52008DC0199

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

V Bruseli 17.4.2008

KOM(2008) 199 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Príprava digitálnej budúcnosti EÚStrednodobé preskúmanie i2010{SEK(2008) 470}

OBSAH

1. Úvod 3

2. i2010 v polovici vymedzeného obdobia 3

3. Budúce siete a internet ako výzva 4

4. Realizácia skutočného jednotného trhu – prínos IKT 6

5. Konkurencieschopnosť prostredníctvom inovácie a výskumu 8

6. Potreba dlhodobej politickej agendy v záujme používateľov v digitálnom prostredí 10

7. Záver 13

ÚVOD

Informačné a komunikačné technológie (IKT) sú aj naďalej významným motorom hospodárskej a spoločenskej modernizácie. V súčasnosti je 20 % investícií v podnikoch EÚ určených na rozvoj IKT a 26 % celkových výdavkov na výskum sa realizuje práve v rámci tohto sektora. Okrem toho je v súčasnosti už 60 % základných verejných služieb úplne prístupných online a vyše polovica obyvateľstva EÚ používa internet pravidelne[1].

Cieľmi i2010 je 1) vytvorenie európskeho informačného priestoru, t. j. skutočného jednotného trhu pre digitálne hospodárstvo, aby sa v úplnej miere mohli využiť úspory z rozsahu trhu v EÚ s 500 miliónmi spotrebiteľmi, 2) posilniť inováciu a investície do výskumu IKT, keďže IKT sú jedným z hlavných motorov hospodárstva a 3) podporovať digitálne začlenenie, verejné služby a kvalitu života, t.j. rozšíriť hodnoty EÚ začlenenia a kvality života aj na informačnú spoločnosť. |

Stratégia i2010[2] odštartovaná 1. júna 2005 bola prvým uceleným politickým rámcom pre éru konvergentných služieb v oblasti telekomunikácií a médií. V uplynulých troch rokoch sa dosiahli výrazné pokroky v mnohých oblastiach. Na ilustráciu postačí týchto niekoľko príkladov: do účinnosti vstúpil nový regulačný rámec pre audiovizuálne mediálne služby, predložili sa návrhy na reformu právnych predpisov o elektronických komunikáciách[3], v účinnosti je nové nariadenie s cieľom vytvoriť jednotný trh pre cezhraničné používanie mobilných telefónov, v súčasnosti prebieha diskusia o iniciatívach na podporenie online obsahu v EÚ[4], fungujú významné nové iniciatívy na financovanie výskumu, vývoja a inovácií (Siedmy rámcový program a Program na podporu politiky IKT v rámci Programu na podporu konkurencieschopnosti a inovácie), nedávno sa odštartovali významné verejno-súkromné partnerstvá (spoločné technologické iniciatívy) a začali sa nové iniciatívy v súvislosti s digitálnou integráciou (eInclusion)[5].

EÚ patrí v súčasnosti v oblasti vývoja digitálneho hospodárstva k svetovej špičke. Širokopásmový trh v EÚ má so svojimi 90 miliónmi pripojeniami viac účastníkov ako všetky ostatné hospodárske regióny a polovica občanov EÚ používa internet pravidelne. Niektoré členské štáty vedú svetový rebríček v zavádzaní a využívaní širokého pásma, mobilnej penetrácii a prenose údajov. Na druhej strane existujú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi a v porovnaní s inými priemyselnými oblasťami sú investície EÚ menšie. Zároveň silnie konkurencia zo strany Číny a Indie. Preto je v súčasnosti politický rámec ustanovený v i2010 o to potrebnejší. Je však nutné rámec i2010 v polovici vymedzeného obdobia prispôsobiť?

I2010 V POLOVICI VYMEDZENÉHO OBDOBIA

Z nedávneho posúdenia lisabonskej stratégie[6] vyplýva, že sa zaznamenali prvé pozitívne výsledky štrukturálnych reforiem, no hospodárske prostredie je roztrieštené. Tento celkový profil platí aj v prípade informačnej spoločnosti. V správe o stave lisabonskej stratégie z roku 2007 sa potvrdil význam IKT pre štrukturálne reformy a polovica členských štátov posilnila svoje politiky výskumu a vývoja a IKT, zároveň však mnohé časti EÚ ešte pri využívaní IKT zaostávajú.

