(1)

Cieľom vnútorného trhu s elektrickou energiou, ktorý sa postupne zavádza v celom Spoločenstve od roku 1999, je priniesť všetkým zákazníkom z Európskej únie, či už ide o občanov, alebo podniky, skutočný výber, nové obchodné príležitosti a viac možností na cezhraničné obchodovanie v snahe dosiahnuť vyššiu účinnosť, konkurencieschopné ceny a vyššie štandardy služby a prispieť k bezpečnosti dodávok a udržateľnosti.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou ║ (4) významne prispela k vytvoreniu ║vnútorného trhu s elektrickou energiou.

(3)

V súčasnosti sa však nemôže zaručiť žiadnej spoločnosti v žiadnom členskom štáte právo predávať elektrickú energiu v akomkoľvek členskom štáte za rovnakých podmienok a bez diskriminácie alebo znevýhodnení. Predovšetkým nediskriminačný prístup k sieti a rovnako efektívna úroveň regulačného dohľadu vo všetkých členských štátoch ešte neexistujú, keďže ║právny rámec je nedostatočný.

(4)

Bezpečné dodávky elektrickej energie sú veľmi dôležité pre vývoj európskej spoločnosti, implementáciu trvalo udržateľnej politiky v oblasti klimatických zmien a podporu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Mali by sa preto ďalej rozvíjať cezhraničné prepojenia, aby sa pre zákazníkov a priemysel v rámci Európskej únie zabezpečili dodávky všetkých zdrojov energií za najnižšie možné ceny.

(5)

Fungujúci vnútorný trh s elektrickou energiou by mal vytvárať pre výrobcov vhodné stimuly na investície do nových spôsobov výroby energie a pre zákazníkov primerané opatrenia na podporu účinnejšieho využívania energie, predpokladom čoho sú bezpečné dodávky energie.

(6)

Keďže obnoviteľné zdroje energie sú trvalými zdrojmi, je dôležité vytvoriť kapacitu elektrických prepojení na úrovni Spoločenstva a venovať pritom osobitnú pozornosť najizolovanejším krajinám a regiónom v rámci trhu Spoločenstva s energiou, aby sa členským štátom poskytli prostriedky na dosiahnutie cieľa získavať do roku 2020 20 % energie z obnoviteľných zdrojov.

(7)

Obchod s elektrickou energiou a jej tok cez hranice by sa mal v rámci vnútorného trhu zvyšovať, aby sa zabezpečilo čo najlepšie využívanie dostupných spôsobov výroby energie za čo najnižšie ceny. Zároveň by to však nemalo byť ospravedlnením pre členské štáty alebo výrobcov na to, aby neinvestovali do nových a moderných technológií výroby elektrickej energie.

(8)

V oznámení Komisie z 10. januára 2007 s názvom ║Energetická politika pre Európu ║, sa zdôraznil význam dokončenia vnútorného trhu s elektrickou energiou a vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky energetické podniky so sídlom v Spoločenstve. ║Oznámenia Komisie z uvedeného dňa o vyhliadkach vnútorného trhu so zemným plynom a elektrickou energiou a v súvislosti so záverečnou správou o vyšetrovaní podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 v odvetviach plynárenstva a elektrickej energie v Európe vyplýva, že súčasné pravidlá a opatrenia neposkytujú potrebný rámec na dosiahnutie cieľa dobre fungujúceho vnútorného trhu.

(9)

Členské štáty a národné regulačné orgány by mali s cieľom zabezpečiť hospodársku súťaž a dodávky elektrickej energie za čo najnižšie ceny a súčasne zabrániť dominantnému postaveniu veľkých účastníkov na trhu, uľahčovať cezhraničný prístup nových poskytovateľov rôznych zdrojov energie, ako aj nových výrobcov energie.

(10)

Bez účinného oddelenia sietí od činností výroby a dodávky existuje podstatné riziko diskriminácie, nielen pri prevádzke siete, ale aj v súvislosti so stimulmi pre vertikálne integrované podnikateľské subjekty investovať primeraným spôsobom do svojich sietí.

(11)

Pravidlá právneho a funkčného oddelenia, ktoré platia v súčasnosti, neviedli k efektívnemu oddeleniu prevádzkovateľov prenosovej sústavy. Európska rada na svojom zasadnutí v Bruseli v dňoch 8. a 9. marca 2007 vyzvala Komisiu, aby vypracovala legislatívne návrhy na efektívne oddelenie dodávateľských a výrobných činností od sieťových operácií.

(12)

Iba odstránenie inherentného stimulu pre vertikálne integrované podnikateľské subjekty týkajúceho sa diskriminácie konkurentov, pokiaľ ide o prístup k sieti a investície, môže zabezpečiť efektívne oddelenie. Oddelenie vlastníctva, čo znamená, že vlastník siete je vymenovaný za prevádzkovateľa siete a je nezávislý od akýchkoľvek záujmov týkajúcich sa dodávky alebo výroby, je jednoznačne najefektívnejší a najstabilnejší spôsob ako vyriešiť ║konflikt záujmov a zaistiť bezpečnosť dodávok. Z tohto dôvodu Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. júla 2007 o vyhliadkach vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou ║označil oddelenie vlastníctva na úrovni prenosu za najefektívnejší nástroj na podporu investícií do infraštruktúry nediskriminačným spôsobom, spravodlivého prístupu k sieti pre nové subjekty na trhu a transparentnosti na trhu. Od členských štátov by sa preto malo požadovať zabezpečenie toho, aby žiadna osoba alebo osoby nemali právo vykonávať kontrolu nad výrobným alebo dodávateľským podnikom, vrátane kontroly prostredníctvom práva minoritných akcionárov blokovať rozhodnutia strategického významu, ako sú investície, a zároveň mali akýkoľvek podiel v prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prenosovej sústavy alebo v nich vykonávali akékoľvek právo. A naopak, kontrola nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy by mala vylučovať možnosť mať akýkoľvek podiel v dodávateľskom podniku alebo v ňom vykonávať akékoľvek právo.

(13)

Akýkoľvek systém na oddelenie by mal účinne odstraňovať každý konflikt záujmov medzi výrobcami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a nemal by vytvárať zložitý a ťažkopádny regulačný režim, ktorý by bol pre národné regulačné orgány náročný a nákladný na vykonávanie.

(14)

Vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch oddelenie vlastníctva vyžaduje reštrukturalizáciu podnikov, mal by sa členským štátom poskytnúť dodatočný čas na uplatnenie príslušných ustanovení. Vzhľadom na vertikálne prepojenia medzi odvetviami elektrickej energie a plynárenstva by sa ustanovenia o oddelení mali navyše uplatňovať v obidvoch týchto odvetviach.

(15)

V snahe zabezpečiť úplnú nezávislosť prevádzky siete od záujmov dodávky a výroby a zabrániť výmene dôverných informácií by tá istá osoba nemala byť členom správnych rád prevádzkovateľa prenosovej sústavy a zároveň aj podniku, ktorý vykonáva akúkoľvek z funkcií spojených s výrobou alebo dodávkou. Z toho istého dôvodu by žiadna osoba nemala byť oprávnená vymenúvať členov správnych rád prevádzkovateľa prenosovej sústavy a zároveň mať akýkoľvek podiel v dodávateľskom podniku. ▐

(16)

Ak je podnik, ktorý vlastní prenosovú sústavu, súčasťou vertikálne integrovaného podnikateľského subjektu, členské štáty by mali mať možnosť vybrať si medzi oddelením vlastníctva a, formou výnimky, zriadením prevádzkovateľov sústavy, ktorí sú nezávislí od záujmov dodávky a výroby. Je potrebné zabezpečiť úplnú efektívnosť riešenia spojeného s nezávislým prevádzkovateľom sústavy prostredníctvom dodatočných osobitných pravidiel. S cieľom v plnej miere ochrániť záujem držiteľov podielov vo vertikálne integrovaných podnikateľských subjektoch by mali mať členské štáty takisto možnosť vybrať si, či implementovať oddelenie vlastníctva priamo zbavením sa majetku alebo rozdelením podielov integrovaného podnikateľského subjektu do podielov sieťovej spoločnosti a akcií zostávajúcich dodávateľských a výrobných podnikov za predpokladu, že sa dodržia požiadavky vyplývajúce z oddelenia vlastníctva.

(17)

Pri implementácii efektívneho oddelenia by sa mala dodržiavať zásada nediskriminácie medzi verejným a súkromným sektorom. Na tento účel by žiadna osoba nemala byť schopná ovplyvňovať, sama alebo spoločne, zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov prevádzkovateľov prenosovej sústavy a dodávateľských podnikov. Za predpokladu, že príslušný členský štát môže preukázať, že sa táto požiadavka dodržiava, mohli by výrobné a dodávateľské činnosti, na jednej strane, a prenosové činnosti, na druhej strane, kontrolovať dva rozdielne verejné subjekty.

(18)

Úplné oddelenie sieťových a dodávateľských činností by sa malo uplatňovať v celom Spoločenstve tak, aby sa akémukoľvek prevádzkovateľovi siete v Spoločenstve alebo jeho prepojeným spoločnostiam zabránilo vo vykonávaní dodávateľských alebo výrobných činností v akomkoľvek členskom štáte. To by sa malo uplatňovať rovnako na spoločnosti z Európskej únie i z tretích krajín. Národné regulačné orgány by mali byť zabezpečenie sieťových a výrobných činností v celom Spoločenstve oprávnené odmietnuť certifikáciu prevádzkovateľom prenosovej sústavy, ktorí nedodržiavajú pravidlá oddelenia. Na zabezpečenie rovnakého uplatňovania v celom Spoločenstve a dodržiavania medzinárodných záväzkov Spoločenstva by mala mať Agentúra pre spoluprácu energetických regulačných orgánov („agentúra“) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008 (5) právo skúmať rozhodnutia o certifikácii prijaté národnými regulačnými orgánmi.

(19)

Zabezpečenie dodávky energie je zásadným prvkom verejnej bezpečnosti a je preto neodmysliteľne spojené s účinným fungovaním trhuEurópskej únie s elektrickou energiou a odstránením geografickej izolácie tohto trhu . Elektrická energia sa môže dostať k občanom Európskej únie len prostredníctvom siete. Fungujúce trhy s elektrickou energiou a predovšetkým siete a iné aktíva súvisiace s dodávkou elektrickej energie sú nevyhnutné pre verejnú bezpečnosť, konkurencieschopnosť hospodárstva a blahobyt občanov Európskej únie. Spoločenstvo sa domnieva, že odvetvie energetických prenosových sústav má pre Spoločenstvo mimoriadny význam, a sú preto potrebné, bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky Spoločenstva, dodatočné ochranné opatrenia vzhľadom na vplyv tretích krajín, aby sa zabránilo akémukoľvek ohrozeniu verejného poriadku a verejnej bezpečnosti Spoločenstva a blahobytu občanov Európskej únie. Takéto opatrenia sú takisto potrebné na zabezpečenie dodržiavania pravidiel o efektívnom oddelení.

(20)

Nediskriminačný prístup k distribučnej sieti vymedzuje prístup k zákazníkom na maloobchodnej úrovni. Priestor pre diskrimináciu, pokiaľ ide o prístup tretích strán a investície, je však menej významný na distribučnej úrovni ako na úrovni prenosu, pretože na distribučnej úrovni je preťaženie a vplyv záujmov výroby vo všeobecnosti menej významný ako na úrovni prenosu. Okrem toho sa funkčné oddelenie prevádzkovateľov distribučných sústav stalo podľa smernice 2003/54/ES povinným až od 1. júla 2007 a jeho účinky na vnútorný trh sa ešte musia zhodnotiť. Pravidlá právneho a funkčného oddelenia, ktoré platia v súčasnosti, môžu viesť k efektívnemu oddeleniu za predpokladu, že sú jasnejšie vymedzené, správnym spôsobom implementované a starostlivo monitorované. Na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetkých na úrovni maloobchodu by sa teda mala činnosť prevádzkovateľov distribučnej sústavy monitorovať tak, aby sa zabránilo využívaniu ich vertikálnej integrácie, pokiaľ ide o ich konkurenčné postavenie na trhu, najmä vo vzťahu k malým║ zákazníkom z radov domácností i mimo nich.

