52008PC0162

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 2.4.2008

KOM(2008) 162 v konečnom znení

2008/0063 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 423/2004, pokiaľ ide o regeneráciu zásob tresky, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93

{SEC(2008) aaa}

{SEC(2008) aaa}

(predložený Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU |

110 | Dôvody a ciele návrhu Cieľom tohto návrhu je zmeniť a doplniť nariadenie Rady (ES) č. 423/2004 z 26. februára 2004, ktorým sa ustanovujú opatrenia na regeneráciu zásob tresky, tzv. plán regenerácie tresky. Celkovým cieľom nariadenia (ES) č. 423/2004 je zabezpečiť v časovom rámci piatich až desiatich rokov bezpečnú regeneráciu zásob tresky na bezpečnostné úrovne zásob odporúčané vedcami. Vo vedeckom odporúčaní Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) založenom na odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) sa uvádza, že zníženie výlovu tresky vyplývajúce zo spoločného účinku celkového povoleného výlovu (TAC), technických opatrení (napr. veľkosti ôk, zloženia vykládok, uzatvorenia oblastí) a doplňujúcich opatrení riadenia úsilia nebolo ani zďaleka dostatočné na zníženie úhynu pri rybolove na úroveň potrebnú na to, aby sa zásobám tresky umožnila obnova. Zo štyroch zásob tresky, na ktoré sa vzťahuje plán, len treska v Severnom mori ukazuje určité známky regenerácie (o jeden ročník viac ako v predchádzajúcich rokoch), zatiaľ čo žiadne z ostatných zásob tresky neukazujú jasné známky regenerácie. Z dôvodu pomalého pokroku pri dosahovaní regenerácie zásob tresky je nevyhnutné zrevidovať podmienky plánu. Skúsenosti získané počas vykonávania nariadenia (ES) č. 423/2004, ako aj súvisiaceho režimu riadenia úsilia (vykonávaného od roku 2003 prostredníctvom nariadenia o ročných TAC a kvótach) spolu so stanoviskami zainteresovaných strán zhrnutými počas sympózia o regenerácii tresky uskutočneného v marci 2007 umožňujú určiť hlavné aspekty úpravy plánu na zvýšenie efektívnosti. Hlavné nové prvky, ktoré sa majú zaviesť a ktorými sa odôvodňujú tieto zmeny a doplnenia, sú: Potreba revízie cieľov Na základe súčasných dôkazov účinku globálneho otepľovania je nevyhnutné zrevidovať dlhodobé ciele plánov regenerácie. Plán sa musí sústrediť na dosiahnutie optimálnej miery využívania, ktorou sa zaručí najvyšší udržateľný výnos v nových podmienkach, namiesto zamerania sa na osobitné úrovne biomasy, ktoré viac nie je možné dosiahnuť v meniacich sa podmienkach oceánu. Zjednodušenie systému riadenia úsilia Systém riadenia úsilia implementovaný v prílohe k nariadeniu o ročnom TAC a kvótach sa stal natoľko zložitým, predovšetkým z dôvodu mnohých odchýlok, že jeho vykonávanie, monitorovanie a kontrola sa sťažili. Na umožnenie významnejšieho zjednodušenia nariadenia, väčšej flexibility pre členské štáty a účinnejšieho vykonávania je potrebný nový systém založený na stropoch úsilia, ktoré sa majú riadiť na vnútroštátnej úrovni členských štátov. Úprava plánu na rôzne úrovne regenerácie V pláne sa musí pripustiť, že v prípade zlepšovania zásob sa môže uplatniť postupnejší prístup. Z uvedeného dôvodu a v prípade, že úprava úhynu v dôsledku rybolovu je funkciou dosiahnutej úrovne regenerácie, sa zmeneným a doplneným plánom zavádza modulárny prístup. Ustanovenia týkajúce sa pravidiel rybolovu v podmienkach nedostatku údajov Nedávne skúsenosti takisto poukazujú na to, že vedcom sa často nepodarilo poskytnúť parametre potrebné na prísne uplatňovanie súčasného plánu z dôvodu nízkej kvality údajov. To viedlo k rozhodnutiam Rady ad hoc. V prípade, že vedci nemôžu poskytnúť presné odhady stavu zásob, je potrebné stanoviť jasné pravidlá, ktoré sa majú uplatniť. Potreba znižovania množstva odpadu tresky Zníženie množstva odpadu musí byť významnou súčasťou revidovaného plánu. Musí sa zaviesť nový mechanizmus, ktorým sa rybári budú pobádať na účasť v programe na zamedzenie výlovu tresky. Zahrnutie zásob tresky v Keltskom mori Táto zásoba sa vylúčila z plánu regenerácie tresky v roku 2004 na základe lepšieho stavu jej ochrany. Súčasné hodnotenia však potvrdzujú, že táto zásoba je v podobnom stave nadmerného využívania ako ostatné zásoby tresky vo vodách Spoločenstva. Preto je potrebné ju zahrnúť do plánu regenerácie. V tejto súvislosti sa kontrolné ustanovenia musia takisto prispôsobiť novej štruktúre a novým ustanoveniam. Preto je nevyhnutné zmeniť a doplniť existujúci plán regenerácie tresky, aby bol kompletnejší, aktualizovaný podľa najnovšieho vývoja, jednoduchší, účinnejší a aby sa dal ľahšie vykonávať, monitorovať a kontrolovať. Vzhľadom na navrhované zmeny a doplnenia plánu regenerácie tresky by sa určité kontrolné opatrenia stanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu, mali zlepšiť na zabezpečenie súladu s opatreniami stanovenými v zmenenom a doplnenom pláne regenerácie tresky. |