Komisia v roku 2007 preskúmala koncepciu i2010 z hľadiska súčasných priorít pre rast a zamestnanosť. Dôležitosť IKT vyplynula z posúdenia lisabonskej stratégie, preskúmania jednotného trhu[7], vykonávania akčného plánu na inováciu[8] ako aj z preskúmania acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa[9]. Strategický význam pre konkurencieschopnosť a zavádzanie a využívanie IKT v EÚ preto majú tieto otázky:

- EÚ zaznamenala výrazný pokrok pri informatizácii hospodárstva, mala by však zvýšiť tempo, ak chce zaujať vedúce postavenie pri prechode na siete budúcej generácie. Zároveň nesmie poľaviť v úsilí o prekonanie digitálneho rozdelenia spoločnosti.

- EÚ by mala lepšie využívať svoj najvýznamnejšiu hospodársku výhodu – najväčší spotrebiteľský trh rozvinutého sveta. Napriek celosvetovému rozmachu internetu sú potrebné ďalšie kroky na vytvorenie jednotného trhu v digitálnom hospodárstve.

- Väčšina členských štátov ešte nedosahuje ciele vytýčené v oblasti výdavkov na výskum IKT. Väčšie úsilie sa musí vynaložiť na spájanie a spoločné využívanie zdrojov, predovšetkým pri koordinovaní výskumu a inovácií.

- Internet sa čoraz väčšmi stáva súčasťou každodenného života, v dôsledku čoho sa menia aj obavy a očakávania spojené s informačnou spoločnosťou. Musia sa vyvinúť bezpečnostné mechanizmy, ktoré budú zodpovedať technológiám a vývoju trhu, bez toho, aby sa utlmili obrovské príležitosti plynúce zo spoločenských a hospodárskych aktivít online.

V tomto oznámení sa predostierajú konkrétne návrhy, ako preorientovať stratégiu i2010 na ďalšiu podporu konkurencieschopnosti a riešenie týchto problémov zavádzaním a využívaním IKT v EÚ.

BUDÚCE SIETE A INTERNET AKO VÝZVA

Digitálna konvergencia sa stala skutočnosťou a internet je v našich národných hospodárstvach ako aj v každodennom živote jedným z dôležitých nástrojov. Širokopásmové pripojenie sa stáva normou. Online obsah sa rýchlo rozvíja, predovšetkým v nových oblastiach a v oblasti obsahu vytváraného používateľmi.

Trh so širokým pásmom v EÚ sa takisto dynamicky rozvíja a už predstihol trh v Spojených štátoch. Miera pokrytia a dostupnosti v januári 2008 dosiahla 20 % populácie, čo je trojnásobný nárast od rozšírenia EÚ v roku 2004. Dánsko, Fínsko a Holandsko sú na čele svetového rebríčka. Prejavili sa však už aj príznaky únavy: rast pokrytia a dostupnosti sa spomaľuje a rozdiely medzi členskými štátmi pri zavádzaní a využívaní IKT, rýchlosti, cenách a pokrytí sa prehlbujú. Požiadavky na široké pásmo sa stupňujú a napriek tomu, že rýchlosti sa rozvíjajú porovnateľne s rýchlosťami v Spojených štátoch, prechod na vysokorýchlostné široké pásmo sa realizuje len pomaly.

Graf 1:

[pic]

Kľúčový význam pre vypracovanie vhodného politického rámca má čo najlepšie koncipované monitorovanie trhu. Komisia navrhuje porovnať výsledky dosiahnuté v členských štátoch v rozličných oblastiach, napríklad zavádzanie a využívanie IKT v súčasnosti, rýchlosť, pokrytie vo vidieckych oblastiach, cenová dostupnosť, inovácie a iné spoločensko-hospodárske aspekty. Komisia po konzultáciách s členskými štátmi vypracuje index širokopásmového výkonu, na základe ktorého sa bude môcť porovnať vývin situácie v oblasti širokého pásma v členských štátoch.

