52008PC0007

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 22.1.2008

KOM(2008) 7 v konečnom znení

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa Taliansku povoľuje, aby v určených zemepisných oblastiach uplatnilo znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely podľa článku 19 smernice 2003/96/ES

(predložený Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1) SÚVISLOSTI NÁVRHU

- Dôvody a ciele návrhu

Zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny v Spoločenstve sa upravuje smernicou Rady 2003/96/ES[1] (ďalej len „smernica o zdaňovaní energií“ alebo „smernica“).

Podľa článku 19 ods. 1 uvedenej smernice, okrem ustanovení stanovených najmä v článkoch 5, 15 a 17, môže Rada na návrh Komisie ktorémukoľvek členskému štátu jednomyseľne povoliť zavedenie ďalších oslobodení od spotrebnej dane alebo daňových úľav z osobitných politických dôvodov.

Cieľom tohto návrhu je povoliť Taliansku, aby mohlo v určených zemepisných oblastiach uplatňovať znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely s cieľom čiastočne vykompenzovať mimoriadne vykurovacie náklady obyvateľov v týchto zemepisných oblastiach. Vysoké náklady na vykurovanie súvisia s veľmi drsnými, či drsnými podnebnými podmienkami, alebo s ostrovným charakterom týchto oblastí, ako aj s obmedzeným výberom medzi palivami a nedostatočným prístupom k sieti zemného plynu.

- Všeobecný kontext

Talianske orgány požiadali listom zo 17. októbra 2006 o povolenie uplatniť v určených zemepisných oblastiach znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely a naďalej tak pokračovať v režime, ktorý sa uplatňoval na základe odchýlky ustanovenej v článku 18 ods. 1 smernice o zdaňovaní energií v spojení s desiatou zarážkou bodu 8 prílohy II k smernici. Na základe tohto ustanovenia sa Taliansku povoľuje, aby do 31. decembra 2006 uplatňovalo v určených zemepisných oblastiach znížené sadzby spotrebnej dane z domáceho paliva a LPG používaných na vykurovanie. Žiadosť talianskych orgánov bola predložená ešte pred uplynutím platnosti vyššie uvedenej odchýlky. Talianske orgány poskytli dodatočné informácie a vysvetlenia 5. decembra 2006, 13. februára 2007, 18. apríla 2007, 7. júna 2007, 27. augusta 2007, 1. októbra 2007 a 12. novembra 2007.

Taliansko odôvodňuje svoju žiadosť o odchýlku rozmanitosťou svojho územia, ktoré sa vyznačuje rôznorodými podnebnými a zemepisnými podmienkami. V roku 1999 Taliansko zvýšilo všeobecnú úroveň spotrebnej dane v rámci reformy svojho daňového systému. Vzhľadom na osobitné charakteristiky svojho územia však Taliansko v určitých oblastiach zaviedlo súčasne aj znížené sadzby dane z LPG a plynového oleja používaných na vykurovacie účely, aby zamedzilo neúmernej záťaži určitých spotrebiteľov. Daňové zníženie predstavuje v súčasnosti 129,11 EUR na 1000 litrov v prípade plynového oleja (čím uplatniteľná daňová sadzba klesla na 274,10 EUR na 1000 litrov) a 159,07 EUR na 1000 kg v prípade LPG (čím uplatniteľná daňová sadzba klesla na 30,87 EUR na 1000 kg). Uplatniteľné sadzby dane sa nachádzajú nad minimálnou úrovňou zdanenia predpísanou v smernici.

Zníženie dane možno uplatniť v zemepisných oblastiach, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

- Obce patriace do zóny F vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z roku 1993. V tomto dekréte sa územie Talianska rozdeľuje na šesť klimatických zón (A až F). Klasifikácia sa zakladá na jednotke „dennostupeň“, ktorá v prípade obvyklého vykurovacieho obdobia predstavuje súčet priemerných denných teplôt, ktoré sa líšia od optimálnej teploty 20°C. Čím vyššie číslo je obci pridelené, tým nižšia je priemerná vonkajšia teplota počas vykurovacieho obdobia. Obce patriace do klimatickej zóny F sú definované ako obce s viac ako 3000 „dennostupňami“[2].

- Obce patriace do zóny E vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z roku 1993, ak v príslušných obciach nebola sprístupnená sieť zemného plynu. Obce patriace do klimatickej zóny E sú definované ako obce s 2100 až 3000 „dennostupňami“.

