52008PC0078R(01)

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 26.2.2008

KOM(2008) 78 v konečnom znení/2

2008/0041 (CNS)

Corrigendum La cote interinstitutionnelle du COM(2008) 78 final du 14.2.2008 doit se lire 2008/0041 (CNS)Concerne toutes les langues

Návrh

SMERNICA RADY

o všeobecných postupoch pre spotrebnú daň

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1) KONTEXT NÁVRHU

- Dôvody a ciele návrhu

Ustanovenia smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam[1] je potrebné revidovať s cieľom zohľadniť zavedenie systému kontroly pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (Excise Movement and Control System) (ďalej len „EMCS“). EMCS bol zavedený na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES zo 16. júna 2003 o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani [2] .

V dôsledku toho je predovšetkým potrebné upraviť ustanovenia týkajúce sa pohybu tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane tak, aby umožňovali, aby sa na tento pohyb vzťahovali postupy podľa tohto nového systému. Zmeny v tomto smere by poskytli pre obchod zjednodušené prostredie bez použitia papiera a umožňovali by integrovanejšie, rýchlejšie prístupy ku kontrolám orientovaným na riziká pre orgány v oblasti spotrebných daní (pozri tretie a štvrté odôvodnenie rozhodnutia č. 1152/2003/ES).

Okrem týchto nových ustanovení sa za potrebné považujú ďalšie zmeny a doplnenia pravidiel stanovených v smernici 92/12/EHS, a to:

- aktualizovať jazyk používaný v smernici s ohľadom na nové legislatívne normy,

- prepracovať text zlepšením logickej štruktúry a vyňať tie ustanovenia, ktoré časom stratili relevantnosť,

- zohľadniť vývoj v právnej oblasti a nové právne pojmy,

- zjednodušiť a zmodernizovať postupy v oblasti spotrebných daní s cieľom znížiť povinnosti súvisiace so spotrebnými daňami pre obchodníkov, najmä pre obchodníkov, ktorí vykonávajú cezhraničný obchod, bez oslabenia kontrol spotrebných daní.

Vzhľadom na povahu týchto zmien je vhodné nahradiť smernicu 92/12/EHS v celom rozsahu.

Nové navrhované znenie obsahuje aj podstatu predošlého návrhu, vypracovanú s cieľom upraviť články 7 až 10 danej smernice a obsiahnutú v dokumente KOM(2004) 227[3].

- Všeobecný kontext

Smernicou 92/12/EHS sa zabezpečuje správne fungovanie vnútorného trhu v súvislosti so všeobecnými záležitosťami týkajúcimi sa voľného pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

Revíziou tohto právneho predpisu sa zvýši právna istota pre obchodníkov a umožní obchodníkom a správnym orgánom lepšie využívať možnosti, ktoré poskytujú postupy informačných technológií.

Diskusie v Rade o návrhu Komisie na úpravu článkov 7 až 10 smernice 92/12/EHS (zahrnutých v KOM/2004/227) boli zastavené v januári 2005 v očakávaní ďalšieho právneho vývoja, ako aj iniciatív smerujúcich k revízii a modernizácii danej smernice. Uvedený návrh je teraz integrovaný do kapitoly V nového predkladaného znenia. Niektoré úpravy boli vykonané s cieľom zlepšiť formulácie a štruktúru textu a s cieľom zosúladiť tieto ustanovenia s ostatnými zmenami týkajúcimi sa pohybu tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane.

- Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Cieľom predloženého textu je nahradiť smernicu Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

- Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Tento návrh je v súlade s hlavnými politikami a cieľmi Únie. Je zameraný na zlepšenie existujúcich pravidiel a ich úprava vzhľadom na súčasné okolnosti. Cieľom je zjednodušiť postupy a zlepšiť transparentnosť obchodu v rámci Spoločenstva, najmä prostredníctvom postupu, pri ktorom sa pohyb tovarov podliehajúcich spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane uskutočňuje v rámci EMCS. Tento nový postup tiež uľahčuje vnútroštátnym správnym orgánom postupy monitorovania založené na riziku.

2) KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

- Konzultácie so zainteresovanými stranami

Dňa 20. januára 2006 Komisia začala online konzultáciu na internetovej stránke svojho Generálneho riaditeľstva pre dane a colnú úniu. Konzultačné obdobie skončilo 30. apríla 2006.

Konzultácie sa zakladali na dokumente, ktorý obsahoval informácie o súčasnom právnom rámci a rôznych aspektoch pripravovanej reformy. Zdôraznila sa v ňom potreba revidovať právne predpisy Spoločenstva v oblasti spotrebných daní s cieľom poskytnúť potrebný právny základ pre EMCS. Tento dokument obsahoval aj prehľad ďalších úprav, ktoré by sa mohli skúmať v súvislosti s procesom revízie.

Celkovo bolo prijatých 73 príspevkov. Z tohto počtu 20 bolo od vnútroštátnych a európskych zväzov alebo združení, 52 od firiem a jedna od polovládnej maloobchodnej organizácie. Veľká väčšina respondentov bola toho názoru, že existujúce ustanovenia by sa mali revidovať a modernizovať, a najmä že EMCS by sa mal integrovať do uplatniteľných pravidiel.

- Získavanie a využívanie expertízy

Tento návrh bol vypracovaný v úzkej spolupráci s odbornou pracovnou skupinou pod záštitou Výboru pre spotrebné dane (ktorý samotný bol zriadený na základe smernice 92/12/EHS). Útvary Komisie vykonali mnoho dvojstranných diskusií so zainteresovanými členskými štátmi s cieľom hlbšie prediskutovať návrh.

- Hodnotenie vplyvu

Z nových prvkov obsiahnutých v tomto návrhu jadro tvoria právne normy zabezpečujúce uplatňovanie EMCS. Výsledný vplyv v podstate nemožno prisúdiť tu navrhovanému textu, ale rozhodnutiu č. 1152/2003/ES, na základe ktorého sa rozhodlo o zriadení EMCS. Ako sa už vysvetlilo, nový systém predovšetkým zjednodušuje pohyb tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a uľahčuje vykonávanie vhodných kontrol členskými štátmi.

Keďže tento návrh zahŕňa zmeny navrhnuté v KOM(2004) 227, podrobná analýza týchto zmien sa už vykonala v uvedenom dokumente.

3) PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

- Zhrnutie navrhovaných opatrení

Zaviesť právny základ pre používanie EMCS spolu s niektorými ďalšími zmenami zameranými na vyššiu transparentnosť zdaňovania spotrebnými daňami. Návrh integruje predchádzajúci návrh Komisie vypracovaný s cieľom upraviť články 7 až 10 smernice 92/12/EHS (KOM/2004/227).

- Právny základ

Článok 93 zmluvy.

- Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje v prípade, že návrh nepatrí do výlučnej právomoci Spoločenstva.

Zámerom návrhu je nahradiť smernicu 92/12/EHS ustanoveniami spĺňajúcimi rovnakú funkciu, a to zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu v osobitnej oblasti tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

Zásada subsidiarity je dodržaná, keďže tento cieľ nemožno dostatočne dosiahnuť opatreniami členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva.

- Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z nasledujúceho dôvodu.

Navrhovaná smernica má za cieľ nahradiť smernicu 92/12/EHS vypracovaním ustanovení sledujúcich rovnaký cieľ, pri zohľadnení súčasného technického a právneho kontextu. Tak ako smernica 92/12/EHS, nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu v osobitnej oblasti tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

- Výber nástrojov

Navrhované nástroje: smernica.

Podstatou návrhu je nahradiť súčasnú smernicu 92/12/EHS smernicou, ktorá plní rovnakú funkciu. Iné prostriedky ako smernica by svojou povahou neboli primerané.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Prijatie návrhu nebude mať vplyv na rozpočet Spoločenstva. Akýkoľvek vplyv v danej záležitosti, týkajúci sa zavedenia EMCS, vyplýva z rozhodnutia č. 1152/2003/ES.

5. DOPLňUJÚCE INFORMÁCIE

- Zrušenie existujúcich právnych predpisov

Prijatím návrhu sa zrušia existujúce právne predpisy, a to smernica 92/12/EHS. Plánuje sa prechodné obdobie, v ktorom členské štáty ešte môžu povoliť, aby sa pohyb tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane uskutočňoval na základe sprievodných dokladov v papierovej forme v súlade s uvedenou smernicou.

- Podrobné vysvetlenie návrhu

Nasledujúce podrobné vysvetlenie jednotlivých článkov sa sústredí na ustanovenia, ktoré sú nové, alebo ktorých podstata sa zmenila v porovnaní so zodpovedajúcimi ustanoveniami smernice 92/12/EHS. Tabuľky zhody pripojené k navrhovanej novej smernici by sa mali použiť na určenie súvzťažnosti nových ustanovení s existujúcimi ustanoveniami smernice 92/12/EHS.

Kapitola I: Všeobecné ustanovenia

Článok 1 sa týka povahy spotrebnej dane ako dane zo spotreby tovaru podliehajúceho spotrebnej dani. Definícia rôzneho tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (ktorá je potrebná na presné určenie, na ktorý tovar sa vzťahujú ustanovenia tejto smernice), štruktúra spotrebnej dane, ktorá sa má uplatniť (napr. na hl; podľa stupňa alkoholu; na 1 000 kusov atď.), rozsah možných oslobodení, ako aj minimálne sadzby cla, ktoré musia členské štáty dodržiavať, sa stanovia v osobitných smerniciach.

Článok 2 ods. 1 zodpovedá článku 5 ods. 1 smernice 92/12/EHS. Slovo „ťažba“ bolo doplnené v písmene a) s cieľom vysvetliť, že priama ťažba zo zeme tiež spadá do rámca slova „výroba“, ako je uvedené v článku 21 ods. 2 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny [4].

V článku 3 ods. 1 a ods. 2 sa stanovuje, že formality týkajúce sa dovozu alebo vývozu stanovené v platných colných predpisoch Spoločenstva sa primeraným spôsobom uplatňujú na dovoz z území alebo vývoz na územia uvedené v článku 5 ods. 2, ktoré tvoria súčasť colného územia Spoločenstva, ale nespadajú do územnej pôsobnosti tejto smernice. Tieto formality sa už uplatňujú na tovar podliehajúci spotrebnej dani na základe článkov 275 a 279 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty[5]. Na objasnenie týchto situácií je však vhodné zahrnúť dotyčné ustanovenia aj do tejto smernice.

Na zabránenie duplikácie postupov sa v článku 3 ods. 3 stanovuje, že v prípade tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od cla sa neuplatňujú ustanovenia tejto smernice týkajúce sa výroby, spracovania a držby, ako aj pohybu tovaru s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane.

V článku 4 sa stanovuje mnoho nových alebo vo veľkej miere upravených definícií a ponechávajú sa niektoré pôvodné definície. Definície obsahujúce normatívne ustanovenia, napríklad povinnosť mať oprávnenie, boli presunuté do príslušných normatívnych oddielov.

V článkoch 5 a 6 sa stanovuje, v ktorých prípadoch sa uplatňuje táto smernica a v ktorých prípadoch sa uplatňujú osobitné smernice o spotrebných daniach. Na zlepšenie jasnosti bola štruktúra týchto ustanovení zosúladená so štruktúrou použitou v článkoch 6 a 7 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

V porovnaní so smernicu 92/12/EHS bol Gibraltár doplnený do zoznamu území v článku 5 ods. 3 (územia netvoriace súčasť colného územia Spoločenstva, pre ktoré sa táto smernica a osobitné smernice o spotrebných daniach neuplatňujú) s cieľom odstrániť pochybnosti, či z hľadiska Aktu o pristúpení Spojeného kráľovstva sa ustanovenia Spoločenstva o spotrebných daniach vzťahujú aj na Gibraltár. Okrem toho boli v článku 5 ods. 4 pridané slová „s výhradou opatrení na prispôsobenie ich mimoriadnej odľahlosti“ týkajúce sa Kanárskych ostrovov, zosúlaďujúce ako také tento odsek s článkom 5 ods. 5 týkajúcim sa francúzskych zámorských departementov.

Kapitola II: Vznik spotrebnej dane

V článku 7 ods. 1 , ktorým sa nahrádza prvý pododsek článku 6 ods. 1 smernice 92/12/EHS, bol odstránený odkaz na manká, keďže výskyt manka v režime s podmieneným oslobodením od cla automaticky predstavuje prepustenie na spotrebu, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2. V článku 7 ods. 2, ktorý nahrádza druhý pododsek článku 6 ods. 1 smernice 92/12/EHS, boli odstránené odkazy na „neoprávnené“ udalosti tvoriace prepustenie na spotrebu, keďže udalosti predstavujúce prepustenie na spotrebu by sa mali považovať za zahrňujúce oprávnené aj neoprávnené udalosti.

Druhý pododsek článku 7 ods. 2 obsahuje mierne upravenú definíciu dovozu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, v súčasnosti v článku 5 ods. 1 druhom a treťom pododseku smernice 92/12/EHS.

V článku 7 ods. 4 sa stanovuje, že tovar podliehajúci spotrebnej dani sa nepovažuje za prepustený na spotrebu v prípade jeho úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty vrátane strát spočívajúcich v povahe tovaru. Toto ustanovenie nahrádza a zjednodušuje článok 14 smernice 92/12/EHS. V súlade s povahou spotrebnej dane ako dane zo spotreby tovaru podliehajúceho spotrebnej dani podmienkou pre uplatnenie navrhovaného pravidla je, či tovar umiestnený do režimu s podmieneným oslobodením od cla bol zničený a/alebo sa ešte môže použiť, a teda skutočne byť prepustený – a daný k dispozícii – na spotrebu. V porovnaní so súčasnými právnymi predpismi už nebude potrebné, aby príslušné orgány stanovili dôvod vzniku manka, pokiaľ ide o nepredvídateľné udalosti vyššej moci. Ďalším dôležitým rozdielom v porovnaní s článkom 14 smernice 92/12/EHS je, že v prípade pohybu tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane vnútri Spoločenstva bude vecou členského štátu, v ktorom nastane zničenie alebo strata tovaru, namiesto členského štátu určenia, aby rozhodol o uplatnení článku 7 ods. 4.

V článku 8 pododseku 2 sa objasňuje, že členské štáty sú príslušné stanoviť aj postupy vracania a odpustenia spotrebnej dane. Súčasné ustanovenie (článok 16 ods. 2 smernice 92/12/EHS) predstavuje len úpravu týkajúcu sa vymerania a výberu dane.

Článok 9 nahrádza a zjednodušuje článok 20 smernice 92/12/EHS a stanovujú sa v ňom pravidlá na určenie členského štátu oprávneného vymáhať vrátenie spotrebnej dane v prípade nesúladu s predpismi, ktorý nastal počas pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane. V článku 9 ods. 3 sa termín „nesúlad s predpismi“ definuje ako situácia, pri ktorej pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane neskončil v súlade s článkom 19 ods. 2. To znamená, že všetok príslušný tovar alebo jeho časť nepodliehali uvedenému ustanoveniu. Okrem toho termín „trestný čin“ bol odstránený, keďže termín „nesúlad s predpismi“ zahŕňa aj trestný čin. Zásada stanovená v článku 20 ods. 1 smernice 92/12/EHS, že spotrebná daň je splatná v členskom štáte, v ktorom nastal nesúlad s predpismi, je už zahrnutá v novom článku 8 a nemala by sa tu opakovať. Článok 9 ods. 1 sa potom zaoberá len situáciou, v ktorej nie je možné určiť, kde nastal nesúlad s predpismi, a zovšeobecňuje sa v ňom pravidlo, že v tejto situácii sa predpokladá, že prepustenie na spotrebu nastalo v odosielajúcom členskom štáte. To zahŕňa situáciu, v ktorej sa nesúlad s predpismi zistil v inom členskom štáte ako v odosielajúcom členskom štáte, ktorú v súčasnosti upravuje článok 20 ods. 2 smernice 92/12/EHS. Zahŕňa aj situáciu, v ktorej tovar podliehajúci spotrebnej dani nepríde na svoje miesto určenia uvedené v článku 20 ods. 3 smernice 92/12/EHS.

V článku 10 sa stanovujú podmienky vracania alebo odpustenia spotrebnej dane, iné ako stanovené v prípade článku 31 ods. 4 a článku 34 ods. 7, a tento článok nahrádza článok 22 ods. 1 a ods. 2 smernice 92/12/EHS. V porovnaní s uvedenými ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú len na osobitnú situáciu, sa v návrhu stanovuje ako všeobecná zásada, že je vecou členských štátov stanoviť prípady a podmienky, v ktorých je vracanie alebo odpustenie spotrebnej dane povolené. Vracanie alebo odpustenie by však nemalo byť možné v prípade, že by umožnilo oslobodenú spotrebu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani inú, ako sa ustanovuje v článku 11. Zložitý postup článku 22 ods. 2 smernice 92/12/EHS možno odstrániť, keďže sa po zavedení EMCS do praxe stane zbytočný.

Články 11 a 12 preberajú ustanovenia týkajúce sa oslobodenia od pôsobnosti článku 23 ods. 1 a ods. 1a smernice 92/12/EHS. Postup podľa článku 23 ods. 2 smernice 92/12/EHS sa do návrhu nepreberá. Nikdy sa nepoužil a možno ho považovať za zahrnutý v článku 11 ods. 1 písm. e) návrhu.

V článku 13 sa stanovujú opatrenia pre bezcolné predajne, ktorý umožňuje týmto predajniam nachádzajúcim sa na letiskách alebo v námorných prístavoch dodávať tovar podliehajúci spotrebnej dani s oslobodením od spotrebnej dane len cestujúcim, ktorí letia alebo sa plavia na tretie územie alebo do tretej krajiny. V zásade neexistujú obmedzenia týkajúce sa množstva alebo hodnoty tovaru, ktorý možno zakúpiť, ale tieto množstvá môžu obmedziť členské štáty v záujme zabránenia akémukoľvek možnému úniku, obchádzaniu alebo zneužitiu.

Kapitola III: Výroba, spracovanie a držba

Články 14 a 15 zodpovedajú článkom 11 až 13 smernice 92/12/EHS.

Kapitola IV: Pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane

V tejto kapitole sa stanovujú základné ustanovenia a postupy, ktoré sa vzťahujú na pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane v rámci EMCS.

V článku 16 sa stanovuje možnosť prepravovať tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a vymenúvajú sa rôzne miesta určenia prepravy a rôzne scenáre prepravy. V odseku 1 písm. b) sa stanovuje možnosť začať prepravu v mieste dovozu v rámci zodpovednosti oprávneného registrovaného odosielateľa. Odsek 2 umožňuje, aby preprava pokračovala do miesta priameho dodania, ktoré je miestom uvedeným prevádzkovateľom daňového skladu alebo registrovaným príjemcom v rámci jeho zodpovednosti.

Článok 17 obsahuje ustanovenia týkajúce sa záruky, ktorá sa má poskytnúť na krytie rizika prítomného v pohybe tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane. V porovnaní s článkom 15 ods. 3 smernice 92/12/EHS sa v odseku 1 stanovuje oveľa širší okruh osôb, ktoré smú konať ako ručiteľ, s cieľom umožniť obchodníkom lepšie zosúladiť fiškálnu zodpovednosť s komerčnou zodpovednosťou za prepravu.

Článok 18 nahrádza článok 16 smernice 92/12/EHS, obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa prepravy určenej pre registrovaného príjemcu alebo dočasného registrovaného príjemcu (v smernici 92/12/EHS nazývaného „registrovaný obchodník“ a „neregistrovaný obchodník“). Ustanovenia týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti a zaplatenia dane boli odstránené z tohto článku a boli zahrnuté do článku 7. Ustanovenia týkajúce sa dočasných registrovaných príjemcov boli zosúladené so skutočnosťou, že v rámci EMCS budú oprávnenia týchto subjektov zahrnuté do elektronickej databázy uvedenej v článku 22 nariadenia Rady (ES) č. 2073/2004 zo 16. novembra 2004 o správnej spolupráci v oblasti spotrebných daní[6].

V článku 19 sa definuje, kedy sa preprava v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane považuje za začínajúcu a končiacu. To je nutné na určenie oblasti uplatňovania rôznych pravidiel týkajúcich sa prepravy tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane. Stanovuje sa v ňom aj presný moment, v ktorom sa zodpovednosť za tovar prenáša na osobu a z osoby zodpovednej za pohyb tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane.

V článku 20 ods. 1 sa stanovuje, že preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa považuje za uskutočnenú v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, len ak sa uskutoční na základe elektronického správneho dokladu (ďalej len „e-AD“). V odseku 2 sa stanovuje, že e-AD podáva odosielateľ s použitím počítačového systému zriadeného na základe rozhodnutia č. 1152/2003/ES (ďalej len „počítačový postup“). E-AD nahrádza súčasný sprievodný doklad v papierovej forme stanovený v článku 18 ods. 1 smernice 92/12/EHS. V odsekoch 3 až 6 sa opisujú rôzne etapy, ktorými musia e-AD prejsť, a stanovuje sa najmä priradenie jednotného administratívneho referenčného kódu (ARC), ktorý musí byť k dispozícii počas prepravy.

V odsekoch 7 a 8 sa stanovujú osobitné ustanovenia týkajúce sa možnosti zrušiť e-AD pred začiatkom prepravy, respektíve zmeniť miesto určenia prepravy.

Článok 21 umožňuje, aby sa údaje v podávanom e-AD (obmedzené na energetické výrobky) vypĺňali v neskoršej etape.

V článku 22 sa stanovuje, že členské štáty môžu povoliť odosielateľovi rozdeliť prepravu energetických výrobkov.

V článkoch 23 a 24 sa stanovuje používanie elektronickej „správy o prijatí“ alebo „správy o vývoze“ na dôkaz, že preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani skončila správne a opisujú sa rôzne etapy, ktorými musí prejsť. Tieto správy nahrádzajú vyhotovenie papierového sprievodného dokladu, ktorý sa musí vrátiť odosielateľovi na ukončenie režimu, ako je stanovené v článku 19 smernice 92/12/EHS.

V článku 25 ods. 2 sa stanovuje, že v prípade absencie elektronických správ uvedených v predchádzajúcich článkoch možno poskytnúť alternatívny dôkaz o správnom ukončení prepravy. Takýto dôkaz akceptujú členské štáty už v súčasnosti na základe dohody, ktorá sa dosiahla vo Výbore pre spotrebné dane. Na zlepšenie právnej istoty by sa táto možnosť mala zahrnúť do smernice.

V článku 26 sa stanovujú postupy, ktoré sa majú používať, keď nie je k dispozícii počítačový systém. Odsek 1 sa týka podávania e-AD a odsek 2 sa týka vyhlásenia, ktoré má podať odosielateľ v prípade zmeny miesta určenia a rozdelenia prepravy.

