19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/51

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 25. apríla 2007 o vytvorení a stanovení právomocí, zložení a trvaní mandátu dočasného výboru pre klimatické zmeny (1), prijaté v súlade s článkom 175 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli z 8. – 9. marca 2007,

—

so zreteľom na vyhlásenie summitu G8 zo 7. júna 2007 vydané v Heiligendamme, a najmä na jeho oddiel s názvom Klimatické zmeny, energetická účinnosť a energetická bezpečnosť – výzvy a príležitosti pre svetový hospodársky rast,

—

so zreteľom na závery štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC), zo 17. novembra 2007 vo Valencii v Španielsku, a so zreteľom na ďalšie štúdie zadané národnými vládami alebo vypracované inými orgánmi OSN,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom O pokroku pri dosahovaní cieľov Kjótskeho protokolu (KOM(2007)0757),

—

so zreteľom na spoločné parlamentné stretnutie o klimatických zmenách medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi členských štátov a kandidátskych krajín z 1. – 2. októbra 2007,

—

so zreteľom na trinástu konferenciu zmluvných strán (COP 13) Rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a so zreteľom na tretiu konferenciu a zároveň schôdzu zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 3), ktorá sa konala na Bali v Indonézii v dňoch 3. – 15. decembra 2007,

—

so zreteľom na verejné vypočutia a výmeny názorov s významnými osobnosťami, na výsledky návštev delegácií dočasného výboru Európskeho parlamentu pre klimatické zmeny, a najmä na informácie získané z prezentácií odborníkov a následnej diskusie počas tematickej schôdze o klimatickom vplyve rôznych úrovní otepľovania z 10. septembra 2007,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na priebežnú správu dočasného výboru pre klimatické zmeny (A6-0136/2008),

A.

keďže na základe svojho mandátu musí dočasný výbor pre klimatické zmeny vypracovať odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti klimatických zmien a keďže tieto odporúčania by mali vychádzať z najmodernejšieho výskumu a nemali by z nich byť vylúčené najnovšie vedecké dôkazy,

B.

keďže priebežná správa dočasného výboru sa zaoberá výhradne vplyvmi a účinkami klimatických zmien založenými na vedeckých poznatkoch, keďže v záverečnej správe sa sformulujú návrhy pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti klimatických zmien v súlade s mandátom dočasného výboru a na základe všetkých informácií, ktoré výbor počas svojho pôsobenia zhromaždil, a keďže do záverečnej správy sa zahrnie aj stanovisko Európskeho parlamentu na rokovaniach týkajúcich sa medzinárodného rámca pre politiku v oblasti klímy po roku 2012 so zreteľom na konferenciu COP 14, ktorá sa uskutoční v decembri 2008 v Poznani v Poľsku,

C.

keďže vedecký konsenzus o pôvode a príčinách klimatických zmien je zavedený a uznávaný na celom svete v rámci i mimo krajín IPCC, keďže od prvej hodnotiacej správy IPCC z roku 1990 sa vedecké poznatky a chápanie prevažne ľudského pôvodu súčasného trendu globálneho otepľovania podstatne rozšírili a dnes sa považujú za vedecké fakty, keďže existuje pevný vedecký konsenzus o úlohe, ktorú v celosvetovej klíme zohrávajú antropogénne emisie skleníkových plynov, a keďže vzhľadom na uskutočnené posúdenie rizík si neistota vyžaduje skôr opatrenia než odklad opatrení,

D.

keďže poznatky o klimatických zmenách a príčinách globálneho otepľovania získané do dnešného dňa prostredníctvom výskumu a zhromažďovania údajov postačujú na vyvolanie politických opatrení a začatie rozhodovacieho procesu, ktorý je naliehavo potrebný na výrazné zníženie emisií a prípravu na nevyhnutné klimatické zmeny,

E.

keďže podľa štvrtej hodnotiacej správy IPCC stúpli celosvetové emisie CO2 od roku 1970 do roku 2004 o približne 80 % a tento rast bol spôsobený predovšetkým používaním fosílnych palív,

F.

keďže výskum založený na pozorovaniach a vytváraní modelov poukazuje na riziko vážnych dôsledkov pre našu planétu, ak sa rýchle neprijmú opatrenia na spomalenie či dokonca zastavenie zvyšovania emisií CO2 a iných skleníkových plynov podľa zoznamu skleníkových plynov IPCC,

G.

keďže v mnohých nových vedeckých štúdiách vypracovaných po skúmanom období zahrnutom v štvrtej hodnotiacej správe IPCC boli namerané a poskytnuté údaje, ktoré potvrdzujú trend globálneho otepľovania, a ďalej zhodnotené dôsledky klimatických zmien na ľudstvo z hľadiska sociálneho, hospodárskeho a ekologického, ako aj potreba prispôsobiť sa im a zmierniť ich,

H.

keďže Sternova hodnotiaca správa dospela k záveru, že ak sa neprijmú žiadne opatrenia, ročné náklady predpokladaných klimatických zmien v roku 2050 budú dosahovať 5 až 20 % HDP, ako aj k záveru, že ciele v oblasti klímy je možné splniť, ak sa odteraz na opatrenia v tejto oblasti vynaloží 1 % HDP ročne,

I.

keďže v pokračujúcej vedeckej diskusii sa už nespochybňujú zásadné príčiny globálneho otepľovania a klimatických zmien a keďže celá vedecká diskusia je len výrazom vedeckého pokroku zameraného na objasnenie zostávajúcich neistôt alebo pochybností a je historicky poznačená hľadaním hlbšieho poznania vplyvu ľudskej činnosti na prírodné procesy,

J.

keďže nedávne vedecké štúdie priniesli ďalšie dôkazy antropogénneho narušenia zemskej atmosféry, keďže fyzika klimatických zmien hodnotí konkrétne následky už existujúcich úrovní globálneho otepľovania spôsobeného emisiami z minulosti a keďže údaje z týchto štúdií zdôrazňujú naliehavú potrebu adaptačných a zmierňujúcich opatrení, ktoré treba prijať, aby sa obmedzilo alarmujúce ohrozenie ľudstva, biodiverzity flóry a fauny, biotopov a infraštruktúry, a to v prvom rade v rozvojových krajinách, ale aj v Európe a iných bohatších častiach sveta,

K.

keďže veda určila niekoľko takzvaných bodov zlomu v klimatickom systéme Zeme, keďže tieto body zlomu predstavujú body, z ktorých už niet návratu z dôvodu prakticky nezvratných dôsledkov klimatických zmien, ktoré už ľudstvo nemôže primerane ovplyvniť, keďže tieto body zlomu a nimi spustené nezastaviteľné bio-geofyzikálne procesy nie je možné v plnej miere zahrnúť do existujúcich scenárov o klíme v budúcnosti a keďže medzi takéto body zlomu patria: topenie trvalo zamrznutej zeme a z neho plynúce uvoľňovanie veľkého množstva metánu do atmosféry; topenie ľadovcov spojené so zvýšením miery absorpcie slnečného žiarenia a nižšou rozpustnosťou CO2 v morskej vode, čo prinesie zvýšenie teploty, keďže so zvyšovaním teploty majú tieto faktory z dôvodu účinku pozitívnej spätnej väzby tendenciu postupne zintenzívňovať globálne otepľovanie,

L.

keďže pri 20 – 30 % všetkých biologických druhov sa predpokladá zvýšené riziko vyhynutia v prípade zvýšenia teplôt o 1,5 – 2,5 °C a keďže tento podiel v prípade zvýšenia teplôt o 3,5 °C je 40 – 70 %, čím sa zmierňovanie klimatických zmien stáva kriticky dôležité pre záchranu globálnej biodiverzity a zachovanie služieb ekosystému,

M.