- Obce na Sardínii a malých ostrovoch, pokiaľ v príslušnej obci nebola sprístupnená sieť zemného plynu; táto časť režimu sa vzťahuje na všetky talianske ostrovy okrem Sicílie.

Podľa talianskych orgánov sa daňová diferenciácia a výber oprávnených oblastí zakladá na objektívnych kritériách. Zámerom je zabezpečiť zemepisnú kontinuitu s ostatnou časťou talianskeho územia, t. j. zabezpečiť obyvateľom v oprávnených oblastiach prostredníctvom zníženia mimoriadne vysokých nákladov na vykurovanie, aby mali porovnateľné podmienky s obyvateľmi v ostatných oblastiach Talianska. Výška zníženia dane je rovnaká vo všetkých prípadoch; jediným cieľom zníženia je čiastočne zmierniť dodatočné vykurovacie náklady obyvateľov v oprávnených oblastiach, ktoré sú zapríčinené studeným podnebím a/alebo obťažným zásobovaním palivami.

Podľa talianskych orgánov sa zníženie dane v klimatických zónach E a F rovná priemerne 11 – 12 % ceny plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely. Tieto čísla sa musia porovnať s priemernými nákladmi na vykurovanie: tie sú vzhľadom na podnebné podmienky v klimatickej zóne E o 90 % vyššie ako národný priemer a v klimatickej zóne F o 170 % vyššie ako národný priemer.

Osobitosť ostrovov spočíva v tom, že vzhľadom na ich zemepisnú polohu sú možnosti zásobovania palivami obmedzené, čo sa prejavuje vyššou cenou ako v kontinentálnom Taliansku vzhľadom na dodatočné náklady na dopravu. Talianske orgány potvrdili, že zníženie dane nepovedie k nadmernej kompenzácii a nezníži ceny LPG a plynového oleja pod cenovú úroveň na kontinente. Podľa vzorových údajov poskytnutých talianskymi orgánmi je cena LPG po znížení dane ešte stále približne o 2,5 EUR/hl až 4,5 EUR/hl vyššia na ostrovoch ako na kontinente. Cenový rozdiel v prípade plynového oleja je ešte výraznejší a v niektorých prípadoch môže byť konečná cena na ostrovoch takmer dvojnásobne vyššia ako na kontinente.

Mimoriadne náklady v týchto oblastiach sa podľa talianskych orgánov do veľkej miery znížia, hneď ako sa v príslušných obciach sprístupní sieť zemného plynu (čo možno očakávať v obciach patriacich do klimatickej zóny E a na niektorých ostrovoch). Zlepšia sa tak hlavne možnosti výberu medzi palivami dostupnými pre spotrebiteľov. Talianske orgány preto nezamýšľajú znížiť daň v obciach patriacich do klimatickej zóny E alebo na príslušných ostrovoch, pokiaľ je sieť zemného plynu v predmetných obciach dokončená. V obciach klimatickej zóny F, ktoré sa nachádzajú prevažne v hornatých regiónoch, nebude možné rozviesť sieť zemného plynu do takej miery, aby pokrývala celú alebo takmer celú zemepisnú oblasť príslušných obcí. Toto zavádzanie plynu preto mnohým obyvateľom neprinesie lepší výber dostupných palív. Oprávnenosť obce v klimatickej zóne F preto nie je podmienená chýbajúcou sieťou zemného plynu.

Opatrenie zodpovedá ročnému rozpočtovému objemu okolo 62 miliónov EUR. Oprávnené obyvateľstvo predstavuje 4,4 milióna obyvateľov. Zníženie dane sa udeľuje formou zníženia ceny v momente kúpy energetických výrobkov príjemcom (príjemcami sú obyvatelia oprávnených oblastí).

- Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny.

- Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Každú žiadosť o odchýlku podľa článku 19 smernice o zdaňovaní energií musí preskúmať Komisia, ktorá pritom zohľadní riadne fungovanie vnútorného trhu, potrebu zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a politiky Spoločenstva v oblastiach zdravia, životného prostredia, energetiky a dopravy.

V príslušných zemepisných oblastiach by štandardná vnútroštátna úroveň zdanenia uplatniteľná na plynový olej a LPG používané na vykurovacie účely viedla k neprimerane zaťažujúcim vykurovacím nákladom v porovnaní so zvyšným územím Talianska. Príčinou sú drsné klimatické podmienky alebo ostrovný charakter spomínaných oblastí, ako aj nedostupnosť siete zemného plynu ako alternatívneho zdroja energie na vykurovanie.

