločného zoznamu. Tieto pozastavenia skončia v každom prípade, ak Rada zamietne návrh Komisie vypustiť tretiu krajinu z minimálneho spoločného zoznamu.

8. Na žiadosť Rady predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či situácia krajiny na minimálnom spoločnom zozname je stále v súlade s prílohou II. Keď Komisia predloží túto správu, môže pri tom predložiť také odporúčania a návrhy, aké považuje za vhodné.

Článok 3033

Vnútroštátne určenie tretích krajín zaako bezpečné krajiny pôvodu

114. Bez toho, aby bol dotknutý článok 29, Ččlenské štáty môžu ponechať v platnosti alebo môžu zaviesť právne predpisy, ktoré pripúšťajú v súlade s prílohou II vnútroštátne určenie tretích krajín, iných než sú krajiny na minimálnom spoločnom zozname, ako bezpečných krajín pôvodu na účely skúmania žiadostí o azyl ð medzinárodnú ochranu ï. Môže sem patriť aj určenie časti krajiny ako bezpečnej, ak sú podmienky prílohy II splnené vzhľadom na túto časť.

2. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty ponechať v platnosti právne predpisy platné k 1. decembru 2005, ktoré umožňujú vnútroštátne určenie tretích krajín, iných než sú na minimálnom spoločnom zozname, ako bezpečných krajín pôvodu na účely skúmania žiadostí o azyl, ak sú presvedčené o tom, že osoby v týchto tretích krajinách nie sú vo všeobecnosti podrobené:

a) prenasledovaniu, ako je definované v článku 9 smernice 2004/83/ES, ani

b) mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

3. Členské štáty si tiež môžu ponechať v platnosti právne predpisy platné k 1. decembru 2005, ktoré umožňujú vnútroštátne určenie častí tretích krajín ako bezpečných alebo určenie krajiny alebo časti krajiny ako bezpečných pre určitú skupinu osôb v tejto krajine, ak sú vo vzťahu k tejto časti alebo k tejto skupine splnené podmienky odseku 2.

4. Pri posudzovaní toho, či je krajina bezpečnou krajinou pôvodu podľa odsekov 2 a 3 zohľadnia členské štáty právnu situáciu, uplatňovanie práva a všeobecné politické okolnosti dotknutej tretej krajiny.

ò nový

115. Členské štáty zabezpečia pravidelné preskúmanie situácie v tretích krajinách, ktoré označili za bezpečné v súlade s týmto článkom.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

53. Posúdenie toho, či je krajina bezpečnou krajinou pôvodu podľa tohto článku, sa zakladá na celom spektre informačných zdrojov, vrátane osobitných informácií od iných členských štátov, informácií od ð Európskeho podporného úradu pre azyl, ï UNHCR, Rady Európy a iných relevantných medzinárodných organizácií.

64. Členské štáty oznámia Komisii, ktoré krajiny označili podľa tohto článku ako bezpečné krajiny pôvodu.

Článok 3134

Koncept bezpečnej krajiny pôvodu

116. Tretiu krajinu, ktorá bola označená ako bezpečná krajina pôvodu √ podľa tejto smernice Õ ustanovení článku 29 alebo 30 možno po individuálnom preskúmaní žiadosti považovať za bezpečnú krajinu pôvodu pre konkrétneho žiadateľa, iba ak:

a) je štátnym príslušníkom tejto krajiny, alebo

b) je osobou bez štátnej príslušnosti a predtým sa v tejto krajine zvyčajne zdržiaval

c) a nepredložil žiadne vážne dôvody, aby sa táto krajina považovala v jeho osobitnej situácii za nie bezpečnú krajinu pôvodu a v zmysle splnenia požiadaviekky na utečenca ð alebo osobu oprávnenú na doplnkovú ochranu ï podľa smernice 2004/83/ES[smernice …./../ES] [kvalifikačná smernica].

2. Ak je tretia krajina podľa článku 29 označená ako bezpečná, budú členské štáty podľa odseku 1 považovať žiadosť o azyl za neopodstatnenú.

32. Členské štáty prijmú vo vnútroštátnych právnych predpisoch ďalšie pravidlá a predpísané postupy uplatňovania konceptu bezpečnej krajiny pôvodu.

ODDIEL IV

Článok 3235

Následná žiadosť

117. Ak osoba, ktorá požiadala v členskom štáte o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , urobí ďalšie vyhlásenia alebo podá následnú žiadosť v tom istom členskom štáte, tento členský štát môže tieto ďalšie vyhlásenia alebo prvky následnej žiadosti preskúmať ð preskúma ï v rámci preskúmania predchádzajúcej žiadosti alebo v rámci preskúmania rozhodnutia, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok, pokiaľ môžu príslušné orgány v tomto rámci vziať do úvahy a zvážiť všetky prvky, o ktoré sa opierali tieto ďalšie vyhlásenia alebo o ktoré sa v tomto rámci opierala táto následná žiadosť.

118. Okrem toho, ð Na účely prijatia rozhodnutia o prípustnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa článku 29 ods. 2 písm. d) ï môžu členské štáty uplatniť osobitné konanie, ako je uvedené v odseku 3 √ tohto článku Õ, ak niektorá osoba podá následnú žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , členské štáty môžu uplatniť osobitné konanie, ako je uvedené v odseku 3:

a) po tom, ako bola predchádzajúca žiadosť späť vzatá späť alebo bolo od nej odstúpené podľa článku 19 alebo 2023;

b) po tom, ako sa prijalo rozhodnutie o predchádzajúcej žiadosti. Okrem toho sa členské štáty môžu rozhodnúť, že uplatnia toto konanie až po prijatí konečného rozhodnutia.

ò nový

b) po tom, ako sa prijalo konečné rozhodnutie o predchádzajúcej žiadosti.

