52009DC0388

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 22.7.2009

KOM(2009) 388 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Budúci právny rámec hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel (Text s významom pre EHP)

{SEK(2009) 1052}{SEK(2009) 1053}

OZNÁMENIE KOMISIE

Budúci právny rámec hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel (Text s významom pre EHP)

1. Účel a rozsah pôsobnosti tohto oznámenia

1.1. Úvod

1. Výrobcovia motorových vozidiel zabezpečujú distribúciu, opravu a údržbu svojich výrobkov prostredníctvom sietí autorizovaných predajcov a opravovní. Súbory podobných vertikálnych dohôd, o ktoré sa tieto siete opierajú, si môžu vyžadovať preskúmanie podľa článku 81 Zmluvy o ES. Nariadeniami o skupinovej výnimke sa vytvárajú „bezpečné zóny“ pre kategórie dohôd, na ktoré by sa inak vzťahoval zákaz obsiahnutý v článku 81 ods. 1, v dôsledku čoho nie sú zmluvné strany povinné skúmať, či sa na tieto dohody môže uplatniť výnimka podľa článku 81 ods. 3. Takýmto spôsobom skupinové výnimky prispievajú k právnej istote a konzistentnému uplatňovaniu pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže v celej Európskej únii. Dohody, na ktoré sa skupinová výnimka nevzťahuje, sa nepovažujú za protiprávne – len sa každá z nich musí jednotlivo posúdiť.

2. Na odvetvie motorových vozidiel, kam patria osobné a úžitkové vozidlá, sa uplatňovali osobitné nariadenia o skupinových výnimkách od polovice 80. rokov, pričom najnovším je nariadenie Komisie (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002 (ďalej len „nariadenie“), ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2003. Platnosť tohto nariadenia sa skončí 31. mája 2010. Zainteresované strany zastávajú takmer jednomyseľne stanovisko, že toto odvetvie by malo naďalej požívať výhody vyplývajúce zo skupinovej výnimky, či už poskytnutej všeobecným predpisom alebo na základe osobitnej úpravy pre toto odvetvie, aj po uvedenom dátume. Cieľom tohto oznámenia je načrtnúť základné orientačné body na účely vytvorenia budúceho právneho rámca, ktorý by sa mal vzťahovať na distribúciu motorových vozidiel a dohody o popredajných službách v období po skončení platnosti tohto nariadenia. Zainteresované strany sa vyzývajú, aby svoje pripomienky k tomuto oznámeniu predložili pred 25. septembrom 2009. Komisia ich v kontexte ďalšieho legislatívneho postupu náležitým spôsobom zohľadní.

1.2. Preskúmanie, ktoré viedlo k tomuto oznámeniu

3. Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia a na základe hĺbkového prieskumu trhu vyhodnotila vplyv skupinovej výnimky na postupy uplatňované v danom odvetví a účinky týchto postupov na hospodársku súťaž na trhoch EÚ, a to vo svojej hodnotiacej správe z 31. mája 2008[1]. Uverejnenie správy sa stretlo so značnou odozvou širokého spektra zainteresovaných strán, medzi ktorých patrili výrobcovia motorových vozidiel, díleri, autorizované opravovne, nezávislí podnikatelia v oblasti motorových vozidiel, spotrebitelia, vnútroštátne orgány a právnická obec[2].

4. Útvary Komisie na základe hodnotiacej správy a v nadväznosti na konzultácie a diskusie vypracovali správu o hodnotení vplyvu, v ktorej sa zvažujú potenciálne prínosy a náklady rôznych možných politík v oblasti formovania budúceho právneho rámca pre odvetvie motorových vozidiel. Preto sa toto oznámenie musí chápať v kontexte uvedenej správy o hodnotení vplyvu.

5. V tejto správe sa posudzovali štyri možnosti, a to i) predĺžiť platnosť súčasného nariadenia, ii) nechať jeho platnosť skončiť a umožniť, aby sa všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách pre vertikálne dohody (ďalej len „všeobecná skupinová výnimka“)[3] uplatňovalo na odvetvie motorových vozidiel, iii) prijať osobitnú úpravu pre toto odvetvie[4] v podobe usmernení sprevádzajúcich všeobecnú skupinovú výnimku a iv) prijať osobitnú úpravu pre toto odvetvie v podobe nariadenia o skupinovej výnimke zameraného predovšetkým na obmedzovanie hospodárskej súťaže na popredajnom trhu a dopĺňajúceho ustanovenia všeobecnej skupinovej výnimky.

6. Hoci v záveroch správy o hodnotení vplyvu bola vyjadrená mierna preferencia pre možnosť iii), celkové hodnotenie tejto možnosti sa podstatne nelíšilo od hodnotenia možnosti iv), a to z dôvodu komparatívnych výhod a nevýhod oboch týchto scenárov. Správa o hodnotení vplyvu preto nevylúčila, že uprednostňovanou možnosťou by mohla byť kombinácia najlepších prvkov týchto dvoch možností.

