52008DC0371

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 19.6.2008

KOM(2008) 371 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Piata správa o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti Prosperujúce regióny, prosperujúca Európa

{SEK(2008) 2047, v konečnom znení}

(predložená Komisiou)

OBSAH

1. Úvod 3

2. politika súdržnosti: stav diskusie 4

2.1. Ciele a priority 4

2.2. Riadenie politiky súdržnosti 6

2.3. Ďalšie kroky 7

3. Konvergencia, rast a hospodárska reštrukturalizácia regiónov EÚ 7

3.1. Regionálna distribúcia európskych sektorov vysokého rastu 8

3.1.1. Konvergenčné regióny 8

3.1.2. Regióny s prechodným financovaním 8

3.1.3. Regióny regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti 9

3.2. Prínos sektorov vysokého rastu z hľadiska konvergencie 9

3.3. Vzdelanie, zručnosti a vzdelaní pracovníci 10

3.4. Závery 11

OZNÁMENIE KOMISIE

Piata správa o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti Prosperujúce regióny, prosperujúca Európa

ÚVOD

V septembri 2007 Komisia začala verejnú konzultáciu o výzvach, ktorým bude musieť čeliť politika súdržnosti v nasledujúcich rokoch, s cieľom zozbierať nápady týkajúce sa priorít, organizácie a riadenia tejto politiky.

Politika súdržnosti je zakotvená v článku 158 Zmluvy o ES, v ktorom sa uvádza, že Spoločenstvo na podporu harmonického rozvoja rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Lisabonská zmluva, ktorá je v súčasnosti predmetom ratifikačného procesu, upravuje tento text a hovorí o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Konzultáciu je potrebné vnímať v širšom kontexte prebiehajúcej revízie rozpočtu, ku ktorej prispieva. Túto konzultáciu sprevádzajú aj ďalšie dôležité podujatia, ako sú neformálne stretnutie ministrov zodpovedných za regionálny rozvoj, ktoré sa uskutočnilo na Azorských ostrovoch v dňoch 23. – 24. novembra 2007, konferencia na vysokej úrovni zorganizovaná slovinským predsedníctvom v Maribore v dňoch 7. – 8. apríla 2008 a stanoviská, ktoré Európsky parlament[1], Výbor regiónov[2] a Európsky hospodársky a sociálny výbor[3] prijali k štvrtej správe o súdržnosti.

Ďalšou dôležitou udalosťou v roku 2008 bude prijatie zelenej knihy o územnej súdržnosti Komisiou. Hlavným účelom tejto knihy je začatie všeobecnej verejnej diskusie o dôsledkoch zavedenia pojmu územná súdržnosť do zmluvy, najmä v kontexte politiky súdržnosti.

V roku 2008 Komisia prijme aj oznámenie o obnovenej sociálnej agende. Na základe výsledkov všeobecnej verejnej konzultácie o „sociálnej realite“ Európy sa v ňom načrtnú spôsoby, akými môže Európa reagovať na zmenu sociálnej reality, najmä ako by bolo možné využiť politiky Únie na podporu príležitostí, prístupu a solidarity.

Prvá časť tejto správy obsahuje syntézu príspevkov prijatých od septembra 2007 do februára 2008. Prvá fáza diskusie pomohla identifikovať otázky na diskusiu a jej smerovanie, ktoré Komisia náležite zohľadní pri revízii rozpočtu.

V druhej časti správy sa uvádza podrobnejšia analýza základných regionálnych trendov. Témou tejto správy o pokroku sú európske sektory rastu, ktorých výkonnosť v regiónoch bude vo veľkej miere určovať úroveň regionálneho hospodárskeho rozvoja v nadchádzajúcich rokoch.

POLITIKA SÚDRžNOSTI: STAV DISKUSIE

Komisia dostala viac než sto príspevkov, najmä od zúčastnených strán[4], ktoré majú blízko k riadeniu politiky, zastupujúcich viac než polovicu členských štátov (predstavujúcich takmer 80 % obyvateľov EÚ), veľkého počtu regionálnych orgánov, väčšiny regionálnych a miestnych združení, hospodárskych a sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, akademických a výskumných inštitúcií a niekoľkých občanov.

