52009PC0102

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 4.3.2009

KOM(2009)102 v konečnom znení

2009/0033 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

- Dôvody a ciele návrhu

Hlavným cieľom navrhovaného nariadenia je vytvoriť právny rámec pre hodnotenie správneho uplatňovania tých prvkov schengenského acquis , ktoré tvoria súčasť práva Spoločenstva. Toto nariadenie sa viaže na návrh rozhodnutia, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na monitorovanie uplatňovania tých prvkov schengenského acquis , ktoré sú súčasťou práva EÚ. Účelom tohto dvojitého hodnotiaceho mechanizmu je zachovanie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi v ich schopnosť efektívne a účinne uplatňovať sprievodné opatrenia, ktoré umožňujú vytvoriť oblasť bez vnútorných hraníc.

Celkovými cieľmi nového mechanizmu by malo byť zabezpečenie transparentného, efektívneho a dôsledného vykonávania schengenského acquis , ako aj zohľadnenie zmien v právnej úprave po integrácii schengenského acquis do rámca Európskej únie.

- Všeobecný kontext

Priestor bez vnútorných hraníc vytvorený schengenským acquis – schengenský priestor – bol vyvinutý v rámci medzivládnej spolupráce koncom 80. a začiatkom 90. rokov členskými štátmi, ktoré chceli zrušiť kontroly na vnútorných hraniciach a na tento účel zaviesť sprievodné opatrenia, ako sú spoločné pravidlá na kontrolu vonkajších hraníc, spoločná vízová politika, policajná a justičná spolupráca a vytvorenie Schengenského informačného systému (SIS). Kontroly na vnútorných hraniciach nebolo možné zrušiť v rámci Spoločenstva, pretože členské štáty sa nemohli dohodnúť na potrebe ich zrušenia v snahe dosiahnuť cieľ voľného pohybu osôb (článok 14 Zmluvy o ES). V priebehu rokov však všetky vtedajšie členské štáty výnimkou Spojeného kráľovstva a Írska vstúpili do schengenského priestoru.

Schengenské acquis sa vstupom Amsterdamskej zmluvy do platnosti v roku 1999 stalo súčasťou rámca Európskej únie[1].

Schengenský priestor je založený na úplnej vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o schopnosť plne vykonávať sprievodné opatrenia, ktoré umožňujú zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach: napr. kontroly na vonkajších hraniciach vykonávajú členské štáty nielen na ochranu svojich vlastných záujmov, ale aj v mene všetkých ostatných členských štátov, do ktorých by ľudia mohli cestovať po prekročení vonkajších hraníc schengenského priestoru.

S cieľom získať a udržať túto vzájomnú dôveru zriadili v roku 1998 členské štáty patriace do schengenského priestoru stály výbor. Jeho mandát je stanovený v rozhodnutí schengenského výkonného výboru (SCH/Com-ex (98) 26 def) a pozostáva z dvoch odlišných úloh:

1. overovania, či členské štáty uchádzajúce sa o vstup do schengenského priestoru („uvedenie do platnosti/uplatnenie“) splnili všetky podmienky pre uplatňovanie schengenského acquis (t. j. zrušenie hraničných kontrol);

2. overovania, či členské štáty vykonávajúce acquis správne uplatňujú schengenské acquis („vykonávanie“).

Schengen tak rozlišuje medzi „uvedením do platnosti“ a „vykonávaním“. V prvom rade je preto potrebné predtým, ako bude možné acquis uviesť do platnosti, vykonať kontroly s cieľom určiť, či boli splnené podmienky, pokiaľ ide o vzájomnú dôveru. Po druhé, vzájomnú dôveru je potrebné zachovávať prostredníctvom kontroly správneho vykonávania acquis . V medzivládnej fáze Schengenu boli potrebné osobitné ustanovenia na overovanie správneho vykonávania.

Schengenské acquis bolo začlenené do rámca Európskej únie bez toho, aby sa o ňom znovu rokovalo. Stály výbor a jeho mandát z roku 1998 sa tak prevzali bezo zmien, s výnimkou toho, že stály výbor sa stal pracovnou skupinou Rady pre schengenské hodnotenie (SCH-EVAL). Táto skupina funguje na základe článku 66 Zmluvy o ES a článkov 30 a 31 Zmluvy o EÚ, keďže schengenské acquis zahŕňa opatrenia prvého a tretieho piliera.

Z dôvodu jeho medzivládneho charakteru bolo schengenské hodnotenie, a stále je, úplne v rukách členských štátov, pričom Komisia sa zúčastňuje ako pozorovateľ. Je to logický prístup pre prvú časť mandátu, keďže v acquis EÚ/Spravodlivosť a vnútorné veci neexistuje nič podobné, pokiaľ ide o rozlišovanie medzi „uvedením do platnosti“ a „vykonávaním“. Je potrebné navyše poznamenať, že rozhodovací postup pre zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a plné uplatňovanie schengenského acquis bolo stanovené v prístupových zmluvách pre rozšírenia v rokoch 2004 a 2007, a teda v primárnom práve. V aktoch o pristúpení sa ustanovilo rozhodnutie Rady po konzultácii Európskeho parlamentu. Právo iniciatívy Komisie sa neustanovuje.

Tento prístup je menej logický pre druhú časť mandátu, najmä pokiaľ ide o otázky prvého piliera. Už v čase integrácie acquis preto Komisia vydala vyhlásenie, v ktorom uvádza, že „sa domnieva, že integrácia rozhodnutia výkonného výboru zriaďujúceho Stály výbor Schengenského vykonávacieho dohovoru (SCH/Com-ex (98) 26 Def zo 16.9.1998) do rámca únie sa žiadnym spôsobom nedotkne právomocí, ktoré jej pripadli zmluvami, najmä jej zodpovednosti v úlohe správcu zmlúv.“

Keďže hodnotenie pred uvedením do platnosti má pre členské štáty zásadný význam pre vytvorenie vzájomnej dôvery, zdá sa byť odôvodnené, aby zostalo v zodpovednosti členských štátov. V prípade, že členský štát nedodržiava vydané odporúčania, nemožno prijať žiadne rozhodnutie týkajúce sa zrušenia hraničných kontrol, čo je účinným stimulom pre úplné a správne uplatňovanie acquis. Komisia sa bude naďalej plne zúčastňovať týchto hodnotení ako pozorovateľ.

- Potreba zlepšiť hodnotenie správneho uplatňovania acquis

Haagsky program z roku 2004 vyzýva Komisiu, „ aby potom, ako sa dokončí odstraňovanie kontrol na vnútorných hraniciach, predložila návrh na doplnenie existujúceho Schengenského hodnotiaceho mechanizmu o dozorný mechanizmus, čím sa zabezpečí plná účasť expertov členských štátov a zahrnutie neohlásených kontrol .“

Od roku 1999 sa uskutočnilo niekoľko diskusií medzi členskými štátmi a Komisiou o zefektívnení schengenského hodnotiaceho mechanizmu, najmä pokiaľ ide o druhú časť mandátu, konkrétne o overenie správneho uplatňovania acquis po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach. Určili sa tieto hlavné nedostatky:

1. Súčasná metodológia pre hodnotiace mechanizmy je neprimeraná. Pravidlá pre dôslednosť a periodicitu hodnotení nie sú jasné. Nie je vytvorená prax vykonávania neohlásených návštev na mieste.