Článok 27 odráža skutočnosť, že na to, aby EMCS plnil správne svoju funkciu, bude sa vyžadovať vyšší stupeň harmonizácie postupov v porovnaní so súčasnými právnymi predpismi. Navrhuje sa, aby v novej smernici boli stanovené hlavné prvky postupu, ale aby sa mnohé technické podrobnosti stanovili vo vykonávacích predpisoch.

V článku 28 sa povoľuje členským štátom zjednodušiť postupy na prepravu, ktorá sa v celom rozsahu uskutočňuje na ich území.

Článok 29 umožňuje zjednodušenie formalít na presun tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na základe dohody medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi týkajúcej sa častého a pravidelného pohybu medzi určitými hospodárskymi subjektmi. Týmto ustanovením sa nahrádza článok 19 ods. 2 tretí pododsek smernice 92/12/EHS, ktorý sa vzťahoval len na postup splnenia požiadaviek sprievodného dokladu. Článkom 29 sa rozširuje možnosť zjednodušiť formality podávania e-AD, keďže zjednodušenie len splnenia požiadaviek nie je v rámci EMCS účelné. Článkom 29 písm. c) sa umožňuje členským štátom zjednodušiť postupy prepravy cez pevné potrubia, v súčasnosti zahrnuté v nariadení Komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom správnom doklade na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane[7].

Kapitola V: Pohyb a zdanenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani po prepustení na spotrebu

Touto kapitolou sa nahrádzajú články 7 až 10 smernice 92/12/EHS a preberá sa predchádzajúci návrh Komisie na úpravu týchto článkov zahrnutý v KOM(2004) 227 z 2. apríla 2004. Podrobné vysvetlenie tejto kapitoly možno nájsť v dôvodovej správe uvedenej v KOM(2004) 227.

V kapitole V sa rozlišujú tri rôzne scenáre v súvislosti s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani, ktorý je v držbe alebo sa prepravuje medzi členskými štátmi po prepustení na spotrebu.

- Článok 30 sa týka pohybu tovaru nadobudnutého súkromnými osobami. Tento článok nahrádza články 8 a 9 smernice 92/12/EHS a zodpovedá článku 1 odsekom 2 a 3 návrhu obsiahnutého v KOM(2004) 227.

- Článok 31 až 33 sa týka tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý už bol prepustený na spotrebu v jednom členskom štáte a prechováva sa na obchodné účely v inom členskom štáte. Tento článok nahrádza článok 7 smernice 92/12/EHS a zodpovedá bodu 1 článku 1 návrhu obsiahnutého v KOM(2004) 227.

- V článku 34 sa stanovujú postupy uplatniteľné na predaj realizovaný obchodníkmi, ktorí prijímajú priamu alebo nepriamu zodpovednosť za prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani súkromným osobám usadeným v inom členskom štáte (takzvaný „predaj na diaľku“). Tento článok nahrádza článok 10 smernice 92/12/EHS a zodpovedá bodu 4 článku 1 návrhu obsiahnutého v KOM(2004) 227.

V článku 35 sa stanovuje podobné zaobchádzanie v prípade zničenia alebo straty tovaru podliehajúceho spotrebnej dani dopravovaného medzi členskými štátmi po prepustení výrobkov na spotrebu, ako v prípade zničenia alebo straty, ktorá nastane počas prepravy tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane.

V článku 36 sa stanovuje to isté v súvislosti s prístupom k nesúladu s predpismi. Tieto ustanovenia zodpovedajú bodu 5 článku 1 návrhu obsiahnutého v KOM(2004)/227.

Kapitola VI: Rôzne ustanovenia

V článku 37 sa umožňuje členským štátom uložiť na svojom území používanie daňových alebo fiškálnych označení. V porovnaní s článkom 21 smernice 92/12/EHS bol prvý odsek doplnený s cieľom vyjasniť, že daňové označenia alebo identifikačné značky sa môžu požadovať, aj keď sa tovar podliehajúci spotrebnej dani dopravuje do členského štátu mimo podmieneného oslobodenia od spotrebnej dane, v situáciách uvedených v článkoch 31 a 34 návrhu. Okrem toho článok 37 obsahuje rad prvkov, ktorých účelom je s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-374/06, BATIG objasniť, že tieto označenia nevedú priamo ani nepriamo k dvojitému daňovému zaťaženiu. Posledný odsek článku 21 smernice 92/12/EHS nebol zahrnutý do návrhu, keďže používanie e-AD je už zahrnuté odkazom na článok 7 ods. 1 v prvom odseku článku 34.

V článku 38 sa povoľuje členským štátom oslobodiť malých výrobcov vína od požiadaviek stanovených v kapitolách III a IV.

Článok 39 zodpovedá článku 23 odseku 5 smernice Rady 92/12/EHS.

Kapitola VII: Záverečné ustanovenia

Článok 40 sa týka Výboru pre spotrebné dane, ktorý je určený ako regulačný výbor na základe ustanovení rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu [8].

V článku 41 sa stanovuje, že výbor navyše skúma všetky záležitosti predložené jeho predsedom na prediskutovanie uplatňovania ustanovení Spoločenstva o spotrebných daniach.

V článku 42 sa stanovuje, že súčasná smernica 92/12/EHS sa zrušuje od 1. apríla 2009, čo je plánovaný dátum začatia uplatňovania počítačového systému. V článku 43 sa stanovuje prechodné obdobie končiace 31. decembra 2009. Členské štáty môžu povoliť, aby sa naďalej uplatňovali niektoré ustanovenia týkajúce sa používania postupu monitorovania pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, ktorý je založený na papierových dokladoch, podľa smernice 92/12/EHS. Pri preprave začatej podľa ustanovení smernice 92/12/EHS sa budú musieť použiť formality pre ukončenie prepravy, ako je stanovené v danej smernici.

2008/0041 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

o všeobecných postupoch pre spotrebnú daň

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 93,

so zreteľom na návrh Komisie[9],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[10],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[11],

keďže:

(1) Smernica Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam[12] bola viackrát podstatne zmenená a doplnená. Keďže je potrebné vykonať ďalšie zmeny a doplnenia, v záujme jasnosti by sa mala nahradiť.

(2) Podmienky vymerania spotrebnej dane za tovar patriaci do predmetu úpravy smernice 92/12/EHS, ďalej len „tovar podliehajúci spotrebnej dani“, musia zostať zosúladené v záujme zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu.

(3) Je vhodné špecifikovať tovar podliehajúci spotrebnej dani, na ktorý sa uplatňuje táto smernica, a urobiť odkaz na tento účel na smernicu Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje[13], smernicu Rady 92/84/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje[14], smernicu Rady 95/59/ES z 27. novembra 1995 o iných daniach, ktoré ovplyvňujú spotrebu vyrobeného tabaku, ako je daň z obratu[15], smernicu Rady 92/79/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z cigariet[16], smernicu Rady 92/80/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z tabakových výrobkov s výnimkou cigariet[17] a smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny[18].

(4) Tovar podliehajúci spotrebnej dani môže podliehať iným nepriamym daniam na osobitné účely. V tom prípade a s cieľom neohroziť užitočný účinok pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa nepriamych daní by členské štáty mali spĺňať určité dôležité prvky týchto pravidiel.

(5) V záujme zabezpečenia voľného pohybu by zdanenie tovaru iného ako tovar podliehajúci spotrebnej dani nemalo predstavovať dôvod pre formality pri prekročení hranice.

(6) Je potrebné zabezpečiť uplatňovanie formalít, ak sa tovar podliehajúci spotrebnej dani prepravuje z území, ktoré sú definované ako súčasť colného územia Spoločenstva, ktoré sú však vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, na územia, ktoré sú takisto definované, na ktoré sa však uplatňuje táto smernica.

(7) Vzhľadom na to, že v režimoch s podmieneným oslobodením od cla podľa nariadenia Rady (ES) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva[19], sa stanovuje primerané monitorovanie, keď sa na tovar podliehajúci spotrebnej dani vzťahujú ustanovenia daného nariadenia, nie je potrebné osobitne uplatňovať systém monitorovania tovaru podliehajúceho dani počas obdobia, keď sa na tovar podliehajúci spotrebnej dani vzťahuje režim Spoločenstva s podmieneným oslobodením od dane.

(8) Vzhľadom na to, že na správne fungovanie vnútorného trhu zostáva potrebné, aby koncepcia spotrebnej dane a podmienky vzniku daňovej povinnosti k spotrebnej dani boli rovnaké vo všetkých členských štátoch, je potrebné vyjasniť na úrovni Spoločenstva, kedy je tovar podliehajúci spotrebnej dani prepustený na spotrebu.

(9) Vzhľadom na to, že spotrebná daň je daň zo spotreby určitého tovaru, táto daň by sa nemala vymeriavať v súvislosti s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani, ktorý sa poškodil alebo nenávratne stratil, bez ohľadu na okolnosti poškodenia alebo straty.

(10) Opatrenia výberu a vracania spotrebnej dane majú vplyv na správne fungovanie vnútorného trhu, a mali by sa preto pri nich uplatňovať nediskriminačné kritériá.

(11) V prípade nesúladu s predpismi by spotrebná daň mala byť splatná v členskom štáte, na ktorého území nastal nesúlad s predpismi, ktorý viedol k prepusteniu na spotrebu. Ak nie je možné určiť, kde prepustenie na spotrebu nastalo, malo by sa určiť miesto, ktoré sa považuje za miesto, kde prepustenie na spotrebu nastalo. Na účel právnej istoty a na zabránenie dvojitého zdanenia by sa na tento účel mal určiť jeden členský štát.

(12) Navyše k prípadom vrátenia stanoveným v tejto smernici by členské štáty mali byť schopné, ak to účel tejto smernice umožňuje, vrátiť spotrebnú daň zaplatenú za tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý bol prepustený na spotrebu.

(13) Pravidlá a podmienky dodávok, ktoré sú oslobodené od platenia spotrebnej dane, by mali zostať zosúladené. V prípade oslobodených dodávok pre organizácie so sídlom v iných členských štátoch by sa malo využívať osvedčenie o oslobodení od dane.

(14) Mali by sa jasne stanoviť situácie, v ktorých je povolený bezcolný predaj pre cestujúcich, ktorí opúšťajú územie Spoločenstva.

(15) Vzhľadom na to, že je potrebné vykonávať kontroly vo výrobných a skladovacích zariadeniach s cieľom zabezpečiť, aby sa vybral daňový dlh, na účel uľahčenia týchto kontrol je nutné ponechať systém skladov podliehajúci oprávneniu príslušnými orgánmi.

(16) Je tiež potrebné stanoviť požiadavky, ktoré by mali spĺňať oprávnení prevádzkovatelia skladov a obchodníci bez štatútu oprávneného skladu.

(17) Malo by byť možné, aby sa tovar podliehajúci spotrebnej dani pred prepustením na spotrebu pohyboval v Spoločenstve v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a tento pohyb by mal byť povolený z daňového skladu na rôzne miesta určenia, najmä do iného daňového skladu, ale aj na rovnocenné miesta na účely tejto smernice.

(18) Pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od dane by mal byť povolený aj z miesta dovozu na iné miesta určenia a mali by sa preto prijať opatrenia v súvislosti so štatútom osoby odosielajúcej tovar z tohto miesta dovozu.

(19) S cieľom ochrany platby spotrebnej dane v prípade nevybavenia požiadaviek pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani by členské štáty mali vyžadovať záruku, ktorú môže zložiť ktorýkoľvek z hlavných účastníkov podieľajúcich sa na preprave tovaru za podmienok stanovených členskými štátmi.

(20) V snahe zabezpečiť výber daní pri sadzbách stanovených členskými štátmi je nutné, aby príslušné orgány boli schopné monitorovať pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, a je preto potrebné zabezpečiť systém monitorovania takéhoto tovaru.