ê 2005/85/ES

ð nový

119. Následná žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï najprv podlieha predbežnému preskúmaniu, či sa po zamietnutí predchádzajúcej žiadosti alebo po prijatí rozhodnutia o tejto žiadosti uvedenom v odseku 2 písm. b) tohto článku objavili nové prvky alebo nálezy týkajúce sa preskúmania alebo ich žiadateľ predložil, alebo či žiadateľ spĺňa podmienky na utečenca ð alebo osobu oprávnenú na doplnkovú ochranu ï podľa smernice 2004/83/Essmernice […./../ES] [kvalifikačná smernica].

120. Ak sa po predbežnom preskúmaní uvedenom v odseku 3 tohto článku objavili takéto nové prvky alebo nálezy, alebo ich žiadateľ predložil, a ak takéto nové prvky alebo nálezy významne zvyšujú pravdepodobnosť, že žiadateľ spĺňa požiadavky na utečenca ð alebo osobu oprávnenú na doplnkovú ochranu ï podľa smernice 2004/83/ES smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica], žiadosť sa bude ďalej skúmať podľa kapitoly II.

121. Členské štáty môžu podľa svojho vnútroštátnych právnych predpisov následnú žiadosť skúmať ďalej, ak existujú iné dôvody na opätovné otvorenie konania.

122. Členské štáty sa môžu rozhodnúť o ďalšom preskúmaní žiadosti, len ak bol žiadateľ bez vlastnej viny neschopný preukázať situáciu uvedenú v odsekoch 3, 4 a 5 tohto článku už v predchádzajúcom konaní, najmä uplatnením svojho práva na účinný opravný prostriedok podľa článku 39 41.

123. Konanie uvedené v tomto článku môže byť uplatniteľné aj v prípade závislej osoby, ktorá predložila žiadosť po tom, ako podľa článku 6 ods. 34 súhlasila s tým, aby bol jej prípad súčasťou žiadosti podanej v jej mene. V tomto prípade bude predbežné preskúmanie uvedené v odseku 3 tohto článku pozostávať z preskúmania toho, či skutočnosti súvisiace so žiadateľovou situáciou odôvodňujú podanie osobitnej žiadosti.

ò nový

124. Ak po konenčnom rozhodnutí o neprípustnosti následnej žiadosti podľa článku 29 ods. 2 písm. d) alebo po konečnom rozhodnutí o zamietnutí následnej žiadosti ako neopodstatnenej dotknutá osoba podá pred vykonaním rozhodnutia o návrate v tom istom členskom štáte novú žiadosť o medzinárodnú ochranu, tento členský štát môže:

a) urobiť výnimku z práva zostať na území, ak je rozhodujúci orgán presvedčený, že výsledkom rozhodnutia o návrate nebude priame alebo nepriame vyhostenie alebo vrátenie v rozpore s medzinárodnými záväzkami členského štátu, a/alebo

b) ustanoviť, že žiadosť podlieha konaniu o prípustnosti v súlade s týmto článkom a článkom 29, a/alebo

c) ustanoviť, že prieskumné konanie sa urýchli v súlade s článkom 27 ods. 6 písm. f).

V prípadoch uvedených v písmenách b) a c) prvého pododseku sa členské štáty môžu odchýliť od lehôt, ktoré sa zvyčajne uplatňujú v rámci konaní o prípustnosti a/alebo v rámci zrýchlených konaní v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

125. Ak osoba, vo vzťahu ku ktorej sa má vykonať rozhodnutie o odovzdaní podľa nariadenia (ES) č. […/…] [dublinské nariadenie], urobí ďalšie vyhlásenia alebo podá následnú žiadosť v odovzdávajúcom členskom štáte, zodpovedný členský štát, ako je vymedzený v nariadení (ES) […/…] [dublinské nariadenie], tieto ďalšie vyhlásenia alebo následné žiadosti preskúma v súlade s touto smernicou.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 33

Nedostavenie sa

Členské štáty si môžu ponechať alebo môžu prijať konanie uvedené v článku 32 v prípade žiadosti o azyl, ktorú podal neskôr žiadateľ, ktorý, či už úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti, nešiel do prijímacieho centra alebo sa v určený čas nedostavil pred príslušné orgány.

Článok 3436

Procesné pravidlá

126. Členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ ð o medzinárodnú ochranu ï , ktorého žiadosť podlieha predbežnému preskúmaniu podľa článku 32 35, požíval záruky stanovené v článku 10 11 ods. 1.

127. Členské štáty môžu v svojom vnútroštátnom práve stanoviť pravidlá o predbežnom preskúmaní podľa článku 32 35. Tieto pravidlá môžu okrem iného:

a) zaviazať príslušného žiadateľa, aby uviedol skutočnosti doložené dôkazmi, ktoré odôvodňujú nové konanie;

b) vyžadovať od príslušného žiadateľa predloženie nových informácií v určitej lehote po tom, ako ich tento žiadateľ získal;

c)b) povoliť výkon predbežného preskúmania výlučne na základe písomného podania bez osobného pohovoru ð , s výnimkou prípadov uvedených v článku 35 ods. 7 ï .

Tieto podmienky neznemožnia prístup žiadateľa o azyl k novému konaniu, ani nebudú mať za následok praktické anulovanie ani vážne obmedzenie tohto prístupu.

128. Členské štáty zabezpečia, aby

a) bol žiadateľ vhodným spôsobom informovaný o výsledku predbežného preskúmania a v prípade, ak sa jeho žiadosť nebude ďalej skúmať, o dôvodoch a možnostiach požadovania odvolania alebo opravného preskúmania tohto rozhodnutia;

b) v niektorej zo situácii uvedenýchej v článku 32 ods. 2 35 ods. 3 rozhodujúci orgán čo najskôr ďalej preskúmal následnú žiadosť podľa kapitoly II.