Investície do sietí budúcej generácie sa v EÚ nerealizujú takou rýchlosťou, ako by bolo potrebné. Preto Komisia v roku 2008 vo svojom odporúčaní objasní ustanovenia o prístupe budúcej generácie. Čoraz viac sa do popredia dostáva bezdrôtová infraštruktúra ako alternatíva k infraštruktúre založenej na pevných linkách, a to predovšetkým, ale nie výlučne, vo vidieckych oblastiach. V oznámení o „digitálnej dividende“[10] sa požadovalo, aby sa sprístupnili niektoré frekvencie, aby sa zabezpečila vyvážená ponuka vysielania s vysokým rozlíšením, mobilnej televízie a bezdrôtového širokopásmového prístupu.

Keďže v súčasnosti sa služby, aplikácie a obsah sprístupňujú predovšetkým prostredníctvom internetového protokolu (IP), bude potrebné implementovať novú, výkonnejšiu verziu IPv6. Tým sa podstatne zvýši počet dostupných adries IP a umožnia sa novšie aplikácie založené na bezdrôtových technológiách, prostredníctvom ktorých sa širokopásmové pripojenie rozšíri aj na nové mobilné zariadenia umožňujúce nepretržité používanie. Prostredníctvom zariadení na rádiofrekvenčnú identifikáciu (RFID) a senzorových technológií zabudovaných vo výrobkoch sa bude realizovať o mnoho viac „komunikácie medzi prístrojmi“ a dospeje sa k „internetu vecí“.

Z dlhodobejšieho hľadiska Komisia vytvára základy tohto budúceho internetu vecí, napríklad v rámci práce na RFID, riadení internetu a integrite siete[11]. V roku 2008 Komisia vydá odporúčanie o RFID s cieľom zabezpečiť právnu istotu a reagovať na obavy súvisiace s ochranou súkromia a bezpečnosťou. Okrem toho v roku 2008 vydá oznámenie o budúcich sieťach a internete, s cieľom zlúčiť rozličné opatrenia orientované na budúcnosť a umožniť ucelenú politiku prípravy informačnej spoločnosti na budúcnosť internetu.

Opatrenia v roku 2008:

- vypracovať index širokopásmového výkonu a vyzvať členské štáty, aby si vytýčili národné ciele využívania vysokorýchlostného internetu tak, aby sa do roku 2010 v populácii EÚ dosiahlo 30 % úroveň pokrytia a dostupnosti,

- vypracovať a vydať oznámenie o budúcnosti sietí a internetu a pomôcť tak pripraviť informačnú spoločnosť na budúce internetové hospodárstvo,

- vypracovať a vydať odporúčanie o prístupe budúcej generácie a uľahčiť tak prechod na nové siete ,

- prostredníctvom odporúčania o RFID zameraného na otázky ochrany súkromia a bezpečnosti podporiť internet vecí,

- navrhnúť opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne odolnosti kritických komunikačných sietí a informačných infraštruktúr (napr. internetu) a na garantovanie nepretržitého poskytovania služieb,

- navrhnúť súbor opatrení na uľahčenie prechodu na IPv6.

REALIZÁCIA SKUTOčNÉHO JEDNOTNÉHO TRHU – PRÍNOS IKT

Realizácia jednotného trhu v oblasti informačnej spoločnosti a médií je jedným z hlavných cieľov iniciatívy i2010. Nedávnym prijatím návrhu Komisie na reformu právneho rámca pre telekomunikácie a spustením iniciatívy pre online obsah sa urobili dôležité kroky týmto smerom.

Hoci právny rámec EÚ mal do značnej miery pozitívny vplyv na trhy elektronickej komunikácie v EÚ, dostatočne jednotná koncepcia regulácie sa nepodarila dosiahnuť. Hrozí, že rozdrobenosť regulácie v 27 členských štátoch, aj vzhľadom na presadzovanie nápravných opatrení, sa stane vážnou prekážkou rozvoja jednotného trhu a vznikania celoeurópskych služieb.

