52009DC0330

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 2.7.2009

KOM(2009) 330 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o presadzovaní spotrebiteľského acquis

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o presadzovaní spotrebiteľského acquis(Text s významom pre EHP)

1. ÚVOD

Spotrebitelia v EÚ, ktorých počet dosahuje 493 miliónov, majú ústredný význam pre účinné fungovanie vnútorného trhu. Keďže spotrebiteľské výdavky tvoria polovicu bohatstva EÚ, spotrebitelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov lisabonskej agendy týkajúcich sa rastu, zamestnanosti a hospodárskej súťaže.

Dojem, že pravidlá ochrany spotrebiteľa v EÚ sa rýchlo presadzujú, pôsobí ako hnacia sila zvyšovania spotrebiteľskej dôvery a ako odstrašujúci prostriedok pre podniky snažiace sa vyhnúť týmto pravidlám. Týmto sa naopak vytvárajú spravodlivé podmienky pre všetky dotknuté subjekty. Účinné presadzovanie právnych predpisov je preto pre spotrebiteľskú politiku prioritou. Predstavuje takisto kľúčový prvok politiky Komisie týkajúcej sa jednotného trhu, keďže vykonávanie a presadzovanie pravidiel je nevyhnutné na to, aby sa výhody jednotného trhu stali pre spotrebiteľov skutočnosťou.

Presadzovanie právnych predpisov verejnými orgánmi zohráva v rámci činností zameraných na zabezpečenie dodržiavania pravidiel ochrany spotrebiteľa kľúčovú úlohu, pretože je základom všetkých ostatných stratégií a nevyhnutnou podmienkou ich úspechu. Účinnosť presadzovania právnych predpisov verejnými orgánmi a dohľadu nad trhom predstavuje silný odstrašujúci prostriedok pre obchodníkov, ktorí by mohli byť v pokušení vyhnúť sa pravidlám, a je stimulom pre ostatné opatrenia zlepšujúce fungovanie trhov a správania obchodníkov. Viditeľnosť činností v oblasti presadzovania právnych predpisov a ich výsledkov slúži na dosiahnutie uvedeného zlepšenia. Dôveru spotrebiteľov možno posilniť iba vtedy, ak sú si spotrebitelia vedomí toho, čo sa deje na trhoch, a vedia, že tí, ktorí nedodržiavajú pravidlá, budú niesť následky. Rovnako ani informačné kampane nebudú mať požadovaný účinok, pokiaľ spotrebitelia nebudú presvedčení, že v prípade uplatňovania svojich práv bude ich pozícia posilnená hrozbou presadzovania právnych predpisov.

Vzhľadom na súčasný celosvetový hospodársky pokles je silné a jednotné presadzovanie právnych predpisov ešte dôležitejšie, keďže kríza zvyšuje zraniteľnosť spotrebiteľov a nízka úroveň dodržiavania právnych predpisov môže viesť k ich dodatočnému poškodzovaniu. Okrem toho účinné presadzovanie právnych predpisov posilňuje spotrebiteľskú dôveru oslabenú krízou, čo prispieva k zvýšeniu spotrebiteľských výdavkov, ktoré predstavuje kľúčovú hnaciu silu pre oživenie hospodárstva. S cieľom podporiť spotrebiteľskú dôveru je najdôležitejšie posilniť dohľad nad trhom a mechanizmy presadzovania právnych predpisov, keďže spotrebiteľské výdavky budú dôležitým faktorom oživenia hospodárstva. Súčasná hospodárska kríza takisto prináša nové výzvy pre orgány presadzovania právnych predpisov, ktoré môžu čeliť zvýšenému tlaku na zníženie zdrojov a musia starostlivo zvažovať svoje priority a maximalizovať vplyv svojich činností týkajúcich sa presadzovania právnych predpisov.

Okrem toho sa európski spotrebitelia naďalej zdráhajú využívať výhody, ktoré prináša integrácia trhov. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že spotrebitelia nie sú presvedčení o tom, že pri nakupovaní v zahraničí budú ich práva chránené rovnakou mierou[1]. Na jednotnom trhu by sa spotrebitelia nemali zaoberať tým, kde má obchodník sídlo, keďže by to nemalo ovplyvňovať úroveň ochrany voči nekalým obchodným praktikám. Osobitnou výzvou EÚ je preto zabezpečiť rovnako vysokú úroveň presadzovania právnych predpisov na celom svojom území. Účelom tohto oznámenia je zostaviť prehľad o prebiehajúcej práci Komisie a preskúmať možnosti budúcich iniciatív v súvislosti s hĺbkovou analýzou činností týkajúcich sa presadzovania právnych predpisov.

2. VÝZVY ÚčINNÉHO PRESADZOVANIA PRÁVNYCH PREDPISOV

2.1. Zásady – súhra medzi opatreniami na presadzovanie právnych predpisov verejnými orgánmi a inými opatreniami na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov

Presadzovanie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľskej politiky zahŕňa spektrum činností vykonávaných rôznymi subjektmi za použitia rôznych nástrojov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie spotrebiteľských práv. Tieto činnosti zahŕňajú formálne konania na presadzovanie právnych predpisov vykonávané v prvom rade verejnými orgánmi presadzovania právnych predpisov, na ktoré sa zameriava toto oznámenie, ale takisto činnosti spotrebiteľov, ktorí bránia svoje práva prostredníctvom súkromných mechanizmov presadzovania právnych predpisov alebo iných mechanizmov na riešenie sporov. Každá účinná akcia týkajúca sa presadzovania právnych predpisov spája činnosti, ktoré podporujú dodržiavanie právnych predpisov prostredníctvom poskytovania informácií spotrebiteľom a podnikom, s formálnejšími opatreniami na presadzovanie právnych predpisov.