120 | Všeobecný kontext Počas reformy spoločnej politiky v oblasti rybolovu v roku 2002 sa Komisia a Rada dohodli postupne implementovať viacročné plány a plány regenerácie týkajúce sa zdrojov rybného hospodárstva v záujme Spoločenstva. Vypracovali sa plány týkajúce sa väčšiny zásob tresky vo vodách Spoločenstva, dvoch zásob merlúzy európskej, dvoch zásob homára, dvoch zásob soley obyčajnej a zásob platesy veľkej a soley obyčajnej v Severnom mori. V roku 2002 sa členské štáty stali signatármi implementačného plánu Svetového summitu o udržateľnom rozvoji (v Johannesburgu). Implementačný plán zahŕňa záväzok využívať rybné hospodárstvo do roku 2015 v súlade s maximálnym udržateľným výnosom (maximum sustainable yields – MSY). Zásoby tresky vo vodách Spoločenstva boli prvým prípadom, pri ktorom sa implementoval viacročný plán regenerácie. Hoci sa už prijalo viac plánov regenerácie a riadenia, regenerácia tresky zostáva zásadným prvkom spoločnej politiky v oblasti rybolovu zreformovanej v roku 2002. Z dôvodu významu lovu tresky, vplyvov lovu tresky na rybolov zameraný na iné druhy, vysokých ekonomických a sociálnych záujmov, ktoré sú v stávke, a hodnoty tresky ako symbolického druhu je potrebné zabezpečiť, aby regenerácia tresky bola úspešná. Z uvedeného dôvodu sa slabé stránky, ktoré určili vedci aj zainteresované strany, musia riešiť zmenou a doplnením súčasného plánu. |

130 | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu sa ustanovuje všeobecný rámec trvalo udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva a identifikujú sa situácie, v ktorých Rada prijíma plány riadenia a plány regenerácie. Nariadenie Rady (ES) č. 423/2004 z 26. februára 2004, ktorým sa ustanovujú opatrenia na regeneráciu zásob tresky. |

140 | Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Cieľ návrhu zameraného na trvalo udržateľný rozvoj je v súlade s environmentálnou politikou Spoločenstva, najmä s prvkami tejto politiky zaoberajúcimi sa ochranou prirodzených biotopov a uchovávaním prírodných zdrojov. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

211 | Metódy konzultácie, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov Návrh je založený na viacerých konzultáciách s členskými štátmi a zástupcami zúčastnených strán v regionálnych poradných výboroch (RPV). V máji 2007 predložila Komisia RPV a členským štátom neoficiálny technický dokument založený na myšlienke, že treska sa môže (a by sa mala) regenerovať, ak sa úhyn v dôsledku rybolovu zníži v dostatočnej miere. V tomto neoficiálnom dokumente sa skúmali dva prístupy na dosiahnutie takého zníženia. Jeden z prístupov založený na znižovaní rybolovného úsilia pri rôznych činnostiach zameraných na lov tresky sa všeobecne odmietol. V zásade sa navrhla alternatíva, ktorou sa mali nájsť spôsoby, ako lov tresky „oddeliť“ od iných rybolovných činností a obmedziť tieto činnosti, ale navrhlo sa len málo konkrétnych opatrení na zavedenie týchto návrhov do praxe. RPV sa vyslovili za špecifický prístup podľa jednotlivých zásob, navrhlo sa však málo konkrétnych opatrení riadenia. Hlavným príspevkom RPV je dobrovoľný systém dočasných uzatvorení zavedených s krátkym ohlasovacím obdobím (tzv. uzatvorenia „v reálnom čase“) a záväzok na úrovni jednotlivých plavidiel na obmedzenie výlovu tresky („plány na zamedzenie výlovu tresky“). Pokiaľ ide o riadenie úsilia, Komisia s členskými štátmi a RPV prerokovala možnosť nového prístupu založeného na stanovení stropov rybolovného úsilia vyjadrených v kW dňoch. Správne orgány členských štátov a profesijné organizácie môžu v priebehu roku 2008 zaviesť potrebné administratívne opatrenia, aby sa nový systém stal v roku 2009 funkčným. |

212 | Zhrnutie stanovísk a spôsob ich zohľadnenia |

Získavanie a využívanie expertízy |

221 | Príslušné vedecké/odborné oblasti ICES a STECF boli požiadané, aby poskytli vedecké odporúčanie týkajúce sa dlhodobého riadenia rybolovu, ak je to možné. STECF svoju správu o regenerácii tresky poskytol v Marci 2007. |

2249 | Zhrnutie prijatých a použitých odporúčaní Hlavnými bodmi sú: Zníženie výlovu tresky vyplývajúce zo spoločného účinku celkového povoleného výlovu (TAC), technických opatrení (napr. veľkosti ôk, zloženia vykládok, uzatvorenia oblastí) a doplňujúcich opatrení riadenia úsilia nebolo ani zďaleka dostatočné na zníženie úhynu pri rybolove na úroveň potrebnú na to, aby sa zásobám tresky umožnila obnova a jasné známky regenerácie neukazuje ani jedna zo štyroch zásob tresky. STECF odporúča okamžité zníženie tlaku rybolovu na tresku namiesto zamerania sa na zložité vymedzovanie a dosahovanie dlhodobých cieľov. Odhaduje sa, že tieto dlhodobé ciele predstavujú mieru využívania v tejto oblasti vo výške najviac 50 % miery odhadovanej v posledných rokoch. Akékoľvek znižovanie rybolovného úsilia s cieľom znížiť tlak na tresku by sa malo uskutočniť v súlade s ostatnými opatreniami riadenia a vykonávať spôsobom, ktorým sa neumožní zameranie zostávajúceho úsilia na tresku. Systém riadenia úsilia by mal byť špecifický pre jednotlivé oblasti a mal by zahŕňať opatrenia na penalizovanie rybolovných činností, pri ktorých sa dosahuje najvyšší úhyn pri love tresky. Návrh je založený na získaných odporúčaniach. |

225 |

226 | Prostriedky použité na zverejnenie odborných odporúčaní Odporúčania od ICES a STEFC sú pre verejnosť dostupné na internetových stránkach týchto organizácií (www.ices.dk and fishnet.jrc.it/web/stecf). |

