52008DC0447

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 15.7.2008

KOM(2008)447 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Na ceste k strategickému partnerstvu medzi EÚ Mexikom

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Na ceste k strategickému partnerstvu medzi EÚ Mexikom

1. Mexiko na svetovej scéne

Mexiko je jednou z dvoch najväčších ekonomík v Latinskej Amerike, má viac ako 105 miliónov obyvateľov a jeho príjem na jedného obyvateľa tvorí skoro 10 000 amerických USD. Mexiko je od roku 1994 členom Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA) a so svojimi hlavnými obchodnými partnermi uzavrelo dohody o voľnom obchode. V súčasnosti je jednou z mála rozvíjajúcich sa krajín, ktoré uzavreli dohody o voľnom obchode s USA, EÚ a Japonskom. Okrem toho uzavrelo dohody s väčšinou krajín Latinskej Ameriky, so štátmi EZVO a s Izraelom. Táto sieť dohôd o obchode pokrýva veľmi veľkú časť jeho zahraničného obchodu.

Mexiko je jedinou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá je členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), do ktorej vstúpila v roku 1994. Ako rozvíjajúca sa krajina zohráva Mexiko dôležitú úlohu v procese rozširovania a posilňovania spolupráce v rámci OECD s cieľom zapojiť ďalšie rozvíjajúce sa krajiny do dialógu v rámci všeobecného heiligendammského procesu. Je takisto aktívnym členom Svetovej obchodnej organizácie.

Makroekonomické ukazovatele Mexika sú dobré. Jeho vzťahy s medzinárodnými finančnými inštitúciami sú v rámci súčasnej situácie v Latinskej Amerike takmer „vzorové“. Mexiko je jednou z hlavných svetových destinácií, pokiaľ ide o toky priamych zahraničných investícií. Ako príjemca má Mexiko k dispozícii najväčšiu časť týchto priamych zahraničných investícií v Latinskej Amerike (174 mld. EUR). Mexiko sa navyše stáva jedným z najvýznamnejších zdrojov priameho zahraničného kapitálu v Latinskej Amerike určeného pre tretie krajiny (26,7 mld. EUR) najmä pre USA, EÚ a vybrané krajiny Latinskej Ameriky.

Mexiko prešlo počas posledných dvoch desaťročí významnými politickými a socioekonomickými zmenami a značne sa modernizovalo. Krajina však stále čelí mnohým závažným problémom. Naďalej sa potýka najmä s historickým problémom nerovnosti a neuspokojivým rozdelením bohatstva. V posledných desaťročiach sa navyše vytvoril rozdiel medzi severom a juhom krajiny, pokiaľ ide o rast a príjmy. Tento rozdiel prispieva k vzniku dôležitých vnútorných a vonkajších migračných tokov, pričom vonkajšie migračné toky smerujú prevažne do USA. Vo všeobecnosti je potrebné ďalej posilniť úroveň sociálnej súdržnosti krajiny. Okrem toho je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok v oblastiach, ako je správa vecí verejných a ochrana ľudských práv na miestnej úrovni. Mexiko čelí aj problémom s bezpečnosťou vo forme agresívnej vlny organizovanej trestnej činnosti a rozširujúceho sa obchodovania s drogami. V hospodárskej oblasti sú hlavné problémy v oblasti trhovej konkurencieschopnosti a hospodárskej súťaže najmä v hlavných sieťových odvetviach, ako sú telekomunikácie, a v oblasti zavádzania daňových reforiem, ktorých cieľom je zníženie závislosti rozpočtu na príjmoch z ropy.

Tieto súčasné problémy, ktorým musí Mexiko čeliť, by však nemali zmenšiť význam zmien, ktorými krajina už prešla za posledné dve desaťročia. Mexiko zaznamenalo značný rast na všetkých úrovniach, má ešte stále ohromný nevyužitý potenciál a bude zohrávať stále dôležitejšiu úlohu na svetovej scéne.