ODDIEL V

Článok 3537

Konania na hraniciach

129. Členské štáty môžu podľa v súlade so základnýmich zásadami a zárukami kapitoly II zaviesť konanie, na základe ktorého sa na mieste na hraniciach alebo v tranzitných zónach členského štátu rozhodne o:

a) ð prípustnosti ï žiadostiach podanejých na týchto miestachhraniciach alebo v tranzitných zónach členského štátu.;√ a/alebo Õ

ò nový

b) vecnej stránke žiadosti v zrýchlenom konaní podľa článku 27 ods. 6.

ê 2005/85/ES

ð nový

2. Ak však konanie uvedené v odseku 1 neexistuje, členský štát môže, ak ustanovenia tohto článku neustanovujú inak, a v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi platnými k 1. decembru 2005 zachovávať konanie, na základe ktorého sa na hraniciach alebo v tranzitných zónach rozhodne o tom, či žiadatelia o azyl, ktorí pricestovali a podali na tomto mieste žiadosť o azyl, môžu vstúpiť na ich územie, a to aj keby sa toto konanie odchyľovalo od základných zásad a záruk kapitoly II.

3. Konanie uvedené v odseku 2 zabezpečí najmä, aby každá príslušná osoba:

a) dostala povolenie zostať na hranici alebo v tranzitnej zóne členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 7;

b) musela byť okamžite informovaná o jej právach a povinnostiach, ako sú opísané v článku 10 ods. 1 písm. a);

c) mala v prípade potreby prístup ku službám tlmočníka, ako je to uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b);

d) skôr než príslušný orgán prijme rozhodnutie v takomto konaní, aby sa s ňou uskutočnil pohovor o jej žiadosti o azyl, ktorý povedú osoby s dostatočnou znalosťou príslušných noriem uplatniteľných v oblasti azylového a utečeneckého práva, ako je to opísané v článkoch 12, 13 a 14;

e) mohla konzultovať s právnym alebo iným poradcom, ktorého ako takého pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo, ako je opísané v článku 15 ods. 1, a

f) ak ide o maloletého bez sprievodu, aby mal vymenovaného zástupcu, ako je to opísané v článku 17 ods. 1, pokiaľ sa neuplatňuje článok 17 ods. 2 alebo 3.

Okrem toho v prípade, ak príslušný orgán odmietne povolenie vstupu, tento príslušný orgán uvedie vecné a právne dôvody, prečo žiadosť tejto osoby o azyl považuje za neodôvodnenú alebo neprípustnú.

42. Členské štáty zabezpečia, aby sa rozhodnutie v rámci konania uvedeného v odseku 21 prijalo v rozumnom čase. Ak sa neprijme rozhodnutie do štyroch týždňov, žiadateľ o azyl dostane povolenie vstupu na územie členského štátu s cieľom vybavenia jeho žiadosti podľa ostatných ustanovení tejto smernice.

53. V prípade osobitného typu príchodu alebo príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí predložili na hranici alebo v tranzitnej zóne žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , keď je prakticky nemožné uplatňovať ustanovenia odseku 1 alebo osobitné konanie uvedené v odsekoch 2 a 3, možno tieto konania uplatňovať aj tam, kde sú ubytovaní títo štátni príslušníci tretích krajín alebo kde sú ubytované tieto osoby bez štátnej príslušnosti, obyčajne v blízkosti hraníc alebo tranzitnej zóny, a to dovtedy, kým sú tam ubytovaní.

ODDIEL VI

Článok 3638

Koncept európskych bezpečných tretích krajín

1. Členské štáty môžu ustanoviť, že v prípade, ak príslušný orgán na základe skutočností zistil, že sa žiadateľ o azyl sa snaží o nezákonný vstup na územie tohto štátu z bezpečnej tretej krajiny podľa odseku 2, alebo už takto na územie tohto štátu nezákonne vstúpil, sa preskúmanie jeho žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï a bezpečnosti tohto žiadateľa za jeho osobitných okolností, ako je to opísané v kapitole II, neuskutoční alebo sa neskutoční v celom rozsahu.

2. Tretiu krajinu možno považovať za bezpečnú tretiu krajinu na účely odseku 1 len vtedy, ak:

a) ratifikovala Ženevský dohovor a rešpektuje jeho ustanovenia bez akýchkoľvek zemepisných obmedzení;

b) má zavedené azylové konanie predpísané zákonom; ? a ï

c) ratifikovala Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rešpektuje jeho ustanovenia, vrátane noriem týkajúcich sa účinných opravných prostriedkov, a.

d) ju takto označila Rada v súlade s odsekom 3.

3. Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijme alebo zmení a doplní spoločný zoznam tretích krajín, ktoré sa budú na účely odseku 1 považovať za bezpečné tretie krajiny.

43. Dotknuté členské štáty stanovia vo svojom vnútroštátnom práve predpísané postupy zavádzania ustanovení odseku 1 a dôsledkov rozhodnutí podľa týchto ustanovení v súlade so zásadou nevyhostenia podľa Ženevského dohovoru, vrátane ustanovení o výnimkách z uplatňovania tohto článku z humanitných alebo politických dôvodov alebo z dôvodov medzinárodného práva verejného.

54. Ak sa prijme rozhodnutie výlučne na základe tohto článku, potom príslušný členský štát:

a) o tom informuje žiadateľa a

b) poskytne žiadateľovi dokumenty, ktoré informujú orgány tejto tretej krajiny v jazyku tejto krajiny, že sa žiadosť vecne neskúmala.

65. Ak táto bezpečná tretia krajina opätovne neumožní príslušnému žiadateľovi o azyl vstup na jej územie, členský štát zabezpečí prístup ku konaniu v súlade so základnými zásadami a zárukami kapitoly II.

7. Členské štáty, ktoré v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi platnými k 1. decembru 2005 označili niektoré tretie krajiny za bezpečné, a to na základe kritérií uvedených v odseku 2 písm. a), b) a c), môžu na tieto tretie krajiny uplatňovať odsek 1 dovtedy, kým Rada neprijme spoločný zoznam podľa odseku 3.

