6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/75

A.

keďže demografia je súhrnným výsledkom rôznych činiteľov – pôrodnosť, dĺžka života a migračné toky, a keďže súčasný stav v členských štátoch v horizonte do roku 2050 naznačuje, že dôjde k rozsiahlym demografickým zmenám, ktoré sa prejavia najmä starnutím európskeho obyvateľstva, ktorého priemerný vek by sa mohol zvýšiť z 39 rokov v roku 2004 na 49 rokov v roku 2050,

B.

keďže podľa odhadov Komisie tieto demografické zmeny by mohli podstatne zmeniť zloženie obyvateľstva a vekovú pyramídu, ako aj vzhľadom na to, že počet mladých ľudí vo veku od 0 do 14 rokov sa zo 100 miliónov (ukazovateľ z roku 1975) zníži v roku 2050 na 66 miliónov a počet obyvateľov v produktívnom veku bude približne v roku 2010 kulminovať v počte 331 miliónov a následne bude pravidelne klesať (približne 268 miliónov v roku 2050), zatiaľ čo dĺžka života sa v rokoch 2004 až 2050 u mužov predĺži o 6 rokov a u žien o 5 rokov a podiel ľudí starších ako 80 rokov sa zvýši zo 4,1 % v roku 2005 na 11,4 % v roku 2050,

C.

keďže sa zvýši priemerná európska miera závislosti v starobe (počet osôb starších ako 65 rokov delený počtom osôb vo veku 14 – 65 rokov) z 25 % v roku 2004 na 53 % v roku 2050,

D.

keďže miera závislosti (počet ekonomicky neaktívnych obyvateľov, akými sú dôchodcovia, malé deti a školopovinné deti, delený počtom ekonomicky aktívnych obyvateľov v produktívnom veku) zaváži oveľa viac ako hodnota miery závislosti starších osôb pri odhadovaní nákladov, ktoré predstavuje ekonomicky neaktívne obyvateľstvo pre spoločnosť;

E.

keďže demografické zmeny majú veľký vplyv na verejné výdavky, o ktorých sa predpokladá, že vzrastú o 10 % v rokoch 2004 až 2050,

F.

keďže do roku 2050 by celkový počet obyvateľov Európy nemal byť ovplyvnený demografickými zmenami, ktoré však spôsobia značné územné nerovnosti, pričom niektoré regióny EÚ už teraz vykazujú značný úbytok populácie mladých ľudí a najmä mladých žien; keďže tiež relatívny podiel európskeho obyvateľstva vo svetovom meradle sa zníži z 15 % pred 100 rokmi na 5 % v roku 2050; keďže regióny v rámci EÚ sú nerovnomerne poznačené týmito zmenami, pretože kým podiel starších osôb v regiónoch s úbytkom obyvateľstva je už teraz nepomerne vysoký, v prisťahovaleckých regiónoch proces starnutia obyvateľstva sa vzhľadom na prisťahovalectvo mladých ešte nedá pozorovať,

G.

keďže neplodnosť je jednou z príčin zmenšujúcej sa populácie a mala by byť uznaná za problém verejného zdravia a spoločenský problém, ktorý sa dotýka mužov i žien; pripomína svoju výzvu z roku 2005, aby sa konalo v otázke neplodnosti a demografie a aby Komisia predložila odporúčania v tejto oblasti,

H.

keďže legálne prisťahovalectvo sa považuje za pozitívny prvok zloženia európskeho obyvateľstva a je potrebné, ak sa má zachovať demografická rovnováha; keďže však legálne prisťahovalectvo samotné nepostačuje ako protiváha postupnému starnutiu populácie v EÚ a sú potrebné opatrenia na zvýšenie miery pôrodnosti domáceho obyvateľstva,

I.

keďže prisťahovalectvo je iba čiastočným, krátkodobým riešením, ak chceme čeliť demografickým zmenám, ku ktorým dochádza v Európe, je potrebné, aby sa členské štáty zaviazali v prospech dodržiavania zásady rodovej rovnosti vo verejnom a súkromnom sektore, ochrany materstva, sociálno-hospodárskej podpory rodín a činností, ktoré umožnia ženám a mužom lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život,

J.

keďže zdravotné postihnutie je úzko spojené s vekom a staršie osoby sú viac vystavené možnosti duševnej alebo telesnej neschopnosti alebo zdravotnému postihnutiu,

1.

so znepokojením berie na vedomie demografické prognózy do roku 2050; zdôrazňuje však, že tieto prognózy na 50 rokov nie sú nezvratné, ale predstavujú závažné varovné signály, na ktoré je potrebné reagovať už dnes v záujme zajtrajška, aby sa zachovala konkurencieschopnosť, trvalo udržateľné hospodárstvo, sociálna súdržnosť, solidarita medzi generáciami a európsky sociálny model; domnieva sa, že výhľad znižovania počtu obyvateľstva do roku 2050 môže prispieť k zníženiu tlakov na životné prostredie a poskytnúť príležitosť k trvalo udržateľnému rozvoju, ktorý na svojej strane potrebuje vopred vypracované politiky s cieľom prispôsobiť zodpovedajúcim spôsobom územné plánovanie, byty, dopravu a všetky ostatné druhy infraštruktúr; uznáva v tomto ohľade právomoci členských štátov;

2.

vopred pripomína, že dve hlavné príčiny demografických zmien, teda pokles pôrodnosti a starnutie obyvateľstva, sú výsledkami pokroku, že bezprostrednou príčinou predlžovania dĺžky života je pokrok v oblasti vedy, hygieny a životnej úrovne, a že skutočnosť, že ženy dnes kontrolujú svoju plodnosť, je výsledkom ich emancipácie a je spojená so zvyšovaním úrovne vzdelania dievčat a účasti žien na pracovnom živote a vo verejných funkciách; domnieva sa, že tieto skutočnosti je potrebné považovať za nezvratné výdobytky ľudstva;

3.

uznáva, že podmienkou zlepšenia pôrodnosti je spoločnosť, ktorá stavia deti do centra svojho záujmu; trvá na potrebe vytvoriť prostredie zohľadňujúce potreby rodiny a zlepšiť životné podmienky rodín a detí, ktoré by zároveň mali umožniť napĺňanie skutočných rodinných túžob;

4.