(21) Na tento účel je vhodné používať počítačový systém ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES zo 16. júna 2003 o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani[20]. Používanie tohto systému v porovnaní so systémom papierových dokladov urýchľuje potrebné formality a uľahčuje monitorovanie pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane.

(22) Je vhodné stanoviť postup, ktorým obchodníci informujú daňové úrady členských štátov o odoslaných alebo prijatých zásielkach tovaru podliehajúceho spotrebnej dani. Náležitú pozornosť je potrebné venovať situácii niektorých príjemcov, ktorí nie sú napojení na počítačový systém, ale môžu prijímať tovar podliehajúci spotrebnej dani prepravovaný v režime s podmieneným oslobodením od dane.

(23) S cieľom zabezpečiť správne fungovanie pravidiel týkajúcich sa pohybu tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane by sa mali vyjasniť podmienky začatia prepravy, ako aj konca prepravy a podmienky splnenia povinností.

(24) Je nutné stanoviť postupy, ktoré sa majú používať v prípade, ak nie je k dispozícii počítačový systém.

(25) Členským štátom by malo byť umožnené stanoviť osobitné opatrenia na pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od dane, ktorá sa v celom rozsahu uskutočňuje na ich území, alebo za účelom zjednodušenia uzatvoriť dvojstranné dohody s inými členskými štátmi.

(26) Zvýšenie objemu obchodných transakcií vykonávaných cez internet a zrušenie bezcolného predaja osobám cestujúcim v rámci Spoločenstva viedli k vyššiemu využívaniu ustanovení smernice 92/12/EHS týkajúcich sa komerčného alebo súkromného pohybu tovaru, za ktorý bola spotrebná daň zaplatená v členskom štáte, v Spoločenstve. Je vhodné vyjasniť pravidlá zdanenia a procesné pravidlá týkajúce sa pohybu tovaru, za ktorý bola spotrebná daň už zaplatená v členskom štáte.

(27) Na základe zásady, ktorou sa upravuje jednotný trh, má byť spotrebná daň vymeraná v členskom štáte, v ktorom je tovar podliehajúci spotrebnej dani nadobudnutý, ak je nadobudnutý súkromnými osobami na ich vlastné použitie a prepravovaný nimi. Táto zásada by sa mala uplatňovať aj v súvislosti s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani na osobné použitie súkromnej osoby, ktorý prepravuje tretia strana v mene súkromnej osoby, keďže takéto transakcie sú výlučne súkromné. Z dôvodov ochrany zdravia by sa však táto zásada nemala vzťahovať na tabakové výrobky dopravované v prospech súkromnej osoby.

(28) Malo by sa stanoviť, že zásada zdanenia v členskom štáte nadobudnutia sa vzťahuje aj na tovar zaslaný, priamo alebo nepriamo, jednou súkromnou osobou inej súkromnej osobe bez platby.

(29) Ak je po prepustení tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na spotrebu v členskom štáte tento tovar držaný v inom členskom štáte, je nutné určiť, či spotrebná daň je splatná v druhom členskom štáte. Na tieto účely je nutné najmä definovať pojem „obchodné účely“.

(30) Tovar podliehajúci spotrebnej dani nakúpený osobami, ktoré nie sú oprávnenými prevádzkovateľmi skladov, a odosielaný alebo prepravovaný priamo alebo nepriamo predajcom alebo na jeho príkaz, by mal podliehať spotrebnej dani v členskom štáte určenia, a je potrebné zabezpečiť postup, ktorý má predajca dodržať.

(31) S cieľom zabrániť konfliktu záujmov medzi členskými štátmi a dvojitému zdaneniu v prípadoch, v ktorých tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý je už prepustený na spotrebu v jednom členskom štáte, sa pohybuje v rámci Spoločenstva, je potrebné prijať ustanovenie pre situácie, v ktorých v súvislosti s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani vznikne po jeho prepustení na spotrebu nesúlad s predpismi.

(32) Ak neexistuje spoločný systém výberu daní, členské štáty by mali byť schopné zabezpečiť, aby tovar prepustený na spotrebu bol označený daňovými alebo vnútroštátnymi identifikačnými označeniami. Použitie týchto označení by však nemalo spôsobiť žiadnu prekážku v obchode vnútri Spoločenstva. Vzhľadom k tomu, že použitie týchto označení by nemalo priamo ani nepriamo viesť k dvojitému daňovému zaťaženiu, malo by sa vyjasniť, že akákoľvek suma zaplatená alebo zaručená s cieľom získania týchto označení má byť vrátená, odpustená alebo uvoľnená členským štátom, ktorý tieto označenia vydal, ak vznikla daňová povinnosť k spotrebnej dani a táto spotrebná daň sa vybrala v inom členskom štáte.

(33) Uplatňovanie štandardných požiadaviek týkajúcich sa pohybu a monitorovania tovaru podliehajúceho spotrebnej dani by mohlo priniesť neprimerané administratívne zaťaženie pre malých výrobcov vína. Členské štáty by preto mali byť schopné oslobodiť týchto výrobcov od niektorých požiadaviek.

(34) Mala by sa zohľadniť skutočnosť, že v súvislosti s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani, ktorý sa používa ako zásoby pre lode a lietadlá, sa zatiaľ nenašiel vhodný spoločný prístup.

(35) Opatrenia na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[21].

(36) S cieľom povoliť obdobie na prispôsobenie sa elektronickému kontrolnému systému pre pohyb tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane by členské štáty mali byť schopné využiť prechodné obdobie, počas ktorého sa preprava tovaru môže naďalej vykonávať na základe formalít stanovených v smernici 92/12/EHS.

(37) Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečenie spoločného režimu v súvislosti s niektorými aspektmi spotrebnej dane, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ho z dôvodu jeho rozsahu a účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I Všeobecné ustanovenia

Článok 1

V tejto smernici sa stanovuje všeobecná úprava v súvislosti so spotrebnou daňou, ktorá sa vyberá priamo alebo nepriamo zo spotreby tohto tovaru, ďalej len „tovar podliehajúci spotrebnej dani“:

1. energetické výrobky a elektrina upravené smernicou 2003/96/ES;

2. alkohol a alkoholické nápoje upravené smernicami 92/83/EHS a 92/84/EHS;

3. tabakové výrobky upravené smernicami 95/59/ES, 92/79/EHS a 92/80/EHS .

Článok 2

1. Spotrebná daň sa vzťahuje na:

a) výrobu, vrátane ťažby, tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na území Spoločenstva;

b) dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na územie Spoločenstva.

2. Členské štáty môžu uplatňovať ďalšie dane na tovar podliehajúci spotrebnej dani na osobitné účely za predpokladu, že tieto dane sú v súlade s daňovými pravidlami Spoločenstva uplatniteľnými pre spotrebnú daň alebo daň z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o stanovenie daňového základu, výpočet dane, vznik daňovej povinnosti a kontrolu dane.

3. Členské štáty si zachovávajú právo vymeriavať:

a) dane z iných výrobkov ako tovar podliehajúci spotrebnej dani;

b) pri poskytovaní služieb vrátane služieb týkajúcich sa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani – dane, ktoré nemožno charakterizovať ako dane z obratu.

Vymeranie takýchto daní však nesmie viesť v obchode medzi členskými štátmi k vzniku formalít spojených s prekročením hraníc.

Článok 3

1. Formality stanovené v colných ustanoveniach Spoločenstva pre dovoz tovaru na colné územie Spoločenstva sa primeraným spôsobom uplatňujú na dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani do Spoločenstva z územia uvedeného v článku 5 ods. 2.

2. Formality stanovené v colných ustanoveniach Spoločenstva pre vývoz tovaru z colného územia Spoločenstva sa primeraným spôsobom uplatňujú na vývoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani zo Spoločenstva na územie uvedené v článku 5 ods. 2.

3. Kapitoly III a IV sa neuplatňujú na tovar podliehajúci spotrebnej dani, na ktorý sa vzťahuje colný režim s podmieneným oslobodením od cla.

Článok 4

Na účel tejto smernice, ako aj jej vykonávacích predpisov, sa uplatňujú tieto definície:

1. „ režim s podmieneným oslobodením od dane “ znamená daňový režim uplatňovaný na výrobu, spracovanie, držbu alebo pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, na ktorý sa nevzťahuje colný režim s podmieneným oslobodením od cla,

2. „ colný režim s podmieneným oslobodením od cla “ znamená ktorýkoľvek z režimov ustanovených v nariadení (EHS) č. 2913/92, týkajúcich sa colného dohľadu, ktorému tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, podlieha po dovoze na colné územie Spoločenstva, dočasného uskladnenia, bezcolných pásiem a bezcolných skladov, ako aj ktorýkoľvek z režimov uvedených v článku 84 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia,

3. „ členský štát“ a „územie členského štátu “ znamená územie každého členského štátu Spoločenstva, na ktorý je uplatniteľná zmluva, v súlade s článkom 299 tejto zmluvy, s výnimkou ktoréhokoľvek územia uvedeného v článku 5 ods. 2 alebo ods. 3,

4. „ Spoločenstvo“ a „územie Spoločenstva “ znamená územia členských štátov, ako je uvedené v odseku 3.

Článok 5

1. Táto smernica a smernice uvedené v článku 1 sú uplatniteľné na územie Spoločenstva.

2. Táto smernica a smernice uvedené v článku 1 nie sú uplatniteľné na nasledujúce územia, ktoré tvoria súčasť colného územia Spoločenstva:

a) Kanárske ostrovy;

b) francúzske zámorské departementy;

c) Alandy;

d) Normandské ostrovy.

3. Táto smernica a smernice uvedené v článku 1 nie sú uplatniteľné na nasledujúce územia, ktoré netvoria súčasť colného územia Spoločenstva:

a) ostrov Heligoland;

b) územie Büsingen;

c) Ceuta;

d) Melilla;

e) Livigno;

f) Campione d'Italia;

g) talianske vody jazera Lugano;

h) Gibraltár.

4. Španielsko môže oznámiť prostredníctvom vyhlásenia, že táto smernica a smernice uvedené v článku 1 sú uplatniteľné na Kanárske ostrovy – s výhradou opatrení na prispôsobenie ich mimoriadnej odľahlosti – v súvislosti so všetkým alebo niektorým tovarom podliehajúcim spotrebnej dani uvedeným v článku 1, od prvého dňa druhého mesiaca po predložení tohto vyhlásenia.

5. Francúzsko môže oznámiť prostredníctvom vyhlásenia, že táto smernica a smernice uvedené v článku 1 sú uplatniteľné na francúzske zámorské departementy – s výhradou opatrení na prispôsobenie ich mimoriadnej odľahlosti – v súvislosti so všetkým alebo niektorým tovarom podliehajúcim spotrebnej dani uvedeným v článku 1, od prvého dňa druhého mesiaca po predložení tohto vyhlásenia.

6. Ustanovenia tejto smernice nebránia Grécku udržiavať osobitný status poskytnutý Mount Athos, ktorý je garantovaný článkom 105 gréckej ústavy.

Článok 6

1. Vzhľadom na dohovory a zmluvy uzatvorené s Francúzskom, Spojeným kráľovstvom, Talianskom, a Cyprom sa Monacké kniežatstvo, Isle of Man, San Marino a výsostné územia Akrotiri a Dhekelia Spojeného kráľovstva nepovažujú na účely uplatňovania tejto smernice za tretie krajiny.