Komisia v reforme regulačného rámca elektronických komunikácií[12] predostrela návrhy, ktorými chce dosiahnuť väčšiu jednotnosť. Navrhla vytvorenie „Európskeho úradu pre trh elektronických komunikácií, EÚTEK“ (European Electronic Communications Market Authority, EECMA), ktorý sa má opierať o odborné poznatky národných regulačných orgánov a ktorý uľahčí aj koordinovaný prístup k frekvenčnému spektru vo všetkých členských štátoch. V reforme využívania spektra sa navrhuje intenzívnejšie obchodovanie s frekvenciami v EÚ ako aj neutralita služieb a technológií, aby sa mohli využívať výhody jednotného trhu v oblasti mobilnej komunikácie, zjednodušil vznik celoeurópskych mobilných služieb a využívanie úspor z rozsahu.

V preskúmaní jednotného trhu[13] sa zdôrazňuje potenciál IKT otvoriť jednotný trh pre občanov, podniky a verejné orgány: voľný pohyb vedomostí a inovácií by sa mal podporovať ako „piata sloboda“ v rámci jednotného trhu. EÚ by mala urýchliť zavedenie interoperabilných noriem a usilovať sa o jednotnejšie riadenie spektra, a tak vylepšiť rámcové podmienky inovácie, predovšetkým pre informačnú spoločnosť. Komisia pracuje na zlepšení normalizácie IKT a príslušný predloží návrh do konca roka 2008.

Jednoznačnou prioritou EÚ je uzatvoriť veľké medzery na jednotnom trhu, predovšetkým v službách. To zahŕňa aj zefektívnenie postupov, zníženie administratívneho bremena a podporu cezhraničných prístupov na trh, predovšetkým pri verejnom obstarávaní. Aplikácie zahŕňajú: interoperabilné zabezpečenie služieb elektronickej štátnej správy (eGovernment) na celom území EÚ a cezhraničné uznávanie elektronických podpisov (eSignature).

Právny rámec upravujúci informačnú spoločnosť a jeho často nejednotné vykonávanie v členských štátoch sú príčinou ťažkostí pri úplnom rozvinutí potenciálu IKT na úrovni celej EÚ. Existuje riziko, že prekážky cezhraničného online obchodu budú narastať. Ak sa má zabezpečiť efektívne fungovanie „elektronického vnútorného trhu“, je nutné korigovať prekrývajúce sa požiadavky a medzery či nezrovnalosti vo vykonávaní rámca a zároveň udržať krok s technickým pokrokom (pozri graf 2). Napríklad počas roku 2008 a 2009 sa elektronickými faktúrami bude zaoberať skupina expertov s cieľom určiť nedostatky regulácie a zistiť, aké požiadavky má v súvislosti s elektronickým fakturovaním obchodná sféra. Koncom roka 2009 navrhne Komisii rámec a bude podporovať úplné uznanie elektronického fakturovania v cezhraničných transakciách.

Graf 2: Vývoj v oblasti právnych predpisov a technológie

[pic]

Zdroj: DLA Piper, 2007

Opatrenia:

- podporovať prijatie regulačného balíka pre elektronické komunikácie a predovšetkým vytvorenie EÚTEKu,

- umožniť harmonizáciu a obchodovanie s časťou frekvenčného spektra využívanou na celom území EÚ, a zefektívniť tak jeho riadenie,

- vyvinúť verejné služby pre celé územie EÚ na základe veľkých pilotných projektov v rámci Programu podpory politiky IKT,

- navrhnúť zlepšenia systému EÚ na normalizáciu IKT,

- prijať akčný plán na ďalšiu podporu elektronického podpisu a elektronického overovania:

- implementovať rámec EÚ pre elektronické faktúry.

KONKURENCIESCHOPNOSť PROSTREDNÍCTVOM INOVÁCIE A VÝSKUMU

Z hľadiska hospodárskych reforiem má v EÚ najvyššiu prioritu výskum a inovácia. Z 27 členských štátov si 22 vo svojich národných reformných programoch vytýčilo tieto oblasti ako kľúčové úlohy a na roky 2007 – 2013 určilo 14 % investícií zo štrukturálnych fondov na VTR a inováciu, no napriek tomu je vytýčený cieľ investovať do roku 2010 3 % HDP na výskum ešte stále nedosiahnuteľný[14].

EÚ vynakladá na výskum a rozvoj v oblasti IKT v porovnaní so Spojenými štátmi iba približne polovicu a špecializuje sa na čiastkové sektory s nízkou intenzitou výskumu. V najrozvinutejších krajinách sa z celkových prostriedkov na výskum investuje do IKT približne 30 %. Rozdiel medzi investíciami v EÚ a investíciami jej hlavných konkurentov má negatívny vplyv na schopnosť EÚ dosiahnuť v budúcnosti vedúce postavenie pri inováciách v informačnej spoločnosti.

EÚ ide príkladom, aby podnietila väčšie investície do IKT - v Siedmom rámcovom programe vyčlenila najvyššiu sumu pre IKT. Okrem toho je aj priekopníkom vo verejno-súkromných partnerstvách, čo dokazuje spustenie spoločných technologických iniciatív ARTEMIS (vstavané systémy) a ENIAC (nanoelektronika). Účelom spoločných vnútroštátnych programov je dosiahnuť navýšenie investícií do výskumu a rozvoja ako zo strany členských štátov, tak aj zo strany priemyselného odvetvia.

Finančnú podporu dopĺňa niekoľko opatrení pre inováciu zo strany žiadateľov, ako napríklad iniciatíva vedúcich trhov[15]. Táto iniciatíva je zameraná na trhy v EÚ s veľkým potenciálom a je založená na kombinácii financovania výskumu a rozvoja, financovania inovácií, podpory inovácií v rámci verejného obstarávania, nástrojov regulácie a koordinácie a partnerstiev členských štátov a zainteresovaných skupín.

Inovácia v rámci verejného obstarávania sa v EÚ nepodporuje dostatočnou mierou. Ide predovšetkým o zadávanie verejných zákaziek v oblasti výskumu a rozvoja s cieľom radikálneho zlepšenia verejných služieb a zároveň o vytváranie príležitosti pre spoločnosti v EÚ zaujať na medzinárodnej úrovni vedúce postavenie na nových trhoch a o podporu noriem orientovaných na zákazníka.

Iniciatíva vedúcich trhov v oblasti elektronických zdravotníckych služieb (eHealth): Dôsledkom starnutia spoločnosti spolu s dramatickým nárastom chronických ochorení a narastajúcim dopytom po lepšej zdravotnej starostlivosti bude explózia nákladov na zdravotnú starostlivosť. IKT zohrávajú kľúčovú úlohu pri premene systémov zdravotnej starostlivosti a EÚ investovala obrovské sumy do výskumu a rozvoja aplikácií pre zdravotnú starostlivosť. Podľa prognóz sa do roku 2020 dá očakávať 43 % nárast objemu trhu, to znamená zvýšenie z 21 miliárd EUR v EÚ-15 v roku 2006 na súčasných 30 miliárd EUR. Systémy elektronických zdravotníckych služieb v členských štátoch však nie sú dostatočne kompatibilné. Preto je cieľom iniciatívy vedúcich trhov v oblasti elektronických zdravotníckych služieb vytvoriť v EÚ trh inovatívnych technológií elektronických zdravotníckych služieb a odstrániť rozdiely v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti v jednotlivých členských štátoch. |

Európske technologické platformy predstavujú prínos pre strategickejší a koordinovanejší plán výskumu v EÚ a pri vypracúvaní európskych, národných a regionálnych programov a politík výskumu a inovácie. Je však potrebné, aby medzi nimi prebiehala intenzívnejšia výmena skúseností.

Elektronické zdravotnícke služby sú dobrým príkladom toho, ako inovácia v IKT môže slúžiť spoločným cieľom politiky EÚ[16]. IKT môžu predstavovať prínos aj pri dosahovaní cieľa EÚ v boji proti zmene klímy a v zvyšovaní energetickej účinnosti. V prvom rade si IKT môžu „pozametať pred vlastným prahom“ a zlepšiť energetickú účinnosť na úrovni komponentov, systémov a aplikácií. Napríklad potenciálna úspora energie dátových centier je v závislosti na konkrétnej aplikácii 20 – 70 %. Zo všeobecnejšieho hľadiska by IKT mohli prispieť k zlepšeniu energetickej účinnosti celého hospodárstva prostredníctvom „dematerializácie“, umožnením nových obchodných modelov a prostredníctvom lepšieho monitorovania a precíznejšieho riadenia procesov a činností. Komisia v prvej fáze zameria pozornosť na potenciál IKT zlepšiť energetickú účinnosť.