KAPITOLA IV

KONANIE O ODŇATÍ POSTAVENIA UTEČENCA ð OSOBY POD MEDZINÁRODNOU OCHRANOU ï

Článok 3739

Odňatie postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï

Členské štáty zabezpečia, aby sa mohlo začať preskúmanie na odňatie postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï určitej osobe v prípade, že sa objavili nové prvky alebo zistenia, ktoré naznačujú existenciu dôvodov na opätovné zváženie platnosti jej postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï.

Článok 38 40

Procesné pravidlá

130. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď príslušný orgán posudzuje odňatie postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti podľa článku 14 ð alebo článku 19 ï smernice 2004/83/ESsmernice […./../ES] [kvalifikačná smernica], mala dotknutá osoba tieto záruky:

a) musí byť písomne informovaná o tom, že príslušný orgán opätovne posudzuje oprávnenosť jej postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï a o dôvodoch tohto opätovného posudzovania, a

b) príležitosť v osobnom pohovore podľa článku 10 11 ods. 1 písm. b) a podľa článkov 12, 13, a 14 a 15 alebo v písomnom vyhlásení predložiť dôvody, prečo by sa jej postavenie utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï nemalo odňať.

Okrem toho členské štáty zabezpečia, aby v rámci tohto konania:

a) mohol príslušný orgán dostať presné a aktuálne informácie z rôznych zdrojov, ako sú v prípade potreby informácie o všeobecnej situácii v krajinách pôvodu príslušnej osoby, ktoré poskytuje UNHCR a ð Európsky podporný úrad pre azyl ï , a

(b) v prípade, ak sa na účely opätovného zváženia postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï zbierajú informácie o jednotlivom prípade, sa tieto informácie nezískali od pôvodcu(ov) prenasledovania ð alebo vážneho bezprávia ï takým spôsobom, ktorý by mal za následok, že títo pôvodcovia by boli priamo informovaní o skutočnosti, že príslušná osoba, ktorej postavenie sa posudzuje, je utečencom ð osobou pod medzinárodnou ochranu ï , alebo ktorý by ohrozil fyzickú integritu tejto osoby a na nej závislých osôb alebo slobodu a bezpečnosť jej rodinných príslušníkov, ktorí stále žijú v pôvodnej krajine.

131. Členské štáty zabezpečia, aby sa rozhodnutie príslušného orgánu o odňatí postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï vydalo písomne. V tomto rozhodnutí budú písomne uvedené skutkové a zákonné dôvody, ako aj informácie o tom, ako možno toto rozhodnutie napadnúť.

132. Keď príslušný orgán prijme rozhodnutie o odňatí postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï , rovnako sa uplatňujú aj článok 1518 ods. 2, článok 1619 ods. 1 a článok 21 25.

133. Odchylne od odsekov 1, 2 a 3 tohto článku sa členské štáty môžu rozhodnúť, že postavenie utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï zanikne zo zákona, v prípade ukončenia podľa článku 11 ods. 1 písm. a) až d) smernice 2004/83/ES, alebo ak sa utečenec ð osoba pod medzinárodnou ochranou ï jednoznačne svojho uznania za utečenca ð osobu pod medzinárodnou ochranou ï vzdala.

KAPITOLA V

KONANIE O OPRAVNOM PROSTRIEDKU

Článok 3941

Právo na účinný opravný prostriedok

134. Členské štáty zabezpečia, aby každý žiadateľ o azyl ð medzinárodnú ochranu ï mal právo na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom proti:

a) rozhodnutiu o jeho žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï , vrátane rozhodnutia:

ò nový

i) považovať žiadosť za neopodstatnenú, pokiaľ ide o postavenie utečenca a/alebo štatút doplnkovej ochrany;

ê 2005/85/ES

ð nový

i)ii) o považovaťní žiadosťti za neprípustnú podľa článku 25 ods. 2 29;

ii)iii) prijatého na hranici alebo v tranzitnej zóne členského štátu, ako je to opísané v článku 35 37 ods. 1;

iii)iv) neuskutočniť preskúmanie podľa článku 3638;

b) odmietnutiu znovu otvoriť preskúmanie žiadosti po jeho prerušení podľa článkov 19 23 a 20 24;

c) rozhodnutiu nepokračovať v preskúmaní následnej žiadosti podľa článkov 32 a 34;

d) rozhodnutiu, ktorým sa odmieta vstup v rámci konaní uvedených v článku 35 ods. 2;

e)c) rozhodnutiu o odňatí postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï podľa článku 3840.

ò nový

135. Členské štáty zabezpečia, aby osoby, ktoré rozhodujúci orgán uzná za oprávnené na doplnkovú ochranu, mali právo na účinný opravný prostriedok podľa odseku 1 proti rozhodnutiu považovať žiadosť za neopodstatnenú, pokiaľ ide o postavenie utečenca.

Až do rozhodnutia v odvolacích konaniach má dotknutá osoba nárok na práva a výhody zaručené osobám požívajúcim doplnkovú ochranu podľa smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica].

136. Členské štáty zabezpečia, aby účinný opravný prostriedok uvedený v odseku 1 zahŕňal úplné preskúmanie skutkových aj právnych otázok vrátane ex nunc preskúmania potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice […./../ES] [kvalifikačná smernica], a to aspoň v rámci odvolacích konaní pred súdnym orgánom prvého stupňa.

ê 2005/85/ES článok 4

ð nový

24. Členské štáty ustanovia ð primerané ï lehoty a iné potrebné pravidlá, podľa ktorých môže žiadateľ uplatňovať svoje práva na účinný opravný prostriedok podľa odseku 1.