zdôrazňuje, že priemerná miera pôrodnosti v EÚ predstavuje 1,5 dieťaťa, čo je mimoriadne málo; neodráža vôľu žien, ani túžbu európskych občanov založiť rodinu a mohla by tiež súvisieť s ťažkosťami pri zosúladení pracovného a rodinného života (chýbajúcou starostlivosťou o deti v predškolskom veku, hospodársko-sociálnou podporou rodín a zamestnanosťou žien), s ťaživou sociálnou situáciou (nestabilitou práce, drahými bytmi) a s obavami z budúcnosti (neskorým prístupom k zamestnaniu pre mladých a neistotou pracovného miesta);

5.

pripomína, že požívanie alkoholu a drog mladými ľuďmi predstavuje riziko pre obyvateľstvo a má obrovské demografické následky, pretože okrem iného znižuje pracovnú schopnosť, schopnosť založiť rodinu, atď.; preto odporúča zavedenie rámcových programov zameraných na prevenciu požívania alkoholu a drog v mladom veku, ktoré sú tiež určené na liečbu závislosti mladých na týchto produktoch;

6.

domnieva sa, že predlžovanie dĺžky života by sa malo aj naďalej považovať za pozitívny jav; preto žiada členské štáty, aby zaručili, že dôchodcovia nebudú žiť v chudobe a budú mať prostriedky na bývanie a lekársku starostlivosť a umožní sa im dožiť život dôstojným spôsobom;

7.

podporuje uplatnenie globálnych protidiskriminačných opatrení, pretože otázku demografickej budúcnosti Európy nemožno oddeliť od problému zraniteľných skupín žijúcich na okraji spoločnosti a vo veľkej chudobe, ktoré sú často považované za zodpovedné za ich vlastnú situáciu, čo vplýva nielen na deti ale aj na budúce generácie;

8.

upriamuje pozornosť na prípady zlého zaobchádzania a chýbajúcej starostlivosti, ktorých obeťami sú staršie osoby vo svojej rodine alebo v opatrovateľských zariadeniach; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby lepšie odhalili rozsah zlého zaobchádzania so staršími osobami v EÚ; berie na vedomie odhady, podľa ktorých až 10 % starších osôb pred smrťou trpí niektorou formou fyzického, finančného alebo psychologického násilia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť, rozvíjali systémy varovných signálov a sankcií za zlé zaobchádzanie; víta úmysel Komisie vypracovať oznámenie o zlom zaobchádzaní so staršími osobami v roku 2008; žiada, aby sa toto oznámenie stalo príležitosťou na vypracovanie globálnej stratégie zameranej na vytvorenie rozsiahlej kampane na zvýšenie povedomia a činností v tejto oblasti (vzdelávania poskytovateľov starostlivosti, definície kvalitatívnych noriem, sankcií proti zlému zaobchádzaniu);

9.

ľutuje, že doteraz neboli prijaté postačujúce opatrenia, ktoré by pripravili EÚ na túto výzvu, ktorá sa dala predvídať už niekoľko rokov; ľutuje najmä, že veľká väčšina členských štátov neplní ciele Lisabonskej stratégie, ani záväzky Európskej rady z Barcelony z 15. a 16. marca 2002 v oblasti starostlivosti o deti, zamestnanosti osôb starších ako 55 rokov, lepšieho zosúladenia rodinného a pracovného života a účasti žien na aktívnom živote, a že EÚ ako celok ešte nie je schopná dosiahnuť tieto ciele;

10.

žiada členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré by mohli viesť k vytvoreniu kvalitných zariadení starostlivosti o deti a iné osoby odkázané na opateru za prijateľné ceny, ako to vyplýva z cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002, na ktorom zaznela výzva, aby členské štáty vytvorili do roku 2010 zariadenia pre minimálne 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre minimálne 33 % detí vo veku do 3 rokov; zdôrazňuje, že tieto opatrenia majú rodičom umožniť, aby prispôsobili svoju účasť na trhu práce svojmu životnému rytmu;

11.

domnieva sa, že ciele EÚ sa nesmú obmedziť na dosahovanie cieľov z Barcelony týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti; zastáva názor, že tieto zariadenia musia byť uznané ako univerzálne služby prístupné pre všetkých, ktorí ich potrebujú;

12.

zdôrazňuje skutočnosť, že mnohé malé podniky nie sú dobre pripravené na ťažkosti, ktoré prináša starnutie pracovnej sily, a z tohto dôvodu by mohli potrebovať pomoc od členských štátov;

13.

víta iniciatívu Komisie pokračovať v úvahách o tejto veľkej výzve; nabáda Komisiu, aby na regionálnej a miestnej úrovni podporila hľadanie a výmenu osvedčených postupov a využila túto príležitosť na inováciu v EÚ; súhlasí s jej celkovým prístupom k problematike demografickej výzvy, ako aj s piatimi kľúčovými usmerneniami, ktoré vyúsťujú do paktu solidarity medzi generáciami, rodmi a územiami; pripomína, že na úspešné zvládnutie demografických výziev musia členské štáty účinne uplatňovať Lisabonskú stratégiu a úzku koordináciu makroekonomických a sociálnych politík na úrovni členských štátov tak, aby rast, konkurencieschopnosť a produktivita hospodárskeho systému EÚ mohli čeliť výzvam vyplývajúcim z demografického starnutia obyvateľstva a umožniť členským štátom plniť ich povinnosti prostredníctvom plánovania inovačných politík v oblasti verejných financií, zdravotníckych služieb, služieb vo verejnom záujme (SVZ), prisťahovalectva a integrácie;

14.

uznáva, že materstvo je jednou z najintímnejších volieb mužov a žien, ktoré sa musia rešpektovať; so zreteľom na rozdiely medzi členskými štátmi v miere pôrodnosti, ktorá sa pohybuje v rozpätí 1,25 až 2,0, je možné pozitívne zmeniť krivku pôrodnosti pomocou vhodných verejných politík tým, že sa vytvorí materiálne a psychologické prostredie priaznivé pre rodinu a dieťa; uznáva, že v súlade so zásadami, ktoré presadzuje Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom návrhu na európsky rodinný pakt, by sa tieto opatrenia mali zavádzať v dlhodobom horizonte a mali by poskytnúť rámec stability a ochrany potrebnej na rozhodnutie stať sa rodičom;

15.

vyzýva členské štáty, aby sa inšpirovali osvedčenými postupmi pokiaľ ide o dĺžku materskej dovolenky, ktorá v jednotlivých členských štátoch trvá od 14 do 28 týždňov, a tiež o rodičovské dovolenky, zdravotnú starostlivosť, tehotenskú poradňu, záruku príjmu počas tehotenstva a návrat na pôvodné pracovné miesto; želá si tiež, aby členské štáty prijali opatrenia a stanovili sankcie proti domácemu násiliu a zlému zaobchádzaniu;

16.

pripomína diskrimináciu žien v oblasti pracovných podmienok a nedôvery zamestnávateľov voči ich túžbe po materstve; pripomína, že ženy majú málo príležitostí zamestnať sa napriek ich kvalifikácii a ich odmeňovanie je nižšie ako priemerné referenčné platy, čo narúša ich nevyhnutnú hospodársku nezávislosť; vyzýva členské štáty, aby náležite uplatnili smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (7) a transponovali smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (8); žiada členské štáty, aby v rámci smernice 92/85/EHS prijali opatrenia proti zamestnávateľom, ktorí priamo alebo nepriamo diskriminujú pracovníčky túžiace po materstve;

17.

vyzýva členské štáty, aby zvážili opatrenia s cieľom ponúknuť ženám po pôrode osobitnú ochranu a podporu, najmä mladým slobodným matkám, pričom treba zohľadniť rastúci počet neúplných rodín, z ktorých 85 % tvoria rodiny bez otca a ktoré sú viac než iné rodiny vystavené zvýšenému riziku chudoby;

18.

upozorňuje na potrebu verejných výdavkov na starostlivosť o deti v predškolskom veku a o mnohočlenné rodiny, najmä na poskytovanie služieb pomoci pri starostlivosti o deti a na ochranu osamelých matiek a neúplných rodín, ktorým predovšetkým hrozí sociálne vylúčenie, izolácia a chudoba; zdôrazňuje, že tieto služby patria do oblasti verejného záujmu a prispievajú k tvorbe pracovných miest a hospodárskemu rozvoju na miestnej a regionálnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby zviditeľnila príklady najlepších postupov v regiónoch niektorých členských štátov;

19.

preto odporúča kombinované verejno-súkromné investície do odvetvia starostlivosti o deti a systému predškolskej výchovy;

20.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť zodpovedajúci prístup k službám starostlivosti o deti, staršie osoby, zdravotne postihnuté osoby a iné osoby odkázané na opateru s cieľom umožniť úplnú a vyrovnanú účasť mužov a žien na pracovnom trhu, čo bude mať vplyv na kvalitu neformálnej starostlivosti poskytovanej v zariadeniach;

21.

pripomína, že v rámci sociálneho dialógu boli uzavreté dohody o rodičovskej dovolenke a o práci na čiastočný úväzok, ktoré upravujú smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke (9) a 97/81/ES z 15. decembra 1997 o rámcovej dohode o práci na čiastočný úväzok (10); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie týchto právnych predpisov a dodržiavanie zásady subsidiarity;

22.

vyzýva členské štáty, aby uľahčili umiestňovanie detských obetí zlého zaobchádzania, sirôt a detí vychovávaných v špecializovaných inštitúciách do pestúnskych rodín; vyzýva, aby sa pristúpilo k úvahe na európskej úrovni o postupoch adopcie detí pochádzajúcich z členských štátov alebo z tretích krajín a aby sa zabezpečilo dodržiavanie vnútroštátnych a medzinárodných pravidiel a ich zmena, ak je to potrebné v záujme ochrany dieťaťa; žiada, aby sa venovala veľká pozornosť akejkoľvek forme zlého zaobchádzania a obchodovania s ľuďmi;

23.

zdôrazňuje, že rodinné modely sa menia; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní a realizovaní politík túto skutočnosť náležite zohľadnili;

24.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť právne predpisy EÚ v prospech ochrany otcovstva; vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné opatrenia s cieľom uľahčiť väčšiu účasť otcov na rodinnom živote prostredníctvom rozvoja práva na otcovskú dovolenku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali práva otcov na výchovu a starostlivosť o deti, najmä v prípade odlúčenia a rozvodu, s cieľom rozvíjať rodovú rovnosť v európskej spoločnosti;

25.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila citlivý problém neplodnosti, ktorý sa dotýka vydatých, ale aj slobodných žien alebo párov;

26.

konštatuje, že neplodnosť je zdravotným problémom uznaným Svetovou zdravotníckou organizáciou, ktorý môže mať vážne následky, ako napríklad depresiu; zdôrazňuje, že neplodnosť naďalej rastie a v súčasnosti je ňou postihnutých 15 % párov; preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili párom právo na zaručenie univerzálneho prístupu k liečbe neplodnosti;

27.

povzbudzuje členské štáty, aby stanovili a vymieňali si osvedčené postupy v prospech rodín, systémov rodinných príspevkov, ako aj poskytovanie sociálnych služieb vo verejnom záujme (SSVZ) na ochranu a pomoc rodinám; vyzýva členské štáty, aby poskytli podporu zameranú na mladých rodičov, ktorí pokračujú vo svojom odbornom vzdelávaní a štúdiu;

28.

vyzýva členské štáty, aby uznali sociálnu, hospodársku a výchovnú hodnotu atypickej rodinnej práce týkajúcej sa starostlivosti o deti a o osoby odkázané na opateru, aby preverili možnosti započítania tejto práce a zaručili sociálnu ochranu a právo na dôchodok osobám, ktoré vykonávajú atypickú prácu tohto druhu;

29.

povzbudzuje členské štáty, aby zaviedli pozitívne opatrenia na podporu rodičovstva, ako sú dodatočné dôchodkové práva a daňové úľavy na účely zriadenia podnikových jaslí, a aby si vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti;

30.

poznamenáva, že pokiaľ ide o nerovnováhu medzi ekonomicky aktívnym a neaktívnym obyvateľstvom vyvolanú demografickými zmenami, EÚ disponuje značnými možnosťami ako zvyšovať počet pracovných miest, a to zamestnávaním žien, mladých ľudí, seniorov a zdravotne postihnutých osôb; zastáva názor, že úplná zamestnanosť sa musí stať krátkodobým cieľom v rámci revízie Lisabonskej stratégie v roku 2008;

31.

požaduje reformu súčasného riadenia ľudských zdrojov v Európe, pretože v dôsledku nízkej zamestnanosti mladých ľudí vo veku 25 – 30 rokov a seniorov starších ako 55 rokov sa aktívny život veľkej časti obyvateľstva obmedzuje na približne 30 rokov; požaduje propagovanie preventívnych a holistických metód riadenia otázok týkajúcich sa veku;

32.