(21)

V záujme vytvorenia konkurencie na vnútornom trhu s elektrickou energiou by iní zákazníci ako zákazníci z radov domácností mali mať možnosť vybrať si dodávateľov a uzatvárať zmluvy na zabezpečenie svojej dodávky elektrickej energie s viacerými dodávateľmi. Títo zákazníci by mali byť chránení pred doložkami o exkluzivite, ktorých cieľom je vylúčiť konkurenčné a/alebo doplnkové ponuky.

(22)

V smernici 2003/54/ES sa zaviedla požiadavka, aby členské štáty zriadili regulačné orgány s osobitnými právomocami. Skúsenosti však ukazujú, že efektívnosť regulácie je často obmedzená z dôvodu nedostatočnej nezávislosti regulačných orgánov od vlády a nedostatočných právomocí a slobody rozhodovať. Z tohto dôvodu Európska rada na svojom vyššie uvedenom zasadnutí v Bruseli ║vyzvala Komisiu, aby vypracovala legislatívne návrhy, ktoré zabezpečia ďalšiu harmonizáciu právomocí a posilnenie nezávislosti národných regulačných orgánov.

(23)

Akákoľvek harmonizácia právomocí národných regulačných orgánov by mala zahŕňať stimuly, ktoré možno ponúknuť, a sankcie, ktoré možno uplatniť voči elektroenergetickým podnikom. Agentúre by mali byť pridelené náležité právomoci, aby mohla prevziať vedenie pri zabezpečovaní rovnováhy medzi stimulmi a sankciami vo všetkých členských štátoch a poskytovať pokyny k takýmto opatreniam.

(24)

Ak má vnútorný trh správne fungovať, musia mať národné regulačné orgány možnosť prijímať rozhodnutia vo všetkých príslušných regulačných záležitostiach a musia byť úplne nezávislí od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných záujmov.

(25)

Národné regulačné orgány by mali mať predovšetkým právomoc vydávať záväzné rozhodnutia pre elektroenergetické podniky a ukladať efektívne, primerané a odrádzajúce sankcie elektroenergetickým podnikom, ktoré si neplnia svoje povinnosti. Mali by byť oprávnené rozhodovať, a to nezávisle od uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže, o všetkých vhodných opatreniach zabezpečujúcich prospech pre zákazníkov prostredníctvom podpory efektívnej hospodárskej súťaže potrebnej na správne fungovanie trhu, ako aj zabezpečovať vysoký štandard univerzálnej služby a služby vo verejnom záujme v súlade s otvorením trhu, ochranu zraniteľných zákazníkov a úplnú účinnosť opatrení na ochranu spotrebiteľa. Tieto ustanovenia by nemali mať vplyv na právomoci Komisie týkajúce sa uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže vrátane preskúmania zlúčení a splynutí s dimenziou Spoločenstva a pravidiel vnútorného trhu, akým je napr. voľný pohyb kapitálu.

(26)

Vnútorný trh s elektrickou energiou trpí nedostatkom likvidity a transparentnosti, čo bráni účinnému prideľovaniu zdrojov, zabezpečeniu proti riziku a novým vstupom. Dôvera v trh, jeho likvidita a počet účastníkov trhu musia narastať. ▐

(27)

Energetické regulačné orgány a regulačné orgány finančného trhu by mali spolupracovať, aby si vzájomne umožnili dohľad nad ich príslušnými trhmi. Mali by mať právomoc získavať relevantné informácie od elektroenergetických podnikov, primerané a dostatočné vyšetrovacie právomoci a právomoc urovnávať spory a ukladať účinné sankcie.

(28)

Pred tým, ako Komisia prijme usmernenia, prostredníctvom ktorých sa definujú požiadavky na vedenie záznamov, by agentúra ║a Výbor európskych regulátorov cenných papierov (CESR) mali obsah týchto usmernení spoločne skúmať a v súvisiacich otázkach radiť Komisii. Agentúra a CESR by mali ďalej spoločne skúmať otázky, či by sa na transakcie so zmluvami o dodávke elektrickej energie a s derivátmi elektrickej energie mali vzťahovať požiadavky na transparentnosť pred obchodovaním a/alebo po obchodovaní a ak áno, aký by mal byť obsah týchto požiadaviek, a mali by poskytnúť príslušné odporúčanie.

(29)

Je dôležité, aby sa umožnilo vytváranie nových podnikateľských modelov, napríklad možnosť uzatvárať zmluvy s viacerými dodávateľmi súčasne, a tým sa zabránilo dominantným dodávateľom ovládajúcim trh znemožňovať otváranie trhu.

(30)

Požiadavky univerzálnej služby a služby vo verejnom záujme a spoločné minimálne štandardy, ktoré z nich vyplývajú, sa musia ďalej posilniť s cieľom zabezpečiť, aby všetci zákazníci , najmä tí zraniteľní, mali prospech z hospodárskej súťaže a zo spravodlivejších cien. Požiadavky služby vo verejnom záujme by sa mali vymedziť na vnútroštátnej úrovni prihliadajúc na vnútroštátne okolnosti. Členské štáty by však mali dodržiavať právne predpisy Spoločenstva a spoločné minimálne štandardy. Občania Európskej únie a malé a stredné podniky by mali mať možnosť využívať záruky služieb vo verejnom záujme, predovšetkým pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok a primerané tarify. Kľúčovým aspektom pri dodávke zákazníkom je prístup k objektívnym a transparentným údajom o spotrebe; zákazníci by mali mať prístup k ║ údajom o spotrebe a k s tým súvisiacim cenám a nákladom na služby , aby mohli vyzvať konkurentov na predloženie ponuky na základe týchto údajov. Zákazníci by takisto mali mať právo na náležité informácie o svojej spotrebe energie a zálohové platby by mali byť primerané a zodpovedať skutočnej spotrebe elektrickej energie . ▐ Informácie o nákladoch na energiu poskytované zákazníkom najmenej na štvrťročnom základe a založené na spoločných kritériách podnietia úsporu energie, pretože zákazníkom poskytnú priamu spätnú väzbu o vplyve investícií do energetickej účinnosti a zmeny správania.

