25.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 76/42

A.

keďže právo občanov EÚ usadiť sa alebo poskytovať služby kdekoľvek v EÚ patrí medzi základné slobody jednotného trhu, ktoré zahŕňajú právo na výkon povolania, či už ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnanec, v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom príslušná osoba získala odbornú kvalifikáciu,

B.

keďže podľa článku 3 ods. 1 písm. c) zmluvy je jednou z činností Spoločenstva zrušenie prekážok medzi členskými štátmi, ktoré bránia voľnému pohybu osôb a služieb,

C.

keďže väčšia mobilita osôb a služieb medzi členskými štátmi a medzi regiónmi je nevyhnutným prvkom pri plnení lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť a môže podporiť produktivitu tým, že prinesie nové perspektívy, myšlienky a schopnosti,

D.

keďže mobilita v EÚ je naďalej nízka, pričom v inom členskom štáte niekedy žili a pracovali len 4 % pracovnej sily a v súčasnosti v inom členskom štáte žijú a pracujú približne 2 % (7),

E.

keďže osoby, ktoré chcú pracovať v inom členskom štáte, stále narážajú na výrazné prekážky a 20 % sťažností zaslaných sieti SOLVIT v roku 2007 sa týkalo uznania odbornej kvalifikácie požadovanej na výkon regulovanej profesie,

F.

keďže Komisia začala voči niekoľkým členským štátom konania o porušení podľa článku 226 zmluvy, pretože ju neinformovali o opatreniach prijatých v súvislosti s transpozíciou smernice 2005/36/ES,

G.

keďže odôvodnenie 32 k smernici 2005/36/ES stanovuje, že „zavedenie profesijných preukazov na európskej úrovni profesijnými združeniami alebo organizáciami by mohlo uľahčiť mobilitu odborníkov, a to najmä urýchlením výmeny informácií medzi hostiteľským členským štátom a členským štátom pôvodu. Tento profesijný preukaz by mal umožniť sledovať profesijnú kariéru odborníkov, ktorí sa usadia v rôznych členských štátoch. Takéto preukazy by mohli obsahovať informácie o odbornej kvalifikácii odborníkov (absolvovaná univerzita alebo vzdelávacia inštitúcia, získaná kvalifikácia, odborná prax), ich právne postavenie, sankcie udelené v súvislosti s povolaním a údaje o príslušnom orgáne, plne rešpektujúc ustanovenia o ochrane údajov“,

H.

keďže v uvedenom uznesení o vplyvoch a dôsledkoch vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu Európsky parlament žiadal o vytvorenie „európskej karty, ktorá poskytne prístup k informáciám o odborných vedomostiach pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, a tiež o sprístupnenie týchto informácií pacientovi“,

1.

podporuje všetky iniciatívy zamerané na uľahčenie cezhraničnej mobility ako prostriedku na dosiahnutie účinného fungovania trhov služieb a práce a ako prostriedku na posilňovanie hospodárskeho rastu v rámci EÚ;

2.

zdôrazňuje zodpovednosť EÚ za ďalšie uľahčovanie geografickej a profesijnej mobility zvyšovaním transparentnosti pri uznávaní a porovnateľnosti kvalifikácií a pri zaručovaní bezpečnosti pacientov a spotrebiteľov;

3.

kladie však dôraz na potrebu účinnejšieho a koordinovaného prístupu Komisie k iniciatívam, ktoré sa zameriavajú na uľahčenie a stimulovanie mobility kvalifikovaných pracovníkov medzi členskými štátmi, ako sú EUROPASS (európsky životopis), EURES (portál pracovnej mobility) a európsky kvalifikačný rámec, čo platí aj pre rôzne pridružené siete zapojené do tejto problematiky, ktoré sú financované alebo spolufinancované Spoločenstvom, ako napríklad SOLVIT, IMI, EUROGUIDANCE a ENIC/NARIC;

4.

zdôrazňuje spoluzodpovednosť občianskej spoločnosti vrátane zamestnávateľov, odborov, profesijných organizácií a príslušných orgánov za uľahčovanie a zlepšovanie mobility v rámci vnútorného trhu;

5.

naliehavo žiada členské štáty zaostávajúce pri transponovaní smernice 2005/36/ES, ktoré malo byť ukončené do 20. októbra 2007, aby uviedli do platnosti potrebné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia;

