27.8.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 232/36

---

Stanovisko Výboru regiónov „Stratégia rozširovania a hlavné výzvy na roky 2009 – 2010: kandidátske krajiny“

(2010/C 232/06)

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné odporúčania

1.   pripomína, že cieľom EÚ je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov; presne z tohto dôvodu je EÚ otvorená všetkým európskym krajinám, ktoré spĺňajú kodanské kritériá;

2.   konštatuje, že rozširovanie je kľúčom k zabezpečeniu mieru a stability na európskom kontinente, a občanom kandidátskych krajín umožňuje stať sa súčasťou prosperujúcej spoločnosti, ktorá sa rozvíja vďaka spoločnému hospodárskemu priestoru;

3.   domnieva sa, že Európska únia by mala potvrdiť, že sa jednoznačne zasadzuje za to, aby do EÚ mohli vstúpiť všetky európske krajiny, ktoré spĺňajú kritériá členstva ako aj podmienky zapojenia sa do procesu stabilizácie a pridruženia;

4.   poznamenáva, že úspech integračného úsilia závisí od spôsobu, akým sa jednotlivé kandidátske krajiny pripravia na svoj vstup do EÚ a ako dodržia kodanské kritériá;

5.   zdôrazňuje, že plne podporuje opatrenia a reformy, ktoré zavádzajú kandidátske krajiny s cieľom splniť kritéria členstva;

6.   upozorňuje na to, že zásadný význam v procese integrácie má dodržiavanie zásady dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce; vyzýva kandidátske krajiny, aby pretrvávajúce problémy so svojimi susednými štátmi vyriešili spôsobom prijateľným pre obe strany, a to v rámci európskych priorít, zásad a hodnôt;

7.   podotýka, že je dôležité, aby sa miestne a regionálne samosprávy a ich združenia zapájali do procesu integrácie už v počiatočnom štádiu, pretože integrácia predstavuje štrukturálny a v zásade demokratický proces, ktorý sa nedá zrealizovať len na ústrednej úrovni, bez aktívneho zapojenia všetkých úrovní verejnej správy a plného rešpektovania zásady subsidiarity a blízkosti k občanom;

CHORVÁTSKO

Pokrok dosiahnutý v Chorvátsku v rámci prístupového procesu

8.   vyjadruje Chorvátsku uznanie za jeho neustály pokrok v plnení prístupových kritérií Únie, ako aj záväzkov vyplývajúcich z členstva;

9.   vyjadruje spokojnosť s tým, že Chorvátsko uzavrelo so Slovinskom bilaterálnu dohodu, ktorou sa urovnal ich hraničný spor a dospelo sa k vzájomne prijateľnému riešeniu;

10.   vyzýva Chorvátsko, aby zintenzívnilo svoje úsilie a splnilo všetky potrebné hodnotiace kritériá a ciele, najmä pokiaľ ide o plnú spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v súvislosti s pretrvávajúcimi problematickými prípadmi, a aby urýchlilo reformy v niektorých kľúčových sektoroch, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou zavŕšenia prístupových rokovaní v roku 2010;

11.   konštatuje, že Chorvátsko dosiahlo v boji proti korupcii pokrok; podotýka však, že korupcia je v mnohých sektoroch naďalej rozšírená a odporúča, aby Chorvátsko v tejto súvislosti vyvinulo ďalšie úsilie, pričom by malo posilniť administratívne kapacity úradov zodpovedných za boj proti tomuto javu a presadzovať kultúru politickej zodpovednosti na všetkých úrovniach;

12.   vyzdvihuje zavedenie právnych záruk týkajúcich sa slobody a plurality médií, ako aj skutočnosť, že sa tieto záruky rešpektujú; upozorňuje však na vyhrážky a politický tlak, ktorým sú vystavení novinári, ktorí sa snažia preskúmať pozadie prípadov korupcie a organizovanej trestnej činnosti;

13.   vyjadruje obavy v súvislosti s nedostatkami pri uplatňovaní antidiskriminačných právnych predpisov; nedávne krátenie rozpočtových prostriedkov nesmie byť použité ako zámienka na to, aby sa tieto ustanovenia nemuseli uplatňovať v plnom rozsahu; poukazuje na to, že diskriminácia menšín predstavuje osobitný problém, pretože ochrana pred diskrimináciou a súdne stíhanie diskriminácie nie sú v praxi zosúladené s modelmi EÚ;

Posilnenie kapacít miestnych a regionálnych samospráv

14.   vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že prvé priame voľby starostov a prefektov, ktoré sa konali v máji 2009, prebehli hladko, vyznačovali sa vyššou volebnou účasťou a rozšírili politické zastúpenie žien;