ê 2005/85/ES článok 4

3. Tam, kde je to vhodné, členské štáty zavedú pravidlá v súlade s ich medzinárodnými záväzkami, týkajúce sa:

a) otázky, či opravný prostriedok podľa odseku 1 bude mať ten účinok, že sa žiadateľovi do jeho výsledku povolí zostať v príslušnom členskom štáte;

b) možnosti zákonného opravného prostriedku alebo ochranných opatrení v prípade, ak opravný prostriedok podľa odseku 1 nemá ten účinok, že sa žiadateľovi do jeho výsledku povolí zostať v príslušnom členskom štáte. Členské štáty môžu prijať aj opravný prostriedok ex officio a

c) dôvodov na napadnutie rozhodnutia podľa článku 25 ods. 2 písm. c) podľa metodiky uplatnenej podľa článku 27 ods. 2 písm. b) a písm. c).

ò nový

Uvedené lehoty nesmú znemožňovať alebo neprimerane sťažovať prístup žiadateľov k účinnému opravnému prostriedku podľa odseku 1. Členské štáty môžu tiež ustanoviť preskúmanie rozhodnutí prijatých podľa článku 37 z úradnej moci.

5. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 6, na základe opravného prostriedku uvedeného v odseku 1 majú žiadatelia právo zostať v dotknutom členskom štáte dovtedy, kým nebude známy jeho výsledok.

6. V prípade rozhodnutia prijatého v rámci zrýchleného konania podľa článku 27 ods. 6 a rozhodnutia považovať žiadosť za neprípustnú podľa článku 29 ods. 2 písm. d) a ak vo vnútroštátnych právnych predpisoch nie je ustanovené právo zostať v členskom štáte dovtedy, kým nebude známy výsledok opravného prostriedku, má súdny orgán právomoc rozhodnúť, či žiadateľ môže zostať na území členského štátu, a to buď na žiadosť dotknutého žiadateľa, alebo z úradnej moci.

Tento odsek sa nevzťahuje na konania uvedené v článku 37.

7. Členské štáty umožnia žiadateľovi zostať na území dovtedy, kým nebude známy výsledok konania uvedeného v odseku 6.

8. Odsekmi 5, 6 a 7 nie je dotknutý článok 26 nariadenia (ES) č. […/…. [dublinské nariadenie].

ê 2005/85/ES článok 4

ð nový

49. Členské štáty môžu stanoviť ð stanovia ï lehoty, v ktorých musí súdny orgán podľa odseku 1 preskúmať rozhodnutie rozhodujúceho orgánu.

510. Ak sa žiadateľovi priznalo postavenie, ktoré podľa vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva poskytuje rovnaké práva a výhody ako postavenie utečenca v zmysle smernice 2004/83/ESsmernice […./../ES] [kvalifikačná smernica] možno predpokladať, že sa tomuto žiadateľovi poskytol účinný opravný prostriedok v prípade, ak súdny orgán rozhodol o tom, že opravný prostriedok podľa odseku 1 je neprípustný, alebo že je jeho úspech nepravdepodobný, nakoľko žiadateľ nemá dostatočný záujem na ďalšom konaní.

611. Okrem toho môžu členské štáty vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť podmienky, za ktorých možno predpokladať, že žiadateľ svoj opravný prostriedok podľa odseku 1 implicitne stiahol alebo zanechal. Zároveň prijmú pravidlá o konaní, podľa ktorého je potrebné pokračovať.

KAPITOLA VI

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 4042

Napadnutie verejnými orgánmi

Táto smernica neovplyvňuje možnosť verejných orgánov napadnúť správne a/alebo súdne rozhodnutia spôsobom uvedeným vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Článok 4143

Dôvernosť

Členské štáty zabezpečia, aby boli orgány, vykonávajúce túto smernicu, viazané zásadou dôvernosti, ako je definovaná vo vnútroštátnom práve, v súvislosti s akýmikoľvek informáciami, ktoré pri svojej práci získajú.

ònový

Článok 44

Spolupráca

Každý členský štát určí národné kontaktné miesto a oznámi jeho adresu Komisii. Komisia oznámi tieto informácie ostatným členským štátom.

Členské štáty prijmú v spojení s Komisiou všetky potrebné opatrenia na zavedenie priamej spolupráce a výmeny informácií medzi príslušným orgánmi.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 4245

Správa

Komisia najneskôr 1. decembra 2009 ð […] ï podá Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a navrhne potrebné zmeny a doplnenia. Členské štáty zašlú Komisii všetky informácie, potrebné na prípravu tejto správy. Po predložení tejto správy Komisia najmenej raz za dva roky ð päť rokov ï podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch.

Článok 4346

Transpozícia

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. decembra 2007 √ článkami […] [Články, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou] najneskôr do […] Õ . Pokiaľ ide o článok 15, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. decembra 2008. Bezodkladne o tom informujú Komisiiu bezodkladne √ oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou Õ .

ò nový

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 27 ods. 3 do [troch rokov odo dňa transpozície]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

ð nový

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. √ Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty. Õ

Členské štáty oznámia Komisii znenie √ hlavných Õ ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti upravených tejto touto smernicoue √ a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou Õ .

Článok 4447

Prechodné ustanoveniae

Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia ustanovené v prvom pododseku článku 43 46 na žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podané po 1. decembri 2007 ð […] ï a na konanie o odňatí postavenia utečenca ð medzinárodnej ochrany ï , ktoré začali po 1. decembri 2007 ð […] ï . ð Žiadosti podané pred […] a konania o odňatí postavenia utečenca, ktoré sa začali pred […], sa riadia zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami v súlade so smernicou 2005/85/ES. ï

ò nový

Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia ustanovené v druhom pododseku článku 46 na žiadosti o medzinárodnú ochranu podané po […]. Žiadosti podané pred […] sa riadia zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami v súlade so smernicou 2005/85/ES.

⎢

Článok 48

Zrušenie

Smernica 2005/85/ES sa zrušuje s účinnosťou odo [dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v prvom pododseku článku 46 tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smernice uvedenej v prílohe III časti B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

ê 2005/85/ES

Článok 4549

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

⎢

Články [...] sa uplatňujú odo [dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v prvom pododseku článku 46].