keďže viac než 70 % zemského povrchu pokrývajú oceány; viac než 97 % celkovej vody na planéte sa nachádza v oceánoch; oceány predstavujú 99 % životného priestoru na zemi; ryby predstavujú najväčší percentuálny podiel na svetovej spotrebe bielkovín, od ktorých ako od primárneho zdroja potravín závisí 3,5 miliardy ľudí; tri štvrtiny svetových metropol sa nachádza pri mori,

N.

keďže vedecký konsenzus vyjadrený vo štvrtej hodnotiacej správe IPCC vedie k záveru, že s cieľom vyhnúť sa vážnym rizikám sa úroveň celosvetových emisií skleníkových plynov musí znížiť v porovnaní s rokom 2000 o 50 až 85 %, keďže tento cieľ bude čoraz ťažšie dosiahnuť, ak sa celosvetové emisie skleníkových plynov budú do roku 2020 alebo dlhšie naďalej zvyšovať, keďže takmer všetky členské štáty dosahujú dobrý pokrok v snahe splniť svoje individuálne ciele v rámci rozdelenia záťaže v EÚ, a tak zvyšujú šance, že sa EÚ podarí dosiahnuť kjótske ciele do roku 2012, a keďže aj napriek tomu budú musieť členské štáty po roku 2012 ešte výraznejšie znížiť emisie skleníkových plynov, ak majú splniť kolektívne ciele pre rozvinuté krajiny prijaté na zasadnutí vyššie uvedenej Európskej rady z 8. – 9. marca 2007 znížiť svoje emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 60 až 80 % v porovnaní s rokom 1990,

O.

keďže štvrtá hodnotiaca správa IPCC ukazuje, že pozitívne väzby medzi otepľovaním a znižovaním pohlcovačov uhlíka na súši a v oceánoch si môžu vyžiadať ďalšie výrazné zníženie emisií s cieľom stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov,

P.

keďže v EÚ existuje politický konsenzus o veľkom význame dosiahnutia strategického cieľa, podľa ktorého celosvetové zvýšenie priemernej teploty nepresiahne predindustriálne úrovne o viac ako 2 °C, a keďže teplota na celom svete sa za uplynulých 100 rokov zvýšila o 0,74 °C a nevyhnutne naďalej porastie o 0,5 – 0,7 °C z dôvodu emisií z minulosti,

Q.

keďže podľa štvrtej hodnotiacej správy IPCC sa celosvetová úroveň emisií skleníkových plynov v porovnaní s predindustriálnym obdobím zvýšila a v súčasnosti rastie rýchlejšie než kedykoľvek predtým, pričom v rokoch 1970 až 2004 sa v dôsledku ľudskej činnosti zvýšila o 70 % a od roku 1990 sa výrazne zvýšila o 24 %, a keďže mnohé prírodné systémy na všetkých kontinentoch a vo väčšine oceánov už postihli regionálne klimatické zmeny v podobe zvyšujúcich sa teplôt, zmien zrážkových a poveternostných modelov a zvýšeného nedostatku vody,

R.

keďže pre klimatický systém je podstatné celkové množstvo nahromadených skleníkových plynov emitovaných do atmosféry, a nie relatívne emisie či relatívne zníženia, a preto je na účely predchádzania nebezpečnej zmene klímy najvýznamnejším určujúcim faktorom celkové množstvo emisií skleníkových plynov v budúcich rokoch a desaťročiach,

S.

keďže štvrtá hodnotiaca správa IPCC po prvý raz zhrnula jestvujúce a zdokumentované rozsiahle dôsledky zmien súčasnej klímy pre Európu, ako je napríklad ústup ľadovcov, dlhšie vegetačné obdobia, posuny v rozšírení biologických druhov a zdravotné vplyvy bezprecedentne silných horúcich vĺn, keďže zaznamenané zmeny zodpovedajú tým, ktoré sa predpokladali pre budúce klimatické zmeny, keďže z celkového pohľadu budú v Európe takmer všetky regióny negatívne ovplyvnené niektorými budúcimi dôsledkami zmeny klímy, ktoré spôsobia problémy mnohým sociálno-ekonomickým odvetviam, a keďže sa očakáva, že zmena klímy zvýši regionálne rozdiely v prírodných zdrojoch Európy, napr. v dostupnosti vody,