(31)

Záujmy zákazníkov by mali byť stredobodom tejto smernice. Existujúce práva zákazníkov sa musia posilniť a zaručiť a mali by byť transparentnejšie a viac zastupovať ich záujmy. Ochrana spotrebiteľa musí zabezpečiť, že všetci zákazníci majú úžitok z konkurenčného trhu. Národné regulačné orgány by mali presadzovať práva zákazníkov vytváraním stimulov a ukladaním sankcií voči spoločnostiam, ktoré nedodržiavajú pravidlá týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a hospodárskej súťaže.

(32)

Spotrebitelia by mali mať jasné a zrozumiteľné informácie o svojich právach v oblasti energetického sektora. Komisia by mala v nadväznosti na svoje oznámenie z 5. júla 2007 nazvané Smerom k európskej charte práv spotrebiteľov energie predložiť po porade s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane národných regulačných orgánov, spotrebiteľských organizácií a sociálnych partnerov ľahko dostupnú a pre spotrebiteľa zrozumiteľnú chartu, v ktorej budú uvedené práva odberateľov energie, ktoré sú už ustanovené v platných právnych predpisoch Spoločenstva vrátane tejto smernice. Dodávatelia energie by mali zaručiť, aby všetci zákazníci dostali kópiu tejto charty a aby bola charta verejne prístupná.

(33)

Energetická chudoba je v Európskej únii čoraz väčším problémom. Členské štáty by preto mali vypracovať národné akčné plány na riešenie tohto problému a zabezpečiť nutné dodávky energie pre zraniteľných zákazníkov. V tejto súvislosti je nevyhnutný integrovaný prístup a opatrenia by mali zahŕňať sociálne politiky, tarifné politiky a zlepšovanie energetickej účinnosti v domácnostiach. Táto smernica by prinajmenšom mala umožniť vytvorenie vnútroštátnej politiky v prospech zraniteľných zákazníkov, pokiaľ ide o modely tvorby cien.

(34)

Väčšiu ochranu spotrebiteľa zaručuje všeobecná dostupnosť účinných prostriedkov nápravy. Členské štáty by mali zaviesť rýchle a účinné arbitrážne konania.

(35)

Trhové ceny by mali poskytovať vhodné stimuly na rozvoj siete a investície do nových spôsobov výroby elektrickej energie.

(36)

Za najdôležitejšie by členské štáty mali považovať podporovanie spravodlivej hospodárskej súťaže a ľahkého prístupu k rozličným dodávateľom, ako aj udeľovanie kapacít pre nové spôsoby výroby elektrickej energie, aby tým umožnili zákazníkom plne využiť príležitosti liberalizovaného vnútorného trhu s elektrickou energiou. Členské štáty by súčasne mali byť zodpovedné za vypracúvanie národných akčných plánov a sociálnych politík.

(37)

Pri vytváraní vnútorného trhus elektrickou energiou môžu regionálne energetické trhy slúžiť ako prvý krok. Členské štáty by preto mali na úrovni Spoločenstva a v prípade možnosti aj na regionálnej úrovni posilňovať integráciu svojich národných trhov a spoluprácu prevádzkovateľov sietí na úrovni Spoločenstva a národnej úrovni. Iniciatívy na regionálnu integráciu sú nevyhnutnou prechodnou etapou pri uskutočňovaní integrácie energetických trhov Spoločenstva, čo zostáva konečným cieľom. Prístup na regionálnej úrovni prispieva k urýchľovaniu procesu integrácie tým, že umožňuje príslušným aktérom, predovšetkým členským štátom, národným regulačným orgánom a prevádzkovateľom prepravnej sústavy, spolupracovať v konkrétnych otázkach.

(38)

Jedným z hlavných cieľov tejto smernice by malo byť vytvorenie skutočnej siete v rámci celého Spoločenstva, a preto by zodpovednosť za regulačné otázky týkajúce sa cezhraničných prepojení a regionálnych trhov mala niesť agentúra.

(39)

Komisia by mala po porade so zainteresovanými stranami (najmä s prevádzkovateľmi prenosových sústav a s agentúrou) posúdiť možnosť vytvorenia jediného prevádzkovateľa európskej prenosovej sústavy a analyzovať náklady a prínos vzhľadom na integráciu trhu, ako aj vzhľadom na účinné a bezpečné fungovanie prenosovej siete.

(40)

Ďalšími z hlavných cieľov tejto smernice by malo byť zabezpečenie spoločných pravidiel pre riadne fungujúci vnútorný trh a široká ponuka energie dostupnej každému. Na tento účel najlepší stimul pre cezhraničné prepojenia a investície do nových spôsobov výroby energie poskytnú nedeformované trhové ceny, ktoré v dlhodobom horizonte povedú k cenovej konvergencii.

(41)

Posilnená regionálna spolupráca by mala byť prvým krokom v rozvoji plne integrovanej európskej elektrizačnej siete, ktorá napokon zahrnie aj energetické ostrovy existujúce v Európskej únii.

(42)

Regulačné orgány by mali trhu poskytovať informácie aj preto, aby mohla Komisia pozorovať a monitorovať európsky trh s elektrickou energiou a jeho vývoj z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska, pričom sa zameria aj na aspekty, ako sú napr. výrobná kapacita, rozličné zdroje výroby elektrickej energie, prenosová a distribučná infraštruktúra, kvalita služieb a dodávok, cezhraničné obchodovanie, riadenie preťaženia siete, investície, veľkoobchodné a spotrebiteľské ceny, likvidita trhu, zlepšenia v oblasti životného prostredia a účinnosti.

(43)

Keďže cieľ tejto smernice, a to vytvorenie plne prevádzkyschopného vnútorného trhu s elektrickou energiou, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(44)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 z 26. júna 2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie (6) sa poskytuje Komisii možnosť prijímať usmernenia na dosiahnutie potrebného stupňa harmonizácie. Tieto usmernenia, ktoré sú záväznými vykonávacími opatreniami, predstavujú užitočný nástroj, ktorý sa môže v prípade potreby rýchlo upraviť.