Väčšina reakcií, a najmä tie od národných vlád, nepredstavuje konečné stanoviská. Je to normálne vzhľadom na to, že ide o počiatočnú fázu diskusie a širšiu debatu o revízii rozpočtu EÚ.

Verejná konzultácia potvrdzuje, že záujem o politiku súdržnosti je naďalej značný. Prvý všeobecný záver, ktorý možno z diskusie vyvodiť, je skutočnosť, že zúčastnené strany uznali dôležitú úlohu politiky súdržnosti pri budovaní Európskej únie a vyjadrili podporu pokračovaniu jej uplatňovania. Akýkoľvek pokus o opätovné vrátenie uplatňovania politiky do kompetencií jednotlivých štátov bol takmer jednohlasne odmietnutý.

Vo veľkom počte príspevkov sa potvrdzuje, že politika súdržnosti usmerňuje a posilňuje rast v celej Európe, podporuje investície, ktoré by sa inak neuskutočnili, podporuje konkurencieschopnosť v najzraniteľnejších regiónoch, posilňuje sociálny pokrok a solidárnosť, modernizuje fyzický, sociálny a ľudský kapitál ako hnacie sily rastu, inovačného potenciálu, administratívnej kapacity a modernizácie administratívy, podporuje viacročné strategické a finančné riadenie, prenos know-how a osvedčených postupov medzi regiónmi a členskými štátmi a kultúru hodnotenia a monitorovania. Podobne sa vo väčšine príspevkov oceňuje partnerská kultúra, ktorú politika presadzuje.

V súlade s výsledkami nedávneho prieskumu Eurobarometra[5] konzultácia potvrdzuje úlohu politiky súdržnosti pri zvyšovaní viditeľnosti EÚ pre európskych občanov.

Ciele a priority

Všetky príspevky sa zhodujú, že hlavným cieľom politiky súdržnosti je zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi úrovňami rozvoja európskych regiónov. Zaostávajúce regióny teda musia zostať v centre politiky. Napriek tomu vo väčšine príspevkov vrátane príspevku Európskeho parlamentu sa argumentuje, že politika by sa mala vzťahovať na celé územie EÚ, keďže politika súdržnosti nie je jednoduchým mechanizmom solidarity, ale zameriava sa aj na podporu vnútorného rozvojového potenciálu európskych regiónov.

Veľká väčšina zúčastnených strán uznáva územnú spoluprácu ako kľúčový prvok politiky súdržnosti a oceňuje, že sa stala „plnohodnotným“ cieľom. Zdôrazňujú, že územná spolupráca je jedným z najlepších príkladov pridanej hodnoty tejto politiky, a preto by mala byť posilnená.

V štvrtej správe o súdržnosti bol identifikovaný súbor výziev, ktorým musia a budú musieť regióny a členské štáty v čoraz väčšej miere čeliť: globalizácia, demografická zmena a sociálne napätie, zmena klímy a zvýšené ceny energií. Hoci sa všeobecne uznáva, že politika súdržnosti by sa mala zaoberať aj týmito výzvami, vo väčšine príspevkov sa zdôrazňuje, že politika súdržnosti nemôže byť jediným nástrojom, ani najhlavnejším. Niektorí sa domnievajú, že tieto výzvy sa už riešia uplatňovaním lisabonskej a göteborskej agendy. Ďalší pripomínajú, že riešenie týchto výziev by nemalo zatieniť hlavné ciele politiky súdržnosti zakotvené v zmluve.

V niektorých príspevkoch sa Komisia vyzýva, aby doplnila HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily o iné ukazovatele životnej úrovne a blahobytu.

Zdá sa, že v súvislosti s obsahom politiky súdržnosti sa v tejto fáze dospelo ku konsenzu, pokiaľ ide o tieto prelínajúce sa témy:

- Konkurencieschopnosť je základným prvkom politiky súdržnosti. Požiadavka „vyčlenenia“ značného podielu finančných zdrojov na kľúčové investície spojené s obnovenou agendou pre rast a zamestnanosť má jednoznačnú podporu. Najmä výskum, inovácie a aktualizácia zručností v záujme podpory znalostného hospodárstva, rozvoj ľudského kapitálu prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, prispôsobenie, podpora obchodných činností (najmä malých a stredných podnikov), posilnenie inštitucionálnej kapacity a rozvoj podnikateľskej kultúry sa považujú za kľúčové oblasti, na ktoré by mali byť investície zamerané.