2. Je potrebné vyvinúť metodológiu pre stanovovanie priorít založenú na analýze rizík.

3. Je potrebné zabezpečiť stálu vysokú kvalitu odborných znalostí počas vykonávania hodnotenia. Experti zúčastňujúci sa hodnotenia by mali mať primeranú úroveň právneho povedomia a praktické skúsenosti. Vyslanie experta z každého členského štátu na každú návštevu na mieste môže negatívne ovplyvniť efektívnosť návštevy Musí sa stanoviť vhodný počet expertov, ktorí sa zúčastnia návštev.

4. Následný hodnotiaci mechanizmus pre posudzovanie opatrení prijatých na základe odporúčaní vydaných po návštevách na mieste sa musí zlepšiť, keďže opatrenia prijaté na odstránenie nedostatkov, ako aj časový rámec pre ich odstránenie sa v jednotlivých členských štátoch líšia.

5. Inštitucionálna zodpovednosť Komisie ako strážkyne Zmluvy v záležitostiach prvého piliera, sa neodráža v súčasnom systéme hodnotenia.

Nasledujúce body sú zamerané na riešenie týchto nedostatkov:

Metodológia hodnotení

Týmto návrhom sa zavádza jasné programovanie na základe viacročných a ročných programov ohlásených aj neohlásených návštev na mieste. Členské štáty budú naďalej pravidelne hodnotené s cieľom zaistiť celkové správne uplatňovanie acquis . Všetky časti schengenského acquis , ktoré majú svoj právny základ v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, môžu byť predmetom hodnotenia.

Toto hodnotenie môže byť založené na odpovediach na dotazníky, návštevách na mieste alebo ich kombinácii, pričom v prípade kombinácie sa návštevy môžu konať krátko po prijatí odpovedí na dotazníky.

V posledných rokoch členské štáty nepovažovali za potrebné vykonať hodnotenia na mieste týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných záležitostiach, v oblasti zbraní a drog. Ochrana údajov taktiež nebola vždy predmetom hodnotení na mieste.

Návštevy na mieste však nie sú obmedzené na vonkajšie hranice a víza a môžu sa týkať všetkých častí schengenského acquis vrátane ustanovení o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach. Pokiaľ však ide o zbrane, je potrebné poznamenať, že keď bolo acquis začlenené do rámca EÚ, príslušné ustanovenia schengenského acquis boli nahradené smernicou Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní[2]. Komisia bola v súlade so Zmluvou o ES poverená overením správnej transpozície tejto smernice . Keďže členské štáty nikdy nepovažovali za potrebné vykonávať hodnotenia na mieste, nie je potrebné zahrnúť overenie správnej transpozície tejto smernice do tohto návrhu.

Konkrétnu potrebu návštevy na mieste stanoví Komisia po porade s členskými štátmi, pričom zohľadní zmeny právnych predpisov, postupov alebo organizácie v danom členskom štáte, ako aj analýzu rizík, ktorú vykonala agentúra Frontex, pokiaľ ide o vonkajšie hranice a víza.

Okrem toho, môžu byť v prípade potreby do ročného programu zahrnuté aj tematické alebo regionálne hodnotenia.

Okrem týchto pravidelných hodnotení sa navyše môžu vykonať neohlásené návštevy na mieste na základe analýzy rizík vykonanej agentúrou Frontex alebo iným zdrojom, ktorá by poukazovala na potrebu vykonať neohlásenú návštevu.

Viacročný aj ročný program možno v prípade potreby vždy prispôsobiť.

Odborné znalosti členských štátov

Experti členských štátov sú tiež zapojení do overovania správneho uplatňovania v ostatných oblastiach práva Spoločenstva, napr. leteckej alebo námornej bezpečnosti. Keďže správne vykonávanie sprievodných opatrení umožňujúcich zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach má zásadný význam pre vnútornú bezpečnosť členských štátov, experti z členských štátov budú naďalej zohrávať dôležitú úlohu v procese hodnotenia. Budú sa zúčastňovať na ohlásených aj neohlásených návštevách a radiť Komisii pri vypracúvaní návrhu viacročných a ročných programov hodnotenia.

S cieľom zaručiť vysokú kvalitu odborných znalostí, musia členské štáty zabezpečiť, aby experti disponovali potrebnou kvalifikáciou vrátane dobrých teoretických vedomostí a praktických skúseností v oblastiach hodnotenia, ako aj dôkladnými znalosťami zásad návštev na mieste, postupov a techník.

Príslušné inštitúcie (napr. Frontex) by mali poskytnúť primeranú odbornú prípravu a členským štátom by sa mali poskytnúť finančné prostriedky na iniciatívy zamerané na špecifické vzdelávanie v oblasti hodnotenia schengenského acquis (vrátane odbornej prípravy o prioritách pre akcie Spoločenstva prijatých v súlade s pravidlami stanovenými Fondom pre vonkajšie hranice)[3].

Vzhľadom na potrebu znížiť počet zúčastnených expertov pre zabezpečenie účinného hodnotenia na mieste, by sa počet expertov zúčastnených na ohlásených návštevách mal obmedziť na osem. Keďže získať v krátkom čase expertov, ktorí by sa mohli zúčastniť na neohlásených návštevách, môže byť ťažšie, počet expertov zúčastnených na takýchto návštevách by sa mal obmedziť na šesť.

Keďže správne vykonávanie opatrení na zabezpečenie voľného pohybu osôb v súlade s článkom 14 Zmluvy o ES nemá vplyv na vnútornú bezpečnosť ostatných členských štátov, hodnotením zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach možno v plnej miere poveriť Komisiu. Je vhodné uviesť, že overenie zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach nespadá do medzivládneho mandátu.

Následné opatrenia po hodnotení

S cieľom účinne riešiť odhalené slabé stránky a nedostatky by sa zistenia správy mali zaradiť do jednej z troch kategórií. Dotknutý členský štát by mal poskytnúť do dvoch týždňov svoje pripomienky k správe a v rámci šiestich týždňov akčný plán na odstránenie nedostatkov. Členský štát bude povinný do šiestich mesiacov podať správu o vykonávaní tohto akčného plánu. V závislosti od určeného nedostatku môže Komisia naplánovať a vykonať ohlásené a neohlásené návštevy na mieste s cieľom overiť správne vykonávanie akčného plánu. V prípade závažných nedostatkov musí Komisia okamžite informovať Radu.

Týmto nie je dotknutá právomoc Komisie začať konanie vo veci porušenia v akejkoľvek fáze hodnotenia. Členský štát môže porušiť acquis, napr. keď odmietne vstup osobám, ktoré majú platné schengenské víza vydané iným členským štátom. V takýchto prípadoch nie je ohrozená vnútorná bezpečnosť členského štátu, porušuje sa však právo Spoločenstva.

Integrácia schengenského acquis do rámca Európskej únie

Vzhľadom na povinnosti Komisie vyplývajúce zo Zmluvy o ES je pre Komisiu dôležité, aby sa ujala schengenského procesu hodnotenia s cieľom vyhodnotiť správne uplatňovanie acquis po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach. Expertíza členských štátov je však tiež dôležitá, aby sa mohlo overiť vykonávanie na mieste, ako aj zachovať vzájomná dôvera medzi členskými štátmi.

Náklady na účasť expertov členského štátu sa pokryjú z rozpočtu EÚ.

Takisto by sa malo uviesť, že pokiaľ ide o ustanovenia uplatňované členskými štátmi po ich pristúpení, Komisia si ponecháva svoje právomoci strážkyne Zmlúv. Nový hodnotiaci mechanizmus nezahŕňa správne uplatňovanie týchto ustanovení, keďže ho najprv musí vyhodnotiť Rada s cieľom určiť, či možno zrušiť kontroly na vnútorných hraniciach.

- Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Rozhodnutie výkonného výboru o zriadení Stáleho výboru Schengenského vykonávacieho dohovoru (SCH/Com-ex (98) 26 Def zo 16.9.1998).

- Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Tento návrh je v súlade s platnými politikami a cieľmi Európskej únie, najmä s cieľom vytvoriť a zachovať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

Od roku 1999 sa v rámci pracovnej skupiny Rady pre schengenské hodnotenie uskutočnilo niekoľko diskusií s cieľom zabezpečiť účinnejší schengenský hodnotiaci mechanizmus. Skupina napríklad súhlasila, že obmedzí počet expertov, ktorí sa zúčastňujú na hodnoteniach. Táto dohoda však nie je právne záväzná a každý členský štát má stále právo vyslať na hodnotiacu návštevu experta, čo niekedy sťažuje zaistenie hladkého fungovania týchto návštev. Okrem toho sa prediskutovala aj periodicita a metodológia hodnotení.

V apríli 2008 Komisia zorganizovala stretnutie expertov. Členské štáty súhlasili s posúdením nedostatkov, ktoré stanovila Komisia. Zatiaľ čo členské štáty uznali potrebu zmeniť súčasný mechanizmus, niektoré z nich vyjadrili pochybnosti týkajúce sa inštitucionálnej úlohy Komisie v novom schengenskom hodnotiacom mechanizme.

3. PRÁVNE ASPEKTY NÁVRHU

- Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Týmto nástrojom sa vytvára nový schengenský hodnotiaci mechanizmus s cieľom zabezpečiť transparentné, efektívne a dôsledné vykonávanie schengenského acquis . Odráža aj zmeny v právnej úprave po integrácii schengenského acquis do rámca Európskej únie.

- Právny základ

Článok 66 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Právnym základom pre medzivládny mandát sa stali článok 66 Zmluvy o ES (ako aj články 30 a 31 Zmluvy o EÚ pre časť tretieho piliera) a ), keďže právny základ a oblasti hodnotenia zostávajú rovnaké.

- Subsidiarita a proporcionalita

V súlade so zásadou subsidiarity možno cieľ navrhovaného nástroja, konkrétne zefektívnenie existujúceho schengenského hodnotiaceho mechanizmu, ktorý v súčasnosti patrí do zodpovednosti Rady, dosiahnuť len na úrovni Spoločenstva.

Tento návrh zostáva v súčasnom rámci, pričom sa obmedzí počet zúčastnených expertov a zvýši účinnosti. Návrh nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie jeho cieľov.

- Výber právneho nástroja

Hodnotiaci mechanizmus na zabezpečenie správneho uplatňovania práva Spoločenstva si vzhľadom na svoju podstatu nemôže od členských štátov vyžadovať žiadne konanie na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov, takže zvoleným nástrojom je nariadenie.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Komisia pripravila spoločný finančný výkaz, ktorý sa uplatňuje aj na navrhované rozhodnutie podľa hlavy VI Zmluvy o EÚ. Je priložený k tomuto nariadeniu. Komisii, ktorá bude zodpovedná za nový schengenský hodnotiaci mechanizmus, bude potrebné poskytnúť primerané ľudské a finančné zdroje. Uhradia sa aj náklady vzniknuté vyslaním expertov z členských štátov.

5. DODATOčNÉ INFORMÁCIE

Dôsledky existencie rôznych protokolov pripojených k zmluvám a dohôd o pridružení uzatvorených s tretími krajinami

Právnym základom tohto návrhu je hlava IV Zmluvy o ES, to znamená, že sa uplatňuje systém „variabilnej geometrie“ uvedený v protokoloch o postavení Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska a v schengenskom protokole.

Tento návrh vychádza zo schengenského acquis . Vzhľadom na rôzne protokoly sa preto musia zohľadniť tieto dôsledky:

Spojené kráľovstvo a Írsko : Tento návrh predstavuje hodnotiaci mechanizmus, ktorý sa týka častí schengenského acquis , ktorých sa Spojené kráľovstvo a Írsko nezúčastňujú v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis a rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis . Spojené kráľovstvo a Írsko sa preto zúčastňujú na prijatí tohto nariadenia a sú ním viazané alebo podliehajú jeho uplatňovaniu len do tej miery, do akej hodnotiaci mechanizmus zahŕňa tie časti schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo a Írsko zúčastňujú, ako napríklad zodpovednosť prepravcov a oblasť drog.

Dánsko : Podľa protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o EÚ a k Zmluve o ES sa Dánsko nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa hlavy IV Zmluvy o ES s výnimkou „opatrení vymedzujúcich tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza“, alebo „opatrení týkajúcich sa jednotného formátu víz“.

Tento návrh vychádza zo schengenského acquis a podľa článku 5 protokolu sa „po rozhodnutí Rady o návrhu alebo podnetu na rozvoj Schengenského acquis podľa ustanovení Hlavy IV Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodne Dánsko do šiestich mesiacov o tom, či toto rozhodnutie prevezme do svojho právneho poriadku”.

Dôsledky dvojfázového postupu pri implementácii nástrojov vychádzajúcich zo schengenského acquis pre nové členské štáty (Bulharsko, Cyprus a Rumunsko):

V článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003 [4] a v článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005[5] sa uvádza, že ustanovenia Schengenského acquis a aktov, ktoré z neho vychádzajú alebo s ním akokoľvek inak súvisia a sú uvedené v prílohe I a prílohe II k týmto aktom, budú pre nové členské štáty záväzné a uplatniteľné od dátumu pristúpenia. Ustanovenia a akty, ktoré nie sú uvedené v prílohách, ale sú pre nové členské štáty záväzné od dátumu pristúpenia, sa budú v nových členských štátoch uplatňovať podľa príslušného rozhodnutia, ktoré Rada v tomto zmysle prijme v súlade s týmito článkami.

Ide o dvojfázový postup implementácie, pri ktorom sú určité ustanovenia schengenského acquis záväzné a uplatniteľné odo dňa pristúpenia k Únii, zatiaľ čo iné, obzvlášť tie, ktoré sú neoddeliteľne spojené s odstránením kontrol na vnútorných hraniciach, sú záväzné odo dňa pristúpenia, ale v nových členských štátoch sa uplatňujú až po tom, keď Rada prijme v tejto súvislosti rozhodnutie.

Tento nástroj špecifikuje, ako sa má zabezpečiť správne vykonávanie acquis po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach.