ê 2005/85/ES (prispôsobené)

Článok 4650

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V [...]

Za Európsky parlament

predseda […]

Za Radu

predseda […]

ê 2005/85/EC

PRÍLOHA I

Vymedzenie pojmu „rozhodujúci orgán“

Pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice môže Írsko, pokiaľ budú platiť ustanovenia paragrafu 17 ods. 1 zákona o utečencoch z roku 1996 (v znení neskorších predpisov), zvážiť, že:

- pojem „rozhodujúci orgán“, ustanovený v článku 2 písm. e) f) tejto smernice, pokiaľ ide o preskúmanie, či sa žiadateľ má alebo nemá vyhlásiť za utečenca, znamená Úrad komisára pre žiadosti utečencov ( Office of the Refugee Applications Commissioner ) a

- pojem „rozhodnutia na prvom stupni“, ustanovený v článku 2 písm. e) f) tejto smernice zahŕňa odporúčania Komisára pre žiadosti utečencov ( Refugee Applications Commissioner ) o tom, či sa žiadateľ má alebo nemá vyhlásiť za utečenca.

Írsko bude informovať Komisiu o všetkých zmenách a doplneniach ustanovení paragrafu 17 ods. 1 Zákona o utečencoch (v znení neskorších predpisov).

PRÍLOHA II

Označenie bezpečných krajín pôvodu na účely článkuov 29 a 30 33 ods. 1

Krajina sa považuje za bezpečnú krajinu pôvodu, ak na základe právneho stavu, uplatňovania práva v rámci demokratického systému a všeobecných politických okolností možno preukázať, že v nej vo všeobecnosti a dôsledne neexistuje prenasledovanie, ako je definované v článku 9 smernice 2004/83/Essmernice […./../ES] [kvalifikačná smernica], mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a že v nej neexistuje hrozba všeobecného násilia v situáciách medzinárodných alebo vnútorných ozbrojených konfliktov.

Pri tomto vyhodnocovaní sa okrem iného vezme do úvahy, v akom rozsahu poskytujú ochranu pred prenasledovaním a týraním prostredníctvom:

a) príslušných zákonov a iných právnych predpisov krajiny a spôsob ich uplatňovania;

b) rešpektovania práv a slobôd uvedených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v Medzinárodnom dohovore o občianskych a politických právach a v Dohovore proti mučeniu, najmä pokiaľ ide o práva, z ktorých podľa článku 15 ods. 2 uvedeného Európskeho dohovoru nemožno urobiť výnimku;

c) rešpektovania zásady nevyhostenia podľa Ženevského dohovoru;

d) zavedenia systému účinných právnych prostriedkov proti porušovaniu týchto práv a slobôd.

ê 2005/85/EC

ð nový

PRÍLOHA III

Definícia pojmu "žiadateľ" a "žiadateľ o azyl"

Pri vykonávaní ustanovení tejto smernice môže Španielsko, pokiaľ bude uplatňovať ustanovenia aktov "Ley 30/1992 de Régimen jurídico de las Administraciones Públicas y del Procedimiento Administrativo Común" z 26. novembra 1992 a "Ley 29/1998 reguladora de la Jurisdicción Contencioso-Administrativ" z 13. júla 1998, zvážiť, že na účely kapitoly V bude definícia pojmu "žiadateľ" a "žiadateľ o azyl" uvedená v článku 2 písm. c) tejto smernice zahŕňať pojem "recurrente", ako ho definujú horeuvedené akty.

Tento "recurrente" bude mať na účely uplatňovania svojich práv na účinný opravný prostriedok, uvedených v kapitole V, nárok na tie isté záruky ako "žiadateľ" alebo "žiadateľ o azyl", ako ich uvádza táto smernica.

Španielsko bude informovať Komisiu o všetkých príslušných zmenách a doplneniach horeuvedeného aktu.

⎢

PRÍLOHA III

Časť A

Zrušená smernica(uvedená v článku 48)

Smernica Rady 2005/85/ES | (Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13) |

Časť B

Lehota na transpozíciu do vnútroštátneho práva(uvedená v článku 48)