6.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia voči členským štátom, ktoré smernicu 2005/36/ES doteraz netransponovali;

7.

vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv uplatňovania článku 7 smernice 2005/36/ES na mobilitu v správe, ktorú vypracuje podľa článku 60 ods. 2 uvedenej smernice;

8.

naliehavo žiada členské štáty, aby vyvíjali úsilie o harmonizovanejší prístup k uznávaniu kvalifikácií a schopností s cieľom zjednodušiť súvisiace správne postupy a obmedziť náklady, ktoré vznikajú kvalifikovaným pracovníkom;

9.

zastáva názor, že v prípade väčšiny profesií je potrebné posúdiť prínos európskeho profesijného preukazu ako doplnku k existujúcim opatreniam, ktorým cieľom je uľahčiť a stimulovať mobilitu;

10.

poznamenáva, že pri niektorých regulovaných a harmonizovaných profesiách, ako sú napríklad právnici a zdravotnícki pracovníci, sú európske profesijné preukazy už zavedené alebo sú vo fáze prípravy, ale v iných, neharmonizovaných alebo menej harmonizovaných profesiách, sa zavedenie profesijného preukazu zdá byť zložité, pretože právne predpisy jednotlivých členských štátov sa odlišujú a je nutné najprv potvrdiť a vzájomne uznať údaje o kvalifikácii;

11.

upozorňuje, že európsky profesijný preukaz by mohol byť užitočný aj v prípade neregulovaných a neharmonizovaných profesií, pretože by mal informatívnu úlohu najmä pre zamestnávateľov a spotrebiteľov, čo by bol prípad väčšiny slobodných profesií;

12.

vyzýva Komisiu, aby zmapovala rôzne iniciatívy na týkajúce sa vytvorenia profesijných preukazov a aby prostredníctvom reprezentatívneho súpisu informovala Európsky parlament;

13.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala iniciatívy s cieľom zistiť, či by európsky profesijný preukaz ako doplnok k ostatným opatreniam mohol:

zastáva názor, že všetky ďalšie verejné kroky by mali zahŕňať riadne definovaný popis druhov profesie a osobitných potrieb, ktoré má preukaz pokrývať;

14.

je toho názoru, že každý profesijný preukaz, ak bude existovať dostatočný dopyt po jeho vytvorení, by mal byť čo najjednoduchší, nekomplikovaný a liberálny (bez akéhokoľvek nového byrokratického zaťaženia) a mal by zaviesť „spoločný jazyk“ kvalifikácií určitých profesií;

15.

naliehavo upozorňuje, že európsky profesijný preukaz by nemal mať negatívny vplyv na cezhraničnú mobilitu a mal by sa využívať len ako doklad, že pracovník má právo pohybu, bez toho, aby bol podmienkou pre tento pohyb; zdôrazňuje, že osobitné skupiny by nemali byť obraté o možnosť ponúkať svoje služby v iných členských štátoch a že najmä pracovníkom s nižšou alebo menej konkrétnou kvalifikáciou by preukaz nemal vytvárať nové prekážky;

16.

zdôrazňuje, že využívanie jedného európskeho profesijného preukazu alebo viacerých takýchto preukazov by malo umožňovať rozmanitosť, napríklad preklenutie rozdielov medzi profesiami alebo medzi členskými štátmi; domnieva sa, že samotné profesie by mali financovať vytváranie a zavádzanie európskeho profesijného preukazu, ak ho považujú za vhodný;

17.

zdôrazňuje, že v prípade, že daná profesia už má vnútroštátny profesijný preukaz, bolo by z praktických dôvodov vhodné začleniť funkcie vnútroštátneho preukazu do európskeho profesijného preukazu;

18.

kladie dôraz na to, že informácie uvedené na európskom profesijnom preukaze by mali byť spoľahlivé, potvrdené a aktualizované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; domnieva sa, že v prípade potreby by informácie obsiahnuté v životopise EUROPASS mohli byť zahrnuté aj v európskom profesijnom preukaze;

19.

zdôrazňuje, že prístup k údajom uvedeným na preukaze by mal spĺňať najvyššie normy ochrany súkromia;

20.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.