7. V tomto oznámení sa takisto zohľadnilo, že automobilový priemysel v súčasnosti čelí zložitým podmienkam, ktoré vyplývajú z hlbokého poklesu dopytu v dôsledku všeobecnej hospodárskej krízy a pesimizmu, čo zákazníkov odrádza od nákupu takých nákladných tovarov, akými sú napríklad autá. Úžitkové vozidlá zaznamenali ešte výraznejší prepad dopytu a výroby. Celkovo bol tento priemysel bol zasiahnutý obzvlášť tvrdo, a to najmä z dôvodu, že už trpel štrukturálnym nadbytkom kapacít. V tejto súvislosti je pre Komisiu dôležité stanoviť jasný a predvídateľný rámec politiky hospodárskej súťaže pre automobilové odvetvie, aby sa najmä v súčasnej kríze zabránilo vzniku nejasností a aby sa zohľadnili výzvy, ktorým automobilový priemysel čelí a význam tohto priemyslu pre Európske hospodárstvo. Toto oznámenie berie do úvahy komplexnejší náhľad na budúcnosť automobilového priemyslu, jeho dodávateľov (poväčšinou ide o malé a stredné podniky) a zákazníkov. Malo by sa naň nazerať ako na súčasť všeobecného rámca politiky pre toto odvetvie. Vzhľadom na význam malých a stredných podnikov, a to najmä na popredajnom trhu, je toto oznámenie v súlade so zásadami iniciatívy „Small Business Act” pre Európu.

1.3. Hlavné prvky budúceho právneho rámca pre oblasť distribúcie motorových vozidiel a dohôd o popredajnom servise

8. Politikou, ktorú Komisia uplatňuje v rámci oblasti hospodárskej súťaže voči vertikálnym dohodám, sa sleduje všeobecný cieľ, ktorým je umožniť dotknutým podnikom prostredníctvom prijatia nariadení o skupinových výnimkách využívanie výhod vyplývajúcich z „bezpečnej zóny“, aby sa v súlade s článkom 83 ods. 2 písm. b) Zmluvy o ES zabezpečil účinný dozor nad trhmi pri súčasnom zjednodušení správnej kontroly a znížení nákladov vynakladaných firmami na účely dodržiavania predpisov.

9. Pokiaľ ide o cieľ zabezpečiť účinný dozor nad trhmi, Komisia potvrdzuje, že osobitné ciele politiky tvoriace základ nariadenia (ES) č. 1400/2002 zostávajú aj naďalej platné. Týmito cieľmi sa zaoberá časť 2 tohto oznámenia.

10. Pokiaľ ide o prostriedky na dosiahnutie uvedených cieľov, je vhodné pripomenúť, že výhody skupinovej výnimky požívajú len tie dohody, v prípade ktorých je možné predpokladať, že sú splnené štyri podmienky obsiahnuté v článku 81 ods. 3. Zároveň by sa rozsah skupinovej výnimky nemal zúžiť do takej miery, že dôjde k neprimeranému zvýšeniu administratívnych nákladov orgánov presadzovania práva a nákladov firiem na zabezpečenie dodržiavania predpisov v dôsledku nevyhnutnosti jednotlivo posudzovať dohody, ktoré pravdepodobne nemajú žiaden čistý protisúťažný účinok.

11. Z toho takisto vyplýva, že Komisia by nemala zavádzať také regulačné obmedzenia, ktoré nie sú opodstatnené cieľom ochrany hospodárskej súťaže a ktoré by naopak mohli brzdiť úsilie odvetvia zamerané na dosiahnutie vyššej konkurencieschopnosti na celosvetovej úrovni. Budúci rámec by mal na druhej strane orgánom na ochranu hospodárskej súťaže umožniť, aby svoje zdroje využívali na riešenie tých najvážnejších porušení pravidiel hospodárskej súťaže, s výslednou optimalizáciou úsilia na úseku presadzovania predpisov, posilnením odrádzajúceho účinku článku 81 a lepšími výsledkami v súvislosti s uplatňovaním predmetnej politiky. Takýto prístup by mal viesť k celkovo pozitívnym účinkom pre spotrebiteľov.

12. Vzhľadom na uvedené musí Komisia na účely vymedzenia primeraného rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky pre odvetvie motorových vozidiel zohľadniť podmienky hospodárskej súťaže na relevantných trhoch, pričom by sa malo zásadne rozlišovať medzi trhmi predaja nových motorových vozidiel a trhmi s opravami a údržbou a/alebo s distribúciou náhradných dielov.

13. Pokiaľ ide o predaj nových motorových vozidiel, Komisia v EÚ nezistila žiadne známky významného zlyhávania hospodárskej súťaže. Z tohto dôvodu zastáva názor, že dohody o distribúcii motorových vozidiel by mali požívať výhody ako dojednania spadajúce do „bezpečnej zóny“ vytvorenej všeobecnou skupinovou výnimkou pre vertikálne dohody. Takisto by mali byť poskytnuté osobitné usmernenia pre toto odvetvie zamerané na niektoré špecifické otázky, v ktorých by sa ozrejmilo, akým spôsobom by sa mali uplatňovať všeobecné pravidlá a za akých podmienok je možné odňať výhody vyplývajúce zo všeobecnej skupinovej výnimky, ako sa uvádza ďalej v časti 2.1.

14. Pokiaľ ide trhy s opravami a údržbou a/alebo distribúciou náhradných dielov, Komisia dospela k záveru, že na nich je hospodárska súťaž menej intenzívna, pretože majú značkový charakter, čo vedie k tomu, že autorizované siete výrobcov majú vo všeobecnosti vysoké trhové podiely. Tým, že by sa uplatňovanie „bezpečnej zóny“ obmedzilo prostredníctvom stanovenia hraničného trhového podielu vo výške 30 % platného pre všetky typy dohôd, by všeobecná skupinová výnimka sama o sebe umožnila cielené a účinné presadzovanie článku 81 v prípade takýchto dohôd. Komisia však v záujme posilnenia efektívnosti a predvídateľnosti svojej politiky v oblasti hospodárskej súťaže doplní všeobecnú skupinovú výnimku osobitnou úpravou pre predmetné odvetvie, v ktorej sa bude riešiť niekoľko problematických otázok, ktoré majú pre odvetvie motorových vozidiel osobitný význam.