- Základom činností navrhovaných na zvýšenie zamestnanosti, posilnenie sociálnej súdržnosti a zníženie rizika chudoby sú aj aktívne politiky trhu práce. Mnoho účastníkov sa nazdáva, že politika súdržnosti by mala prispieť k sociálneho rozmeru Európy zlepšením perspektív zamestnanosti najzraniteľnejších skupín ako je mládež, starší ľudia, ľudia s postihnutím, prisťahovalci a menšiny.Sociálni a hospodárski partneri a organizácie občianskej spoločnosti zdôrazňujú dôležitú úlohu sociálneho hospodárstva, pokiaľ ide o vytváranie kvalitných pracovných miest, podporu inovácií, prínos k rozvoju vidieckych oblastí a poskytovanie viacerých služieb všeobecného záujmu. Zdôrazňujú aj prínos budovania kapacít pri presadzovaní zásad dobrej správy vecí verejných a partnerstva. Nakoniec, v niektorých príspevkoch zo strany občianskej spoločnosti sa argumentuje, že politikou súdržnosti by sa mali podporovať skupiny, ktoré majú osobitné ťažkosti pri vstupe na trh práce.

- Treťou prelínajúcou sa témou je udržateľný rozvoj. V mnohých príspevkoch sa usudzuje, že politika súdržnosti by mala posilniť svoje zameranie na dosiahnutie cieľa göteborskej agendy. Politika by mohla prispieť najmä k zníženiu emisií skleníkových plynov, a to prostredníctvom politík, ktoré pomáhajú obmedzovať účinky zmeny klímy, zameraných na zlepšenie energetickej efektívnosti a podporu rozvoja obnoviteľných energií.

Okrem uvedených tém sa venovala značná pozornosť niekoľkým ďalším otázkam.

Vo všeobecnosti sa uvítalo zahrnutie územnej súdržnosti do Lisabonskej zmluvy. S cieľom lepšie pochopiť koncept územnej súdržnosti sa však Komisia v niektorých príspevkoch vyzýva, aby vypracovala vymedzenie tohto pojmu a jeho ukazovateľov. Zároveň sa niektoré národné vlády domnievajú, že územná súdržnosť už súčasťou politiky súdržnosti je a že hospodársky, sociálny a územný rozmer súdržnosti nie je možné oddeľovať.

Územná súdržnosť sa chápe, najmä zo strany regionálnych a miestnych subjektov, ako príležitosť na posilnenie úlohy regionálnych a miestnych orgánov a iných subjektov pri vykonávaní tejto politiky. V niekoľkých príspevkoch sa zdôrazňuje úloha mestských oblastí a vidieckych oblastí a ich vzájomná závislosť, ako dôležitý rozmer hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Mestá sa často vymedzujú ako miesta, pre ktoré je charakteristické výrazné sociálne vylúčenie, chudoba a nevyrovnaný rozvoj. Voči existujúcim mechanizmom na podporu určitých špecifických oblastí, akými sú najvzdialenejšie regióny alebo severné riedko osídlené oblasti, neboli vznesené žiadne námietky.

Mnohí sú tiež presvedčení, že koncept územnej súdržnosti pomôže lepšie integrovať územný rozmer do návrhu a vykonávania európskych sektorových politík.

Zdá sa, že sa dospelo ku konsenzu v prospech väčšej pružnosti v oblasti územnej spolupráce tak, aby regióny mohli spolupracovať aj s inými susediacimi regiónmi alebo s regiónmi, ktorú sú súčasťou tej istej zemepisnej oblasti. Spolupráca s regiónmi a krajinami susediacimi s EÚ sa takisto považuje za kľúčovú.

Riadenie politiky súdržnosti

Z väčšiny príspevkov je zrejmá podpora reformy politiky súdržnosti smerom k strategickejšiemu prístupu.

Mnohí uvádzajú, že vykonávanie programu sa ešte len začalo a komplexné posúdenie nie je možné, kým nebudú k dispozícii výsledky hodnotení.