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani s miestom pôvodu alebo určenia na území:

a) Monackého kniežatstva považoval za pohyb tovaru s pôvodom vo Francúzsku alebo určený pre Francúzsko,

b) ostrova Isle of Man považoval za pohyb tovaru s pôvodom v Spojenom kráľovstve alebo určený pre Spojené kráľovstvo,

c) San Marina považoval za pohyb tovaru s pôvodom v Taliansku alebo určený pre Taliansko,

d) výsostných území Akrotiri a Dhekelia Spojeného kráľovstva považoval za pohyb tovaru s pôvodom na Cypre alebo určený pre Cyprus.

3. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani s miestom pôvodu alebo určenia na území Jungholzu a Mittelbergu (Kleines Walsertal) považoval za pohyb tovaru s pôvodom v Nemecku alebo určený pre Nemecko.

KAPITOLA II Vznik daňovej povinnosti k spotrebnej dani

ODDIEL 1 čAS A MIESTO VZNIKU DAňOVEJ POVINNOSTI

Článok 7

1. Daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v čase prepustenia tovaru na spotrebu.

Prepustenie na spotrebu sa určuje v súlade s odsekmi 2, 3 a 4.

2. Prepustenie na spotrebu znamená čokoľvek z uvedeného:

a) vybratie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani z režimu s podmieneným oslobodením od dane;

b) výrobu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani mimo režimu s podmieneným oslobodením od dane;

c) dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

Na účely písmena c) sa dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani uskutoční, ak tovar podliehajúci spotrebnej dani vstúpi na územie Spoločenstva bez toho, aby podliehal colnému režimu s podmieneným oslobodením od cla, alebo ak je tovar podliehajúci spotrebnej dani prepustený z colného režimu s podmieneným oslobodením od cla.

Ak je však tovar podliehajúci spotrebnej dani umiestnený hneď po dovoze do režimu s podmieneným oslobodením od dane, nepovažuje sa za prepustený na spotrebu.

3. V situáciách uvedených v článku 16 ods. 1 písm. a) bode ii) a v článku 16 ods. 2 sa tovar podliehajúci spotrebnej dani považuje za prepustený na spotrebu v čase prijatia tovaru registrovaným príjemcom alebo v čase priamej dodávky.

4. Úplné poškodenie alebo nenahraditeľná strata tovaru podliehajúceho spotrebnej dani vrátane strát spočívajúcich v povahe tohto tovaru sa nepovažujú za prepustenie na spotrebu.

Strata alebo poškodenie príslušného tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa musí príslušným orgánom uspokojivo dokázať.

Na účely prvého pododseku sa tovar nenahraditeľne stratí, ak sa stane nepoužiteľný pre ktorúkoľvek osobu.

5. Každý členský štát stanoví pravidlá a podmienky, na ktorých základe sa určujú straty spočívajúce v povahe tovaru uvedené v odseku 4.

Článok 8

Podmienky vzniku daňovej povinnosti a sadzba spotrebnej dane, ktoré sa majú uplatniť, sú tie, ktoré sú platné k dátumu, ku ktorému vzniká daňová povinnosť v členskom štáte, v ktorom sa uskutoční prepustenie na spotrebu.

Spotrebná daň sa vymeriava a vyberá, a podľa potreby vracia alebo odpúšťa, na základe postupu stanoveného každým členským štátom. Členské štáty uplatňujú rovnaké postupy na vnútroštátny tovar a na tovar z iných členských štátov.

Článok 9

1. Ak počas prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane nastane nesúlad s predpismi, ktorý predstavuje dôvod na prepustenie na spotrebu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a nie je možné stanoviť, kde nastalo prepustenie na spotrebu, bude sa predpokladať, že nastalo v odosielajúcom členskom štáte.

Ak však pred uplynutím obdobia troch rokov od dátumu, kedy začal presun v súlade s článkom 19 ods. 1 zistí, v ktorom členskom štáte prepustenie na spotrebu skutočne nastalo, tento členský štát informuje príslušné orgány odosielajúceho členského štátu.

Ak bola spotrebná daň vymeraná odosielajúcim členským štátom, vráti sa alebo sa odpustí hneď, keď druhý členský štát poskytne dôkaz o jej výbere.

2. Ak nie je známy čas prepustenia na spotrebu, predpokladá sa, že toto prepustenie nastalo v čase, keď bol tovar podliehajúci spotrebnej dani odoslaný.

3. Na účely odseku 1 predstavuje nesúlad s predpismi situáciu, v ktorej presun neskončil v súlade s článkom 19 ods. 2.

ODDIEL 2 VRÁTENIE DANE A JEJ ODPUSTENIE

Článok 10

Členské štáty môžu navyše k prípadom uvedeným v článku 31 ods. 4 a článku 34 ods. 7 na žiadosť obchodníka počas výkonu jeho obchodnej činnosti stanoviť, že tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý bol prepustený na spotrebu, je oprávnený na vrátenie alebo odpustenie spotrebnej dane za predpokladu, že toto vrátenie alebo odpustenie nepredstavuje dôvod na oslobodenia od dane iné ako oslobodenia uvedené v článku 11.

ODDIEL 3 OSLOBODENIA OD DANE

Článok 11

1. Tovar podliehajúci spotrebnej dani vrátane tovaru už prepusteného na spotrebu je oslobodený od platenia spotrebnej dane, ak je určený:

a) na dodávku v rámci diplomatických alebo konzulárnych vzťahov;

b) pre medzinárodné organizácie, ktoré sú uznané ako také orgánmi verejnej moci hostiteľského členského štátu a členmi týchto organizácií, v súlade s obmedzeniami a podmienkami stanovenými v medzinárodných dohovoroch zakladajúcich takéto organizácie alebo v dohodách o umiestnení ich sídla;

c) pre vojenské sily ktoréhokoľvek členského štátu Severoatlantickej aliancie iného ako členského štátu, v ktorom vznikla daňová povinnosť k spotrebnej dani, na použitie týmito silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobovanie ich kuchýň alebo jedální;

d) pre ozbrojené sily Spojeného kráľovstva umiestnené na Cypre v súlade so Zmluvou o založení Cyperskej republiky zo 16. augusta 1960 na použitie týmito silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobovanie ich kuchýň alebo jedální;

e) na spotrebu v súlade s dohodou uzatvorenou s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami za predpokladu, že je takáto dohoda prípustná alebo oprávnená s ohľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

2. Na oslobodenia od dane sa vzťahujú podmienky a obmedzenia stanovené hostiteľským členským štátom. Členské štáty môžu poskytnúť oslobodenie prostredníctvom vrátenia spotrebnej dane.

Článok 12

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 1, k tovaru podliehajúcemu spotrebnej dani, ktorý sa prepravuje v režime s podmieneným oslobodením od dane pre príjemcu uvedeného v článku 11 ods. 1 musí byť pripojené osvedčenie o oslobodení od dane.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 40 ods. 2 stanovuje formu a obsah osvedčenia o oslobodení od dane.

Článok 13

1. Členské štáty môžu oslobodiť od platby spotrebnej dane tovar podliehajúci spotrebnej dani predávaný v bezcolných predajniach, ktorý je prevážaný v osobnej batožine cestujúcich, ktorí letia alebo sa plavia na tretie územie alebo do tretej krajiny.

2. Tovar poskytovaný na palube lietadla alebo lode počas letu alebo plavby na tretie územie alebo do tretej krajiny sa berie rovnako ako tovar predávaný v bezcolných predajniach.

3. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa oslobodenia od dane ustanovené v odsekoch 1 a 2 uplatňovali tak, aby sa zabránilo akémukoľvek možnému daňovému úniku, obchádzaniu alebo zneužitiu.

4. Na účely tohto článku sa uplatňujú tieto definície:

a) „ tretie územie“ sú územia uvedené v článku 5 ods. 2 a ods. 3;

b) „ bezcolná predajňa “ je akékoľvek zariadenie nachádzajúce sa na letisku alebo v prístave, ktoré spĺňa podmienky stanovené príslušnými orgánmi verejnej moci, najmä v súlade s odsekom 3;

c) „cestujúci na tretie územie alebo do tretej krajiny“ je cestujúci, ktorý je držiteľ cestovného dokladu oprávňujúceho na leteckú alebo námornú prepravu, v ktorom sa uvádza, že priamym miestom určenia je letisko alebo prístav nachádzajúci sa na treťom území alebo v tretej krajine.

KAPITOLA III Výroba, spracovanie a držba tovaru

Článok 14

1. Každý členský štát stanovuje s prihliadnutím na túto smernicu svoje pravidlá týkajúce sa výroby, spracovania a držby tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

2. Má sa za to, že výroba, spracovanie a držba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa uskutočňuje v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane len vtedy, ak sa tieto činnosti realizujú v objektoch oprávnených podľa odseku 3.

3. Príslušné orgány členských štátov oprávňujú ako „daňové sklady“ objekty, ktoré sa majú používať na výrobu, spracovanie a držbu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ako aj na jeho prijímanie alebo odosielanie, v rámci režimov s podmieneným oslobodením od dane.

Článok 15

1. Otvorenie a prevádzkovanie daňového skladu fyzickou alebo právnickou osobou, ďalej len „oprávnený prevádzkovateľ skladu“, je viazané na schválenie príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom sa daňový sklad nachádza.

Toto schválenie nemôže byť odmietnuté len na základe skutočnosti, že fyzická alebo právnická osoba má sídlo v inom členskom štáte a má v úmysle prevádzkovať daňový sklad prostredníctvom zástupcu alebo pobočky v členskom štáte schválenia.

Schválenie sa vzťahuje na činnosti uvedené v článku 14 ods. 3.

2. Oprávnený prevádzkovateľ skladu je povinný:

a) poskytnúť v prípade potreby záruku na krytie rizika obsiahnutého vo výrobe, spracovaní a držbe tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

b) dodržiavať požiadavky stanovené členským štátom, na území ktorého sa daňový sklad nachádza;

c) udržiavať za každý daňový sklad evidenciu zásob a pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

d) umiestniť do svojho daňového skladu všetok tovar podliehajúci spotrebnej dani prepravovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane po jeho príchode;

e) súhlasiť so všetkým monitorovaním a kontrolami zásob.

Podmienky záruky uvedenej v písmene a) stanovia príslušné orgány členského štátu, v ktorom je daňový sklad schválený.

KAPITOLA IV Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane

ODDIEL 1 VšEOBECNE

Článok 16

1. Tovar podliehajúci spotrebnej dani sa môže presúvať v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na území Spoločenstva:

a) z daňového skladu do jedného z týchto miest určenia:

i) iný daňový sklad;

ii) fyzická alebo právnická osoba, ktorá je príslušnými orgánmi členského štátu určenia, za podmienok stanovených týmito orgánmi, schválená prijímať tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý je prepravovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a odoslaný z iného členského štátu, ďalej len „registrovaný príjemca“;

iii) miesto, v ktorom tovar podliehajúci spotrebnej dani opúšťa územie Spoločenstva, ako sa uvádza v článku 24 ods. 1;

iv) príjemca uvedený v článku 11 ods. 1, ak je tovar odoslaný z iného členského štátu;

b) z miesta dovozu do ktoréhokoľvek z miest určenia uvedených v písmene a), ak je tento tovar odoslaný fyzickou alebo právnickou osobou schválenou na tento účel príslušnými orgánmi členského štátu dovozu za podmienok stanovených týmito orgánmi, ďalej len „registrovaný odosielateľ“.

2. Odchylne od odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) môže členský môže štát určenia za podmienok, ktoré môže stanoviť, povoliť prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na miesto priamej dodávky nachádzajúce sa na jeho území, ak toto miesto bolo určené oprávneným prevádzkovateľom skladu v členskom štáte určenia alebo registrovaným príjemcom.