Účinné presadzovanie právnych predpisov závisí od dostupnosti údajov, ktoré orgánom presadzovania právnych predpisov umožňujú zacieliť ich úsilie na trhy, ktoré nespĺňajú očakávania spotrebiteľov a ktoré poskytujú pevnú informačnú základňu pre činnosti týkajúce sa presadzovania právnych predpisov. Podobne by sa mali zozbierať údaje týkajúce sa vplyvu a účinnosti vybranej kombinácie opatrení na presadzovanie právnych predpisov.

Toto takisto predpokladá existenciu príslušných subjektov s náležitými právomocami s cieľom zabezpečiť uplatňovanie pravidiel. Zahŕňa to primerané, dostupné a odradzujúce nápravné opatrenia a sankcie.

Tradičné vnímanie presadzovania právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa je, že verejné orgány uplatňujú záväzné právo. V súčasnosti existujú pre spotrebiteľov alternatívy, ako sa priamo snažiť o nápravu. Objavujú sa aj novšie spôsoby zabezpečovania dodržiavania právnych predpisov. Alternatívne systémy riešenia sporov alebo mechanizmy mimosúdneho urovnania sporov môžu byť pre spotrebiteľov, ktorí neboli úspešní pri neformálnom riešení svojho sporu s obchodníkom, praktickou a príťažlivou alternatívou.

Koregulačné aj samoregulačné opatrenia môžu posilniť záväzok odvetvia zabezpečiť vysokú úroveň dodržiavania právnych predpisov (napr. pakt o bezpečnosti hračiek a občianske energetické fórum) a takisto byť alternatívou alebo doplnkom formálnych právnych predpisov (okrúhly stôl o reklame alebo kódex na uľahčenie prechodu do inej banky). V druhom uvedenom prípade je nevyhnutné, aby sa opatrením stanovili nielen očakávané normy, ale aby opatrenie obsahovalo aj monitorovacie mechanizmy a postup riešenia sťažností.

Činnosti v oblasti presadzovania právnych predpisov verejnými orgánmi a samoregulačnými subjektmi sa môžu preto navzájom dopĺňať s tým, že prvé uvedené poskytujú podporný právny a súdny rámec a druhé dodatočný zdroj pre jednoznačné prípady.

Smernica o nekalých obchodných praktikách[2] je dobrým príkladom uvedeného, keďže vychádza z presvedčenia, že samoregulácia môže podporovať súdne a administratívne presadzovanie právnych predpisov a objasňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať tvorcovia kódexu pri presadzovaní právnych predpisov. Členské štáty sa môžu spoliehať na samoregulačné urovnanie sporov s cieľom posilniť úroveň ochrany spotrebiteľa a maximalizovať súlad s právnymi predpismi. V smernici sa však jasne uvádza, že samoregulácia nemôže nahradiť súdne alebo administratívne prostriedky presadzovania právnych predpisov. Smernica posilňuje účinnosť kódexov správania tým, že od členských štátov požaduje, aby presadzovali samoregulačné pravidlá voči obchodníkom, ktorí sa zaviazali, že budú tieto kódexy dodržiavať.

Výsledkom je, že subjekty zodpovedné za vykonávanie samoregulačných kódexov môžu prispieť k maximalizácii vplyvu obmedzených zdrojov pod podmienkou, že spĺňajú kritériá účinnosti, legitímnosti, zodpovednosti a konzistentnosti.

2.2. Výzvy

Spotrebiteľské trhy sa rýchlo vyvíjajú, čo orgánom presadzovania právnych predpisov prináša nové výzvy. Po prvé, keďže sa výrobky, služby a predajné kanály stávajú čoraz sofistikovanejšími a spotrebitelia musia vykonávať čoraz komplexnejšie rozhodnutia, ktorých výsledkom je väčšie riziko ujmy, techniky presadzovania právnych predpisov je potrebné patrične prispôsobiť. V prípade potreby bude na zaplnenie medzier v právnych predpisoch možno potrebné preskúmať aj regulačný rámec.

Po druhé, cezhraničný rozmer spotrebiteľských trhov s rozvojom elektronického obchodovania rýchlo rastie. K rastúcemu cezhraničnému rozmeru spotrebiteľských trhov prispievajú aj faktory ako rozšírenie vnútorného trhu a narastajúca globalizácia obchodu. To prináša orgánom presadzovania právnych predpisov, ktoré sú obmedzované jurisdikciou, nové výzvy.

Po tretie, účinnej politike cezhraničného presadzovania právnych predpisov bráni fragmentácia regulačného rámca vyplývajúca z ustanovení o minimálnej harmonizácii, ktoré sa nachádzajú v mnohých spotrebiteľských smerniciach EÚ. Cezhraničné presadzovanie právnych predpisov si vyžaduje dohodu o zásadách určujúcich rozhodné právo a zosúladenie rozdielnych administratívnych kapacít a tradícií v presadzovaní právnych predpisov v členských štátoch.

Po štvrté, účinné presadzovanie právnych predpisov sa dosiahne čo najlepším využívaním nástrojov, ktoré majú orgány presadzovania právnych nástrojov k dispozícii. Výber oblastí, ktoré sa majú podrobiť prešetrovaniu, by mal podliehať konzistentnému súboru kritérií, ktorý by mal zahŕňať najmä rozmer problémov v danom odvetví (doložený napríklad počtom sťažností), účinok zlepšení na blahobyt spotrebiteľa a potenciálnu ujmu pre spotrebiteľa v prípade, že sa neprijme žiadne opatrenie.

A nakoniec, dosiahnutie vysokej úrovne dodržiavania právnych predpisov spočíva v tom, že sa trhu dá jasný signál o skutočnej existencii rizika odhalenia, zadržania a potrestania. Tento prístup treba spojiť s primeranými a odradzujúcimi sankciami.

2.3. Úloha Komisie

V článku 153 Zmluvy o ES sa stanovuje úloha Spoločenstva pri podporovaní záujmu spotrebiteľov a stanovuje sa cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Presadzovanie spotrebiteľského acquis voči obchodníkom patrí do zodpovednosti členských štátov a praktické presadzovanie právnych predpisov sa uskutočňuje na vnútroštátnej úrovni.

V súvislosti s takýmto decentralizovaným presadzovaním právnych predpisov je úlohou Komisie[3] zabezpečiť, aby regulačný rámec EÚ dosiahol čo najvyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa a vytvorila sa spotrebiteľská aj podnikateľská dôvera s cieľom dosiahnuť nezávislý a hladko fungujúci jednotný trh.

Na základe svojej úlohy strážkyne zmlúv Komisia monitoruje transpozíciu smerníc a ich vykonávanie členskými štátmi, ako aj vykonávanie priamo uplatniteľných pravidiel. Keď členský štát neplní svoje povinnosti týkajúce sa presadzovania právnych predpisov, Komisia v prípade potreby začne konanie o porušení právnych predpisov podľa článku 226 Zmluvy o ES.

Komisia takisto prispieva k riešeniu ťažkostí, ktorým čelia orgány presadzovania právnych predpisov, tým, že zabezpečuje zavádzanie účinných mechanizmov na úrovni EÚ, aby sa cezhraničné prípady prakticky vyriešili. Komisia využíva svoju úlohu sprostredkovateľa na začatie a koordináciu spoločných činností v oblasti presadzovania právnych predpisov na úrovni EÚ. Takisto zohráva kľúčovú úlohu pri výmene postupov najlepšej praxe a poskytuje dodatočnú podporu prostredníctvom školení a udeľovania finančnej podpory pre dohľad nad spoločným trhom a činnosti v oblasti presadzovania právnych predpisov, ktoré vykonávajú vnútroštátne orgány presadzovania právnych predpisov.

Podľa článku 153 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES je úlohou Spoločenstva aj podpora, dopĺňanie a monitorovanie vnútroštátnych spotrebiteľských politík. Monitorovanie a referenčné porovnávanie presadzovania právnych predpisov je dôležitým prvkom pri vytváraní vnútorného trhu pôsobiaceho v záujme spotrebiteľa. Nástroje Komisie, ktoré poskytujú podporné a doplňujúce opatrenia na zvýšenie transparentnosti sa musia ďalej vyhodnotiť. Zvýšená transparentnosť môže byť osobitne dôležitá nielen v prípadoch, keď sa ujma spotrebiteľa neobmedzuje na jeden členský štát, a netýka sa cezhraničnej situácie, ale aj v prípadoch, keď určité praktiky istej spoločnosti majú vplyv na spotrebiteľov vo viacerých alebo všetkých členských štátoch. V takýchto prípadoch s európskym rozmerom môže byť užitočné, aby Komisia prevzala iniciatívu a snažila sa ako prvá nájsť riešenie daného problému.

Rovnaké ustanovenie by mohlo byť takisto základom pre budúce právne nástroje, ktoré by Komisii umožnili lepšie podporovať a dopĺňať prácu členských štátov v oblasti presadzovania právnych predpisov.

3. ZARADENIE VYššEJ RÝCHLOSTI

Riešiť výzvy, ktorým čelia orgány presadzovania právnych predpisov, má kľúčový význam, aby mohli spotrebitelia pocítiť hmatateľné výhody. Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia určila päť prioritných oblastí činnosti:

( vytvorenie silnejších a účinnejších mechanizmov spolupráce v oblasti cezhraničného presadzovania právnych predpisov,

( posilnenie transparentnosti a viditeľnosti činností v oblasti dohľadu nad trhom a presadzovania právnych predpisov,

( zlepšené spoločné využívanie vedomostí a vytváranie jednotného výkladu pravidiel,

( lepšie monitorovanie trhu – vytvorenie prístupu, ktorý sa vo väčšej miere zakladá na konkrétnych údajoch,

( podpora medzinárodnej spolupráce.

3.1. Vytvorenie silnejších a účinnejších mechanizmov spolupráce v oblasti cezhraničného presadzovania právnych predpisov

Zo skúseností vyplýva, že aktívna spolupráca medzi orgánmi presadzovania právnych predpisov je najúčinnejším prostriedkom riešenia výziev, ktorým orgány čelia. Spoločné využívanie vedomostí, pomoc pri prešetrovaní, notifikácia a koordinácia opatrení v oblasti dohľadu nad trhom a presadzovania práva sú kľúčovými prvkami podporujúcimi rámce účinnej spolupráce medzi orgánmi.

Viaceré odvetvové nástroje EÚ vytvárajú takéto rámce spolupráce a toto oznámenie sa zameriava na tieto nástroje:

( smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov[4] a nový právny rámec[5] zriaďujú európsky rámec dohľadu nad trhom s cieľom pomáhať orgánom členských štátov monitorovať výrobky na trhu a medzi orgánmi dohľadu nad trhom zavádzajú systém rýchleho varovania (RAPEX), prostredníctvom ktorého sa musia vzájomne informovať v prípade, ak sa prijmú opatrenia voči spotrebnému tovaru, ktorý predstavuje závažné riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov,

( nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa (ďalej len „nariadenie CPC“)[6] spája vnútroštátne verejné orgány zodpovedné za presadzovanie spotrebiteľského acquis EÚ. Táto sieť CPC poskytuje orgánom prostriedky na to, aby podnikom zabránili vykonávať cezhraničné činnosti poškodzujúce spotrebiteľov. Stanovuje spoločný rámec spolupráce týchto orgánov a minimálne právomoci v oblasti prešetrovania a presadzovania právnych predpisov.

Činnosti v oblasti bezpečnosti výrobkov, ktoré sa začali v roku 2002, sú rozvinuté viac ako spolupráca v oblasti ochrany spotrebiteľa. Komisia využíva cenné skúsenosti získané prostredníctvom smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov na rozvoj a upevnenie siete CPC, ktorá začala svoju činnosť na konci roka 2006.

Komisia s cieľom uľahčiť spoluprácu v rámci vytvorenom smernicou o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a nariadením o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa poskytuje osobitné nástroje IT (RAPEX a systém pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa) na podporu výmeny informácií. V súčasnosti sa aktualizujú, aby sa zabezpečilo pohotovejšie spracovanie všetkých notifikácií a žiadostí.

Implementácia obidvoch nástrojov sa pravidelne preskúmava. Posledné preskúmania sa uskutočnili v roku 2008. V obidvoch správach sa došlo k záveru, že nástroje umožňujú poskytnúť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany v prípade, že sa pravidlá náležite uplatňujú. Zistilo sa niekoľko nedostatkov, akými sú nedostatok vhodných zdrojov, ťažkosti s IT nástrojom a problémy týkajúce sa rozhodného práva. Ďalšie podrobnosti možno nájsť v príslušných správach[7].

Komisia takisto podporuje členské štáty pri ich činnostiach v oblasti spolupráce prostredníctvom poskytovania finančných príspevkov na spoločné cezhraničné činnosti. Hlavnou výhodou týchto spoločných činností je, že z výsledkov ťažia všetci členovia siete. Pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov, výsledkom bolo 13 spoločných opatrení týkajúcich sa dohľadu nad trhom, zameraných na určité skupiny výrobkov, ako sú zapaľovače, svetelné reťaze a vybavenie detských ihrísk. Komisia takisto finančne prispela na dva spoločné projekty týkajúce sa spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa zamerané na presadzovanie právnych predpisov: jeden sa týkal prešetrovania podvodnej ponuky dovolenkového klubu a druhý prešetrovania poplatkov leteckých spoločností.

Komisia v oblasti bezpečnosti výrobkov začala tieto opatrenia s cieľom zlepšiť účinnosť svojej činnosti:

a) preskúmanie právneho rámca na uvádzanie výrobkov na trh (nový právny rámec) posilňuje fungovanie vnútorného trhu a v tejto súvislosti zvýšilo úroveň bezpečnosti výrobkov a posilnilo dohľad nad trhom a vysledovateľnosť tovaru;

b) usmernenia používané v rámci systému rýchleho varovania (RAPEX) sa v súčasnosti preskúmavajú s cieľom zlepšiť fungovanie systému;

c) vytvára sa nový prístup k dohľadu nad trhom, ktorým sa zavádzajú systematickejšie kontroly smerom nahor vo výrobných a v zásobovacích reťazcoch a cielené kontroly na vstupných bodoch na vnútorný trh a posilnená spolupráca medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom. Uskutoční sa pilotný projekt pre vybranú škálu vysokorizikových výrobkov alebo odvetví.

Európsky rámec dohľadu nad trhom takisto podporuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ktorá má dve hlavné formy: po prvé, verejné orgány a hospodárske subjekty využívajú spoločne schválené nástroje ako kódexy správania[8] alebo usmernenia týkajúce sa uplatňovania dobrovoľných opatrení[9]. Po druhé, orgány členských štátov úzko spolupracujú s hospodárskymi subjektmi v prípadoch „dobrovoľných“ opatrení poskytnutím usmernení pred notifikáciou a po notifikácii alebo dohodnutím sa s hospodárskymi subjektmi na uplatňovaní takýchto opatrení[10]. Zo skúseností so systémom RAPEX vyplýva, že dohľad nad trhom zakladajúci sa na spolupráci má zásadný význam pre správne vykonávanie nápravných opatrení.

Pokiaľ ide o sieť CPC, súčasnou prioritou Komisie je upevniť jej fungovanie. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby sa vo všetkých členských štátoch dosiahla porovnateľná úroveň presadzovania právnych predpisov.

Preskúmanie siete CPC naznačuje, že pri riešení cezhraničných prípadov dochádza k ťažkostiam vzhľadom na administratívne kapacity orgánov, najmä v súvislosti s nedostatkom dostupných zdrojov. Hrozí, že súčasná hospodárska kríza ešte viac zhorší túto situáciu v čase, keď je konzistentné presadzovanie právnych predpisov dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Komisia vedie dialóg s členskými štátmi s cieľom preskúmať, ako zabezpečiť vhodné zdroje, aby sa splnili existujúce povinnosti vyplývajúce z nariadenia CPC. Keď členský štát neplní tieto povinnosti, Komisia v prípade potreby začne konanie o porušení právnych predpisov podľa článku 226 Zmluvy o ES.

Komisia prijala rad opatrení na posilnenie fungovania siete CPC:

a) Zosúladené opatrenia v oblasti presadzovania právnych predpisov sa vykonávajú každoročne. Vnútroštátne orgány v rámci cielených celoplošných kontrol („sweeps“) zároveň preveria, či dané odvetvie dodržiava právne predpisy EÚ, a prijmú vhodné opatrenia na presadzovanie právnych predpisov. Sieť uskutočnila dve celoplošné kontroly: prvú v roku 2007 týkajúcu sa webových stránok predávajúcich letenky a druhú v roku 2008 týkajúcu sa webových stránok ponúkajúcich vyzváňacie tóny pre mobilné telefóny. Vzhľadom na pozitívne skúsenosti získané v rámci týchto dvoch akcií sieť v súčasnosti preskúmava spôsoby kombinácie celoplošných kontrol s ostatnými nástrojmi, akým je napríklad fiktívny nákup („mystery shopping“).

b) Sieť prijala ročný akčný plán presadzovania právnych predpisov . Komisia zváži, či pre tieto ročné akčné plány presadzovania právnych predpisov odsúhlasí spolu s členskými štátmi viacročný rámec na vysokej úrovni. Zvýšená pozornosť by sa takisto mohla venovať tomu, aby sa výber cieľových odvetví zakladal na konzistentnom súbore kritérií na uprednostňovanie vrátane posúdenia rizika. Skupina orgánov pracuje na posilnení tohto prístupu založeného na riziku v rámci spoločnej činnosti z roku 2008. Odporúčania vyplývajúce z projektu sa použijú na zlepšenie programových postupov siete. Sieť bude takisto ťažiť z údajov poskytnutých v hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských trhov a z ukazovateľov týkajúcich sa presadzovania právnych predpisov.

c) Na dosiahnutie spoločného prístupu k riešeniu problémov určených orgánmi CPC sa organizujú workshopy venované osobitným témam. Príkladom sú workshopy o rozhodnom práve a o spôsoboch optimalizácie fungovania siete v roku 2009.

