Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52008IP0213

Integrovaná námorná politika Európskej únie Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie (2008/2009(INI))

Ú. v. EÚ C 279E, 19.11.2009, p. 30–35 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/30


Integrovaná námorná politika Európskej únie

P6_TA(2008)0213

Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie (2008/2009(INI))

(2009/C 279 E/06)

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575 — SEK(2007)1283),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Závery z konzultácií o európskej námornej politike (KOM(2007)0574),

so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa spoločného trojstranného vyhlásenia, ktorým sa ustanovuje „Európsky námorný deň“ (SEK(2007)1631),

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria (KOM(2006)0275) a uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júla 2007 (1),

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 8. – 9. marca 2007, týkajúce sa prijatia dokumentu s názvom Akčný plán Európskej rady (2007 – 2009) – Energetická politika pre Európu,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom 20 20 do roku 2020 – Zmena klímy – príležitosť pre Európu (KOM(2008)0030),

so zreteľom na ustanovenia dohovoru o práci v námorníctve z roku 2006, ktorý Medzinárodná organizácia práce (MOP) prijala 23. februára 2006 a ktorý ako jeden dokument zahŕňa a upravuje pracovné dohovory v námorníctve prijaté MOP od roku 1919,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0163/2008),

A.

keďže oceány a moria sú základnými hospodárskymi a environmentálnymi faktormi EÚ; keďže EÚ disponuje prostredníctvom svojich pobrežných a najvzdialenejších regiónov pobrežím v dĺžke 320 000 km, na ktorom žije tretina obyvateľstva Európy,

B.

keďže námorný priemysel a služby, ako aj pobrežné regióny prispievajú k HDP EÚ dovedna 40 %,

C.

keďže zmena klímy predstavuje v 21. storočí najväčšiu výzvu pre všetky politiky; so zreteľom na skutočnosť, že táto zmena spôsobuje stúpanie hladiny mora, ktoré ohrozuje pobrežné regióny a ktoré môže nastať v obrovskom rozsahu a s veľmi vážnymi následkami pre obyvateľov,

D.

keďže prímorské regióny EÚ, a najmä jej najvzdialenejšie regióny, zohrávajú na jednej strane veľmi dôležitú úlohu v oblasti bezpečnosti pokiaľ ide o trestné činy, ako je nezákonné prisťahovalectvo, terorizmus a pašovanie, ale na strane druhej sú vystavené vplyvom špecifických prírodných katastrof,

E.

keďže sa v minulom roku zvýšil počet a frekvencia kriminálnych útokov proti rybárskym, obchodným a osobným plavidlám Spoločenstva v medzinárodných vodách v blízkosti afrického pobrežia, čo znamenalo značné ohrozenie životov členov posádok a malo výrazný negatívny vplyv na medzinárodný obchod;

1.

víta prijatie vyššie uvedených oznámení Komisie a akčný plán prezentovaný vo vyššie uvedenom pracovnom dokumente;

2.

potvrdzuje svoje uznesenie z 12. júla 2007 a víta skutočnosť, že Komisia aspoň do určitej miery prijala značnú časť požiadaviek Európskeho parlamentu;

3.

poukazuje na to, že mimoriadny námorný rozmer, ktorý pre EÚ predstavujú jej pobrežné a najvzdialenejšie regióny, ponúka výnimočné príležitosti pokiaľ ide o inováciu, výskum, životné prostredie a biodiverzitu, ktoré sa v rámci budúcej integrovanej námornej politiky EÚ musia zohľadniť a upozorňuje, že najvzdialenejšie regióny okrem toho poskytujú kvalitné komunikačné základne na účely dopravy a bezpečnosti v rámci EÚ a na globálnej úrovni;

4.

rozhodne podporuje úmysel Komisie lepšie využívať potenciál námornej dopravy na krátke vzdialenosti a vnútrozemskej vodnej dopravy medzi členskými štátmi a urýchlene ju integrovať do jednotného trhu a víta úmysel Komisie urýchliť svoje návrhy na vytvorenie spoločnej oblasti námornej dopravy spolu s komplexnou stratégiou námornej dopravy na roky 2008 – 2018;

5.

vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi sebou a so susednými krajinami, pokiaľ ide o využívanie programov TEN-T a iných európskych mechanizmov financovania (ako napríklad Marco Polo), s cieľom uskutočniť projekty morských diaľnic a sietí námornej dopravy na krátke vzdialenosti;

6.

víta zámer Komisie zlepšiť koordináciu s európskymi agentúrami zodpovednými za námorný dohľad, najmä s dôrazom na oblasť predchádzania protiprávnym činnostiam (obchodovanie s ľuďmi a drogami, nezákonné prisťahovalectvo a hrozby terorizmu) a osobitným zameraním na medzinárodné vody;

7.

víta iniciatívu Komisie na spustenie európskej siete námorného dohľadu a podporu zlepšeniu spolupráce medzi pobrežnými strážami členských štátov; vyzýva Komisiu, aby predložila výsledky štúdie uskutočniteľnosti o európskej pobrežnej stráži, ktorá sa mala zverejniť a prezentovať Európskemu parlamentu a Rade koncom roka 2006;

8.

zastáva názor, že námorné zoskupenia majú obzvlášť dobrú pozíciu na to, aby prispeli k dosiahnutiu integrovanej námornej politiky; vyzýva Komisiu, aby urýchlene spustila projekt európskej siete námorných zoskupení;

9.

podporuje návrh, ktorým sa ustanovuje Európsky námorný deň, ktorý sa bude sláviť každoročne 20. mája; domnieva sa, že takáto kampaň by sa mala využívať, aby sa aj mimo odbornej verejnosti a za účasti bežných občanov, škôl, univerzít a mimovládnych organizácií zdôrazňoval význam námornej politiky; pripomína Komisii jej návrh na udeľovanie ceny príkladným prímorským regiónom, ako spôsob podpory osvedčených postupov;

10.

celkovo je však presvedčený, že akčný plán obsahuje príliš málo praktických opatrení, a vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti ambicióznejšie využívala nástroje, ktoré jej na základe Zmlúv prináležia;

11.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že akčný plán sa zaoberá výzvami spojenými so zmenou klímy len nezáväzne; potvrdzuje svoj názor, že jednou z úloh európskej námornej politiky musí byť príprava na následky zmeny klímy a prispôsobenie sa im a urýchlené stanovenie potrebných zodpovedajúcich opatrení, a to najmä vzhľadom na topenie sa ľadovcov vedúce k zvyšovaniu hladiny morí, ako aj zvýšené riziko záplav v prístavoch a pobrežných regiónoch a v súvislosti s tým požaduje, aby všetky relevantné politiky, najmä politika týkajúca sa výskumu, v tomto zohrávali svoju úlohu;

12.

pripomína skutočnosť, že topenie sa ľadovcov spôsobuje nielen zvyšovanie hladiny morí, ale tiež nenapraviteľné škody na ľudských životoch a na faune a flóre, a preto víta zámer Komisie predložiť tzv. arktickú iniciatívu a vyzýva vedeckú komunitu a osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí, aby ďalej skúmali možnosti ochrany ľadovej prikrývky na póloch;

13.

zdôrazňuje, že spoľahlivé spravovanie morí vyžaduje náležitý prístup k pobrežným oblastiam a že stavebné projekty v pobrežných oblastiach EÚ musia v každom prípade zohľadňovať dôsledky zmeny klímy, výsledné zvyšovanie hladiny mora, piesočnú eróziu a rastúci počet i silu búrok;

14.

podporuje ciele Európskej rady z marca 2007 znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov na polovicu a potvrdzuje svoju požiadavku, aby námorná politika výraznou mierou prispievala k znižovaniu týchto emisií, okrem iného začlenením lodnej dopravy do systému obchodovania s emisiami a posilnením výskumného úsilia vedúceho k využívaniu morí ako obnoviteľného zdroja energie a so zreteľom na rozvoj ekologickejších nových technológií pohonu lodí; je presvedčený, že vedúca úloha Európy v boji proti zmene klímy by mohla posilniť a rozšíriť jej vedúcu úlohu aj v oblasti technológií a výskumu súvisiacich so životným prostredím;

15.