▐

(45)

Smernica 2003/54/ES by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1)

článok 1 sa nahrádza takto:

„ Táto smernica stanovuje spoločné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektrickej energie spolu s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa s cieľom zlepšiť a integrovať konkurenčné energetické trhy v Európskej únii spojené spoločnou sieťou. Ustanovuje pravidlá týkajúce sa organizácie a fungovania elektroenergetického odvetvia, otvoreného prístupu na trh, kritériá a postupy uplatniteľné na vyhlasovanie výberových konaní a udeľovanie povolení a na prevádzku sústav. Stanovuje tiež povinnosti univerzálnej služby a práva odberateľov elektrickej energie a objasňuje požiadavky, pokiaľ ide o hospodársku súťaž. “

2)

článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3)

článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

4)

článok 4 sa nahrádza takto:

„ Členské štáty zabezpečia záležitosti monitorovania bezpečnosti dodávky. Pokiaľ to členské štáty považujú za vhodné, môžu touto úlohou poveriť národné regulačné orgány uvedené v článku 22a. Toto monitorovanie zahŕňa najmä rovnováhu medzi ponukou a dopytom na vnútroštátnom trhu vrátane podrobnej predpovede budúceho dopytu a dostupných dodávok, predpokladané dodatočné kapacity, ktoré sa plánujú alebo sú vo výstavbe, a kvalitu a úroveň údržby sietí, prístup k distribuovanej výrobe a mikrovýrobe, ako aj opatrenia na pokrývanie dopytu počas špičky a na riešenie výpadkov jedného alebo viacerých dodávateľov. Príslušné orgány najneskôr do 31. júla každého roka uverejňujú správu podávajúcu prehľad zistení vyplývajúcich z monitorovania týchto záležitostí, rovnako ako aj všetky prijaté alebo plánované opatrenia na ich riešenie a bezodkladne túto správu zašlú Komisii. “

5)

v článku 5 sa vkladá tento odsek pred súčasný odsek :

„ Národné regulačné orgány zabezpečia vymedzenie kritérií technickej prevádzky a vypracovanie a uverejnenie technických pravidiel stanovujúcich primeranú úroveň spoľahlivosti a bezpečnosti a prevádzkové požiadavky na prevádzku výrobných zariadení, distribučných sústav, priamo pripojených zariadení zákazníkov, okruhov prepojení a priamych vedení. Tieto technické pravidlá zabezpečia vzájomnú prevádzkyschopnosť sústav a budú objektívne a nediskriminačné. Ak sa agentúra domnieva, že je potrebné harmonizovať tieto pravidlá, predloží vhodné odporúčania príslušným národným regulačným orgánom. “

6)

vkladá sa tento článok ║:

„Článok 5a

Podpora regionálnej spolupráce

1.     Národné regulačné orgány navzájom spolupracujú s cieľom harmonizácie štruktúry trhu a integrácie svojich národných trhov aspoň na jednej alebo viacerých regionálnych úrovniach, čo je prvý krok k úplnej liberalizácii vnútorného trhu s elektrickou energiou . Podnecujú najmä spoluprácu prevádzkovateľov sietí na regionálnej úrovni a uľahčujú ich integráciu na tejto úrovni s cieľom vytvoriť konkurencieschopný európsky trh, uľahčiť harmonizáciu ich právneho , regulačného a technického rámca a predovšetkým integrovať ostrovy elektrickej energie, ktoré v súčasnosti existujú v rámci Európskej únie. Členské štáty preto podporujú cezhraničnú a regionálnu spoluprácu národných regulačných orgánov.

2.     Agentúra spolupracuje s národnými regulačnými orgánmi a prevádzkovateľmi prenosových sústav v súlade s kapitolou IV s cieľom zabezpečiť konvergenciu regulačných rámcov medzi regiónmi zameranú na vytvorenie konkurencieschopného európskeho trhu. Ak sa agentúra domnieva, že je potrebné vypracovať záväzné pravidlá tejto spolupráce, predloží vhodné odporúčania. Agentúra sa na regionálnych trhoch považuje za príslušný orgánom v oblastiach uvedených v článku 22d. “

7)

článok 6 ods. 2 sa mení a dopĺňa takto:

8.

článok 6 ods. 3 sa nahrádza takto:

„ 3.     Členské štáty zabezpečia, aby malí decentralizovaní a/alebo distribuovaní výrobcovia mali výhodu zjednodušeného povoľovacieho konania. Toto zjednodušené konanie by sa malo uplatňovať na všetky zariadenia s kapacitou menšou než 50 MW a na všetky začlenené výrobné zariadenia. “

9)

článok 7 ods. 5 sa nahrádza takto:

„ 5.     Členské štáty určia orgán alebo verejný alebo súkromný subjekt nezávislý od výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektrickej energie, ktorým môže byť aj národný regulačný orgán uvedený v článku 22a ods. 1, zodpovedný za organizáciu, monitorovanie a kontrolu výberového konania uvedeného v odsekoch 1 až 4. Tento orgán alebo subjekt prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dôvernosti informácií v rámci výberového konania. “

10.

článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Oddelenie prenosových sústav a prevádzkovateľov prenosovej sústavy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby od [jeden rok od dátumu transpozície]:

2.   Medzi záujmy a práva uvedené v odseku 1 písm. b) patria najmä:

3.   Na účely odseku 1 písm. b) pojem „podnik, ktorý vykonáva akúkoľvek z funkcií spojených s výrobou alebo dodávkou“ zahŕňa „podnik, ktorý vykonáva akúkoľvek z činností spojených s ťažbou alebo dodávkou“ v zmysle smernice ║2003/55/ES ║ a pojem „prevádzkovateľ prenosovej sústavy“ alebo „prenosová sústava“ zahŕňa „prevádzkovateľa prepravnej sústavy“ alebo „prepravnú sústavu“ v zmysle smernice 2003/55/ES.

║

4.     Členské štáty monitorujú postup oddeľovania vertikálne integrovaných podnikateľských subjektov a predkladajú Komisii správu o dosiahnutom pokroku.

5.   Členské štáty môžu povoliť výnimky z ustanovení odseku 1 písm. b) a c) do [dva roky po dátume transpozície] pod podmienkou, že prevádzkovatelia prenosovej sústavy nie sú súčasťou vertikálne integrovaného podnikateľského subjektu.