230 | Hodnotenie vplyvu Hodnotenie vplyvu sa zakladá na dvoch druhoch vstupných informácií: na vedeckej analýze uskutočnenej najmä Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (STECF), ktorý od roku 2005 podrobne zanalyzoval vykonávanie existujúceho plánu a kvantitatívne ukázal, ako postupuje obnova po biologickej stránke; na konzultáciách so zainteresovanými stranami, počnúc sympóziom o regenerácii tresky uskutočneným v marci 2007 v Edinburgu za bohatej účasti všetkých zainteresovaných strán, ako aj na následnom stanovisku príslušných regionálnych poradných výborov podporovanom podrobným neoficiálnym dokumentom o možnostiach a alternatívach, ktorý po uvedenom sympóziu vypracovali útvary Komisie. Týmito prvkami sa poskytla jasná analýza príčin, prečo sa súčasným plánom nedosahujú jeho ciele, a označilo sa množstvo alternatív na preskúmanie. Hlavnými prvkami sú: náhrada cieľov vzťahujúcich sa na biomasu cieľmi vzťahujúcimi sa na úhyn v dôsledku rybolovu; zabezpečenie postupného prístupu úmerného stavu zachovania rôznych zásob; uprednostnenie regionálneho prístupu; poskytnutie väčšej flexibility riadeniu rybolovného úsilia. Oddelenie tresky od pridružených druhov s cieľom predísť všeobecnému zníženiu rybolovného úsilia v prípade rybolovných činností, pri ktorých je treska len vedľajším úlovkom. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

310 | Právny základ Právnym základom nariadenia (ES) č. 423/2004 je článok 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. |

329 | Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. Navrhovanou zmenou a doplnením sa však ustanovuje väčšia decentralizácia v prospech členských štátov, najmä pokiaľ ide o riadenie rybolovného úsilia medzi plavidlami plaviacimi sa pod ich vlastnou vlajkou. Touto decentralizáciou sa členským štátom poskytuje väčšia flexibilita a prispieva sa ňou k zjednodušovaniu právnych predpisov Spoločenstva. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto (týchto) dôvodu(-ov). |

331 | Ide o zmenu a doplnenie existujúceho nariadenia. Jeho cieľom je zlepšiť a aktualizovať určité aspekty existujúceho plánu vzhľadom na nové dôkazy a na základe získaných skúseností pri vykonávaní existujúceho plánu. |

VPLYV NA ROZPOčET |

409 | Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

DOPLňUJÚCE INFORMÁCIE |

Doložka o preskúmaní/revízii/skončení účinnosti |

531 | Návrh zahŕňa článok, ktorým sa ustanovuje hodnotenie riadiacich opatrení každé tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. |

532 |

570 | Podrobné vysvetlenie návrhu Navrhované cieľové miery úhynu v dôsledku rybolovu sa zakladajú na vedeckom odporúčaní STECF a ICES a odrážajú súčasnú biologickú situáciu. Návrh zahŕňa doložku o hodnotení, aby sa zabezpečilo, že cieľové miery úhynu v dôsledku rybolovu sa môžu podľa potreby zmeniť a doplniť na základe nových vedeckých informácií a odporúčaní. |

E-10198 | (Dôvodová správa overená – 10 881 znakov – je v súlade s normou GR pre preklad.) |

1. 2008/0063 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 423/2004, pokiaľ ide o regeneráciu zásob tresky, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 423/2004 z 26. februára 2004, ktorým sa ustanovujú opatrenia na regeneráciu zásob tresky[1], a najmä na jeho článok 6 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie[2],

keďže:

(1) V nedávnom vedeckom odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) sa uvádza, že zníženie výlovu tresky vyplývajúce zo spoločného účinku celkového povoleného výlovu (TAC), technických opatrení a doplňujúcich opatrení riadenia úsilia nebolo ani zďaleka dostatočné na zníženie úhynu pri rybolove na úroveň potrebnú na to, aby sa zásobám tresky umožnila obnova, a jasné známky regenerácie neukazuje ani jedna zo štyroch zásob tresky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 423/2004.

(2) Cieľ súčasného plánu regenerácie tresky by sa pre danú zásobu tresky mal považovať za dosiahnutý, ak počas dvoch za sebou idúcich rokov bolo množstvo dospelých tresiek väčšie ako to, ktoré sa stanovuje v článkoch 3 a 5 ako množstvo v medziach bezpečných biologických limitov. Tento cieľ sa nedosiahol.

(3) Podľa najnovších vedeckých podaní, najmä týkajúcich sa dlhodobých trendov v morských ekosystémoch, sa žiaduca dlhodobá úroveň biomasy nemôže určiť presne. V dôsledku uvedených skutočností by sa mal za základ určenia cieľa každého plánu regenerácie tresky vziať namiesto množstva biomasy úhyn v dôsledku rybolovu, ktorý by sa mal uplatňovať aj pri určovaní povolených úrovní rybolovného úsilia.

(4) Na tresku v Keltskom mori by sa mal vzhľadom na zhoršenie stavu týchto zásob od roku 2005 vzťahovať plán regenerácie tresky.

(5) Musí sa zaviesť nový mechanizmus, ktorým sa rybári budú pobádať na účasť v programe na zamedzenie výlovu tresky.

(6) V prípade, že by Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF) nemohol v dôsledku nedostatku dostatočne presných a reprezentatívnych informácií predložiť odporúčanie týkajúce sa TAC, mali by sa zaviesť ustanovenia, ktorými by sa zabezpečilo, že TAC sa bude môcť určiť konzistentným spôsobom aj v podmienkach nedostatku údajov.