Komisia v nadväznosti na zhodnotenie Šiesteho rámcového programu[17] v roku 2009 spustí niekoľko iniciatív s cieľom zabezpečiť vedúcu pozíciu EÚ pri ďalšom rozvoji IKT, modernizovať verejný sektor a zlepšiť kvalitu a efektívnosť jeho služieb a zvládnuť technológie podstatné pre hospodárstvo a spoločnosť. Tento proces sa začne uverejnením oznámenia o výskume a inovácii v oblasti IKT v roku 2009 a bude pokračovať vymedzením prípravných činností súvisiacich so Siedmym rámcovým programom a Programom na podporu konkurencieschopnosti a inovácie.

Prínos IKT k dosahovaniu lisabonských cieľov sa ešte zväčšuje rozvíjaním elektronických infraštruktúr (ako GEANT, GRID), pomocou ktorých sa vytvárajú nové výskumné prostredia a zvyšuje produktivita a kvalita výskumu. Tieto infraštruktúry prostredníctvom enormne širokého pásma a výkonných počítačov spájajú výskumných pracovníkov všetkých oblastí. Prekonávajú sa zemepisné obmedzenia a zjednodušuje sa distribúcia spolupráce, čím sa umožňuje súčinnosť medzi rozptýlenými výskumnými skupinami a zvyšuje ich potenciál riešiť komplexnejšie problémy.

Opatrenia:

- začať spoločné technologické iniciatívy ako prvé skutočné verejno-súkromné partnerstvá pre výskum s pôsobnosťou na celom území EÚ,

- podporovať európske technologické platformy, predovšetkým užšiu spoluprácu medzi nimi,

- implementovať iniciatívu vedúci trhov v oblasti elektronických zdravotníckych služieb: systémy hodnotenia inovácie elektronických zdravotníckych služieb, odporúčanie o interoperabilite elektronických zdravotníckych služieb, zaoberať sa potrebou normalizácie a osvedčovania, opatrenia na zlepšenie právnej istoty,

- podporovať úlohu verejného sektora ako prvého záujemcu o inovácie,

- vydať oznámenie o IKT a energetickej účinnosti,

- prostredníctvom oznámenia o výskume a inovácii v oblasti IKT začať vyvíjať činnosť s cieľom zabezpečiť vedúce postavenie EÚ v oblasti IKT,

- podporovať úlohu elektronických infraštruktúr v meniacom sa a globálnom výskumnom prostredí.

POTREBA DLHODOBEJ POLITICKEJ AGENDY V ZÁUJME POUžÍVATEľOV V DIGITÁLNOM PROSTREDÍ

Internet sa stal súčasťou nášho každodenného života: v roku 2007 používal internet pravidelne každý druhý obyvateľ EÚ a približne 80 % domácností so zavedeným internetom prešlo z pripojenia dial-up na širokopásmové pripojenie. Používatelia v čoraz väčšej miere využívajú aj nové aplikácie.

[pic]

Na druhej strane, približne 40 % obyvateľov EÚ nepoužíva internet vôbec a 46% domácností v EÚ nemá internetové pripojenie .

Komisia krok za krokom pracuje na tom, aby sa naplnil cieľ sprístupniť informačnú spoločnosť všetkým obyvateľom EÚ. Iniciatíva pre digitálnu integráciu predstavuje strategický rámec na podporu účinnej účasti skupín ohrozených vyčlenením a na podporu kvality života pomocou využívania IKT, pričom táto záležitosť je aj predmetom prioritných iniciatív i2010, ako napríklad iniciatívy inteligentné vozidlo, ktoré sa rozvinuli do podoby samostatných politických projektov.