6.   Povinnosť stanovená v odseku 1 písm. a) sa považuje za splnenú v situácii, keď viaceré podniky vlastniace prenosové sústavy vytvoria spoločný podnik, ktorý koná ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy vo viacerých členských štátoch pre príslušné prenosové sústavy. ▐

7.     Ak osoba uvedená v odseku 1 písm. b) až e) je členský štát alebo verejný orgán, dva samostatné verejné subjekty, ktoré vykonávajú kontrolu nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prenosovou sústavou na jednej strane a nad podnikom, ktorý vykonáva akúkoľvek z funkcií spojených s výrobou alebo dodávkou, na druhej strane sa nepovažujú za tú istú osobu alebo osoby.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa obchodne citlivé informácie uvedené v článku 12, ktoré má prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorý bol súčasťou vertikálne integrovaného podnikateľského subjektu, a jeho zamestnanci, neposkytli podnikom, ktoré vykonávajú akúkoľvek z funkcií spojených s výrobou alebo dodávkou.“

11.

vkladajú sa tieto články ║:

„Článok 8a

Kontrola nad vlastníkmi prenosovej sústavy a nad prevádzkovateľmi prenosovej sústavy

1.   Bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky Spoločenstva, prenosové sústavy alebo prevádzkovateľov prenosovej sústavy nekontroluje osoba alebo osoby z tretích krajín.

2.   Dohodou uzavretou s jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktorej je Spoločenstvo zmluvnou stranou, sa môže ustanoviť výnimka z odseku 1.

Článok 8b

Určenie a certifikácia prevádzkovateľov prenosovej sústavy

1.   Podniky, ktoré vlastnia prenosovú sústavu a ktoré podľa ║certifikačného postupu stanoveného v tomto článku národný regulačný orgán certifikoval ako dodržiavajúce požiadavky článku 8 ods. 1 a článku 8a, schvaľujú a za prevádzkovateľov prenosovej sústavy určujú členské štáty. Určenie prevádzkovateľov prenosovej sústavy sa oznámi Komisii a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky Spoločenstva, ak vlastníci prenosovej sústavy alebo prevádzkovatelia prenosovej sústavy, ktorých kontroluje osoba alebo osoby z tretích krajín v súlade s článkom 8a, vyžadujú certifikáciu, tá sa zamietne, pokiaľ vlastník prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ prenosovej sústavy nepreukáže, že príslušný subjekt nemôže za žiadnych okolností priamo alebo nepriamo za porušenia článku 8 ods. 1 ovplyvňovať žiaden prevádzkovateľ pôsobiaci v oblasti ťažby/dodávky plynu alebo výroby/dodávky elektrickej energie alebo tretia krajina.

3.   Prevádzkovatelia prenosovej sústavy oznámia národnému regulačnému orgánu všetky plánované transakcie, ktoré si môžu vyžadovať prehodnotenie dodržiavania ustanovení článku 8 ods. 1 alebo článku 8a.

4.   Národné regulačné orgány monitorujú trvalé dodržiavanie ustanovení článku 8 ods. 1 a článku 8a zo strany prevádzkovateľov prenosovej sústavy. S cieľom zabezpečiť takéto dodržiavanie začnú certifikačný postup:

5.   Národné regulačné orgány prijmú rozhodnutie o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy do štyroch mesiacov od dátumu oznámenia zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo od dátumu žiadosti Komisie. Po skončení tohto obdobia sa certifikácia považuje za udelenú. Výslovné alebo tiché rozhodnutie národného regulačného orgánu môže nadobudnúť účinnosť len po skončení postupu stanoveného v odsekoch 6 až 9 a len v prípade, ak Komisia proti nemu nevznesie námietky.

6.   Regulačný orgán Komisii bezodkladne oznámi výslovné alebo tiché rozhodnutie o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy spolu s príslušnými informáciami týkajúcimi sa tohto rozhodnutia.

7.   Komisia posudzuje oznámenie bezodkladne po jeho doručení. Ak do dvoch mesiacov po prijatí oznámenia Komisia dospeje k záveru, že rozhodnutie národného regulačného orgánu vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jeho súlad s článkom 8 ods. 1, článkom 8a alebo článkom 8b ods. 2, rozhodne o začatí konania. V takom prípade vyzve národný regulačný orgán a prevádzkovateľa prenosovej sústavy, aby predložili svoje pripomienky. Ak Komisia požaduje dodatočné informácie, dvojmesačná lehota sa môže predĺžiť o ďalšie dva mesiace počnúc dňom prijatia úplných informácií.

8.   Ak Komisia rozhodne o začatí konania, ║do štyroch mesiacov od dátumu takéhoto rozhodnutia vydá konečné rozhodnutie:

9.   V prípade, ak Komisia neprijala rozhodnutie o začatí konania alebo konečné rozhodnutie v lehotách stanovených v odsekoch 7 a 8, považuje sa to za nevznesenie námietok proti rozhodnutiu národného regulačného orgánu.

10.   Národný regulačný orgán splní rozhodnutie Komisie o zmene a doplnení alebo o zrušení rozhodnutia o certifikácii v lehote ║štyroch týždňov a informuje o tom Komisiu.

11.   Národné regulačné orgány a Komisia môžu od prevádzkovateľov prenosovej sústavy a podnikov, ktoré vykonávajú akúkoľvek z funkcií spojených s výrobou alebo dodávkou, požadovať akékoľvek informácie dôležité pre splnenie ich úloh podľa tohto článku.

12.   Národné regulačné orgány a Komisia zachovávajú dôvernosť obchodne citlivých informácií.“

▐

12.

článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

13)

článok 10 sa vypúšťa;

▐

14)

článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

15)

článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Zachovávanie dôvernosti pre prevádzkovateľov prenosovej sústavy a vlastníkov prenosovej sústavy

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 18 alebo akákoľvek iná zákonná povinnosť poskytnúť informácie, každý prevádzkovateľ prenosovej sústavy a vlastník prenosovej sústavy zachováva dôvernosť obchodne citlivých informácií získaných v priebehu vykonávania svojej obchodnej činnosti, zabráni tomu, aby boli informácie o jeho vlastných činnostiach, ktoré môžu byť obchodne výhodné, poskytnuté diskriminačným spôsobom, a najmä nezverejní žiadne obchodne citlivé informácie zvyšku podniku, pokiaľ to nie je potrebné na uskutočnenie obchodnej transakcie. V snahe zabezpečiť úplné dodržiavanie pravidiel o oddelení informácií sa musí zabezpečiť aj to, aby vlastník prenosovej sústavy a zvyšok podniku nevyužívali spoločné služby okrem čisto administratívnych funkcií a funkcií IT (napr. žiadne spoločné právne služby).