Znížená sadzba dane zohľadňuje túto osobitnú situáciu tak, že čiastočne zmierňuje dodatočné náklady na vykurovanie, ktoré vznikajú v predmetných zemepisných oblastiach v porovnaní so zvyšnou časťou talianskeho územia.

Podľa talianskych orgánov je zníženie vo všetkých prípadoch nižšie ako tieto mimoriadne náklady. Zároveň sú výsledné úrovne zdanenia plynového oleja a LPG stále vyššie ako minimálne úrovne zdanenia Spoločenstva stanovené v smernici o zdaňovaní energií.

Zníženie sa preto môže považovať za zlučiteľné so stimulačným účinkom zdanenia v záujme energetickej účinnosti a ostatných aspektov energetickej politiky. Nezistilo sa, že by opatrenie nebolo zlučiteľné s príslušnými politikami Spoločenstva v oblastiach životného prostredia a energetiky.

Okrem toho je toto opatrenie prijateľné z hľadiska dobrého fungovania vnútorného trhu a potreby zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž. Jeho jediným cieľom je čiastočne vykompenzovať dodatočné náklady na vykurovanie spojené s objektívnymi podmienkami v daných oblastiach. Toto zníženie dane nie je kumulatívne so žiadnym iným druhom daňového zníženia a neuplatňuje sa na iné použitie vykurovacích palív ako vykurovanie miestností.

Podľa talianskych orgánov sa výška daňového zvýhodnenia pre podniky posudzuje v každom jednotlivom prípade podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis[3]. Pokiaľ však zvýhodnenie akéhokoľvek jednotlivého podniku presiahne strop stanovený v uvedenom nariadení, bude to oznámené Komisii v súlade s nariadením (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcim podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES[4]. V článku 19 ods. 2 smernice o zdaňovaní energií sa ustanovuje, že opatrenia prijaté na základe ustanovení uvedenej smernice musia byť časovo obmedzené, a povoľujú sa maximálne na obdobie 6 rokov s možnosťou predĺženia. V tomto štádiu by bolo vhodné udeliť povolenie na šesť rokov.

Malo by sa zabezpečiť, aby Taliansko mohlo uplatňovať osobitné zníženie, na ktoré sa v tomto návrhu odkazuje, v plynulej nadväznosti na režim uplatňovaný na základe článku 18 smernice v spojení s prílohou II k smernici pred 1. januárom 2007. Preto by sa požadované povolenie malo udeliť s účinnosťou od uvedeného dátumu.

2) KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

- Konzultácie so zainteresovanými stranami

Návrh sa týka iba Talianska.

- Získavanie a využívanie expertízy

Externá expertíza nebola potrebná.

- Hodnotenie vplyvu

Tento návrh sa týka povolenia pre konkrétny členský štát, vydaného na jeho vlastnú žiadosť.

3) PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Cieľom návrhu je povoliť Taliansku odchýlku od všeobecných ustanovení smernice Rady 2003/96/ES, aby mohlo uplatňovať znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely v určitých oblastiach charakteristických vysokými nákladmi na vykurovanie.

- Právny základ

Článok 19 smernice Rady 2003/96/ES.

- Zásada subsidiarity

Oblasť nepriameho zdaňovania zahrnutá v článku 93 Zmluvy o ES nie je sama osebe vo výlučnej právomoci Spoločenstva v zmysle článku 5 Zmluvy o ES.

Výkon zdieľaných právomocí členskými štátmi v tejto oblasti je však striktne vymedzený a obmedzený existujúcimi právnymi predpismi Spoločenstva. Podľa článku 19 smernice 2003/96/ES je iba Rada oprávnená udeliť členskému štátu povolenie na zavedenie ďalších oslobodení od daní alebo daňových úľav v zmysle uvedeného ustanovenia. Členské štáty nemôžu Radu nahradiť.

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

- Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality. Zníženie dane nepresahuje vzniknuté dodatočné náklady.

- Výber nástrojov

Navrhovaný(-é) nástroj(-e): rozhodnutie Rady.

Článkom 19 smernice 2003/96 sa ustanovuje iba tento druh opatrenia.

