25.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 200/5

—

poukazuje na skutočnosť, že pri realizácii európskeho výskumného priestoru hrajú dôležitú úlohu miestne a regionálne orgány;

—

zdôrazňuje, že Európska komisia a členské štáty musia prijať potrebné opatrenia, ktoré umožnia zapojiť regionálne a miestne orgány efektívnym a úplným spôsobom do riadenia iniciatív týkajúcich sa európskeho výskumného priestoru;

—

si uvedomuje potrebu spolupráce medzi EÚ a susediacimi krajinami v oblasti vedy a výskumu. Táto spolupráca by mala zahŕňať účasť našich susedov nielen v rámcovom programe EÚ pre výskum, ale aj iných aspektoch európskeho výskumného priestoru, napríklad pri koordinácii výskumných programov a infraštruktúr, presadzovaní zásad výmeny poznatkov a pri bezproblémovej mobilite vedeckovýskumných pracovníkov;

—

chce zabezpečiť koordinované využitie siedmeho rámového programu, štrukturálnych fondov, programu inovácie a konkurencieschopnosti a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EARDF), pretože to má zásadný význam pre konkurencieschopnosť EÚ a súčinnosť medzi kohéziou, výskumom, vyšším vzdelávaním a politikami inovácie na úrovni jednotlivých členských štátov a regiónov, ako sa uvádza v prechádzajúcich stanoviskách Výboru regiónov.

Spravodajca

:

Jyrki Myllyvirta (FI/EĽS), primátor mesta Lahti

1.

poukazuje na skutočnosť, že pri realizácii európskeho výskumného priestoru hrajú dôležitú úlohu miestne a regionálne orgány. Predstavujú kľúčové subjekty, ktoré sa podieľajú na rozvoji regionálnych stratégií výskumu a inovácie, často riadia výskumné inštitúcie a podporujú inovatívne prostredia, keďže na to majú potrebné skúsenosti. Navyše mestská alebo regionálna správa zvyčajne disponuje legislatívnymi právomocami a vlastným rozpočtom na výskum či iným spôsobom významne iniciuje a spolufinancuje výskumné a vývojové činnosti. Je nevyhnutné disponovať na miestnej a regionálnej úrovni účinným a funkčným inštitucionálnym systémom, aby bolo možné plánovať a uskutočňovať úspešnú a plodnú výskumnú činnosť;

2.

miestne a regionálne orgány preto patria k hlavným účastníkom politík a iniciatív zameraných na prehlbovanie a (čo je ešte dôležitejšie) rozširovanie európskeho výskumného priestoru, konkrétne z hľadiska ich vízie silných výskumných a akademických inštitúcií začlenených do inovatívneho prostredia, ako aj medzinárodnej spolupráce a koordinácie výskumných činností;

3.

upozorňuje na veľký význam miest a regiónov pri rozvoji inovačného prostredia. Ich politika má veľký vplyv na budovanie európskeho výskumného priestoru z hľadiska mobility vedeckovýskumných pracovníkov – len všestranné, tolerantné a inovačné prostredie môže prilákať vedeckovýskumných pracovníkov a pracovníčky – a ako centrá rozvoja výskumnej infraštruktúry. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na regionálnu inovačnú politiku, technologické centrá, podnikateľské inkubátory, vedecké parky a fondy rizikového kapitálu (1);

4.

pokladá navrhnutú iniciatívu za dôležitý príspevok k prehĺbeniu a rozšíreniu európskeho výskumného priestoru. Výbor vo svojom stanovisku na tému „Európsky výskumný priestor – nové perspektívy“ (1) zdôraznil potrebu zintenzívniť proces vytvárania európskeho výskumného priestoru ako ďalší krok k tomu, aby sa Európa stala najdynamickejším hospodárskym priestorom na svete (2);

5.

zdôrazňuje, že Európska komisia a členské štáty musia prijať potrebné opatrenia, ktoré umožnia zapojiť regionálne a miestne orgány efektívnym a úplným spôsobom do riadenia iniciatív (2) týkajúcich sa európskeho výskumného priestoru. Je potrebné, aby sa znalosti a inovácie stali hnacou silou hospodárstva. Aktívna účasť miestnych a regionálnych orgánov v rámci európskeho výskumného priestoru prispieva k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti;

6.

poukazuje na mimoriadny význam miest a regiónov v oblasti medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Mestá a regióny v rámci svojich politík pre výskum prispievajú podpornými programovými, štrukturálnymi a legislatívnymi rámcovými podmienkami podstatnou mierou k vytváraniu európskej pridanej hodnoty v oblasti výskumu a pulzujúceho európskeho výskumného priestoru (1);

7.

víta oznámenie, konkrétne z hľadiska cieľa posilniť európsku vedecko-technologickú základňu, zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu a pomôcť pri zvládaní celosvetových zmien v kontexte „globálnej zodpovednosti“;

8.

pripomína Európskej komisii, že bude dôkladne sledovať dohodnutú zásadu aktívneho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov, ako aj ďalších zúčastnených strán, napríklad vysokých škôl a výskumných organizácií, občianskej spoločnosti a podnikateľskej sféry do riadenia európskeho výskumného priestoru (3), ako aj zmienky o zásade subsidiarity a variabilnej geometrii;

9.

uvedomuje si potrebu spolupráce medzi EÚ a susediacimi krajinami v oblasti vedy a výskumu. Táto spolupráca by mala zahŕňať účasť našich susedov nielen v rámcovom programe EÚ pre výskum (4), ale aj iných aspektoch európskeho výskumného priestoru, napríklad pri koordinácii výskumných programov a infraštruktúr, presadzovaní zásad výmeny poznatkov a pri bezproblémovej mobilite vedeckovýskumných pracovníkov (5);

10.

zdôrazňuje význam vedecko-technickej spolupráce so susediacimi krajinami, ktorá môže mať takisto veľký vplyv na regionálny rozvoj v priestore EÚ. Týka sa to Ruska s významnou kapacitou v oblasti vedy a technológií, ale aj východnej Európy, Balkánu a štátov Stredozemia, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ;

11.

víta kroky s cieľom otvoriť siedmy rámcový program a program inovácie a konkurencieschopnosti pre susediace krajiny, ktoré týmto programom pridajú ďalší územný rozmer;

12.

znovu pripomína závery skupiny expertov pre európsky výskumný priestor (6) týkajúce sa rastúceho významu zúčastnených strán na úrovni jednotlivých štátov a regiónov pre vznik nových európskych iniciatív ako napríklad ERA-NET, Eurostars, Európsky technologický inštitút alebo spoločné technologické iniciatívy a zoskupenia;

13.

chce zabezpečiť koordinované využitie siedmeho rámového programu, štrukturálnych fondov, programu inovácie a konkurencieschopnosti a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EARDF), pretože to má zásadný význam pre konkurencieschopnosť EÚ a súčinnosť medzi kohéznou politikou, politikou v oblasti výskumu a vyššieho vzdelávania a politikami inovácie na úrovni jednotlivých členských štátov a regiónov, ako sa uvádza v prechádzajúcich stanoviskách Výboru regiónov (7);

14.

naliehavo zdôrazňuje, že treba rozšíriť európske výskumné, vzdelávacie a inovačné kapacity, predovšetkým s ohľadom na podporu výskumnej infraštruktúry, výskum v prospech malých a stredných podnikov, regionálne výskumné centrá a uvoľnenie výskumného potenciálu „konvergenčných“ regiónov EÚ, otázky na tému vedy v spoločnosti a horizontálnu medzinárodnú spoluprácu (8);

15.

obhajuje širokú interpretáciu koncepcie inovácie, ktorá zahŕňa spoločenské a humanitné vedy a ich plodnú súčinnosť s mestskými a regionálnymi kultúrami v príslušných lokalitách;

16.

poznamenáva, že cieľ dosiahnuť kritické množstvo na úrovni výskumných inštitútov a medzinárodných sietí závisí od predmetu štúdia, oblasti výskumu a účastníkov. Nie je možné uplatňovať rovnaký prístup ku všetkým medzinárodným partnerstvám;

17.

znovu pripomína cieľ stanovený v zelenej knihe (5): nájsť primeranú rovnováhu medzi inštitucionálnym financovaním a financovaním na základe hospodárskej súťaže. V súlade s názormi vyjadrenými v predchádzajúcich stanoviskách týkajúcich sa tejto problematiky Výbor regiónov vyzýva na pokračovanie diskusie o primeranej rovnováhe medzi inštitucionálnym financovaním a financovaním na základe hospodárskej súťaže;

18.

vyslovuje sa (ako už skôr zdôraznil) (1) za to, aby bol výber zaujímavých a užitočných oblastí výskumu prenechaný vedeckovýskumným pracovníkom a vedeckej obci, a aby bolo uprednostňované dobrovoľné vytváranie sietí (zdola nahor) pred ťažkopádnym riadením zhora, a s tým spojenou rituálnou spoluprácou;

19.

požaduje súdržnosť politík v rámci programov na viacerých úrovniach a s viacerými zúčastnenými stranami, najmä tam, kde sa zapájajú tretie krajiny, čo si vyžaduje účinný systém riadenia na viacerých úrovniach (7);

20.

úplne súhlasí s konštatovaním, že mobilita vedeckovýskumných pracovníkov je základnou črtou medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a zdôrazňuje nasledujúce body:

21.

podčiarkuje potrebu získavania špičkových vedeckovýskumných pracovníkov z mimoeurópskych krajín, a preto zdôrazňuje úlohu programov mobility EÚ, ako napríklad programu Marie Curie a víta opatrenia, ktoré boli v niektorých regiónoch prijaté na podporu návratu vedeckovýskumných pracovníkov (1);

22.

súhlasí so závermi Rady pre konkurencieschopnosť z 30. mája 2008 vyzývajúcimi Komisiu a členské štáty, aby podporili regionálne a miestne orgány pri požadovaní, budovaní a realizácii modernej výskumnej infraštruktúry. V tomto kontexte výbor navrhol:

23.

poukazuje na význam miestnych a regionálnych orgánov ako subjektov stimulujúcich programy spoločného výskumu (vrátane programov s účasťou tretích krajín), ktoré lepšie poznajú skutočnú situáciu na miestnej úrovni, či už ide o vedecko-technologickú alebo podnikateľskú sféru, vďaka čomu si aj lepšie uvedomujú potrebu spolupráce v týchto strategických oblastiach (2). Niekoľko európskych regiónov sa už úspešne zapája do koordinačných a partnerských nástrojov výskumných programov, ako sú napríklad projekty ERA-NET. Podobne ako členské štáty by sa aj miestne a regionálne orgány mali zapojiť do uzatvárania dohôd o spolupráci v rámci spoločného programu (2);

24.

poznamenáva, že oznámenie nezohľadňuje všetky miestne a regionálne aspekty a Európska komisia nepredkladá hodnotenie vplyvu oznámenia. Týka sa to právomocí miestnych a regionálnych orgánov a zdôrazňuje konkrétny význam medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce pre mestá a regióny.