29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 141/37

—

súhlasí s tým, že v rámci spoločnej rybárskej politiky je potrebné vytvoriť štruktúru prijímania rozhodnutí a v rámci právnych predpisov Spoločenstva preniesť právomoci týkajúce sa regulácie a/alebo riadenia niektorých aktivít v oblasti rybolovu do pôsobnosti členských štátov, regiónov a samotného sektora;

—

odporúča dôkladnejšie preskúmať výhody a nevýhody zavedenia prevoditeľných práv na rybolov s príslušnými zárukami, pričom sa domnieva, že v tejto oblasti by sa mohlo skôr uvažovať o individuálne registrovaných kvótach, pretože individuálne prenosné kvóty môžu ohroziť rovnováhu odvetvia;

—

súhlasí so zriadením diferencovaného režimu rybolovu na riadenie tradičného rybolovu a zberu morských živočíchov, ako aj so zachovaním financovania týchto aktivít z verejných zdrojov a uľahčením prijímania osobitných rozhodnutí týkajúcich sa riadenia tejto flotily na regionálnej úrovni, pričom definícia tradičného pobrežného rybolovu by sa nemala odvíjať od dĺžky plavidla, ale od iných dodatočných parametrov;

—

odporúča pre každú rybársku oblasť zvážiť, aký dostupný systém riadenia rybolovu najlepšie zodpovedá danej rybolovnej oblasti, loveným druhom a typu používaných plavidiel a požaduje ďalšie preskúmanie systému riadenia kvót založeného na úlovkoch;

—

odporúča, aby sa stanovili pravidlá poskytovania verejnej pomoci podľa systému, ktorý by bol podobný systému použitému pri reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a zaviedla by sa ním koncepcia podmienenosti.

—

domnieva sa, že EÚ by mala podporovať konkurencieschopný rozvoj akvakultúry, vrátane plánu na rok 2010, ktorý by identifikoval rastové obmedzenia podľa jednotlivých regiónov, propagovať ekologický chov rýb a zriadenie Európskej platformy pre technológie a inovácie v oblasti akvakultúry (EATIP). Vyzdvihuje význam námorného územného plánovania, programov na zlepšenie zdravia zvierat, noriem označovania a presadzovania zjednodušenia administratívnych postupov.

Spravodajca:

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO (ES/EĽS), predseda autonómnej oblasti Murcia

1.

je presvedčený, že je možné naplniť predstavu Komisie o budúcnosti európskeho rybného hospodárstva v roku 2020 a chce sa plne zapojiť do diskusie o reformách nevyhnutných na jej realizáciu, ktoré by čo najmenej narušili podmienky na pracoviskách a fungovanie trhu. Preskúmanie a reforma spoločnej rybárskej politiky je jedinečnou príležitosťou nielen na vyriešenie nedostatkov minulosti, ale aj na dodanie dôvery a poskytnutie záruk do budúcnosti. Plné zaangažovanie rybárskych spoločenstiev umožní lepšie spravovať zdroje rýb, prispôsobiť flotily zdrojom, regulovať rybolovné výjazdy, pričom hospodárske výnosy poskytnú záruky nevyhnutné z hľadiska dlhodobej istoty;

2.

domnieva sa, že v mnohých oblastiach Európy je rybolov zdrojom obživy, ako aj zdrojom surovín pre vysoko závislý spracovateľský priemysel. Napriek všetkým reformám a dlhej existencii nedokázala spoločná rybárska politika (SRP) vyriešiť narastajúce problémy tohto odvetvia, ktoré čelí viacerým závažným výzvam, ako je nadmerný rybolov, neprispôsobenie rybolovnej kapacity dostupným zdrojom a cieľom sociálnej, environmentálnej a hospodárskej udržateľnosti, nutnosť prechodu na iné formy energie pre plavidlá, kritický stav mnohých populácií rýb a veľká miera dotácií, ktorá vyústila do hospodársky zraniteľnej situácie. Dohody s rozvojovými krajinami o partnerstve v oblasti rybolovu navyše v týchto krajinách často ohrozujú potravinovú bezpečnosť, prispievajú k nadmernému rybolovu a bránia rozvoju miestneho rybárskeho priemyslu;

3.

zastáva názor, že nová SRP musí byť zameraná komplexnejšie a musí byť prepojená s námornou a environmentálnou politikou. Jej súčasťou musia byť nástroje na riešenie pretrvávajúceho problému nadmernej kapacity flotíl a návrhy na zníženie nákladov. Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť politický rámec, ktorý by obsahoval ustanovenia na prijímanie strednodobých a dlhodobých rozhodnutí, decentralizáciu určitých aspektov, ako aj konkrétne ciele. Okrem toho je potrebné zlepšiť riadenie tohto odvetvia, definovať mechanizmy kontroly, ktoré by zaručovali dôslednejšie dodržiavanie pravidiel, a podporovať odvetvie, ktoré by sa viac angažovalo pri riadení a vypracovávaní opatrení SRP a zároveň by v tejto oblasti prevzalo väčšiu zodpovednosť;

4.

myslí si, že akvakultúra má potenciál ponúknuť zdravé, bezpečné, trvácne a kvalitné výrobky, pri výrobe ktorých sa dodržiavajú pravidlá ochrany životného prostredia. Je stabilizátorom zamestnanosti v mnohých európskych regiónoch, ktoré sú vo väčšej či menšej miere závislé od rybolovu. EÚ prišla s viacerými iniciatívami na podporu rybolovu, a to vo forme štrukturálnych nástrojov financovania (Finančný nástroj na usmerňovanie rybného hospodárstva, Európsky fond pre rybné hospodárstvo), ako aj prostredníctvom podpory a realizácie stratégií trvalo udržateľného rozvoja tohto odvetvia. Hoci sa podarilo dosiahnuť veľa úspechov, produkcia rastie oveľa pomalšie než je celosvetový priemer. Čakajú nás úlohy, ako je začlenenie akvakultúry do rámca námornej a environmentálnej politiky, zameranej na využívanie ekologicky vhodných postupov v rámci udržateľnej rybárskej politiky, posilnenie konkurencieschopnosti, integrované riadenie pobrežných zón, zlepšenie riadenia a konsolidácia záruk v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako tomu bolo v iných oblastiach živočíšnej výroby. Popritom musí dôsledne dbať na ochranu spotrebiteľa;

5.

je presvedčený o tom, že nárast svetovej populácie, budúce rozširovanie EÚ, znečistenie morských a vnútrozemských vôd a súvisiace dôsledky na pobrežné ekosystémy a klimatické zmeny sú aspekty, ktoré musí SRP v strednodobom horizonte zohľadniť, pretože prinesú zmenu trendov v riadení rybolovu a akvakultúry;

6.

pozitívne vníma včasný zámer Komisie predstaviť zelenú knihu o reforme spoločnej rybárskej politiky (SRP) [KOM(2009) 163 v konečnom znení], čím otvorila konzultačný proces, sebakritiku neúspechu SRP v určitých oblastiach, návrhy na zlepšenie súčasnej SRP do roku 2012 a úvahy o novej SRP, ktorá sa má uplatňovať od roku 2013;

7.

zhoduje sa v názore, že flotily nemajú prispôsobenú kapacitu, čo sa citeľnejšie prejavuje v niektorých sektoroch, a vyjadruje podporu zavedeniu mechanizmov umožňujúcich prispôsobovať veľkosť európskych rybárskych flotíl objemu dostupných zdrojov a udržateľnejšiemu sociálno-hospodárskemu prístupu – tieto adaptačné mechanizmy by mali optimalizovať využívanie verejných finančných prostriedkov. To považuje za základný prvok, ktorý umožní plný rozvoj SRP v iných aspektoch;

8.

zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov ako nevyhnutného predpokladu úspešnej SRP a navrhuje najmä, aby sa posilnila úloha Poradného výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru (PVRHA);

9.

poznamenáva, že na efektívne začlenenie SRP do integrovanej námornej politiky EÚ je potrebné, aby boli regionálne a miestne orgány odvetvia rybolovu ochotné prijať záväzky v tejto oblasti a účinne prispieť k hľadaniu riešení;

10.

podporuje presadzovanie lepšej spolupráce medzi pobrežnou strážou jednotlivých členských štátov, ako aj rozhodnutie vypracovať opatrenia, ktoré umožnia vytvorenie integrovanejšieho systému kontroly;

11.

odporúča dôkladnejšie preskúmať výhody a nevýhody zavedenia prevoditeľných práv na rybolov s príslušnými zárukami, a to tak na úrovni kolektívnych, ako aj individuálnych rybolovných práv;

12.

súhlasí s tým, že je potrebné, aby všetky budúce opatrenia a záväzky, ktoré sa prijmú v rámci SRP s cieľom napraviť alebo zmierniť hospodárske a sociálne dosahy zníženia rybolovných možností, boli vždy v súlade s dlhodobou ekologickou udržateľnosťou;

13.

vyzýva na zachovanie existujúcich pásiem ochrany populácií rýb a ich jednoznačné rozšírenie;

14.

súhlasí s tým, že je potrebné vytvoriť štruktúru prijímania rozhodnutí v rámci SRP a v určitých prípadoch použiť komitologický postup a v rámci právnych predpisov Spoločenstva preniesť právomoci, týkajúce sa regulácie a/alebo riadenia niektorých aktivít v oblasti rybolovu, do pôsobnosti členských štátov, regiónov a samotného sektora. Požaduje teda riadenie podľa tvaru pobrežia, ústia riek a oblastí rybolovu (ekosystematický prístup);

15.

podporuje návrh Komisie, aby toto odvetvie prevzalo väčšiu zodpovednosť pri uplatňovaní SRP. Prístup k zdrojom rýb musí byť vyhradený len pre tých rybárov, ktorí si riadne plnia svoje povinnosti a nezabúdajú, že tieto zdroje sú verejným majetkom a náklady na ich riadenie hradia z veľkej časti daňoví poplatníci;

16.

podporuje rozvoj kultúry dodržiavania pravidiel. Ak si členské štáty neplnia povinnosti v oblasti kontroly a zachovávania zdrojov, musí byť ich prístup k financovaniu z prostriedkov EÚ obmedzený;

17.

podporuje zavedenie systémov zhromažďovania údajov v reálnom čase, ktoré by umožnili disponovať technickými a aktualizovanými informáciami o úlovkoch;

18.

žiada Komisiu, aby sa v rámci reformy SRP zohľadnili osobitné potreby najvzdialenejších regiónov kvôli ich odlišným štrukturálnym a sociálno-hospodárskym podmienkam, a to v súlade s európskou stratégiou pre najvzdialenejšie regióny;

19.

vyzýva Komisiu, aby prevzala úlohu svetového lídra pri vývoji systémov na prispôsobenie politík v oblasti rybolovu a morských pobrežných zón klimatickým zmenám;

20.

súhlasí s iniciatívou na zriadenie diferencovaného režimu rybolovu na riadenie tradičného rybolovu a zberu morských živočíchov, aktivít, ktoré sa spájajú s kultúrnou identitou mnohých európskych regiónov, v ktorých nachádzajú zamestnanie mnohí pracovníci tvoriaci súčasť mikropodnikov. Víta návrh zachovať prístup týchto aktivít k financovaniu z verejných zdrojov;

21.

plne súhlasí so zámerom Komisie uľahčiť – v rámci ekosystémového prístupu – prijímanie osobitných rozhodnutí týkajúcich sa riadenia tejto flotily na regionálnej úrovni, a to vždy v súlade s celkovými právnymi predpismi a zásadami Spoločenstva;

22.

domnieva sa, že účasť spoločenstiev v miestnych partnerských štruktúrach je rozhodujúca pre maximálne využitie miestneho prínosu pri definovaní špecifického potenciálu a nedostatkov v danej oblasti, ako i pre zabezpečenie toho, aby uplatňovanie zodpovedalo miestnym podmienkam;

23.

odporúča hlbšie preskúmať koncepciu tradičného pobrežného rybolovu, aby sa neodvíjala od dĺžky plavidla, ale aby sa zvážili aj iné parametre, ako napríklad hospodárske a sociálne väzby tejto aktivity na obce, dĺžka trvania rybolovných výjazdov, typy úlovkov, zaradenie alebo nezaradenie do určitého rybolovného plánu, atď.;

24.

domnieva sa, že náklady na údržbu, súvisiace s modrými skrinkami, sú príliš vysoké pre malé plavidlá, ktoré sa venujú tradičnému rybolovu v blízkosti pobrežia, a preto by Komisia mala disponovať používaním alternatívnych, menej nákladných systémov;

25.

podotýka, že táto flotila nepriemyselného charakteru je priamo vystavená zmenám vyplývajúcim z globalizovaného trhu. V tejto súvislosti a vzhľadom na čoraz väčšiu snahu o technologické vylepšenia by mala byť opätovne preskúmaná možnosť poskytovania pomoci, v rámci adaptačných programov, na výstavbu nových lodí. Cieľom je vytvoriť konkurencieschopnú flotilu, ktorá bude prispôsobená možnostiam rybolovu jednotlivých plavidiel a bezpečná pre rybárov vzhľadom na zložitý prístup do rybolovných oblastí. Na druhej strane by bolo zaujímavé stanoviť povinné odlíšenie pri označovaní produktov takejto flotily, na ktorom by sa uvádzal ich pôvod takým spôsobom, aby bol pre spotrebiteľa ľahko zrozumiteľný;

26.

vyzýva Komisiu, aby podporila adekvátnu odbornú prípravu pracovníkov v oblasti rybolovu, a to prostredníctvom získavania poznatkov o podnikovom riadení, otázkach námorníctva, životného prostredia a osvedčených hygienických postupoch, čím by sa tieto ľudské zdroje udržali v oblastiach závislých od rybolovu a umožnila by sa diverzifikácia činností do iných oblastí záujmu občianskej spoločnosti, ako je boj proti znečisťovaniu morí, záchrana na mori atď.;

27.

vyzýva Komisiu, aby podporila integrovanú iniciatívu zameranú na rozvoj a zlepšenie infraštruktúry v ostrovných a odľahlých regiónoch, ktoré sú závislé od maloobjemového pobrežného rybolovu;

28.

súhlasí s cieľom svetového summitu o udržateľnom rozvoji, v rámci ktorého členské štáty prijali koncepciu maximálneho udržateľného výnosu. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť do roku 2015 a zároveň by mal byť hlavnou zásadou SRP. Výbor tiež víta politiku zameranú na elimináciu odpadu z výlovu, navrhuje vyhodnotiť dôsledky na ekosystém priemyselného rybolovu využívaného na účely výroby múčky na kŕmenie chovných rýb;

29.

navrhuje prenechať členským štátom lepšie riadenie prístupu plavidiel v oblastiach, ktoré predstavujú osobitný ochranársky záujem s cieľom obnoviť a udržať štatút chránených oblastí na uspokojivej úrovni;

30.

požaduje ďalšie preskúmanie systému riadenia kvót založeného na úlovkoch, ktorý vychádza z vlastnej overiteľnej dokumentácie rybárov;

31.

víta iniciatívu Komisie, ktorá navrhuje zmenu systému riadenia rybolovu, a to na základe obmedzenia počtu dní, kedy môže plavidlo vyplávať na more za účelom rybolovu, alebo na základe využívania aktuálneho systému na jednodruhový rybolov;

32.

odporúča pre každú rybársku oblasť zvážiť, aký dostupný systém riadenia rybolovu najlepšie zodpovedá danej rybolovnej oblasti, cieľovým druhom a typu používaných plavidiel. Základnou jednotkou riadiaceho mechanizmu by mala byť rybolovná oblasť a všetky druhy, ktoré sa v nej lovia, okrem prípadov, keď ide o migrujúce druhy;

33.

pripomína, že na riešenie rozličných problémov je nevyhnutne potrebné začať zavádzať stimuly zamerané na jednotlivých rybárov, ako aj na ich združenia (spoločné riadenie), ktoré ich budú viesť k tomu, aby lovili zodpovedne;

34.

navrhuje Komisii, aby zaviedla „osvedčenie o špičkovej kvalite rybolovu“, ktoré by overovala externá spoločnosť a ktoré by – rovnako ako v námornej politike – bolo zárukou, že rybárske podniky dôsledne dodržujú stanovené predpisy;

35.

považuje za nevyhnutné vytvoriť modely zodpovedajúce normám ISO, ako je ISO 17020, a vyvinúť tak jednotný systém dodržiavania pravidiel rybolovu a jeho kontroly;

36.

odporúča, aby sa pri riadení rybolovu zohľadnil aj aspekt športového a rekreačného rybolovu, ktorý je čoraz dôležitejší. Diverzifikácia rybolovných činností smerom k rybárskej turistike by mala byť možným riešením pre rybárov s kapitánskou kvalifikáciou pre túto činnosť, ako aj prostriedkom na absorpciu zamestnanosti a znižovanie rybolovnej činnosti;

37.

upozorňuje, že uplatňovanie zásady relatívnej stability môže často viesť k zvýšeniu celkového povoleného výlovu (TAC), ktorý bol nad rámec vedeckých odporúčaní, k zvýšeniu množstva odpadu z výlovu a zníženiu možností racionálneho využívania rybolovných zdrojov;

38.

súhlasí s Komisiou v tom, že zásada relatívnej stability nezaručuje, že rybolovné práva sa budú využívať čo možno najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom. Medzi kvótami pridelenými jednotlivým členským štátom a skutočnými potrebami a využívaním tejto kvóty zo strany ich flotíl existujú výrazné rozdiely. V dôsledku toho odporúča vykonať revíziu zásady relatívnej stability a porovnať úpravy kvót národných flotíl s dispozíciou rybolovných práv;

39.

domnieva sa, že v oblasti prevoditeľných práv na rybolov by sa mohlo skôr uvažovať o individuálne registrovaných kvótach, pretože individuálne prenosné kvóty môžu ohroziť rovnováhu odvetvia. Môžu hlavne spôsobiť sústredenie rybolovnej kapacity medzi niekoľko veľkých spoločností a urýchliť zánik malých rybárov. Okrem toho by bolo úplne paradoxné uvažovať o diferencovaných pravidlách pre riadenie malých tradičných rybárskych flotíl a súčasne dovoliť, aby sa rybolovné práva riadili len pravidlami trhu;

40.

podporuje iniciatívu na zachovanie obmedzení možností rybolovu v rámci dvanásťmíľovej zóny;

41.

súhlasí s tým, aby sa v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok na trhu EÚ zaručilo, že všetky produkty rybného hospodárstva prichádzajúce na trh Spoločenstva (vrátane dovozu) budú pochádzať z udržateľne riadených rybolovných oblastí, navrhuje, aby sa pred vydaním povolenia na rybolov uskutočnilo predbežné hodnotenie vplyvu na životné prostredie;

42.

odporúča, aby sa presadzovali iniciatívy, ktoré zaručia pôvod produktov rybolovu a pri čerstvých výrobkoch zároveň podporia typy balenia, ktoré umožnia ich vysledovateľnosť a osvedčia ich pôvod;

43.

domnieva sa, že je potrebné podporovať koncepciu „osvedčení o špičkovej kvalite rybolovu“ v súvislosti s aspektmi v rovine rybolovu a v rovine marketingu, ktoré by boli pre spotrebiteľov zárukou, že rybolov striktne rešpektuje tento prírodný zdroj;

44.

súhlasí s tým, že je potrebné posilniť úlohu organizácií výrobcov pri riadení rybolovu;

45.

žiada, aby sa podporovalo celoživotné vzdelávanie a zisťovanie kvalifikačných požiadaviek v organizáciách výrobcov ako kľúčového faktora zvyšovania kvality trhov s produktmi rybolovu;

46.

súhlasí s názorom Komisie, že je nevyhnutné začať uplatňovať integrovanú námornú politiku ako kľúčový nástroj na dosiahnutie pokroku v námorných záležitostiach, ktoré výrazne ovplyvňujú ďalšie odvetvové politiky, najmä SRP, a to vždy v kontexte udržateľného rozvoja pobrežných oblastí a s osobitným ohľadom na udržateľný rybolov v budúcnosti a na prispôsobenie sa klimatickým zmenám;

47.

myslí si, že v súlade so zásadou územnej súdržnosti bude prežitie pobrežných spoločenstiev závisieť od diverzifikácie a vytvorenia udržateľnej hospodárskej základne poskytujúcej širokú škálu možností, ktoré umožnia rozvíjať talenty budúcich generácií namiesto toho, aby ich nútili sťahovať sa do väčších miest v úsilí o lepšiu kvalitu života;

48.

odporúča, aby sa odvetvie rybného hospodárstva mohlo v rámci integrovanej námornej politiky podieľať na vypracovávaní a realizácii ďalších činností, ktoré môžu rybolov dopĺňať, ako je napríklad rybárska turistika, ako je napr. športový rybolov alebo pozorovanie veľrýb, boj proti znečisteniu, záchranná činnosť alebo čistenie dna;

49.

žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a regiónmi vypracovala geografické informačné systémy (GIS), ktoré by umožnili územné plánovanie využívania pobrežia;

50.

je toho názoru, že miestne pobrežné partnerstvá zložené z miestnych orgánov a príslušných zainteresovaných strán môžu zohrávať kľúčovú úlohu pre zabezpečenie toho, aby bolo integrované využívanie pobrežných oblastí účinné a vyznačovalo sa prístupom „zdola nahor“;

51.

žiada Komisiu, aby podporovala zavedenie multifunkčných kvalifikácií pre kapitánov rybárskych plavidiel, platných v európskom priestore, ktoré by umožnili diverzifikáciu rybolovných činností a ktoré by boli kompatibilné s ďalšími profesionálnymi aktivitami;

52.

víta iniciatívy zamerané na zlepšovanie komunikácie medzi vedcami, tvorcami politiky a zainteresovanými skupinami, najmä Poradným výborom pre rybné hospodárstvo a akvakultúru (PVRHA) a regionálnymi poradnými radami;

53.

zdôrazňuje, že rozhodovacie procesy musia vychádzať zo spoľahlivých a hodnoverných údajov a poznatkov. Vyjadruje svoj súhlas s iniciatívami, ktoré Komisia v tejto súvislosti podnikla;

54.

odporúča vytvoriť zoskupenie týkajúce sa rybolovnej činnosti, ktoré bude založené na poznatkoch a umožní vytvorenie dynamickej, transparentnej a verejnej štruktúry, ktorá by mohla slúžiť aj ako portál na šírenie poznatkov o rybolovných oblastiach v EÚ;

55.

súhlasí s tým, že štrukturálna politika mala v odvetví rybného hospodárstva nežiaduce účinky a v niektorých prípadoch namiesto vyriešenia štrukturálnych problémov prispela k ich zhoršeniu. Takisto súhlasí s tým, že reforma sa musí zaoberať riešením štrukturálnych nedostatkov tohto odvetvia, no zároveň musí stanoviť záruky proti nežiaducim alebo opačným účinkom, než je zameranie SRP;

56.

odporúča, aby sa stanovili pravidlá prístupu k verejnej pomoci podľa systému, ktorý by bol podobný systému použitému pri reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a zaviedla by sa ním koncepcia podmienenosti. Na získanie finančnej pomoci by sa museli splniť podmienky stanovené koncepciou podmienenosti, pričom by sa zároveň stanovili pravidlá pre sankcionovanie a odškodnenie;

57.

odporúča zavedenie techník rybolovu na základe dôkladnejšieho výberu, ktoré vo vyššej miere rešpektujú životné prostredie. Úsilie zamerané na riešenie týchto problémov však musí vždy zohľadňovať regionálne osobitosti;

58.

domnieva sa, že hlavným cieľom v oblasti vonkajšieho rozmeru SRP musí byť vytvorenie hospodárskych vzťahov a spolupráce s tretími krajinami, v režime nediskriminácie a vzájomného prínosu, v kontexte udržateľného a zodpovedného rybolovu;

59.

nesúhlasí s vyjadrením Komisie, podľa ktorej zachovávanie prítomnosti flotily Spoločenstva na medzinárodnej úrovni stratilo význam;

60.

blahoželá Komisii, že zásadu „zaplať, vylov a choď“ nahradila dohodami o partnerstve v oblasti rybolovu, ktoré uplatňujú globálnejší prístup a podporujú spoluprácu, riadenie a právnu istotu zahraničných investícií Spoločenstva. Je potrebné zachovať dohody v oblasti rybolovu s krajinami mimo EÚ ako nástroje na formovanie vývoja odvetvia rybolovu, ktoré by mali považovať akvakultúru, investície a spoluprácu za nástroje rozvoja;

61.

súhlasí s návrhom, aby bolo možné zaviesť nové formy regionálnej spolupráce, najmä v čase, keď sa regionálna integrácia podporuje ako nástroj rozvoja;

62.

zdôrazňuje, že regionálne organizácie na riadenie rybolovu sú vynikajúcim nástrojom na správu tohto odvetvia, a žiada, aby mali väčšie zastúpenie a váhu pri prijímaní rozhodnutí, a to tak, aby boli splnené stanovené kritéria, ako je napríklad počet obyvateľov, či počet krajín EÚ;

63.

považuje za nevyhnutné prijať medzinárodné dohody na riadenie a kontrolu rybolovu v Stredozemnom mori, Baltskom mori a iných moriach, na pobreží ktorých ležia okrem členských štátov EÚ aj iné krajiny, pričom tieto dohody by poskytli možnosť uberať sa cestou vyváženého využívania zdrojov v tomto ekosystéme, ktorý je bohatý na biodiverzitu, ale zároveň veľmi zraniteľný;

64.

podporuje stanovenie opatrení na zavedenie integrovanejšieho systému kontroly, ktorý by spojil existujúce kontrolné a monitorovacie systémy, najmä v oblasti Stredozemného mora. V tejto súvislosti žiada Komisiu, aby v tejto oblasti spustila prvý pilotný projekt, ktorý by sa mohol neskôr rozšíriť v celej Európe;

65.

vyzýva na zlepšenie spolupráce medzi pobrežnými strážami členských štátov a pobrežných štátov mimo EÚ;

66.

víta oznámenie „Vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre akvakultúru“ [KOM(2009) 162 v konečnom znení], ktoré je novým podnetom pre „Stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry“ [KOM(2002) 511 v konečnom znení]. Vďaka nemu bude možné riešiť problémy, najmä pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť produkcie a kvalitu a bezpečnosť produktov, čo umožní usmerňovanie významného rozvoja tejto činnosti;

67.

domnieva sa, že akvakultúra Spoločenstva sa podieľa na zásobovaní trhu EÚ produktmi rybného hospodárstva, no deficit je kvôli nižšiemu podielu rybolovu a nárastu dopytu čoraz väčší;

68.

uvedomuje si sociálno-hospodársky význam akvakultúry v niektorých regiónoch, vzhľadom na to, že poskytuje 65 000 pracovných miest a jej obrat prevyšuje 3 miliardy EUR;

69.

súhlasí s tým, že akvakultúru treba aj naďalej podporovať a víta iniciatívy Komisie, Rady a Parlamentu zamerané na podporu rastu tohto odvetvia v rámci SRP;

70.

zhoduje sa s Komisiou v názore na obmedzenia, ktoré bránia európskej akvakultúre v ďalšom raste. Patria medzi ne napríklad: prístup k priestoru potrebnému na rozvoj, ťažkosti pri získavaní povolení, roztrieštenosť odvetvia, ktoré je doposiaľ pomerne slabo zorganizované, rôzne obmedzenia v prístupe ku kapitálu, ale aj prísne normy Spoločenstva, ktoré sú prekážkou v hospodárskej súťaži s ázijskými a juhoamerickými producentmi;

71.

víta finančnú podporu, ktorú poskytla EÚ prostredníctvom štrukturálnej politiky s cieľom prispieť k udržateľnému rastu akvakultúry a navrhuje definíciu princípu „krížového plnenia“ pre odvetvie rybolovu, ktorý by stanovoval kritériá súvisiace so životným prostredím, potravinovou bezpečnosťou, dobrými životnými podmienkami zvierat, atď. V prípade, že by tieto kritéria neboli splnené, prístup k verejnej pomoci by bol obmedzený a/alebo zakázaný;

72.

súhlasí s názorom, že EÚ by mala zaviesť súbor opatrení na podporu konkurencieschopného rozvoja tohto odvetvia. Opatrenia by mali umožniť uspokojenie rastúceho dopytu po rybách, ktorý nebude možné pokryť z populácií voľne žijúcich rýb;

73.

súhlasí s tým, aby na čele tejto „modrej revolúcie“ stála práve EÚ, a to tak v produkcii rýb, ako aj v oblasti technológie a inovácií. EÚ by mala zároveň na európskej úrovni zriadiť certifikačné orgány, ktoré budú zárukou „špičkovej kvality produkcie akvakultúry v EÚ“. Zastáva názor, že EÚ by mala stáť na čele vývoja ekologických spôsobov chovu rýb a že by akvakultúru mala podporovať iba v takých lokalitách, v ktorých je možné prevádzkovať ju ekologicky udržateľným spôsobom, aby sa zaručilo, že morské prostredie sa zachová aj pre budúce generácie;

74.

víta iniciatívu Komisie na vytvorenie vhodného rámca politík a opatrení na rozvoj akvakultúry, ktorý by prispel k odstráneniu prekážok vo vnútroštátnych právnych predpisoch, najmä čo sa týka vytvárania akvakultúr v pobrežných oblastiach za rovnakých podmienok ako v prípade iných činností a udeľovania povolení, a uľahčil rozvoj tohto strategického odvetvia;

75.

žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala plán na rok 2010, ktorý by zistil, aké sú rastové obmedzenia európskej akvakultúry a poskytol ich prehľad podľa jednotlivých regiónov, čím by sa podporilo vypracovávanie technických správ v rámci integrovanej námornej politiky, vymedzenie priestoru pre rozvoj akvakultúry a budovanie potrebnej prístavnej infraštruktúry;

76.

žiada uľahčenie prístupu k poisteniu, ktoré by mohlo upokojiť neistú hospodársku situáciu týchto producentov, a nie ju ešte zhoršiť;

77.

súhlasí so zriadením Európskej platformy pre technológie a inovácie v oblasti akvakultúry (EATIP), ktorá umožní európskej akvakultúre udržať si svetové prvenstvo, poskytne jej strategické usmernenia pre výskum a vývoj, a bude podporovať vypracovávanie metód udržateľného rybolovu a udržateľnej akvakultúry;

78.

vyslovuje sa za to, aby EATIP vystupovala ako fórum na podporu výskumu a vývoja s účelom vyvinúť metódy udržateľného rybolovu a udržateľnej akvakultúry a vytvorila sieť s jednotlivými národnými platformami pre akvakultúru, rybolov a oceánografiu, ktoré by sprostredkovali zdola nahor otázky z oblasti výskumu a vývoja a opačným smerom by šírili inovácie a nové technológie;

79.

vyzdvihuje význam námorného územného plánovania pri poskytovaní priestoru a usmernení na začlenenie tejto hospodárskej činnosti. Vhodné územné plánovanie umožní plánovať rast odvetvia akvakultúry, stanoviť jeho produkčný potenciál, predchádzať konfliktom s ďalšími užívateľmi pobrežia alebo kontinentálnych oblastí a podnecovať súčinnosť medzi činnosťami a prostrediami v zónach, ktoré sú od tohto typu činnosti najviac závislé, a to z hľadiska environmentálnej, sociálnej, hospodárskej a trhovej udržateľnosti;

80.

podporuje stanovenie a uplatňovanie noriem kvality a informatívneho označovania v európskom priestore, ako aj medzinárodnú spoluprácu v oblasti označovania a certifikácie;

81.

súhlasí s tým, že bude potrebné rozšíriť medzinárodný rozmer európskej akvakultúry a položiť základy pre plány kontroly ochorení, ktoré umožnia produkciu bezpečnú zo zootechnického hľadiska;

82.

žiada o financovanie, ktoré bude zodpovedať výzvam, pred ktorými stojí akvakultúra Spoločenstva a očakávaniam, ktoré vyvoláva;

83.

žiada o analýzu úrovne odbornej prípravy v oblasti námorníctva, rybolovu a akvakultúry a o vyhodnotenie strednodobých potrieb. V tejto súvislosti žiada, aby sa pre členské štáty vypracoval v európskom rámci voľného pohybu odborníkov plán, ktorý by umožnil zlepšovanie vzdelávania v rámci tohto odvetvia a osvetu európskych obyvateľov o akvakultúre.

84.

súhlasí so záväzkom EÚ zaručiť kompatibilitu medzi akvakultúrou a životným prostredím a zabezpečiť výrobu bezpečných a zdravých potravín vysokej kvality a zároveň prijať opatrenia na ochranu oblastí produkcie na základe rámcovej smernice o vode 2000/60/ES, ktorá vyzýva členské štáty, aby v stanovených lehotách zlepšili svoje vodné prostredie a integrovanej námornej politiky, ako aj opatrenia na kontrolu únikov;

85.

domnieva sa, že trvalo udržateľný rast akvakultúrnej produkcie si vyžaduje podniknúť kroky v oblasti zdravotného stavu a dobrých životných podmienok zvierat, dostupné veterinárne lieky pre oblasť akvakultúry a kvalitné krmivo pre ryby, vyrábané environmentálne prijateľným spôsobom;

86.

žiada, aby bol preskúmaný stav implementácie smernice Rady 2006/88/ES o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry v jednotlivých členských štátoch a aby bol vypracovaný geografický informačný systém o chorobách živočíchov akvakultúry na celom svete;

87.

žiada, aby bol prijatý predpis o vytvorení registra produktov akvakultúry, na základe ktorého budú môcť orgány verejnej správy zistiť presný stav jednotlivých produktov, povolenej výsadby rýb, ich pôvodu a hustoty a prebiehajúcich zdravotných programov;

88.

považuje za potrebné vypracovať modely a protokoly pre žiadosti a povolenia na zarybnenie rybími násadami, ohlasovanie chorôb, únikov, informovanie o produktoch, hodnotenie plánov environmentálneho dohľadu, kontrolu pohybu rýb cestnou a lodnou dopravou a príslušnú zdravotnú dokumentáciu – tak, ako je tomu v prípade ostatných hospodárskych zvierat;

89.

žiada, aby bola poskytnutá vyššia finančná podpora na kontrolu životného prostredia na akvakultúrnych farmách, rozvoj programov na zlepšenie zdravia zvierat, na zavedenie opatrení týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, výskum v oblasti veterinárnych liekov a na využitie alternatívnych surovín na výrobu krmiva pre ryby;

90.

podporuje zámer zabezpečiť ochranu zdravia spotrebiteľov a rozpoznať pozitívny vplyv potravín z vodných živočíchov na zdravie;

91.

súhlasí s iniciatívou na podporu riadenia odvetvia akvakultúry ako prostriedku na zlepšenie jeho imidžu, ako aj s vytvorením rovnakých podmienok v rámci EÚ, ktoré prispejú k trvalo udržateľnému rozvoju tohto odvetvia. V tejto súvislosti navrhuje Komisii, aby vypracovala príručku na zlepšenie riadenia v odvetví akvakultúry a rybolovu;

92.

schvaľuje návrh na rovnomerné uplatňovanie právnych predpisov EÚ, šírenie poznatkov o ich nástrojoch a ich uplatňovaní a presadzovanie zjednodušenia administratívnych postupov, ako aj tých, ktoré sú zamerané na zníženie administratívnej záťaže;

93.

súhlasí s Komisiou v názore, že je nevyhnutné zabezpečiť primerané monitorovanie aktivít odvetvia akvakultúry, a to prostredníctvom spoľahlivých štatistík, celosvetovo harmonizovaných ukazovateľov a siete poskytujúcej informácie o cenách na trhu;

94.

navrhuje Komisii, aby v Agentúre Spoločenstva pre kontrolu rybného hospodárstva vytvorila oddelenie poverené hodnotením a kontrolou produktov akvakultúry;

95.

opätovne upozorňuje na význam profesionalizácie a odbornej prípravy v záujme dosiahnutia vysokej úrovne riadenia;

96.

je ochotný slúžiť ako verejné fórum a garant zaručujúci zapojenie verejnosti a jej informovanie o problematike akvakultúry a spolu s Komisiou tak prispieť k lepšiemu riadeniu tohto odvetvia.