Oprávnený prevádzkovateľ skladu a registrovaný príjemca zostávajú zodpovední za predloženie správy o prijatí uvedenej v článku 23 ods. 1.

3. Odseky 1 a 2 sa vzťahujú na pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani s nulovou sadzbou, ktorý nebol prepustený na spotrebu.

Článok 17

1. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu za nimi stanovených podmienok vyžadujú, aby riziká obsiahnuté v preprave tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane boli kryté zárukou, ktorú môže poskytnúť jedna osoba alebo viaceré z týchto osôb:

a) oprávnený prevádzkovateľ odosielajúceho skladu;

b) registrovaný odosielateľ;

c) prepravca;

d) vlastník tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

e) príjemca.

2. Záruka je platná v celom Spoločenstve.

Podrobné pravidlá pre záruku stanovujú členské štáty.

3. Odosielajúci členský štát môže upustiť od povinnosti poskytnúť záruku v súvislosti s nasledujúcim pohybom tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane:

a) pohyb, ktorý sa celý uskutočňuje na jeho území;

b) ak s tým súhlasia ostatné dotknuté členské štáty, preprava energetických výrobkov v rámci Spoločenstva cez more alebo pevným potrubím.

Článok 18

1. Registrovaný príjemca nesmie držať ani odoslať tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý sa nachádza v režime s podmieneným oslobodením od dane.

Musí splniť tieto požiadavky:

a) zaručiť platbu spotrebnej dane za podmienok stanovených príslušnými orgánmi členského štátu určenia;

b) viesť evidenciu o dodávkach tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

c) pri doručení bez meškania zaevidovať tovar podliehajúci spotrebnej dani prepravovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane;

d) súhlasiť s akýmkoľvek monitorovaním a kontrolami zásob.

2. Pre obchodníka, ktorý prijíma tovar podliehajúci spotrebnej dani len príležitostne, je schválenie uvedené v článku 16 ods. 1 písm. a) bode ii) obmedzené na stanovené množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, jedného odosielateľa a stanovený časový úsek.

Registrovaný príjemca schválený na účely prvého pododseku musí dodržať tieto požiadavky:

a) zaručiť platbu spotrebnej dane za podmienok stanovených príslušnými orgánmi členského štátu určenia,

b) súhlasiť s každou kontrolou, ktorá umožňuje príslušným orgánom členského štátu určenia presvedčiť sa, že tovar bol skutočne prijatý.

Článok 19

1. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane sa považuje za začatú, keď tovar opustí odosielajúci daňový sklad alebo miesto dovozu.

2. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane sa považuje za ukončenú, keď príjemca prevezme dodávku tovaru, alebo v prípade uvedenom v článku 16 ods. 1 písm. a) bode iii), keď tovar opustí územie Spoločenstva.

ODDIEL 2 UPLATňOVANÝ POSTUP PRI PREPRAVE TOVARU PODLIEHAJÚCEHO SPOTREBNEJ DANI V REžIME S PODMIENENÝM OSLOBODENÍM OD SPOTREBNEJ DANE

Článok 20

1. Pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa považuje za realizovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, len ak sa uskutoční na základe elektronického administratívneho dokladu spracovaného v súlade s odsekmi 2 a 3.

2. Na účel odseku 1 odosielateľ zašle navrhovaný elektronický administratívny doklad príslušným orgánom odosielajúceho členského štátu s použitím počítačového systému ustanoveného rozhodnutím č. 1152/2003/ES, ďalej len „počítačový systém“.

3. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu vykonajú elektronické overenie úplnosti a správnosti údajov v navrhovanom elektronickom administratívnom doklade.

Ak sú tieto údaje úplné a správne, priradia dokladu jedinečný administratívny referenčný kód.

Elektronický administratívny doklad obsahujúci administratívny referenčný kód zašlú odosielateľovi.

4. V prípadoch uvedených v článku 16 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) a iv) zašlú príslušné orgány odosielajúceho členského štátu elektronický administratívny doklad príslušným orgánom členského štátu určenia, ktoré ho zašlú príjemcovi, ak je príjemca oprávnený prevádzkovateľ skladu alebo registrovaný príjemca.

Ak je tovar podliehajúci spotrebnej dani určený pre oprávneného prevádzkovateľa skladu v odosielajúcom členskom štáte, príslušné orgány toho členského štátu zašlú elektronický administratívny doklad priamo jemu.

5. V prípade uvedenom v článku 16 ods. 1 písm. a) bode iii) príslušné orgány odosielajúceho členského štátu zašlú elektronický administratívny doklad príslušným orgánom členského štátu, v ktorom je podané vývozné vyhlásenie pri uplatňovaní článku 161 ods. 5 nariadenia (ES) č. 2913/92, ďalej len „členský štát vývozu“, ak je tento členský štát iný ako odosielajúci členský štát.

6. Odosielateľ oznámi administratívny referenčný kód osobe, ktorá sprevádza tovar.

Kód je dostupný počas celej prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane.

7. Odosielateľ môže elektronický administratívny doklad zrušiť, pokiaľ preprava nezačala podľa článku 19 ods. 1.

8. Odosielateľ môže zmeniť miesto určenia počas prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a uviesť nové miesto určenia, ktoré musí byť jedným z miest určenia uvedených v článku 16 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iii), prípadne v článku 16 ods. 2.

Článok 21

V prípade prepravy energetických výrobkov v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane po mori alebo vnútrozemskými vodnými cestami pre príjemcu, ktorý nie je s konečnou určitosťou známy v čase, keď odosielateľ predkladá navrhovaný elektronický administratívny doklad uvedený v článku 20 ods. 2, môžu príslušné orgány odosielajúceho členského štátu schváliť, aby odosielateľ vynechal v tomto doklade údaje týkajúce sa príjemcu.

Len čo sú tieto údaje známe, odosielateľ ich zašle príslušným orgánom odosielajúceho členského štátu.

Článok 22

Príslušný orgán odosielajúceho členského štátu môže povoliť za podmienok stanovených týmto členským štátom, aby odosielateľ s použitím počítačového systému rozdelil prepravu energetických výrobkov v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na dve alebo viaceré prepravy za predpokladu, že sa nezmení celkové množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

Členské štáty môžu tiež stanoviť, že takéto rozdelenie sa nesmie uskutočniť na ich území.

Článok 23

1. Po prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na ktoromkoľvek z miest určenia uvedených v článku 16 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iv) alebo v článku 16 ods. 2 príjemca bezodkladne predloží správu o jeho prijatí, ďalej len „správa o prijatí“, príslušným orgánom členského štátu určenia s použitím počítačového systému.

Tieto orgány poskytnú príjemcovi uvedenému v článku 11 ods. 1 takú pomoc, aká je potrebná, aby správa o prijatí mohla byť predložená prostredníctvom počítačového systému.

2. Príslušné orgány členského štátu určenia vykonajú elektronické overenie úplnosti a správnosti údajov v správe o prijatí a následne potvrdia jej registráciu príjemcovi a zašlú ju príslušným orgánom odosielajúceho členského štátu.

3. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu zašlú správu o prijatí odosielateľovi. Ak sa miesto odoslania a určenia nachádza v tom istom členskom štáte, príslušné orgány toho členského štátu zašlú správu o prijatí priamo odosielateľovi.

Článok 24

1. V prípade uvedenom v článku 16 ods. 1 písm. a) bode iii) správu, ďalej len „správu o vývoze“, vyplnia príslušné orgány členského štátu vývozu na základe potvrdenia vystaveného výstupným colným úradom podľa článku 793 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2454/93[22], alebo ak sú splnené formality uvedené v článku 3 ods. 2 tejto smernice, úradom osvedčujúcim, že tovar podliehajúci spotrebnej dani opustil územie Spoločenstva.

2. Príslušné orgány členského štátu vývozu vykonajú elektronické overenie úplnosti a správnosti údajov vyplývajúcich z potvrdenia uvedeného v odseku 1 a ak je odosielajúci členský štát iný ako členský štát vývozu, zašlú správu o vývoze príslušným orgánom odosielajúceho členského štátu.

3. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu zašlú správu o vývoze odosielateľovi.

Článok 25

1. Správa o prijatí alebo správa o vývoze predstavujú dôkaz, že sa preprava skončila v súlade s článkom 19 ods. 2.

2. Ak neexistuje správa o prijatí alebo správa o vývoze vrátane prípadu, ak nie je k dispozícii počítačový systém, môže sa poskytnúť alternatívny dôkaz o ukončení prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane prostredníctvom potvrdenia príslušnými orgánmi členského štátu určenia na základe primeraných dôkazov, že odoslaný tovar podliehajúci spotrebnej dani dosiahol svoje stanovené miesto určenia, alebo v prípade uvedenom v článku 16 ods. 1 písm. a) bode iii), prostredníctvom potvrdenia vydaného príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má sídlo výstupný colný úrad, ktorým sa osvedčuje, že tovar podliehajúci spotrebnej dani opustil územie Spoločenstva.

Doklad predložený príjemcom, obsahujúci rovnaké údaje ako správa o prijatí, predstavuje vhodný dôkaz na účely prvého pododseku.

Článok 26

1. Ak nie je k dispozícii počítačový systém, oprávnený prevádzkovateľ skladu alebo registrovaný odosielateľ môže začať prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane za týchto podmienok:

a) k tovaru je pripojený papierový doklad obsahujúci rovnaké údaje ako navrhovaný elektronický administratívny doklad podľa článku 20 ods. 2;

b) musí informovať príslušné orgány odosielajúceho členského štátu v čase odoslania.

Keď sa obnoví dostupnosť systému, odosielateľ bezodkladne zašle navrhovaný elektronický administratívny doklad. Tento doklad nahrádza papierový doklad uvedený v písmene a) prvom pododseku, len čo sa spracuje v súlade s článkom 20 ods. 3, a uplatňuje sa postup týkajúci sa elektronického administratívneho dokladu.

Kým sa nespracuje elektronický administratívny doklad v súlade s článkom 20 ods. 3, preprava sa považuje za realizovanú v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na základe papierového dokladu.

2. Ak počítačový systém nie je k dispozícii, oprávnený prevádzkovateľ skladu alebo registrovaný odosielateľ môže oznámiť informácie podľa článku 20 ods. 8 alebo článku 22 s použitím alternatívnych komunikačných prostriedkov. Na tento účel informuje príslušné orgány odosielajúceho členského štátu v čase, keď sa začína zmena miesta určenia alebo rozdelenie prepravy.

Druhý pododsek odseku 1 sa uplatňuje primeraným spôsobom.

Kým príslušné orgány odosielajúceho členského štátu nevykonajú potrebné elektronické overenie a nezašlú príslušný elektronický administratívny doklad odosielateľovi, príslušná preprava alebo prepravy sa považujú za realizované v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na základe informácií predložených v súlade s prvým pododsekom.

3. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 40 ods. 2 určiť pravidlá a postupy uplatňované v prípadoch, keď nie je k dispozícii počítačový systém.

Článok 27

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 40 ods. 2 prijme opatrenia s cieľom určiť:

1. štruktúru a obsah správ, ktoré sa majú vymieňať na účely článkov 20 až 24 medzi osobami a príslušnými orgánmi, ktorých sa týka preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a medzi dotknutými príslušnými orgánmi;

2. pravidlá a postupy výmeny správ uvedených v odseku 1.

ODDIEL 3 ZJEDNODUšENÉ POSTUPY

Článok 28

Členské štáty môžu stanoviť zjednodušené postupy v súvislosti s prepravou v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, ktorá sa celá realizuje na ich území.