15.   víta prijatie národnej stratégie na roky 2009 – 2013 týkajúcej sa odbornej prípravy zodpovedných predstaviteľov a zamestnancov miestnych a regionálnych samospráv a vyzdvihuje jej význam v rámci posilňovania miestnych administratívnych kapacít na poskytovanie decentralizovaných služieb občanom; upozorňuje však na výrazné nedostatky pretrvávajúce v administratívnych postupoch a konštatuje, že právny základ pre budovanie modernej a profesionálnej verejnej správy ešte nie je optimálny;

16.   podotýka, že na prijatie decentralizačnej stratégie chýbala politická vôľa, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou všeobecnou koordináciou medzi politickou a technickou úrovňou, ako aj medzi ústrednou správou a miestnymi samosprávami; vyzýva štátne orgány, aby zaviedli postupy, ktoré samosprávam umožnia dostatočné zastúpenie v legislatívnom procese, a odporúča, aby boli prijaté opatrenia na zlepšenie hospodárskej situácie miestnych a regionálnych samospráv;

17.   domnieva sa, že by sa mali prijať konkrétnejšie opatrenia, pokiaľ ide o poskytovanie odbornej prípravy a zlepšenie odborných spôsobilostí a poznatkov pracovníkov verejných orgánov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; navrhuje rozvinúť v tejto súvislosti spoluprácu s členskými štátmi EÚ, aby bolo možné rýchlejšie využiť ich skúsenosti a rýchlo splniť podmienky zmluvy o pristúpení;

18.   vyzdvihuje pokrok pri úsilí zjednodušiť zápis podnikov do príslušných registrov, ale upozorňuje, že podnikateľské prostredie negatívne ovplyvňuje vysoký počet nedaňových poplatkov na národnej a miestnej úrovni, korupcia a nedostatky vo verejnej správe;

19.   domnieva sa, že miestne a regionálne samosprávy a ich združenia by sa mali podieľať na procese implementácie acquis Spoločenstva; zdôrazňuje tiež, že miestne a regionálne samosprávy musia byť dobre pripravené prevziať záväzky vyplývajúce z budúceho členstva a využívať možnosti, ktoré im toto členstvo bude poskytovať;

BÝVALÁ JUHOSLOVANSKÁ REPUBLIKA MACEDÓNSKO

Pokrok dosiahnutý v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko v rámci prístupového procesu

20.   všíma si odporúčanie Komisie a závery Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2009 a nabáda vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby zabezpečila dobré susedské vzťahy a najmä aby pod záštitou OSN zintenzívnila úsilie pri rokovaniach zameraných na hľadanie vzájomne prijateľného riešenia otázky názvu svojej krajiny;

21.   pripomína význam dobrých susedských vzťahov a vyzýva vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby spolupracovala so všetkými partnermi na ďalšom rozvoji regionálnej spolupráce;

22.   víta rozhodnutie EÚ, na základe ktorého môžu občania Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko od 19. decembra 2009 cestovať v schengenskom priestore bez víz;

23.   žiada orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby pokračovali v reformnom úsilí, najmä pokiaľ ide o reformu verejnej správy, súdnictva, práv žien a vzťahov medzi etnikami v súlade s Ochridskou dohodou z roku 2001, ktorá zaručuje práva osôb rôzneho etnického pôvodu a ich rozsiahlejšie zapojenie do verejného života a verejnej správy;

24.   s uspokojením víta pokrok, ktorý táto krajina dosiahla v posilňovaní a zavádzaní rámca na boj proti korupcii do praxe, hoci tento jav je naďalej rozšírený a stále predstavuje vážny problém; je potrebné ďalej pokračovať v tomto úsilí, predovšetkým pokiaľ ide o uplatňovanie právneho rámca;

Posilnenie kapacít miestnych samospráv

25.   víta zriadenie novej komisie pre miestnu samosprávu;

26.   oceňuje využívanie cezhraničnej spolupráce na stimulovanie dialógu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi susedných krajín;

27.   vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že pozorovatelia vyslaní Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR), ako aj pozorovatelia Rady Európy dospeli k záveru, že prezidentské a komunálne voľby, ktoré sa konali v roku 2009, splnili väčšinu kritérií OBSE a medzinárodných noriem týkajúcich sa demokratických volieb; vyzýva vládu, aby pokračovala v realizácii zvyšných odporúčaní OBSE/ODIHR a očakáva, že podrobne prešetrí zistené porušenia;

28.   podporuje pokračovanie v decentralizačnom úsilí a rozsiahlejší presun právomocí na obce, čo je hlavnou zásadou Ochridskej rámcovej dohody; upozorňuje však, že obciam sa musí poskytnúť väčšia podpora, najmä pokiaľ ide o ich finančný rámec; podporuje snahy Únie obcí (ZELS), ktorá sa výrazne angažuje v úsilí o napredovanie procesu decentralizácie;

29.   víta nadobudnutie účinnosti zákona o spolupráci medzi obcami (v júni 2009) a očakáva, že tento zákon sa bude efektívne uplatňovať spolu s príslušnými právnymi predpismi, ktoré sa pripravujú;

30.   poukazuje na zlepšenie postupu vyberania miestnych poplatkov, ako aj na opatrenia prijaté v záujme posilnenia kapacít obcí na spravovanie majetkových daní, vlastných finančných zdrojov, verejného dlhu a finančného auditu;

31.   podotýka, že niektoré obce, najmä obce s nízkym počtom obyvateľov, majú len obmedzené administratívne kapacity na riadenie svojich finančných prostriedkov, daní a finančného auditu, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami v otázkach transparentnosti a zodpovednosti, ktoré v miestnych samosprávach naďalej pretrvávajú;

32.   je presvedčený, že je potrebná lepšia spolupráca medzi ústrednou a miestnou úrovňou, a že ministerstvo miestnych samospráv by sa malo viac usilovať o podporu procesu decentralizácie;

33.   vyzýva, aby sa vynaložilo viac úsilia na boj proti novým formám obchodovania s ľuďmi tým, že sa bude ďalej implementovať národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi a nelegálnemu prisťahovalectvu a zabezpečí lepšia koordinácia na miestnej úrovni;

34.   s uspokojením konštatuje, že zamestnanci miestnych samospráv postupne získavajú odborné poznatky potrebné na implementáciu častí acquis týkajúcich miestnej úrovne a na riadenie zdrojov získavaných z EÚ; vyjadruje svoju podporu ďalšiemu úsiliu v tomto smere;

35.   podotýka, že administratívne kapacity na vypracovanie a implementáciu environmentálnych právnych predpisov nie sú ani zďaleka postačujúce, či už ide o národnú alebo miestnu úroveň, a zdôrazňuje, že je potrebné túto situáciu napraviť, pričom treba zohľadniť aj prípadné vplyvy na životné prostredie susedných krajín;

TURECKO

Pokrok dosiahnutý v Turecku v rámci prístupového procesu

36.   s uspokojením konštatuje, že prebieha rozsiahla diskusia o celom rade otázok, ktoré boli tradične považované za citlivé, ako je napr. úloha súdnictva, práva občanov kurdského pôvodu, práva alevitského spoločenstva, postavenie armády a vzťahy Turecka so susednými štátmi; vyjadruje uznanie tureckej vláde za jej konštruktívny postoj a za opatrenia prijaté na začatie tohto dialógu;

37.   podotýka, že v roku 2009 Turecko takmer vôbec nepokročilo v konkrétnych reformách, a vyzýva vládu, aby svoje politické iniciatívy pretavila na skutočné zmeny v právnych predpisoch a pri ich následnej implementácii;

38.   s poľutovaním konštatuje, že hoci táto krajina prijala právne predpisy, ktoré sú v súlade s kodanskými kritériami, ich implementácia je stále nedostatočná, najmä čo sa týka práv žien, nediskriminácie, slobody náboženstva a prejavu, nulovej tolerancie voči mučeniu a potláčania korupcie;

39.   je znepokojený situáciou v oblasti slobody prejavu a tlače, najmä v nadväznosti na bezprecedentnú pokutu udelenú istej mediálnej skupine;

40.   vyjadruje sklamanie nad nedostatočným pokrokom dosiahnutým v otázkach slobody náboženstva a vyzýva vládu, aby prijala právny rámec, ktorý bude v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, a ktorý zabezpečí, že všetky nemoslimské, ako aj alevitské náboženské spoločenstvá budú môcť pôsobiť bez toho, aby boli neoprávnene obmedzované;

41.   s poľutovaním konštatuje, že turecká vláda má naďalej námietky voči dodržiavaniu práv menšín, ktoré stanovuje medzinárodné právo; vyzýva preto, aby Turecko zosúladilo svoju politiku v tejto oblasti s medzinárodnými modelmi a žiada politické strany, aby podporili toto úsilie; okrem toho vyzýva Turecko, aby prijalo opatrenia v súlade s odporúčaniami Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o gréckej menšine na ostrovoch Imbros (Gökçeada) a Tenedos (Bozcaada), s cieľom zachovať multikultúrnu povahu obidvoch ostrovov ako vzor spolupráce medzi Gréckom a Tureckom;