2. Ciele a voľba politiky

2.1. Predchádzanie vylúčeniu konkurenčných výrobcov vozidiel z trhu a ochrana ich prístupu na trh maloobchodného predaja motorových vozidiel a na trh s opravárenskými službami

15. Komisia sa usiluje chrániť hospodársku súťaž prostredníctvom minimalizácie rizika, že etablovaní výrobcovia vylúčia konkurenčných výrobcov z trhu prostredníctvom rozšíreného využívania záväzkov, ktorých podstatou je zákaz konkurovania a ktorými sa dílerom bráni v predaji konkurenčných značiek alebo sa takýto predaj iným spôsobom obmedzuje. Riziká vylúčenia by sa však mali zvažovať v kontexte toho, že predaj viacerých značiek by mohol viesť k parazitovaniu a neoptimálnym úrovniam investícií.

16. Treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora[5] sa na záväzok predávať jednu značku nehľadí ako na obmedzenie hospodárskej súťaže z titulu jeho cieľa. Mimo rozsahu pôsobnosti článku 81 ods. 1 môžu byť najmä vtedy, ak spĺňajú podmienky podľa oznámenia de minimis [6]. Vylúčenie záväzku predávať jednu značku z rozsahu pôsobnosti skupinovej výnimky udelenej nariadením však nemožno interpretovať tak, že automaticky dáva dílerom právo predávať značky konkurenčných výrobcov bez ohľadu na hospodárske súvislosti, v ktorých sa takéto záväzky uplatňujú. Kľúčovými faktormi pre posúdenie, či záväzok predávať jednu značku spadá do rozsahu pôsobnosti článku 81 ods. 1 a v dôsledku toho si vyžaduje posúdenie z hľadiska článku 81 ods. 3, sú vplyv zmluvných strán na trhu a charakteristiky relevantného trhu.

17. Aby sa zohľadnila potreba správne vyvážiť na jednej strane potenciálne protisúťažné účinky a na druhej strane prínos spočívajúci v zvýšení efektivity, všeobecná skupinová výnimka sa vzťahuje na dohody o predaji jednej značky, ak trhový podiel dodávateľa nepresahuje 30 %, a to pod podmienkou, že doba trvania záväzku predávať jednu značku nepresahuje päť rokov. To znamená, že na to, aby díleri mohli požívať výhody vyplývajúce zo všeobecnej skupinovej výnimky, musia byť reálne schopní ukončiť ujednanie o predaji jednej značky po počiatočnom päťročnom období, a to bez toho, aby prišli o svoju zmluvu, na základe ktorej sa stali distribútormi, a o s tým súvisiace investície viazané na predaj danej značky. V odvetví motorových vozidiel je však štandardnou praxou, že sa dohody o dílerstve uzatvárajú buď na dobu neurčitú, alebo, a to výnimočne, ako dohody s automatickým predĺžením platnosti na obdobie minimálne päť rokov. V dôsledku toho by momentálne platné dohody výrobcov vozidiel nespadali pod všeobecnú skupinovú výnimku, ak by obsahovali záväzok predávať jednu značku platný po dobu viac ako päť rokov.

18. Hlavný rozdiel medzi osobitnými ustanoveniami obsiahnutými v platnom nariadení (ES) č. 1400/2002 a všeobecnou skupinovou výnimkou spočíva vo vymedzení pojmu „záväzok nekonkurovania“. V rámci nariadenia (ES) č. 1400/2002 tento pojem znamená akýkoľvek priamy alebo nepriamy záväzok, v dôsledku ktorého díler u dodávateľa uskutočňuje viac ako 30 % zo všetkých svojich nákupov príslušných tovarov, čím sa dílerovi umožňuje, aby pribral až dve ďalšie značky od konkurenčných dodávateľov, ktoré sa môžu predávať v iných priestoroch alebo v rovnakej predvádzacej miestnosti. V rámci všeobecnej skupinovej výnimky tento pojem znamená len také záväzky (trvajúce viac ako päť rokov), v dôsledku ktorých nemôže díler vyrábať, nakupovať, predávať alebo ďalej predať tovary konkurujúce zmluvným tovarom, alebo v dôsledku ktorých musí od dodávateľa nakupovať viac ako 80 % jeho celkového nákupu relevantných tovarov. To v praxi znamená, že díler by mal mať po piatich rokoch právo pribrať ďalšiu značku, ktorú však možno bude musieť predávať v osobitnej predvádzacej miestnosti.

19. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že predaj viacerých značiek v tej istej predvádzacej miestnosti sa na trhu uchytil len vo veľmi obmedzenej miere a že nejestvuje žiadny zásadný empirický dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že táto forma distribúcie uľahčila nejakým zjavným spôsobom vstup nových účastníkov na trhy EÚ. K predaju viacerých značiek navyše dochádzalo aj pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 1400/2002, a to v zemepisných oblastiach, kde bola táto forma distribúcie z hospodárskeho hľadiska vhodná vzhľadom na miestne podmienky na trhu. Preto je pravdepodobné, že sa v takomto spôsobe predaja bude pokračovať, nech by sa právny rámec zmenil akokoľvek. Zároveň treba zdôrazniť, že keď spotrebitelia hľadajú motorové vozidlo na zakúpenie, náklady na toto hľadanie predstavujú len malé percento z hodnoty výrobku, takže sú vo všeobecnosti pripravení navštíviť rôzne predvádzacie miestnosti, aby si mohli porovnať konkurenčnú ponuku vozidiel. Navštevovanie rôznych autosalónov s cieľom porovnať si ceny a dohadovať sa o nich je skutočne obvyklou súčasťou procesu kupovania si auta. Zákazníci si navyše môžu jednoduchým spôsobom porovnať produkty na internete. Predajom viacerých značiek v tej istej predvádzacej miestnosti by sa takisto mohol oslabovať imidž značky, čo by mohlo výrobcov prinútiť k tomu, aby podnikli kroky na ochranu firemnej identity a upravili na tento účel normy platné pre dílerov. Okrem toho by mohli upustiť od investícií do predajní, napríklad od investícií do odborného vzdelávania zamestnancov, aby tak predišli riziku parazitovania. V praxi tieto faktory viedli k tomu, že sa dílerom vo všeobecnosti zvýšili náklady na distribúciu.

20. Pokiaľ ide o opravárenské služby, záväzok pracovať len s jednou značkou by v žiadnom prípade nepožíval výhody zo všeobecnej skupinovej výnimky pre vertikálne dohody, pretože trhový podiel sietí výrobcov je vo všeobecnosti vyšší ako stanovených 30 %. Z tohto dôvodu niet v prípade dohôd o popredajných službách žiadneho rozdielu medzi jednotlivými zvažovanými možnosťami politiky.

21. Komisia v kontexte uvedeného dospela k záveru, že uplatnenie všeobecnej skupinovej výnimky na záväzky o spolupráci len s jednou značkou predstavuje v odvetví motorových vozidiel vyvážené riešenie vzhľadom na veľkú konkurenciu medzi značkami charakterizujúcu primárny trh a na riziko spomalenia rastu efektivity v oblasti distribúcie v dôsledku regulačných obmedzení, čo by nebolo primerané cieľu ochrany hospodárskej súťaže na trhu, ako aj vzhľadom na to, že všeobecné pravidlá predaj viacerých značiek resp. prácu s viacerými značkami chránia. Okrem toho sa zachová mechanizmus odňatia výhody skupinovej výnimky ako doplnkové zabezpečenie pre prípad, že by existencia paralelných sietí dohôd obsahujúcich záväzok pracovať len s jednou značkou mohla viesť k protisúťažnému účinku spočívajúcemu vo vylúčení z trhu.

22. Komisia v záujme vyššej právnej istoty vypracuje osobitné usmernenia, v ktorých vysvetlí, že ak záväzok pracovať len s jednou značkou vylučuje nových účastníkov a vedie k protisúťažným účinkom, môže byť výhoda vyplývajúca zo skupinovej výnimky. V týchto usmerneniach sa takisto ozrejmí, že za určitých okolností môže aj požiadavka minimálneho odberu nepresahujúca 80 % z celkových ročných nákupov dílera mať za účinok posilnenie vernosti odberateľa a preto sa na ňu môže nazerať ako na záväzok pracovať len s jednou značkou.

2.2. Ochrana hospodárskej súťaže v rámci jednej značky

23. Hospodárska súťaž v rámci jednej značky je dôležitá pre trhy, kde je na úrovni výrobcov a/alebo distributérov hospodárska súťaž medzi značkami slabá. Na trhoch, kde je hospodárska súťaž medzi značkami silná, však silné konkurenčné pôsobenie medzi dodávateľmi a kupujúcimi prirodzene vedie k uskutočňovaniu transakcií, ktoré sú nákladovo najviac efektívne a najúčinnejšie a zabezpečuje, že z dosiahnutých výhod ťažia aj spotrebitelia. Za týchto okolností existuje riziko, že sa regulačným zásahom podniky zbytočne zaťažia, čo môže v konečnom dôsledku viesť k nižšej efektivite. Komisia však uznáva, že ochrana paralelného obchodovania je jedným z hlavných cieľov spoločného trhu, ktorý dlhodobo uznáva aj Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach[7].

24. Platné nariadenie poskytuje skupinovú výnimku kvantitatívnej selektívnej distribúcii pri predaji nových motorových vozidiel do hranice 40 % podielu na trhu a kombinuje túto rozsiahlu „bezpečnú zónu“ s prísnejšími ustanoveniami o závažných obmedzeniach a osobitnými podmienkami, ktoré sa predovšetkým týkajú obmedzení, ktoré dílerom bránia využívať na opravu a údržbu subdodávateľov alebo otvárať ďalšie predajné miesta (tzv. „dojednanie o umiestnení“). Týmito prísnejšími podmienkami sa má podnietiť väčšia rozmanitosť foriem distribúcie automobilov ako prostriedku na podporu hospodárskej súťaže v rámci jednej značky.

25. Tieto striktnejšie pravidlá priniesli málo viditeľných výhod. Z prieskumu trhu uskutočneného Komisiou vyplýva, že príležitosť pre dílerov špecializovať sa len na predajné činnosti a zveriť výnosné opravy a údržbu subdodávateľom, sa na trhu nevyužíva. Okrem toho díleri zriadili ďalšie predajné miesta len v nepatrnom počte prípadov.

26. Platné pravidlá priniesli na druhej strane v kontexte tvrdej súťaže medzi značkami na trhoch s novými motorovými vozidlami značné nevýhody. Potenciálne nekontrolované otváranie ďalších predajných miest môže viesť najmä k parazitovaniu niektorých dílerov na investíciách realizovaných inými a v praxi spôsobilo, že niektorí výrobcovia vozidiel prijali kroky na ochranu integrity svojich sietí a na tento účel upravili kvalitatívne normy. To naopak viedlo k vyšším investičným nákladom a nižším maržiam pre dílerov.

27. Komisia preto dospela k záveru, že odstránením regulačných obmedzení, ktoré narúšajú investičnú motiváciu strán, by uplatnenie všeobecnej skupinovej výnimky mohlo priniesť výhody podnikateľským subjektom aj spotrebiteľom. Pre selektívnu distribúciu by potom platila všeobecná hranica trhového podielu 30 % a na „dojednania o umiestnení“, ako aj na obmedzenia dílerov, ktorí „len predávajú“, by sa výnimka vzťahovala len do tejto zníženej hranice maximálneho trhového podielu. Komisia však v záujme vyššej právnej istoty a zníženia nákladov firiem na zabezpečenie dodržiavania predpisov navrhuje, aby boli stanovené osobitné usmernenia pre toto odvetvie, ktoré by boli venované posudzovaniu prípadov, keď je podiel na relevantnom trhu vyšší ako 30 %.

28. Vzhľadom na potenciálne výhody, ktoré môžu mať spotrebitelia z neobmedzeného paralelného obchodu s motorovými vozidlami, Komisia okrem toho v osobitných usmerneniach pre toto odvetvie vysvetlí, za akých okolností by dohody, ktorými sa dílerom obmedzuje právo získať a ďalej predať vozidlá so zahraničnými špecifikáciami („dojednanie o disponibilite“) predstavovali nepriame obmedzenie aktívneho a/alebo pasívneho predaja, a preto aj porušenie článku 81[8].

2.3. Ochrana hospodárskej súťaže medzi nezávislými a autorizovanými opravovňami

29. Konkurenciou zo strany nezávislých opravovní sa vyvíja značný konkurenčný tlak na autorizované siete, pretože odvetvie nezávislých opravovní ponúka spotrebiteľom porovnateľné služby, a to často za nižšie ceny. Nezávislé opravovne však môžu autorizovaným sieťam účinne konkurovať len vtedy, ak majú prístup k technickým informáciám a náhradným dielom, ktoré sú základnými predpokladmi na to, aby sa oprava a údržba mohla uskutočniť. Platné nariadenie sa usiluje prístup k nim zabezpečiť prostredníctvom vymedzenia osobitných závažných obmedzení.

30. Otázky súvisiace s prípadnými obmedzeniami, ktoré majú vplyv na prístup ku náhradným dielom, sa riešia ďalej v časti 2.5.

31. Pokiaľ ide o prístup k technickým informáciám potrebným pre opravy, je nutné pripomenúť, že nariadenie (ES) č. 715/2007[9], ktoré upravuje typové schvaľovanie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel, obsahuje podrobný súbor pravidiel, ktoré zabezpečujú úplný a nediskriminačný prístup k takýmto informáciám pre všetkých nezávislých prevádzkovateľov. Toto nariadenie sa už uplatňuje na dobrovoľnom základe a od septembra 2009 sa stane záväzným pre nové typové schválenia[10]. Ešte niekoľko rokov však bude súčasťou vozového parku veľké množstvo vozidiel, na ktoré sa nariadenie (ES) č. 715/2007 nevzťahuje, a tieto budú predstavovať pre nezávislé opravovne významný trh. Komisia preto dospela k záveru, že je dôležité naďalej pokračovať v presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže, aby sa prostredníctvom zabezpečenia rovnoprávnych podmienok prístupu k technickým informáciám potrebným pre opravy existujúceho vozového parku predišlo vylúčeniu nezávislých prevádzkovateľov z trhu.

32. Zároveň však treba konštatovať, že účinky protisúťažného vylúčenia z trhu môžu takisto nastať v dôsledku iných postupov, ktorých cieľom je chrániť autorizované opravovne pred konkurenciou zo strany nezávislých opravovní. Typickým príkladom je prípadné zneužívanie zákonných a predĺžených záruk výrobcu vozidla, ktoré niekedy platia len pod podmienkou, že akákoľvek oprava alebo údržba, vrátane takej, na ktorú sa záruka nevzťahuje, sa uskutoční v opravovni, ktorá je súčasťou autorizovanej siete. Nedostatkom platného nariadenia je, že bez stanovenia maximálneho podielu na trhu vyňalo dohody o kvalitatívnej selektívnej distribúcii a tým znemožnilo účinne zakročiť proti takýmto potenciálne škodlivým postupom.

