a)

prijatie všetkých právnych predpisov EÚ bude podliehať prísnej parlamentnej kontrole, aká neexistuje v žiadnej inej nadnárodnej alebo medzinárodnej štruktúre:

b)

predsedu Komisie bude voliť Európsky parlament na návrh Európskej rady, pričom zohľadní výsledky volieb do Európskeho parlamentu;

c)

vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku bude menovať Európska rada a predseda Komisie, a Európsky parlament ho musí ako člena Komisie podrobiť tomu istému schvaľovaciemu postupu ako ktoréhokoľvek iného člena Komisie: vysoký predstaviteľ sa ako podpredseda Komisie bude musieť pri svojom menovaní a vykonávaní funkcie podriadiť rovnakým pravidlám, ako každý iný člen Komisie;

d)

zavádza sa nový, jednoduchší a demokratickejší rozpočtový postup s jedným čítaním: ruší sa rozlišovanie medzi tzv. povinnými a nepovinnými výdavkami, čím sa zabezpečí plná parita medzi Európskym parlamentom a Radou, pokiaľ ide o schvaľovanie celého ročného rozpočtu, pričom Európsky parlament získa aj právo udeľovať súhlas s právne záväzným viacročným finančným rámcom;

e)

demokratická kontrola v súvislosti s legislatívnymi právomocami prenesenými na Komisiu sa posilní prostredníctvom nového systému dohľadu, v rámci ktorého môže Európsky parlament alebo Rada odvolať rozhodnutia Komisie alebo zrušiť prenesenie týchto právomocí;

f)

súhlas Európskeho parlamentu sa bude vyžadovať pri schvaľovaní veľkého množstva medzinárodných dohôd, ktoré EÚ podpíše, vrátane dohôd týkajúcich sa oblastí, ktoré podliehajú riadnemu legislatívnemu postupu vo vnútorných záležitostiach EÚ;

g)

zasadnutia Rady budú pri rokovaniach alebo hlasovaniach o návrhoch legislatívnych aktov verejné, aby tak občania mohli sledovať konanie svojich vlád v Rade;

h)

agentúry, predovšetkým Europol a Eurojust, budú podliehať väčšej parlamentnej kontrole;

i)

Výbor regiónov bude môcť predkladať veci Súdnemu dvoru Európskej únie, funkčné obdobie jeho členov sa predĺži na päť rokov a jeho vzťahy s Európskym parlamentom sa stanovia jasnejšie;

j)

postup revízie zmlúv bude v budúcnosti otvorenejší a demokratickejší, keďže Európsky parlament získa taktiež právomoc predkladať na tento účel návrhy, a každú navrhovanú revíziu bude musieť posudzovať konvent, ktorého členmi budú zástupcovia národných parlamentov a zástupcovia Európskeho parlamentu, okrem prípadov, ak bude Európsky parlament súhlasiť s tým, že to nie je potrebné, pričom sa zavádzajú nové zjednodušené postupy revízie na zmenu niektorých ustanovení Lisabonskej zmluvy jednomyseľným rozhodnutím po schválení národnými parlamentmi;

a)

Charta základných práv, v ktorej je uvedený kompletný zoznam aktualizovaných občianskych, politických, hospodárskych a sociálnych práv, sa stane právne záväznou; občanom EÚ poskytne právnu istotu, pretože zabezpečí, že všetky ustanovenia právnych predpisov EÚ a každá činnosť, ktorú uskutočňujú inštitúcie EÚ alebo ktorá sa opiera o právne predpisy EÚ, bude musieť byť v súlade s týmito normami a zároveň dodržiavať zásadu subsidiarity;

b)

EÚ požiada o pristúpenie k Európskemu dohovoru o ľudských právach, na základe čoho bude podliehať rovnakému vonkajšiemu posudzovaniu povinnosti dodržiavania práv občanov ako jej členské štáty;

c)

nové ustanovenia uľahčia účasť občanov a reprezentatívnych združení občianskej spoločnosti na diskusiách EÚ nadväzujúc na ich významný príspevok pri príprave zmluvy; bude sa podporovať dialóg so sociálnymi partnermi, ako aj dialóg s cirkvami, náboženskými komunitami a nekonfesionálnymi organizáciami;

d)

zavedenie iniciatívy občanov EÚ umožní občanom predkladať návrhy v prípadoch, keď sa domnievajú, že právny akt EÚ je potrebný na účely vykonávania zmlúv;

e)

posilní sa súdna ochrana občanov tým, že jurisdikcia Súdneho dvora sa rozšíri na otázky týkajúce slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj aktov Európskej rady, Európskej centrálnej banky a agentúr EÚ, a zároveň sa fyzickým a právnickým osobám zabezpečí lahší prístup k súdu;

a)

jasne sa vyčleňujú právomoci EÚ voči členským štátom, pričom sa uplatňuje zásada, že všetky právomoci, ktoré neboli pridelené EÚ zmluvami, sa ponechávajú členským štátom;

b)

väčší dôraz sa kladie na politiky, ktoré sú očividne prospešné občanom: Lisabonská zmluva obsahuje nové všeobecne platné ustanovenia, ktoré sa týkajú podpory vysokej úrovne zamestnanosti, zaručenia dostatočnej sociálnej ochrany, boja proti sociálnemu vylúčeniu, vysokej úrovne vzdelania, odbornej prípravy a ochrany zdravia, odstránenia všetkých foriem diskriminácie a podpory rovnosti medzi ženami a mužmi; nové ustanovenia zlepšujú podporu trvalo udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia vrátane boja proti klimatickým zmenám, ako aj ochranu služieb všeobecného záujmu; hospodárska, sociálna a územná súdržnosť sa opäť potvrdzujú ako cieľ EÚ;