(7) S cieľom zabezpečiť zníženie úhynu v dôsledku rybolovu na cieľové hodnoty, a prispieť k minimalizovaniu odstraňovania odpadu musia sa rybolovné možnosti z hľadiska rybolovného úsilia takisto stanoviť na úrovniach, ktoré sú konzistentné so stratégiou obnovy. Takéto rybolovné možnosti by sa pokiaľ možno mali vymedziť na základe súčasných rybárskych postupov typom lovného zariadenia.

(8) S cieľom zabezpečiť súlad s opatreniami uvedenými v tomto nariadení by sa kontrolné opatrenia doplňujúce opatrenia ustanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu[3], naposledy zmenenom a doplnenom nariadením (ES) č. 2846/98[4] mali zlepšiť.

(9) Nariadenie (ES) č. 423/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10) Nariadenie (EHS) č. 2847/93 by sa malo upraviť tak, aby sa ním zohľadnili zmeny uskutočnené v pláne regenerácie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 423/2004

Nariadenie (ES) č. 423/2004 sa týmto mení a dopĺňa takto:

(1) Kapitola I sa nahrádza takto:

„KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet

Týmto nariadením sa ustanovuje plán regenerácie piatich zásob tresky (ďalej uvádzaných ako „vyčerpaných zásob tresky“) podľa týchto zemepisných oblastí:

a) treska v Kattegate;

b) treska v Severnom mori, v Skagerraku a na východe Lamanšského prielivu;

c) treska na západe Škótska;

d) treska v Írskom mori;

e) treska v Keltskom mori.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) vymedzenie pojmov ustanovené v článku 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002;

b) „skupina úsilia“ znamená súbor plavidiel plaviacich sa pod vlajkou členského štátu, ktorý loví v jednej z oblastí ustanovených v článku 1, pričom využíva lovné zariadenie patriace do jednej zo skupín zariadení ustanovených v prílohe I;

c) „výlov na jednotku úsilia“ (cpue – catch per unit effort) znamená množstvo vylovených rýb vyjadrené hmotnosťou na jednotku rybolovného úsilia vyjadrenú v kW dňoch počas jedného roka.

Článok 2a

Vymedzenie zemepisných pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie zemepisných oblastí:

a) „Kattegat“ znamená časť divízie IIIa vymedzenú Medzinárodnou radou pre výskum mora (IECS), ktorá je na severe ohraničená čiarou vedenou od majáka Skagen po maják Tistlarna a od tohto bodu k najbližšiemu bodu na švédskom pobreží a na juhu čiarou vedenou z Hasenoru do Gnibens Spids, z Korshage do Spodsbjergu a z Gilbjerg Hovedu do Kullenu;

b) „Severné more“ znamená podoblasť ICES IV a tú časť divízie ICES IIIa, ktorá nie je súčasťou Skagerraku, a tú časť divízie ICES IIa, ktorá leží vo vodách pod zvrchovanosťou alebo jurisdikciou členských štátov;

c) „Skagerrak“ znamená časť divízie ICES IIIa ohraničenú na západe čiarou vedenou od majáka Hanstholm po maják Lindesnes a na juhu čiarou vedenou od majáka Skagen po maják Tistlarna a z tohto bodu k najbližšiemu bodu na švédskom pobreží;

d) „východná časť Lamanšského prielivu“ znamená divíziu ICES VIId;

e) „Írske more“ znamená divíziu ICES VIIa;

f) „západ Škótska“ znamená divíziu ICES VIa a tú časť divízie ICES Vb, ktorá leží vo vodách pod zvrchovanosťou alebo jurisdikciou členských štátov;

g) „Keltské more“ znamená divízie ICES VIIe až VIIk vrátane.

Článok 2b

Výpočet rybolovného úsilia

Na účely tohto nariadenia:

a) sa kapacita plavidla meria v kilowattoch;

b) sa činnosť plavidla meria v dňoch prítomnosti v zemepisnej oblasti, ako sa ustanovuje v článku 1. Deň prítomnosti v oblasti znamená akékoľvek nepretržité obdobie 24 hodín (alebo jeho časť), počas ktorého je plavidlo prítomné v oblasti a je neprítomné v prístave.

Článok 3

Účel plánu

1. Plán uvedený v článku 1 zabezpečuje trvalo udržateľné využívanie zásob tresky na základe maximálneho udržateľného výnosu.

2. Účel ustanovený v odseku 1 sa dosahuje pri udržiavaní miery úhynu tresky v dôsledku rybolovu na hodnote 0,4 v prípade dvoj- až štvorročnej populácie.“

(2) Kapitola II sa vypúšťa.

(3) Kapitola III sa nahrádza takto:

„KAPITOLA III

CELKOVÝ POVOLENÝ VÝLOV

Článok 5

Minimálna a bezpečnostná úroveň

Minimálna úroveň a bezpečnostná úroveň každej z vyčerpaných zásob tresky sú tieto:

Zásoba | Minimálna úroveň v tonách | Bezpečnostná úroveň v tonách |

Treska v Kattegate | 6 400 | 10 500 |

Treska v Severnom mori, v Skagerraku a na východe Lamanšského prielivu | 70 000 | 150 000 |

Treska na západe Škótska | 14 000 | 22 000 |

Treska v Írskom mori | 6 000 | 10 000 |

Treska v Keltskom mori | 6 300 | 8 800 |

Článok 6

Postup stanovovania TAC

1. Rada každý rok rozhodne o TAC pre nasledujúci rok v prípade každej z vyčerpaných zásob tresky. TAC spĺňa na základe odporúčania STEFC všetky tieto podmienky:

a) ak je veľkosť zásoby v roku predchádzajúcom roku uplatňovania TAC pod minimálnou úrovňou stanovenou v článku 5, v roku uplatňovania TAC sa miera úhynu v dôsledku rybolovu zníži o 25 % v porovnaní s mierou úhynu v dôsledku rybolovu v predchádzajúcom roku;

b) ak je veľkosť zásoby v roku predchádzajúcom roku uplatňovania TAC pod bezpečnostnou úrovňou stanovenou v článku 5 a zároveň je nad minimálnou úrovňou stanovenou v článku 5 alebo sa rovná minimálnej úrovni stanovenej v článku 5, v roku uplatňovania TAC sa miera úhynu v dôsledku rybolovu zníži o 15 % v porovnaní s mierou úhynu v dôsledku rybolovu v predchádzajúcom roku a

c) ak je veľkosť zásoby v roku predchádzajúcom roku uplatňovania TAC nad bezpečnostnou úrovňou stanovenou v článku 5 alebo sa rovná bezpečnostnej úrovni stanovenej v článku 5, v roku uplatňovania TAC sa miera úhynu v dôsledku rybolovu zníži o 10 % v porovnaní s mierou úhynu v dôsledku rybolovu v predchádzajúcom roku.