Hlavnou devízou Mexika v Latinskej Amerike je jeho strategická zemepisná poloha na hraniciach s USA. Mexiko je významným politickým, hospodárskym a kultúrnym aktérom v Latinskej Amerike a očakáva sa, že jeho význam na medzinárodnej scéne bude narastať. Jeho hospodárstvo je plne integrované v NAFTA a v Latinskej Amerike je Mexiko známe svojou bohatou kultúrou. Mexiko skutočne kultúrne, politicky a fyzicky „spája“ Severnú a Latinskú Ameriku a v určitom rozsahu aj priemyselné a rozvíjajúce sa krajiny. Toto jeho postavenie je jednou z jeho hlavných devíz v kontexte narastajúceho mnohostranného a multikulturálneho medzinárodného spoločenstva. Teraz, keď je stále viac badateľná ekonomická váha krajiny, stáva sa Mexiko priebojnejším a usiluje o aktívnejšiu úlohu v súčasnom rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.

Táto jeho nová priebojnosť je významnou zmenou v porovnaní s minulosťou, kedy Mexiko z historických a politických dôvodov volilo na medzinárodnej scéne skôr opatrný postoj. Avšak aj v minulosti Mexiko neustále zdôrazňovalo dôležitosť mnohostrannosti - typický postoj, ktorý s postupom času ešte silnel. Mexiko bolo neustále aktívnym a prínosným členom OSN. Je desiatym najväčším prispievateľom do rozpočtu OSN. Finančný príspevok Mexika do OSN je skutočne najväčším spomedzi príspevkov z Latinskej Ameriky a sám predstavuje okolo 50 % všetkých príspevkov do organizácie, pochádzajúcich z tohto regiónu.

2. EÚ a Mexiko

V polovici 90. rokov 20. storočia rokovala Európska únia s Mexikom o dohode o hospodárskom partnerstve, politickej koordinácii a spolupráci, ktorá bola podpísaná v roku 1997 a platnosť nadobudla v roku 2000. Táto dohoda (ďalej len „globálna dohoda“) vytvorila vhodný rámec na prehĺbenie a posilnenie politických vzťahov medzi EÚ a Mexikom (pozri prílohu 1). Dohoda pozostáva z troch hlavných pilierov: politického dialógu, obchodu a spolupráce. Umožnila EÚ takisto posilniť jej hospodársku a obchodnú pozíciu v Mexiku, ktorá bola od nadobudnutia platnosti dohody NAFTA v roku 1994 pod silným tlakom.

Na základe silnejúceho hospodárskeho prepojenia EÚ a Mexika rozhodli sa na konci roku 2004 inštitúcie EÚ a Mexiko znásobiť svoje úsilie, aby sa kontakty na vysokej úrovni zintenzívnili. Proces kulminoval v apríli 2007 keď na zasadnutí Spoločnej rady EÚ-Mexiko strany uznali, že ich dvojstranné vzťahy prešli značnou kvalitatívnou zmenou a vzájomné prepojenie sa veľmi posilnilo. Počas rokov 2007 a 2008 sa uskutočnilo niekoľko oficiálnych návštev Mexika na vysokej úrovni, a to zo strany rôznych zástupcov členských štátov EÚ a Európskej komisie, vrátane návštevy predsedu Európskej komisie v máji 2008. Počas toho istého obdobia pricestoval prezident Calderón dvakrát do Európy, navštívil niekoľko európskych hlavných miest a v júni 2007 pricestoval na dlhšiu návštevu inštitúcií EÚ do Bruselu. Európu navštívilo aj niekoľko mexických ministrov.

Od nadobudnutia platnosti globálnej dohody a najmä počas posledných niekoľkých rokov nadviazali EÚ a Mexiko aktívny a otvorený politický dialóg o otázkach spoločného záujmu. V dôsledku tohto vývoja vznikla priaznivá atmosféra medzi EÚ a Mexikom a vytvorili sa politické podmienky na začatie užšieho dialógu o globálnych otázkach. V tejto súvislosti vznikla potreba vytvoriť medzi EÚ a Mexikom širší ambicióznejší rámec s cieľom premeniť politický dialóg na efektívny nástroj na koordináciu stanovísk o globálnych otázkach a iných otázkach spoločného záujmu v rámci multilaterálnych fór a medzinárodných inštitúcií.

EÚ a Mexiko implementujú v rámci spolupráce, ktorá je jedným z pilierov globálnej dohody, dôležité a inovatívne aktivity rozvojovej spolupráce. Bol nadviazaný politický dialóg v oblastiach, ako je životné prostredie, zmena klímy a sociálna kohézia. Tento dialóg má určiť zameranie aktivít spolupráce a zároveň slúžiť ako hlavný prostriedok koordinácie medzi EÚ a Mexikom, pokiaľ ide o citlivé globálne otázky. V prípade otázky zmeny klímy prijalo Mexiko stanoviská veľmi podobné stanoviskám EÚ. Do konca tohto roka sa pravdepodobne začne politický dialóg aj na tému vzdelávanie a kultúra, ktorý sa bude opierať o súčasné programy v oblasti mládeže, vysokoškolského vzdelávania a nástrojov spolupráce, ktoré boli nedávno rozvinuté v oblasti kultúry.

Značné kapacity Mexika v oblasti vedy a techniky a diverzita jeho poznatkov z neho robia atraktívneho partnera pre spoluprácu s Európou. Od nadobudnutia platnosti odvetvovej dohody z roku 2004 o spolupráci medzi EÚ a Mexikom v oblasti vedy a techniky sa táto spolupráca medzi EÚ a Mexikom značne posilnila. Zároveň sa začalo s realizáciou niekoľkých programov a iniciatív v oblasti ľudských práv, kultúry, rozvoja MSP, zjednodušenia obchodovania a pod.

Postupné upevňovanie dvojstranných vzťahov medzi EÚ a Mexikom malo za následok, že EÚ aj Mexiko konečne zreteľne formulovali potrebu vytvorenia tesnejších dvojstranných politických prepojení a najmä nadviazania „strategického partnerstva“. Z pohľadu Mexika sú vzťahy s EÚ dôležitým faktorom politickej diverzifikácie a rovnováhy v jeho medzinárodných vzťahoch.

3. Dôvody nadviazať strategické partnerstvo medzi EÚ a Mexikom

EÚ má niekoľko dôvodov nadviazať strategické partnerstvo s Mexikom. Mexiko je globálnym aktérom, pôsobí v rámci skupiny G8 + G5 a zohráva aktívnu úlohu v „heiligendammskom procese“[1]. Jeho význam a vplyv bude pravdepodobne rásť, a to aj mimo Latinskej Ameriky. EÚ udržuje s Mexikom bohaté dvojstranné vzťahy, čo malo v posledných rokoch za následok dosiahnutie dôležitých výsledkov a úspechov. Okrem toho zdieľa EÚ s Mexikom celý rad kľúčových základných hodnôt a medzi ňou a Mexikom existuje úzke historické a kultúrne prepojenie.

Zatiaľ čo globálna dohoda je dvojstranným nástrojom s pôsobivým potenciálom, postavenie strategického partnera sa odvíja výlučne od schopnosti partnerskej krajiny uplatňovať značný vplyv v globálnych otázkach. Európska komisia v dôsledku toho verí, že pokladať všetkých členov skupiny G5 za strategických partnerov je dobrou politikou.

V čisto politickej rovine by presun od dvojstranných vzťahov k postaveniu strategického partnera upevnilo charakter a posilnilo úroveň vzťahov a naša spolupráca by sa stala dynamickejšou. Hlavným dôvodom nadviazania strategického partnerstva s Mexikom je možnosť ďalšieho zlepšenia koordinácie v rámci kľúčových mnohostranných fór a inštitúcií. Strategické partnerstvo by znamenalo posilnenie spolupráce v globálnych otázkach medzi EÚ a Mexikom. Koordinácia s Mexikom by sa mohla byť užitočnou, najmä ak si uvedomíme, že táto krajina je akýmsi viacrozmerným „prepojením“. Mexiko nadobudlo schopnosť zosúladiť postoj OECD s potrebami rozvojovej krajiny, čo by mohlo byť vskutku užitočné pri úsilí dosiahnuť konsenzus na globálnej úrovni. Užšie vzťahy s Mexikom by mohli takisto uľahčiť dosiahnutie konsenzu medzi EÚ a partnermi v Latinskej Amerike v kľúčových regionálnych otázkach.

V mnohostrannom kontexte by sa preto EÚ a Mexiko mali zamerať na rozvoj vzájomného porozumenia, pokiaľ ide o globálne a regionálne otázky a spoločne podnikať praktické kroky v úsilí dosiahnuť lepšiu podobu globalizácie.

4. STRATEGICKÉ PARTNERSTVO: DVOJÚROVňOVÝ MECHANIZMUS

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti bude hlavným cieľom strategického partnerstva, aby Mexiko a EÚ na všetkých kľúčových mnohostranných fórach a v inštitúciách vystupovali ako globálni spojenci.

V praktickej rovine bude mať strategické partnerstvo dvojúrovňový dosah. Po prvé, zlepší sa koordinácia EÚ a Mexika na mnohostrannej úrovni v globálnych otázkach. Po druhé, strategické partnerstvo dodá ďalší politický stimul rozvoju dvojstranných vzťahov a iniciatív.

V dôsledku toho bude strategické partnerstvo fungovať na báze dvojúrovňového mechanizmu, ktorý sa sám posilňuje: dvojstranný dialóg a spolupráca sa budú realizovať ako súčasť právneho a operatívneho rámca existujúcej dohody a posilnia sa novovytvoreným politickým rámcom a z neho plynúcou dynamikou. Tieto dialógy a spolupráca prinesú zbližovanie a uľahčia výmenu medzi odborníkmi, štátnymi zamestnancami a tvorcami politiky. To zasa posilní koordináciu v globálnych otázkach v príslušných oblastiach.

V novom politickom kontexte vytvorenom strategickým partnerstvom budú mať EÚ a Mexiko viac príležitostí zaoberať sa do hĺbky citlivými otázkami, a to aj z domácej politiky. Strany tak budú môcť lepšie a ráznejšie chrániť spoločné hodnoty, ako sú ľudské práva, demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných a právna istota.

5. PRÍNOS: KOORDINÁCIA EÚ A MEXIKA V GLOBÁLNYCH OTÁZKACH

EÚ a Mexiko už zdieľajú isté hodnoty, predstavy a vízie. Z pohľadu EÚ je Mexiko „rovnako zmýšľajúcou krajinou“. V rámci mnohostranných fór sa Mexiko často prikláňa k prijatiu takých stanovísk, ktoré sú veľmi podobné stanoviskám EÚ. Strategické partnerstvo by malo pomôcť v ďalšom posilnení tejto tendencie, a to aj poskytnutím silného politického rámca, čím sa zlepší dialóg a koordinácia medzi EÚ a Mexikom.

Strategické partnerstvo s Mexikom nebude zamerané len na vytvorene spoločnej agendy a vypracovanie osobitného akčného plánu, ale aj na podporu prijatia metodológie na konzultáciu a koordináciu. Malo by viesť k vzniku nového vzájomného vnímania v dôsledku čoho budú obidve strany venovať väčšiu pozornosť záujmom partnera vždy, keď pôjde o stanoviská týkajúce sa globálnych otázok.

Agenda týkajúca sa globálnych otázok sa neustále rozvíja. V posledných rokoch muselo medzinárodné spoločenstvo postupne čeliť rôznym globálnym otázkam od terorizmu k zmene klímy, od nestálosti medzinárodného finančného trhu k zvyšujúcim sa cenám ropy a potravín atď. V súčasnosti je skôr než zostavenie zoznamu oblastí spolupráce dôležité to, aby sa konzultácia a koordinácia stali súčasťou každodennej reality a zaviedlo sa pravidlo zohľadňovať príslušné názory a záujmy partnera počas vypracovávania a prijímania stanovísk o osobitných globálnych otázkach. Potreba efektívnej koordinácie EÚ a Mexika je zreteľne badateľná v prípade mnohých globálnych otázok a v mnohých prípadoch, v ktorých už bol dosiahnutý určitý stupeň koordinácie v rámci existujúcej dohody. Z uvedených dôvodov takýto zoznam nie je a nemôže byť vyčerpávajúcim. V súčasnosti je patria medzi oblasti, v ktorých je potrebná koordinácia, tieto oblasti:

1. Politické otázky , ako je mnohostrannosť, demokracia, ľudské práva, právny štát, kultúrny dialóg, Latinská Amerika, regionálna integrácia, skupina Rio;

2. Bezpečnostné otázky , ako je boj proti terorizmu, upadajúce štáty, organizovaná trestná činnosť, obchodovanie s drogami a ľuďmi;

3. Environmentálne otázky , ako je zmena klímy, prírodné katastrofy, boj proti nadmernému využívaniu zásob rýb;

4. Socioekonomické otázky , ako je rozvojová politika, investície a sociálna zodpovednosť, inovácia a práva duševného vlastníctva, otvorené trhy, sociálna politika, dôstojné pracovné podmienky/sociálna ochrana, migrácia, chudoba, globálna makrofinančná stabilita, dobrá správa vecí verejných v oblasti daní, energetická bezpečnosť, trvalá udržateľnosť a posilnená účinnosť, ceny potravín, rybolov, námorná politika a správa morí, doprava a spoločný záujem.

6. POZITÍVNY VPLYV NA DVOJSTRANNÉ OTÁZKY

Očakáva sa, že nová politická dynamika plynúca z nadviazania strategického partnerstva medzi EÚ a Mexikom bude mať pozitívny vplyv na osobitné dvojstranné otázky týkajúce sa EÚ a Mexika. Očakáva sa dosiahnutie pokroku najmä v oblastiach, ako je sociálna a hospodárska spolupráca, spolupráca v oblasti ľudských práv, kulturálnej výmeny, spolupráca v oblasti vzdelávania, obchodu, hospodárskej súťaže a civilného letectva. Partnerstvo by malo pomôcť lepšie využívať obchodný a investičný potenciál, ktorý ponúka globálna dohoda.

7. Inštitucionálne opatrenia

Súčasná inštitucionálna štruktúra vytvorená v rámci globálnej dohody uzavretej medzi EÚ a Mexikom sa ukázala byť funkčnou a efektívnou. V rámci tejto štruktúry bol v mnohých smeroch dosiahnutý pokrok, ktorý vyústil do súčasnej dobrej úrovne vzťahov.

Strategické partnerstvo by malo priniesť nové impulzy pre fungovanie súčasného rámca. Strany by mali ďalšie výbory a štruktúry vytvárať len vtedy, ak je to skutočne potrebné. Spoločné rady a spoločné výbory sú vhodnými mechanizmami pre koordináciu. Jedinými zmenami, ktoré bude potrebné uskutočniť po nadobudnutí platnosti strategického partnerstva EÚ a Mexika, sú úpravy agend, aby sa vyčlenil väčší priestor pre koordináciu v relevantných globálnych otázkach. Aby sa zabezpečila kontinuita a prijatie riadnych následných opatrení, mal by sa v rámci spoločného výboru vytvoriť „menší“ stály mechanizmus priameho dialógu na úrovni vyšších úradníkov. Mala by zostať otvorená možnosť zvolávať osobitné ad hod koordinačné stretnutia , ak nastane potreba koordinovať stanoviská, ktoré sa majú prijať v rámci medzinárodných fór.

Samity EÚ-Mexiko na úrovni najvyšších predstaviteľov by mali byť podľa doterajšej praxe organizované každé dva roky a mali by sa inštitucionalizovať. Ich agenda by sa mala rozšíriť a trvanie predĺžiť, aby sa umožnila realizácia podrobného politického dialógu a zabezpečila riadna politická koordinácia v relevantných aktuálnych otázkach.

Okrem inštitucionalizácie samitov EÚ-Mexiko by hlavná zmena, ktorú bude potrebné uskutočniť, mala spočívať hlavne v rozvoji častejších výmen na operatívnej úrovni. Veľvyslanci EÚ a Mexika by mali byť v hosťovských krajinách častejšie vo vzájomnom kontakte, a to aj vtedy, keď pôsobia v rámci svojej služby mimo latinskoamerických alebo európskych regiónov. Veľvyslanci, vedúci misií a odborníci vykonávajúci službu v sídlach OSN by sa mali venovať koordinácii predovšetkým so zreteľom na fóra a diskusie v rámci OSN. Dialóg na úrovni veľvyslanectiev odohrávajúci sa medzi diplomatmi a medzi odborníkmi a venovaný osobitným otázkam umožní časom týmto diplomatom a odborníkom, aby sa postupne lepšie navzájom spoznali a z dlhodobého hľadiska povedie k prijímaniu prístupu na základe „rovnakého zmýšľania“. To platí aj pre kontakty a výmeny na úrovni štátnej služby alebo odborníkov v rámci súčasnej spolupráce medzi EÚ a Mexikom.

8. ZÁVER

Na základe uvedených úvah a argumentov Komisia odporúča nadviazať medzi Európskou úniou a Mexikom strategické partnerstvo.

PRÍLOHA 1

PRÁVNY, INŠTITUCIONÁLNY A OPERATÍVNY

RÁMEC EÚ-MEXIKO

Pokiaľ ide o právny rámec, upravuje dvojstranné vzťahy globálna dohoda, ktorá inštitucionalizuje pravidelný politický dialóg na vysokej úrovni. Existujú dve fóra v rámci ktorých možno vzťahy medzi Mexikom a Európskou úniou koordinovať, monitorovať a politicky stimulovať: spoločné rady na ministerskej úrovni, ktoré zasadajú každé dva roky a spoločné výbory na úrovni zástupcov ministrov a vyšších úradníkov, ktoré zasadajú raz do roka.

Aby sa zlepšil politický profil ich dvojstranných vzťahov a udržali sa pravidelné kontakty na najvyššej úrovni, uskutočňujú EÚ a Mexiko každé dva roky samity na najvyššej úrovni .

EÚ a Mexiko takisto nadviazali aktívny medziparlamentný dialóg v rámci meziparlamentného spoločného výboru EÚ-Mexiko, ktorý zasadá dvakrát do roka.

Globálna dohoda vytvorila komplexný priestor voľného obchodu medzi Mexikom a EÚ, a to pokiaľ ide o obchod s tovarom aj službami. V rokoch nasledujúcich po nadobudnutí platnosti dohody vzrástol dvojstranný obchod medzi EÚ a Mexikom o viac ako 100 %. Následkom toho sa Mexiko stalo jedným z najdôležitejších obchodných partnerov EÚ v Latinskej Amerike so značným potenciálom rastu. EÚ je po USA druhým obchodným partnerom Mexika.

Okrem obchodu zahŕňa globálna dohoda uzavretá medzi EÚ a Mexikom široké spektrum hospodárskych otázok. Toky priamych zahraničných investícií z EÚ vzrástli o 120 % a EÚ je teraz po USA druhým najväčším investorom v Mexiku. V roku 2006 bola medzi Mexikom a EIB podpísaná nová rámcová dohoda, ktorá stanovuje rámec spolupráce v oblasti infraštruktúry a životného prostredia.

Okrem toho obsahuje dohoda niekoľko doložiek o preskúmaní, ktoré majú slúžiť k ďalšej liberalizácii obchodných vzťahov medzi EÚ a Mexikom v oblasti služieb, investícií a poľnohospodárskych produktov. V novembri 2004 strany súhlasili so začatím rokovaní o realizácii týchto opatrení. Po skončení týchto rokovaní budú tieto opatrenia slúžiť na vytvorenie dynamickejšieho prostredia pre podnikateľov a užitočne rozvinú súčasné možnosti prístupu na trh.

EÚ a Mexiko nadviazali aktívnu rozvojovú spoluprácu. Pri zohľadnení skutočnosti, že Mexiko je v súčasnosti krajinou s vyšším stredným príjmom bola na obdobie rokov 2007 – 2013 v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce predbežne vyčlenená suma 55 mil. EUR. Boli určené tri hlavné oblasti spolupráce: sociálna kohézia, trvalo udržateľné hospodárstvo a konkurencieschopnosť a vzdelávanie a kultúra. Tieto tri hlavné oblasti sú späté s rozličnými vzájomne sa prelínajúcimi otázkami, ktoré je potrebné zohľadniť, najmä s otázkou ľudských práv, rovnosti pohlaví a otázkami týkajúcimi sa životného prostredia. Spolupráca medzi EÚ a Mexikom sa sústreďuje na inovatívny nástroj politického dialógu a jej cieľom je kvalitatívne prispieť a podporiť rozvoj Mexika prostredníctvom výmeny a transferu relevantných skúseností a osvedčených postupov, ktoré je potrebné prispôsobiť špecifickým miestnym podmienkam. Dňa 6. júna 2007 bolo podpísané memorandum o porozumení s cieľom umožniť realizáciu spolupráce v období rokov 2007 – 2013.

PRÍLOHA 2

Oficiálny názov: | Spojené štáty mexické |

Hlavné mesto: | Mexico City (Distrito Federal) |

Rozloha: | 1 972 550 km2 |

Počet obyvateľov: | 105 790 725 (2007) |

Úradný jazyk: | španielčina/56 jazykov pôvodného obyvateľstva |

Mena: | peso |

Štátne zriadenie: | federatívna republika |

Administratívne členenie: | 31 štátov a 1 federálny dištrikt |

Predseda vlády (prezident): | Felipe Calderón (PAN - Strana národnej akcie) |

Prezidentské a parlamentné voľby: | parlamentné v júli 2009 – prezidentské v júli 2012 |

HDP na obyvateľa: | 9669 USD (2007) |

HDP celkom: | 1022,93 mld. USD |

Rast HDP: | 3,2 % |

Inflácia: | 3,8 % |

[1] V Heiligendamme rozhodli lídri skupiny G8 a lídri Brazílie, Číny, Indie, Mexika a Južnej Afriky - zoskupení v rámci Outreach 5 (bývalá skupina O5, teraz G5) – o začatí novej formy tematického dialógu vo formalizovanej a štruktúrovanej podobe. Tento dialóg, ktorý sa odvtedy nazýva heiligendammským procesom, má za cieľ posilniť vzájomné porozumenie v dôležitých oblastiach globálneho hospodárskeho riadenia , vytvoriť spoločný základ a podniknúť praktické kroky na spoločné dosiahnutie lepšej podoby globalizácie . Skupina G8 + O5 sa rozhodla venovať sa v rámci dialógu štyrom otázkam: inovácia a práva duševného vlastníctva (podpora a ochrana inovácie), investície a sociálna zodpovednosť (podpora cezhraničných investícií a zodpovedného podnikateľského správania), rozvoj (vzájomné porozumenie v oblasti efektivity pomoci), energetická účinnosť (zdieľanie poznatkov na zlepšenie energetickej účinnosti a technologická spolupráca s cieľom prispieť k zníženiu emisií CO2).