c)

odstraňuje sa zmätok v pojmoch „Európske spoločenstvo“ a „Európska únia“, pretože „Európska únia“ sa stane jediným právnym subjektom a štruktúrou;

d)

doložka o solidarite medzi členskými štátmi znamená, že v prípade teroristického útoku, prírodnej alebo ľuďmi spôsobenej katastrofy budú občania očakávať podporu zo všetkých častí EÚ;

e)

potvrdzuje sa osobitý charakter organizácie inštitúcií EÚ, ktorej členské štáty zverujú tie právomoci, o ktorých sa domnievajú, že sa budú lepšie vykonávať prostredníctvom spoločných mechanizmov, a zároveň sa v snahe vylúčiť akékoľvek obavy poskytujú dostatočné záruky toho, aby sa EÚ nestala centralizovaným, všemocným superštátom, ako napríklad:

a)

počet oblastí, v ktorých vlády na schôdzach v Rade rozhodujú kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľného rozhodovania, sa podstatne zvýši, čím EÚ dvadsiatich siedmich členských štátov bude môcť fungovať vo väčšom počte oblastí bez toho, aby ju blokovali vetá;

b)

nový systém hlasovania tzv. dvojitou väčšinou napomôže rozhodovaniu v Rade;

c)

Európska rada sa stane skutočnou inštitúciou EÚ a jej predsedníctvo meniace sa v šesťmesačných intervaloch nahradí funkcia predsedu, ktorého budú voliť jej členovia na obdobie dva a pol roka, čo umožní väčšiu súdržnosť v prípravách a priebehu jej činnosti;

d)

počet členov Komisie sa zníži do roku 2014 na dve tretiny celkového počtu členských štátov, čo Komisii uľahčí jej činnosť a dokonca bude vďaka tomu jasnejšie, že členovia Komisie zastupujú európske záujmy, a nie záujmy svojich vlastných krajín, a zároveň bude rotačný system aj naďalej zárukou spravodlivého rozdelenia účasti všetkých členských štátov;

e)

výrazne sa zvýši viditeľnosť EÚ a posilní sa jej schopnosť ako globálneho aktéra:

f)

objasní sa rozdiel medzi legislatívnymi a vykonávacími nástrojmi a nové vymedzenie delegovaných aktov umožní zjednodušiť a optimalizovať právne predpisy EÚ;

g)

ruší sa štruktúra pilierov, čo umožní jednotnosť činnosti v rozličných oblastiach pôsobnosti EÚ so zjednodušenými mechanizmami a nástrojmi, hoci osobitá povaha vonkajšej a bezpečnostnej politiky si vyžaduje špecifické postupy v týchto oblastiach;

h)

činnosť v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bude mať ambicióznejšie ciele a efektívnejšie postupy, v ktorých sa už nebudú využívať individuálne medzivládne nástroje a postupy, a bude podliehať súdnej kontrole, čo sľubuje hmatateľný pokrok, pokiaľ ide o spravodlivosť, bezpečnosť a otázky prisťahovalectva;

i)

jasnejšie sú vymedzené ciele a právomoci EÚ v oblastiach klimatických zmien, práv dieťaťa, európskej susedskej politiky, humanitárnej pomoci, energetiky (vrátane odkazu uvedeného v zmluve na solidaritu medzi členskými štátmi v tejto oblasti), kozmického priestoru, výskumu, cestovného ruchu, športu, verejného zdravia a civilnej ochrany; spoločná obchodná politika sa uznáva ako výlučná právomoc EÚ;

j)

v mnohých iných otázkach bude možné uplatňovať účinnejšie metódy rozhodovania hneď, ako sa prejaví politická vôľa na ich realizáciu;

k)

rozšíri sa priestor pre flexibilné opatrenia v prípadoch, že všetky členské štáty nie sú ochotné alebo schopné napredovať v určitých politikách súčasne;

—

upustiť od ústavného prístupu a niektorých jeho prvkov, napríklad koncepcie EÚ založenej na vôli jej občanov a členských štátov, jednotného a štruktúrovaného textu, jasnejšej terminológie na označovanie legislatívnych nástrojov, zakotvenie vlajky a hymny v zmluve, ako aj používanie funkcie „ministra zahraničných vecí“ namiesto „vysokého predstaviteľa“;

—

odložiť realizáciu dôležitých prvkov novej zmluvy, napríklad nadobudnutie platnosti nového systému hlasovania v Rade (spolu s osobitnými ustanoveniami o odložení hlasovania známymi ako Ioanninský kompromis), a zahrnúť reštriktívne mechanizmy ako tzv. záchranné brzdy do obvyklých legislatívnych postupov v niektorých oblastiach právomoci;

—

zaradiť do zmluvy opatrenia, ktoré sa týkajú osobitne niektorých členských štátov, napríklad rozšírenie možnosti účasti (tzv. opt-in) vo vzťahu k policajnej spolupráci a spolupráci v trestných veciach v prípade dvoch členských štátov, protokol obmedzujúci účinnosť charty na vnútroštátne právo dvoch členských štátov a ďalšie kreslo v Európskom parlamente, ktoré bolo pridelené jednému členskému štátu odchylne od zásady klesajúcej proporcionality;

—

upraviť znenie niektorých častí zmluvy alebo k nej pripojených protokolov a vyhlásení, ktoré mali za následok neodôvodnený posun k negatívnemu tónu, ktorý vyvoláva dojem nedôvery voči EÚ a jej inštitúciám a tak vysiela smerom k verejnosti nesprávny signál;