Je potrebné zdôrazniť, že pre ustanovenia, ktoré sa uplatňujú pristúpením, si Komisia zachováva svoje právomoci ako strážkyňa zmlúv. Hodnotiaci mechanizmus zavedený týmto nástrojom sa na tieto ustanovenia bude uplatňovať len po tom, ako Rada vykonala schengenské hodnotenie na určenie toho, či kontroly na vnútorných hraniciach možno zrušiť.

Nórsko a Island: Pokiaľ ide o Nórsko a Island, tento návrh rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka pridruženia týchto dvoch štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [6].

Švajčiarsko: Pokiaľ ide o Švajčiarsko, tento návrh rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [7].

Lichtenštajnsko: Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, tento návrh rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ktorý patrí do oblastí uvedených v článku 1 body A až G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES[8].

Je však potrebné zdôrazniť, že porušenia zistené pri uplatňovaní schengenského acquis zo strany Islandu, Nórska, Švajčiarska a Lichtenštajnska sa musia riešiť pred zmiešanými výbormi zriadenými na základe uvedených dohôd, pričom sa uplatňujú príslušné ustanovenia pre urovnávanie sporov.

Účasť expertov z členských štátov, ktoré ešte plne neuplatňujú acquis alebo ktorým bolo umožnené uplatňovať len časť acquis :

Pokiaľ ide o Cyprus, Bulharsko a Rumunsko, experti týchto krajín sa môžu zúčastňovať na hodnotení tých častí acquis , ktoré už uplatňujú v súlade s príslušnými aktmi o pristúpení (napr. vonkajšie hranice s výnimkou SIS).

Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo a Írsko, ich experti sa môžu zúčastňovať len na hodnoteniach tých častí acquis , ktoré už boli uvedené do platnosti.

2009/0033 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na článok 66,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1) Komisia bola v Haagskom programe[9] vyzvaná, aby potom, ako sa dokončí odstraňovanie kontrol na vnútorných hraniciach, predložila návrh na doplnenie existujúceho Schengenského hodnotiaceho mechanizmu o dozorný mechanizmus, čím sa zabezpečí plná účasť expertov členských štátov a zahrnutie neohlásených kontrol.

(2) Rozhodnutím výkonného výboru zo 16. septembra 1998[10] bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu. Stály výbor získal mandát, aby, po prvé, stanovil, či kandidátsky štát splnil všetky podmienky na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach, a po druhé, zabezpečil správne uplatňovanie schengenského acquis štátmi, ktoré acquis už plne vykonávajú.

(3) Osobitný hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis je potrebný z dôvodu potreby zachovať vysokú úroveň vzájomnej dôvery medzi tými členskými štátmi, ktoré sú súčasťou priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach, a z dôvodu potreby zabezpečiť vysokú úroveň jednotných noriem pri uplatňovaní schengenského acquis v praxi. Takýto mechanizmus by mal byť založený na úzkej spolupráci medzi Komisiou a týmito členskými štátmi, bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 226 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

(4) Hodnotiaci mechanizmus vytvorený v roku 1998 by sa mal preto zrevidovať, pokiaľ ide o druhú časť mandátu poskytnutého stálemu výboru. Prvá časť mandátu poskytnutého stálemu výboru by sa mala naďalej uplatňovať tak, ako je stanovené v časti I rozhodnutia zo 16. septembra 1998.

(5) Schengenské acquis obsahuje ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, ako aj ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o Európskej únii. Skúsenosti získané počas predchádzajúcich hodnotení poukazujú na potrebu zachovať jednotný hodnotiaci mechanizmus zahŕňajúci oba piliere.

(6) Toto nariadenie predstavuje potrebný právny základ pre vykonávanie hodnotiaceho mechanizmu v súvislosti so záležitosťami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o Európskom spoločenstve. Rozhodnutie Rady XXXX/XXX/SVV z …, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na monitorovanie uplatňovania schengenského acquis , predstavuje potrebný právny základ pre vykonávanie hodnotiaceho mechanizmu v súvislosti so záležitosťami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o Európskej únii.

(7) Skutočnosť, že právny základ potrebný na vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu tvoria oddelené nástroje, neovplyvňuje zásadu, že všetky hodnotenia by sa mali vykonávať ako časť jedného mechanizmu. Určité ustanovenia týchto nástrojov by preto mali byť totožné.

(8) Hodnotiaci mechanizmus by mal stanoviť transparentné, účinné a jasné pravidlá týkajúce sa metodológie, ktorá sa má uplatňovať na hodnotenia, využívania vysoko kvalifikovaných expertov pre návštevy na mieste a následných opatrení v súvislosti so zisteniami hodnotení. Metodológia by mala najmä obsahovať ustanovenia o neohlásených návštevách na mieste ako doplnenie ohlásených návštev na mieste, najmä pokiaľ ide o kontroly na hraniciach a víza.

(9) Rozsah hodnotiaceho mechanizmu by mal zahŕňať aj overenie príslušných právnych predpisov týkajúcich sa zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach a kontrol v rámci vnútroštátneho územia. Vzhľadom na osobitný charakter týchto ustanovení, ktoré nemajú vplyv na vnútornú bezpečnosť členských štátov, by danými návštevami na mieste mala byť poverená výlučne Komisia.

(10) Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie[11] (ďalej len „Frontex“) by mala podporovať vykonávanie mechanizmu, najmä v oblasti analýzy rizík týkajúcej sa vonkajších hraníc. Tento mechanizmus by sa mal tiež opierať o odborné znalosti agentúry v oblasti vykonávania ad hoc návštev na mieste na vonkajších hraniciach.

(11) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby experti, ktorí sú k dispozícii pre návštevy na mieste, mali potrebné skúsenosti a aby na tento účel absolvovali osobitnú odbornú prípravu. Príslušné inštitúcie (napr. Frontex) by mali poskytnúť primeranú odbornú prípravu a členským štátom by sa mali poskytnúť finančné prostriedky na iniciatívy zamerané na špecifické vzdelávanie v oblasti hodnotenia schengenského acquis, a to prostredníctvom existujúcich finančných nástrojov a ich rozvojom.

(12) Týmto nariadením a rozhodnutím výkonného výboru zo 16. septembra 1998, pokiaľ nie je zrušené týmto nariadením, nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o uplatňovanie ustanovení schengenského acquis uvedených v článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003 v súvislosti s Cyperskou republikou a v článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005 v súvislosti s Bulharskou republikou a Rumunskou republikou.

(13) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním preto viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Keďže toto nariadenie je založené na schengenskom acquis v zmysle ustanovení hlavy IV časti tri Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko by sa v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu malo rozhodnúť v lehote šiestich mesiacov od prijatia tohto nariadenia, či ho bude vykonávať vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku.

(14) Toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis , na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [12], a následným rozhodnutím Rady 2004/926/ES z 22. decembra 2004 o nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení schengenského acquis Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska[13]. Spojené kráľovstvo sa preto zúčastňuje na jeho prijímaní a je ním viazané alebo podlieha jeho uplatňovaniu len do tejto miery.