žiada uplatniť súhrnný prístup k ľudským zdrojom, ktorý bude zameraný na kvalitu, a navrhuje, aby sa zadefinoval „cyklus produktívneho života“, ktorý zahŕňa odborné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, zhodnotenie oficiálne uznaných alebo atypických vedomostí a kvalifikácií a získanej praxe od začiatku až do konca produktívneho života;

33.

uvedomuje si, že segmentácia pracovného trhu a stále častejší výskyt neistých foriem zamestnania vedú k znižovaniu životných istôt vo vyššom veku; domnieva sa, že členské štáty by mali preskúmať a navzájom si odovzdávať názory na osvedčené postupy, pokiaľ ide o zachovanie sociálnych príspevkov počas celého života, aby sa posilnili istoty vo vyššom veku;

34.

domnieva sa, že opatrenia, ktoré by sa prípadne zaviedli vzhľadom na demografický vývoj, musia zohľadniť zvýšenie produktivity práce každého produktívneho pracovníka, a že relevantným ukazovateľom preto nie je len počet pracujúcich v porovnaní s počtom nepracujúcich, ale aj nárast produktivity práce;

35.

žiada, aby sa uskutočňoval všestranný dialóg medzi sociálnymi partnermi, podnikmi, univerzitami, mimovládnymi organizáciami a médiami v záujme prípravy na tieto demografické zmeny; zdôrazňuje, že zvyšovanie produktivity bude v budúcnosti závisieť hlavne od investícií do výskumu, vývoja a do technologických inovácií, a trvá na tom, že pre podniky je životne dôležité, aby vhodným plánovaním v oblasti riadenia zamestnanosti a služobného postupu a prostredníctvom investícií do celoživotného vzdelávania zameraných na zhodnotenie pracovných kvalifikácií predvídali svoje budúce potreby v oblasti pracovných schopností;

36.

vyžaduje prijatie konkrétnych opatrení zameraných na podporu dlhodobej účasti starších pracujúcich, ak si to želajú, na trhu práce, ktorá umožní odovzdať mladým ľuďom, iným pracujúcim a podnikateľom zručnosti získané počas profesionálnej praxe;

37.

podporuje investície do všeobecného a odborného vzdelávania vrátane používania nových technológií s cieľom zvýšiť úroveň základného odborného vzdelania všetkých pracujúcich, ktoré je zárukou rozvoja ich budúcich schopností prispôsobiť sa a zmeniť kvalifikáciu prostredníctvom celoživotného vzdelávania, ako aj vypracovanie opatrení, ktoré pomôžu mladým ľuďom pri hľadaní ich prvého zamestnania a starším pracujúcim a skupinám zraniteľných ľudí opätovne sa začleniť do práce, a ktoré budú pomáhať v profesijnom rozvoji počas celého produktívneho života;

38.

navrhuje čo najrýchlejšie znížiť počet prípadov, keď podniky posielajú zamestnancov do predčasného dôchodku v rámci samostatného uzatvárania zmlúv alebo v rámci konzultácií so zamestnaneckými výbormi podnikov v súlade so zaužívanými postupmi členských štátov a vyzýva členské štáty, aby podporili úlohu starších pracovníkov a presadili ich zamestnávanie; pripúšťa však, že v prípade starších pracovníkov (starších ako je minimálna hranica veku odchodu do dôchodku), ktorí si neželajú pokračovať v práci s plným pracovným úväzkom, môžu byť skúsenosti s čiastočným pracovným úväzkom, pružným pracovným časom, teleworkingom a formou spoločnej účasti na práci (job-sharing) inovačnou formou postupného odchodu do dôchodku, ktoré môžu obmedziť následky stresu spôsobeného odchodom do dôchodku;

39.

nazdáva sa, že nastal čas riešiť otázku tzv. stresu dôchodcov, najmä pocitov skleslosti, zbytočnosti a nihilizmu, ktoré nastávajú u zamestnaných niekoľko dní po odchode do dôchodku, keď sami seba vnímajú ako zbytočných, osamotených a bez budúcnosti;

40.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli stimuly na skorý vstup mladých ľudí na trh práce, napríklad podporovaním tútorstva medzi zamestnancami v dôchodkovom veku a mladými zamestnancami, prostredníctvom zdieľania pracovného miesta a systému čiastočného úväzku s cieľom uľahčiť výmenu generácií;

41.

vyzýva na rozsiahlu reformu riadenia služobného postupu starších zamestnancov, ktorí sú v súčasnosti znevýhodnení, pokiaľ sú starší ako 50 rokov, pretože sú diskriminovaní pri prijímaní do zamestnania, majú nedostatočný prístup k odbornej príprave, najmä k novým technológiám, nie sú uznané ich pracovné skúsenosti a len zriedka majú možnosť odborne sa rozvíjať; pripomína, že obmedzenia v dôsledku veku v oblasti odborného vzdelávania majú diskriminačný charakter a vyzýva členské štáty, aby o tom jasne informovali zamestnávateľov a školiteľov; z tohto dôvodu žiada okamžitú transpozíciu a účinné uplatňovanie smernice 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (11), ktorá stanovuje, že diskriminácia založená na veku v oblasti odborného vzdelávania a zamestnávania je nezákonná; domnieva sa, že okrem otázky prístupu ku schopnostiam starší pracujúci často potrebujú pomoc osobnejšieho charakteru, ktorá sa týka práce, ako napr. technika pohovoru, získanie sebadôvery a zostavenie životopisu; vyzýva členské štáty, aby sa zamysleli nad šírením informácií o zamestnaní určených osobitne starším pracovníkom a zostavili viac vládnych programov zameraných na podporu zamestnávania seniorov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila monitorovanie a upozornila členské štáty, ktoré zachovávajú vo svojich právnych predpisoch diskrimináciu v dôsledku zdravotného postihnutia alebo veku;

42.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila monitorovanie a upozornila členské štáty, ktoré zachovali vo svojich právnych predpisoch diskrimináciu v dôsledku zdravotného postihnutia alebo veku, v rozpore so zmluvami a Chartou základných práv Európskej únie, ktorá bude právne záväzná na celom území EÚ najskôr od 1. januára 2009, aby mohli diskrimináciu bez meškania odstrániť;

43.

vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala štatistické údaje rozdelené podľa rôznych vekových skupín na základe rozličných problémov, ktorým tieto skupiny čelia, a široké spektrum diskriminácie na základe veku;

44.

pripomína, že staršie osoby nepredstavujú jednoliatu kategóriu; zdôrazňuje predovšetkým skutočnosť, že staršie ženy a staršie osoby patriace k etnickým menšinám sú vystavené viacnásobnej diskriminácii;

45.

zdôrazňuje, že práca na čiastočný úväzok predstavuje dôležitú etapu pre opätovné začlenenie sa do pracovného trhu; nabáda členské štáty, aby predovšetkým podporovali malé podniky pri presadzovaní práce na čiastočný úväzok a pružnej organizácie práce; pripomína konkrétne výhody práce na čiastočný úväzok pre starších pracovníkov, ktorí si neželajú pracovať na plný úväzok;

46.

vyzýva členské štáty, aby podporili úlohu starších pracujúcich na trhu práce prostredníctvom zvýraznenia výhod spojených so zamestnávaním týchto osôb a povzbudzovaním zamestnávateľov, aby zaviedli pružnú organizáciu práce, ktorá nabáda starších pracujúcich, aby hrali úlohu na trhu práce;

47.

žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o daňových úľavách a existujúcich prekážkach v súvislosti so zamestnávaním predovšetkým starnúcej populácie, ktorá bude založená na rodovo diferencovaných údajoch;

48.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili prístup k celoživotnému odbornému vzdelávaniu;

49.

pripomína, že zásada zákonného veku odchodu do dôchodku je jednou z výdobytkov európskeho sociálneho modelu a zárukou proti neustálemu predlžovaniu produktívneho veku nad ľudsky únosnú hranicu;

50.

pripomína, že dôchodok je právo, ktoré môže uplatniť každý zamestnanec po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku, ktorý stanovuje každý členský štát spoločne so sociálnymi partnermi a v súlade s národnými tradíciami;

51.

zdôrazňuje veľké rozdiely medzi mužmi a ženami v priemernej výške dôchodku, ktoré sa dajú vysvetliť prerušením kariéry v dôsledku rodinných povinností voči deťom a starším rodičom; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré odstránia penalizáciu pri výpočte práva na dôchodok spôsobenú prerušením pracovnej činnosti v dôsledku materstva a rodičovskej dovolenky; nabáda členské štáty, aby zvážili bonifikáciu dôchodkov v závislosti od počtu vychovaných detí a uznali úlohu individualizovanej pomoci v spoločnosti;

52.

vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkových systémov s cieľom zaistiť ich finančnú životaschopnosť a aby mohli čeliť následkom starnutia obyvateľstva; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť postaveniu starších žien, ktorým vo väčšej miere hrozí izolácia a chudoba;

53.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu, ktorá porovná rôzne dôchodkové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia žien v jednotlivých členských štátoch, s cieľom určiť najlepšie postupy z hľadiska zvýšenia zamestnanosti žien, ale aj umožniť harmonické zosúladenie rodinného a pracovného života;

54.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr sústredili svoje úsilie na podporu zamestnanosti starších pracovníkov, keďže v mnohých členských štátoch sa plánuje zákonné zvýšenie dôchodkového veku;

55.

domnieva sa však, že očakávaná dĺžka a kvalita života osôb, ktoré prekročili zákonný vek odchodu do dôchodku sú vyššie ako kedykoľvek predtým a v tejto súvislosti zastáva názor, že členské štáty by mali spoločne so sociálnymi partnermi a v súlade s národnými tradíciami podporovať a nie brániť stanoveniu spoločných noriem a pravidiel, ktoré pracujúcim umožnia, aby na základe dobrovoľnosti predĺžili svoj aktívny život po dosiahnutí zákonného veku, stanoveného každým členským štátom; podporuje Komisiu, aby ďalej realizovala porovnávacie štúdie o rozmanitosti dôchodkových systémov v členských štátoch a o hospodárskom a sociálnom dosahu plánovaných reforiem v členských štátoch;

56.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali opatrenia, ktoré umožnia zosúladiť zamestnanosť žien a ich služobný postup s rodinnými povinnosťami a bojovať proti diskriminácii a stereotypom, s ktorými neustále zápasia na trhu práce a v oblasti vzdelávania; pripomína, že nedotknuteľnou zásadou európskeho sociálneho modelu je pravidlo, že za rovnakú prácu je na rovnakom pracovisku rovnaká odmena;

57.

žiada preto prijatie opatrení v oblasti pracovného práva na definitívne ukončenie tejto formy diskriminácie, najmä rodových rozdielov v odmeňovaní, a zohľadnenie rodového prístupu vo verejných rozpočtoch;

58.

pripomína, že dobré pracovné prostredie je dôležitým činiteľom produktivity; vyzýva členské štáty, aby podporovali iniciatívu na pracoviskách s cieľom znížiť riziko úrazov starších pracujúcich, najmä opatrenia na zlepšenie pracovného prostredia v rámci psychosociálnej a fyzickej práce, zmeny obsahu a organizácie práce, celkové zlepšenie fyzického zdravia, blaha a kapacít pracujúcich a posilnenie ich pracovných schopností a zručností; vyzýva podniky, aby investovali do predchádzania úrazom na pracovisku a chorobám z povolania, do pracovného lekárstva, hygieny a sociálneho dialógu;

59.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby pracovisko bolo prostredníctvom vyhovujúcich infraštruktúr a vybavením osobitnými zariadeniami prispôsobenými individuálnym potrebám prístupné a tým bezpečné pre starších alebo zdravotne postihnutých pracujúcich; zdôrazňuje tiež, že ľahko prístupné prostredie poskytuje samostatnosť starším osobám, čo prispieva k zníženiu verejných výdavkov na inštitucionálnu starostlivosť;

60.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli právo požadovať pružnú pracovnú dobu, alebo prácu na čiastočný úväzok nielen pre rodičov, ale tiež aj pre starších pracujúcich, ktorí tiež môžu mať rodinné povinnosti;

61.

zdôrazňuje úlohu malých a stredných podnikov ako hlavného zdroja pracovných miest v EÚ;

62.

poznamenáva, že sektor, ktorý zamestnáva najviac žien, prisťahovalcov a starších pracujúcich, je sektor služieb; vyzýva k urýchlenému vytvoreniu vnútorného trhu služieb;

63.

pripomína, že zásada solidarity medzi generáciami, ktorá je kľúčovou zásadou európskeho sociálneho modelu, spočíva v tom, že ekonomicky aktívna časť obyvateľstva hradí financovanie sociálnych dávok a náklady na ochranu a zdravotnú starostlivosť ekonomicky neaktívnej časti obyvateľstva (detí, mládeže, osôb odkázaných na opateru a starších ľudí); trvá na tom, aby napriek predvídateľnej demografickej nerovnováhe bola zachovaná zásada solidarity;

64.

zdôrazňuje dôležitosť aktívneho zásahu zo strany verejných orgánov najmä prostredníctvom SSVZ pre rodiny a malé deti, ako aj služieb zameraných na zariadenia a hradenie nákladov na starostlivosť o starších ľudí a všetkých osôb odkázaných na opateru; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila právnu istotu SSVZ v práve Spoločenstva, ktoré zabezpečuje všeobecný prístup a zásadu solidarity;

65.

zdôrazňuje dôležitosť výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi týkajúcich sa spôsobu, ako sa zdravotné systémy pripravujú na zvýšené požiadavky zo strany starnúcej populácie; v tejto súvislosti najmä poznamenáva, že starnutie obyvateľstva spôsobí zvýšenie verejných výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti v súvislosti s jednoznačným zvýšením prípadov zdravotného postihnutia a chorôb počas staroby, predovšetkým v prípade veľmi starých osôb (viac ako 80 rokov) tvoriacich skupinu, ktorá sa bude najviac rozrastať v budúcich desaťročiach;

66.

vyzýva členské štáty, aby uplatnili prísnejšie opatrenia proti všetkým daňovým únikom a neplateniu príspevkov na sociálne zabezpečenie a zabezpečili životaschopnosť dôchodkových systémov; domnieva sa, že je potrebné, aby členské štáty zaviedli politiky aktívnejšej a účinnejšej práce a nalieha na členské štáty, aby prostredníctvom stimulov pre zamestnancov, ktorí sa rozhodnú byť dlhšie aktívnymi, vytvorili pružné systémy a možnosti osobnej voľby vzhľadom na čas odchodu do dôchodku (nad hranicou minimálneho dôchodkového veku);

67.

pripomína veľký prínos starších ľudí k sociálnej a hospodárskej súdržnosti a skutočnosť, že ich aktívna účasť na rodinnej solidarite a solidarite medzi generáciami posilňuje úlohu prerozdeľovania zdrojov, ktoré existujú v rámci rodinného prepojenia; na druhej strane sa domnieva, že sa musí uľahčiť a podporiť ich účasť na dobrovoľných podujatiach; domnieva sa, že dopyt starších ľudí po tovaroch a službách, ich využívanie voľného času, dopyt po zdravotnej starostlivosti a wellness službách predstavujú rozvíjajúci sa sektor hospodárstva a nové bohatstvo, ktoré sa nazýva strieborným zlatom; vyzýva teda členské štáty, aby podporovali a rozvíjali hospodársku a sociálnu účasť starších osôb najmä starostlivosťou o ich fyzické blaho a ich dobré životné a finančné podmienky;

68.

vyzýva členské štáty, aby podporovali úlohu starších ľudí pri zachovaní solidarity medzi generáciami, a povzbudzuje členské štáty, aby v spolupráci s partnermi na miestnej úrovni uľahčili účasť týchto ľudí na dobrovoľných činnostiach najmä vzdelávacieho, kultúrneho a podnikateľského charakteru;

69.

zdôrazňuje dôležitosť dobrovoľného prístupu, ktorý umožní mnohým ľuďom znovu sa dostať na trh práce; povzbudzuje vlády, aby uľahčili prístup starších ľudí k systému dobrovoľnosti za odmenu;

70.

pripomína, že SSVZ zamerané na starostlivosť, zdravie a vzdelanie malých detí uľahčujú integráciu rodičov na trhu práce a prispievajú na boj proti chudobe najmä v prípade neúplných rodín; je presvedčený, že tieto služby sú dôležité k tomu, aby EÚ mohla čeliť demografickým výzvam; na druhej strane, vytvorením pracovných miest SSVZ stimulujú miestny a regionálny rozvoj a prispievajú ku konkurencieschopnosti EÚ; z tohto hľadiska považuje za nevyhnutné vymedziť sociálne služby vo verejnom hospodárskom záujme (SSVHZ) a vyhodnotiť ich sociálne a hospodárske vplyvy; žiada, aby sa vypracovali ukazovatele kvality s cieľom zhodnotiť pokrok v rámci Barcelonských cieľov; zdôrazňuje, že je potrebné venovať rovnakú pozornosť a rovnaký prístup k SSVHZ v prospech starších a závislých osôb;

71.

zdôrazňuje, že dobrovoľný sektor a sociálne siete v regiónoch so zmenšujúcou sa populáciou výrazne prispievajú k uspokojovaniu potrieb miestneho obyvateľstva, ale nemôžu nahradiť zásadnú úlohu verejných orgánov poskytujúcich v týchto regiónoch služby vo verejnom záujme; zastáva názor, že toto zapojenie obyvateľstva sa musí oceniť a jeho aktéri sa musia v regionálnej politike podporovať ako partneri; zdôrazňuje, že sa tým spustia vzdelávacie postupy, ktoré regiónu umožnia riešiť problémy demografických zmien;

72.

nabáda členské štáty a regionálne orgány, aby na tento účel využívali štrukturálne fondy; vyzýva Komisiu, aby v rámci územnej spolupráce (článok 7 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (12)) podporila výmenu skúseností medzi regiónmi, v ktorých „seniorská ekonomika“ už hrá podstatnú úlohu, alebo v ktorých sa tak stane v budúcnosti;

73.