T.

keďže sa očakáva, že zmena klímy spolu s masívnou urbanizáciou spôsobenou rastom populácie zvýši teplotu v mestách s priamymi negatívnymi dôsledkami na zdravie a prosperitu obyvateľov miest,

U.

keďže existujúce politiky zamerané na zmiernenie klimatických zmien a s nimi súvisiace postupy trvalo udržateľného rozvoja, ktoré je v každom prípade nutné zintenzívniť, aj tak nebudú dostatočné na zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov v priebehu nasledujúcich desaťročí a keďže podľa vedeckých odporúčaní je možnosť úspešnej stabilizácie celosvetovej koncentrácie skleníkových plynov na úrovni zodpovedajúcej 50 %-nej pravdepodobnosti zachovania zmeny klímy na úrovni 2 °C ohraničená rokom 2015, keď budú celosvetové emisie kulminovať,

V.

keďže podľa príspevku pracovnej skupiny III k štvrtej hodnotiacej správe IPCC je na dosiahnutie najnižších úrovní hodnotených IPCC k dnešnému dňu a im zodpovedajúceho obmedzenia možných škôd potrebné, aby strany UNFCCC uvedené v jeho prílohe I do roku 2020 ako celok znížili emisie o 25 – 40 % oproti roku 1990,

W.

keďže ďalšia hodnotiaca správa IPCC bude pravdepodobne uverejnená až v roku 2012 alebo 2013; keďže dodatočné poznatky získané z recenzovanej vedeckej literatúry a z vedeckých správ zadaných vládami alebo vypracovaných inými medzinárodnými orgánmi alebo inštitúciami OSN, akými sú Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Rozvojový program OSN (UNDP), Svetová meteorologická organizácia (WMO) alebo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), významnou mierou prispievajú k hlbšiemu chápaniu súčasných a budúcich dôsledkov klimatických zmien na ľudstvo a životné prostredie, ako aj k prispôsobeniu sa klimatickým zmenám a ich zmierňovaniu,

X.

keďže väčšina výsledkov týchto dodatočných štúdií zdôrazňuje naliehavú potrebu neodkladne reagovať na globálne otepľovanie, keďže najmä najnovšie údaje WMO zverejnené v decembri 2007 ukazujú, že desaťročie od roku 1998 do roku 2007 bolo doteraz najteplejšie a samotný rok 2007 bude patriť medzi 10 najteplejších zaznamenaných rokov s očakávanou teplotnou anomáliou 0,41 °C nad dlhodobým priemerom, a keďže rok 2007 bol poznačený teplotnými anomáliami, ktoré v niektorých častiach Európy presahovali dlhodobé mesačné priemerné hodnoty v mesiacoch január a apríl až o 4 °C,

Y.

keďže globálne otepľovanie a rôzne rozmery klimatických zmien treba vnímať aj z hľadiska iných celosvetových problémov, akými sú chudoba alebo celosvetové problémy v oblasti zdravia, pretože rastúce teploty, suchá, záplavy, zvyšovanie hladiny morí a stále častejšie extrémne klimatické javy ich ešte prehĺbia, keďže klimatické zmeny by mohli ohroziť schopnosť krajín ísť cestou trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnuť rozvojové ciele milénia a keďže zmena klímy by mohla vážne ohroziť príklady úspešného rozvoja, a preto by sa mala stať spoločným bodom medzinárodnej spolupráce,

1.

víta, že zmluvné strany UNFCCC na svojom stretnutí na Bali uznali, že štvrtá hodnotiaca správa IPCC je doteraz najkomplexnejším a najautoritatívnejším hodnotením klimatických zmien, ktoré poskytuje integrovaný vedecký, technický a sociálno-ekonomický pohľad na príslušné problémy a zároveň povzbudzuje na využívanie týchto informácií pri vytváraní a zavádzaní národných politík v oblasti klimatických zmien;