2.   Prevádzkovatelia prenosovej sústavy nesmú v súvislosti s predajom alebo nákupom elektrickej energie realizovaným prepojenými podnikmi zneužívať obchodne citlivé informácie získané od tretích strán v súvislosti s poskytovaním alebo dojednávaním prístupu do sústavy.

3.     Obchodné informácie, ktoré majú rozhodujúci význam pre hospodársku súťaž na trhu, a najmä informácie umožňujúce určiť miesto plnenia dodávky, informácie o inštalovanej kapacite a informácie o predplatenej kapacite, sú dostupné všetkým dodávateľom elektrickej energie na trhu. Národný regulačný orgán v prípade potreby požiada spoločnosti prítomné na trhu, aby tieto informácie poskytli príslušným osobám. “

16)

článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

17)

článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

▐

18.

článok 17 sa nahrádza takto:

„Táto smernica nebráni prevádzke prevádzkovateľa kombinovanej prenosovej a distribučnej sústavy za predpokladu, ak pri každej svojej činnosti dodržiava uplatniteľné ustanovenia článku 8, článku 10b a článku 15 ods. 1.“

19.

článok 19 ods. 3 sa nahrádza takto:

„ 3.     Elektroenergetické podniky vedú vo svojom internom účtovníctve oddelené účtovníctvo pre každú zo svojich prenosových a distribučných činností tak, ako by to museli robiť v prípade, že by predmetné činnosti vykonávali oddelené spoločnosti, s cieľom zabrániť diskriminácii, krížovým dotáciám a deformácii hospodárskej súťaže. Taktiež vedú účtovníctvo pre každú činnosť v oblasti elektroenergetiky netýkajúcu sa prenosu a distribúcie, ktoré môže byť konsolidované. Až do 1. júla 2007 vedú oddelené účtovníctvo pre oblasť dodávok pre oprávnených zákazníkov a pre dodávky pre neoprávnených zákazníkov. V účtovníctve sa uvádza príjem z vlastníctva prenosovej/distribučnej sústavy. Pokiaľ je to vhodné, vedú konsolidované účtovníctvo pre iné činnosti mimo oblasti elektroenergetiky. Interné účtovníctvo zahŕňa súvahu a výkaz ziskov a strát pre každú činnosť. “

20.

článok 20 ods. 2 sa nahrádza takto:

„ 2.     Prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy môže odmietnuť prístup tam, kde mu chýba potrebná fyzicky dostupná kapacita. Pre takéto odmietnutia prístupu musia byť uvedené dôvody založené na objektívnych, technicky a ekonomicky odôvodnených kritériách. Národný regulačný orgán zabezpečí, aby sa tieto kritériá dôsledne uplatňovali a aby užívateľ sústavy, ktorému bol odmietnutý prístup, mal právo na odvolanie. V prípade odmietnutia prístupu národný regulačný orgán zabezpečí, pokiaľ je to vhodné, aby prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy poskytol príslušné informácie o opatreniach, ktoré budú potrebné pre posilnenie siete. Strane, ktorá takéto informácie žiada, môže byť vyúčtovaný primeraný poplatok odrážajúci náklady na poskytnutie takýchto informácií. “

21.

v článku 21 sa dopĺňajú tieto odseky :

„ 2a.     Oprávnení zákazníci majú právo uzatvárať zmluvy s viacerými dodávateľmi súčasne.

2b.     Agentúra v reálnom čase monitoruje všetky organizované veľkoobchodné trhy s elektrickou energiou v Európskej únii, Európskom hospodárskom priestore a susedných krajinách s cieľom odhaliť zneužívanie trhovej sily alebo nedostatky v štruktúre trhu a podporiť efektívne fungovanie vnútorného trhu. “

22.

za článok 22 sa vkladá táto kapitola ║:

„KAPITOLA VIIa

NÁRODNÉ REGULAČNÉ ORGÁNY

Článok 22a

Určenie a nezávislosť regulačných orgánov

1.   Každý členský štát určí iba jeden národný regulačný orgán.

2.   Členské štáty zaručia nezávislosť národného regulačného orgánu a zabezpečia, aby vykonával svoje právomoci nestranným a transparentným spôsobom. Na tento účel členský štát zabezpečí, aby bol národný regulačný orgán pri vykonávaní regulačných úloh, ktoré mu boli uložené na základe tejto smernice a iných súvisiacich právnych predpisov:

3.   S cieľom chrániť nezávislosťnárodného regulačného orgánu členské štáty zabezpečia najmä, aby:

Článok 22b

Politické ciele národného regulačného orgánu

Národný regulačný orgán pri vykonávaní svojich regulačných úloh uvedených v tejto smernici prijme všetky primerané opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov:

Článok 22c

Povinnosti a právomoci národného regulačného orgánu

1.   Národný regulačný orgán má tieto povinnosti , ktoré v prípade potreby vykonáva za konzultácií s inými príslušnými vnútroštátnymi subjektmi alebo subjektmi Spoločenstva, prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a zúčastnenými stranami na trhu a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné právomoci týchto subjektov :

2.     Ak to členský štát ustanoví, monitorovacie povinnosti uvedené v odseku 1 môže vykonávať iný orgány ako národný regulačný orgán. Zistenia tohto monitorovania sa v takom prípade poskytnú národnému regulačnému orgánu čo najskôr.

Národný regulačný orgán v súlade so zásadou lepšieho regulovania podľa možnosti konzultuje s prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a úzko spolupracuje s inými relevantnými národnými orgánmi pri výkone povinností uvedených v odseku 1, pričom si zachovávajú nezávislosť a musí sa tak diať bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné právomoci.