žiada, aby sa uskutočnila rozsiahla diskusia o práve na dôstojný dôchodok pre všetkých, ktorý je podmienkou finančnej sebestačnosti a dôstojného života starších obyvateľov a ich účasti na sociálnej súdržnosti; pripomína dôležitý prínos starších obyvateľov k sociálnej súdržnosti prostredníctvom dobrovoľného sektora a starostlivosti o rodinu;

74.

vyzýva členské štáty, aby spoločne pouvažovali nad možnosťou daňových reforiem, ktoré by zabezpečili trvanlivosť dôchodkových systémov a systémov sociálnej ochrany a aby konkrétne vytvorili ustanovenia zaručujúce ženám, že ich materská a rodičovská dovolenka sa zohľadní pri výpočte ich nárokov na dôchodok;

75.

vyzýva členské štáty, aby v prípade, že to ešte neurobili, preskúmali vzťahy medzi dôchodkom a povzbudzovaním k práci, najmä pokiaľ ide o pružnú organizáciu práce s cieľom odstrániť všetko, čo by mohlo odradiť pracujúceho;

76.

poukazuje na to, že starnutie európskej spoločnosti v sebe skrýva veľké regionálne rozdiely, že celoštátne údaje týkajúce sa demografických zmien maskujú rôzne miestne odlišnosti a že je niekedy zložité vymedziť potreby v oblasti infraštruktúr a potrebné finančné dotácie od ústrednej vlády; vyzýva Komisiu, aby prispela k zlepšeniu kvality a spoľahlivosti štatistických údajov týkajúcich sa demografických tendencií a žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili proces voľného pohybu všetkých pracujúcich v rozšírenej EÚ ešte pred rokom 2014;

77.

vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadou subsidiarity zachovávali v prípade rôznych dôchodkových systémov rozpočtovú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami, a chváli členské štáty za to, že vytvárajú v rozpočtových prostriedkoch rezervy na vyplácanie dôchodkov v budúcnosti;

78.

konštatuje, že demografické zmeny v niektorých regiónoch majú vážne dôsledky a vyžadujú si rôzne stratégie prispôsobenia podľa toho, či ide o prisťahovalecký región alebo región so znižujúcou sa populáciou; poznamenáva, že kvalita života v regiónoch so znižujúcou sa populáciou, ktoré sú zväčša vidieckymi regiónmi, je inak definovaná ako v regiónoch v rastúcou populáciou, a preto sa nazdáva, že sú potrebné rôzne stratégie podpory;

79.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci úvah o solidarite medzi európskymi regiónmi brali do úvahy aj generačné hľadisko a zohľadnili veľké územné vplyvy rôznorodých demografických tendencií, ku ktorým dochádza v rámci EÚ; zdôrazňuje, že tieto vplyvy sú dôležité v oblasti bývania a infraštruktúr najmä v mestských oblastiach, v ktorých pravdepodobne dôjde k rastu a veľkému sústredeniu migrujúceho obyvateľstva; zdôrazňuje tiež osobitné potreby na miestnej úrovni v regiónoch so starnúcim obyvateľstvom v oblasti investícií do miestnych služieb s cieľom zohľadniť potreby starších občanov a zabezpečiť im čo najdlhšiu samostatnosť a nezávislosť; navrhuje, aby pri prideľovaní štrukturálnych fondov a možností, ktoré ponúka Európsky sociálny fond na mobilizáciu miestneho sociálneho kapitálu na poskytovanie služieb vzali do úvahy tieto investičné potreby; žiada ich zachovanie po roku 2013; upozorňuje na skutočnosť, že vysťahovalecké regióny musia prijať opatrenia na zachovanie prirodzenej demografickej rovnováhy prostredníctvom investícií do zamestnanosti, odborného vzdelávania a prístupu k verejným službám;

80.

navrhuje Komisii, aby v rámci územnej spolupráce podporovala európske siete, v ktorých by si regionálne a miestne úrady spolu s regiónmi a občianskymi aktérmi mohli vymieňať skúsenosti pri riešení problémov vyplývajúcich z demografických zmien;

81.

povzbudzuje členské štáty, aby podporovali medzigeneračné projekty, v ktorých starší obyvatelia pracujú s mladšími, aby sa mohli podeliť o zručnosti a získať nové skúsenosti; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti;

82.

vyzýva členské štáty, aby pomohli vysťahovaleckým regiónom prostredníctvom zaručenia vysokej úrovne SVZ (napr. vzdelávania vrátane starostlivosti o deti v predškolskom a školskom veku, ako aj zdravotníckych a poštových služieb) a dostupnosti (napr. verejnej dopravy, dopravných infraštruktúr a telekomunikačných sietí) a aby zaručili hospodársku účasť a kompetencie (napr. prostredníctvom odborného vzdelávania vrátane metód celoživotného vzdelávania a využívaním investícií do nových technológií); trvá na tom, aby sa základné podmienky splnenia týchto úloh prispôsobili miestnym potrebám a aktérom a aby sa zlepšila ich schopnosť prispôsobenia; poukazuje konkrétne na situáciu na ostrovoch, v pohraničných oblastiach, horských regiónoch a iných najvzdialenejších regiónoch;

83.

víta návrh na vytvorenie európskeho integračného fondu; vyzýva príslušné národné, regionálne a miestne orgány zodpovedné za tvorbu a riadenie kohéznych programov a programov rozvoja, aby spolupracovali ešte užšie a prostredníctvom zlepšenia životných a pracovných podmienok vo vidieckych regiónoch so zmenšujúcou sa populáciou podnietili ľudí, aby sa sťahovali do týchto regiónov a aby v nich pracovali;

84.

víta skutočnosť, že Komisia v Štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej kohézii určila rastúcu demografickú nerovnováhu ako jednu z výziev, ktorým treba čeliť; so záujmom očakáva výsledky sociálnych konzultácií a vymedzenie úlohy regionálnej politiky v boji s nepriaznivými vplyvmi demografických zmien v budúcom programovom období;

85.

pripomína členským štátom mnohoraké nevýhody, ktorým čelia najmä starší dobrovoľní ošetrovatelia; navrhuje, aby sa v záujme prekonania mnohých prekážok pri hľadaní práce zvýšila podpora týmto osobám;

86.

domnieva sa, že v mestských štvrtiach, na predmestiach a v znevýhodnených vidieckych oblastiach demografické tendencie pravdepodobne odhalia znižovanie počtu obyvateľstva, ktoré bude mať rozhodujúci vplyv na bývanie a infraštruktúry;

87.

vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s urbanistickým rozvojom a plánovaním miest zvýšili napríklad prostredníctvom „medzigeneračných projektov“ dostupnosť vhodného bývania pre rodiny, najmä neúplné rodiny a starších ľudí;

88.

zdôrazňuje, že v dôsledku demografickej nerovnováhy vo svetovom meradle hrozí nárast nerovnosti v rozvoji a zosilnenie migračných tlakov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto prvky zapracovali do svojich imigračných politík ako spoločné ciele rozvoja členských štátov a krajín pôvodu (co-developement);

89.