(15) Toto nariadenie rozvíja ustanovenia schengenského acquis , ktorého sa Írsko zúčastňuje do miery, do akej je schengenské acquis, ktoré je predmetom hodnotenia, zahrnuté do rozhodnutia Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [14]. Írsko sa preto zúčastňuje na jeho prijatí a je ním viazané alebo podlieha jeho uplatňovaniu len do tejto miery.

(16) Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka pridruženia týchto dvoch štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[15], ktorá patrí do oblastí uvedených v článku 1 písm. A až G rozhodnutia Rady 1999/437/ES[16] zo 17. mája 1999 o niektorých opatreniach na uplatňovanie uvedenej dohody, s výnimkou článku 13 ods. 7 a tretej zarážky článku 16.

(17) Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [17], ktorá patrí do oblastí uvedených v článku 1 písm. A až G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[18] z 27. februára 2008 s výnimkou článku 13 ods. 7 a tretej zarážky článku 16.

(18) Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie rozvíja ustanovenia schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ktorý patrí do oblasti uvedenej v článku 1 písm. A až G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES[19] z 26. marca 2008 s výnimkou článku 13 ods. 7a tretej zarážky článku 16.

(19) Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý vychádza zo schengenského acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003.

(20) Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý vychádza zo schengenského acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis v členských štátoch, ktoré plne uplatňujú schengenské acquis , a v členských štátoch, ktorým bola Radou povolená účasť na niektorých z ustanovení schengenského acquis .

Členské štáty, ktorým bola povolená účasť na niektorých z ustanovení schengenského acquis , sa zúčastnia len hodnotenia ustanovení, na ktoré sa povolenie vzťahuje a ktoré tieto krajiny už uplatňujú.

Členské štáty, ktoré acquis ešte plne neuplatňujú, sa zúčastnia len na hodnotení tých častí acquis , ktoré už uplatňujú.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa používa tento pojem:

„Schengenské acquis “ znamená ustanovenia schengenského acquis , ktoré sú začlenené do rámca Európskej únie protokolom pripojeným k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, ako aj akty, ktoré zo schengenského acquis vychádzajú alebo s ním inak súvisia, a to pokiaľ tieto ustanovenia a akty majú svoj právny základ v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

Článok 3

Zodpovednosť

1. Za vykonávanie tohto hodnotiaceho mechanizmu je zodpovedná Komisia. Tento mechanizmus je koordinovaný skupinou (ďalej len „koordinačná skupina“) zloženou zo zástupcov členských štátov a Komisie. Skupine predsedá zástupca Komisie. Komisia môže pozvať agentúru Frontex, aby sa zúčastnila koordinačnej skupiny.

2. Členské štáty spolupracujú s Komisiou v rámci koordinačnej skupiny, aby jej tak umožnili plniť si úlohy, ktorými bola poverená týmto nariadením. Členské štáty spolupracujú s Komisiou aj počas prípravnej fázy hodnotenia, fázy návštev na mieste, predkladania správ a fázy následných opatrení po hodnotení.

Článok 4

Hodnotenia

1. Hodnotenia môžu pozostávať z dotazníkov a návštev na mieste. Oba spôsoby môžu byť doplnené prezentáciami hodnoteného členského štátu o oblasti, ktorá je predmetom hodnotenia. Návštevy na mieste a dotazníky sa môžu vo vzťahu ku konkrétnym členským štátom a oblastiam použiť oddelene alebo v kombinácii. Návštevy na mieste môžu byť ohlásené alebo neohlásené.

2. Osobitné oblasti, ktoré môžu byť predmetom hodnotenia, sú vymenované v prílohe k tomuto nariadeniu, pokiaľ sa tieto oblasti týkajú aktov alebo ustanovení, ktoré majú svoj právny základ v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva. Zoznam týchto oblastí uvedený v prílohe nie je taxatívny.

Článok 5

Viacročný program

1. Komisia v úzkej spolupráci s koordinačnou skupinou vypracuje viacročný program hodnotenia na obdobie piatich rokov. Program sa vypracuje najneskôr do troch mesiacov pred začiatkom ďalšieho päťročného obdobia.

2. Viacročný program bude obsahovať zoznam členských štátov, ktoré majú byť každý rok hodnotené. Každý členský štát bude hodnotený aspoň raz počas každého päťročného obdobia. Poradie hodnotenia členských štátov vychádza z analýzy rizík a zohľadňuje migračné tlaky, čas, ktorý uplynul od posledného hodnotenia, a vyváženosť medzi rôznymi časťami schengenského acquis , ktoré sa majú hodnotiť.

3. K viacročnému programu bude pripojený štandardný dotazník.

4. Viacročný program sa môže v prípade potreby upraviť, a to v úzkej spolupráci s koordinačnou skupinou.

Článok 6

Analýza rizík

1. Agentúra Frontex najneskôr do 30. septembra každého roka predloží Komisii analýzu rizík, v ktorej zohľadní migračný tlak a uvedie odporúčania pre priority hodnotení v nadchádzajúcom roku. V odporúčaniach sa uvedú osobitné časti vonkajších hraníc a osobitné hraničné priechody, ktoré sa majú v nadchádzajúcom roku v rámci viacročného programu hodnotiť. Komisia sprístupní túto analýzu rizík členským štátom.

2. Agentúra Frontex v lehote uvedenej v ods. 1 predloží Komisii osobitnú analýzu rizík s odporúčaniami pre priority hodnotení, ktoré sa majú vykonať prostredníctvom neohlásených návštev na mieste v nadchádzajúcom roku. Tieto odporúčania môžu zahŕňať akýkoľvek región alebo osobitnú oblasť a budú obsahovať zoznam aspoň desiatich osobitných častí vonkajších hraníc a desať osobitných hraničných prechodov.

Článok 7

Ročný program

1. Komisia po zohľadnení analýzy rizík poskytnutej agentúrou Frontex podľa článku 6 vypracuje najneskôr do 30. novembra predchádzajúceho roka ročný program hodnotenia. Do programu sa môže zahrnúť hodnotenie:

- uplatňovania acquis jedným členským štátom, ako sa uvádza vo viacročnom programe;

a okrem toho, ak to bude potrebné:

- uplatňovania osobitných častí acquis v niekoľkých členských štátoch (tematické hodnotenia);

- uplatňovanie acquis skupinou členských štátov (regionálne hodnotenia).

2. V prvej časti programu vypracovaného Komisiou v úzkej spolupráci s koordinačnou skupinou sa vymenujú členské štáty, ktoré sa podľa viacročného programu majú hodnotiť v nasledujúcom roku. V tejto časti sa uvedie zoznam oblastí, ktoré sa majú hodnotiť, ako aj dotazník, ktorý sa predloží dotknutým členským štátom. Ak je v tomto štádiu možné posúdenie, v programe sa uvedie zoznam návštev na mieste, ktoré sa majú vykonať.

Komisia po analýze odpovedí na dotazník rozhodne, či sa návšteva na mieste vykoná alebo nie.

Návšteva na mieste sa uskutoční najskôr štyri mesiace po tom, čo Komisia informovala o dotazníku príslušné členské štáty.