dôrazne vyzýva Komisiu, aby ambicióznejšie bojovala proti emisiám síry a oxidov dusíka, ako aj tuhému odpadu z lodí; v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO), a vyzýva najmä na:

zavedenie emisných noriem oxidov dusíka pre lode, ktoré využívajú prístavy EÚ,

označenie Stredozemného mora, Čierneho mora a severovýchodného Atlantiku za oblasti kontroly emisií síry (SECA) podľa Medzinárodného dohovoru na zabránenie znečisťovania z lodí (dohovor MARPOL),

zníženie maximálneho povoleného obsahu síry v lodných palivách z 1,5 % na 0,5 % v prípade osobných lodí plaviacich sa v oblasti SECA,

zavedenie daňových opatrení, akými sú dane alebo poplatky za emisie oxidu siričitého a oxidov dusíka z lodí a označenie spôsobov uloženia týchto opatrení a poplatkov všetkým lodiam kotviacim v prístavoch Spoločenstva alebo plaviacim sa vo vodách členských štátov EÚ bez ohľadu na vlajku, pod ktorou sa plavia,

podporu zavedenia odlíšených poplatkov za používanie prístavov a plavebných dráh so zvýhodnenými podmienkami pre lode s nízkymi emisiami oxidu siričitého a oxidov dusíka,

postupné zavedenie požiadavky, aby lode kotviace v prístavoch využívali elektrickú energiu z pozemných zdrojov,

predloženie návrhu smernice EÚ o kvalite lodných palív;

16.

víta opatrenia, ktoré boli prijaté v oblasti satelitného monitorovania nekontrolovaného vypúšťania odpadov do mora, ktoré vykonávajú niektoré plavidlá; žiada, aby plavidlá museli na základe legislatívnych predpisov používať zariadenia typu čiernej skrinky, do ktorých by nebolo možné zasahovať (a ktoré by boli patentované) a ktoré umožnia v krátkych intervaloch zaznamenávať množstvo a druh kvapalín napúšťaných alebo vypúšťaných z nádrží a podpalubia; domnieva sa, že kontrolou týchto záznamov by sa mohlo zistiť, či došlo k nekontrolovanému a nezákonnému vypusteniu znečisťujúcich ropných látok;

17.

opätovne vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vzhľadom na skutočnosť, že znečistenie ovzdušia ovplyvňuje život v mnohých prístavných mestách a regiónoch, poskytli výrazne vyššie stimuly pre dodávky elektrickej energie z pozemných zdrojov lodiam v prístavoch; vyzýva preto na predloženie zmeny a doplnenia k smernici Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (2), podľa ktorého by členské štáty, ktoré využívajú oslobodenie od dane z olejov zo zásobníkov podľa článku 14 uvedenej smernice, museli v rovnakej miere z daňovej povinnosti vyňať elektrickú energiu z pozemných zdrojov; zdôrazňuje, že rovnaké daňové podmienky pre používanie elektrickej energie a oleja zo zásobníkov by boli veľkým stimulom pre investície prístavov a majiteľov lodí do dodávok elektrickej energie lodiam kotviacim v prístavoch, ktorými by pomohli znížiť znečistenie ovzdušia v prístavných mestách;

18.

opäť poukazuje na skutočnosť, že značnú časť celkového znečistenia mora tvorí znečistenie pochádzajúce z pevniny a že Komisia sa touto témou doteraz nezaoberala; opakuje preto svoju požiadavku, aby Komisia predložila akčný plán na zníženie tohto znečistenia a zdôrazňuje svoju požiadavku, aby členské štáty bezodkladne transponovali príslušné právne predpisy, ako napríklad rámcovú smernicu o vode (3) do vnútroštátneho práva; zdôrazňuje, že k transpozícii rámcovej smernice o vode patrí takisto akčný plán na identifikáciu a odstránenie zvyškov munície z minulých vojen v Severnom a Baltskom mori;

19.

nalieha na Komisiu, aby pomohla členským štátom začať realizovať plán prieskumu a mapovania stroskotaných lodí a podmorských archeologických nálezísk, keďže tvoria súčasť historického a kultúrneho dedičstva Spoločenstva, a tak umožniť poznávanie a štúdium týchto nálezísk a pomôcť zabrániť ich vykrádaniu, čím sa umožní ich riadne zachovanie;

20.

naliehavo žiada zúčastnené inštitúcie, aby čo najskôr prijali námorný balík Erika III a vyzýva členské štáty, aby tento balík opatrení bezodkladne vykonali s cieľom zabezpečiť právne prostriedky, ktoré by zabránili haváriám alebo odstránili následky nehôd alebo incidentov s katastrofálnymi účinkami na rozvoj prímorských oblastí, túto potrebu potvrdzujú napríklad havárie tankerov Erika a Prestige;

21.

