21.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 285/35

A.

keďže na barcelonskej konferencii, ktorá sa konala v roku 1995, sa zrodil veľmi ambiciózny projekt, a to vytvorenie nových a užších politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych väzieb medzi severným a južným pobrežím Stredozemného mora a keďže tento projekt ešte zďaleka nie je dokončený,

B.

keďže proces vytvárania ÚpS, ktorá by mala revitalizovať euro-stredomorský integračný proces prostredníctvom konkrétnych a viditeľných projektov, ešte stále prebieha; keďže na obdobie medzi januárom a júlom 2009 sa pre konflikt v pásme Gazy nenaplánovali žiadne stretnutia Euromed-u,

C.

keďže stretnutie ministrov zahraničných vecí Euromed-u, ktoré sa malo konať 24.-25. novembra 2009 v Istanbule, muselo byť odložené v dôsledku bojkotu zo strany arabských štátov, ktoré protestovali proti izraelskému postoju k mierovému procesu na Blízkom východe,

D.

keďže EÚ podpísala dohody o pridružení so všetkými svojimi partnermi v južnom Stredomorí s výnimkou Sýrie a Líbye; keďže rokovania so Sýriou o dohode o pridružení boli uzatvorené, ale podpis dohody bol zo strany Sýrie odložený, a keďže Komisia otvorila rokovania s Líbyou,

E.

keďže dvojstranný prístup, ktorý je súčasťou takéhoto procesu a dôsledkom špecifických kultúrnych, sociálnych, hospodárskych a politických rozdielov medzi príslušnými štátmi, by sa mal riadiť a podporovať prostredníctvom globálnejšej vízie a plánu pre vzťahy medzi rôznymi partnermi, a teda mal by byť spojený s regionálnym prístupom,

F.

keďže oba brehy Stredozemného mora sú aj naďalej poznačené značnou hospodárskou, sociálnou a demografickou asymetriou, čím sa ešte zvýrazňuje rozdiel v bohatstve, ktorý je základom nestability, migračných tlakov a tlakov na životné prostredie v regióne; keďže medzi štátmi Stredomoria existujú výrazné rozdiely v rozvoji; keďže viac ako 30° % obyvateľstva štátov južného a východného Stredomoria (ŠJVS) žije z menej než 2 USD na deň,

G.

keďže hospodárstva ŠJVS do značnej miery závisia od zahraničného obchodu; keďže približne 50 % ich obchodu predstavuje obchod s EÚ, čo pre EÚ predstavuje iba 8 % z celkového zahraničného obchodu s prebytkom na strane EÚ; keďže štruktúra vývozu ŠJVS je veľmi málo diverzifikovaná a keďže tieto štáty sa stále špecializujú na odvetvia, ktoré, pokiaľ ide o rast, nemajú veľký prínos,

H.

keďže EÚ je najdôležitejším zahraničným investorom v regióne, ale objem priamych zahraničných investícií (PZI) je naďalej veľmi nízky v porovnaní s inými regiónmi sveta a keďže medzi jednotlivými štátmi existujú veľké rozdiely, čo sa týka ich schopnosti pritiahnuť PZI,

I.

keďže regionálna integrácia v smere juh – juh ešte zďaleka nie je ukončená a keďže obchodné toky juh – juh nie sú dostatočne rozvinuté a predstavujú len 6 % z celkového obchodu ŠJVS,

J.

keďže prehĺbením dôsledkov koncentrácie obchodu, ako je rastúca závislosť od niekoľkých, najmä poľnohospodárskych produktov vyvážaných do EÚ, a zároveň zvýšením potreby dovozu základných potravín, z čoho nemajú ŠJVS a ich podniky osoh, by mohla mať táto situácia veľmi škodlivý vplyv na euro-stredomorský integračný proces, a najmä na potravinovú bezpečnosť a zvrchovanosť ŠJVS,

K.

keďže ŠJVS musia v záujme dosiahnutia plodnejšej vzájomnej spolupráce odstrániť politické a hospodárske prekážky, ktoré v súčasnosti brzdia integračný proces v celej oblasti,