Smernica | Lehoty na transpozíciu |

2005/85/ES | Prvá lehota: 1. december 2007 Druhá lehota: 1. decembra 2008 |

⎢

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody

Smernica 2005/85/ES | Táto smernica |

Článok 1 | Článok 1 |

Článok 2 písm. a) | Článok 2 písm. a) |

Článok 2 písm. b) | Článok 2 písm. b) |

Článok 2 písm. c) | Článok 2 písm. c) |

- | Článok 2 písm. d) |

Článok 2 písm. d) | Článok 2 písm. e) |

Článok 2 písm. e) | Článok 2 písm. f) |

Článok 2 písm. f) | Článok 2 písm. g) |

- | Článok 2 písm. h) |

- | Článok 2 písm. i) |

Článok 2 písm. g) | Článok 2 písm. j) |

- | Článok 2 písm. k) |

- | Článok 2 písm. l) |

Článok 2 písm. h) | Článok 2 písm. m) |

Článok 2 písm. i) | Článok 2 písm. n) |

Článok 2 písm. j) | Článok 2 písm. o) |

Článok 2 písm. k) | Článok 2 písm. p) |

Článok 3 ods. 1 | Článok 3 ods. 1 |

Článok 3 ods. 2 | Článok 3 ods. 2 |

Článok 3 ods. 3 | - |

Článok 3 ods. 4 | Článok 3 ods. 3 |

Článok 4 ods. 1 prvý pododsek | Článok 4 ods. 1 prvý pododsek |

Článok 4 ods. 1 druhý pododsek | - |

- | Článok 4 ods. 2 |

Článok 4 ods. 2 | Článok 4 ods. 3 |

Článok 4 ods. 3 | Článok 4 ods. 4 |

- | Článok 4 ods. 5 |

Článok 5 | Článok 5 |

Článok 6 ods. 1 | - |

- | Článok 6 ods. 1 |

- | Článok 6 ods. 2 |

Článok 6 ods. 2 | Článok 6 ods. 3 |

Článok 6 ods. 3 | Článok 6 ods. 4 |

- | Článok 6 ods. 5 |

- | Článok 6 ods. 6 |

Článok 6 ods. 4 | Článok 6 ods. 7 |

Článok 6 ods. 5 | - |

- | Článok 6 ods. 8 |

- | Článok 6 ods. 9 |

- | Článok 7 ods. 1 až 3 |

Článok 7 ods. 1 | Článok 8 ods. 1 |

Článok 7 ods. 2 | Článok 8 ods. 2 |

- | Článok 8 ods. 3 |

Článok 8 ods. 1 | Článok 9 ods. 1 |

- | Článok 9 ods. 2 |

Článok 8 ods. 2 písm. a) | Článok 9 ods. 3 písm. a) |

Článok 8 ods. 2 písm. b) | Článok 9 ods. 3 písm. b) |

Článok 8 ods. 2 písm. c) | Článok 9 ods. 3 písm. c) |

- | Článok 9 ods. 3 písm. d) |

Článok 8 ods. 3 | Článok 9 ods. 4 |

Článok 8 ods. 5 | Článok 9 ods. 5 |

Článok 9 ods. 1 | Článok 10 ods. 1 |

Článok 9 ods. 2 prvý pododsek | Článok 10 ods. 2 prvý pododsek |

Článok 9 ods. 2 druhý pododsek | - |

Článok 9 ods. 3 | Článok 10 ods. 3 |

- | Článok 10 ods. 4 |

Článok 10 | Článok 11 |

Článok 11 | Článok 12 |

Článok 12 ods. 1 | Článok 13 ods. 1 |

Článok 12 ods. 2 písm. a) | Článok 13 ods. 2 písm. a) |

Článok 12 ods. 2 písm. b) | - |

Článok 12 ods. 2 písm. c) | - |

Článok 12 ods. 3 | Článok 13 ods. 2 písm. b) |

Článok 12 ods. 4 až 6 | Článok 13 ods. 3 až 5 |

Článok 13 ods. 1 a 2 | Článok 14 ods. 1 a 2 |

Článok 13 ods. 3 písm. a) | Článok 14 ods. 3 písm. a) |

- | Článok 14 ods. 3 písm. b) |

Článok 13 ods. 3 písm. b) | Článok 14 ods. 3 písm. c) |

- | Článok 14 ods. 3 písm. d) |

- | Článok 14 ods. 3 písm. e) |

Článok 13 ods. 4 | Článok 14 ods. 4 |

Článok 13 ods. 5 | - |

- | Článok 15 |

Článok 14 | - |

- | Článok 16 |

- | Článok 17 |

Článok 15 ods. 1, 2 a ods. 3 prvý pododsek | Článok 18 ods. 1, 2 a ods. 3 prvý pododsek |