V súčasnosti prístup Komisie predpokladá využitie potenciálu decentralizovaného modelu obsiahnutého v smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a v nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa. V neskoršom štádiu by mohlo byť vhodné znovu posúdiť administratívnu štruktúru s cieľom podporovať väčšiu synergiu v súlade s nedávnym vývojom v ostatných oblastiach európskych právnych predpisov.

3.2. Posilnenie transparentnosti a viditeľnosti

Viditeľnosť výsledkov dohľadu nad trhom a činnosti v oblasti presadzovania právnych predpisov sú integrálnou súčasťou ucelenej stratégie presadzovania právnych predpisov. Zabezpečujú, že trh vie o skutočnej existencii možnosti odhalenia, vyšetrovania a potrestania. Toto má kľúčový význam pre posilnenie dôvery spotrebiteľov v správu trhu a pre dosiahnutie odstrašujúceho účinku. Sú preto nevyhnutné na dobré fungovanie trhu. V tejto súvislosti Komisia prijala tieto opatrenia:

( so zástupcami členských štátov vytvorila sieť komunikátorov s cieľom vytvoriť spoločný prístup, pokiaľ ide o komunikáciu o činnostiach siete CPC,

( prostredníctvom cielených mediálnych činností zvýšila na európskej úrovni viditeľnosť práce vnútroštátnych orgánov presadzovania právnych predpisov v oblasti presadzovania týchto predpisov s cieľom maximalizovať ich vplyv.

Praktické skúsenosti získané pri zosúladenom presadzovaní právnych predpisov ukázali, že uverejňovanie výsledkov je z právneho hľadiska zložité. Mediálne činnosti v súvislosti s prvou spoločnou akciou týkajúcou sa webových stránok leteckých spoločností uskutočnenou v roku 2007 ukázali značné rozdiely v právnych predpisoch a administratívnych postupoch členských štátov a v ich prístupe ku komunikácii. Vyšetrovacia činnosť orgánov presadzovania právnych predpisov často podlieha prísnym pravidlám zachovania dôvernosti. Komisia pri uverejňovaní výsledkov svojich vlastných činností na podporu vnútroštátnych spotrebiteľských politík čelí aj právnym obmedzeniam.

Vzhľadom na potrebu väčšej transparentnosti a právnej istoty v tejto oblasti Komisia preskúma spôsoby komunikácie informácií o trhu, aby sa spotrebitelia mohli rozhodovať na základe dostatočných informácií. Cieľom každej budúcej iniciatívy Komisie by bolo uľahčovanie uverejňovania výsledkov budúcich štúdií a monitorovanie dodržiavania právnych predpisov vrátane rozčlenenia týchto výsledkov podľa jednotlivých spoločností. Takáto iniciatíva by zohľadnila oprávnené záujmy dotknutých spoločností a skutočnosť, že samotná Komisia sa nemôže formálne vyjadriť k existencii porušenia právnych predpisov.

3.3. Zlepšené spoločné využívanie vedomostí a vytváranie jednotného výkladu pravidiel

Jednou z hlavných výhod uvedených sietí spolupráce je skutočnosť, že poskytujú privilegované prostredie vhodné na výmenu postupov najlepšej praxe medzi orgánmi. Toto spoločné využívanie vedomostí prispieva k dosiahnutiu vyššej úrovne ochrany spotrebiteľa, ako aj jednotnejšieho prístupu k presadzovaniu právnych predpisov v EÚ.

Skúsenosti potvrdzujú, že poskytovanie podpory cezhraničným činnostiam sa ukázalo byť kľúčovým na stimuláciu pokroku v tejto oblasti. Podpora takýchto výmen je prioritou Komisie, ktorá zohráva úlohu sprostredkovateľa, keďže:

( v spolupráci s členskými štátmi vypracúva usmernenia a príručky s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie existujúcich sietí (napr. usmernenia RAPEX[11]),

( vytvára databázy na uchovávanie kľúčových dokumentov ako sú usmernenia, príručky, právne predpisy a judikatúra. Príkladom je Stručný prehľad spotrebiteľského práva EÚ spájajúci smernice, ktoré sú predmetom preskúmania, judikatúra ESD, vnútroštátne transpozičné opatrenia, ako aj vnútroštátna judikatúra a nová databáza o nekalých obchodných praktikách, ktorá je v štádiu vývoja a bude poskytovať spoločné informácie o vnútroštátnych pravidlách, rozhodnutiach v oblasti presadzovania právnych predpisov, vnútroštátnej judikatúre a judikatúre EÚ a iných dokumentoch, akými sú vedecké články, štúdie a vnútroštátne usmernenia,

( poskytuje finančné príspevky na spoločné projekty , ktoré vytvárajú rámec pre výmenu postupov najlepšej praxe a spoločných pracovných metód.

Projekt EMARS ( Enhancing Market Surveillance through Best Practice – Posilnenie dohľadu nad trhom prostredníctvom najlepšej praxe ) je významným príkladom spolupráce v oblasti bezpečnosti výrobkov. Táto spoločná trojročná akcia sa skončila v roku 2008 a priniesla širokú škálu výsledkov, s ktorými sa bude ďalej narábať v rámci nadväzujúceho projektu, ktorý sa začal v roku 2009: vedomostná základňa a fórum rýchleho poradenstva, príručka najlepšej praxe a nová stratégia odbornej prípravy, ktorá by mala doplniť programy odbornej prípravy v oblasti dohľadu nad trhom na vnútroštátnej úrovni. Ďalší projekt, ktorý uskutočnila sieť CPC, mal za cieľ vytvoriť spoločnú metodiku na uskutočnenie internetových celoplošných kontrol, ktorá bude otestovaná v roku 2009 v rámci spoločných činností.

Komisia uskutočňuje poradenstvo prostredníctvom diskusií na workshopoch, ako aj vydávaním výkladových usmernení o spotrebiteľskom práve EÚ. Príkladom je práca, ktorú Komisia začala s cieľom vydávať výkladové usmernenia o nových pojmoch zavedených smernicou o nekalých obchodných praktikách. Každodenné riešenie prípadov sieťou CPC odhalilo komplikovanosť výkladu spotrebiteľských právnych predpisov EÚ a chýbajúci konsenzus, pokiaľ ide o uvedený výklad, čo prispelo k spomaleniu riešenia cezhraničných prípadov.

Komisia bude tento problém riešiť zavedením mechanizmu, ktorým sa dosiahne konsenzus , pokiaľ ide o jednotný výklad spotrebiteľského regulačného rámca. Môže to mať podobu webových nástrojov na podporu centralizovaného spracovania otázok týkajúcich sa transpozície a výkladu právnych predpisov, vademék, často kladených otázok a príručiek v papierovej alebo elektronickej forme. Cieľom je navrhnúť usmernenia pre vnútroštátne orgány presadzovania právnych predpisov so zámerom vytvoriť spoločný výklad pravidiel. Prvým krokom bola organizácia série workshopov výboru CPC v roku 2009.

3.4. Lepšie monitorovanie trhu (vytvorenie prístupu založeného na konkrétnych údajoch)

Politiky, ktoré prinášajú výsledky, závisia od objektívnych skutočností a čísiel, ktoré tvoria informačnú základňu pre rozvoj politík s cieľom zostaviť stratégie na presadzovanie právnych predpisov, stanoviť priority a posúdiť účinnosť presadzovania právnych predpisov.

Prístup založený na konkrétnych údajoch je mimoriadne dôležitý v prípadoch, keď existujú rôzne priority a len obmedzené zdroje. Údaje a analýzy prispievajú k zameraniu úsilia v oblasti presadzovania právnych predpisov a tým k maximalizácii využitia dostupných zdrojov prostredníctvom riešenia správnych problémov vhodnými opatreniami. Vytvára sa tým kultúra partnerského preskúmania v oblasti referenčného porovnávania s cieľom stimulovať rozvoj silnej kultúry presadzovania právnych predpisov. Takýto prístup je rovnako účinný pri posudzovaní vplyvu záväzných právnych predpisov a dobrovoľných opatrení prijatých v rámci samoregulácie.

Komisia vyvinula nové nástroje na monitorovanie výsledkov trhu a referenčné porovnávanie spotrebiteľského prostredia, pokiaľ ide o dodržiavanie a presadzovanie právnych predpisov, posilňovanie postavenia spotrebiteľov prostredníctvom osobitných ukazovateľov, ktoré odhalia nedostatky a zlyhania vyžadujúce si ďalšie prešetrovania a (alebo) nápravné opatrenia. Medzi tieto nástroje patria:

( Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov[12] , vytvorená v roku 2008, monitoruje trhy z hľadiska spotrebiteľov a každoročne prostredníctvom dvojfázového postupu posudzuje, či tieto trhy fungujú účinne. Skríning trhov ako prvá fáza sa uskutočňuje na základe piatich kľúčových výkonnostných ukazovateľov: sťažností, spokojnosti, cien, zmeny dodávateľov a bezpečnosti. Tieto ukazovatele možno použiť aj na identifikovanie oblastí, v prípade ktorých by mohli byť potrebné ďalšie prešetrovacie analýzy. Tieto údaje poukazujú aj na problémy, ktoré by sa mohli využiť na identifikáciu priorít v oblasti presadzovania právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni a (alebo) úrovni EÚ.

( Druhým krokom mechanizmu hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov je hĺbková analýza , ktorou sa podrobnejšie preskúmavajú trhy z hľadiska spotrebiteľa a ktorá sa zameriava na osobitné spotrebiteľské problémy v prípadoch, keď hodnotiaca tabuľka zistí predbežné náznaky, že nespĺňajú očakávania spotrebiteľov. Cieľom je určenie dôvodov, ktoré sa skrývajú za problémami zistenými v súvislosti so spotrebiteľskou politikou a so spotrebiteľským acquis. Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov dopĺňa širšie monitorovanie trhu a premieta sa do neho v prípadoch, keď Komisia považuje hĺbkovú štúdiu trhov v ich celistvosti za potrebnú z dôvodu komplexného skríningu všetkých aspektov fungovania trhu z hľadiska dopytu a ponuky. Na tomto základe sa navrhnú vhodné riešenia.

( Práca týkajúca sa vytvorenia harmonizovanej metodiky na klasifikáciu sťažností spotrebiteľov . Týmto sa vytvorí spoločný rámec pre zhromažďovanie sťažností a uľahčí sa porovnateľnosť údajov. Používanie metodiky má dobrovoľný charakter.

( Podrobné prieskumy skúseností spotrebiteľov a maloobchodníkov , ktorých cieľom je zistiť všeobecné problémy vyskytujúce sa v oblasti dodržiavania právnych predpisov. Táto práca bude s rozvojom ďalších ukazovateľov presadzovania právnych predpisov posilnená prostredníctvom nového nástroja na monitorovanie záujmu médií a vnútroštátnych vstupných a výstupných údajov. Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov z roku 2009 obsahovala prvý súbor ukazovateľov prostredníctvom ktorých sa uskutoční referenčné porovnávanie presadzovania právnych predpisov v celej EÚ.

4. ZINTENZÍVNENIE MEDZINÁRODNEJ SPOLUPRÁCE

V čoraz globalizovanejšom svete sa dôvody na užšiu spoluprácu medzi orgánmi presadzovania právnych predpisov uplatňujú aj na vzťahy s orgánmi krajín mimo Európskej únie, najmä s tými krajinami, ktoré už majú s EÚ pevné hospodárske väzby. Tovar sa čoraz častejšie vyrába mimo EÚ a dováža sa z celého sveta, najmä z Číny. Na zabezpečenie bezpečnosti výrobkov cirkulujúcich v rámci vnútorného trhu je takisto potrebné spojiť úsilie s orgánmi a (alebo) s hospodárskymi subjektmi z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Prístup Komisie spája rôzne nástroje na podporu európskych noriem ochrany spotrebiteľa:

( Dosiahnutie formálnych dohôd s orgánmi presadzovania právnych predpisov v tretích krajinách.

Nariadenie CPC je právnym základom na uzatváranie dohôd o medzinárodnej spolupráci. Kontakty s orgánmi USA a Švajčiarska sa zintenzívňujú s cieľom preskúmať možnosti spolupráce so sieťou CPC.

V oblasti bezpečnosti výrobkov sú praktické pracovné vzťahy s orgánmi presadzovania právnych predpisov v USA a v Číne dobre vytvorené. Výsledkom je viacero administratívnych dohôd o spolupráci[13], ako aj podstatné praktické zlepšenia v čínskom prístupe k bezpečnosti spotrebiteľa.

( Podpora spolupráce orgánov presadzovania práva na globálnej platforme prostredníctvom šírenia najlepšej praxe[14].

5. PODPORA PRESADZOVANIA PRÁVNYCH PREDPISOV

Na to, aby bola spotrebiteľská politika účinná, spotrebitelia a spoločnosti musia poznať svoje práva a povinnosti, ktoré im ukladajú existujúce právne predpisy, a musia byť takisto schopní uplatňovať ich na svoje obchodné transakcie. Zatiaľ čo vierohodná možnosť presadzovania právnych predpisov verejnými orgánmi je nevyhnutná a je silným stimulom pre obchodníkov, aby dodržiavali právne predpisy, opatrenia opísané v tomto oddiele slúžia na to, aby mohli spotrebitelia hájiť svoje práva a aby uľahčovali presadzovanie právnych predpisov.

5.1. Informovaní spotrebitelia sú uvedomelí spotrebitelia

Informovaní spotrebitelia, ktorí vedia, na koho sa obrátiť v prípade nedodržiavania právnych predpisov, a ich schopnosť rozoznať a ohlásiť porušenia právnych predpisov sú dôležitými prvkami pri odhaľovaní prípadov nedodržiavania právnych predpisov. Komisia preto pripisuje veľký význam zabezpečeniu toho, aby si boli spotrebitelia vedomí svojich práv, a dopĺňa politiky členských štátov s cieľom informovať a vychovávať spotrebiteľov rôznymi spôsobmi, ako sú informačné kampane v členských štátoch, užívateľsky priaznivé webové stránky[15] (napr. eYouGuide), užívateľsky priaznivý online sprievodca predstavujúci spotrebiteľské práva v digitálnom prostredí[16] a Európsky deň spotrebiteľov, každoročná akcia, ktorá presadzuje spotrebiteľské práva v celej EÚ prostredníctvom rôznych koordinovaných činností.

Komisia takisto spolufinancuje Sieť európskych spotrebiteľských centier (ECC-Net)[17], ktorá poskytuje praktické informácie a poradenstvo v oblasti spotrebiteľských práv a pomáha v prípade cezhraničných sťažností.

Komisia takisto pripisuje význam spolupráci so spotrebiteľskými organizáciami a podporuje ich dôležitú prácu. Spotrebiteľské organizácie takisto zohrávajú dôležitú úlohu svojou prácou v oblasti porovnávacieho testovania výrobkov a pôsobia ako „strážca“ na trhu. Cieľom osobitných opatrení, ako napríklad odbornej prípravy určenej pre vnútroštátne spotrebiteľské organizácie, je zlepšiť ich schopnosť účinnejšie konať na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

5.2. Zodpovedajúce nápravné prostriedky

Hlavným cieľom spotrebiteľskej politiky EÚ je vytvoriť prostredie, v ktorom môžu spotrebitelia nakupovať tovar a služby bez ohľadu na štátne hranice a s vedomím, že v prípade problémov sú k dispozícii účinné a vhodné nápravné prostriedky.

Na úrovni EÚ sa zaviedlo niekoľko mechanizmov, medzi ktoré patria: konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu[18] v prípade cezhraničných sporov, ktoré od roku 2009 zjednodušuje, urýchľuje a znižuje náklady na súdne spory v prípade pohľadávok neprekračujúcich 2000 EUR; smernica o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach[19] má za cieľ posilniť využívanie mediácie v členských štátoch a smernica o súdnych príkazoch[20] stanovuje spoločný postup umožňujúci kvalifikovanému subjektu v určitom členskom štáte požiadať o vydanie súdneho príkazu v inom členskom štáte s cieľom dosiahnuť zastavenie porušovania právnych predpisov.

Komisia takisto podporuje zavádzanie mechanizmov alternatívneho riešenia sporov a usilovala sa presadiť ich prostredníctvom prijatia dvoch odporúčaní[21], ktorými sa stanovili zásady, postupy a kritériá kvality uplatniteľné na tieto orgány alternatívneho riešenia sporov.

Komisia takisto prostredníctvom rôznych sietí uľahčuje spotrebiteľom prístup k mimosúdnym postupom v prípade cezhraničných sporov. Sieť európskych spotrebiteľských centier pôsobí ako kontaktný bod poskytujúci informácie pre 400 orgánov alternatívneho riešenia sporov oznámených členskými štátmi. Takisto spolupracuje s inými celoeurópskymi sieťami ako je sieť FIN-Net[22], systém pre mimosúdne riešenie sporov v oblasti finančných služieb a sieť SOLVIT[23], ktorá sa zaoberá problémami vyplývajúcimi z chybného uplatňovania pravidiel vnútorného trhu.

