29.10.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 259/77

---

Reforma Svetovej obchodnej organizácie

P6_TA(2008)0180

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie (2007/2184(INI))

(2009/C 259 E/14)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 1999 o tretej ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Seattli (1), z 25. októbra 2001 o otvorenosti a demokracii v medzinárodnom obchode (2), z 13. decembra 2001 o schôdzi WTO v Katare (3), z 25. septembra 2003 o piatej ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Cancúne (4), z 12. mája 2005 o hodnotení rokovaní z Dohy v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004 (5), z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu (6) a zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dohy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu (7),

—	so zreteľom na záverečné vyhlásenia zo zasadnutí parlamentnej konferencie o Svetovej obchodnej organizácii (WTO), ktoré boli prijaté 18. februára 2003 v Ženeve, 12. septembra 2003 v Cancúne, 26. novembra 2004 v Bruseli, 15. decembra 2005 v Hongkongu a 2. decembra 2006 v Ženeve,

—	so zreteľom na Dohodu z Marakešu o založení Svetovej obchodnej organizácie,

—	so zreteľom na vyhlásenia ministerskej konferencie WTO, ktoré boli prijaté v Dohe 14. novembra 2001 a v Hongkongu 18. decembra 2005,

—	so zreteľom na správu poradného výboru pod vedením Petra Sutherlanda z januára 2005 o budúcnosti WTO (8),

—	so zreteľom na správu WTO z roku 2004 o svetovom obchode,

—	so zreteľom na odsek 56 vyhlásenia z Hongkongu o krokoch potrebných na zabezpečenie plnej účasti a podpory kľúčových agentúr OSN vrátane Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v procese WTO a v prebiehajúcich rokovaniach,

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj a Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0104/2008),

A.

keďže WTO zohráva kľúčovú úlohu medzi multilaterálnymi organizáciami, ktoré prispievajú k riadeniu hospodárstva na medzinárodnej úrovni, lepšiemu riadeniu globalizácie a spravodlivejšiemu rozdeleniu jej prínosov a spoločne sa musia usilovať o plnenie cieľov milénia v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

B.	keďže súčasné kolo rokovaní WTO bolo pri jeho začatí v roku 2001 v Dohe, v Katare, oficiálne nazvané Rozvojová agenda z Dohy, zdôrazňujúc, že je prvoradé pomáhať rozvojovým a chudobným krajinám, aby získali viac z liberalizácie obchodu,

C.	keďže EÚ pripisuje prvoradý význam zachovaniu toho, čo bolo doteraz dosiahnuté prostredníctvom mnohostranného obchodného systému a aj naďalej je odhodlaná podieľať sa na úspechu kola rokovaní v Dohe,

D.	keďže snahy úspešne zavŕšiť toto kolo rokovaní aj napriek problémom v rokovaniach pokračujú a je treba ich podporovať,

E.	keďže rôzne bilaterálne a regionálne obchodné rokovania, ktoré EÚ začala nedávno viesť s rôznymi partnermi po celom svete, sú doplnkovými rokovaniami a nie alternatívou k ukončeniu kola rokovaní v Dohe,

F.	keďže odhliadnuc od bezprostredných obáv týkajúcich sa uzavretia kola rokovaní a od kritiky jednotlivých stanovísk k rôznym témam rokovaní je už teraz potrebné pripravovať sa na obdobie po skončení rokovaní v Dohe,

G.

keďže poradný výbor na čele s Petrom Sutherlandom ešte v roku 2004 vypracoval dôležitú úvahu o budúcnosti WTO a o inštitucionálnych problémoch, ktorým táto organizácia čelí, a keďže sa však neuskutočnili žiadne konkrétne kroky v nadväznosti na odporúčania obsiahnuté v správe, ktorú uvedený poradný výbor predložil generálnemu riaditeľovi WTO v januári 2005,

H.	keďže s ohľadom na najnovší vývoj je nevyhnutné znovu začať diskusiu a zásadne prehodnotiť niektoré aspekty fungovania WTO s cieľom zvýšiť efektivitu a zároveň legitimitu tejto organizácie,

I.	keďže inštitucionálna diskusia vo WTO, ktorú požaduje Európsky parlament, nie je nijako v rozpore s pokračovaním a prípadným ukončením kola rokovaní v Dohe,