domnieva sa, že rámcová smernica o námornej stratégii (4) by mala tvoriť environmentálny základ integrovanej námornej politiky EÚ; konštatuje, že podľa smernice by regióny, v ktorých je stav mora kritický, mali vypracovať a rýchlejšie realizovať opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia; zdôrazňuje, že v takýchto regiónoch je obzvlášť dôležité, aby Komisia koordinovala rôzne sektory, programy a stratégie a aby poskytla dostatočnú finančnú podporu; upozorňuje, že dosiahnutie takejto integrovanej námornej politiky si vyžaduje, aby do nej boli zahrnuté oblasti činnosti ako je poľnohospodárstvo, hospodárstvo odpadových vôd, doprava a výroba energie; domnieva sa, že tieto regióny môžu predstavovať pilotné oblasti skutočnej a plne integrovanej námornej politiky;

22.

víta zoznam Komisie, pokiaľ ide o výnimky pre námorníkov v rôznych oblastiach európskych sociálnych a pracovných ochranných predpisov (napríklad smernica 98/59/ES (5) o hromadnom prepúšťaní, smernica 2001/23/ES (6) o zachovaní práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, smernica 2002/14/ES, (7) ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami, ako aj smernica 96/71/ES (8) o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb); navrhuje prepracovanie týchto smerníc v užšej spolupráci so sociálnymi partnermi;

23.

nalieha na tie členské štáty, ktoré ešte tak neurobili, aby čo najskôr ratifikovali dohovor o práci v námorníctve z roku 2006, ktorý bol prijatý s cieľom zlepšiť životné a pracovné podmienky námorníkov a aktualizáciou a kodifikáciou celého súboru platných medzinárodných pracovných štandardov zabrániť nekalej súťaži v námornej doprave;

24.

nalieha na Komisiu, aby aktualizovala smernicu 1999/95/ES (9) o pracovnom čase námorníkov a právne predpisy o otázkach spadajúcich do zodpovednosti Komisie, ktoré na úrovni Spoločenstva nie sú pokryté alebo sú pokryté len čiastočne, napríklad pravidlá upravujúce činnosť agentúr dočasného náboru pracovníkov alebo právo zamestnancov na obdržanie podpísanej pracovnej zmluvy;

25.

nazdáva sa, že zapojenie regionálnych a miestnych partnerov je dôležitou podmienkou úspechu námornej politiky; trvá na tom, že prostredníctvom podpory koordinovaných stratégii na posilnenie rozvoja a konkurencieschopnosti a účinnejšieho spojenia rôznych úrovní riadenia je potrebná užšia spolupráca a vzájomné prepojenie európskych pobrežných oblastí;

26.

opäť vyzýva na pokračovanie v tomto prístupe k integrovanej námornej politike EÚ v budúcnosti a vyzýva Komisiu, aby posilnila jej politický rámec, ako aj územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť umožňujúc napojenie na vnútrozemskú Európu a jej základné politiky; navrhuje uverejňovanie správy o európskej námornej politike každé dva roky, ako aj pravidelnú verejnú výmenu názorov so všetkými zúčastnenými stranami; vyzýva budúce predsedníctva Rady, aby sa v rámci svojho pracovného programu venovali námornej politike; okrem toho požaduje, aby Komisia každý rok jasne identifikovala všetky projekty financované z prostriedkov EÚ, ktoré sa týkajú mora;

27.

víta iniciatívu Komisie na usporiadanie rokovaní v záujme lepšieho riadenia spoločného využívania morí s tretími krajinami a dôrazne podporuje rozšírenie spolupráce so susednými krajinami v oblasti ochrany morí nad rámec súdnych právomocí jednotlivých štátov;

28.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci organizácií OSN a IMO aktívne podporovali iniciatívu niektorých členských štátov, ktorej cieľom je rozšírenie práva na prenasledovanie na mori a vo vzduchu aj na teritoriálne vody pobrežných štátov pod podmienkou, že príslušné štáty s tým súhlasia, a aby vypracovali mechanizmus vzájomnej pomoci zameranej proti prípadom námorného pirátstva;

29.