2. Ak sa následkom uplatňovania odsekov 1 písm. b) a c) na základe odporúčania STEFC zníži miera úhynu v dôsledku rybolovu v prípade vekových skupín 2, 3 a 4 pod hodnotu 0,4, Rada v prípade uvedených vekových skupín stanoví TAC na takej úrovni, aby miera úhynu v dôsledku rybolovu nadobudla hodnotu 0,4.

3. STECF pri predkladaní odporúčania v súlade s odsekmi 1 a 2 predpokladá, že v roku predchádzajúcom roku uplatňovania TAC sa zásoba loví takým spôsobom, aby sa úhyn v dôsledku rybolovu znížil v rovnakej miere ako sa znížilo maximálne povolené rybolovné úsilie, ktoré sa uplatňuje v danom roku.

4. Bez ohľadu na odsek 1 písm. b) a c) a odsek 2 Rada nestanoví TAC na úrovni viac ako o 15 % nižšej alebo vyššej, ako bol TAC stanovený v predchádzajúcom roku.

5. TAC sa vypočíta z celkového množstva odstránených tresiek, ktoré podľa predpokladu STECF zodpovedá mieram úhynu v dôsledku rybolovu uvedeným v odsekoch 1 a 2, odpočítaním týchto množstiev:

a) množstva rýb zodpovedajúceho očakávaným odhodeným množstvám tresky z príslušných zásob;

b) prípadne množstva zodpovedajúceho iným príslušným zdrojom úhynu tresky, ktoré sa má stanoviť na základe návrhu Komisie.

Článok 6a

Postup stanovovania TAC v podmienkach nedostatku údajov

V prípade, že by STECF nemohol v dôsledku nedostatku dostatočne presných a reprezentatívnych informácií predložiť odporúčanie umožňujúce Rade stanoviť TAC v súlade s článkom 6, Rada rozhodne takto:

a) v prípade, že podľa odporúčania STECF by sa výlov tresky mal znížiť na čo najnižšiu úroveň, TAC sa stanoví v súlade s 25 % znížením v porovnaní s TAC v predchádzajúcom roku;

b) vo všetkých ostatných prípadoch sa TAC stanoví v súlade s 15 % znížením v porovnaní s TAC v predchádzajúcom roku.

Článok 7

Hodnotenie riadiacich opatrení

1. Komisia každé tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia požiada STECF, aby vyhodnotil pokrok dosiahnutý v jednotlivých vyčerpaných zásobách tresky na ceste k regenerácii.

2. V prípade, že sa podľa odporúčania STECF niektorá z vyčerpaných zásob tresky neregeneruje dostatočne, Rada rozhodne

a) o stanovení TAC príslušnej zásoby na nižšej úrovni ako sa ustanovuje v článkoch 6 a 6a;

b) o stanovení maximálneho povoleného rybolovného úsilia na nižšej úrovni, ako sa ustanovuje v článku 8a;

c) prípadne o stanovení súvisiacich podmienok.

3. V prípade, že podľa odporúčania STECF už minimálna a bezpečnostná úroveň uvedené v článku 5 alebo miera úhynu v dôsledku rybolovu stanovená v článku 6 ods. 2 nie sú naďalej vhodné na udržanie malého rizika vyčerpania zásoby a maximálneho udržateľného výnosu, Rada rozhodne o nových hodnotách týchto úrovní.“

(4) Kapitola IV sa nahrádza takto:

„KAPITOLA IV

Obmedzenie rybolovného úsilia

Článok 8

Režim pre rybolovné úsilie

TAC stanovený v článkoch 6 a 6a dopĺňa režim pre rybolovné úsilie, podľa ktorého sú rybolovné možnosti z hľadiska rybolovného úsilia prideľované členským štátom každý rok.

Článok 8a

Prideľovanie rybolovného úsilia

1. Rada každý rok rozhodne o maximálnom povolenom úsilí pre každú skupinu úsilia podľa jednotlivých členských štátov.

2. Maximálne povolené rybolovné úsilie sa vypočíta prostredníctvom východiskového údaja stanoveného takto:

a) v prvom roku uplatňovania tohto nariadenia sa na základe odporúčania STECF východiskový údaj stanoví ako priemerné úsilie v kW dňoch vynaložené počas rokov 2005, 2006 a 2007;

b) v nasledujúcich rokoch uplatňovania tohto nariadenia sa východiskový údaj rovná maximálnemu povolenému rybolovnému úsiliu v predchádzajúcom roku.

3. Maximálne povolené rybolovné úsilie skupín úsilia, ktoré na základe každoročného hodnotenia údajov o riadení rybolovného úsilia predkladaných v súlade s článkami 18, 19 a 20 nariadenia (ES) č. xxx/2008[5] najviac prispeli k celkovému výlovu tresky a ktorých, na základe uvedeného hodnotenia, najmenej 80 % celkového výlovu pozostáva z tresky, sa vypočíta takto:

a) pokiaľ sa uplatňuje článok 6, uplatnením rovnakého percenta zníženia na východiskový údaj, ako sa uvádza v článku 6 pre úhyn v dôsledku rybolovu;

b) pokiaľ sa uplatňuje článok 6a, uplatnením rovnakého percenta zníženia rybolovného úsilia na východiskový údaj ako zníženie TAC.