L.

keďže výrobcovia textilu, odevov a obuvi na oboch brehoch Stredozemného mora prichádzajú v dôsledku globalizovaného trhu a silnej konkurencie z Ázie o značné podiely na trhu,

M.

keďže ZVO by na to, aby mala skutočne priaznivý vplyv, mala posilniť integráciu ŠJVS do medzinárodného obchodu a zabezpečiť ich hospodársku diverzifikáciu a spravodlivé delenie prínosov, ktoré z tejto spolupráce plynú, aby sa dosiahol základný cieľ euro-stredomorského hospodárskeho a obchodného partnerstva, t. j. zmenšenie rozdielu v rozvoji medzi severným a južným brehom Stredozemného mora,

N.

keďže hospodárska a finančná kríza zhoršila politické, hospodárske a sociálne problémy už jestvujúce v partnerských štátoch, najmä problém nezamestnanosti; keďže je v spoločnom záujme týchto štátov a EÚ znížiť mieru nezamestnanosti v regióne a vytvoriť dostatok perspektív pre jeho obyvateľstvo, a to najmä pre ženy, mladých ľudí a obyvateľov vidieka,

1.

hoci uznáva určitý pokrok, vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele euro-stredomorského partnerstva nie sú zďaleka splnené; zdôrazňuje, že predpokladom úspechu tohto procesu, a najmä ZVO, ktorá by mohla prispieť k mieru, prosperite a bezpečnosti v celom regióne, je vytrvalé a sústredené úsilie všetkých strán a intenzívnejšie zapojenie občianskej spoločnosti a obyvateľov na oboch brehoch Stredozemného mora;

2.

domnieva sa, že mnohé ťažkosti, nielen hospodárske ale aj politické, ako je napríklad konflikt na Blízkom východe, významne spomalili pokrok a rozvoj tohto procesu a najmä ZVO; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že z tých istých politických dôvodov bolo stretnutie ministrov zahraničných vecí štátov Euromed-u, ktoré sa malo konať 24. a 25. novembra 2009 v Istanbule, odložené a ÚpS stagnuje;

3.

pripomína vymedzenie významných projektov v Únii pre Stredomorie v strategických odvetviach, ako je budovanie novej infraštruktúry, spolupráca medzi malými a strednými podnikmi (MSP), komunikácia a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, s cieľom prispieť k rozvoju a uľahčeniu obchodu a investovania v euro-stredomorskej oblasti; požaduje, aby pokračovali schôdze naplánované v rámci ÚpS a aby sa zriadil stály sekretariát v Barcelone;

4.

domnieva sa, že súčasné prekážky sú znakom toho, že prehlbovanie hospodárskych vzťahov musí ísť ruka v ruke s prehlbovaním politických vzťahov; domnieva sa, že skutočnú regionálnu a hospodársku integráciu možno dosiahnuť iba vtedy, ak dôjde k hmatateľnému pokroku pri urovnávaní jestvujúcich konfliktov a v oblasti demokracie a ľudských práv;

5.

vyzýva Komisiu, členské štáty EÚ a ŠJVS, aby zohľadnili dôsledky finančnej, hospodárskej a environmentálnej krízy tým, že do väčšej miery zapracujú otázky sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia do hospodárskeho a obchodného partnerstva; vyzýva vlády ŠJVS, aby uplatňovali dôslednú a účinnú politiku zamestnanosti a sociálnej ochrany s cieľom zmierniť účinky krízy;

6.

v tejto súvislosti pripomína, že cieľ ZVO sa nemôže hodnotiť len z hľadiska hospodárskeho rastu, ale aj z hľadiska vytvárania pracovných miest; pripomína, že nezamestnanosť mladých ľudí a žien je najnaliehavejším sociálnym problémom v stredomorských štátoch;

7.

zdôrazňuje dôležitosť regionálnej integrácie ŠJVS a posilnenia obchodu v smere juh-juh; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spolupráca v smere juh-juh je ešte stále nedostatočne rozvinutá;

8.

dôrazne vyzýva ŠJVS, aby rozvíjali obchod v smere juh – juh, ako sa uvádza v Agadirskej dohode podpísanej Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom; považuje toto opatrenie za kľúčové z hľadiska regionálnej integrácie; vyzýva ďalšie krajiny v regióne, aby sa k tejto dohode pripojili v záujme ďalšieho rozvoja integračných iniciatív, na ktorých sa zúčastňujú ŠJVS, a aby využívali synergické účinky vyplývajúce z rozšírenia euro-stredomorských dohôd o pridružení medzi ŠJVS a EÚ; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia vyhovieť žiadostiam o technickú a finančnú pomoc s cieľom podporiť takúto hospodársku integráciu v smere juh – juh;

9.

domnieva sa, že systém kumulácie pôvodu by sa mal posilniť, keďže predstavuje užitočný colný nástroj na oživenie obchodu v tejto oblasti, pričom by sa mali aktualizovať a zjednodušiť pravidlá pôvodu, aby sa zohľadnili záujmy partnerov v rámci Euromed-u; vyzýva ministrov obchodu euro-stredomorských štátov, aby prijali regionálny dohovor o paneuro-stredomorskom systéme pravidiel pôvodu, ktorý umožňuje zjednodušenie pravidiel pôvodu, a aby prijali ďalšie kroky týkajúce sa implementácie paneuro-stredomorského systému kumulácie pôvodu;

10.

poznamenáva, že ministri obchodu euro-stredomorských štátov majú prediskutovať opatrenia na vyriešenie súčasných nedostatkov obchodných a hospodárskych vzťahov Euromed-u, nový euro-stredomorský plán obchodu a nový mechanizmus na podporu obchodu a investícií v regióne; víta všetky spoločné iniciatívy zamerané na revíziu platných dohôd o pridružení v súvislosti s novými naliehavými požiadavkami a problémami;

11.

zdôrazňuje, že tieto diskusie sa musia uskutočniť v kontexte vzájomnej dôvery a úcty medzi partnermi, aby sa zabezpečilo právo ŠJVS riadiť rýchlosť, ktorou sa postupuje pri otváraní ich obchodu, a národné stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja; pripomína, že rokovania o ZVO by sa mali plánovať spoločne a postupne a mali by prebiehať v kontexte racionálneho a predvídateľného partnerstva odzrkadľujúceho spoločensko-ekonomickú situáciu ŠJVS;

12.

zdôrazňuje, že akákoľvek ďalšia liberalizácia odvetví poľnohospodárstva a rybného hospodárstva by mala zohľadniť potrebu chrániť citlivé výrobky a zároveň systematicky posudzovať sociálne dôsledky procesov liberalizácie a noriem týkajúcich sa zdravia rastlín; vyzýva ministrov obchodu Euromed-u, aby zabezpečili postupnosť tohto procesu s prihliadnutím na časový rámec potrebný na zavedenie spravodlivých daňových reforiem, ktorých cieľom je kompenzovať znižovanie colných daňových príjmov; vyzýva euro-stredomorských partnerov, aby posúdili koncepciu integrovanej euro-stredomorskej poľnohospodárskej politiky založenej na komplementarite dodávateľského reťazca, realizovateľnej vodohospodárskej politike a uprednostňovaní potrieb potravinovej sebestačnosti na úkor obchodných záujmov;

13.

považuje sektor služieb za kľúčový pre rozvoj ŠJVS; domnieva sa, že akákoľvek liberalizácia služieb by sa mala uskutočniť na základe dohody so ŠJVS, pričom im treba priznať právo postupného a kontrolovaného otvárania citlivých a krehkých odvetví ich hospodárstiev; domnieva sa, že treba rozlišovať medzi komerčnými a verejnými službami;

14.

žiada, aby bol harmonogram liberalizácie priemyselného sektora prispôsobený hospodárskym a sociálnym podmienkam vrátane miery nezamestnanosti v každej krajine, ako aj vplyvu na životné prostredie; zdôrazňuje, že hospodárske a obchodné partnerstvo by malo podporovať väčšiu diverzifikáciu výroby priemyselného tovaru, ako aj vyššiu pridanú hodnotu; vyzýva ŠJVS, aby zaviedli regionálne politiky, ktoré zohľadnia úlohu mikropodnikov a MSP;

15.

konštatuje, že euro-stredomorskí výrobcovia textilu čelia veľkým ťažkostiam v súvislosti s rastúcou celosvetovou konkurenciou; upozorňuje na potrebu posilniť partnerstvo medzi Severom a Juhom s cieľom udržať konkurencieschopnosť textilnej a odevnej výroby a obchodu v euro-stredomorskej oblasti a podporiť aktivity krajín južného a východného Stredozemia s vyššou pridanou hodnotou, ktoré sú založené na tvorivosti a inovácii, a nielen na outsourcingu obchodných činností;

16.

zdôrazňuje, že treba posilniť bezpečnosť investícií v stredomorskej oblasti prostredníctvom systému, ktorý bude koordinovať stratégie zamerané na MSP a týkať sa viacerých oblastí: záruk, financovania, informovania a budovania sietí MSP;

17.

domnieva sa, že nový návrh na vytvorenie mechanizmu na uľahčenie investovania v euro-stredomorskej oblasti je dôležitým krokom k centralizácii a šíreniu informácií prostredníctvom jednotnej siete, ktorá by mala hospodárskym subjektom umožniť vytvoriť si komplexnú predstavu o obchodných a investičných podmienkach v regióne; zdôrazňuje, že tento nástroj by mal dopĺňať jestvujúce siete;

18.

upozorňuje na potrebu vytvoriť Euro-stredomorskú investičnú a rozvojovú banku, ktorá by zabezpečila darcov z oboch brehov Stredozemného mora a dokázala by pritiahnuť PZI, ktoré euro-stredomorská oblasť potrebuje;

19.

víta vytvorenie fondu Inframed, ktorý bol v rámci ÚpS ohlásený ako dlhodobý investičný fond na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry;

20.

zastáva názor, že ÚpS by mala posilniť súčasné formy spolupráce v rámci Euromed-u s cieľom ponúknuť všetkým partnerským štátom možnosť zapájať sa do programov a príslušných politík EÚ na základe priorít a cieľov stanovených vzájomnou dohodou; poukazuje na to, že je dôležité rozšíriť rozsah pôsobnosti programov Spoločenstva o účasť partnerských štátov, najmä v oblasti cezhraničnej spolupráce (InterReg), vzdelávania, výskumu a odborného vzdelávania (študentské výmeny atď.);

21.

nabáda na využívanie slnečnej a veternej energie v stredomorskej oblasti; víta nedávne iniciatívy, ako je napríklad Plan Solaire a prvé úvahy o priemyselnej iniciatíve Desertec, zamerané na rozvoj nesmierneho potenciálu slnečnej energie na Blízkom východe a v severnej Afrike, no vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že konkrétne kroky sú naďalej prijímané zväčša na vnútroštátnom základe; zdôrazňuje, že opatrenia EÚ v súvislosti s projektom Desertec musia byť koherentné a musia aktívne prispievať k rozvoju štátov severnej Afriky a Blízkeho východu a žiada Komisiu, aby proaktívne koordinovala úsilie EÚ;

22.

so znepokojením berie na vedomie závery posúdenia vplyvu na trvalú udržateľnosť, ktoré vypracovala univerzita v Manchestri; vyzýva Komisiu, aby sa systematicky riadila odporúčaniami tohto posúdenia čo sa týka sociálneho a environmentálneho vplyvu procesu liberalizácie s cieľom zohľadniť dimenzie sociálnej súdržnosti a trvalej udržateľnosti; zdôrazňuje ďalej, že tento vplyv je v jednotlivých štátoch a odvetviach značne odlišný; zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť skutočný sociálny postup treba v našich hospodárskych a obchodných partnerstvách podporovať dôstojnú prácu a etické kódexy, ktoré boli prerokované s nadnárodnými spoločnosťami a obsahujú ciele dôstojného zamestnania;

23.

domnieva sa, že ZVO by malo sprevádzať postupné a podmienené zavedenie voľného pohybu pracovníkov, pričom by sa mala zohľadniť situácia na európskom trhu práce a súčasné úvahy medzinárodného spoločenstva o vzťahu medzi migráciou a rozvojom; domnieva sa, že je naliehavo potrebné vytvoriť právne a administratívne postupy, ktoré by mohli uľahčiť udeľovanie víz, najmä aktérom zapojeným do euro-stredomorského partnerstva, študentom, pracovníkom univerzít a spoločensko-ekonomickým subjektom; zdôrazňuje, že je dôležité a potrebné znížiť náklady na prevody prostriedkov zasielaných migrujúcimi pracovníkmi, aby sa maximalizovalo ich využitie v miestnom hospodárstve;

24.

žiada Komisiu, aby ho naďalej v plnej miere informovala o pokroku v súvislosti s dohodou o pridružení so Sýriou, ktorej podpísanie Sýria nedávno odložila; domnieva sa, že existujú určité obavy, pokiaľ ide o opätovné zapojenie Líbye do rokovaní o dohode o pridružení a v širšom zmysle aj do ÚpS; žiada Komisiu, aby ho priebežne v plnej miere informovala a zapájala a aby s ním konzultovala v každej fáze rokovaní;

25.

konštatuje tiež, že niekoľko stredomorských štátov prejavilo záujem o prehĺbenie a/alebo rozšírenie svojich obchodných dohôd s EÚ, a žiada Komisiu, aby vzhľadom na nové právomoci, ktoré Európskemu parlamentu prinesie Lisabonská zmluva v oblasti obchodu, pri rokovaniach o akýchkoľvek takýchto nových dohodách zohľadnila jeho predchádzajúce uznesenia;

26.

zdôrazňuje, že dvojstranný prístup by sa nemal využívať na úkor viacstranného regionálneho prístupu; domnieva sa, že Komisia musí dodržiavať zásadu medziregionálnych rokovaní a zároveň podporovať užšiu spoluprácu s najpokročilejšími partnermi a náležite zohľadňovať ich osobitnú politickú, kultúrnu a sociálnu povahu;

27.

zdôrazňuje, že vzhľadom na situáciu v Palestíne by sa mali prijať konkrétne a osobitné opatrenia pomoci miestnemu obyvateľstvu s cieľom začleniť túto oblasť do stredozemských obchodných tokov; v tejto súvislosti sa nazdáva, že by sa malo nájsť riešenie problému osvedčenia pôvodu a následne preferenčného režimu v rámci dohody o pridružení ES-Izrael, ktorá sa uplatňuje na tovar pochádzajúci z pásma Gazy a západného brehu Jordánu;

28.

zastáva názor, že vyvážený plán založený na širokom konsenze a, okrem iného, pozitívnom sociálnom a environmentálnom hodnotení vplyvu by mohol byť užitočným nástrojom na opätovné otvorenie hospodárskej a obchodnej spolupráce v nasledujúcich rokoch; vyzýva preto ministrov obchodu euro-stredomorských štátov, aby ho na svojej ministerskej schôdzi v decembri 2009 schválili; vyzýva vysokých úradníkov pre oblasť euro-stredomorského obchodu, aby sledovali vykonávanie plánu v nadchádzajúcich rokoch a navrhli potrebné zmeny, a žiada, aby bol o takýchto opatreniach informovaný;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa proces euro-stredomorskej integrácie stal opäť politickou prioritou EÚ;

30.

zdôrazňuje úlohu Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia (EMPA) v rámci partnerstva ako demokratického subjektu, ktorý okolo troch pilierov Barcelonského procesu spája poslancov parlamentov z oboch brehov Stredozemného mora; napokon vyzýva na posilnenie spolupráce v hospodárskej oblasti medzi EMPA, Komisiou a Radou;

31.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, hlavám štátov a vlád, parlamentom členských štátov a ŠJVS, ako aj EMPA.