Prevažná väčšina zúčastnených strán však požaduje ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o rozdelenie zodpovednosti medzi rôznymi inštitucionálnymi úrovňami (Komisiou, členským štátom, regiónmi a inými subjektmi). Mnoho zúčastnených strán, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, by ocenilo ďalšiu decentralizáciu zodpovednosti. Zdôraznili aj to, aké je dôležité, aby boli výsledky viditeľné aj na miestnej úrovni, najmä pokiaľ ide o Európsky sociálny fond (ESF). V podobnom duchu sa vyjadrili aj hospodárski a sociálni partneri a občianska spoločnosť. Tieto zúčastnené strany trvajú aj na širšom vymedzení zásady partnerstva.

Ďalšou požiadavkou, ktorá sa objavuje vo väčšine príspevkov, je zjednodušenie. V mnohých príspevkoch bolo vyjadrené znepokojenie v súvislosti s novozavedenou zásadou „jeden program – jeden fond“, ktorá vykonávanie politiky zrejme neuľahčí.

V príspevkoch je tiež veľa sťažností na byrokraciu a požiadavky na audit spojené s vykonávaním politiky. Prevláda názor, že odrádzajú potenciálnych príjemcov a spomaľujú realizáciu dôležitých projektov na miestnej úrovni. Od Komisie sa požaduje, aby zjednodušila existujúce postupy, aspoň pokiaľ ide o malé programy.

Ďalšia dôležitá a často spomínaná otázka sa týka koordinácie medzi EFRR, ESF a Kohéznym fondom. V záujme koherentnejšieho strategického rozvoja sa v niektorých príspevkoch žiada o ich integráciu do jedného fondu.

Zdá sa, že názory sa líšia, pokiaľ ide o možnosť využívať politiku súdržnosti ako nástroj okamžitej reakcie na asymetrické šoky alebo významné krízy spôsobené procesom reštrukturalizácie: kým niektorí sú za väčšiu pružnosť, iní zdôrazňujú, že politika súdržnosti je v prvom rade štrukturálnou politikou, pre ktorú je charakteristické strategické plánovanie so strednodobou a dlhodobou perspektívou.

V niekoľkých príspevkoch sa žiada ďalšie preskúmanie využívania spôsobov financovania okrem grantov ako napríklad pôžičky od bánk, mikrokredity, nástroje rizikového kapitálu alebo verejno-súkromných partnerstiev.

A nakoniec, z konzultácie vyplynula dôležitá otázka koordinácie medzi politikou súdržnosti, inými politikami Spoločenstva a vnútroštátnymi politikami. Vo veľkom počte príspevkov prevláda názor, že sektorové politiky Spoločenstva by mali lepšie zohľadňovať regionálne aspekty. Okrem toho veľa zúčastnených strán považuje za dôležité rozvíjať koherentné, integrované prístupy, najmä medzi politikou súdržnosti a rozvojom vidieka.

Za zásadnú sa považuje aj koordinácia s vnútroštátnymi politikami. Niektoré zúčastnené strany sa napríklad domnievajú, že by mala byť posilnená zásada dodatočnosti. Okrem toho niektorí hospodárski a sociálni partneri sú presvedčení, že politika súdržnosti by sa mala riadiť integrovanými usmerneniami pre rast a zamestnanosť a národnými reformnými programami.

Ďalšie kroky

Diskusia o budúcnosti politiky súdržnosti sa len začala a v nadchádzajúcich rokoch bude pokračovať. Spomedzi početných významných podujatí, ktoré budú túto diskusiu sprevádzať, stoja za zmienku prebiehajúca verejná konzultácia týkajúca sa revízie rozpočtu, verejná konzultácia týkajúca sa zelenej knihy o územnej súdržnosti, ktorú Komisia začne na jeseň 2008, a podujatia na ministerskej a vysokej úrovni, ktoré budú organizované počas rôznych predsedníctiev.

Komisia podá správu o pokroku v týchto konzultáciách v šiestej správe o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti na jar 2009.

V náležitom čase Komisia predstaví svoju správu o revízii rozpočtu 2008/2009, v ktorej uvedie svoju celkovú predstavu štruktúry a smerovania priorít, pokiaľ ide o budúce výdavky EÚ.

KONVERGENCIA, RAST A HOSPODÁRSKA REšTRUKTURALIZÁCIA REGIÓNOV EÚ

Konvergencia európskych regiónov bola v posledných rokoch naďalej výrazná, v dôsledku čoho sa znížili rozdiely v HDP na občana, v mierach zamestnanosti, a najmä nezamestnanosti. Tento trend je spôsobený najmä zlepšením v najmenej prosperujúcich regiónoch (pozri obrázok 1).

Na účely nasledujúcej analýzy boli regióny rozdelené do troch kategórií: konvergenčné regióny, regióny s prechodným financovaním[6] a regióny regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti (RKZ), kým každý má špecifický sociálno-hospodársky profil.

Konvergenčné regióny majú stále dosť nízky HDP na občana na úrovni 58 % priemeru EÚ, pričom regióny s prechodným financovaním sa približujú priemeru EÚ. Od roku 2000 do roku 2005 obidve skupiny regiónov znížili rozdiel oproti priemeru EÚ o približne 5 percentuálnych bodov (pozri tabuľku 1 a súbor o HDP).

V konvergenčných regiónoch sú miery zamestnanosti nízke na úrovni 58 % v porovnaní s regiónmi regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti, kde sú na úrovni 68 %. Konvergenčné regióny neboli od roku 2000 schopné tento rozdiel znížiť. Regióny s prechodným financovaním však tento rozdiel znížili a v súčasnosti majú 63 % mieru zamestnanosti, táto je však stále nižšia ako v regiónoch regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti (pozri tabuľku 1). Miery nezamestnanosti sú v konvergenčných regiónoch stále o štyri percentuálne body vyššie ako v regiónoch regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ale tento rozdiel bol takmer dvakrát vyšší v roku 2000.

Regionálna distribúcia európskych sektorov vysokého rastu

Tento oddiel sa zaoberá sektorovou štruktúrou regionálnych hospodárstiev, pričom sa zameriava na sektory rastu EÚ (pozri prílohu). Na regionálnej úrovni sa analyzujú tri sektory rastu: (1) finančné a obchodné služby, (2) obchod, doprava a komunikácie a (3) výstavba. Výroba vyspelých a stredne vyspelých (medium-high tech) technológií je sektorom rastu, ktorý je súčasťou priemyselného sektora, a teda nie je možné ho ľahko vyčleniť na regionálnej úrovni.

Tieto tri typy regiónov sa líšia z hľadiska hospodárskej štruktúry, trendov rastu a produktivity. Napríklad produktivita v konvergenčných regiónoch je o polovicu nižšia ako v regiónoch RKZ, alebo ešte nižšia (pozri tabuľku 3) a zamestnanosť v konvergenčných regiónoch klesla, kým v ostatných dvoch regiónoch vzrástla.

Konvergenčné regióny

Uvedené tri sektory rastu nie sú také významné v konvergenčných regiónoch, kde predstavujú iba 40 % zamestnanosti v porovnaní s 50 % v iných regiónoch. Podiel finančných a obchodných služieb je obzvlášť nízky. Rast hrubej pridanej hodnoty (HPH), a najmä zamestnanosti v tomto sektore je však vyšší než v iných sektoroch. Aj v sektore obchodu, dopravy a komunikácií sa zaznamenalo výrazné zvýšenie zamestnanosti aj HPH, pričom miery rastu v sektore výstavby sú podobné priemerom EÚ.

V porovnaní s ostatnými dvomi regiónmi je priemysel v konvergenčných regiónoch významnejší a zaznamenal najvyššiu mieru rastu HPH. Zamestnanosť v priemysle klesla, ale menej než v iných regiónoch. Napriek tomu priemyselná produktivita stále predstavuje tretinu priemyselnej produktivity RKZ regiónov. Zamestnanosť vo výrobe vyspelých a stredne vyspelých technológií sa však medzi rokom 2000 a 2005 zvýšila o 1 %.

Poľnohospodárstvo zostáva v konvergenčných regiónoch dôležitým sektorom, pričom predstavuje viac než 15 % zamestnanosti, čo je päťkrát vyšší podiel než v regiónoch RKZ. Takýto vývoj nastal aj napriek klesajúcej zamestnanosti v tomto sektore a súčasne sa zvyšujúcej produktivite[7]. To znamená, že napriek výraznému zvýšeniu zamestnanosti sa v sektoroch rastu celková zamestnanosť v konvergenčných regiónoch znížila.

