52009DC0368

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 16.7.2009

KOM(2009) 368 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Náhodné úlovky veľrýb pri rybolove: Správa o uplatňovaní určitých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 812/2004 a o vedeckom posúdení vplyvu, ktorý má používanie žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a zamotávajúcich sietí na veľryby v Baltskom mori v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2187/2005

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Náhodné úlovky veľrýb pri rybolove: Správa o uplatňovaní určitých ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 812/2004 a o vedeckom posúdení vplyvu, ktorý má používanie žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a zamotávajúcich sietí na veľryby v Baltskom mori v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2187/2005

KONTEXT

Nariadenie Rady (ES) č. 812/2004

V nariadení Rady (ES) č. 812/2004[1] sú stanovené opatrenia zamerané na zníženie náhodných úlovkov veľrýb rybárskymi loďami. V nariadení je určený rybolov, pri ktorom sa musia používať akustické odplašovacie zariadenia známe aj ako bzučiaky, technické podmienky a podmienky používania týchto nástrojov a rybolov, pri ktorom treba realizovať programy týkajúce sa pozorovateľov na mori. Členské štáty sú zodpovedné za používanie akustických zariadení, sledovanie ich účinnosti a za realizáciu programov sledovania v súlade s usmerneniami tohto nariadenia.

Povinnosť podávať správy

Členské štáty musia v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) 812/2004 zaslať Komisii podrobnú výročnú správu o uplatňovaní určitých ustanovení tohto nariadenia, ako aj „odhady celkových náhodných úlovkov veľrýb v každom z dotknutých lovísk“.

V súlade s článkom 7 tohto nariadenia je Komisia po doručení druhej výročnej správy členských štátov povinná predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o účinkoch uplatňovania tohto nariadenia. Táto správa by mala vychádzať z posúdenia správ členských štátov Medzinárodnou radou pre výskum mora (ICES) a Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (STECF).

Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005

Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005[2] obsahuje technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu v Baltskom mori.

Povinnosť podávať správy

V súlade s článkom 27 nariadenia (ES) 2187/2005 Komisia „do 1. januára 2008 zabezpečí, aby sa uskutočnilo vedecké posúdenie vplyvu, ktorý má používanie žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a zamotávajúcich sietí na veľryby a aby sa výsledky posúdenia predložili Európskemu parlamentu a Rade“.

Zlúčenie oboch správ

Informácie potrebné na vedecké posúdenie vplyvu, ktorý má používanie žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a zamotávajúcich sietí na veľryby na základe nariadenia (ES) č. 2187/2005 sú veľmi podobné informáciám o náhodných úlovkoch pochádzajúcich z „programov týkajúcich sa pozorovateľov na mori“, ktoré zozbierali členské štáty podľa nariadenia (ES) 812/2004. Predovšetkým správa Komisie podľa článku 7 nariadenia (ES) 812/2004 by mala vychádzať zo správ členských štátov, v ktorých musia byť obsiahnuté, okrem iného, odhady o celkových náhodných úlovkoch veľrýb v každom z dotknutých lovísk. Okrem toho správy členských štátov musia obsahovať posúdenie záverov správ pozorovateľov a všetky ďalšie príslušné informácie vrátane každého výskumu uskutočneného v členských štátoch s cieľom znížiť náhodné úlovky veľrýb vo svojich loviskách rýb. Obe správy by preto obsahovali čiastočne tie isté informácie o náhodných úlovkoch veľrýb s určitým druhom rybárskeho výstroja. Komisia sa preto rozhodla zlúčiť obe správy, ktoré treba predložiť Európskej rade a Európskemu parlamentu.

Komisia po predbežnom posúdení správ členských štátov a v záujme zlepšenia uplatňovania nariadenia navrhla zorganizovať seminár o náhodných úlovkoch veľrýb (24. – 25. marca 2009 v Bruseli). Bolo dohodnuté, že závery z tohto seminára by sa mali zahrnúť do zlúčenej správy, aby bola na základe všetkých dostupných informácií čo najúplnejšia. V dôsledku týchto okolností a oneskoreného doručenia správ niektorých členských štátov nebolo možné predložiť správu požadovanú na základe nariadenia (ES) 2187/2005 v stanovenom termíne.

OBSAH A METODIKA TEJTO SPRÁVY

V súlade s článkom 6 nariadenia (ES) 812/2004 boli Komisii doručené správy jednotlivých členských štátov za roky 2004 – 2005 a 2006. Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) a Vedecký, technický a hospodársky výborom pre rybné hospodárstvo (STECF) boli požiadané, aby vykonali analýzu týchto vnútroštátnych správ so zreteľom na ich vedecký obsah a uplatňovanie nariadenia (ES) 812/2004. Ich závery boli zohľadnené v tejto správe.

Rada ICES bola požiadaná aj o vedecké posúdenie vplyvu, ktorý má používanie žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a zamotávajúcich sietí na veľryby v Baltskom mori. Táto správa obsahuje výsledky tohto posúdenia, ako aj iné dostupné údaje o náhodných úlovkoch veľrýb v Baltskom mori.

Ako súčasť procesu posudzovania uplatňovania nariadenia (ES) č. 812/2004 Komisia zorganizovala 24. – 25. marca 2009 seminár v Bruseli. Táto správa zahŕňa aj najdôležitejšie výsledky tohto seminára, ako aj návrh ďalšieho postupu.

ANALÝZA SPRÁV čLENSKÝCH šTÁTOV TÝKAJÚCICH SA NARIADENIA (ES) 812/2004

Preskúmaním správ jednotlivých členských štátov zo strany ICES[3] a STECF[4] sa zistili značné rozdiely vo forme a obsahu. Neexistujú takmer žiadne dôkazy o spolupráci členských štátov a väčšina prác, o ktorých správa informuje, je výsledkom nezávislého úsilia jednotlivých členských štátov. Pokiaľ ide o informácie o náhodných úlovkoch, „z európskych vôd je k dispozícii len málo novších odhadov o celkovom vedľajšom úlovku malých veľrýb“3.

Komisia dospela k záveru, že doručené výročné správy jednotlivých členských štátov takmer vôbec nepodávajú jasný obraz opatrení členských štátov prijatých v súlade s nariadením (ES) 812/2004. Len niekoľko členských štátov bolo schopných prijať zníženie náhodných úlovkov veľrýb ako svoj prvoradý cieľ. Francúzsko a Spojené kráľovstvo sú jedinými členskými štátmi, ktoré poskytli informácie o odhadovanom celkovom množstve náhodných úlovkov za rok.

Pre Komisiu z toho vyplýva, že väčšina členských štátov má pravdepodobne problémy s uplatňovaním nariadenia (ES) 812/2004 a najmä s týmito požiadavkami:

Povinnosť používať akustické odplašovacie zariadenia. Technické podmienky a podmienky používania.

Členské štáty, ktoré informovali o používaní akustických odplašovacích zariadení známych aj ako bzučiaky dospeli k záveru, že tieto nástroje sú veľmi nákladné a že nie vždy sú účinné, t. j. to čo je odplašovacím zariadením pre niektoré druhy veľrýb, môže priťahovať svojím signálom iné živočíchy. Manipulácia s týmito nástrojmi je podľa správ problematická a predstavuje bezpečnostné riziko pre rybárov. Niektoré členské štáty však realizujú výskumné projekty zamerané na vývoj účinnejších akustických odplašovacích zariadení.

Komisia si uvedomuje ťažkosti s používaním bzučiakov a oceňuje snahu niektorých členských štátov v oblasti výskumu bzučiakov vrátane tých, ktoré nemusia bzučiaky používať. Výskum v oblasti účinnosti týchto zariadení a iné opatrenia na zníženie počtu náhodných úlovkov na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni ešte pokračujú. Výskum a šírenie osvedčených postupov medzi jednotlivými členskými štátmi by mali byť prioritou.

Vzhľadom na neúplné a nepreukazné informovanie členských štátov o používaní bzučiakov a nedostatočné dostupné informácie Komisia nemôže na základe správ členských štátov dospieť k jednoznačnému záveru o účinnosti používania bzučiakov na zníženie množstva náhodných úlovkov veľrýb.

Povinnosť vytvoriť a uskutočniť programy týkajúce sa pozorovateľov na mori a sledovať náhodné úlovky veľrýb

Pokiaľ ide o vytvorenie programov týkajúcich sa pozorovateľov na mori sa zdá, že sa toto opatrenie uplatňuje veľmi málo. Niektoré členské štáty tvrdia, že nemajú dostatočné zdroje (finančné a ľudské) na realizáciu týchto programov a/alebo že nie sú schopné pokryť všetky oblasti a že informácie o schválených programoch a správy pozorovateľov sú často neúplné. Šesť z dvadsiatich dvoch členských štátov informovalo o tom, že na ich rybolovnú činnosť sa toto nariadenie nevzťahuje. Niektoré členské štáty predložili informácie vychádzajúce z výskumných štúdií realizovaných na vnútroštátnej úrovni alebo v rámci medzinárodných partnerstiev. Iné členské štáty získali informácie od svojich prístavných orgánov alebo z rozhovorov s rybármi. Len niekoľko členských štátov informovalo o náhodných úlovkoch veľrýb a v dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že toto veľmi malé množstvo informácií neposkytuje jasný obraz vzťahov medzi rybolovom a populáciami veľrýb a preto Komisia nie je schopná vykonať komplexnú a objektívnu analýzu náhodných úlovkov veľrýb vo vodách EÚ.

Diskusia

Zo správ o opatreniach vykonaných na základe nariadenia (ES) 812/2004 vyplýva, že iba niekoľko členských štátov vyvíja dostatočné úsilie na presadzovanie tohto nariadenia. Je jasné, že jeho uplatňovanie si vyžaduje pevné odhodlanie a veľké úsilie členských štátov a väčšina z nich na to nie je pripravená z už uvedených dôvodov. Komisia môže konštatovať, že obmedzovanie konfliktov medzi veľrybami a rybolovom je ešte stále na svojom začiatku.

Rozdiely vo výsledkoch sa dajú vysvetliť skutočnosťou, že členské štáty museli toto nariadenie uplatniť v rôznych obdobiach a na rôzne oblasti. Okrem toho niektoré členské štáty pozastavili nasadzovanie bzučiakov vzhľadom na problémy súvisiace s ich používaním a namiesto toho koordinovali rozličné vnútroštátne a medzinárodné výskumné projekty, ktorých cieľom bolo zdokonalenie zariadení a techník na znižovanie množstva náhodných úlovkov, alebo sa na týchto projektoch zúčastňovali.

Komisia spolufinancuje viaceré projekty prostredníctvom LIFE, finančného nástroja EÚ na podporu projektov ochrany životného prostredia a prírody, a niektoré z týchto projektov prispievajú k realizácii sústavy Natura 2000 v morskom prostredí. Predmetom týchto projektov v rámci LIFE sú často zabraňovanie, znižovanie alebo iné obmedzovanie množstva náhodných úlovkov morských cicavcov.

Aj napriek tomu, že sa v nariadení (ES) 812/2004 uvádzajú rybolovy, ktorým musia členské štáty venovať mimoriadnu pozornosť, pokiaľ ide o vplyv na náhodné lovenie a usmrcovanie veľrýb, malo by sa tiež zdôrazniť, že opatrenia na obmedzovanie vplyvu rybolovu na veľryby nie sú predmetom iba tohto nariadenia. Členské štáty sú už na základe článku 12 smernice Rady 92/43/ES (smernica o biotopoch) povinné, zabezpečiť výskum alebo podniknúť ochranné opatrenia na zabezpečenie toho, aby náhodné úlovky veľrýb nemali výrazný negatívny vplyv na tento druh. Všetky druhy veľrýb sú na základe smernice o biotopoch vo svojom prirodzenom životnom prostredí prísne chránené. Členské štáty vykonávajú dohľad nad stavom ochrany veľrýb, ako aj vytvárajú systémy monitorovania ich náhodného lovenia a usmrcovania Okrem toho v súlade s článkom 6 podniknú členské štáty primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu biotopov druhov, ako aj výraznému rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené. Pre druhy Phocoena phocoena a Tursiops truncatus bolo takto označených viacero takýchto oblastí.

VEDECKÉ POSÚDENIE VPLYVU žIABROVÝCH SIETÍ, VIACSTENNÝCH žIABROVÝCH SIETÍ A ZAMOTÁVAJÚCICH SIETÍ NA VEľRYBY V BALTSKOM MORI

Veľrybou obývajúcou Baltské more je sviňucha tuponosá ( Phocoena phocoena) . Ich počet sa odhaduje na menej ako 1000 jedincov[5]. Podľa správ členských štátov neboli v rámci sledovaného rybolovu v Baltskom mori v období rokov 2005 a 2006 náhodne ulovené nijaké veľryby. ICES informoval v apríli 2008 Komisiu, že údaje, ktoré poskytli členské štáty, boli nedostatočné na to, aby sa dal vedecky posúdiť vplyv žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a zamotávajúcich sietí na veľryby v Baltskom mori.

Je zrejmé aj to, že chýbajú informácie o náhodných úlovkoch veľrýb zachytených v rybárskom výstroji v Baltskom mori. Dostupné zdroje sa vzťahujú hlavne na vyplavené zvieratá na breh, na ktorých sa nachádzajú známky toho, že zahynuli v sieťach. Najnovšia nemecká štúdia informuje o viac ako 150 sviňuchách tuponosých vyplavených na breh v roku 2007 na pobreží Baltského mora patriacom Nemecku, z ktorých 47 % sa považovalo za náhodné úlovky, alebo sa to o nich predpokladalo[6]. Aby sa dalo vykonať úplné posúdenie vplyvu žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a zamotávajúcich sietí na veľrýb v Baltskom mori však údaje o vyplavených živočíchoch nepostačujú, pretože neposkytujú informácie o mieste a druhu rybárskeho výstroja, v ktorom zvieratá uviazli. V dôsledku toho sa v tomto štádiu nedajú vyvodiť žiadne presné závery o vplyve žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a zamotávajúcich sietí na veľryby v Baltskom mori.

Diskusia

Súčasné množstvo sviňuchy tuponosej v Baltskom mori je alarmujúco malé s menej ako 1 000 zostávajúcimi jedincami5. Z historických údajov o množstve zvierat, ako aj o množstve vedľajšieho úlovku vyplýva, že uvedené druhy boli prednedávnom početnejšie a obývali severnejšiu časť Baltského mora[7][8]. Okrem rizika ochudobnenia genetickej diverzity, ktoré obmedzuje možnosť týchto zvierat prispôsobiť sa zmenám životného prostredia, sú ich populácie aj náchylnejšie na náhodné vylovenie, ako zdravé populácie.

Pokiaľ ide o chýbajúce údaje o náhodných úlovkoch sviňúch tuponosých v Baltskom mori je to pravdepodobne z týchto dôvodov:

1. Malé množstvo sviňúch tuponosých v Baltskom mori.

2. Rybári neoznamujú ulovenie veľrýb. Údaje o vedľajších úlovkoch sviňúch tuponosých, ktoré boli vyhodené cez palubu sú zo správ o vyplavených veľrýb so známkami toho, že zahynuli v sieťach[9] [10].

Závery z najnovšieho Plánu obnovy zásob sviňuchy tuponosej, ktorý vypracoval ASCOBAN5 (Ochrana malých veľrýb v Baltskom a Severnom mori) potvrdzujú tieto domnienky: „Na základe veľmi nízkej hustoty výskytu sviňúch, rybári tieto zvieratá stretávajú zriedka alebo ich aj zriedka lovia ... a (rybári) neochotne prijímajú tvrdenia vedcov alebo ochrancov, že vedľajšie úlovky sú vážnou hrozbou pre populácie sviňúch. Preto bez obmedzenia vedľajších úlovkov zostanú zásoby sviňúch veľmi nízke (čo sťaží získanie lepších odhadov ich množstva), vedľajšie úlovky zostanú na nízkej úrovni (čo sťaží vyčíslenie odobratého množstva) a rybári zostanú nedôverčivý voči myšlienke, že vedľajšie úlovky v rámci rybolovu sú problémom pri zachovávaní populácií sviňúch“. Vzhľadom na to by bolo dosť nebezpečné sa domnievať, že nepodávanie správ o vedľajších úlovkoch znamená, že v oblasti vedľajších úlovkov nie je žiaden problém.

SEMINÁR O UPLATňOVANÍ NARIADENIA (ES) 812/2004

Komisia si uvedomuje problémy pri uplatňovaní nariadenia (ES) 812/2004 a jej cieľom je tento stav zlepšiť. Preto na túto tému zorganizovala 24. – 25. marca 2009 seminár v Bruseli Cieľom seminára bolo zozbierať informácie a vytvoriť základ na úvahy a určiť ďalší postup týkajúci sa nariadenia (ES) 812/2004. Program seminára obsahoval tieto body:

- prezentácia Komisie týkajúca sa hodnotenia štyroch rokov uplatňovania nariadenia (ES) 812/2004;

- stav populácií veľrýb vo vodách EÚ;

- prehľad uplatňovania tohto nariadenia v jednotlivých morských regiónoch EÚ;

- najnovší vedecký a technický vývoj v oblasti akustických odplašovacích zariadení a iné opatrenia na zníženie množstva náhodných úlovkov.

Účastníkmi seminára boli verejné správy jednotlivých členských štátov, zástupcovia regionálnych poradných rád a Poradného výboru pre rybolov a akvakultúru, vedci a oba príslušné útvary Komisie pre túto oblasť.

Medzi najdôležitejšie výsledky tohto seminára patria:

- Je potrebné lepšie poznať množstvo a výskyt veľrýb vo všetkých vodách EÚ. Zo seminára vyplynulo aj to, že výskyt veľrýb je nestály.

- Účastníci sa zhodli na tom, že bzučiaky sú účinným odplašovacím zariadením pre sviňuchy tuponosé. Je však potrebné ich ďalej zdokonaľovať, aby sa zlepšilo ich technické a praktické používanie bez toho, aby sa tým ohrozila bezpečnosť rybárov. Rybári by sa mali zúčastňovať na všetkých fázach, od testovania po praktické používanie týchto zariadení. Prebieha tiež výskum týkajúci sa iných zariadení a techník na znižovanie množstva náhodných úlovkov. V prípade, že sa ukáže ich účinnosť, malo by sa zvážiť používanie alternatív bzučiakov.

- Malo by sa zvážiť používanie zariadení na znižovanie náhodných úlovkov a programy týkajúce sa pozorovateľov pre plavidlá kratšie ako 12 m a 15 m.

- Niektorým členským štátom sa podarilo zrealizovať programy týkajúce sa pozorovateľov na mori v súlade so špecifikáciami nariadenia (ES) 812/2004. Z ich výsledkov vyplýva, že úroveň presnosti údajov požadovaná na základe tohto nariadenia je veľmi vysoká a niekedy nedosiahnuteľná pre niektoré druhy, ktoré len veľmi zriedkavo uviaznu v sieťach ako vedľajšie úlovky.

- Programy sledovania by sa mali navrhovať účinnejšie, t. j. prostredníctvom monitorovania krížovej regulácie a zhromažďovaním vnútroštátnych súborov údajov. Oblasti, v ktorých sa musia bzučiaky používať povinne, by sa mali tiež podliehať monitorovaniu.

- Je potrebné zlepšiť spoluprácu s rybným priemyslom, najmä s cieľom zlepšiť informovanosť o používaní opatrení na zníženie množstva náhodných úlovkov, aby sa znížilo množstvo náhodných úlovkov veľrýb alebo inej skupiny živočíchov bez komerčnej hodnoty.

ZÁVERY A ďALšIE KROKY

Závery vychádzajú z analýzy správ jednotlivých členských štátov, z výsledkov seminára o uplatňovaní nariadenia (ES) 812/2004 (pozri bod 5) a zo záverov vedeckého posúdenia vplyvu, ktorý má používanie žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a zamotávajúcich sietí na veľryby v Baltskom mori. Aj keď väčšina členských štátov informovala o nízkom alebo nijakom množstve náhodných úlovkov vo vodách EÚ, z vedeckých dôkazov získaných prostredníctvom programov sledovania na mori alebo analýzy vyplavených živočíchov po ich uhynutí aj naďalej vyplýva, že ide o konflikt medzi veľrybami a rybolovom. Informácie o populáciách veľrýb nie sú ucelené a ich situácia zostáva nejasná.

Komisia zistila, že niektoré členské štáty vynaložili značné úsilie na správne uplatnenie nariadenia (ES) 812/2004, avšak zistila aj to, že niektoré členské štáty zaostávajú. Aj napriek tomu, že Komisia uznáva existenciu dôvodov na neskoršiu zmenu a doplnenie tohto nariadenia, jeho plné uplatnenie vo všetkých členských štátov sa ešte nedosiahlo a preto nebolo možné posúdiť vplyv existujúcich opatrení na zníženie náhodných úlovkov veľrýb. Z osvedčených postupov prezentovaných na seminári vyplýva, že je možné dosiahnuť dobré výsledky v existujúcich podmienkach. Nariadenie obsahuje ustanovenia o flexibilite, ktorú treba naplno využiť.

Vzhľadom na potrebu obmedzovania vplyvu rybolovu na populácie veľryby vo vodách EÚ Komisia žiada naliehavo členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zlepšenie uplatňovania nariadenia (ES) 812/2004. Komisia by rada upozornila aj na záväzky členských štátov vyplývajúce zo smernice o biotopoch týkajúce sa monitorovania náhodného lovenia a usmrcovania všetkých veľrýb a cicavcov radu Cetacea a zabezpečenia toho, aby náhodné lovenie alebo usmrcovanie nemalo výrazný vplyv na tieto populácie. V tejto súvislosti sú v rámci iných rybolovných činností a iných oblastí, kde predstavujú náhodné úlovky problém a na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (ES) 812/2004, členské štáty zodpovedné za prijatie vhodných opatrení na ochranu populácií veľrýb.

Komisia však bude ako následný krok po seminári preskúmavať tieto hlavné body:

- plné využívanie flexibility v rámci nariadenia (ES) 812/2004 ako reakcie na problémy týkajúce sa programov sledovania, rybárskeho výstroja a oblastí sledovania;

- začlenenie Čierneho mora do nariadenia (ES) 812/2004;

- podpora členských štátov pri rozširovaní súčasných programov sledovania s cieľom integrovať výsledky pozorovania náhodných úlovkov veľrýb podľa príkladu niektorých členských štátov;

- povzbudenie diskusie v rámci regionálnych poradných rád o obmedzovacích opatreniach so zástupcami priemyslu;

- stanovenie merateľných cieľov v oblasti maximálneho prijateľného množstva náhodných úlovkov pre jednotlivé populácie veľrýb.

Komisia taktiež zreviduje formát podávania správ doručený od ICES[11] a zrevidovaný STECF[12] s cieľom zharmonizovať informácie poskytnuté členskými štátmi a dá ho k dispozícii členským štátom. Komisia preto očakáva, že od budúceho roka bude dostávať úplné správy od všetkých príslušných členských štátov obsahujúce všetky informácie potrebné na základe uvedeného nariadenia, ako aj všetky ostatné príslušné informácie požadované v článku 6 ods. 2.

Je potrebné, aby Spoločenstvo ďalej riešilo kritickú situáciu sviňuchy tuponosej žijúcej v Baltskom mori, a treba zvážiť následné opatrenia. Podľa najnovšieho odporúčania ICES týkajúceho sa veľrýb bude „najproduktívnejšie to úsilie o ochranu, ktorého účastníkmi budú všetky zúčastnené strany“3. Komisia súhlasí s touto koncepciou a chcela by povzbudiť členské štáty a organizácie zúčastnených strán v tom, aby preskúmavali spôsoby minimalizácie náhodných úlovkov sviňúch tuponosých v Baltskom mori. Aby sa zlepšila súčasná vedomostná základňa, Komisia uverejnila výzvu na predkladanie ponúk týkajúcu sa realizácie štúdie o „zhromažďovaní údajov o vedľajšom výlove veľrýb v Baltskom mori, Kattegate a Øresunde“.

[1] V nariadení Rady (ES) č. 812/2004 prijatom v apríli 2004 sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb a mení a dopĺňa sa ním nariadenie (ES) č. 88/98.

[2] Nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98.

[3] ICES odporúčanie 2008. 1.5.1.2 Stav malých veľrýb a vedľajších úlovkov v európskych vodách (dokument je dostupný on-line)

[4] 28. SPRÁVA Z PLENÁRNEJ SCHÔDZE VEDECKÉHO, TECHNICKÉHO A HOSPODÁRSKEHO VÝBORU PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO (PLEN-08-02) (dokument je k dispozícii na požiadanie)

[5] ASCOBAN, Plán obnovy zásob sviňuchy tuponosej. Návrh, 8. apríl 2009.

[6] Správa ICES WKFMMPA 2008 ICES CM 2008/MHC:11 Správa zo seminára o riadení rybolovu v chránených morských oblastiach.

[7] Koschinski, S (2002) Súčasné poznatky o sviňuchách tuponosých (Phocoena phocoena) v Baltskom mori. Ophelia.

[8] Lindroth, A (1962) Fluktuácia populácie lososa v Baltskom mori 2: Sviňuchy a lososy. Správy inštitútu pre švédsky sladkovodný výskum v Drottningholme.

[9] Siebert U. et al (2006) Desaťročie výskytu sviňuchy tuponosej v nemeckých vodách – analýza leteckých prieskumov, náhodných pozorovaní a vyplavení. Journal of Sea research.

[10] Švédska federálna agentúra na ochranu prírody a Švédsky výbor pre rybolov (2008) Akčný plán na ochranu sviňuchy tuponosej 2008-2013.

[11] Návrh ICES je k dispozícii na webovej stránke ICES.

[12] K dispozícii v bode 3.6.6 28. správy z plenárnej schôdze Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (PLEN-08-02).