Reformou právneho rámca elektronických komunikácií sa posilnia práva používateľov v telekomunikačnom sektore, pretože sa im vytvoria možnosti rozhodnúť sa na základe podrobnejších informácií pri kúpe výrobku alebo zmene prevádzkovateľa. Zlepší sa prístup k núdzovým volaniam na čísle „112“ a používateľom so zdravotným postihnutím sa zabezpečí lepší prístup k službám. Rovnako sa posilnia aj ustanovenia o ochrane súkromia a bezpečnosti. Okrem toho Komisia v súlade so svojimi povinnosťami predloží v roku 2008 správu o uplatňovaní povinností vyplývajúcich z univerzálnej služby z hľadiska spoločenského, hospodárskeho a technického vývoja.

Elektronický obchod sa rozvíja pomalšie ako iné oblasti internetu. Komplexnosť a rozmanitosť výrobkov a služieb sú dôvodom, prečo spotrebitelia majú problém posúdiť kvalitu ponuky na trhu, a prekážkou pre ďalšie zavádzanie a využívanie tejto možnosti by mohol byť nedostatok dôvery resp. pocit nedostatočnej bezpečnosti pri využívaní nových technológií a služieb. Tu treba prednostne objasniť práva a povinnosti používateľov, čo je prioritou na rok 2008. Rovnako podstatné je posilniť dôveru v svet internetu. Tieto otázky budú predmetom prebiehajúceho preskúmania spotrebiteľského práva ES, dôraz sa položí na zosúladenie a zlepšenie práva a povinností používateľov[18]. Komisia v tejto súvislosti predloží návrh na zjednodušenie a zlepšenie spotrebiteľského regulačného rámca, ktorého cieľom bude zvýšenie dôvery pri cezhraničných transakciách (vrátane transakcií online).

Citeľný nárast online obsahu, predovšetkým obsahu vytvoreného používateľmi, vyplýva do veľkej miery z nových obchodných modelov, ktoré čoraz viac závisia od reklamy online. Naliehavou úlohou členských štátov a Komisie zostáva aj naďalej ochrana autorských práv. Platformou online obsahu[19] sa vytvorí fórum na diskusiu o týchto otázkach. Súdny dvor[20] v otázke odhaľovania osobných údajov na účel ochrany autorských práv zdôraznil potrebu dosiahnuť rovnováhu medzi základnými právami duševného vlastníctva a ochranou osobných údajov.

Vytváranie spoločenských sietí („participatívny web“) je jedným z fenoménov rastu za posledné štyri roky a stalo sa treťou najobľúbenejšou online aplikáciou obyvateľov EÚ, hneď za elektronickou poštou a vyhľadávaním online. Zatiaľ čo v roku 2006 sa do online fór zapojilo 18 % obyvateľov EÚ, v roku 2007 to bolo už 24 %, pričom percento záujmu je ešte väčšie pri mladej generácii. V rámci iniciatívy elektronickej participácie sa skúma, do akej miery sa občanom dajú sprostredkovať politické posolstvá. Nárast spôsobov využívania internetu, pri ktorých je možnosť priamo sa zapojiť, je spojený aj s novými problémami. Stúpajúci počet používateľov vyjadruje svoje obavy súvisiace s kvalitou obsahu, presnosťou informácií, spoľahlivosťou ochrany údajov a súkromia a ochrany maloletých. Používatelia, ktorí inzerujú a šíria obsah online a prostredníctvom platforiem obsahu, ktoré vytvorili iní používatelia, dosahujú zisky, musia čeliť problému nepovoleného používania ich obsahu chráneného autorským právom. Tieto problémy budú predmetom diskusií v roku 2008.