Regióny s prechodným financovaním

Regióny s prechodným financovaním majú rovnaký podiel zamestnanosti a HPH v troch sektoroch rastu ako regióny RKZ, ale ich podiel na finančných a obchodných službách je omnoho nižší. Tento sektor s ročnými mierami rastu na úrovni 4 % zaznamenal omnoho rýchlejší rast ako ktorýkoľvek iný sektor, ale rozdiely sú naďalej podstatné.

Ďalšie dva sektory rastu obchod, doprava a komunikácie a výstavba tiež zaznamenali nadpriemerný rast. Osobitne v regiónoch s prechodným financovaním je podiel sektora výstavby omnoho vyšší než v iných regiónoch. Čiastočne sa to dá vysvetliť výrazným hospodárskym rastom, zvýšením príjmov a pretrvávajúcou potrebou modernizovať istú časť fyzickej infraštruktúry. V niektorých regiónoch je rast výstavby čiastočne spôsobený dopytom po druhých bydliskách a turistickom ubytovaní. Tieto hospodárstva sú však vzhľadom na výrazne cyklický charakter tohto sektora zraniteľné.

Podiel priemyslu je v regiónoch s prechodným financovaním menej výrazný než v konvergenčných regiónoch a regiónoch RKZ.

Regióny regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti

V regiónoch RKZ zaznamenali finančné a obchodné služby najvyšší rast zamestnanosti a HPH, pričom sa stále zvyšuje špecializácia. Ostatné dva sektory rastu majú nižší podiel HPH a zamestnanosti než v konvergenčných regiónoch a regiónoch s prechodným financovaním a zaznamenali miery rastu podobné priemeru EÚ.

Podiel HPH priemyslu v regiónoch RKZ je porovnateľný s podielom konvergenčných regiónov, ale zamestnanosť v tomto sektore je v regiónoch RKZ podstatne nižšia, čo je výsledkom úspešného preorientovania sa tohto sektora na činnosti s vyššou pridanou hodnotou. Zamestnanosť v tomto sektore a vo výrobe vyspelých a stredne vyspelých technológií sa znížila.

Výdavky na výskum a vývoj ako podiel HDP sú takmer trikrát vyššie v regiónoch RKZ než v konvergenčných regiónoch. Hospodárska súťaž v oblastí inovácií sa však globalizuje, t. j. EÚ musí čeliť celosvetovej konkurencii. Regióny RKZ vynakladajú 2,1 % svojho HDP na výskum a vývoj. Spojené štáty 2,5 %. Aj podiel HDP vynaložený na výskum a vývoj v štátoch USA predstavujúcich 10 % obyvateľstva je o štvrtinu vyšší než v zodpovedajúcich regiónoch EÚ.

Regióny RKZ sú najväčšou skupinou z týchto troch skupín regiónov a v dôsledku toho aj diverzifikovanejšou. Ich hospodárska štruktúra sa výrazne líši. Niektoré sa špecializujú na finančné a obchodné služby ako napríklad Luxemburg a Île de France s minimálne 40 % svojej HPH v tomto sektore. Ďalšie regióny sa vo veľkej miere opierajú o obchod, dopravu a komunikácie ako napríklad Tirolsko, Praha a Baleárske ostrovy s minimálne 30 % svojho HPH v tomto sektore. Hospodárska výkonnosť sa tiež odlišuje. V rokoch 2000 až 2005 17 regiónov RKZ zaznamenalo pokles zamestnanosti a 22 malo mieru rastu HDP nižšiu ako 0,5 %.

Prínos sektorov vysokého rastu z hľadiska konvergencie

Na základe uvedenej analýzy sa ukazuje, že sektory rastu boli veľkým prínosom z hľadiska konvergencie v konvergenčných regiónoch ako aj regiónoch s prechodným financovaním, ale model nie je všade rovnaký.

Prínos troch sektorov rastu v konvergenčných regiónoch z hľadiska vytvárania pracovných miest bol významný, nie však dostatočný na vyrovnanie značného poklesu zamestnanosti v poľnohospodárstve. Rast HPH bol vysoký aj v sektoroch rastu najmä v sektore finančných a obchodných služieb a v sektore obchodu, dopravy a komunikácií.

Rast HPH bol však vyšší v priemysle, čo viedlo k vysokému a zvyšujúcemu sa podielu v tomto sektore. Spolu s vysokým podielom zamestnanosti môže tento trend predstavovať riziko, keďže niekoľko priemyselných sektorov zaznamenalo pokles na úrovni EÚ (pozri údaj 2). V priemysle je podiel zamestnanosti vo výrobe vyspelých a stredne vyspelých technológií, t. j. v sektore, kde má EÚ najväčšiu konkurenčnú výhodu, v konvergenčných regiónoch iba 24 % v porovnaní s takmer 40 % v RKZ regiónoch. Od roku 2000 konvergenčné regióny znížili tento rozdiel iba o 1 percentuálny bod.

Z vnútroštátnych údajov vyplýva, že vo väčšine členských štátov HPH rastie vo výrobe vyspelých a stredne vyspelých technológií rýchlejšie než v iných výrobných sektoroch. Niektoré však stále majú nízky podiel HPH vo výrobe vyspelých a stredne vyspelých technológií, najmä v Rumunsku, Bulharsku, baltských štátoch, Grécku a Portugalsku. Táto skutočnosť a ich nízka produktivita v sektore môžu spôsobiť ich zraniteľnosť v rámci zvýšenej celosvetovej hospodárskej súťaže.

Regióny s prechodným financovaním rýchlo dobiehajú regióny RKZ vďaka vysokej výkonnosti troch sektorov rastu a výrobe vyspelých a stredne vyspelých technológií. V dôsledku toho je hospodárska štruktúra regiónov s prechodným financovaním stále viac podobná štruktúre regiónov RKZ.

Vzdelanie, zručnosti a vzdelaní pracovníci

Zručnosti a kvalifikácie sú dôležitým faktorom príjmu a zamestnateľnosti jednotlivca a podstatne prispievajú k produktivite pracovnej sily. Ukazuje sa v nich aj, do akej miery sa regionálne ekonomiky preorientovali na intenzívnejšie využívanie znalostí. Napriek tomu EÚ investuje do vyššieho vzdelávania iba 1,2 % HDP, kým USA do tejto oblasti investujú takmer 2,9 %.

Podiel vysoko vzdelaných ľudí vo veku 25 – 64 je podstatne nižší v konvergenčných regiónoch (17 %) než v regiónoch RKZ (25 %). Napriek tomu podiel sa zvýšil rovnako medzi rokmi 2000 a 2006 s o niečo vyšším nárastom v regiónoch s prechodným financovaním, ktoré teraz už takmer dosiahli rovnaký podiel ako regióny RKZ.

Podiel ľudských zdrojov vo vede a technike (základné ĽZVT)[8] v konvergenčných regiónoch v porovnaní s regiónmi RKZ tiež zaostáva, 12 % v porovnaní so 17 %.

Konvergenčné regióny však boli od roku 2000 schopné znížiť tento rozdiel o jeden percentuálny bod.

Využitie základných ĽZVT je obzvlášť vysoké v službách intenzívne využívajúcich znalosti, ako je zdravotníctvo a vzdelávanie a výroba vyspelých a stredne vyspelých technológií.

Celkový podiel bol v konvergenčných regiónoch v roku 2006 stále o 10 percentuálnych bodov nižší než v regiónoch RKZ. Rast podielu vzdelaných pracovníkov je napriek tomu vysoký. V rokoch 2000 až 2006 sa zvýšil o 3,4 percentuálneho bodu a zvýšenie bolo v konvergenčných regiónoch a regiónoch RKZ rovnaké.

Podiel vzdelaných pracovníkov[9] je obzvlášť vysoký v regiónoch hlavných miest a v iných veľkomestských regiónoch, v ktorých sídlia hlavné ústredia a špecializované služby. Zdá sa, že podiel vzdelaných pracovníkov je nízky v Portugalsku, Španielsku, Grécku a Bulharsku dokonca aj v regiónoch ich hlavných miest. Podiel sa zvýšil najmä v mnohých regiónoch v Španielsku, Francúzsku, Grécku, Rakúsku a Slovinsku, čo naznačuje, že preorientovanie sa na znalostné hospodárstvo nie je výlučne záležitosťou veľkých veľkomestských regiónov.

