9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/76

—

vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámcový program, ktorý by uľahčil spoluprácu a prepojenie medzi zapojenými administratívami a upevnil usmernenia pre vytvorenie klastrov, ich prepojenie a nadnárodný charakter. Spolupráca medzi klastrami sa vníma ako sľubný prostriedok na posilnenie inovatívnej kapacity v Európe a na pritiahnutie pozornosti investorov a iniciátorov inovácie na celosvetovej úrovni, a preto by sa nadnárodná spolupráca organizácií klastrov nemala obmedzovať len na oblasť Európy ale mala by mať celosvetový charakter, aby jej konečným cieľom bolo vytvorenie tzv. „world level clusters“ (klastrov na svetovej úrovni),

—

nazdáva sa, že je potrebný celkový strategický rámec, v ktorom budú zhrnuté rôzne predstavy zúčastnených aktérov (administratívy, univerzity, výskumné strediská a podniky) a umožní koordinovane riadiť tieto tri procesy:

—

v tomto zmysle, ako prvý krok v rozvoji strategického rámca navrhuje vytvorenie skupiny expertov na vysokej úrovni, ktorí by sa danou problematikou zaoberali a Európskej rade a Komisii by stanovili usmernenia na integráciu a harmonizáciu kritérií.

Spravodajca

:

pán Antonio González TEROL (ES/EĽS), generálny riaditeľ pre európske záležitosti, autonómna oblasť Madrid

1.

vyzýva nasledujúce predsedníctvo (francúzske), aby naďalej podporovalo vypracovávanie správ a štúdií o klastroch, ako aj organizovanie politických diskusií a aby preskúmalo nové opatrenia, ktoré sa môžu vypracovať v rámci stratégie pre politiku klastrov, ktorú pripravuje Komisia;

2.

definuje „klastre“ ako geografické koncentrácie podnikov špecializovaných v istej oblasti, prepojených s istými dodávateľmi a s ostatnými podnikmi v príbuzných odvetviach, ktoré si navzájom konkurujú a pritom spolupracujú. Tento sektor zahŕňa viacero odvetví, ako aj vzájomné obohacovanie oblastí vedomostí a činností. Klastre teda naplno rozvinú svoj potenciál, pokiaľ sú schopné vyťažiť zo vzájomnej závislosti, aby sa mohli pustiť do doplňujúcich činností, čím vytvoria synergie, ktoré majú za následok spoločný rast celého odvetvia, z čoho majú osoh všetci účastníci klastra. Hovorí sa aj o „coopetition“, čo je definícia podnikovej stratégie na polceste medzi spoluprácou a hospodárskou súťažou, ktorá je vlastná klastrom a vedie k najvyššej úrovni hospodárskej súťaže. Účastníci klastra si musia navzájom dôverovať a zdieľať tie isté ciele a priority, aby mohli dospieť k celkovej koordinácii v zložitom kontexte na viacerých úrovniach;

3.

uznáva, že EÚ len ťažko pretvára myšlienky na nové produkty a služby a že je potrebné prijať nové verejné politiky, ktoré by uľahčili prepojenie rôznych aktérov zapojených do vytvárania, prenosu a uplatňovania vedomostí. Je potrebné konečne rozvinúť nové prepojenia medzi orgánmi verejnej správy, univerzitami, výskumnými centrami a podnikmi;

4.

nazdáva sa, že investície do výskumu a vývoja sú potrebné, ale doteraz boli nedostatočné. Na posilnenie inovácie v Európe je potrebné spojiť sily a nasmerovať najmä investície vo výskume na strategické odvetvia;

5.

upozornil, že samotná územná koncentrácia podnikov nezaručuje rozvoj klastrov, a v konečnom dôsledku ani sieťového hospodárstva, synergií alebo konkurencieschopnosti. Je potrebné dosiahnuť kritické množstvo, dostatočnú kvantitu produkcie, pod hranicou ktorého už nie je možné hovoriť o „klastroch“. Pre uskutočnenie spoločných činností a ich trvalú udržateľnosť je takisto potrebné prikladať pozornosť kvalitatívnym aspektom a vonkajším podmienkam, hlavne z hľadiska vzájomnej dôvery a trvanlivosti vzťahov medzi podnikmi;

6.

nazdáva sa, že štatistické údaje sú na ohodnotenie týchto dvoch aspektov nedostatočné a navrhuje, aby Európske stredisko pre monitorovanie klastrov vypracovalo štúdiu o podmienkach požadovaných pre zohľadnenie týchto dvoch aspektov, ktoré určujú existenciu jedného klastra a ponúka svoju pomoc, keďže môže využiť svoje skúsenosti a blízkosť k regiónom;

7.

zastáva názor, že klastre sú dôležitými katalyzátormi inovácie, prispievajú ku konkurencieschopnosti a trvalo udržateľného rozvoju priemyslu a služieb a posilňujú hospodársky rozvoj regiónov vďaka vytváraniu bohatstva a pracovných miest. Prispievajú teda aj k územnej súdržnosti, jednému z cieľov, o ktoré sa usiluje EÚ v Lisabonskej zmluve;