Článok 29

Dotknuté členské štáty môžu na základe dohody stanoviť zjednodušené postupy na účely tejto prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane:

1. častá a pravidelná preprava medzi určitými hospodárskymi subjektmi v dvoch alebo viacerých členských štátoch;

2. častá a pravidelná preprava medzi určitými hospodárskymi subjektmi v jednom členskom štáte cez iný členský štát;

3. preprava cez pevné potrubie medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi.

KAPITOLA V Preprava a zdanenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani po prepustení na spotrebu

ODDIEL 1 NADOBUDNUTIE SÚKROMNÝMI OSOBAMI

Článok 30

1. Spotrebná daň z tovaru podliehajúceho spotrebnej dani nadobudnutého súkromnými osobami na osobné použitie a dopraveného nimi z jedného členského štátu do druhého sa vymeriava len v členskom štáte, v ktorom je tovar podliehajúci spotrebnej dani nadobudnutý.

Pokiaľ ide o tovar podliehajúci spotrebnej dani iný ako tabakové výrobky, nadobudnutý súkromnými osobami, prvý pododsek sa uplatňuje aj v prípadoch, ak sa tovar dopravuje pre tieto osoby.

Zdanenie v členskom štáte nadobudnutia sa vzťahuje aj na tovar podliehajúci spotrebnej dani odoslaný priamo alebo nepriamo jednou súkromnou osobou inej súkromnej osobe bez zaplatenia.

2. Členské štáty pri určení, či je tovar podliehajúci spotrebnej dani podľa odseku 1 určený na osobné použitie, zohľadnia prinajmenšom:

a) obchodný štatút držiteľa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a jeho dôvody držby tovaru;

b) miesto, v ktorom sa nachádza tovar podliehajúci spotrebnej dani, alebo, ak je to vhodné, spôsob použitej dopravy;

c) akýkoľvek doklad týkajúci sa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

d) povahu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

e) množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

ODDIEL 2 DRžBA V INOM čLENSKOM šTÁTE

Článok 31

1. Ak je tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý už bol prepustený na spotrebu v jednom členskom štáte, držaný na obchodné účely v inom členskom štáte, daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v tomto inom členskom štáte.

Za obchodné účely sa považujú všetky účely iné ako osobné použitie súkromnými osobami, ako sa stanovuje v súlade s článkom 30 ods. 2.

Ak v prípadoch uvedených v článku 30 ods. 1 nie sú tabakové výrobky prepravované dotknutými súkromnými osobami, považujú sa za držané na obchodné účely.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 36, v prípade, že sa tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý už bol prepustený na spotrebu v jednom členskom štáte, prepravuje v rámci Spoločenstva, tento tovar sa nepovažuje za držaný na obchodné účely, kým sa nedostane do členského štátu určenia, za predpokladu, že sa prepravuje na základe formalít stanovených v článku 32 ods. 3 písm. a), b) a c), alebo prípadne formalít stanovených v článku 34 ods. 4 písm. a), b) a c).

3. Tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý je držaný na palube lode, ktorá sa plaví, alebo lietadla, ktoré letí medzi dvoma členskými štátmi, ktorý však nie je dostupný na predaj, keď sa loď alebo lietadlo nachádza na území jedného z členských štátov, sa nepovažuje za držaný na obchodné účely v tom členskom štáte.

4. Spotrebná daň v členskom štáte, v ktorom sa uskutočnilo prepustenie na spotrebu, sa vráti alebo odpustí, ak príslušné orgány členského štátu určenia zistia, že vznikla daňová povinnosť k spotrebnej dani.

Článok 32

1. V situácii uvedenej v článku 31 ods. 1 prvom pododseku je osoba povinná zaplatiť spotrebnú daň osoba držiaca tovar podliehajúci spotrebnej dani alebo osoba, v prospech ktorej je tovar držaný.

Ak je však tovar podliehajúci spotrebnej dani držaný na účel jeho dodania obchodníkovi alebo verejnoprávnemu orgánu zriadenému v členskom štáte prechovávania, tento obchodník alebo orgán predstavuje osobu povinnú zaplatiť spotrebnú daň.

V prípade uvedenom v druhom pododseku oprávnia príslušné orgány predajcu na jeho žiadosť, aby nahradil dotknutého obchodníka alebo verejnoprávny orgán ako osobu povinnú zaplatiť spotrebnú daň, za predpokladu, že predajca spĺňa požiadavky článku 34 ods. 4.

2. Ak osoba držiaca tovar podliehajúci spotrebnej dani alebo osoba, v prospech ktorej je držaný, nemá sídlo v členskom štáte držby, musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 34 ods. 4.

3. V iných prípadoch ako prípady uvedené v odseku 1 treťom pododseku a v odseku 2 osoba povinná zaplatiť spotrebnú daň musí:

a) pred odoslaním tovaru predložiť vyhlásenie príslušným orgánom členského štátu určenia a zaručiť platbu spotrebnej dane;

b) zabezpečiť, aby pri pohybe tovaru medzi členskými štátmi bol k nemu pripojený doklad, ďalej len „sprievodný doklad“;

c) zaplatiť spotrebnú daň členského štátu určenia v súlade s postupom stanoveným v tom členskom štáte;

d) súhlasiť s akýmikoľvek kontrolami umožňujúcimi príslušným orgánom členského štátu určenia presvedčiť sa, že tovar podliehajúci spotrebnej dani bol skutočne prijatý a že daňová povinnosť zaplatiť spotrebnú daň, ktorá v súvislosti s ním vznikla, bola splnená.

4. Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 40 ods. 2 opatrenia stanovujúce formu a obsah sprievodného dokladu.

Článok 33

1. Ak sa má tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý je už prepustený na spotrebu v členskom štáte, prepraviť na miesto určenia v tom členskom štáte cez územie iného členského štátu, uplatňujú sa tieto požiadavky:

a) táto preprava sa vykonáva na základe sprievodného dokladu a realizuje sa vhodnou trasou;

b) odosielateľ pred odoslaním tovaru podliehajúceho spotrebnej dani predloží príslušným orgánom vyhlásenie o mieste odoslania;

c) príjemca potvrdí, že prijal tovar v súlade s pravidlami stanovenými príslušnými daňovými úradmi miesta určenia;

d) odosielateľ a príjemca súhlasia s akýmikoľvek kontrolami, ktoré ich príslušným daňovým úradom umožnia presvedčiť sa, že tovar bol skutočne prijatý.

2. Ak sa tovar podliehajúci spotrebnej dani prepravuje často a pravidelne za podmienok stanovených v odseku 1, členské štáty môžu prostredníctvom dvojstranných administratívnych zmlúv oprávniť zjednodušený postup.

ODDIEL 3 PREDAJ NA DIAľKU

Článok 34

1. Tovar podliehajúci spotrebnej dani už prepustený na spotrebu v jednom členskom štáte, ktorý je kúpený osobami konajúcimi v postavení ako súkromné osoby a ktorý je odoslaný alebo dopravený do iného členského štátu priamo alebo nepriamo predajcom alebo v jeho mene, podlieha spotrebnej dani v členskom štáte určenia.

2. V prípade uvedenom v odseku 1 vzniká daňová povinnosť k spotrebnej dani v čase dodania tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

3. Daňová povinnosť k spotrebnej dani v členskom štáte určenia vzniká predajcovi.

4. Predajca musí splniť tieto požiadavky:

a) zaregistrovať sa na daňových úradoch členského štátu odosielajúceho tovar podliehajúci spotrebnej dani;

b) pred odoslaním tovaru podliehajúceho spotrebnej dani zaručiť platbu spotrebnej dane na daňovom úrade, ktorý je členským štátom určenia osobitne určený na účel predaja na diaľku;

c) uviesť na obchodných dokladoch pripojených k zásielke tovaru podliehajúceho spotrebnej dani identifikačné číslo podľa ods. 5 tretieho pododseku;

d) na konci daného obdobia, ktoré určí každý členský štát, zašle daňovému úradu uvedenému v písmene b) doklad, v ktorom sú uvedené množstvá tovaru podliehajúceho spotrebnej dani dodaného počas tohto obdobia.

5. Členský štát určenia stanovuje podmienky výpočtu záruky uvedenej v odseku 4 písm. b).

Predajca predloží po zložení záruky identifikačný doklad uvedený v odseku 4 písm. a).

Členský štát určenia potom pridelí predajcovi identifikačné číslo.

6. Doklad uvedený v odseku 4 písm. d) potvrdia daňové úrady uvedené v odseku 4 písm. a) a podľa potreby sa k nemu pripoja administratívne a obchodné doklady vyžadované členským štátom určenia.

Spotrebná daň sa platí v súlade s postupom stanoveným členským štátom určenia.

7. V prípade uvedenom v odseku 1 sa spotrebná daň v prvom členskom štáte na žiadosť predajcu vráti alebo odpustí, ak predajca dodrží postupy stanovené v odseku 4.

Ak je predajca oprávnený prevádzkovateľ skladu, členské štáty môžu stanoviť, aby bol postup vracania alebo odpustenia zjednodušený.

8. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 40 ods. 2 stanovuje formu a obsah dokladov uvedených v odseku 4 písm. a) a d) a stanovuje údaje, ktoré sa majú uviesť v obchodných dokladoch uvedených v písmene c) daného odseku.

ODDIEL 4 POšKODENIE A STRATA

Článok 35

Ak tovar podliehajúci spotrebnej dani podlieha spotrebnej dani na základe článku 31 ods. 1 prvého pododseku alebo článku 34 ods. 1, daňová povinnosť nevzniká v súvislosti s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani, ktorý sa úplne poškodí alebo nenahraditeľne stratí.

V súvislosti s týmto tovarom sa článok 7 ods. 4 druhý a tretí pododsek uplatňujú primeraným spôsobom.

Záruka zložená podľa článku 32 ods. 3 písm. a) alebo článku 34 ods. 4 písm. b) sa úplne alebo čiastočne uvoľní.

ODDIEL 5 NESÚLAD S PREDPISMI POčAS POHYBU TOVARU PODLIEHAJÚCEHO SPOTREBNEJ DANI

Článok 36

1. Ak tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý sa prepravuje v súlade s článkom 31 ods. 2, nedorazí do členského štátu určenia, daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v súlade s článkom 31 ods. 1 prvým pododsekom v členskom štáte, v ktorom príslušná preprava skončila, alebo v ktorom bol tovar vybraný z tejto prepravy.

Daň je splatná osobou, ktorá zaručila jej platbu v súlade s článkom 32 ods. 3 písm. a) alebo článkom 34 ods. 4 písm. b).

Keď sa poskytne dôkaz, že dotknuté príslušné orgány členského štátu dospeli k záveru, že daňová povinnosť k spotrebnej dani vznikla, členský štát prepustenia na spotrebu vráti alebo odpustí spotrebnú daň; členský štát určenia uvoľní záruku zloženú podľa článku 32 ods. 3 písm. a) alebo článku 34 ods. 4 písm. b).

Ak preprava skončí alebo je tovar z nej odobraný v členskom štáte prepustenia na spotrebu, členský štát určenia uvoľní záruku zloženú podľa článku 32 ods. 3 písm. a) alebo článku 34 ods. 4 písm. b).

2. Ak nie je možné určiť, kde preprava podľa v odseku 1 skončila alebo kde bol tovar odobraný z prepravy, predpokladá sa, že táto udalosť, ďalej len „nesúlad s predpismi“, nastala v členskom štáte prepustenia na spotrebu.

