EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009IP0073

Nelegálne zadržiavanie väzňov CIA Uznesenie Európskeho parlamentu z  19. februára 2009 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov

Ú. v. EÚ C 76E, 25.3.2010, p. 51–54 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

25.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 76/51


Štvrtok 19. februára 2009
Nelegálne zadržiavanie väzňov CIA

P6_TA(2009)0073

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov

2010/C 76 E/11

Európsky parlament,

so zreteľom na medzinárodné, európske a vnútroštátne nástroje týkajúce sa ľudských práv, základných slobôd a zákazu svojvoľného zadržiavania, núteného odchodu a mučenia, ako sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966 a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a príslušné protokoly k ním,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (1), ako aj na ďalšie správy a uznesenia o tejto otázke vrátane práce, ktorú uskutočnila Rada Európy,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 o návrate a presídlení väzňov z väzenského zariadenia Guantánamo (2),

so zreteľom na list predsedu Európskeho parlamentu národným parlamentom a reakcie členských štátov na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2007,

so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže uznesenie zo 14. februára 2007 adresovalo členským štátom, Rade a Komisii sériu 46 podrobných odporúčaní,

B.

keďže od prijatia uznesenia zo 14. februára 2007 došlo v členských štátoch k viacerým udalostiam, vrátane:

vyhlásení ministra zahraničných vecí Veľkej Británie o dvoch výnimočných letoch USA s dvoma väzňami, ktoré pristáli na území Veľkej Británie v roku 2002, a zostavenia zoznamu podozrivých letov, ktoré sa zašlú orgánom USA s požiadavkou o konkrétne potvrdenie, že sa nevyužívali na vydávanie podozrivých, ako aj vyhlásení ministerského predsedu o tejto otázke; postúpenia otázky možného protiprávneho konania MI5 a CIA pri zaobchádzaní s Binyamom Mohamedom ministrom vnútra Veľkej Británie generálnemu prokurátorovi; rozsudku najvyššieho súdu (High Court) z 5. februára 2009, podľa ktorého nebolo možné nariadiť zverejnenie informácií o údajnom mučení Binyama Mohameda, pretože minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva tvrdil, že USA hrozili Spojenému kráľovstvu blokovaním výmeny spravodajských informácií o terorizme, a právnej námietky proti rozsudku na základe pochybností o vierohodnosti tohto tvrdenia,

rozhodnutia poľského predsedu vlády odovzdať dokumenty o letoch a väzniciach CIA prokuratúre a zistení poľského štátneho prokurátora, podľa ktorých viac než tucet letov CIA využilo letisko Szymany, čím sa potvrdili zistenia dočasného výboru Európskeho parlamentu,

vyhlásení španielskeho predsedu vlády v španielskom parlamente, v ktorých objasňoval informácie uverejnené denníkom El País o vojenských letoch,

uvalenia štátneho tajomstva na informácie v súvislosti s vyšetrovaním vydávania podozrivých niektorými vládami, ako k tomu došlo napríklad v Taliansku, kde je vyšetrovanie o vydaní Abu Omara teraz zastavené a očakáva sa rozsudok ústavného súdu o legitímnosti uvalenia štátneho tajomstva,

C.

keďže člen Komisie pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť vyhlásil 3. februára 2009 v Európskom parlamente, že podnikol sériu krokov na realizáciu odporúčaní Európskeho parlamentu vrátane listov poľským a rumunským orgánom so žiadosťou o úplné objasnenie vo veci údajnej existencie tajných väzníc na ich pôde a vydania oznámenia, v ktorom sa navrhujú nové opatrenia v oblasti civilného letectva,

D.

keďže mimoriadne vydávanie podozrivých a ich tajné zadržiavanie odporuje medzinárodným normám o ľudských právach, Dohovoru OSN proti mučeniu, Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charte základných práv Európskej únie a keďže orgány USA v súčasnosti prešetrujú túto prax,

E.

keďže v rámci programu mimoriadneho vydávania podozrivých previezli úrady USA zadržaných, ktorých uniesli v niektorých členských štátoch, do Guantánama alebo do iných štátov vojenskými letmi alebo letmi CIA, ktoré často prelietavali ponad územie EÚ a v niektorých prípadoch uskutočnili medzipristátie v niektorých členských štátoch; keďže zadržaní prevezení do tretích krajín podstúpili mučenie v miestnych väzniciach,

F.

keďže niektoré členské štáty požiadali úrady USA, aby prepustili a vrátili väzňov, ktorí boli vydaní do USA mimoriadnym spôsobom a ktorí sú ich štátnymi príslušníkmi alebo mali predtým bydlisko na ich území; keďže úradníci z niektorých členských štátov mali prístup k väzňom na Guantáname alebo v iných väzenských zariadeniach a vypočúvali ich, aby preverili obvinenia, ktoré proti nim vzniesli úrady USA, čím legitimizovali existenciu týchto väzenských zariadení,

G.

keďže uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2007 uvádzalo a následné udalosti potvrdili, že viaceré členské štáty sa podieľali alebo aktívne či pasívne spolupracovali s úradmi USA na nezákonnej preprave väzňov organizovanej CIA a armádou USA na Guantánamo a do tajných väzenských zariadení, ktorých existenciu priznal prezident Bush (ako to potvrdili niektoré nedávno zverejnené informácie o tom, že niektoré vlády schválili žiadosti USA o prelety, ako aj vládne informácie o tajných väzenských zariadeniach), a/alebo sa podieľali na ich zadržiavaní, a že členské štáty nesú za prevoz a zadržiavanie týchto osôb na Guantáname a v tajných väzenských zariadeniach osobitnú politickú, morálnu a právnu zodpovednosť,

H.

keďže Senát USA ratifikoval dohody o vydávaní a vzájomnej právnej pomoci medzi EÚ a USA, ktoré ratifikovali všetky členské štáty okrem Talianska,

I.

keďže sa zdá, že vykonávacie nariadenia prezidenta Obamu z 22. januára 2009, aj keď predstavujú značný pokrok, plne neriešia otázky tajného zadržiavania a únosov alebo mučenia,

1.

odsudzuje, že členské štáty a Rada dosiaľ nepodnikli kroky na objasnenie programu mimoriadneho vydávania podozrivých a na implementáciu odporúčaní Európskeho parlamentu; vyjadruje znepokojenie z toho, že Rada neodpovedala uspokojivo na otázky Európskeho parlamentu z 3. februára 2009;

2.

vyzýva členské štáty, Radu a Komisiu, aby plne implementovali odporúčania Európskeho parlamentu obsiahnuté v uznesení zo 14. februára 2007 a pomáhali pri zisťovaní pravdy tým, že začnú vyšetrovanie alebo spoluprácu s príslušnými orgánmi, zverejnia alebo poskytnú relevantné informácie a zabezpečia účinnú parlamentnú kontrolu činnosti tajných služieb; žiada Radu, aby zverejnila všetky relevantné informácie o preprave a nelegálnom zadržiavaní väzňov vrátane informácií získaných v rámci pracovnej skupiny Rady pre medzinárodné právo verejné (COJUR); vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby spolupracovali so všetkými príslušnými orgánmi vrátane orgánov OSN a Rady Európy a aby Európskemu parlamentu postúpili všetky dostupné relevantné informácie, parlamentné vyšetrovacie správy alebo rozsudky;

3.

žiada EÚ a Spojené štáty, aby v rámci medzinárodnej spolupráce posilnili transatlantický dialóg o novom prístupe k terorizmu vychádzajúcom zo spoločných hodnôt dodržiavania medzinárodných noriem o ľudských právach, demokracie a zásad právneho štátu;

4.

je presvedčený, že dohody o vydávaní a vzájomnej právnej pomoci medzi EÚ a USA sú vhodným nástrojom právne prijateľného vynucovania práva a justičnej spolupráce v boji proti terorizmu; preto víta ich ratifikáciu senátom USA a vyzýva Taliansko, aby ich tiež ratifikovalo v čo najskoršom termíne;

5.

víta vydanie troch vykonávacích nariadení prezidenta Obamu o uzatvorení väzenského zariadenia Guantánamo, zastavení konania vojenských súdov, ukončení mučenia a uzatvorení tajných väzníc v zahraničí;

6.

zdôrazňuje však, že pretrvávajú niektoré nejasnosti v súvislosti s pokračovaním obmedzeného počtu programov vydávania podozrivých a s tajnými zadržiavacími zariadeniami, a verí, že sa vyjasní uzatváranie a zákaz všetkých ostatných tajných zadržiavacích zariadení riadených priamo alebo nepriamo úradmi USA v USA alebo v zahraničí; pripomína, že samotné tajné zadržiavanie je vážnym porušením základných ľudských práv;

7.

potvrdzuje, že v súlade s článkom 14 Dohovoru OSN proti mučeniu má každá obeť mučenia vymáhateľné právo na nápravu a na spravodlivú a primeranú kompenzáciu;

8.

víta nadchádzajúcu cestu komisára pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, českého predsedníctva a koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu do USA v dňoch 16. a 17. marca 2009 a žiada zástupcov EÚ, aby nastolili otázku mimoriadneho vydávania podozrivých a tajných väzenských zariadení, pretože predstavujú vážne porušovanie medzinárodných a európskych noriem o ľudských právach; žiada Radu pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá sa zíde 26. februára 2009, aby k tomu zaujala pevné stanovisko a aby prediskutovala otázku uzatvorenia zariadenia Guantánamo a presídlenia zadržiavaných, a pritom náležite zohľadnila uznesenie Európskeho parlamentu o tejto veci zo 4. februára 2009;

9.

vyzýva EÚ, členské štáty a úrady USA, aby preskúmali a v plnej miere objasnili zneužívanie a porušovanie medzinárodného a vnútroštátneho práva v oblasti ľudských práv, základných slobôd, zákazu mučenia a zlého zaobchádzania, núteného odchodu a práva na spravodlivý proces, ku ktorým došlo v rámci „vojny proti teroru“, s cieľom určiť zodpovednosť za tajné zadržiavacie zariadenia vrátane zariadenia Guantánamo a za program mimoriadneho vydávania osôb a zabezpečiť, aby v budúcnosti k takémuto porušovaniu nedochádzalo a aby sa v rámci boja proti terorizmu neporušovali ľudské práva, základné slobody a zásady demokracie a právneho štátu;

10.

vyzýva Radu, Komisiu a koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu, aby po návšteve delegácie EÚ v USA podali Európskemu parlamentu správu o uplatňovaní dohôd o vydávaní a vzájomnej právnej pomoci a tiež o spolupráci EÚ a USA v boji proti terorizmu, pri ktorom sa budú plne dodržiavať ľudské práva, aby sa príslušný výbor mohol zaoberať týmito otázkami a vypracovať správu okrem iného na základe odseku 232 uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2007;

11.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, koordinátorovi EÚ pre boj proti terorizmu, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, generálnemu tajomníkovi a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, generálnemu tajomníkovi OSN a prezidentovi a Kongresu USA.


(1)  Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 309.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2009)0045.


Top