8.

nazdáva sa, že pri stimulovaní vytvárania klastrov a na podporu toho, aby sa udržali na vrchole príslušných odvetví je veľmi často potrebná účasť štátnej správy a verejných orgánov;

9.

verejný sektor môže tiež zohrať významnú úlohu pri reakcii na výzvy, ktorým čelia iniciatívy v oblasti klastrov, a to prostredníctvom:

10.

nazdáva sa takisto, že úlohou verejného sektora musí byť vytváranie podmienok nevyhnutných pre rozvoj klastrov, a to:

Výbor však upozorňuje, že verejná správa sa musí vyhýbať dvom hlavným úskaliam:

11.

potvrdzuje, že na to, aby boli klastre konkurencieschopné na svetovom trhu, musia vytvoriť úzke väzby medzi podnikmi, univerzitami a verejnou správou a zriadiť stály inovačný proces, ktorý im umožní kedykoľvek docieliť nové synergie. Iba tak sa môže v budúcnosti zaručiť životaschopnosť klastra. Je potrebné vopred uviesť, že aj keď sú klastre charakteristické jedinečnosťou, treba vziať do úvahy skutočnosť, že všetky klastre nemôžu dosiahnuť tú istú úroveň vývoja, ani ten istý medzinárodný rozmer. Jedinečnosť v tejto oblasti sa dosahuje časom a vyžaduje si trpezlivosť, finančné zdroje, správne riadenie a štrukturálne reformy zamerané na trh, umožňujúce potrebnú premenlivosť faktorov (rizikový kapitál a výskumní pracovníci);

12.

nazdáva sa, že pri súčasnej globalizácii trhu je pre zlepšenie koordinácie medzi podnikmi a v konečnom dôsledku spoločnej úrovne konkurencieschopnosti nevyhnutné vytvorenie „celosvetových hodnotových reťazcov“ prostredníctvom klastrov. Hoci je inovácia podstatnou charakteristikou všetkých klastrov, je nevyhnutné zdôrazniť, že klastre sa nevytvárajú len v odvetviach s vysokou technologickou úrovňou, ale aj v odvetviach so stredne vysokou a nízkou technologickou úrovňou;

13.

zdôrazňuje, že klastre sú osobitne zaujímavé pre malé a stredné podniky, ktoré v nich vidia prostredie, ktoré podporuje ich vzťahy s univerzitami a veľkými podnikmi, pretože im to umožňuje vstúpiť do medzinárodných obchodných sietí;

14.

upresňuje však, že v niektorých krajinách a regiónoch sa niekedy zameriava príliš na malé a stredné podniky, pričom sa zabúda, že slabé zastúpenie veľkých podnikov môže obmedziť hospodársky vplyv klastrov;

15.

nazdáva sa, že premenlivosť faktorov a zvýšené náklady rozvinutých ekonomík v súčasnej dobe podporujú proces relokácie, ktorý treba potlačiť a preorientovať výrobné systémy na činnosti s väčším prínosom a predovšetkým na intenzívne činnosti v oblasti a VVI;

16.

nazdáva sa, že lisabonská agenda bola vytvorená na pozdvihnutie nových výziev, ktoré sa zrodili z globalizácie. Jej cieľmi sú: zhodnotiť ľudský kapitál existujúci v EÚ; dosiahnuť koherenciu inovačných politík; vytvoriť regulačný rámec posilňujúci túto koherenciu; podporiť vytváranie a rozvoj inovatívnych podnikov; zlepšiť prepojenia v systéme inovácií, ktorého dokončenie umožní vyvinúť sa na spoločnosť otvorenú inováciám a vedomostiam a ktorý bude preto konkurencieschopný, možno nie v zmysle nákladov, ale v zmysle vytvárania prínosu;

17.

zdôrazňuje, že na zlepšenie konkurencieschopnosti musia regióny posilniť sektory s kapitálovo náročným tovarom, ktoré zamestnávajú vysoko odbornú pracovnú silu a vyznačujú sa inováciou;

18.

pripomína, že Európa významne zaostáva pokiaľ ide o výdavky na výskum a vývoj v súkromnom sektore. V tomto zmysle sa výbor nazdáva, že samotné zvýšenie verejných výdavkov na výskum a vývoj bude zbytočné, ak sa podniky nenechajú viesť týmito cieľmi a neprijmú opatrenia, ktoré z toho vyplývajú. Je však dôležité, aby verejné prostriedky na VaV na vnútroštátnej úrovni boli stanovené v takej výške, aby sa prejavila ich efektívnosť. To je jediný spôsob, ako dostať tieto výdavky na trh prostredníctvom výskumu a inovácie. Verejné výdavky na výskum a vývoj musia slúžiť ako hybná sila pre posilnenie VVI v súkromnom sektore s cieľom vyvolať skutočné zvýšenie podielu, ktorý predstavujú tieto činnosti v HDP európskych regiónov. Treba preto zapojiť štyri hlavné opatrenia:

19.

víta pokrok dosiahnutý vďaka podpore Európskej komisie prostredníctvom mnohých programov a sietí, ktoré umožnili urobiť skutočné pokroky v chápaní a definovaní klastrov a ktoré umožňujú aj výmenu skúseností;

20.

nepochybuje o podpore, ktorú poskytuje Európska komisia pri vytváraní a posilňovaní klastrov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ale zdôrazňuje potrebu informovania o identifikácii alebo rozvoji osvedčených postupov a strediska pre identifikáciu týchto nástrojov, ktoré sa môžu systematicky používať alebo konzultovať. Tieto nástroje sa musia predstaviť príslušným aktérom jednoduchou a prístupnou formou. Výbor upozorňuje, že v tejto súvislosti práve začal vypracovávať štúdiu na tému „Klastre a politika klastrov: príručka pre regionálnych a miestnych politických činiteľov“;

21.

vyzýva však Komisiu, aby vypracovala rámcový program, ktorý by uľahčil spoluprácu a prepojenie medzi zapojenými administratívami a upevnil usmernenia pre vytvorenie klastrov, ich prepojenie a nadnárodný charakter. Spolupráca medzi klastrami sa vníma ako sľubný prostriedok na posilnenie inovatívnej kapacity v Európe a na pritiahnutie pozornosti investorov a iniciátorov inovácie na celosvetovej úrovni, a preto by sa nadnárodná spolupráca organizácií klastrov nemala obmedzovať len na oblasť Európy ale mala by mať celosvetový charakter, aby jej konečným cieľom bolo vytvorenie tzv. „world level clusters“ (klastrov na svetovej úrovni);

22.

nazdáva sa, že spolupráca medzi klastrami vyplýva zo základnej potreby malých a stredných podnikov, pretože uľahčuje životne dôležitú informovanosť a technické výmeny a umožňuje zdieľať vedecké infraštruktúry a výrobné prostriedky;

23.

podotýka, že existuje zjavný nesúlad medzi úsilím mnohých klastrov rozvíjať činnosť v rámci regiónu alebo krajiny a nesmiernymi možnosťami, ktoré poskytuje výmena informácií a osvedčených postupov s inými susednými klastrami v inom štáte;

24.

vyzýva Európsku komisiu, aby odstránila všetky prekážky týkajúce sa obchodu a investícií v EÚ. Uplatnenie pravidiel vnútorného trhu je základom otvorenia trhov konkurencii;

25.

pripomína, že prekážky trhu spojené s rozdielmi v oblasti právnych predpisov, sociálnej ochrany a administratívnych a daňových systémov môžu byť dôležitým faktorom, ktorý obmedzuje nadnárodnú spoluprácu. Nakoniec aj jazyková prekážka prispieva k udržaniu riadenia a realizácie cieľov klastrov vo vnútroštátnom rámci a k obmedzeniu ich prepojení na medzinárodnej úrovni;

26.

odporúča Európskej komisii, aby vyriešila roztrieštenosť smerovaní činnosti EÚ v oblasti podpory klastrov a považuje za potrebné spojiť podporu klastrov a podporu spolupráce medzi klastrami do jedného smerovania;

27.

sa nazdáva, že Komisia by mala ako potrebnú podporu k stále dôležitejšej úlohe, ktorou poveruje regionálne orgány pri podpore, koordinácii a efektívnom využívaní iniciatív v oblasti vytvárania klastrov regiónom zaručiť lepšiu informovanosť o iniciatívach v oblasti výskumu a inovácie, ktoré priamo podliehajú jej riadeniu (najmä pokiaľ ide o 7. rámcový program a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu). Osobitnú pozornosť bude tiež potrebné venovať zabezpečeniu primeranej spolupráce s nezávislými agentúrami, ktoré Komisia zriadila v oblasti výskumu a inovácie, ako aj so spoločnými technologickými iniciatívami (JTI – Joint Technology Initiatives);

28.

podporuje integráciu a harmonizáciu kritérií s cieľom podnietiť klastre na európskej úrovni, ktorú považuje za nevyhnutné doplnenie existujúcej spolupráce na všetkých úrovniach, čo znamená vypracovať jednotnú víziu činnosti oproti čiastočnej vízii rôznych európskych iniciatív pre klastre, ktoré existujú v mnohých oblastiach (výskum a vývoj, politiky medziregionálnej spolupráce, monitorovanie technológií a hospodárskej súťaže, pomoc financovaniu projektov, atď.);

29.

zdôrazňuje, že všetky opatrenia podnietené touto integračnou víziou sa musia zamerať na ciele rastu a konkurencieschopnosti a na prioritné oblasti činnosti, ktoré by nemali byť iba výmenou skúseností a informácií, ale by mali obsahovať aj spoločné činnosti a projekty, výmeny zamestnancov a účastníkov projektov, rozvoj sietí a inštitúcií Spoločenstva, atď.;

Navrhuje preto: