Stanovisko Výboru regiónov – Príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju: úloha spravodlivého obchodu a mimovládnych systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom

(2010/C 175/03)

I.   VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

VÝBOR REGIÓNOV

1.   S potešením víta oznámenie Komisie z 5. mája 2009 na tému „Príspevok k udržateľnému rozvoju: úloha spravodlivého obchodu a mimovládnych systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom“. Európska Komisia v tomto oznámení oboznamuje so súčasným stavom v oblasti spravodlivého obchodu a iných mimovládnych (t. j. súkromných) koncepcií zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom.

2.   Konštatuje, že trh s výrobkami spravodlivého obchodu zaznamenal v uplynulých rokoch veľký rozmach. Spotrebitelia v EÚ kupujú v súčasnosti certifikované výrobky spravodlivého obchodu v hodnote okolo 1,5 mld. EUR ročne, čo je 70-násobne viac ako v roku 1999, keď Komisia predložila svoje prvé oznámenie na túto tému.

3.   Považuje za nevyhnutné jednoznačne definovať „spravodlivý obchod“, aby sa zabránilo tomu, že spotrebitelia s dobrými úmyslami budú konfrontovaní s množstvom značiek a certifikátov, ktoré všetky budú tvrdiť, že ide o produkty vyrobené za spravodlivých a eticky bezchybných alternatívnych podmienok. V oznámení Komisie z 5. mája 2009 sa za kritériá spravodlivého obchodu považujú kritériá, ktoré stanovilo hnutie spravodlivého obchodu a ktoré sa uvádzajú aj v uznesení Európskeho parlamentu o spravodlivom obchode a rozvoji zo 6. júna 2006. Pojem „spravodlivý obchod“ sa používa v súlade s normami, ktoré uplatňujú organizácie spravodlivého obchodu a ktoré boli vypracované medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa normalizáciou a posudzovaním zhody, ktoré sú členmi Aliancie medzinárodnej sociálnej a ekologickej akreditácie a označovania ISEAL.

4.   Berie na vedomie, že úroveň informovanosti spotrebiteľov o značke spravodlivého obchodu bola v Spojenom kráľovstve v roku 2008 vyššia ako 70 % (v porovnaní s 12 % v roku 2000) a vo Francúzsku v roku 2005 dosiahla 74 % (v porovnaní s 9 % v roku 2000). V Nemecku sa pri prieskume v roku 2009 značka spravodlivého obchodu (Fair Trade) umiestnila ako značka trvalej udržateľnosti na prvom mieste spomedzi 407 značiek a verejnoprospešných organizácií.

5.   Vyjadruje potešenie nad tým, že celosvetový predaj certifikovaného tovaru v rámci spravodlivého obchodu prekročil 2,3 miliardy EUR ku koncu roka 2007 (čo je však výrazne menej, než hodnota odbytu ekologicky vyrábaných potravín a predstavuje menej ako 1 % celkového obchodu). So 60 – 70 % celosvetového predaja má Európa najväčší podiel na spravodlivom obchode. Pritom sú veľké rozdiely medzi najrýchlejšie rastúcim trhom vo Švédsku a novými členskými štátmi, v ktorých je táto koncepcia zatiaľ pomerne neznáma.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Črty spravodlivého obchodu

6.   Zdôrazňuje, že jednou z osobitných čŕt spravodlivého obchodu a iných súkromných systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti je, že predstavuje v zásade dobrovoľný, dynamický mechanizmus, ktorý sa vyvíja spolu s informovanosťou spoločnosti a spotrebiteľov a jej požiadavkami.

7.   Pripomína názor Komisie, že stanoviť kritériá usporadúvania alebo riadenia určené pre súkromné systémy trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom by nebolo v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Skôr by to obmedzovalo dynamiku súkromných iniciatív v tejto oblasti a mohlo stáť v ceste ďalšiemu vývoju spravodlivého obchodu.

8.   Žiada, aby značky spravodlivého obchodu pri úplnej verejnej transparentnosti zabezpečovali, že každý článok výrobného reťazca bude spĺňať sledovateľné kritériá.

9.   Konštatuje, že trvalo udržateľný rozvoj môže byť podporovaný systémami, ktoré spájajú environmentálne, sociálne a ekonomické prvky. Na dobré fungovanie trhu je dôležité, aby spotrebitelia a výrobcovia mali prístup k spoľahlivým informáciám o týchto systémoch. Nápomocné sú nezávislé značky a certifikáty, ktorým môžu spotrebitelia dôverovať a ktoré sú sledované nezávislými pracoviskami.

Verejné obstarávanie

10.   S potešením víta smernice EÚ o obstarávaní z roku 2004. Sú základom mnohých zákonov o verejnom obstarávaní v členských štátoch a umožňujú uplatňovať sociálne a environmentálne kritériá pri verejnom obstarávaní.

11.   Konštatuje, že verejné orgány vynakladajú prostriedky vo výške 16 % HDP Európskej únie, a preto predstavujú kľúčový strategický trh. Zohľadňovanie trvalo udržateľného rozvoja a spravodlivého obchodu pri verejnom obstarávaní umožňuje miestnym a regionálnym samosprávam rozhodujúcim spôsobom prispieť nielen k strednodobej a dlhodobej rentabilite a efektívnosti svojich služieb, ale aj k sociálnej spravodlivosti a udržateľnému rozvoju.

12.   Podčiarkuje, že výrobky v rámci spravodlivého obchodu ponúkajú spotrebiteľom aj verejným obstarávateľom vhodnú možnosť prispieť svojou kúpnou silou k súladu medzi cieľmi obchodnej a rozvojovej politiky.

13.   Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy sú zodpovedné za významný podiel výdavkov na verejné zákazky. Vzhľadom na túto dôležitú úlohu ich treba v celej Európe zapojiť do podpory opatrení trvalo udržateľného rozvoja a spravodlivého obchodu. Územné samosprávy musia zohľadňovať nielen hospodársky, technický alebo právny aspekt, ale aj politické aspekty spravodlivého obchodu.

14.   V minulosti už konštatoval, že platné predpisy o verejnom obstarávaní sú dosť komplikované a že mnohé územné samosprávy majú mimoriadne ťažkosti s ich riadnym uplatňovaním. Žiada preto Komisiu, aby v budúcnosti stanovila jasné a podrobné smernice o sociálnom obstarávaní, ktoré môžu miestne a regionálne samosprávy použiť pri zadávaní verejných zákaziek na výrobky v rámci spravodlivého obchodu.

15.   So záujmom zobral na vedomie, že Komisia nedávno na podporu obstarávajúcich orgánov pri uskutočňovaní udržateľnejšieho obstarávania (ako doplnok k svojim usmerneniam o ekologickom verejnom obstarávaní) prijala oznámenie o verejnom obstarávaní pre lepšie životné prostredie a v súčasnosti pracuje na uverejnení paralelných usmernení k sociálnemu verejnému obstarávaniu. Tieto dve publikácie tvoria spolu súhrnné usmernenia k trvalo udržateľnému (ekologicko-sociálnemu) verejnému obstarávaniu.

16.   Víta, že Komisia ohlásila druhé usmernenia a žiada ju, aby vzhľadom na rýchly vývoj v tejto oblasti zaručila skoré uverejnenie.

17.   Navrhuje, že sám bude pracovať ako multiplikátor pri šírení príslušného návodu využitím svojej siete kontaktov a súčasne že bude spolupracovať s Európskou komisiou pri implementácii výmeny informácií medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami. Miestne a regionálne samosprávy (hlavne také, ktoré majú porovnateľné požiadavky) by mohli zriadiť vlastné siete na výmenu osvedčených postupov pri využívaní výrobkov spravodlivého obchodu.

18.   Dáva na zváženie, či by sa na vzájomné informovanie neukázal ako užitočný nový projekt. Európska komisia a Výbor regiónov v súčasnosti uskutočňujú „kooperačnú burzu decentralizovanej spolupráce“, aby uľahčili a skoordinovali vývoj opatrení decentralizovanej spolupráce miestnych a regionálnych samospráv v EÚ a ich partnerov v rozvojových krajinách. Kooperačná burza bude on-line služba, ktorá bude slúžiť na prepájanie požiadaviek na podporu a žiadostí o podporu s príslušnými vyhláseniami záujmu alebo ponukami. Výbor regiónov svojich členov požiada, aby tento elektronický nástroj (plánovaný na rok 2010) využívali na zverejnenie relevantných údajov. Výrazne sa tým uľahčí výmena informácií medzi európskymi miestnymi a regionálnymi samosprávami pôsobiacimi v oblasti rozvojovej spolupráce a umožní sa zosúladiť projekty miestnych a regionálnych samospráv v Európskej únii a v rozvojových krajinách.

19.   V tejto súvislosti by sa projekty decentralizovanej spolupráce dali využiť na to, aby pomohli rozvíjať výrobky spravodlivého obchodu, zhromažďovať štúdie o dosahu a podporovať malých výrobcov v menej rozvinutých krajinách južnej pologule.

20.   Okrem stimulovania spravodlivého obchodu pri verejnom obstarávaní, poukazuje na možný prínos podpory súkromného obstarávania v súlade s normami spravodlivého obchodu. Vyzýva preto miestne a regionálne orgány, aby rozvíjali opatrenia na podporu spravodlivého obchodu pri obstarávaní v súkromnom sektore, napríklad formou súťaží podľa vzoru existujúcich súťaží, ako je „Hlavné mesto spravodlivého obchodu“ a „Mestá spravodlivého obchodu“.

Podpora zo strany Komisie

21.   Víta angažovanosť Komisie vzhľadom na potenciálny prínos spravodlivého obchodu a iných systémov zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja súvisiacich s obchodom a jej ochotu podporovať takéto systémy aj v budúcnosti.

22.   Považuje za nevyhnutné, aby na jednej strane bola správna rovnováha medzi želaním obchodovať, investovať a mať hospodársky rast ako súčasť programu založeného na liberalizácii a globalizácii, a na druhej strane, aby bohaté priemyselné krajiny pri obchodných rokovaniach dodržiavali zásadu trvalo udržateľného rozvoja, zohľadňovali potrebu transparentnosti, spravodlivých obchodných podmienok a jasného uznania pálčivých problémov menej rozvinutých krajín. Rozličné organizácie v oblasti spravodlivého obchodu sú presvedčené, že obchod môže byť účinným nástrojom na podporu trvalo udržateľného rozvoja a zmenšovanie chudoby, ak prebieha spravodlivo a zodpovedne. Dosiahnutie tohto cieľa si však vyžaduje zásadnú zmenu v tvorbe obchodnej politiky. Trhový prístup, ktorý prevláda v súčasnosti, nebude môcť odstrániť jestvujúci nepomer medzi váhou, ktorú majú pri rokovaniach nadnárodné koncerny v porovnaní s malými výrobcami. Iba systematické zapojenie marginalizovaných malovýrobcov v chudobných krajinách do tvorby obchodnej politiky môže prispieť k úplnému odstráneniu nespravodlivosti, ktorá vyplýva zo súčasnej sústavy obchodu.

23.   Teší sa, že Komisia finančne podporovala spravodlivý obchod i iné trvalo udržateľné činnosti súvisiace s obchodom v podstate prostredníctvom svojich nástrojov rozvojovej spolupráce. V rokoch 2007 a 2008 sa vyčlenilo 19,466 milióna EUR na rôzne činnosti. Pritom išlo v podstate o opatrenia na zlepšenie povedomia v Európskej únii. V rokoch 2008 a 2009 boli na to vyčlenené ďalšie prostriedky vo výške 1 milión EUR každý rok.

24.   Vzhľadom na búrlivý vývoj v oblasti spravodlivého obchodu však žiada Komisiu, aby v niektorých členských štátoch overila, či by sa nemali vyčleniť ďalšie prostriedky pre tie členské štáty, ktoré sa v tejto oblasti ešte až tak neangažujú.

25.   Schvaľuje zámer Komisie iniciovať posúdenia vplyvu a okrem toho venovať zvýšenú pozornosť posúdeniu ťažkostí pri uplatňovaní systémov a získavaní certifikácie. Ďalej by tento zámer mohol byť podporovaný podobnými činnosťami členských štátov EÚ, napríklad financovaním štúdií o vplyve spravodlivého obchodu.

Účasť územných samospráv na rozvojovej politike

26.   Výslovne víta uznanie významnej úlohy miestnych a regionálnych samospráv v politike obchodovania s výrobkami v rámci spravodlivého obchodu. Účasť územných samospráv na rozvojovej politike pritom nie je ničím novým. Mnohé európske regióny, ako aj miestne a regionálne samosprávy, už dlhé roky realizujú so svojimi partnermi v rozvojových krajinách projekty spravodlivého obchodu. Partnerstvá musia byť založené na vzájomnej dôvere partnerov a na transparentnosti v ich interakcii. Zmluvy uzavreté v znamení spravodlivého obchodu musia byť v súlade so zásadami rovnoprávnosti, vzájomného uznania a proporcionality.

27.   Okrem toho konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy sa na pozadí decentralizácie venujú spravodlivému obchodu stále profesionálnejšie. Miestne a regionálne samosprávy disponujú cennými poznatkami v takých oblastiach, ktoré majú pre rozvojové krajiny a pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia podstatný význam. V politike spravodlivého obchodu ich preto treba považovať za dôležitých aktérov.

28.   Víta želanie Komisie, zachovať mimovládny charakter spravodlivého obchodu a iných podobných systémov trvalej udržateľnosti v celej EÚ. Verejná regulácia by mohla rušivo zasahovať do rozvoja resp. fungovania dynamických súkromných systémov.

29.   Zastáva však názor, že v oblasti verejného obstarávania sú nevyhnutné určité zákonné predpisy o výberových konaniach, aby sa uchádzačom ponúkajúcim výrobky z oblasti spravodlivého obchodu poskytla príležitosť zúčastniť sa na výberových konaniach.

Vzdelávacia činnosť

30.   Teší sa, že spravodlivý obchod sa rozvíja a že obce a regióny Európy sú stále ochotnejšie zavádzať pri verejnom obstarávaní ekologicko-sociálne kritériá. Táto ochota nadobúda ešte väčší význam v súčasnej finančnej a hospodárskej kríze. Na začiatku spravodlivého obchodu v 70. rokoch 20. storočia bola stredobodom kritika nespravodlivých štruktúr svetového obchodu. Spravodlivý obchod, ktorý začal ako osvetové hnutie, na seba upozorňuje predovšetkým z obchodno-politického hľadiska prírastkami obratu.

31.   Pripomína, že decentralizované štruktúry európskeho vzdelávania ako dôležití partneri spravodlivého obchodu by mali byť systematicky zapájané do stanovovania cieľov rozvojovej politiky rovnako ako organizácie na ochranu spotrebiteľov. Malo by sa pritom podporovať odmietanie nespravodlivých štruktúr svetového obchodu, predovšetkým európskej obchodnej a poľnohospodárskej politiky, prostredníctvom osobných možností nakupovať výrobky v rámci spravodlivého obchodu. Vzdelávanie zostáva nástrojom na pôsobenie proti chudobe, nedostatočnému rozvoju, vykorisťovaniu, hladu a ničeniu životného prostredia.

32.   S uspokojením konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy Európskej únie ako úroveň najbližšia občanom sa etablovali a osvedčili v spravodlivom obchode. Mestá spravodlivého obchodu a univerzity spravodlivého obchodu podstatne znížili latku účasti pre tisíce ľudí a vytvorili konkrétne možnosti zasadzovať sa za spravodlivý obchod. Mestá spravodlivého obchodu jestvujú vo Veľkej Británii už od roku 2001 a od roku 2008 aj v Nemecku. Inak, Veľká Británia obsadzuje celosvetovo druhé miesto v spotrebe výrobkov zo spravodlivého obchodu na obyvateľa. Celkovo existuje vyše 700 miest spravodlivého obchodu v dvanástich členských krajinách EÚ, a mnoho ďalších miest sa o toto označenie uchádza.

33.   Upozorňuje na nevyhnutnosť posilniť moc spotrebiteľov informačnou a osvetovou prácou s účasťou miestnej a medziregionálnej tlače a stále viac aj elektronických médií. Ďalší potenciál otvára spolupráca s organizáciami na ochranu spotrebiteľov.

34.   Víta nedávnu iniciatívu úradu na podporu spravodlivého obchodu (Fair Trade Advocacy Office), ktorej zámerom je podnecovať členov Európskeho parlamentu, aby obhajovali spravodlivý obchod, a podporovali tak marginalizovaných výrobcov a chudobných pracovníkov z menej rozvinutých krajín južnej pologule. Výbor sa domnieva, že podobné iniciatívy by sa mohli rozšíriť aj na ďalšie úrovne riadenia.

35.   Zdôrazňuje, že výzvam globalizácie musia obce a regióny Európy čeliť už oddávna. Aby sa mohlo na ne lokálne primerane a so zameraním na budúcnosť reagovať, je potrebné ďalšie vzdelávanie, profesionalizácia a vytvorenie sietí miestnych, regionálnych a celoštátnych aktérov. Táto práca je v Európe ešte úplne v počiatkoch a súrne si vyžaduje systematické rozširovanie.

Podpora obcí a regiónov

36.   So záujmom sleduje, že napríklad Nemecko vybudovalo od roku 2001 pracovisko pre „obce jedného sveta“ (Servicestelle Kommunen in der Einen Welt), ktoré medzičasom spolupracuje s 2 600 nemeckými obcami a často aj s ich medzinárodnými partnermi (partnerskými mestami). Pracovisko, ktorého činnosť zabezpečuje spolková vláda, väčšina krajín, hlavné združenia miest a obcí a zastrešujúce združenie mimovládnych organizácií, podstatne prispelo k zlepšeniu účasti nemeckých miest a obcí na rozvojovej politike, k podpore spravodlivého obchodu a ekologicko-sociálneho obstarávania.

37.   Navrhuje miestnym a regionálnym samosprávam odporúčania, ako prostredníctvom systematickej podpory zlepšiť a prepojiť ich potenciál vzhľadom na rastúce globálne výzvy súvisiace s udržateľným rozvojom s cieľom prekonať chudobu a bojovať proti ničeniu životného prostredia, a ako osobitne uľahčiť výmenu medzi „starými“ a „novými“ členskými krajinami. Výmena informácií by mala byť podporovaná prostredníctvom portálu Výboru regiónov pre decentralizovanú spoluprácu, aby sa tak dali vymieňať skúsenosti a vytvoriť porovnávacie kritériá, čo by krajinám južnej a východnej Európy pomohlo rozvíjať nápady na podporu spravodlivého obchodu v kontexte ich stratégií trvalo udržateľného rozvoja a prispôsobovania sa klimatickým zmenám.

38.   Prostriedky podpory vo výške 19 mil. EUR spomínané v oznámení a plánované navýšenie o jeden milión na posilnenie spravodlivého obchodu považuje za pozoruhodný začiatok, poukazuje však na to, že v budúcnosti budú na posilnenie jestvujúceho potenciálu potrebné ďalšie prostriedky vzhľadom na rozmery problémov, ale aj núkajúcich sa príležitostí.

39.   Poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy môžu aj priamo prispieť k úspechu spravodlivého obchodu tým, že:

Vypracovanie európskej stratégie spravodlivého obchodu

40.   Navrhuje, aby sa na podporu spravodlivého obchodu a ekologicko-sociálneho obstarávania vypracovala európska stratégia spravodlivého obchodu pre miestne a regionálne samosprávy sprevádzaná akčným programom, ktorý spĺňa ekologické a sociálne kritériá. Takáto stratégia by sa mohla vypracovať po príprave na štátnej a medziregionálnej úrovni prostredníctvom seminárov a konferencií so zapojením zainteresovaných subjektov a záujemcov z politiky, štátnej správy, mimovládnych organizácií a zo súkromného sektora.

41.   Zastáva názor, že táto stratégia by sa mohla prijať na niektorej konferencii organizovanej Výborom regiónov alebo príslušným predsedníctvom a vysvetliť a predstaviť na podujatí „Open Days“, ktoré rozvinul Výbor regiónov a ktoré bolo prijaté s veľkou odozvou.

42.   Takýmto postupom sa chce vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu a hroziace klimatické pohromy zamerať aj na kľúčových aktérov z krajín južnej pologule, ktorí by sa mali do celého procesu zapojiť, a chce udržiavať informovanosť o následkoch globalizácie. Posilnenie štruktúr spravodlivého obchodu a význam ekologicko-sociálneho obstarávania na obecnej a regionálnej úrovni má pritom rovnaký význam, ako lepšie prepojenie s partnermi v krajinách výrobcov.

43.   Poukazuje na to, že doteraz sa celkovo kladné účinky spravodlivého obchodu a ekologicko-sociálneho obstarávania zameriavali prevažne na poľnohospodárske výrobky drobných poľnohospodárov z takzvaných rozvojových krajín. V budúcnosti sa ponúka rozšírenie sortimentu výrobkov a služieb v spravodlivom obchode preberaním skúseností a kritérií, ako aj ich ďalším vývojom na zlepšenie právnej istoty. Treba sa snažiť o ďalší rozvoj prepojení medzi výrobcami a konečnými spotrebiteľmi a podporovať ho. Pod pojmom „rozšírený sortiment výrobkov“ sa myslia remeselnícke a priemyselné výrobky zo všetkých krajín pôvodu i poskytovanie služieb v oblasti spravodlivého obchodu, medzi ktoré patrí napr. „spravodlivý cestovný ruch“. Pod ďalším rozvojom štruktúr treba v prvom rade chápať hodnotenie dodržiavania ekologicko-sociálnych kritérií a minimálnych noriem Medzinárodnej organizácie práce a otázky dopravy a predaja.

44.   Upozorňuje na to, že v doterajšej práci na tejto téme sa nedostatočne zohľadňovali smernice Komisie z roku 2008 o posilnení práv ľudí s postihnutím. Skúsenosti z medzinárodných partnerstiev obcí dokazujú povzbudzujúce skúsenosti pri zintenzívnenom zapájaní ľudí s postihnutím do spravodlivého obchodu a ekologicko-sociálneho obstarávania. Navrhuje, aby sa táto téma rozoberala a prehĺbila v navrhovanej stratégii a počas jej príprav v jednotlivých štátoch i na medzinárodnej scéne.

45.   Je si vedomý toho, že spravodlivý obchod tvorí v Európe menej ako 1 % celkového obchodného obratu. Naproti tomu vedúce krajiny s podielom viac ako 10 %, ako Švajčiarsko, Anglicko, škandinávske krajiny, Holandsko, Rakúsko a Luxembursko, slúžia ako príklad a nabádajú vynakladať väčšie úsilie predovšetkým v južnej a východnej Európe. Často vynikajúca spolupráca mimovládnych organizácií, obcí a miestneho hospodárstva spolu s partnermi na juhu priniesla pre celú Európu pôsobivé modely založené na vedomom preberaní spoluzodpovednosti. Sú stimulom pre všetky obce a regióny Európy, ktoré tým zároveň môžu významne prispieť k splneniu rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015.