33. Komisia preto dospela k záveru, že ak by sa výnimka pre selektívny distribučný systém obmedzila maximálnym trhovým podielom 30 %, všeobecná skupinová výnimka by umožňovala cielenejšie presadzovať predpisy v súvislosti so širším spektrom potenciálne škodlivých postupov, čím by sa zlepšila konkurencia medzi nezávislými a autorizovanými opravovňami. V záujme posilnenia účinného presadzovania predpisov Komisia navrhuje, aby sa v budúcej osobitnej úprave pre toto odvetvie ozrejmili okolnosti, za ktorých by odmietnutie poskytnúť nezávislým prevádzkovateľom úplný a nediskriminačný prístup k technickým informáciám a zneužívanie záruk mohlo viesť k tomu, že by sa na dohody o kvalitatívnej selektívnej distribúcii vzťahoval článok 81 a boli by použité mechanizmy na presadenie práva.

2.4. Zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže v rámci sietí autorizovaných opravovní výrobcov

34. Konkurencia medzi autorizovanými opravovňami určitej značky má osobitný význam pre motoristov, ktorí vlastnia novšie vozidlo (t. j. maximálne 4 roky staré). Vysoké percento opráv takýchto vozidiel vykonaných v autorizovaných sieťach je výsledkom spotrebiteľských preferencií a predovšetkým vyššej zostatkovej hodnoty, ktoré sa zvyčajne pripisuje vozidlu, ktorému sa dostávalo pravidelnej údržby v autorizovanej opravovni.

35. Opravárenské a údržbárske služby sa považujú za trhy zviazané s určitou značkou. Intenzita hospodárskej súťaže medzi autorizovanými opravovňami určitej značky závisí od podmienok vstupu do siete stanovených v štandardných dohodách, ktoré sa uzatvárajú s autorizovanými opravovňami. Vzhľadom na to, že sieť autorizovaných opravovní a distribútorov náhradných dielov určitej značky má zvyčajne trhový podiel presahujúci 30 %, výrobcovia vozidiel, ktorí chcú požívať výhody vyplývajúce z nariadenia (ES) č. 1400/2002, môžu využívať len kvalitatívnu selektívnu distribúciu. Prístup do ich siete autorizovaných opravovní sa tak musí zakladať len na takých výberových kritériách, ktoré sú objektívne odôvodnené tým, že prinášajú výhody konečným spotrebiteľom. Uplatňovanie všeobecnej skupinovej výnimky povedie k rovnakému výsledku.

36. Komisia v záujme právnej istoty a účinného presadzovania predpisov ozrejmí prostredníctvom budúcej osobitnej úpravy pre toto odvetvie, za akých okolností sa na kvalitatívnu selektívnu distribúciu nevzťahuje zákaz uvedený v článku 81 ods. 1, a zároveň vysvetlí, v akom rámci sa bude uskutočňovať analýza na účely posúdenia dohôd, ktoré nepatria do „bezpečnej zóny“ vytvorenej skupinovou výnimkou. V osobitnej úprave pre toto odvetvie sa predovšetkým vysvetlí, za akých okolností sa dohody spájajúce predaj a popredajné služby nebudú považovať za porušenie článku 81, ako napríklad v prípade, že ide o nového účastníka, ktorý sa snaží vstúpiť na trh.

2.5. Predchádzanie vylúčeniu výrobcov náhradných dielov z popredajných automobilových trhov

37. Okrem dielov s ochrannou známkou výrobcu vozidla [diely výrobcov originálneho vybavenia (OEM diely)] existujú aj diely vyrobené na rovnakej výrobnej linke ako originálne komponenty vozidla [diely dodávateľov originálneho vybavenia (OES diely)], zatiaľ čo ostatné diely sú vyrábané výrobcami dielov „zodpovedajúcej kvality“. Diely patriace do posledných dvoch uvedených kategórií sú často lacnejšie než identické diely so značkou výrobcu vozidla. Preto je dôležité chrániť alternatívne dodávateľské kanály náhradných dielov, a to pre autorizované aj nezávislé opravovne, prostredníctvom obmedzenia schopnosti výrobcov automobilov brániť dodávateľom v predaji na popredajných trhoch.

38. V platnom nariadení sa ako závažné obmedzenia, s ktorými sa v dôsledku toho zaobchádza ako s obmedzeniami z titulu ich cieľa, uvádzajú tieto obmedzenia: obmedzenia schopnosti dodávateľov OES dielov predávať náhradné diely autorizovaným opravovniam, obmedzenia schopnosti autorizovaných opravovní predávať diely nezávislým opravovniam, obmedzenia schopnosti autorizovaných opravovní nakupovať konkurenčné diely z iných zdrojov ako od výrobcu vozidla a takisto aj obmedzenia schopnosti dodávateľov OES dielov umiestniť logo na diely dodané výrobcom vozidiel na účely prvej montáže.

39. Podľa všeobecnej skupinovej výnimky by sa s predmetnými obmedzeniami nezaobchádzalo ako s obmedzeniami z titulu ich cieľa, ale namiesto toho by podliehali jednotlivému posúdeniu. Pri stanovení maximálneho trhového podielu 30 % by dohody o distribúcii dielov vo všeobecnosti vypadli z „bezpečnej zóny“ vytvorenej všeobecnou skupinovou výnimkou, pretože podiel výrobcov vozidiel na relevantných trhoch s náhradnými dielmi je pravdepodobne omnoho vyšší ako 30 %. V dôsledku toho by sa na uvedené postupy nevzťahovala skupinová výnimka a pri absencii dôkazov o kompenzačnom náraste efektivity by sa článok 81 mohol priamo uplatniť voči dohodám, ktorých účinkom je obmedzenie hospodárskej súťaže.

40. Komisia na základe uvedených dôvodov dospela k záveru, že presadzovanie predpisov by v prípade, že by sa na takéto obmedzenia uplatňovali všeobecné pravidlá, bolo rovnako účinné ako v súčasnosti. Avšak vzhľadom na neistotu, ktorý by takýto prístup mohol priniesť, Komisia v osobitnej úprave pre toto odvetvie ozrejmí okolnosti, za ktorých by predmetné obmedzenia viedli k tomu, že by sa na dohody, v ktorých sú tieto obmedzenia ustanovené, vzťahoval článok 81 a boli by použité mechanizmy na presadenie práva[11].

2.6. Zachovanie odradzujúceho účinku článku 81

41. Posledným cieľom je zachovať odrádzajúci účinok článku 81, a tak zabrániť tomu, aby výrobcovia nevyužívali skupinovú výnimku na oslabenie nezávislého správania autorizovaných dílerov a opravovní, ktoré podporuje hospodársku súťaž. Na účely dosiahnutia týchto cieľov nariadenie obsahuje niekoľko opatrení zameraných na ochranu pevných nákladov dílerov (pozri článok 3, napr. trvanie zmlúv, výpovedné lehoty, dôvody na ukončenie zmluvy a prevod dílerských zmlúv medzi členmi rovnakých sietí), ktoré sú zvyčajne upravené vo vnútroštátnom zmluvnom práve.

42. Existuje niekoľko argumentov, na základe ktorých možno dospieť k záveru, že ustanovenia, ktoré v kontexte skupinovej výnimky upravujú osobitné zmluvné dojednania, už nie sú účinným a opodstatneným prostriedkom na zabezpečenie ochrany nezávislosti dílerov.

43. Po prvé, ako už bolo uvedené v hodnotiacej správe Komisie, nejestvujú žiadne dôkazy, že tieto ustanovenia mali zamýšľaný odradzujúci účinok. Naopak, nariadenie možno malo negatívne účinky, pretože výrobcom vozidiel skomplikovalo situáciu v rámci prispôsobenia sietí meniacim sa hospodárskym podmienkam, v ktorých má schopnosť rýchlo reorganizovať sieť z dlhodobého hľadiska zásadný význam pre zachovanie a zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu.

44. Po druhé, díleri by nemali žiadny účinný prostriedok na nápravu, ak by ich zmluvný partner odmietol vypracovať zmluvu s hypoteticky ochrannými ustanoveniami. Je tomu tak preto, lebo predmetné ustanovenia nevytvárajú žiadne práva dílerom a ani neukladajú žiadne povinnosti výrobcom vozidiel. Jednoducho len odnímajú výhodu skupinovej výnimky, pričom z nich nevyplýva, že by predmetné zmluvy automaticky porušovali článok 81 ods. 1.

45. Potretie, teraz, keď sa v kontexte nariadenia (ES) č. 1/2003 ozrejmili hranice medzi vnútroštátnym zmluvným a obchodným právom na jednej strane a právom EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na strane druhej, sa zdá, že by pre Komisiu bolo zložité zahrnúť opatrenia na zmluvnú ochranu do budúceho právneho rámca hospodárskej súťaže. Počas rokovaní o tomto nariadení Komisia vyjadrila želanie dosiahnuť súlad so stanoviskom Rady, podľa ktorého „Články 81 a 82 zmluvy majú cieľ chrániť hospodársku súťaž na trhu“[12]. Ustanovenia, ktoré prevažne sledujú iný cieľ, sú spravidla súčasťou vnútroštátneho zmluvného práva.

46. Komisia preto plánuje, že by sa uplatňovali všeobecné pravidlá. To by viedlo k hospodárnejšiemu prístupu, vďaka čomu by sa výrazne zlepšila celková súdržnosť politiky hospodárskej súťaže v oblasti vertikálnych obmedzení a umožnilo by sa využívanie efektívnych zmluvných dojednaní.

47. Okrem toho budú vypracované osobitné usmernenia pre toto odvetvie, v ktorých sa ozrejmí, že transparentné vzťahy medzi zmluvnými stranami by mali za normálnych okolností znížiť riziko, že výrobcovia budú braní na zodpovednosť za využívanie nepriamych foriem nátlaku na dosiahnutie protisúťažných účinkov[13].

3. Záver

48. Komisia vzhľadom na uvedené navrhuje:

- aby sa, pokiaľ ide o predaj nových motorových vozidiel, uplatňovali všeobecné pravidlá, ktoré sú v súčasnosti vyjadrené v návrhu novej skupinovej výnimky pre vertikálne dohody. Vzhľadom na to, že všetky zainteresované strany v odvetví motorových vozidiel sú od roku 1985 zvyknuté na osobitnú právnu úpravu pre toto odvetvie, ako aj vzhľadom na to, že si účastníci trhu želajú právnu istotu, Komisia prijme osobitné usmernenia pre toto odvetvie, ktoré budú venované otázkam uvedeným v častiach 2.1., 2.2 a 2.6 tohto oznámenia.

Aby bol všetkým prevádzkovateľom poskytnutý dostatok času na prispôsobenie sa novému režimu, Komisia navrhuje, aby ustanovenia nariadenia, ktoré sa vzťahujú na dohody o distribúcii motorových vozidiel, zostali platné do 31. mája 2013;

- aby sa, pokiaľ ide o dohody o oprave alebo údržbe a/alebo o dodávke a distribúcii náhradných dielov, uplatňovali všeobecné pravidlá, ktoré sú v súčasnosti vyjadrené v návrhu novej skupinovej výnimky pre vertikálne dohody, s tým, že sa doplnia osobitnými usmerneniami pre toto odvetvie, alebo cieleným nariadením o skupinovej výnimke, alebo kombináciou týchto dvoch nástrojov, v záujme posilnenia schopnosti orgánov na ochranu hospodárskej súťaže reagovať na problémy v oblasti hospodárskej súťaže širším a komplexnejším spôsobom, a to najmä v súvislosti s: i) prístupom k technickým informáciám; ii) prístupom k náhradným dielom; iii) zneužívaním záruk a iv) prístupom do sietí autorizovaných opravovní (časti 2.3, 2.4 a 2.5).

Keďže uplatňovanie nového režimu na popredajných trhoch by mohlo priniesť okamžité výhody podnikateľským subjektom aj spotrebiteľom, Komisia navrhuje, aby sa tento nový režim uplatňoval na vertikálne dohody o poskytovaní opravárenských a údržbárskych služieb, ako aj na dodávku a distribúciu náhradných dielov od 31. mája 2010.

49. Zainteresované strany sa vyzývajú, aby svoje pripomienky k tomuto oznámeniu predložili pred 25. septembrom 2009. Pripomienky zasielajte: elektronickou poštou na túto adresu:comp-car-sector@ec.europa.eu poštou na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Antitrust Greffe

B-1049 Brussels

Belgium

[1] http://ec.europa.eu/competition/sectors/motor_vehicles/documents/evaluation_report_en.pdf

[2] Vyjadrenia zainteresovaných strán boli uverejnené na internetovej stránke GR pre hospodársku súťaž: http://ec.europa.eu/competition/consultations/2008_motor_vehicle/index.html

[3] Možnosti ii), iii) a iv) by znamenali, že by Komisia prijala novú všeobecnú skupinovú výnimku, ktorá by nahradila v súčasnosti platné nariadenie Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov, po tom, ako sa v máji 2010 skončí jeho platnosť. Predbežný návrh, ktorý Komisia schválila 8. júla 2009, predpokladá celý rad vylepšení, ktoré, ak budú napokon prijaté, nezmenia podstatným spôsobom analýzu vplyvov v súvislosti s uvedenými možnými politikami. Ak by sa Komisia rozhodla zmeniť existujúce návrhy spôsobom, ktorý by mal značný dosah na odvetvie motorových vozidiel, je pochopiteľné, že takéto zmeny by sa automaticky neuvalili na toto odvetvie, ale boli by predmetom ďalších diskusií so všetkými zainteresovanými stranami po uverejnení tohto oznámenia. Výraz „všeobecná skupinová výnimka“ sa v celom tomto oznámení bude používať na označenie existujúcich návrhov na skupinovú výnimku, ktoré by mali nahradiť nariadenie (ES) č. 2790/1999.

[4] Pokiaľ nie je uvedené inak, pojem „osobitná úprava pre toto odvetvie“ sa bude v tomto oznámení používať na označenie buď doplňujúcich usmernení predpokladaných v rámci možnosti iii) alebo na označenie doplnkového nariadenia o skupinovej výnimke, ktoré sa predpokladá v rámci možnosti iv), alebo na označenie ich kombinácie.

[5] Ako uviedol Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 28. februára 1991 vo veci C-234/89, Stergios Delimitis/Henninger Bräu AG , dohody obsahujúce záväzok predávať jednu značku nemajú za predmet obmedzovanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 85 ods. 1 (teraz článku 81 ods. 1).

[6] Oznámenie Komisie o dohodách menšieho významu (oznámenie de minimis ), Ú. v. ES C 368, 22.12.2001, s. 13 – 15.

[7] Pozri rozsudky vo veciach C-551/03 P, General Motors , [2006] Zb. 1-3173, body 67 – 68; C-338/00 P, Volkswagen/Komisia , [2003] Zb. I-9189, body 44 a 49 a T-450/05, Peugeot/Komisia , rozsudok z 9.7.2009, zatiaľ neuverejnené, body 46 – 49.

[8] Rozsudok z 28. februára 1984, spojené veci 228 a 229/82 Ford of Europe Inc. a Ford-Werke Aktiengesellschaft/Komisia , Zb. 1984, s. 1129.

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel, Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1 – 16.

[10] Pre podrobnejšie informácie pozri článok 10 nariadenia (ES) č. 715/2007.

[11] V súlade s rozhodnutím vo veci 238/87 Volvo (AB)/Erik Veng [1988] Zb. 6211) navyše dohody brániace nezávislým opravovniam v prístupe k originálnym dielom môžu predstavovať porušenie článku 82, ak má výrobca vozidiel dominantné postavenie v rámci určitej kategórie dielov (napr. diely, ktorých jediným zdrojom je výrobca vozidiel) a ak sa dá preukázať, že v dôsledku vylúčenia nezávislých opravovní pravdepodobne zanikne účinná hospodárska súťaž na trhu.

[12] Pozri prvú vetu odôvodnenia 9 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy(Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1 – 25).

[13] V tejto súvislosti je takisto potrebné uviesť, že hlavné združenia výrobcov motorových vozidiel (ACEA, JAMA) sa prednedávnom dohodli na predložení návrhu kódexu správania, ktorý by obsahoval niektoré základné ustanovenia vychádzajúce z platného nariadenia (ES) č. 1400/2002.