4. Maximálne povolené rybolovné úsilie skupín úsilia neuvedených v odseku 3 sa udržuje na úrovni východiskového údaja.

Článok 8b

Povinnosti členského štátu

1. Každý členský štát rozhodne o spôsobe rozdelenia maximálneho povoleného rybolovného úsilia jednotlivým plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou na základe týchto kritérií:

a) podpora osvedčených rybárskych postupov vrátane zlepšenia zberu údajov, zníženia odstraňovania odpadu a minimalizácie nepriaznivého vplyvu na mladé ryby;

b) účasť na programoch spolupráce s cieľom zabrániť náhodným vedľajším úlovkom tresky;

c) nízky vplyv na životné prostredie vrátane spotreby paliva a emisií skleníkových plynov;

d) proporcionalita s ohľadom na prideľovanie rybolovných možností z hľadiska rybolovnej kvóty.

2. V súlade s nariadením Rady (ES) č. 1627/94[6] vydáva každý členský štát osobitné povolenia na rybolov pre plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou, ktoré vykonávajú rybolovné činnosti v zemepisných oblastiach stanovených v článku 2a.

3. Celková kapacita žiadnej skupiny úsilia vyjadrená v GT a kW plavidiel s osobitnými povoleniami na rybolov vydanými v súlade s odsekom 2 nie je vyššia ako kapacita plavidiel, ktoré v roku 2007 aktívne využívali rybársky výstroj a lovili v príslušnej zemepisnej oblasti.

4. Každý členský štát zostavuje a vedie zoznam plavidiel, ktoré vlastnia osobitné povolenie uvedené v odseku 2, a sprístupní ho Komisii a ostatným členským štátom na svojej oficiálnej internetovej stránke.

Článok 8c

Regulácia rybolovného úsilia

Členské štáty monitorujú kapacitu a činnosť svojej flotily podľa jednotlivých skupín úsilia a prijímajú vhodné opatrenia, pokiaľ sa chýli k dosiahnutiu maximálneho povoleného rybolovného úsilia, aby sa zabezpečilo, že úsilie neprekročí stanovené obmedzenia.

Článok 8d

Výmena maximálneho povoleného rybolovného úsilia medzi členskými štátmi

Príslušné členské štáty upravia maximálne povolené rybolovné úsilie ustanovené v súlade s článkom 8a s ohľadom na:

a) výmeny kvót vykonané podľa článku 20 ods. 5 nariadenia (ES) č. 2371/2002 a

b) prerozdelenia a/alebo odpočítania vykonané podľa článku 23 ods. 4 nariadenia (ES) č. 2371/2002 a článku 21 ods. 4, článku 23 ods. 1 a článku 32 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2847/93.

Článok 8e

Výmena maximálneho povoleného rybolovného úsilia medzi skupinami úsilia

1. Na základe riadne odôvodnenej žiadosti členského štátu môže Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 zmeniť a doplniť pridelené rybolovné úsilie pre daný členský štát tak, že za podmienok ustanovených v odsekoch 2 až 4 prevedie rybolovnú kapacitu medzi skupinami úsilia.

2. Prevod sa povolí medzi skupinami rybárskych výstrojov, nie však medzi zemepisnými oblasťami.

3. Prevod sa povolí len od darcovskej skupiny rybárskeho výstroja, ktorá preukázala v prípade tresky výlov na jednotku úsilia (cpue) vyšší, ako je cpue prijímajúcej skupiny rybárskeho výstroja. Členský štát, ktorý o prevod žiada, poskytne nevyhnutné informácie o cpue.

4. Prevod sa uskutoční na základe pomeru 1 kW deň k 1 kW dňu.“

(5) Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Súvis s nariadením (ES) č. 2847/93

Kontrolné opatrenia ustanovené v tejto kapitole sa uplatňujú spolu s tými, ktoré sa predpisujú v nariadení (EHS) č. 2847/93.

Článok 9a

Kontroly lodných denníkov

1. V prípade plavidiel vybavených systémom monitorovania plavidiel (VMS) overujú členské štáty pomocou údajov VMS, či informácie doručené do monitorovacieho strediska rybolovu (FMC) zodpovedajú činnostiam uvedeným v lodnom denníku. Tieto krížové kontroly sa zaznamenávajú vo forme snímateľnej počítačom a uchovávajú počas troch rokov.

2. Každý členský štát zachováva a na svojich oficiálnych internetových stránkach sprístupňuje kontaktné údaje na predkladanie lodných denníkov a prehlásení o vykládkach.

Článok 9b

Váženie tresky pri prvej vykládke

Kapitán rybárskeho plavidla zabezpečí, aby sa akékoľvek množstvo tresky ulovenej v oblastiach ustanovených v článku 2a a vyloženej v prístave Spoločenstva odvážilo predtým, ako sa predá alebo prepraví z prístavu vykládky inde. Váhy používané na váženie schvaľujú príslušné vnútroštátne orgány. Hodnota získaná pri vážení sa uvádza vo vyhlásení uvedenom v článku 8 nariadenia (EHS) č. 2847/93.

Článok 9c

Inšpekčné kritériá

Každý členský štát s plavidlami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, stanovuje konkrétne inšpekčné kritériá. Tieto kritériá sa po analýze dosiahnutých výsledkov pravidelne prehodnocujú. Inšpekčné kritériá sa vyvíjajú postupne, až kým sa nedosiahnu cieľové kritériá stanovené v prílohe II.

Článok 9d

Zákaz prekládky

V zemepisných oblastiach ustanovených v článku 2a sa zakazuje prekládka tresky na mori.

Článok 9e

Spoločný dozor a výmena inšpektorov

Dotknuté členské štáty vykonávajú spoločnú inšpekciu a dozor.

Článok 9f

Akčné programy vnútroštátnej kontroly

1. V súlade s prílohou III stanovia členské štáty s plavidlami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, akčný program vnútroštátnej kontroly.

2. Členské štáty s plavidlami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, každoročne do 31. januára sprístupnia Komisii a ostatným členským štátom, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na svojej oficiálnej internetovej stránke akčné programy vnútroštátnej kontroly spolu s harmonogramom ich vykonávania.

3. Komisia aspoň raz ročne zvolá stretnutie Výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru na účely zhodnotenia dodržiavania a výsledkov akčných programov vnútroštátnej kontroly pre zásoby tresky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.“

(6) Kapitola VI sa nahrádza takto:

„KAPITOLA VI

Rozhodovanie a záverečné ustanovenia

Článok 17 Postup prijímania rozhodnutí

Ak má Rada prijať na základe ustanovení tohto nariadenia rozhodnutia, prijíma ich na základe návrhu Komisie kvalifikovanou väčšinou.

Článok 17a Zmeny a doplnenia prílohy I

Na základe odporúčania STECF môže Komisia zmeniť a doplniť prílohu I k tomuto nariadeniu v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 a na základe týchto zásad:

a) skupiny úsilia sa stanovujú čo najhomogénnejšie s ohľadom na vylovené biologické zásoby, rozmery vylovených rýb, či už cieľových alebo ako vedľajšie úlovky, ako aj účinky rybolovných činností súvisiacich so skupinami úsilia na životné prostredie;

b) počet a veľkosť skupín úsilia sú nákladovo efektívne, pokiaľ ide o záťaž z hľadiska riadenia v pomere k potrebám ochrany.“

Článok 2 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2847/93

Nariadenie (ES) č. 2847/93 sa týmto mení a dopĺňa takto:

(1) Článok 19j sa nahrádza takto:

„Článok 19j

Každý členský štát bez meškania informuje ostatné členské štáty o identifikačných údajoch plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou, pre ktoré je pozastavené alebo odňaté povolenie vykonávať rybárske činnosti v jednom alebo viacerých rybolovných oblastiach uvedených v článkoch 3 a 6 nariadenia (ES) č. 1954/2003 alebo osobitné povolenie na rybolov vydané v súlade s článkom 8b ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2004.“

(2) Článok 21a sa nahrádza takto:

„Článok 21a

Každý členský štát určí dátum, ku ktorému sa maximálna úroveň rybolovného úsilia v rybolovnej oblasti, ako sa stanovuje v nariadení uvedenom v článku 11 ods. 2 alebo 3 nariadenia (ES) č. 1954/2003 a v článku 8a nariadenia (ES) č. 423/2004, považuje za dosiahnutú plavidlami alebo skupinou plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou. Od toho dátumu daný členský štát dočasne zakazuje rybolovné činnosti uvedených plavidiel alebo skupiny plavidiel v tejto oblasti. O tomto opatrení okamžite informuje Komisiu, ktorá následne informuje ostatné členské štáty.“

(3) Článok 21b sa nahrádza takto:

„Článok 21b

V prípade, že sa maximálna úroveň rybolovného úsilia pridelená plavidlám alebo skupine plavidiel plaviacich sa pod vlajkou niektorého členského štátu v súlade s nariadením (ES) č. 1954/2003 a nariadením (ES) č. 423/2004 považuje za vyčerpanú na 70 %, príslušný členský štát Komisii oznámi opatrenia prijaté podľa druhého pododseku článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 685/95.“

(4) Článok 21c sa nahrádza takto:

„Článok 21c

1. Komisia na základe informácií uvedených v článku 19i zabezpečí, aby sa dodržali maximálne úrovne rybolovného úsilia, ako sú stanovené v súlade s nariadením (ES) č. 1954/2003 a nariadením (ES) č. 423/2004.

2. Komisia po oznámení podľa článku 21a alebo z vlastnej iniciatívy stanoví na základe dostupných informácií dátum, ku ktorému sa maximálna úroveň rybolovného úsilia v rybolovnej oblasti považuje za dosiahnutú plavidlami alebo skupinou plavidiel plaviacich sa pod vlajkou niektorého členského štátu. Plavidlá alebo skupina plavidiel plaviace sa pod vlajkou príslušného členského štátu nevykonávajú od tohto dátumu rybolovné činnosti v dotknutých rybolovných oblastiach.“

Článok 3 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie .

Uplatňuje sa od 1. januára 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Radu

predseda/predsedníčka

PRÍLOHA

Do nariadenia (ES) č. 423/2004 sa vkladá táto príloha:

„PRÍLOHA I

Skupiny úsilia

1. Skupiny rybárskych výstrojov:

(1) Vlečné siete (OTB, OTT, PTB) s veľkosťou ôk:

TR.1 najmenej 100 mm

TR.2 najmenej 70 mm a menej ako 100 mm

TR.3 menej ako 70 mm

(2) Vlečné siete s rozperným rahnom (TBB) s veľkosťou ôk:

BT.1 najmenej 80 mm

BT.2 menej ako 80 mm

(3) Žiabrovky, zakliesňovacie siete (okrem viacstenných žiabroviek) s veľkosťou ôk:

GN.1 najmenej 150 mm

GN.2 najmenej 110 mm a menej ako 150 mm

GN.3 menej ako 110 mm

(4) Viacstenné žiabrové siete (TN.1)

(5) Lovné šnúry (LL.1)

2. Skupiny zemepisných oblastí:

2.1. Na účely tejto prílohy sa uplatňujú tieto skupiny zemepisných oblastí:

a) Kattegat;

b) (i) Skagerrak;

(ii) tá časť zóny ICES IIIa, ktorá nie je súčasťou Skagerraku ani Kattegatu;

zóna ICES IV a vody ES zóny ICES IIa;

(iii) zóna ICES VIId;

c) zóna ICES VIIa;

d) zóna ICES VIa;

e) Keltské more (zóny ICES VIIe až VIIk vrátane).