4) VPLYV NA POZPOČET

Toto opatrenie nemá za následok žiadne finančné a správne zaťaženie Spoločenstva. Návrh preto nemá vplyv na rozpočet Spoločenstva.

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa Taliansku povoľuje, aby v určených zemepisných oblastiach uplatnilo znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely podľa článku 19 smernice 2003/96/ES

(Iba taliansky text je autentický)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny[5], a najmä na jej článok 19 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1) Podľa článku 18 ods. 1 smernice 2003/96/ES v spojení s prílohou II k uvedenej smernici bolo Taliansku povolené, aby v určitých „obzvlášť znevýhodnených oblastiach“ uplatnilo znížené sadzby spotrebnej dane z domáceho paliva a LPG používaných na vykurovanie. Táto odchýlka bola platná do 31. decembra 2006.

(2) Na základe článku 19 smernice 2003/96/ES požiadali talianske orgány listom zo 17. októbra 2006 o povolenie uplatniť v rovnakých zemepisných oblastiach znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely. Taliansko by po 31. decembri 2006 chcelo aj naďalej pokračovať v uplatňovaní svojho vnútroštátneho režimu na základe vyššie uvedenej odchýlky. Toto povolenie sa požaduje na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2012.

(3) Taliansko má veľmi rozmanité územie, ktoré sa vyznačuje rôznorodými podnebnými a zemepisnými podmienkami. V roku 1999 Taliansko zvýšilo celkovú úroveň spotrebných daní v rámci reformy svojho daňového systému. Vzhľadom na osobitné charakteristiky svojho územia však Taliansko zaviedlo súčasne aj znížené sadzby dane z LPG a plynového oleja s cieľom čiastočne vykompenzovať mimoriadne vysoké vykurovacie náklady, ktoré znášajú obyvatelia v určitých zemepisných oblastiach.

(4) Cieľom daňovej diferenciácie je zabezpečiť obyvateľom v oprávnených oblastiach prostredníctvom zníženia mimoriadne vysokých nákladov na vykurovanie, aby mali porovnateľné podmienky s obyvateľmi v ostatných oblastiach Talianska. Taliansko pri identifikácii oprávnených oblastí vychádzalo z objektívnych kritérií týkajúcich sa podnebných podmienok v danej oblasti, ako aj prístupu k sieti zemného plynu. Druhé kritérium odzrkadľuje možnosti výberu medzi palivami, ktoré sú dostupné obyvateľom v príslušných oblastiach.

(5) Zníženie dane je uplatniteľné v zemepisných oblastiach (obciach), ktoré spĺňajú tieto alternatívne kritériá: i) obce patriace do klimatickej zóny F vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z roku 1993[6], t. j. obce s viac ako 3000 „dennostupňami“; ii) obce patriace do zóny E vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z roku 1993, t. j. obce s 2100 až 3000 „dennostupňami“[7]; iii) Sardínia a malé ostrovy; tento posledný režim sa vzťahuje na všetky talianske ostrovy okrem Sicílie. Keďže zavedenie siete zemného plynu do veľkej miery zníži dodatočné vykurovacie náklady a prinesie najmä lepší výber palív dostupných pre spotrebiteľov, zníženie sa prestane uplatňovať v obciach patriacich do druhej a tretej z menovaných oblastí, hneď ako sa v príslušných obciach dokončí sieť zemného plynu.

(6) Spoločným znakom predmetných obcí sú dodatočné vykurovacie náklady v porovnaní so zvyšným územím Talianska. Zníženie dane v klimatických zónach E a F sa rovná priemerne 11 – 12 % ceny plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely. Priemerné náklady na vykurovanie sú vzhľadom na podnebné podmienky v klimatickej zóne E o 90 % vyššie ako národný priemer a v klimatickej zóne F o 170 % vyššie ako národný priemer. Pokiaľ ide o ostrovy, dodatočné vykurovacie náklady v porovnaní s kontinentálnym Talianskom súvisia so zemepisnými osobitosťami ostrovov, obmedzeným zásobovaním palivami a dodatočnými nákladmi na dopravu, čo sa prejavuje vyššou cenou palív ako v kontinentálnom Taliansku.