3. V druhej časti programu vypracovanej Komisiou sa uvedie zoznam neohlásených návštev na mieste, ktoré sa majú vykonať v nadchádzajúcom roku. Táto časť sa považuje za dôvernú a neoznamuje sa členským štátom.

4. Viacročný program sa môže v prípade potreby upraviť v súlade s ustanoveniami uvedenými v odseku 2 a 3.

Článok 8

Zoznam expertov

1. Komisia vytvorí zoznam expertov určených členskými štátmi pre účasť na návštevách na mieste. Tento zoznam sa oznámi sa koordinačnej skupine.

2. Členské štáty označia príslušné oblasti odborných znalostí každého experta podľa oblastí uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu. Členské štáty oznamujú Komisii čo najskôr všetky zmeny týchto údajov.

3. Členské štáty uvedú, ktorí experti môžu byť dostupní pre neohlásené návštevy na mieste v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 9 ods. 5.

4. Experti disponujú primeranou kvalifikáciou vrátane dobrých teoretických vedomostí a praktických skúseností v oblastiach zahrnutých do hodnotiaceho mechanizmu, ako aj dôkladnými znalosťami zásad hodnotenia, postupov a techník, a sú schopní efektívne komunikovať v spoločnom jazyku.

5. Členské štáty zabezpečia, aby nimi určení experti spĺňali požiadavky uvedené v predchádzajúcom odseku a uvedú, akú odbornú prípravu títo experti absolvovali. Členské štáty okrem toho zabezpečia, aby experti absolvovali stálu odbornú prípravu, ktorá im umožní tieto požiadavky naďalej spĺňať.

Článok 9

Tímy zodpovedné za návštevy na mieste

1. Návštevy na mieste vykonávajú tímy vymenované Komisiou. Tímy tvoria experti vybraní zo zoznamu expertov uvedeného v článku 8 a úradník(-ci) Komisie. Komisia zabezpečí geografickú vyváženosť a odbornosť expertov zúčastnených v jednotlivých tímoch. Experti členských štátov sa nezúčastnia na návšteve na mieste v členskom štáte, v ktorom sú zamestnaní.

2. Komisia môže pozvať agentúru Frontex, aby vymenovala zástupcu agentúry, ktorý sa zúčastní návštevy vonkajších hraníc ako pozorovateľ.

3. Počet expertov zúčastňujúcich sa na hodnotiacich návštevách nesmie presiahnuť osem pre ohlásené návštevy na mieste a šesť pre neohlásené návštevy na mieste.

4. V prípade ohlásených návštev členské štáty, ktorých experti boli vymenovaní v súlade s ods. 1, budú informované Komisiou najneskôr štyri týždne pred plánovanou návštevou na mieste. Členské štáty potvrdia dostupnosť expertov do jedného týždňa.

5. V prípade neohlásených návštev členské štáty, ktorých experti boli vymenovaní v súlade s ods. 1, budú informované Komisiou najneskôr jeden týždeň pred plánovanou návštevou na mieste. Členské štáty potvrdia dostupnosť expertov do 48 hodín.

6. Koordinačným expertom pre návštevy na mieste je úradník Komisie.

Článok 1 0

Vykonávanie návštev na mieste

1. Tímy návštev na mieste podniknú všetky potrebné prípravné činnosti s cieľom zabezpečiť účinnosť, primeranosť a dôslednosť návštev na mieste.

2. Pred vykonaním návštevy na mieste sú členské štáty informované:

- aspoň dva mesiace predtým, ako sa má uskutočniť ohlásená návšteva na mieste;

- aspoň 24 hodín pred uskutočnením neohlásenej návštevy na mieste.

3. Každý člen tímu návštevy na mieste je vybavený identifikačným dokladom, ktorým sa v mene Komisie povoľujú návštevy na mieste.

4. Príslušný členský štát zabezpečí, aby sa tímy expertov mohli priamo obrátiť na zodpovedné osoby. Zabezpečí prístup tímu do všetkých oblastí, priestorov a k dokumentom potrebným na hodnotenie. Tento členský štát tiež zabezpečí, aby tím mohol vykonávať svoj mandát s cieľom overiť činnosti týkajúce sa hodnotených oblastí.

5. Príslušný členský štát pomáha tímu pri plnení jeho úloh prostredníctvom všetkých prostriedkov, ktoré má v rámci svojich zákonných právomocí.

6. V prípade ohlásených návštev na mieste Komisia vopred poskytne príslušnému členskému štátu mená expertov v tíme. Tento členský štát uvedie kontaktný bod, pokiaľ ide o praktické záležitosti návštevy na mieste.

7. Členské štáty sú zodpovedné za vybavenie všetkých potrebných záležitostí týkajúcich sa cesty a ubytovania svojich expertov. Náklady na cestu a ubytovanie expertov zúčastnených na návšteve hradí Komisia.

Článok 11

Dotazník

1. Dotazníky sa týkajú relevantných právnych predpisov a organizačných a technických prostriedkov, ktoré sú dostupné na vykonávanie schengenského acquis, ako aj štatistických údajov pre každú oblasť hodnotenia.

2. Členské štáty poskytnú Komisii svoje odpovede na dotazník do šiestich týždňov od jeho poskytnutia.

Článok 12

Overenie voľného pohybu osôb na vnútorných hraniciach

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 9 sú tímy návštev na mieste pre neohlásené návštevy na mieste na overenie neexistencie kontrol na vnútorných hraniciach zložené len z úradníkov Komisie.

Článok 13

Hodnotiace správy

1. Po každom hodnotení sa vypracuje správa. Správa bude primerane vychádzať zo zistení návštevy na mieste a z dotazníka.

6. Ak hodnotenie vychádza iba z dotazníka alebo neohlásenej návštevy, správu vypracuje Komisia.

7. V prípade ohlásenej návštevy správu vypracuje tím počas návštevy. Úradník Komisie preberá celkovú zodpovednosť za prípravu správy, ako aj za zabezpečenie jej úplnosti a kvality.

2. V správe sa podľa potreby analyzujú kvalitatívne, kvantitatívne, prevádzkové, administratívne a organizačné aspekty a uvedú sa v nej akékoľvek nedostatky alebo slabé stránky zistené počas hodnotenia. Správa obsahuje odporúčania pre odstránenie nedostatkov, ako aj lehoty na ich vykonanie.

3. Pre každé zo zistení správy sa uplatní jedna z nasledujúcich klasifikácií:

8. v súlade;

9. v súlade, vyžaduje sa však zlepšenie;

10. nie je v súlade s vážnymi nedostatkami.

4. Komisia oznámi správu príslušnému členskému štátu do štyroch týždňov od návštevy na mieste alebo prijatia odpovedí na dotazník. Členský štát predloží svoje pripomienky k správe do dvoch týždňov.

Do šiestich týždňov od prijatia správy predloží príslušný členský štát Komisii akčný plán na odstránenie zistených nedostatkov.

5. Správu a odpoveď členského štátu predstaví expert Komisie koordinačnej skupine. Komisia predloží svoje hodnotenie primeranosti akčného plánu. Členské štáty budú vyzvané, aby poskytli pripomienky k správe a akčnému plánu.

6. Do šiestich mesiacov od prijatia správy predloží príslušný členský štát Komisii správu o vykonávaní akčného plánu a následne každé tri mesiace až do úplného splnenia akčného plánu. V závislosti od závažnosti zistených nedostatkov a od opatrení prijatých na ich odstránenie môže Komisia naplánovať ohlásené alebo neohlásené návštevy na mieste s cieľom overiť vykonávanie akčného plánu.

7. Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článku 226 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

8. Ak návšteva na mieste odhalí vážne nedostatky, ktoré by mohli mať značný vplyv na celkovú úroveň bezpečnosti jedného alebo viacerých členských štátov, ktoré plne uplatňujú schengenské acquis, informuje Komisia čo najskôr Radu.

Článok 14

Informácie citlivého charakteru

Tímy považujú akékoľvek informácie získané počas vykonávania svojich povinností za dôverné. Správy vypracované po návštevách na mieste sa klasifikujú ako dokumenty s obmedzeným prístupom. Komisia po porade s dotknutým členským štátom rozhodnú, ktorá časť správy sa môže uverejniť.

Článok 15

Prechodné ustanovenia

1. Prvý viacročný program podľa článku 5 a prvý ročný program podľa článku 7 sa vypracuje šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Dátum začatia oboch programov je jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

2. Prvá analýza rizík agentúry Frontex sa v súlade s článkom 6 poskytne Komisii najneskôr do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

3. Členské štáty určia svojich expertov v súlade s článkom 8 najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 16

Predkladanie správ Európskemu parlamentu a Rade

Komisia predkladá Rade a Európskemu parlamentu ročné správy o hodnoteniach vykonaných podľa tohto nariadenia. Táto správa, ktorá sa uverejní, zahŕňa informácie o:

- hodnoteniach vykonaných počas predchádzajúceho roka,

- záveroch týkajúcich sa jednotlivých hodnotení a aktuálnom stave opatrení na odstránenie nedostatkov a

- akýchkoľvek konaniach vo veci porušenia, ktoré Komisia začala ako dôsledok hodnotení.

Článok 17

Zrušujúce ustanovenie

Pokiaľ sa týka schengenského acquis vymedzeného v článku 2, časť II rozhodnutia výkonného výboru zo 16. septembra 1998 o zriadení Stáleho výboru pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu (SCH/Com-ex (98) 26 def.) nazvaného „Vykonávací výbor pre štáty už uplatňujúce dohovor“ sa zrušuje jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA

- Vnútorné hranice:

- zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach,

- zrušenie prekážok na vnútorných hraniciach.

- Vonkajšie hranice:

- stratégia a organizačná a funkčná štruktúra pohraničných služieb,

- analýza rizík, spravodajské služby a riadenie toku údajov,

- readmisia, vyhostenie a nelegálne prisťahovalectvo vrátane zodpovednosti prepravcov,

- ustanovenia pre vykonávanie kontrol na hraničných priechodoch,

- infraštruktúra hraničných priechodov,

- technické prostriedky dostupné na vonkajších hraniciach pre hraničné kontroly,

- počet a odborná príprava pohraničnej stráže,

- systémy sledovania na hraniciach,

- existujúce formy spolupráce so susednými tretími štátmi.

- Víza:

- ustanovenia o vydávaní víz,

- konzultácia Schengenského informačného systému a vízového informačného systému,

- bezpečnosť priestorov konzulátu,

- ustanovenia a praktické opatrenia týkajúce sa obstarávania schengenských vízových nálepiek a podmienok ich uskladnenia,

- počet a odborná príprava zamestnancov konzulátu,

- IT vybavenie na odhaľovanie falošných a sfalšovaných dokumentov,

- konzulárna spolupráca.

- Ochrana údajov

- právne, organizačné a technické aspekty ochrany osobných údajov,

- opatrenia na predchádzanie prístupu do informačných systémov a k uloženým údajom,

- práva dotknutých osôb a riešenie sťažností,

- dozorná úloha (návštevy na mieste),

- ochrana údajov, pokiaľ ide o vydávanie víz,

- spolupráca s ostatnými orgánmi za ochranu údajov.

- Schengenský informačný systém (SIS) / Sirene

- bezpečnosť údajov,

- bezpečnosť IT systémov a sietí, v ktorých sa údaje spracúvajú,

- bezpečnosť priestorov,

- ustanovenia zákonných a správnych aktov týkajúce sa SIS,

- spracovávanie údajov, vkladanie, úprava, vymazávanie zápisov, opatrenia na kvalitu údajov,

- technická dostupnosť a prevádzková kapacita úradov Sirene,

- prístup konečných užívateľov k relevantným údajom SIS,

- odborná príprava.

- Drogy

- vykonávanie schengenského zdravotného certifikátu a prekážky s tým spojené.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY, KTORÉ MAJÚ ROZPOČTOVÝ VPLYV LEN NA STRANU PRÍJMOV

1. NÁZOV NÁVRHU:

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis , a návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na monitorovanie uplatňovania schengenského acquis .

2. RÁMEC ABM / ABB

Oblasť politiky: Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (hlava 18)

Činnosti: Solidarita – Vonkajšie hranice, vízová politika a voľný pohyb osôb (kapitola 18.02)

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky [prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)] vrátane ich názvov:

V rámci kapitoly 18.02 (Solidarita – Vonkajšie hranice, vízová politika a voľný pohyb osôb) vytvorenie článku 18 02 XX nazvaného „Schengenské hodnotenie“*

*Rozpočtová položka sa má vytvoriť v predbežnom návrhu rozpočtu (PNR) 2010

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu:

Predpokladaný začiatok akcie je rok 2010 alebo 2011. Akcia bude trvalá.

3.3. Rozpočtové charakteristiky:

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevky krajín pridružených k schengenskému priestoru | Príspevky od kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

Pozri 3.1 | Nepovinné | Dif.[20] | ÁNO/ | ÁNO | NIE | Nie [3A] |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | Rok 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | n + 4 | n+5 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky[21] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | p.m. | 0,56 | 0,73 | 0,73 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[22] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | p.m. | 0,56 | 0,73 | 0,73 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | p.m. | 0,56 | 0,73 | 0,73 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[23] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0,12 | 0,61 | 0,85 | 0,85 |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | p.m. | 0,06 | 0,1 | 0,1 |

Celkové orientačné finančné náklady na akciu |

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | a+c+d+e | 0,12 | 1,23 | 1,68 | 1,68 |

PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | b+c+d+e | 0,12 | 1,23 | 1,68 | 1,68 |

Údaje o spolufinancovaní

Ak návrh predpokladá spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku tohto spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa predpokladá spolufinancovanie zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky):

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | Rok n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n+5 a nasl. | Spolu |

…………………… | f |

VRP SPOLU vrátane spolufinancovania | a+c+d+e+f |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

( Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním[24]. V prípade potreby sa finančné prostriedky na rok 2010 sprístupnia presunom v rámci kapitoly 18.02.

( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

( Návrh môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[25] (t. j. nástroj flexibility a revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom:

Súčasný návrh je založený na schengenskom acquis , ako je uvedené v rozhodnutí Rady 1999/437/ES. Tretie krajiny pridružené k schengenskému acquis , Island a Nórsko[26], ako aj Švajčiarsko[27] a Lichtenštajnsko[28] tak prispievajú na náklady.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto)

Pred akciou [rok n-1] | Stav po akcii |

Počet ľudských zdrojov spolu | 1 | 5 | 7 | 7 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreb y, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Z dôvodu medzivládneho pôvodu schengenského acquis je hodnotením súčasného schengenského mechanizmu poverená Rada. Výdavky, ktoré vznikli v rámci hodnotení, sa pokrývajú z vnútroštátnych rozpočtov členských štátov, ktorých experti sa zúčastňujú na schengenskom acquis . Po integrácii schengenského acquis do rámca Európskej únie je potrebné poskytnúť aj právny rámec, v ktorom sa tieto hodnotenia budú vykonávať. Náklady, ktoré prostredníctvom tohto mechanizmu vzniknú, najmä náklady na účasť expertov členských štátov (náhrada cestovných výdavkov a nákladov na ubytovanie počas návštevy na mieste), sa preto budú hradiť z rozpočtu EÚ. Diéty expertov členských štátov sa naďalej hradia z rozpočtu príslušného členského štátu.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Zachovanie schengenského priestoru ako priestoru voľného pohybu bez vnútorných hraníc závisí od efektívneho a účinného hodnotiaceho mechanizmu spolu so sprievodnými opatreniami umožňujúcimi zachovanie takéhoto priestoru bez kontroly na vnútorných hraniciach. Je nevyhnutné prispôsobiť rámce medzivládneho schengenského hodnotenia rámcu EÚ, kde Komisia ako strážkyňa zmlúv preberá svoje povinnosti, pričom plne zabezpečuje účasť expertov z členských štátov s cieľom zachovať vzájomnú dôveru. S cieľom zachovať jednotný súbor hodnotenia, by aj hodnotenie založené na treťom pilieri mala koordinovať Komisia, pričom sa tiež plne zapoja experti členských štátov.

Rada vyzvala Komisiu v Haagskom programe, aby predložila návrh doplňujúci existujúci schengenský hodnotiaci mechanizmus, ktorý zahŕňa expertov členských štátov.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Celkovým cieľom je správne uplatňovanie schengenského acquis vo všetkých oblastiach sprievodných opatrení, čo umožňuje zachovať priestor bez kontroly na vnútorných hraniciach.

Akcia 1: Hodnotenie prostredníctvom návštevy na mieste alebo na základe dotazníkov zahŕňajúcich tieto politické oblasti: vonkajšie hranice, víza, policajná spolupráca na vnútorných hraniciach, Schengenský informačný systém, ochrana údajov, drogy, justičná spolupráca v trestných veciach.

Ukazovateľ: Hodnotenie správneho uplatňovania acquis v správach (plne v súlade; v súlade, vyžaduje sa však zlepšenie; nie je v súlade).

Akcia 2: Hodnotenie prostredníctvom neohlásených návštev na mieste zahŕňajúce oblasť prvého piliera schengenského acquis .

Ukazovateľ: Hodnotenie správneho uplatňovania acquis s cieľom odstrániť osobitné nedostatky. Správa bude vypracovaná po každej návšteve s vyznačením súladu s právom Spoločenstva.

5.4. Spôsob implementácie (orientačný)

( Centralizované hospodárenie

( priamo na úrovni Komisie

( nepriamo delegovaním právomocí na:

( výkonné agentúry

( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme

( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

( s členskými štátmi

( s tretími krajinami

( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

Poznámky:

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

V navrhovaných právnych nástrojoch sa stanovuje vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu pre správne uplatňovanie schengenského acquis . Správne uplatňovanie acquis sa bude hodnotiť v hodnotiacej správe uvedením stupňa súladu. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o uplatňovaní týchto nástrojov.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na agentúru bez obmedzenia vzťahujú ustanovenia nariadenia (ES) č. 1037/1999.

8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok 2010 | Rok 2011 | Rok 2012 | Rok 2013 | Rok n + 4 | Rok n + 5 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci[31] (XX 01 01) | A*/AD | 1 | 4 | 6 | 6 |

B*, C*/AST | 1 | 1 | 1 |

Zamestnanci financovaní[32] podľa článku XX 01 02 |

Iní zamestnanci financovaní[33] podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU | 1 | 5 | 7 | 7 |

8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť (1)

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok 2009

( Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR (2 na rok 2011 a 1 na rok 2012).

( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia) (3)

( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku.

8.2.4. Ostatné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka (číslo a názov) | Rok n | Rok n + 1 | Rok n + 2 | Rok n + 3 | Rok n + 4 | Rok n + 5 a nasl. | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

- intra muros |

- extra muros |

Technická a administratívna pomoc spolu |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | Rok 2010 | Rok 2011 | Rok 2012 | Rok 2013 | Rok n + 4 | Rok n + 5 a nasl. |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 1 | 5 | 7 | 7 |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0,37 | 0,73 | 0,85 | 0,85 |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci |

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 |

8.2.6. Iné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

Rok 2010 | Rok: 2011 | Rok 2012 | Rok 2013 | Rok n + 4 | Rok n + 5 a nasl. | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Služobné cesty |

XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | p.m. | 0,06 | 0,1 | 0,1 |

XX 01 02 11 03 – Výbory[35] |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |

XX 01 02 11 05 – Informačné systémy |

2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | p.m. | 0,06 | 0,1 | 0,1 |

3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) |

Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | p.m. | 0,06 | 0,1 | 0,1 |

Výpočet – Iné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume |

[1] Na tento účel bolo potrebné vymedziť schengenské acquis (rozhodnutie Rady 1999/435/ES, Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 1) a stanoviť právny základ v zmluvách pre každé z ustanovení alebo rozhodnutí, ktoré tvoria toto acquis (rozhodnutie Rady 1999/436/ES, Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 17). Každé ustanovenie acquis získalo právny základ v prvom alebo treťom pilieri. Tie ustanovenia schengenského acquis , pre ktoré nemohol byť stanovený jeden právny základ (t. j. ustanovenia o SIS) sa považovali za súčasť tretieho piliera. Všetky modifikácie tohto acquis musia mať podľa zmlúv správny právny základ.

[2] Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51.

[3] Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 22.

[4] Ú. v. EÚ L 236, 23.10. 2003, s. 33.

[5] Ú. v. EÚ L 157, 23.10. 2005, s. 29.

[6] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[7] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[8] Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.

[9] Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1 (bod 1.7.1).

[10] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 138.

[11] Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s.1).

[12] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[13] Ú. v. EÚ L 395, 31.12.2004, s. 70.

[14] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

[15] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[16] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[17] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[18] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

[19] Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.

[20] Diferencované rozpočtové prostriedky.

[21] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[22] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx.

[23] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01 okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[24] Hodnotiaci mechanizmus sa bude naďalej vykonávať po finančnom roku 2013.

[25] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[26] Posledný odsek článku 12 ods. 1 dohody uzavretej medzi Radou a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36).

[27] Druhá veta článku 11 ods. 3 dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 50).

[28] Článok 3 protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3)

[29] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce.

[30] Ako je uvedené v oddiele 5.3.

[31] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[32] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[33] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.

[34] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušné výkonné agentúry.

[35] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.