1.   znovu vyzýva všetky zúčastnené strany, najmä rozvíjajúce sa ekonomiky, aby prejavili flexibilitu s cieľom umožniť ďalšie pokračovanie rokovaní v Dohe a dospieť k úplnej a vyváženej dohode, ktorá by podporila oživenie medzinárodného obchodu a svetového rastu a zároveň rozvoj najmenej rozvinutých krajín planéty;

2.   okrem toho sa domnieva, že je potrebnejšie ako kedykoľvek doteraz znovu sa zamyslieť nad rozhodovacím procesom, mandátom, fungovaním a budúcnosťou WTO v záujme prípadnej reformy tejto organizácie;

3.   žiada Komisiu, aby čo najskôr prejavila v Ženeve výraznú iniciatívu o opätovné začatie tejto diskusie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti nadviazala neformálne kontakty s ďalšími členmi WTO, ktorí by mohli takúto iniciatívu podporiť, ako aj s generálnym riaditeľom tejto organizácie, a aby mu do konca roku 2008 podala správu o výsledku týchto konzultácií;

4.   víta zásadnú reformu WTO a znovu pripomína význam obchodu ako účinného nástroja rozvoja a znižovania chudoby; zdôrazňuje význam multilateralizmu ako mechanizmu podpory voľného a spravodlivého obchodu a pri napĺňaní rozvojových cieľov milénia prijatých OSN;

5.   domnieva sa, že silná WTO s medzinárodným obchodným systémom založeným na pravidlách poskytuje rozvojovým krajinám príležitosti odstraňovať chudobu; ľutuje, že rozvojové krajiny sa pri rokovaniach ocitajú v dôsledku obmedzených zdrojov v nevýhode; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať posilnenie sekretariátu WTO, ako aj zvýšenie prostriedkov technickej podpory, a to najmä pre rozvojové členské krajiny WTO, aby im umožnila riešiť ich osobitné záujmy;

6.   zdôrazňuje, že WTO je jediná celosvetová organizácia, ktorá sa zaoberá určovaním pravidiel, a pritom nepatrí medzi organizácie OSN, a že určovanie pravidiel WTO sa samo obmedzuje len na otázky obchodnej politiky; vyzýva Komisiu, aby zaradila túto štrukturálnu dilemu medzi dôležité body programu reformy WTO;

7.   je toho názoru, že navrhovaný postup by sa mal v prvom rade týkať samotného účelu multilaterálneho obchodného systému v snahe zabezpečiť súlad s činnosťou ostatných medzinárodných organizácií a vzájomnú podporu; považuje predovšetkým za dôležité posilniť koordináciu činností WTO s činnosťami MOP, Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Rozvojového programu OSN (UNDP), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) a Kjótskeho programu o obnoviteľných zdrojoch energie; v tejto súvislosti je presvedčený o tom, že MOP by mala mať štatút pozorovateľa vo WTO a že by sa mal zriadiť výbor pre obchod a dôstojnú prácu podľa vzoru výboru pre obchod a životné prostredie;

8.   žiada, aby sa starostlivo posúdila otázka lepšieho prispôsobenia neobchodných záujmov v rámci rozsahu pravidiel WTO s cieľom umožniť členom usilovať sa o legitímne politické ciele a zároveň chrániť prístup na trh; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že úsilie o prispôsobenie medzinárodných noriem by mala silne podporovať EÚ a že by sa mala zabezpečiť potrebná pomoc rozvojovým krajinám, aby tieto normy spĺňali;

9.   žiada, aby sa v rámci OSN a v spolupráci s WTO preskúmali možnosti nadviazania nových vzťahov medzi multilaterálnymi organizáciami s cieľom zabezpečiť koherentnosť ich činností a rôznych medzinárodných regulačných dohôd a dohovorov v prospech trvalo udržateľného rozvoja a odstránenia chudoby;

10.   zastáva názor, že najnáročnejšou požiadavkou pre koherentnosť medzi systémom OSN a WTO bude potreba, aby WTO zabezpečila plné dodržiavanie právnych predpisov o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych noriem v obchodných pravidlách;

11.   podporuje prístup založený na stimuloch, ktorý sa týka dodržiavania environmentálnych a sociálnych noriem členmi WTO, ale zároveň žiada, aby sa preskúmali kompatibilné opatrenia WTO na riešenie sociálneho a environmentálneho dampingu;

12.   podporuje analýzu sociálnych, rodových a environmentálnych záujmov vrátane zamestnanosti, práv zamestnancov a súvisiacich ustanovení pri revízii budúceho mechanizmu skúmania obchodnej politiky členmi WTO;

13.   vyzýva účastníkov diskusie, aby sa zamysleli nad obmedzeniami prístupu k obchodným rokovaniam formou dlhodobých kôl, v rámci ktorých sa všetky členské krajiny WTO zúčastňujú na diskusii na celý rad tém na základe tzv. jednotného záväzku; uznáva historický prínos tohto prístupu pri zavádzaní a rozvíjaní mnohostranného obchodného systému a pri zohľadňovaní postupnej liberalizácie, obojstranných a vzájomne prínosných záväzkov; domnieva sa však, že v oblastiach, v ktorých sa dosiahol dostatočný pokrok (ako je tomu v prípade zjednodušenia obchodu), by sa v budúcnosti mali použiť iné, pružnejšie a účinnejšie metódy;

14.   domnieva sa, že inštitucionálna štruktúra WTO by sa mohla zlepšiť, ak by sa viac rozlišovalo medzi činnosťami, ktoré súvisia s rokovaním o nových pravidlách a záväzkoch, a činnosťami, ktoré sa týkajú vykonávania existujúcich dohôd; zdôrazňuje dôležitosť druhého uvedeného typu činností, od ktorých by členovia WTO v žiadnom prípade nemali upustiť, pokiaľ ide o zdroje a politickú pozornosť;

15.   navrhuje, aby sa pravidelne prehodnocovala relevantnosť a použiteľnosť platných multilaterálnych obchodných pravidiel v snahe o ich prípadnú úpravu;

16.   žiada nové definovanie úlohy a formátu ministerskej konferencie; konštatuje, že členovia krajiny WTO majú sklony uprednostňovať neformálnejšie spôsoby koordinácie a rozhodovania na tejto úrovni a poznamenáva, že v roku 2007 nebola zvolaná ani jedna ministerská konferencia, a to napriek tomu, že frekvencia týchto stretnutí je výslovne uvedená v ustanoveniach Dohody z Marakešu; vyzýva členov WTO, aby si z tohto vývoja vzali ponaučenie;

17.   upozorňuje na význam parlamentného rozmeru WTO z hľadiska posilnenia demokratickej legitimity a transparentnosti rokovaní WTO; zdôrazňuje dôležitosť práce, ktorú vykonala Parlamentná konferencia o WTO, ktorú usporiadali Európsky parlament a Medziparlamentná únia (MPÚ), pričom jej aktivity by mohli byť zintenzívnené;

18.   pripomína, že poslanci ako volení zástupcovia občanov majú významnú úlohu v obchodných rokovaniach, a najmä v rokovaniach WTO;

19.   vzhľadom na nedostatok demokratickej zodpovednosti a legitimity WTO zdôrazňuje potrebu vytvoriť parlamentné zhromaždenie WTO s konzultačnými právomocami a víta každú reformu, ktorá posilní väzby poslancov na WTO;

20.   vyzýva členov WTO, aby dostatočne podporovali svojich poslancov v účasti na rozvoji parlamentného rozmeru vo WTO; naliehavo žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti prevzala iniciatívu vo WTO; zdôrazňuje, že kým WTO nepreberie túto zodpovednosť, parlamentný rozmer WTO bude zaručovať Parlamentná konferencia o WTO, ktorú zorganizuje Európsky parlament spoločne s Medziparlamentnou úniou;

21.   vyzýva na zavedenie demokratickejšieho systému prijímania rozhodnutí vo WTO, v rámci ktorého by sa zohľadňovali stanoviská všetkých členov, medzi ktorými sú krajiny na rôznom stupni vývoja;

22.   nepokladá za realistické ani za žiaduce, aby sa znovu spochybnila zásada konsenzu v rozhodovacom procese WTO, ktorá zaručuje na rozdiel od väčšinového (váženého) hlasovania, rovnosť všetkých členov; je však toho názoru, že by sa mohli preskúmať rôzne spôsoby, ako v jednotlivých prípadoch uľahčiť dosiahnutie takéhoto konsenzu;

23.   berie na vedomie návrhy vyššie uvedenej Sutherlandovej správy týkajúce sa viacstranného prístupu a využitia dohôd s možnosťou účasti/neúčasti (opt-in/opt-out) v prípadoch, keď nie je možné dosiahnuť konsenzus; opäť však potvrdzuje svoju oddanosť multilateralizmu a upozorňuje, že plurilateralizmus nemusí byť pre rozvojové krajiny vždy prínosný a môže zvýšiť zaostávanie rozvojových krajín za rozvinutými štátmi;

24.   všíma si, že v rámci WTO rastie počet neformálnych skupín združujúcich väčší či menší počet členov WTO s určitými spoločnými záujmami, týkajúcimi sa či už niektorého sektoru alebo regiónu, a taktiež si všíma často užitočnú úlohu, ktorú tieto skupiny zohrávajú pri formovaní stanovísk a vytváraní kompromisov; vyzýva členov WTO, aby zvážili možnosť vytvoriť lepší rámec utvárania a fungovania takýchto skupín v snahe dosiahnuť transparentnosť a účinnosť a poskytnúť im prostriedky potrebné na vykonávanie ich činností;

25.   pripomína, že pri akejkoľvek reforme mnohostranného obchodného systému je potrebné vziať náležite do úvahy rovnakú a skutočnú účasť všetkých členov, najmä najmenej rozvinutých krajín;

26.   domnieva sa, že je kľúčové posilniť aktívnu účasť rozvojových krajín, a to tak, aby sa cítili v plnej miere zastúpené v procese rokovaní a aby boli schopné identifikovať, vyjadrovať a brániť svoje vlastné obchodné záujmy, napríklad zavedením systému zastúpenia podľa koalícií a nie pevne stanovených skupín krajín, ako aj pridelením dostatočných prostriedkov na rozvoj know-how a technických kapacít týchto krajín; zdôrazňuje, že rozvojové krajiny potrebujú primerané prostriedky aj na efektívne uplatňovanie pravidiel WTO, prispôsobenie sa reformám, a tým na lepšiu integráciu do systému svetového obchodu;

27.   nalieha, aby sa vyvinulo úsilie na zlepšenie účasti a zastúpenia rozvojových krajín vo výkonných radách, ako aj na posilnenie ich vnútorného systému podávania správ, transparentnosti a dobrej správy;

28.   víta návrh uvedený v Sutherlandovej správe na zahrnutie dohôd o financovaní technickej pomoci medzi zmluvné práva pre najmenej rozvinuté krajiny s cieľom umožniť im zmysluplne sa zapojiť do mnohostranného obchodného systému; zdôrazňuje zásadný význam budovania kapacít rozvojových krajín, aby sa posilnila ich schopnosť rokovať, identifikovať potreby a stratégie a plniť záväzky WTO;

29.   domnieva sa, že stále sa vracajúca otázka vytvorenia určitej „užšej rady“ alebo „riadiaceho výboru“ WTO, ktorý by pripravoval a uľahčoval rozhodnutia na základe konsenzu na úrovni Generálnej rady, by si zaslúžila dôkladnejšie preskúmanie; zamýšľa sa však nad tým, ako by sa mohla dosiahnuť reprezentatívnosť na základe jednotlivých prípadov a trvá na tom, že je potrebné, aby bol takýto orgán zodpovedný voči všetkým členom WTO a aby bol vnútorne transparentný;

30.   zdôrazňuje, že úloha sekretariátu WTO je zásadná a domnieva sa, že je dôležité pomerné zastúpenie úradníkov z rozvinutých a rozvojových krajín, aby sekretariát mohol vykonávať svoj mandát efektívnejšie;

31.   želá si, aby sa dôkladne preskúmala otázka úlohy sekretariátu WTO a generálneho riaditeľa; zamýšľa sa nad obmedzeniami príliš striktného uplatňovania zásady riadenia systému vládami členských štátov WTO (tzv. koncept member driven organisation); považuje za potrebné posilniť finančné prostriedky a ľudské zdroje sekretariátu WTO; konštatuje však, že zaručenie právomoci iniciatívy orgánom WTO s cieľom podporiť kolektívny záujem nastoľuje otázku demokratickej legitimity, zodpovednosti a transparentnosti;