(7) Keďže zníženie dane je vo všetkých prípadoch nižšie ako dodatočné náklady na vykurovanie znášané príslušným obyvateľstvom, nedochádza k nadmernej kompenzácii. Talianske orgány hlavne skonštatovali, že zníženie dane nepresahuje mimoriadne náklady v klimatických zónach E a F, ktoré sú zapríčinené studeným podnebím; talianske orgány okrem toho skonštatovali, že pokiaľ ide o ostrovy, zníženie dane nevedie k poklesu ceny predmetných palív pod cenu rovnakého paliva na kontinente.

(8) Znížená sadzba dane zostáva v prípade plynového oleja, ako aj LPG vyššia ako minimálne úrovne zdanenia Spoločenstva stanovené v smernici 2003/96/ES.

(9) Predmetné opatrenie sa uplatňuje iba na vykurovanie miestností (v prípade súkromných osôb, ako aj podnikov); neuplatňuje sa na ostatné formy obchodného využívania spomínaných výrobkov.

(10) Nezistilo sa, že by opatrenie mohlo narušiť hospodársku súťaž alebo brániť fungovaniu vnútorného trhu a nepokladá sa za nezlučiteľné s politikou Spoločenstva v oblastiach životného prostredia, energetiky a dopravy.

(11) Taliansku by sa preto malo povoliť podľa článku 19 ods. 2 smernice 2003/96/ES, aby mohlo uplatňovať znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na vykurovacie účely v určitých zemepisných oblastiach vyznačujúcich sa vysokými nákladmi na vykurovanie, uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu, a to do 31. decembra 2012.

(12) Malo by sa zabezpečiť, aby Taliansko mohlo uplatňovať osobitné zníženie, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia, v plynulej nadväznosti na režim uplatňovaný pred 1. januárom 2007 na základe článku 18 smernice 2003/96/ES v spojení s prílohou II k uvedenej smernici. Požadované povolenie by sa preto malo udeliť s účinnosťou od 1. januára 2007.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa Taliansku povoľuje, aby uplatnilo znížené sadzby dane z plynového oleja a LPG používaných na účely vykurovania miestností v určitých zemepisných oblastiach, ktoré sa vyznačujú vysokými nákladmi na vykurovanie, uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

S cieľom zamedziť akýmkoľvek nadmerným kompenzáciám nesmie zníženie presiahnuť dodatočné náklady na vykurovanie vzniknuté v daných oblastiach.

Znížená sadzba spĺňa požiadavky smernice Rady 2003/96/ES, a najmä minimálne úrovne zdanenia stanovené v článku 9 uvedenej smernice.

Článok 2

Na spotrebu v obciach nachádzajúcich sa v oblastiach uvedených v bode 2 alebo bode 3 prílohy k tomuto rozhodnutiu sa daňové opatrenie vzťahuje iba dovtedy, kým v príslušnej obci chýba sieť zemného plynu.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2007 do 31. decembra 2012.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA

Prehľad zemepisných oblastí, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie

1. Obce patriace do klimatickej zóny F vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z 26. augusta 1993.

2. Obce patriace do klimatickej zóny E vymedzenej v prezidentskom dekréte č. 412 z 26. augusta 1993.

3. Obce na Sardínii a na malých ostrovoch[8].

[1] Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51); Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicami 2004/74/ES a 2004/75/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 87 a s. 100).

[2] Ostatné klimatické zóny sú z hľadiska „dennostupňov“ vymedzené takto: zóna A (menej ako 600), zóna B (viac ako 600, ale menej ako 900), zóna C (viac ako 900, ale menej ako 1400) a zóna D (viac ako 1400, ale menej ako 2100).

[3] Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5.

[4] Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.

[6] V tomto dekréte sa územie Talianska rozdeľuje na šesť klimatických zón (A až F). Klasifikácia sa zakladá na jednotke „dennostupeň“, ktorá v prípade obvyklého vykurovacieho obdobia predstavuje súčet priemerných denných teplôt, ktoré sa líšia od optimálnej teploty 20°C. Čím vyššie číslo je obci pridelené, tým nižšia je priemerná vonkajšia teplota počas vykurovacieho obdobia.

[7] Ostatné klimatické zóny sú z hľadiska „dennostupňov“ vymedzené takto: zóna A (menej ako 600), zóna B (viac ako 600, ale menej ako 900), zóna C (viac ako 900, ale menej ako 1400) a zóna D (viac ako 1400, ale menej ako 2100).

[8] Bod 3 sa vzťahuje na všetky talianske ostrovy okrem Sicílie.