žiada Komisiu, aby pri najbližšej príležitosti vypracovala v rámci novej integrovanej námornej politiky systém Spoločenstva pre koordináciu a vzájomnú pomoc, ktorý by umožnil, aby vojenské plavidlá plaviace sa pod vlajkou členského štátu v medzinárodných vodách chránili rybárske a obchodné plavidlá iných členských štátov;

30.

domnieva sa, že komplexná európska stratégia morského a námorného výskumu má veľký význam a musí sa riadne financovať, a to už v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, ako aj v rámci budúcich programov;

31.

vyjadruje svoju podporu riadnemu zohľadneniu námornej politiky v rozpočte EÚ a nástrojoch po roku 2013 a žiada, aby sa to odrazilo v zhrnutiach v pravidelných správach o európskej námornej politike;

32.

takisto víta odporúčanie Európskej rady zo 14. decembra 2007, podľa ktorého by sa námorná politika mala prispôsobiť rôznym osobitostiam členských štátov a prímorských oblastí vrátane pobrežných oblastí, ostrovov a najvzdialenejších regiónov;

33.

so záujmom očakáva, že Komisia zverejní časový plán, ktorý členským štátom uľahčí rozvoj námorného územného plánovania, pričom však uznáva právomoci členských štátov v tejto oblasti; zdôrazňuje potrebu zachovať hospodárske, sociálne, územné a environmentálne hľadiská v optimálnej rovnováhe;

34.

poukazuje na to, že mimoriadny námorný rozmer, ktorý pobrežné oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny predstavujú pre EÚ, vytvára výnimočné príležitosti, pokiaľ ide o inováciu, výskum, životné prostredie, biodiverzitu, rozvoj inovatívnych námorných technológií a iné oblasti, a že tieto oblasti sa v rámci budúcej integrovanej námornej politiky musia využívať; uznáva dôležitosť zakladania centier najvyššej kvality a odporúča podnecovať a podporovať univerzitné výskumné centrá, ktoré už existujú v pobrežných oblastiach;

35.

poukazuje na význam energie z morských vĺn ako čistého alternatívneho zdroja energie a vyzýva Komisiu, aby túto formu energie zahrnula do budúcich akčných plánov;

36.

domnieva sa, že základným cieľom integrovanej námornej politiky EÚ v oblasti rybolovu musí byť podpora modernizácie a trvalo udržateľného, vyváženého a nediskriminačného rozvoja tohto odvetvia v celej EÚ, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť sociálno-ekonomickú životaschopnosť a udržateľnosť zdrojov, ako aj zásobovanie obyvateľstva rybami, udržanie pracovných miest a zlepšenie životných podmienok rybárov;

37.

domnieva sa, že spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva (SPRH) doteraz neriešila uspokojivo trvalo udržateľný charakter morských zdrojov ani hospodársku životaschopnosť rybárskych flotíl a pobrežných komunít v EÚ a že by bolo potrebné vypracovať integrovanú námornú politiku EÚ, aby sa odstránili nedostatky v SPRH, akými sú nadmerná centralizácia a neschopnosť zohľadňovať regionálnu rôznorodosť vôd EÚ;

38.

domnieva sa, že zvýšenie počtu a zlepšenie kvality námorných pracovných príležitostí najmä v odvetví rybolovu závisí aj od zaručenia spravodlivého a primeraného príjmu a uspokojivých pracovných podmienok (najmä z hľadiska zdravia a bezpečnosti) a od prístupu k odbornej príprave pre pracovníkov v tomto odvetví;

39.

žiada členské štáty, aby pristúpili k vzájomnému uznávaniu osvedčení vydávaných v rámci stredného odborného vzdelania pre funkcie kormidelníkov a mechanikov rybárskych plavidiel;

40.

pripomína potrebu mechanizmov poskytovania pomoci alebo kompenzácií pre rybárov, ktorí sú postihnutí sociálno-ekonomickými dôsledkami prijatých opatrení na obnovu zásob rýb alebo ochranu ekosystémov, najmä v najviac znevýhodnených regiónoch a spoločenstvách a v najvzdialenejších regiónoch;

41.

potvrdzuje, že je potrebné viac podporovať vedecký výskum, ktorý sa realizuje v odvetví rybolovu v jednotlivých členských štátoch, najmä v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti;

42.

žiada, aby bola poskytnutá pomoc Spoločenstva na vykonávanie účinných opatrení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie primeraných prostriedkov pre evakuáciu, pomoc posádkam a ich záchranu;

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0343.

(2)  Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.

(3)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(4)  Prijaté texty, 11. decembra 2007, P6_TA(2007)0595.

(5)  Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16.

(6)  Ú. v. ES L 82, 22.3 2001, s. 16.

(7)  Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.

(8)  Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 14, 20.1.2000, s. 29.


Top