Ak sa však pred uplynutím obdobia troch rokov od dátumu odoslania tovaru zistí, v ktorom členskom štáte nastal nesúlad s predpismi, tento členský štát informuje príslušné orgány členského štátu prepustenia na spotrebu.

Hneď po poskytnutí dôkazu o výbere spotrebnej dane iným členským štátom členský štát prepustenia na spotrebu odpustí alebo vráti daň, ktorú vyrubil alebo vybral.

3. Ak nie je známe, kedy nastal nesúlad s predpismi, na účely tohto článku sa predpokladá, že nastal v čase, keď bol tovar podliehajúci spotrebnej dani odoslaný.

KAPITOLA VI Rôzne

ODDIEL 1 OZNAčENIE

Článok 37

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 1, môžu členské štáty vyžadovať, aby tovar podliehajúci spotrebnej dani niesol daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky používané na daňové účely v čase, keď je prepustený na spotrebu na ich území, alebo, v prípadoch stanovených v článku 31 ods. 1 prvom pododseku a článku 34 ods. 1, keď vstúpi na ich územie.

2. Každý členský štát, ktorý vyžaduje používanie daňových označení alebo vnútroštátnych identifikačných značiek stanovených v odseku 1, je povinný sprístupniť ich schváleným prevádzkovateľom skladov ostatných členských štátov.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia, ktoré môžu členské štáty stanoviť s cieľom zabezpečiť, aby sa tento článok vykonával správne a zabrániť podvodom, únikom alebo zneužívaniu, členské štáty zabezpečia, aby tieto označenia alebo značky nevytvárali prekážky pre voľný pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

Ak má tovar podliehajúci spotrebnej dani takéto označenia, akúkoľvek sumu zaplatenú alebo zaručenú s cieľom získania týchto označení alebo značiek vráti, odpustí alebo uvoľní členský štát, ktorý ich vydal, ak vznikla daňová povinnosť k spotrebnej dani a táto spotrebná daň sa vybrala v inom členskom štáte

4. Daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky v zmysle odseku 1 platia v členskom štáte, ktorý ich vydal. Môže však existovať vzájomné uznávanie týchto označení medzi členskými štátmi.

ODDIEL 2 MALÍ VÝROBCOVIA VÍNA

Článok 38

1. Členské štáty môžu oslobodiť malých výrobcov vína od požiadaviek kapitol III a IV a od ostatných požiadaviek týkajúcich sa prepravy a monitorovania. Ak títo malí výrobcovia sami vykonávajú transakcie vnútri Spoločenstva, musia informovať svoje príslušné orgány a spĺňať požiadavky stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 884/2001[23].

2. „ Malí výrobcovia vína “ sú osoby, ktoré vyrábajú v priemere menej ako 1 000 hl vína ročne.

3. Ak sú malí výrobcovia vína oslobodení v súlade s odsekom 1, príjemca prostredníctvom dokladu vyžadovaného nariadením (EHS) č. 884/2001 alebo odkazom na toto nariadenie informuje príslušné orgány členského štátu určenia o prijatých dodávkach vína .

ODDIEL 3 ZÁSOBY PRE LODE A LIETADLÁ

Článok 39

Kým Rada neprijme ustanovenia Spoločenstva o zásobách pre lode a lietadlá, členské štáty môžu zachovať svoje vnútroštátne predpisy v tejto oblasti.

KAPITOLA VII Záverečné ustanovenia

Článok 40

1. Komisii pomáha výbor, ktorý sa uvádza ako „Výbor pre spotrebné dane“.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 41

Výbor pre spotrebné dane okrem svojich úloh podľa článku 40 skúma záležitosti predložené jeho predsedom buď z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť zástupcu členského štátu, ktoré sa týkajú uplatňovania ustanovení Spoločenstva o spotrebných daniach.

Článok 42

Smernica 92/12/EHS sa zrušuje s účinnosťou od [1. apríla 2009].

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 43

Odosielajúce členské štáty môžu do [31. decembra 2009] povoliť, aby sa pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane stále začínal na základe formalít stanovených v článku 15 ods. 6 a článku 18 smernice 92/12/EHS.

Na túto prepravu a na jej ukončenie sa vzťahujú ustanovenia uvedené v prvom pododseku, ako aj v článku 15 ods. 4 a ods. 5 a článku 19 smernice 92/12/EHS. Článok 15 ods. 4 danej smernice sa uplatňuje v súvislosti so všetkými ručiteľmi určenými v súlade s článkom 17 ods. 1 tejto smernice.

Články 20 až 26 tejto smernice sa na túto prepravu nevzťahujú.

Článok 44

1. Najneskôr do [28. februára 2009] členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia uplatňujú od [1. apríla 2009].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Spôsob uvedenia tohto odkazu určia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 45

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 46

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli …

Za Radu

predseda

PRÍLOHA

Tabuľka zhody 1 – Smernica 92/12/EHS > nová smernica |

Článok smernice 92/12/EHS | Nový článok | Článok smernice 92/12/EHS | Nový článok |

Článok 1 | Článok 1 | Článok 15 ods. 6 | Článok 21 |

Článok 2 | Článok 5, 6 | Článok 16 | Článok 18 |

Článok 3 ods. 1 | Článok 1 | Článok 17 | - |

Článok 3 ods. 2 | Článok 2 ods. 2 | Článok 18 ods. 1 | Článok 20 ods. 1, článok 20 ods. 2, článok 27 |

Článok 3 ods. 3 | Článok 2 ods. 3 | Článok 18 ods. 2 až 6 | - |

Článok 4 | Článok 4 | Článok 19 | Článok 20 ods. 3 až 5, článok 23, článok 24, článok 29 |

Článok 5 ods. 1 | Článok 2 ods. 1, článok 7 ods. 2 | Článok 20 | Článok 9 |

Článok 5 ods. 2 | Článok 7 ods. 2 | Článok 21 | Článok 37 |

Článok 5 ods. 3 | - | Článok 22 ods. 1, článok 22 ods. 2 | Článok 10 |

Článok 22 ods. 3 | Článok 31 ods. 4 |

Článok 22 ods. 4 | Článok 34 ods. 7 |

Článok 22 ods. 5 | - |

Článok 6 ods. 1 | Článok 7 ods. 1, článok 7 ods. 2 | Článok 23 ods. 1 | Článok 11 |

Článok 23 ods. 1a | Článok 12 |

Článok 23 ods. 2 | - |

Článok 6 ods. 2 | 8 | Článok 23 ods. 3 | - |

Článok 7 | Článok 31, 32, 33 | Článok 23 ods. 4 | - |

Článok 8 | Článok 30 | Článok 23 ods. 5 | Článok 39 |

Článok 9 | Článok 30 | Článok 24 | Článok 40, 41 |

Článok 10 | Článok 34 | Článok 25 | - |

Článok 11 | Článok 14 ods. 1, článok 14 ods. 2 | Článok 26 | - |

Článok 12 | Článok 15 ods. 1 | Článok 26a | - |

Článok 13 | Článok 15 ods. 2 | Článok 27 | - |

Článok 14 | Článok 7 ods. 4, článok 7 ods. 5 | Článok 28 | - |

Článok 15 ods. 1 | Článok 16 ods. 1, článok 16 ods. 3 | Článok 29 | Článok 38 |

Článok 15 ods. 2 | - | Článok 30 | - |

Článok 15 ods. 3 | Článok 17 | Článok 30a | - |

Článok 15 ods. 4 | Článok 19 ods. 2 | Článok 31 | Článok 44, 45 |

Článok 15 ods. 5 | Článok 20 ods. 8 | Článok 32 | Článok 46 |

.

Tabuľka zhody 2 – Nová smernica > smernica 92/12/EHS |

Nový článok | Článok smernice 92/12/EHS | Nový článok | Článok smernice 92/12/EHS |

Článok 1 | Článok 1, článok 3 ods. 1 | Článok 21 | Článok 15 ods. 6 |

Článok 2 ods. 1 až 3 | Článok 5 ods. 1, článok 3 ods. 2, článok 3 ods. 3 | Článok 22 | Nový |

Článok 3 | Nový | Článok 23 | Článok 19 |

Článok 4 | Článok 4 | Článok 24 | Článok 19 |

Článok 5, 6 | Článok 2 | Článok 25 | Nový |

Článok 7 ods. 1, článok 7 ods. 2 | Článok 6 ods. 1, článok 5 ods. 1, článok 5 ods. 2 | Článok 26 | Nový |

Článok 7 ods. 3 | Nový | Článok 27 | Článok 18 ods. 1 |

Článok 7 ods. 4, článok 7 ods. 5 | Článok 14 | Článok 28 | Nový |

Článok 8 | Článok 6 ods. 2 | Článok 29 | Článok 19 ods. 2 |

Článok 9 | Článok 20 | Článok 30 | Článok 8, článok 9 |

Článok 10 | Článok 22 ods. 1, článok 22 ods. 2 | Článok 31, článok 32, článok 33 | Článok 7 |

Článok 31 ods. 4 | Článok 22 ods. 3 |

Článok 34 ods. 7 | Článok 22 ods. 4 |

Článok 11 | Článok 23 ods. 1 | Článok 34 | Článok 10 |

Článok 12 | Článok 23 ods. 1a |

Článok 13 | Nový | Článok 35 | Nový (KOM/2004/227) |

Článok 14 | Článok 11 | Článok 36 | Nový (KOM/2004/227) |

Článok 15 | Článok 12, článok 13 | Článok 37 | Článok 21 |

Článok 16 ods. 1, článok 16 ods. 3 | Článok 15 ods. 1 | Článok 38 | Článok 29 |

Článok 16 ods. 2 | Nový |

Článok 17 | Článok 15 ods. 3 | Článok 39 | Článok 23 ods. 5 |

Článok 18 | Článok 16 | Článok 40 | Článok 24 ods. 1 až 3 |

Článok 19 ods. 1 | Nový | Článok 41 | Článok 24 ods. 4 |

Článok 19 ods. 2 | Článok 15 ods. 4 | Článok 42 | Nový |

Článok 20 ods. 1, článok 20 ods. 2 | Článok 18 ods. 1 | Článok 43 | Nový |

Článok 20 ods. 3 až 5 | Článok 19 | Článok 44 | Článok 31 |

Článok 20 ods. 6, článok 20 ods. 7 | Nový | Článok 45 | Článok 31 |

Článok 20 ods. 8 | Článok 15 ods. 5 | Článok 46 | Článok 32 |

[1] Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/106/ES(Ú. v. EÚ L 359, 4.12.2004, s. 30).

[2] Ú. v. EÚ L 162, 1.7.2003, s. 5.

[3] Ú. v. EÚ C 122, 30.4.2004, s. 44.

[4] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/75/ES(Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 100).

[5] Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

[6] Ú. v. EÚ L 359, 4.12.2004, s. 1.

[7] Ú. v. ES L 276, 19.9.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1792/2006 (Ú. v. EÚ L 362, 20.12.2006, s. 1).

[8] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES, (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

[9] Ú. v. EÚ C , , s. .

[10] Ú. v. EÚ C , , s. .

[11] Ú. v. EÚ C , , s. .

[12] Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/106/ES(Ú. v. EÚ L 359, 4.12.2004, s. 30).

[13] Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 21. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2005.

[14] Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 29.

[15] Ú. v. ES L 291, 6.12.1995, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/10/ES (Ú. v. ES L 46, 16.2.2002, s. 26).

[16] Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 8. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/117/ES (Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2003, s. 49).

[17] Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/117/ES.

[18] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/75/ES(Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 100).

[19] Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

[20] Ú. v. EÚ L 162, 1.7.2003, s. 5.

[21] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES(Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

[22] Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.

[23] Ú. v. ES L 128, 10.5.2001, s. 32.