Opatrenia :

- správa o povinnostiach vyplývajúcich z univerzálnej služby,

- implementovať iniciatívu elektronickej integrácie: návrh právneho predpisu o elektronickom bezbariérovom prístupe, prioritná iniciatíva bývanie s podporou okolia (Ambient Assisted Living) ako reakcia na skutočnosť starnúcej populácie, preskúmanie politík digitálnej gramotnosti, samit o elektronickej integrácii,

- zverejniť príručku s vysvetlením práv a povinností používateľov v digitálnom prostredí,

- spustiť ďalšiu fázu preskúmania spotrebiteľského acquis - rámcovej smernice o zmluvných právach spotrebiteľov,

- spustiť program Bezpečnejší internet 2009 – 2013 na ochranu maloletých a boj proti nelegálnemu obsahu,

- reagovať na problémy súvisiace s ochranou súkromia a dôverou vyplývajúce z nových konvergenčných služieb vo všadeprítomnej informačnej spoločnosti v budúcnosti,

- spustiť platformu online obsahu,

- reagovať na otázky týkajúce sa interoperability a transparentnosti systémov digitálnej správy práv (Digital Rights Management - DRM) pre spotrebiteľov v rámci odporúčania o online obsahu.

ZÁVER

V tomto oznámení sa potvrdzuje významný prínos politík informačnej spoločnosti a médií pri dosahovaní lisabonských cieľov a takisto platnosť iniciatívy i2010 ako referenčného rámca pre politiky EÚ v oblasti informačnej spoločnosti a médií. Predostierajú sa v ňom konkrétne návrhy, ako preorientovať i2010 tak, aby sa viac podporovala konkurencieschopnosť a zavádzanie a používanie IKT v EÚ. Komisia v rokoch 2008 – 2009 vypracuje aj dlhodobú agendu politík informačnej spoločnosti a médií ako aj zhodnotenie celkového prínosu IKT pre hospodársku výkonnosť EÚ[21]. Bezpodmienečne treba vyvinúť politiky EÚ, ktorými sa podporí konkurencieschopnosť vedúcich krajín a zároveň prispeje k prekonávaniu rozdielov medzi nimi a krajinami s menším výkonom, ktorými sa teda bude bojovať proti rozdeleniu medzi členskými štátmi.

[1] Všetky číselné údaje sú citované z pracovných dokumentov zamestnancov Komisie v prílohe, pokiaľ nie je uvedené inak.

[2] http://ec.europa.eu/i2010.

[3] http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/tomorrow/index_en.htm.

[4] KOM(2007) 836, http://ec.europa.eu/avpolicy/other_actions/content_online/index_en.htm.

[5] KOM(2007) 694, http://ec.europa.eu/information_society/activities/einclusion/index_en.htm.

[6] KOM(2007) 803, http://ec.europa.eu/growthandjobs/european-dimension/200712-annual-progress-report/index_en.htm.

[7] KOM(2007) 724, http://ec.europa.eu/internal_market/strategy/index_en.htm.

[8] KOM(2006) 502, http://ec.europa.eu/enterprise/innovation/index_en.htm.

[9] http://ec.europa.eu/consumers/rights/cons_acquis_en.htm.

[10] KOM(2007) 700, http://ec.europa.eu/information_society/policy/radio_spectrum/index_en.htm.

[11] Pozri http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/tomorrow/index_en.htm.

[12] http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/tomorrow/index_en.htm.

[13] KOM(2007) 724.

[14] KOM(2007) 803.

[15] KOM(2007) 860, http://ec.europa.eu/enterprise/leadmarket/leadmarket.htm.

[16] KOM(2007) 860.

[17] Nezávislé grémium pod predsedníctvom pána Eska Aho uverejní svoju správu v polovici roka 2008.

[18] KOM(2006) 744, s. 1, http://ec.europa.eu/consumers/rights/cons_acquis_en.htm.

[19] KOM(2007) 724.

[20] Vec C-275/06.

[21] Východiskom budú prebiehajúce analýzy a konzultácie v súvislosti s týmito témami: hospodársky a spoločenský vplyv IKT vrátane vplyvu na zamestnanosť, právne a hospodárske aspekty jednotného trhu pre informačnú spoločnosť, potreba politiky v budúcnosti vzhľadom na nové siete a internet, ochranu súkromia a otázky dôvery vo všadeprítomnej informačnej spoločnosti, obsah vytvorený používateľmi, dlhodobé úvahy o úlohe IKT v udržateľnom rozvoji a vytvorenie informačnej spoločnosti v prospech všetkých (vrátane regionálnych politík)http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/studies/index_en.htm.