poukazuje na to, že prisťahovalectvo je a bude jedným z prvkov demografického vývoja EÚ a môže mať pozitívny prínos z hospodárskeho, sociálneho aj kultúrneho hľadiska; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby k prisťahovalectvu zaujali vecný a racionálny prístup, aby sa zabránilo xenofóbnym a rasistickým názorom a postojom a aby podporili úplnú a účinnú integráciu migrantov do spoločnosti;

90.

uznáva však, že migrácia pochádzajúca najmä z vysťahovaleckých regiónov tiež ponúka možnosť napraviť negatívne vplyvy demografického vývoja a preto vyzýva členské štáty, aby pristupovali k integrácii migrantov ako k politickému opatreniu strategického významu;

91.

domnieva sa, že v členských štátoch by sa mali posilniť integračné politiky s cieľom pomôcť migrantom usadiť sa v EÚ; víta preto rozhodnutie Rady 2007/435/ES z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (13), a verí, že bude prínosom k uľahčeniu spoločenskej a hospodárskej integrácie migrantov v EÚ;

92.

zdôrazňuje nevyhnutnosť vymedzenia a koordinovania politiky prisťahovalectva medzi členskými štátmi a zároveň zaistiť prisťahovalcom rovnaké životné a pracovné podmienky; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr posúdila a predložila osobitnú stratégiu a opatrenia týkajúce sa ekonomického prisťahovalectva;

93.

zdôrazňuje, že je veľmi potrebné zosúladiť imigračné politiky členských štátov, aby sa zaručila lepšia integrácia prisťahovalcov do formálnej ekonomiky, a zabezpečiť pre nich právnu aj sociálnu istotu vrátane ich práva na dôchodok; vyzýva členské štáty, aby dôrazne bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi a nelegálnym sektorom a potrestali zamestnávateľov, ktorí najímajú a/alebo vykorisťujú nelegálnych robotníkov; víta európsku iniciatívu proti nelegálnej práci, vykorisťovaniu a nedôstojným životným podmienkam, ktorými trpia nelegálni migranti;

94.

z tohto hľadiska uznáva osobitnú úlohu miest, v ktorých žije väčšina prisťahovalcov a zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia zohľadniť vplyv mestských zón na imigračné politiky a zaangažovať ich, aby sa priamo podieľali na vypracovaní týchto politík; so záujmom berie na vedomie proces Integrating Cities, ktorý uviedla v roku 2006 Komisia a EUROCITIES, ako aj Milánsku deklaráciu o integrácii podpísanú 6. novembra 2007 na zabezpečenie pokračovania v dialógu o uplatnení spoločných rámcových zásad v oblasti prisťahovalectva na úrovni miest;

95.

zdôrazňuje, že legálna migrácia v rámci EÚ by mala migrantom prinášať výhody a nemala by zaťažovať krajiny pôvodu; podporuje členské štáty, aby posilnili svoje opatrenia zamerané na integráciu prisťahovalcov;

96.

víta iniciatívu Komisie a členských štátov na zváženie celosvetového rozmeru prisťahovalectva a vplyvu hospodárskej migrácie do EÚ na rozvoj krajín pôvodu; zdôrazňuje potrebu zohľadniť riziko úniku mozgov v krajinách pôvodu migrantov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými tretími krajinami uplatnili účinné opatrenia na boj proti tomuto javu;

97.

žiada, aby sa v súvislosti s prísne ekonomickými úvahami nevytratil ľudský rozmer prisťahovalectva a aby prisťahovalci, ktorí si to budú želať, mali možnosť zlúčenia rodín; žiada, aby európske prisťahovalecké politiky úzko spolupracovali s politikami v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania a regionálnej politiky;

98.

pripomína, že príjmy prisťahovalcov v Európe veľmi dobre umožňujú živiť staršie osoby v rozvojových krajinách;

99.

zdôrazňuje, že imigračné politiky musia byť pripravené na boj proti diskriminácii a ich cieľom musí byť vyšší stupeň právnej, sociálnej a spoločenskej rovnosti tak pre prisťahovalcov, ktorí sa už nachádzajú v Európe, ako aj pre tých, ktorí sem prídu v budúcnosti;

100.

domnieva sa, že členovia rodiny, ktorí sprevádzajú migrujúceho pracovníka, by mali získať povolenie na pobyt a v prípade potreby pracovné povolenie;

101.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú plnia ženy migrantky, a vyzýva členské štáty, aby uznali miesto, ktoré si zaslúžia zastávať v integračných politikách, a aby im zaručili všetky ich práva;

102.

vyzýva členské štáty, aby do rokovacieho programu niektorého z budúcich samitov zaradili výmenu názorov o demografických zmenách a o osvedčených postupoch v oblastiach, ako sú aktívne starnutie, zamestnávanie mladých, rodinné politiky a integrácia migrantov;

103.

víta záväzok Komisie pri príležitosti Európskeho demografického fóra predkladať každé dva roky situačnú správu; želá si, aby táto správa takisto uvádzala, aký vplyv majú politiky realizované v členských štátoch v príslušných oblastiach; podporuje zámer Komisie venovať neplodnosti každé dva roky jednu kapitolu svojej správy a zahrnúť do tejto správy kapitolu o prípravách EÚ na demografické zmeny; vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém ukazovateľov určených na monitorovanie a analýzu demografického vývoja v jednotlivých štátoch a v EÚ;

104.

pozoruje, že demografická budúcnosť Európy prináša nové ťažkosti na úrovni demokratických mechanizmov a kanály, cez ktoré sa môže ozývať hlas plurality jej zložiek a môže zavážiť pri politických rozhodnutiach; domnieva sa, že ústrednou otázkou starnúcej spoločnosti je politické zastúpenie mladých, ktorí predstavujú spoločnú budúcnosť a zároveň politickú budúcnosť Spoločenstva, ale v súčasnosti nemajú hlas ani váhu pri prijímaní rozhodnutí; konštatuje, že z rôznych dôvodov majú tak dospelí prisťahovalci, ako aj ich deti ťažkosti, aby boli vypočutí; zastáva názor, že otázka predloženia názorov a politického zastúpenia sociálnych skupín, ktoré túto možnosť v súčasnosti nemajú, ide najmä o mladých ľudí, predstavuje kľúčovú otázku, ktorá si zaslúži, aby bola dôkladne prediskutovaná a prehĺbená;

105.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali povedomie občanov EÚ v oblasti demografických výziev v Európe najmä prostredníctvom kampaní a pilotných projektov v tejto oblasti;

106.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.