2.

je presvedčený, že veda dosahuje pokrok tým, že konfrontuje akceptované poznatky a hypotézy s konkurenčnými myšlienkami a uplatňuje postupy vzájomného hodnotenia; vyjadruje uznanie IPCC za jeho prácu a schopnosť zapojiť do nej prácu tisícov vedcov; domnieva sa, že IPCC by mal brať nové argumenty vážne, aby naďalej garantoval dôveryhodnosť a kvalitu svojho výskumu;

3.

považuje vedu o klimatických zmenách za dostatočne ustálenú a pripomína svoj záväzok voči strategickému cieľu EÚ obmedziť celosvetové zvýšenie priemernej teploty na menej ako 2°C oproti predindustriálnym úrovniam, čo sa dá podľa niekoľkých vedeckých správ pri atmosférickej koncentrácii skleníkových plynov 400 – 450 milióntin (ppm) ekvivalentu CO2 dosiahnuť s približne 50 %-nou pravdepodobnosťou a čo si podľa štvrtej hodnotiacej správy IPCC vyžiada, aby priemyselné krajiny do roku 2020 znížili svoje emisie skleníkových plynov o 25 – 40 % oproti úrovni v roku 1990; domnieva sa, že napriek tomu by sa celé úsilie o zníženie emisií malo zamerať na to, aby zvýšenie teploty ostalo hlboko pod hranicou 2°C, keďže už takáto úroveň oteplenia by mala zásadný vplyv na našu spoločnosť a životný štýl jednotlivcov a priniesla by aj významné zmeny ekosystémov a vodných zdrojov;

4.

zdôrazňuje, že nárast emisií skleníkových plynov zapríčinený ľudskou činnosťou bude mať dramatický vplyv na morské ekosystémy, morské zdroje a populácie rýb a dôjde k ich značnému ohrozeniu a že výrazné zmeny v teplote vody môžu viesť k presunu populácií morských organizmov (k migráciám) vrátane invázie cudzích druhov a vymiznutia pôvodných druhov;

5.

uznáva, že predpovede na rok 2050 jasne dokazujú, že treba začať konať už dnes; zdôrazňuje, že príležitosť na prijatie opatrení na zmiernenie klimatických zmien potrebných na splnenie cieľa 2 °C existuje len do polovice budúceho desaťročia;

6.

zdôrazňuje, že vedecké poznatky zo všetkých kontinentov a väčšiny oceánov dokazujú, že mnohé prírodné systémy už postihli regionálne klimatické zmeny spôsobené emisiami uhlíka z priemyselných krajín v minulosti; zdôrazňuje, že bolo vedecky dokázané, že hlavnou príčinou globálneho otepľovania je predovšetkým činnosť ľudí, a že úroveň získaných poznatkov dostatočným spôsobom dokazuje antropogénne narušenie zemskej atmosféry;

7.

zdôrazňuje, že predpokladané okyslenie oceánov spôsobené zvyšujúcou sa úrovňou CO2 môže mať veľmi vážne dôsledky pre morské ekosystémy, a vyzýva na ďalší výskum v tejto oblasti, ktorý by prehĺbil naše chápanie tohto problému a vyvodil závery pre politiku;

8.

je presvedčený, že trendy, ktoré možno pozorovať v súvislosti s teplotou, salinitou, hodnotou pH, chlorofylom a modelmi prúdenia vzduchu, sa stali zjavnými až po mnohých rokoch; zdôrazňuje potrebu vytvorenia súborov údajov a komplexného pozorovania dna morí a oceánov, ktoré by pomohli vysvetliť lokálne zmeny vplývajúce na rybolov, pretože od nich závisí naša schopnosť objasniť príčiny a dôsledky zmien ekosystému;

9.

zdôrazňuje, že vedecké výsledky jasne ukazujú, akým spôsobom budú klimatické zmeny v blízkej budúcnosti v jednotlivých regiónoch prebiehať, pričom sa ukazuje, že globálne otepľovanie je problémom rozvoja, ako aj životného prostredia na celom svete, a najviac zasiahne chudobných ľudí a rozvojové krajiny; domnieva sa, že prispôsobenie sa klimatickým zmenám zamerané na zvládnutie nevyhnutných dôsledkov globálneho otepľovania spôsobeného emisiami priemyselne rozvinutých krajín z minulosti je rovnako dôležité ako intenzívne úsilie o zmiernenie klimatických zmien s cieľom zabrániť ďalšiemu, už nezvládnuteľnému globálnemu otepľovaniu;

10.

zdôrazňuje, že tzv. body zlomu, medzi ktoré patrí okrem iného odumieranie amazonského pralesa, topenie grónskeho ľadovca a západoantarktického pevninského ľadovca, prudké slabnutie indického monzúnu a masívne uvoľňovanie metánu zo sibírskej tundry, sú ťažko predvídateľné, ale pri súčasných podmienkach zmeny klímy môžu všetky veľmi pravdepodobne dosiahnuť svoj kritický bod v priebehu tohto storočia; zdôrazňuje, že vyhnutie sa týmto zlomovým bodom si vyžiada výraznejšie úsilie o zmiernenie, než aké sa uvádza vo štvrtej hodnotiacej správe IPCC;

11.

v tejto súvislosti víta výsledok konferencií COP 13 a COP/MOP 3 vychádzajúci z uznávaného vedeckého poradenstva, a najmä harmonogram úloh z Bali, ktorý by sa mal hodnotiť na konferencii COP 14 v roku 2008 a ktorý by mal viesť k dohode o komplexnom režime do roku 2009; víta aj úlohu pridelenú skupine expertov na prenos technológií, ktorá má zhodnotiť nedostatky a prekážky využitia finančných zdrojov a prístupu k finančným zdrojom poskytovaným rozvojovým krajinám, ak sa zaviažu prijať na národnej úrovni vhodné merateľné, kontrolovateľné a overiteľné opatrenia na zmiernenie vplyvu; rovnako víta vytvorenie adaptačného fondu a zahrnutie lesov do novej dohody o ochrane klímy zameranej na to, aby sa zabránilo ďalšiemu odlesňovaniu a uhlíkovým emisiám z lesných požiarov a požiarov rašelinísk, ktoré spôsobujú aj miestnym spoločenstvám veľké škody vrátane vyvlastňovania pôdy prostredníctvom nelegálnych alebo pololegálnych postupov;

12.

nesúhlasí s vedecky nepodloženými snahami vykresliť výsledky štúdií o príčinách a dôsledkoch klimatických zmien za pochybné, neisté či otázne; chápe však, že vedecký pokrok bol vždy poznačený pochybnosťami, postupným odstraňovaním týchto pochybností a hľadaním vysvetlenia mimo hlavného vedeckého prúdu danej doby;

13.

preto verí, že ďalší výskum zameraný na lepšie pochopenie príčin a dôsledkov globálneho otepľovania je pre zodpovedné rozhodovanie nevyhnutný; domnieva sa však, že úroveň súčasných poznatkov postačuje na naliehavé vypracovanie politík, ktorými by sa dosiahlo zníženie emisií skleníkových plynov obmedzujúce zmenu klímy na +2 °C, a na prijatie opatrení zameraných na prispôsobenie sa súčasným klimatickým zmenám;

14.

zdôrazňuje potrebu ďalšej analýzy a výskumu dôsledkov zmien klímy, napríklad vplyvov na hospodársku konkurencieschopnosť, náklady na energie a sociálny rozvoj v Európe, úlohu využívania pôdy, lesy a odlesňovanie, úlohu morského prostredia a výpočet externých nákladov súvisiacich s podnebím pre priemysel, v neposlednom rade pre odvetvie dopravy, vrátane kvantifikácie vplyvov znečistenia z leteckej dopravy; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie štúdie s cieľom začleniť prispôsobovanie sa klimatickým zmenám a znižovanie rizika do opatrení politiky rozvoja a znižovania chudoby;