3. Skupiny úsilia:

Pri zasielaní údajov o úsilí uvedených v článku 19i nariadenia (ES) č. 2847/93 sa pre jednotlivé skupiny úsilia využijú tieto kódy:

Oblasti |

Skupiny rybárskych výstrojov | a) | b) | c) | d) | e) |

TR1 | TR1a | TR1b | TR1c | TR1d | TR1e |

TR2 | TR2a | TR2b | TR2c | TR2d | TR2e |

TR3 | TR3a | TR3b | TR3c | TR3d | TR3e |

BT1 | BT1a | BT1b | BT1c | BT1d | BT1e |

BT2 | BT2a | BT2b | BT2c | BT2d | BT2e |

GN1 | GN1a | GN1b | GN1c | GN1d | GN1e |

GN2 | GN2a | GN2b | GN2c | GN2d | GN2e |

GN3 | GN3a | GN3b | GN3c | GN3d | GN3e |

TN1 | TN1a | TN1b | TN1c | TN1d | TN1e |

LL1 | LL1a | LL1b | LL1c | LL1d | LL1e |

PRÍLOHA II

OSOBITNÉ INŠPEKČNÉ KRITÉRIÁ

Účel

1. Každý členský štát stanovuje osobitné inšpekčné kritériá v súlade s touto prílohou.

Stratégia

2. Inšpekcia rybolovných činností a dozor nad nimi sa zameria na plavidlá, o ktorých sa predpokladá, že lovia tresku. Ako doplnkový mechanizmus krížovej kontroly na overenie účinnosti inšpekcií a dozoru sa použijú náhodné inšpekcie prepravy tresky a obchodovania s ňou.

Priority

3. Rôzne typy výstroja podliehajú pri inšpekcii rôznym úrovniam uprednostňovania v závislosti od toho, v akom rozsahu vplývajú na flotily obmedzenia rybolovných možností. Z tohto dôvodu si každý členský štát stanovuje osobitné priority.

Cieľové kritériá

4. Najneskôr jeden mesiac odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia implementujú členské štáty svoje harmonogramy inšpekcií s prihliadnutím na stanovené ciele.

Členské štáty určia a opíšu uplatňovanú stratégiu odberu vzoriek.

Komisia má na požiadanie prístup k plánu odberu vzoriek, ktorý členské štáty používajú.

a) Úroveň inšpekcie v prístavoch

Spravidla by dosiahnutá presnosť mala byť prinajmenšom rovnocenná presnosti metódy jednoduchého náhodného výberu, pri ktorej sa inšpekcii podrobí 20 % hmotnosti všetkých vykládok tresky v členskom štáte.

b) Úroveň inšpekcie obchodovania

Inšpekcia 5 % množstva tresky ponúknutého na predaj na burze.

c) Úroveň inšpekcie na mori

Flexibilné kritérium: sa stanoví po podrobnej analýze rybolovnej činnosti v jednotlivých oblastiach. Kritériá na mori označujú počet hliadkovacích dní na mori v riadiacich oblastiach tresky, prípadne so samostatným kritériom pre dni hliadkovania v osobitných oblastiach.

d) Úroveň vzdušného dozoru

Flexibilné kritérium: sa stanoví po podrobnej analýze rybolovných činností uskutočnených v každej oblasti a vzhľadom na dostupné zdroje, ktoré má členský štát k dispozícii.

PRÍLOHA III

Obsah akčných programov vnútroštátnej kontroly

V akčných programoch vnútroštátnej kontroly sa okrem iného stanovujú:

1. PROSTRIEDKY KONTROLY

Ľudské zdroje

1.1. Počet inšpektorov na pobreží a na mori, ako aj obdobia a zóny, v ktorých majú pôsobiť.

Technické zdroje

1.2. Počet hliadkovacích plavidiel a lietadiel, ako aj obdobia a zóny, v ktorých majú pôsobiť.

Finančné zdroje

1.3. Rozdelenie rozpočtových prostriedkov na nasadenie ľudských zdrojov, hliadkovacích plavidiel a lietadiel.

2. ELEKTRONICKÉ ZAZNAMENÁVANIE A OZNAMOVANIE INFORMÁCIÍ O RYBOLOVNÝCH ČINNOSTIACH

Opis systémov implementovaných s cieľom zabezpečiť dodržiavanie článkov 9a, 10, 11 a 12.

3. URČENIE PRÍSTAVOV

Ak je to potrebné, zoznam prístavov určených na vykládky tresky v súlade s článkom 9e.

4. VSTUP DO OSOBITNÝCH OBLASTÍ ALEBO VÝSTUP Z NICH

Opis systémov implementovaných s cieľom zabezpečiť dodržiavanie článku 11.

5. KONTROLA VYKLÁDOK

Opis zariadení a/alebo systémov implementovaných s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ustanovení v článkoch 9a, 9b, 9c a 15.

6. POSTUPY INŠPEKCIE

Akčné programy vnútroštátnej kontroly stanovujú postupy, ktoré je potrebné dodržiavať:

a) pri vykonávaní inšpekcií na mori a na súši;

b) pri komunikácii s príslušnými orgánmi, ktoré ostatné členské štáty určili za orgány zodpovedné za akčný program vnútroštátnej kontroly výlovu tresky;

c) pri spoločnom dozore a výmene inšpektorov, vrátane určenia právomocí inšpektorov, ktorí vykonávajú svoju činnosť vo vodách iných členských štátov.“

[1] Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2004, s. 8.

[2] Ú. v. EÚ C, s.

[3] Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 358, 31.12.1998, s. 5.

[5] Vložte odkaz na nové nariadenie o zbere údajov.

[6] Ú. v. EÚ L 171, 6.7.1994, s. 7.