32.   navrhuje, aby sa sekretariátu WTO ponechala určitá voľnosť, vďaka ktorej by mohol vyvíjať iniciatívy v záujme inštitúcie, navrhovať kompromisy v prípade blokovania rokovaní alebo dokonca riadiť práce niektorých orgánov v záujme kontinuity a nestrannosti; zdôrazňuje nevyhnutnosť doplniť tieto návrhy o vážne prehodnotenie spôsobov prijímania členov sekretariátu a o primeranosti jeho zdrojov vo vzťahu ku zvereným úlohám;

33.   je presvedčený o tom, že chýbajúce dostatočné rozlišovanie medzi rozvojovými krajinami môže aj napriek veľkým rozdielom v úrovniach ich hospodárskeho rozvoja a ich osobitných potrebách predstavovať prekážku pri prijímaní účinných opatrení v prospech týchto krajín v súlade s cieľom kola rokovaní v Dohe a škodí rozvojovým krajinám, ktoré sú najviac v núdzi; naliehavo žiada vyspelejšie rozvojové krajiny, aby prevzali svoju časť zodpovednosti už v prebiehajúcom kole a poskytli príspevky, ktoré zodpovedajú ich úrovni rozvoja a (sektorovej) konkurencieschopnosti;

34.   domnieva sa, že význam WTO z pohľadu rozvoja v zásadnej miere závisí od prepracovania osobitného a diferencovaného prístupu; jeho súčasťou by mala byť nová diferenciácia rozvojových krajín v rámci WTO a postoj k osobitnému a diferencovanému prístupu vychádzajúci skôr z rozvojových potrieb jednotlivých krajín, ako z kategórií, v ktorých sa nachádzajú; odporúča, aby sa pri rozdeľovaní krajín používali účinné kritériá a aby sa okrem rastu HDP zohľadnili aj ukazovatele ako index ekonomickej zraniteľnosti a index obchodu a rozvoja;

35.   domnieva sa, že by bolo potrebné vážne preskúmať otázku zaraďovania nielen rozvojových krajín, ale aj všetkých ostatných členov WTO do skupín alebo podskupín na základe objektívnych kritérií, ktoré nesúvisia výlučne s hrubým domácim produktom, s cieľom uplatňovať existujúce dohody alebo dohody, o ktorých sa ešte len rokuje, na základe takéhoto rozlíšenia;

36.   domnieva sa, že transparentnosť pri vypracúvaní a uskutočňovaní obchodných politík je legitímnou požiadavkou spoločnosti, občanov a poslancov; víta skutočný pokrok, ktorý WTO dosiahla v oblasti vonkajšej transparentnosti od svojho založenia v roku 1995, ako aj efektivitu jej komunikačnej politiky; zdôrazňuje, že pre hospodárske subjekty a všetkých zúčastnených aktérov občianskej spoločnosti je dôležité mať stály prístup ku kvalitným informáciám o multilaterálnych obchodných pravidlách a o ich skutočnom uplatňovaní, ako aj o všetkých výnimkách vzťahujúcich sa na jednotlivých členov WTO;

37.   podporuje návrhy generálneho riaditeľa WTO, ktoré majú posilniť mechanizmy týkajúce sa tzv. aktívnej transparentnosti, ako aj ďalšieho sledovania a účinnej kontroly uplatňovania pravidiel a záväzkov členov WTO v záujme ich účinného a úplného vykonávania; vyzýva WTO, aby ďalej vyvíjala snahy v tejto oblasti a žiada členov WTO, aby jej na tento účel poskytli dostatočné prostriedky;

38.   pripomína, že Dohovor o urovnávaní sporov je už od roku 1997 predmetom rokovaní, ktoré by mali vyjasniť niektoré z jeho pravidiel a zlepšiť jeho uplatňovanie; ľutuje, že tieto rokovania doteraz ešte nepriniesli žiadne výsledky; podporuje návrh EÚ na posilnenie autonómie orgánov pre urovnávanie sporov;

39.   je priaznivo naklonený tomu, aby sa v rámci postupu urovnávania sporov, vzhľadom na jeho súdny charakter, dôležité stretnutia so zúčastnenými stranami, osobitnými skupinami a odvolacím orgánom odteraz konali verejne, ako je to zvykom pri súdnych konaniach, a aby boli dokumenty, najmä oznámenia zúčastnených strán alebo odborníkov, prístupné verejnosti, s výnimkou zriedkavých a riadne odôvodnených prípadov;