15.

prihovára sa za ďalší výskum dôsledkov politiky podpory biopalív a ich vplyvu na zvýšenú mieru odlesňovania, rozširovanie obrábanej pôdy a svetové zásoby potravín;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné skúmať fyziológiu a ekológiu morských rýb, najmä v tropických oblastiach, kde sa uskutočňuje pomerne málo výskumu; zdôrazňuje, že po získaní dostatočného množstva informácií budú vedci schopní poskytnúť presnejšie prognózy a vypracovať náležité riešenia; domnieva sa, že podrobenie všetkých vedľajších úlovkov vedeckej analýze by výrazne prispelo k rozsahu poznatkov; súčasne uznáva, že je potrebné pokračovať vo výskume vplyvu zmeny klímy na populácie morského vtáctva v súvislosti s nedostatkom potravy a jej vplyvom na rozmnožovanie a prežitie;

17.

domnieva sa, že sprostredkovanie vedeckých dôkazov o vplyve ľudskej činnosti na celosvetovú klímu musí byť hlavným prvkom širšieho úsilia o zvýšenie informovanosti verejnosti a následné získanie a udržanie jej podpory pre politické opatrenia zamerané na obmedzenie uhlíkových emisií, napríklad interakcie s rôznymi sociálnymi aktérmi, a to nielen v priemyselne rozvinutých krajinách, ale aj v rozvíjajúcich sa hospodárstvach; žiada IPPC, aby uverejnil zhrnutie svojich hodnotiacich správ verejnosti; ďalej sa domnieva, že je nevyhnutné zmeniť aj životný štýl jednotlivcov, a preto by sa informovanie o príčinách a dôsledkoch globálneho otepľovania malo stať súčasťou vzdelávacích programov;

18.

vyzýva preto vedeckú obec a politických predstaviteľov, aby so zreteľom na skutočnosť, že aj spoločenstvá s dobre rozvinutou schopnosťou prispôsobovať sa dôsledkom zmeny klímy sú naďalej zraniteľné voči extrémom a nepredvídateľným udalostiam, spojili sily pri zvyšovaní informovanosti a lobovaní za „malé veci, ktoré by mohli priniesť zmenu“;

19.

zdôrazňuje, že podrobné informácie potrebné na vzdelávanie o životnom štýle produkujúcom nízke uhlíkové emisie, vrátane napríklad vyhlásení o bilancii skleníkových plynov na spotrebnom tovare a zodpovedajúceho označovania, sú dnes veľmi slabo rozvinuté a musia sa v krátkom čase rozvinúť; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy by v ideálnom prípade mali vychádzať zo spoločných noriem a mali by zohľadňovať aj zahrnuté emisie skleníkových plynov plynúce z dovozu;

20.

vyzýva dočasný výbor pre klimatické zmeny, aby pokračoval vo svojej činnosti a aby na konci svojho mandátu predložil Európskemu parlamentu správu, ktorá bude podľa možností obsahovať odporúčania týkajúce sa opatrení alebo iniciatív, ako aj opatrení na prispôsobenie sa a zmiernenie dôsledkov, ktoré by EÚ mala prijať v súvislosti so svojou budúcou integrovanou politikou v oblasti klimatických zmien, v súlade s cieľom EÚ obmedziť celosvetové zvýšenie teploty pod 2 °C a v súlade so zisteniami a odporúčaniami štvrtej hodnotiacej správy IPPC;

21.

vyzýva Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby v súlade s odporúčaniami vedeckej obce obhajovali na najvyššej úrovni rokovania a dialóg o strategickom rozšírení vysoko prepracovaných stratégií, zásad a noriem EÚ alebo krajín mimo EÚ v oblasti vedeckého výskumu a opatrení na boj proti zmene klímy na všetky partnerské krajiny po celom svete;

22.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.