Závery

Z krátkej analýzy vyplýva, že európske sektory rastu výrazne prispeli z hľadiska konvergencie. Naďalej však pretrvávajú výrazné rozdiely v hospodárskej štruktúre troch skupín regiónov a model dobiehania v konvergenčných regiónoch sa líši od modelu dobiehania v regiónoch s prechodným financovaním. Z hľadiska politiky to má niekoľko dôsledkov.

Zdá sa, že snaha posilniť európske sektory vysokého rastu, t. j. tie, ktoré majú nadpriemerný rast zamestnanosti alebo HPH, je oprávnená. Nielenže sú tieto sektory jedinými sektormi, ktoré sú pre európske hospodárstvo jednoznačne perspektívne z hľadiska celosvetového rastu, ale sú aj výraznými hybnými silami konvergenčného procesu EÚ.

Okrem toho z analýzy vyplýva, že konvergenčné regióny prechádzajú zásadnou hospodárskou reštrukturalizáciou. V sektore služieb sa vytvára veľký počet pracovných miest, zamestnanosť v poľnohospodárstve však klesá ešte viac. Rast HPH je vysoký najmä v priemysle a službách a rast produktivity je trikrát vyšší ako v regiónoch RKZ. Takáto reštrukturalizácia si vyžaduje osobitný prístup z hľadiska politiky.

Konvergenčné regióny by mali uľahčiť presun zamestnanosti do oblasti služieb, najmä do sektorov, ktoré si nevyžadujú vysokú úroveň vzdelania, a pokračovať v modernizácii svojho poľnohospodárskeho sektora. Keďže priemysel v konvergenčných regiónoch je a zostane významným sektorom, politika by mala uľahčiť postupné preorientovanie priemyslu na činnosti s vysokou produktivitou a s vysokou pridanou hodnotou, aby sa vyhlo špecializácii v priemyselných sektoroch, ktoré sú zvlášť vystavené medzinárodnej hospodárskej súťaži a ktoré majú nízku perspektívu rastu.

Konvergenčné regióny by sa tiež mali zamerať na zlepšenie úrovne vzdelania pracovnej sily vzhľadom na to, že preorientovanie sa na činnosti s vyššou pridanou hodnotou zvýši dopyt po takejto pracovnej sile. Bude to mať vplyv aj na rýchlosť, s akou sa prispôsobia novým technológiám, a pomôže to znížiť rozdiel v produktivite.

Nakoniec, vysoké úrovne produktivity v regiónoch RKZ sú pre tieto regióny výhodou nielen v Európe, ale aj na celom svete. Táto vysoká produktivita je čiastočne dôsledkom značných investícií do výskumu a vývoja, ktoré sú omnoho vyššie než v konvergenčných regiónoch. Aby si však udržali globálnu špičkovú úroveň, musia byť tieto regióny konkurencieschopné na svetovej úrovni, ktorá do výskumu a vývoja a vyššieho vzdelávania investuje ešte väčšie podiely. Z tohto je jednoznačne zrejmý prínos rastúcej orientácie politiky súdržnosti v regiónoch RKZ na väčšie investície do inovácií a ľudského kapitálu.

[1] A6-9999/2008 [REF] prijaté 21. februára 2008.

[2] COTER IV-011 [REF] prijaté 29. novembra 2007.

[3] ECO IV-011 [REF] prijaté 13. decembra 2007.

[4] Pozri http://ec.europa.eu/regional_policy/conferences/4thcohesionforum/all_contrib_en.cfm?nmenu=6

[5] http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_234_en.pdf

[6] Regióny, v ktorých sa postupne začne poskytovanie pomoci, a regióny, v ktorých sa postupne zastaví poskytovanie pomoci, sú spoločne zaradené pod regióny s prechodným financovaním, keďže obidvom typom sa poskytuje prechodná pomoc.

[7] Pozri oznámenie Komisie: Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach, SEK (2006) 1772.

[8] Vymedzenie je uvedené v SEK (2008) […].

[9] Idem.