42.   vyjadruje nesúhlas s pretrvávajúcimi porušeniami záväzkov vyplývajúcich z dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom, a vyzýva tureckú stranu, aby tento dokument implementovala v celom jeho rozsahu a bez diskriminácie;

43.   vyzýva všetky príslušné strany, aby jednoznačne podporili prebiehajúce rokovania týkajúce sa cyperskej otázky, a aby konkrétnym spôsobom prispeli k celkovému vyriešeniu tohto problému, ktoré bude založené na systéme konfederácie dvoch zón a spoločenstiev s jednotnou identitou a medzinárodnou právnou subjektivitou, v súlade s príslušnými rozhodnutiami Bezpečnostnej rady OSN, ako aj s hlavnými zásadami EÚ; taktiež ich vyzýva, aby podporili vytvorenie vhodnej atmosféry na rokovania tým, že sa z Cypru – členského štátu EÚ – stiahnu turecké jednotky, vyrieši sa otázka osadníkov a uzavretá oblasť Famagusta sa navráti jej legitímnym obyvateľom;

44.   upozorňuje na význam Turecka ako tranzitnej krajiny v otázke nelegálneho prisťahovalectva; poukazuje na perspektívu opätovného otvorenia rokovaní, ktoré Turecko vedie v snahe uzavrieť readmisnú dohodu s EÚ, a odporúča mu, aby dovtedy, kým dôjde k prijatiu tejto dohody, plne implementovalo bilaterálne readmisné dohody, ktoré už uzavrelo s členskými štátmi; vyzýva tureckú vládu, aby posilnila svoju spoluprácu s EÚ v otázkach riadenia prisťahovalectva, ako aj spoluprácu s agentúrou Frontex, ktorá zabezpečuje dohľad nad vonkajšími hranicami;

45.   pokiaľ ide o ďalšie otázky spojené s týmto regiónom, VR víta pokrok v oblasti vzťahov Turecka s jeho susedmi, najmä spoločnú dohodu s Arménskom, a zdôrazňuje, že je potrebné rýchlo ratifikovať protokoly o vytvorení diplomatických kontaktov a ďalšom rozvoji bilaterálnych vzťahov s Arménskom. VR očakáva, že Turecko bude aj naďalej pokračovať v úsilí zameranom na vytvorenie dobrých susedských vzťahov a mierové riešenie problémov;

Posilnenie kapacít miestnych samospráv

46.   vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že miestne voľby, ktoré sa konali v marci 2009, boli vo všeobecnosti slobodné a spravodlivé;

47.   vyjadruje nespokojnosť nad pomalým pokrokom v otázke presunu právomocí na miestne orgány, najmä čo sa týka vytvorenia funkčných obecných rád, ktoré sú nevyhnutným predpokladom posilnenia účasti obyvateľstva na procese prijímania rozhodnutí v miestnych samosprávach;

48.   požaduje zvýšenú transparentnosť a zodpovednosť, najmä v oblasti vnútornej a vonkajšej kontroly financií miestnych orgánov, pričom poukazuje na význam decentralizácie a posilnenia kapacít miestnych orgánov na vykonávanie právomocí, ktoré im prislúchajú;

49.   súhlasí s prioritným zameraním sa na plnú zamestnanosť v rámci rokovaní, ako aj s prijatím národného programu na prevzatie acquis; podotýka však, že sa dosiahol len na slabý pokrok, pokiaľ ide o efektívnu konkretizáciu jednotlivých politických opatrení a ústavných reforiem;

50.   poukazuje na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2009 o riadení predvstupovej pomoci, ktorú Európska komisia poskytla Turecku, a vyzýva, aby Turecko zrealizovalo odporúčania, pričom by si malo stanoviť ciele a splniť jednotlivé programy podľa kritérií členstva;

51.   víta vytvorenie rozvojových agentúr a skutočnosť, že regionálni a miestni aktéri sa podieľajú na vypracovaní ich rozpočtov; poukazuje však na nejasnosti týkajúce sa výberových kritérií a nedostatočne transparentný postup;

52.   upozorňuje na skutočnosť, že proces zosúlaďovania s acquis Spoločenstva v oblasti regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov stagnuje na nízkej úrovni;

53.   vyjadruje nádej a presvedčenie, že turecké orgány a ostatné inštitúcie uvedené nedostatky a kritické poznámky komplexne zanalyzujú a prijmú primerané právne a administratívne opatrenia na ich odstránenie.

---