Článok 15 ods. 3 písm. a) | - |

Článok 15 ods. 3 písm. b) | Článok 18 ods. 3 písm. a) |

Článok 15 ods. 3 písm. c) | Článok 18 ods. 3 písm. b) |

Článok 15 ods. 3 písm. d) | - |

Článok 15 ods. 3 druhý pododsek | - |

- | Článok 18 ods. 3 druhý pododsek |

Článok 15 ods. 4 | Článok 18 ods. 4 |

- | Článok 18 ods. 5 |

Článok 15 ods. 5 | Článok 18 ods. 6 |

Článok 15 ods. 6 | Článok 18 ods. 7 |

Článok 16 ods. 1 | Článok 19 ods. 1 |

Článok 16 ods. 2 | Článok 19 ods. 2 |

- | Článok 19 ods. 3 |

Článok 16 ods. 3 | Článok 19 ods. 4 |

Článok 16 ods. 4 | Článok 19 ods. 4 |

- | Článok 20 ods. 1 až 3 |

Článok 17 ods. 1 | Článok 21 ods. 1 |

Článok 17 ods. 2 písm. a) | Článok 21 ods. 2 písm. a) |

Článok 17 ods. 2 písm. b) | - |

Článok 17 ods. 2 písm. c) | Článok 21 ods. 2 písm. b) |

Článok 17 ods. 3 | - |

Článok 17 ods. 4 | Článok 21 ods. 3 |

- | Článok 21 ods. 4 |

Článok 17 ods. 5 | Článok 21 ods. 5 |

- | Článok 21 ods. 6 |

Článok 17 ods. 6 | Článok 21 ods. 7 |

Článok 18 | Článok 22 |

Článok 19 | Článok 23 |

Článok 20 | Článok 24 |

Článok 20 ods. 1 písm. a) a b) | Článok 24 ods. 1 písm. a) a b) |

Článok 20 ods. 2 | Článok 24 ods. 2 |

- | Článok 24 ods. 3 |

Článok 21 | Článok 25 |

Článok 22 | Článok 26 |

Článok 23 | Článok 27 |

Článok 23 ods. 1 | Článok 27 ods. 1 |

Článok 23 ods. 2 prvý pododsek | Článok 27 ods. 2 |

Článok 23 ods. 2 druhý pododsek | - |

- | Článok 27 ods. 3 |

- | Článok 27 ods. 4 |

Článok 23 ods. 3 | Článok 27 ods. 5 |

Článok 23 ods. 4 | Článok 27 ods. 6 |

Článok 23 ods. 4 písm. a) | Článok 27 ods. 6 písm. a) |

Článok 23 ods. 4 písm. b) | - |

Článok 23 ods. 4 písm. c) bod i) | Článok 27 ods. 6 písm. b) |

Článok 23 ods. 4 písm. c) bod ii) | - |

Článok 23 ods. 4 písm. d) | Článok 27 ods. 6 písm. c) |

Článok 23 ods. 4 písm. e) | - |

Článok 23 ods. 4 písm. f) | Článok 27 ods. 6 písm. d) |

Článok 23 ods. 4 písm. g) | - |

Článok 23 ods. 4 písm. h) | - |

Článok 23 ods. 4 písm. i) | - |

Článok 23 ods. 4 písm. j) | Článok 27 ods. 6 písm. f) |

Článok 23 ods. 4 písm. k) až n) | - |

Článok 23 ods. 4 písm. o) | Článok 27 ods. 6 písm. e) |

- | Článok 27 ods. 7 |

- | Článok 27 ods. 8 |

- | Článok 27 ods. 9 |

- | Článok 28 |

Článok 24 | - |

Článok 25 | Článok 29 |

Článok 25 ods. 1 | Článok 29 ods. 1 |

Článok 25 ods. 2 písm. a) až c) | Článok 29 ods. 2 písm. a) až c) |

Článok 25 ods. 2 písm. d) a e) | - |

Článok 25 ods. 2 písm. f) a g) | Článok 29 ods. 2 písm. d) a e) |

- | Článok 30 |

Článok 26 | Článok 31 |

Článok 27 | Článok 32 |

Článok 27 ods. 1 písm. a) | Článok 32 ods. 1 písm. a) |

- | Článok 32 ods. 1 písm. b) |

Článok 27 ods. 1 písm. b) až d) | Článok 32 ods. 1 písm. c) až e) |

Článok 27 ods. 2 až 5 | Článok 32 ods. 2 až 5 |

Článok 28 | - |

Článok 29 | - |

Článok 30 | Článok 33 |

Článok 30 ods. 2 až 4 | - |

- | Článok 33 ods. 2 |

Článok 30 ods. 5 | Článok 33 ods. 3 |

Článok 30 ods. 6 | Článok 33 ods. 4 |

Článok 31 | Článok 34 |

Článok 31 ods. 2 | - |

Článok 31 ods. 3 | Článok 34 ods. 2 |

Článok 32 ods. 1 až 7 | Článok 35 ods. 1 až 7 |

- | Článok 35 ods. 8 a 9 |

Článok 33 | - |

Článok 34 | Článok 36 |

Článok 34 ods. 1 a ods. 2 písm. a) | Článok 36 ods. 1 a ods. 2 písm. a) |

Článok 34 ods. 2 písm. b) | - |

Článok 34 ods. 2 písm. c) | Článok 36 ods. 2 písm. b) |

Článok 34 ods. 3 písm. a) a b) | Článok 36 ods. 3 písm. a) a b) |

Článok 35 ods. 1 | Článok 37 ods. 1 písm. a) |

- | Článok 37 ods. 1 písm. b) |

Článok 35 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až f) | - |

Článok 35 ods. 4 | Článok 37 ods. 2 |

Článok 35 ods. 5 | Článok 37 ods. 3 |

Článok 36 ods. 1 až 2 písm. c) | Článok 38 ods. 1 až 2 písm. c) |

Článok 36 ods. 2 písm. d) | - |

Článok 36 ods. 3 | - |

Článok 36 ods. 4 | Článok 38 ods. 3 |

Článok 36 ods. 5 | Článok 38 ods. 4 |

Článok 36 ods. 6 | Článok 38 ods. 5 |

Článok 36 ods. 7 | - |

Článok 37 | Článok 39 |

Článok 38 | Článok 40 |

Článok 39 | Článok 41 |

Článok 39 ods. 1 písm. a) | Článok 41 ods. 1 písm. a) |

- | Článok 41 ods. 1 písm. a) bod i) |

Článok 39 ods. 1 písm. a) bod i) | Článok 41 ods. 1 písm. a) bod ii) |

Článok 39 ods. 1 písm. a) bod ii) | Článok 41 ods. 1 písm. a) bod iii) |

Článok 39 ods. 1 písm. a) bod iii) | - |

Článok 39 ods. 1 písm. b) | Článok 41 ods. 1 písm. b) |

Článok 39 ods. 1 písm. c) a d) | - |

Článok 39 ods. 1 písm. e) | Článok 41 ods. 1 písm. c) |

- | Článok 41 ods. 2 a 3 |

Článok 39 ods. 2 | Článok 41 ods. 4 |

Článok 39 ods. 3 | - |

- | Článok 41 ods. 5 až 8 |

Článok 39 ods. 4 | Článok 41 ods. 9 |

Článok 39 ods. 5 | Článok 41 ods. 10 |

Článok 39 ods. 6 | Článok 41 ods. 11 |

Článok 40 | Článok 42 |

Článok 41 | Článok 43 |

- | Článok 44 |

Článok 42 | Článok 45 |

Článok 43 | Článok 46 |

Článok 44 | Článok 47 |

- | Článok 48 |

Článok 45 | Článok 49 |

Článok 46 | Článok 50 |

Príloha I | Príloha I |

Príloha II | Príloha II |

Príloha III | - |

- | Príloha III |

- | Príloha IV |

[1] Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13.

[2] Zelená kniha a o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme – KOM(2007) 301.

[3] Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L, 30.9.2004, s.12).

[4] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán politiky v oblasti azylu, integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ zo 17. júna 2008 – KOM (2008) 360.

[5] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl – KOM(2009) 66.

[6] Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, dokument Rady 13440/08.

[7] Pozri oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Účinnejší spoločný európsky azylový systém: jednotný postup ako ďalší krok“ – KOM(2004) 503, 15.7.2004.

[8] Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s.1).

[9] Podrobnejšie informácie o právnych predpisoch a praxi jednotlivých krajín možno nájsť v hodnotení vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu.

[10] Ú. v. EÚ […], […], s. […].

[11] Ú. v. EÚ […], […], s. […].

[12] Ú. v. EÚ […], […], s. […].

[13] Ú. v. EÚ […], […], s. […].

[14] Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13.

[15] Ú. v. EÚ L 304, 13.9.2004, s. 12.

[16] Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1.

[17] Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.

[18] Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 190, 18.7.2002, s. 1).

[19] Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.