40.   domnieva sa, že mechanizmus WTO na urovnávanie sporov až doteraz celkove riadne plnil svoju úlohu, ale že sú potrebné určité úpravy, najmä pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní alebo rozhodnutí orgánu pre urovnávanie sporov; súhlasí s priradením súdneho charakteru systému na urovnávanie sporov, ktoré posilnilo dôveryhodnosť záväzkov WTO a postavilo členov WTO na rovnakú úroveň;

41.   zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby orgán na urovnávanie sporov vykladal pravidlá WTO tak, aby riadne zohľadňoval platné medzinárodné právne predpisy týkajúce sa životného prostredia a sociálnej oblasti, a ak je to potrebné, vyzýva Komisiu a členov WTO ako celok, aby v tomto zmysle zmenili pravidlá WTO;

42.   zvažuje možnosť zaviesť sankcie voči krajinám, ktoré odmietajú zosúladiť svoje právne predpisy alebo opatrenia so svojimi záväzkami a uplatňovať ich v prospech krajín, ktoré takéto právne predpisy alebo opatrenia poškodzujú, najmä ak ide o malé ekonomiky, ktoré nemajú riadnu možnosť použiť odvetné opatrenia;

43.   vyzýva členov WTO, aby využili túto príležitosť pre širšiu diskusiu o možnej reforme tejto organizácie s cieľom naďalej pokračovať v procese revízie memoranda o porozumení a zavŕšiť tento proces;

44.   domnieva sa, že v rámci WTO by sa pozitívna integrácia tiež mala podporovať medzi jej členmi spolu so znížením alebo odstránením obchodných prekážok (negatívna integrácia);

45.   domnieva sa, že na programe tejto diskusie by mala byť aj otázka pristupovania nových členov; ľutuje, že niektoré rokovania o pristúpení k WTO sa niekedy neprimerane preťahujú len v dôsledku blokovania zo strany jedného alebo niekoľkých členov WTO;

46.   vyzýva členov WTO, aby zvážili návrh osobitného predvstupového štatútu pre kandidátske krajiny, ktoré síce ešte neuzavreli bilaterálne rokovania o prístupe na trh so svojimi hlavnými partnermi v rámci organizácie, zaväzujú sa však k bezodkladnému plneniu všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z uplatňovania existujúcich pravidiel; zdôrazňuje skutočnosť, že rozhodnutie o prijatí či neprijatí nového člena WTO by malo byť vždy prijímané na základe zváženia z čisto obchodného hľadiska;

47.   považuje novú iniciatívu EÚ s názvom Všetko okrem zbraní za dobrý príklad riešenia prístupu na trh najmenej rozvinutých krajín;

48.   pripomína doteraz nevykonaný článok XXXVIII ods. 2 písm. a) Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT 1994), ktorým sa ustanovuje záväzok všetkých členov WTO stabilizovať a zlepšovať trhové podmienky pre základné výrobky, ktoré sú zvlášť zaujímavé pre rozvojové krajiny, pričom za dôležitý aspekt reformovanej WTO považuje rozhodujúce kroky k vykonávaniu tohto článku;

49.   zdôrazňuje, že diskusia o reforme WTO by mala byť v prvom rade politickej povahy a ak má dospieť k výsledku, bude vyžadovať vysokú úroveň zapojenia a odhodlania zo strany členov WTO; prenecháva členským štátom rozhodnutie o tom, v rámci ktorého orgánu WTO by mali tieto práce prebiehať, ako aj o tom, akú úlohu by pritom mohol zohrávať generálny riaditeľ; žiada však, aby sa parlamenty členov WTO do tohto procesu zapojili prostredníctvom parlamentnej konferencie o WTO;

50.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, vládam a parlamentom ostatných členských štátov WTO, ako aj WTO.

---

(1)  Ú. v. ES C 296, 18.10.2000, s. 121.

(2)  Ú. v. ES C 112 E, 9.5.2002, s. 326.

(3)  Ú. v. ES C 177 E, 25.7.2002, s. 290.

(4)  Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393.

(5)  Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397.

(6)  Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126.

(7)  Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.

(8)  Budúcnosť WTO – Riešenie inštitucionálnych výziev v novom miléniu. Správa poradného výboru pre generálneho riaditeľa Supachaia Panitschpakdiho (WTO, január 2005).

---