a)

zastáva názor, že postupu uzatvárania dohody chýba demokratická legitimita, keďže v žiadnom štádiu neexistovala zmysluplná demokratická kontrola alebo parlamentný súhlas; konštatuje, že Rada opakovane volí tento postup pri uzatváraní medzinárodných dohôd, ktoré sa týkajú základných práv občanov EÚ;

b)

konštatuje, že napriek opakovaným žiadostiam nebol Európsky parlament v žiadnom štádiu informovaný alebo konzultovaný v súvislosti s prijímaním mandátu, vedením rokovaní alebo uzatváraním dohody; rovnako sa nazdáva, že postup uplatňovaný Radou nie je v súlade so zásadami lojálnej spolupráce;

c)

poznamenáva, že súhlas národného parlamentu sa požaduje iba v desiatich z 27 členských štátov EÚ bez toho, aby existovala možnosť navrhnutia akýchkoľvek úprav; považuje tento postup za absolútne neprimeraný; rovnako poznamenáva, že budúce úpravy podmienok dohody sa budú uskutočňovať bez súhlasu národných parlamentov;

d)

naďalej má pochybnosti o právnom základe zvolenom Radou pre medzinárodnú dohodu, ktorá je zameraná výhradne na potreby vnútornej bezpečnosti tretej krajiny a nemá pridanú hodnotu pre bezpečnosť EÚ, jej členských štátov alebo občanov EÚ; vyhradzuje si preto právo intervenovať na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev, ak legitímnosť tejto dohody spochybní tretia strana;

e)

vyzýva Rady a Komisiu, aby plne zapojili Európsky parlament a národné parlamenty do prijímania mandátu na rokovania a do uzatvárania akýchkoľvek dohôd o prenose osobných údajov v budúcnosti, najmä v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami s Južnou Kóreou o prenose údajov PNR;

f)

konštatuje, že v texte dohody sa uvádzajú veľmi rozmanité účely a súčasne sa používajú rôzne pojmy:

g)

nazdáva sa preto, že obmedzenie účelu je absolútne neprimerané a neumožňuje zaručiť oprávnenosť a primeranosť opatrení; výsledkom je, že dohoda môže byť v rozpore s normami EÚ a medzinárodnými normami na ochranu údajov alebo s článkom 8 EDĽP, ktorý požaduje presné obmedzenie účelu; nazdáva sa, že dohoda tak môže byť právne napadnuteľná;

h)

víta skutočnosť, že austrálsky zákon o ochrane súkromia sa bude v plnom rozsahu uplatňovať na občanov EÚ, ale je znepokojený akýmikoľvek výnimkami, ktoré môžu spôsobiť neúplnosť právnej ochrany občanov EÚ; je presvedčený, že dohoda by mala byť plne v súlade nielen s austrálskymi zákonmi o ochrane údajov, ale rovnako a najmä s právnymi predpismi EÚ; trvá na tom, že iba súlad s dohodou nemôže nahradiť formálne preskúmavanie primeranosti a že nie je postačujúce, že právne predpisy, politiky a zásady EÚ a Austrálie týkajúce sa ochrany údajov majú spoločný základ;

i)

víta rozhodnutie hromadne sprístupniť údaje iba ak je zaručená anonymita;

j)

v súvislosti s právami osôb, ktorých údaje sa spracúvajú, konštatuje, že v dohode sa stanovuje, že Austrália vytvorí systém prístupný jednotlivcom bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo krajinu pobytu na výkon práv jednotlivcov; v záujme informovania cestujúcich by sa mala oceniť ochota austrálskej colnej správy informovať verejnosť o spracúvaní údajov PNR;

k)

poznamenáva, že na rozdiel od dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických (DHS) (Dohoda PNR z roku 2007) (6) existuje pre prípad sporu medzi stranami dohody s Austráliou ustanovenie o mechanizme riešenia sporov a orgány EÚ na ochranu údajov môžu využiť svoje právomoci na pozastavenie toku údajov s cieľom ochrany jednotlivcov, pokiaľ ide o spracúvanie ich osobných údajov, ak je vysoko pravdepodobné, že sú porušené ustanovenia dohody;

l)

víta účasť orgánov na ochranu údajov na spoločnom preskúmaní, ale vyslovuje poľutovanie nad tým, že pre toto preskúmanie nebol stanovený pevný termín; vyzýva Komisiu a Radu, aby žiadali preskúmanie pred júnom 2010 a aby predložili závery tohto preskúmania Európskemu parlamentu;

m)

v súvislosti s ďalšími prenosmi údajov víta skutočnosť, že ich možnosti sú obmedzené, najmä z toho dôvodu, že ďalšie prenosy sa môžu uskutočniť iba v jednotlivých prípadoch a austrálska colná správa vedie záznamy o všetkých zverejneniach;

n)

poznamenáva, že podľa článku 2 ods. 2 sa nebudú uchovávať žiadne údaje, ale že v prílohe v bode 12 sa uvádza lehota uchovávania v dĺžke 5,5 roka; aj keď je táto lehota kratšia ako v prípade dohôd s USA, Európsky parlament sa nazdáva, že primeranosť lehoty uchovávania v dĺžke 5,5 roka nemožno zhodnotiť, keďže nie sú dostatočne špecifikované účely, na ktoré sa údaje o cestujúcich uchovávajú;

o)

v súvislosti s citlivými údajmi poznamenáva, že austrálska colná správa konkrétne uviedla, že nepožaduje ani nepotrebuje citlivé údaje, čím sa otvára otázka, prečo ich iné jurisdikcie, ako napríklad v Kanade a USA, potrebujú, a poskytuje sa väčšia záruka, že austrálska colná správa odfiltruje a vymaže všetky citlivé údaje, ktoré by mohla dostať; skutočnosť, že zodpovednosť osôb kontrolujúcich údaje za filtrovanie citlivých údajov s pôvodom v EÚ prináleží príjemcovi údajov, t.j. austrálskej colnej správe, je však v súlade so schválenými normami pre ochranu údajov, ako napríklad s Dohovorom Rady Európy č. 108 z 28. januára 1981 (7) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8);

p)

trvá na tom, že výmena diplomatických nót nie je prijateľným spôsobom zmien a dopĺňania zoznamu rezortov a agentúr, ktoré môžu mať prístup k údajom PNR;

q)

s ohľadom na kategórie údajov prenášaných austrálskej colnej správe vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že požadované údaje sú údaje tých istých kategórií ako v uvedenej dohode s USA z roku 2007 (34 oblastí údajov bolo zoskupených do 19 kategórií údajov, čím vznikol dojem, že objem prenášaných údajov sa značne zmenšil, čo v skutočnosti nie je pravda); takýto rozsiahly zber údajov je neopodstatnený a treba ho považovať za neprimeraný;