Komisia sa takisto zaoberá otázkou kolektívneho uplatňovania nárokov spotrebiteľov na nápravu[24] v prípadoch, keď rovnaké alebo podobné porušovanie právnych predpisov jedným obchodníkom ovplyvňuje skupinu spotrebiteľov. Mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov spotrebiteľov na nápravu môžu predstavovať alternatívu v prípadoch, keď sa spotrebitelia rozhodnú, že individuálna akcia nie je možná, keďže náklady na súdne trovy sú veľmi často neúmerné v porovnaní s hodnotou pohľadávky.

6. ZÁVERY

Účinná politika presadzovania právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa je kľúčová pre fungovanie jednotného trhu a pre Komisiu je prioritou na nasledujúce roky. Komisia ako strážkyňa zmlúv bude naďalej členským štátom uľahčovať dosahovanie tohto cieľa, podporovať členské štáty a pomáhať im. Komisia takisto prehodnotí možnosti preskúmania formálnych a neformálnych mechanizmov presadzovania právnych predpisov, pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Komisia bude v záujme zabezpečenia toho, aby sa spotrebiteľské acquis správne uplatňovalo, naďalej uskutočňovať kontroly transpozície a monitorovať dodržiavanie právnych predpisov. V prípade potreby začne konania o porušení právnych predpisov voči ktorémukoľvek členskému štátu, ktorý nedodržal svoje povinnosti vyplývajúce z príslušných pravidiel.

Dokonca aj v súčasnej hospodárskej situácii možno vyriešiť problémy v oblasti presadzovania právnych predpisov prostredníctvom využitia širokej škály nástrojov, ktoré majú k dispozícii orgány presadzovania právnych predpisov, prostredníctvom vytvorenia silných a účinných cezhraničných mechanizmov, ktoré sú schopné prispôsobovať sa a účinne fungovať v rýchlo sa vyvíjajúcom trhovom prostredí, prostredníctvom spoločného výkladu pravidiel, ktoré sa majú uplatňovať, zlepšením spôsobov monitorovania trhov, ako aj transparentnosti informácií zozbieraných počas takéhoto monitorovania a zlepšením viditeľnosti práce v oblasti presadzovania právnych predpisov a zintenzívnením medzinárodnej spolupráce s tretími krajinami.

Komisia aj vnútroštátne orgány presadzovania práva musia zvýšiť svoje úsilie pri riešení dnešných komplexných problémov. Iba v tomto prípade dosiahneme cieľ, ktorým je zabezpečenie najvyššej úrovne ochrany spotrebiteľa v rámci Európskej únie a získanie dôvery spotrebiteľov, ktorá je nutná na využitie plného potenciálu jednotného trhu.

[1] Z 33 % Európanov, ktorí v roku 2008 nakupovali online, iba 7 % uskutočnilo cezhraničný nákup (osobitný prieskum Eurobarometra 298: október 2008).

[2] Ú. v. EÚ.L 149, 11.6.2005.

[3] V súlade s jej povinnosťami vyplývajúcimi z článku 211 Zmluvy o ES.

[4] Ú. v. ES L 11, 15.1.2002.

[5] Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008. Nový právny rámec, t. j. nariadenie (ES) č. 765/2008 a rozhodnutie č. 768/2008/ES, je revíziou existujúcich horizontálnych ustanovení pre voľný pohyb tovaru. Zavádza súbor európskych pravidiel akreditácie, stanovuje základné ustanovenia pre účinný a pevný systém dohľadu nad trhom a posilňuje existujúce horizontálne ustanovenia.

[6] Ú. v. EÚ L 364, 27.10.2004.

[7] Smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov: KOM(2008) 905; spolupráca v oblasti ochrany spotrebiteľa: KOM(2009) 336 v konečnom znení.

[8] http://ec.europa.eu/consumers/safety/projects/docs/tie_voluntary_agreement.pdf http://ec.europa.eu/consumers/safety/projects/docs/safety_vol_agr_retailers-importers.pdf

[9] http://ec.europa.eu/consumers/cons_safe/action_guide_en.pdf

[10] Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2004.

[11] Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2004.

[12] Prvé a druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov – KOM(2008) 31 a KOM(2009) 25 v konečnom znení.

[13] Memorandum o porozumení medzi Európskou komisiou a príslušným čínskym orgánom AQSIQ (General Administration for Quality Supervision, Inspection and Quarantine) a Plán Európskej komisie a AQSIQ pre bezpečnejšie hračky.

[14] Sieť ICPEN, Medzinárodná sieť na ochranu spotrebiteľa a presadzovanie právnych predpisov (International Consumers Protection and Enforcement Network) – Komisia má štatút pozorovateľa a väčšina členov siete CPC sú jej členmi.

[15] http://www.isitfair.eu/ a http://ec.europa.eu/eyouguide

[16] Komisia nedávno sprístupnila spotrebiteľom eYouGuide, informačnú webovú lokalitu zameranú na elektronický obchod a online prostredie, ktorej cieľom je objasnenie existujúcich práv uplatniteľných online a zabezpečených na úrovni EÚ. Poskytuje odkazy na príslušné orgány a spotrebiteľské organizácie v prípadoch, keď spotrebitelia chcú uplatniť svoje práva alebo sa dožadujú nápravy.

[17] Výročná správa ECC-Net z roku 2007: http://ec.europa.eu/consumers/reports/reports_en.htm#ecc-net

[18] Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007.

[19] Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008.

[20] Ú. v. ES.L 166, 11.6.1998.

[21] Ú. v. ES C 115, 17.4.1998 a Ú. v. ES C 109, 19.4.2001.

[22] http://ec.europa.eu/internal_market/finservices-retail/finnet/index_en.htm

[23] http://ec.europa.eu/solvit/

[24] Zelená kniha o kolektívnom uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu – KOM(2008) 794.