3.   Ak bol podľa článku 10 určený nezávislý prevádzkovateľ sústavy, národný regulačný orgán okrem plnenia úloh stanovených v odseku 1:

4.     Národný regulačný orgán pri monitorovaní národných trhov s elektrickou energiou v súlade s odsekom 1 písm. l) vrátane monitorovania veľkoobchodných a maloobchodných cien prijme harmonizované metódy odsúhlasené a schválené agentúrou.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali právomoci, ktoré im umožnia vykonávať povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 účinne a rýchlo. Na tento účel má národný regulačný orgán okrem iného tieto právomoci:

6.   Národné regulačné orgány sú zodpovedné za stanovovanie podmienok a ich schvaľovanie pred ich nadobudnutím účinnosti; ide o podmienky:

Národné regulačné orgány majú právomoc požadovať od prevádzkovateľov prenosovej sústavy, aby upravili tieto podmienky.

7.   Národné regulačné orgány pri stanovovaní alebo schvaľovaní podmienok či metodík pre tarify a služieb vyrovnávania siete zabezpečujú, aby sa prevádzkovateľom siete poskytol vhodný krátkodobý i dlhodobý stimul na zvyšovanie účinnosti, posilňovanie integrácie trhu , zaistenie bezpečnosti dodávok a podporu súvisiacich výskumných činností.

8.     Národné regulačné orgány monitorujú riadenie v prípade preťaženia v rámci národných elektrizačných sietí a prepojovacích vedení.

Prevádzkovatelia prenosovej sústavy predložia národným regulačným orgánom na schválenie svoje postupy riadenia v prípade preťaženia vrátane prideľovania kapacity. Národné regulačné orgány môžu požiadať o zmenu týchto postupov pred ich schválením.

9.   Národné regulačné orgány majú právomoc žiadať v nevyhnutnom prípade od prevádzkovateľov prenosovej a distribučnej sústavy, aby zmenili podmienky ▐ uvedené v tomto článku v snahe zabezpečiť ich primeranosť a uplatňovanie nediskriminačným spôsobom. Národné regulačné orgány v prípade oneskorenia stanovenia prenosových a distribučných taríf majú právomoc stanoviť predbežné prenosové a distribučné tarify a rozhodnúť o vhodných kompenzačných opatreniach, ak sa konečné tarify líšia od týchto predbežných taríf.

10.   Každá strana, ktorá vznesie sťažnosť voči prevádzkovateľovi prenosovej alebo distribučnej sústavy v súvislosti s povinnosťami tohto prevádzkovateľa vyplývajúcimi z tejto smernice , sa môže so sťažnosťou obrátiť na národný regulačný orgán, ktorý vo funkcii orgánu urovnávajúceho spory vydá rozhodnutie do dvoch mesiacov od prijatia sťažnosti. Táto lehota sa môže predĺžiť o dva mesiace, ak národný regulačný orgán požiadal o dodatočné informácie. Táto lehota sa môže predĺžiť so súhlasom sťažovateľa. ║Rozhodnutie národného regulačného orgánu je záväzné, pokiaľ nie je zrušené v odvolacom konaní.

11.   Každá strana, ktorá je dotknutá a má právo sťažovať sa vzhľadom na rozhodnutie o metodikách prijaté podľa tohto článku, alebo ak má národný regulačný orgán povinnosť radiť sa o navrhnutých tarifách alebo metodikách, môže najneskôr do dvoch mesiacov, alebo v kratšej lehote stanovenej členskými štátmi, od uverejnenia rozhodnutia alebo návrhu na rozhodnutie podať sťažnosť na preskúmanie. Takáto sťažnosť nemá odkladný účinok.

12.   Členské štáty vytvoria vhodné a účinné mechanizmy na reguláciu, kontrolu a transparentnosť tak, aby zabránili akémukoľvek zneužitiu dominantného postavenia, obzvlášť v neprospech zákazníkov, a akémukoľvek koristníckemu správaniu. Tieto mechanizmy berú do úvahy ustanovenia zmluvy, najmä jej článku 82.

13.     Národný regulačný orgán vytvorí nezávislú službu alebo alternatívny systém opravných prostriedkov, ako je nezávislý ombudsman pre odvetvie energetiky alebo orgán zastupujúci spotrebiteľov. Táto služba alebo systém zodpovedá za efektívne vybavovanie sťažností a musia konať v súlade s najlepšími postupmi. Národný regulačný orgán stanoví normy a usmernenia pre vybavovanie sťažností výrobcami energie a prevádzkovateľmi siete.

14.   Členské štáty zabezpečia prijatie vhodných opatrení, vrátane správnych alebo trestnoprávnych konaní, v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi proti zodpovedným fyzickým alebo právnickým osobám v prípade, že neboli dodržané pravidlá o dôvernosti uložené touto smernicou.

15.   Sťažnosťami uvedenými v odsekoch 10 a 11 nie je dotknuté vykonávanie práv na odvolanie podľa právnych predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov.

16.   Rozhodnutia, ktoré prijali národné regulačné orgány, sú riadne odôvodnené a dostupné verejnosti na umožnenie právneho preskúmania .

17.   Členské štáty zabezpečia, aby boli na národnej úrovni zavedené vhodné mechanizmy, v rámci ktorých môže strana dotknutá rozhodnutím národného regulačného orgánu podať odvolanie vnútroštátny súdny orgán alebo iný nezávislý vnútroštátny orgán, nezávislý od zúčastnených strán a vlády .

▐

Článok 22d

Regulačný režim pre cezhraničné záležitosti

1.   Národné regulačné orgány úzko spolupracujú, radia sa a agentúre i sebe navzájom poskytujú informácie potrebné na plnenie ich úloh vyplývajúcich z ustanovení tejto smernice. Prijímajúci orgán zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti vymenených informácií, akú požaduje poskytujúci orgán.

2.    Aby sa v prípadoch vytvárania regionálnych trhov s elektrickou energiou zabezpečilo, že ich integráciu budú odzrkadľovať vhodné regulačné štruktúry, príslušné národné regulačné orgány zabezpečia v úzkej spolupráci s agentúrou a pod jej vedením, že v súvislosti s ich regionálnymi trhmi sa splnia aspoň tieto regulačné úlohy:

3.     Národné regulačné orgány sú oprávnená uzatvárať medzi sebou dohody na podporu regulačnej spolupráce a opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa podľa potreby realizujú po dôkladných konzultáciách s inými príslušnými národnými orgánmi a bez toho, aby boli dotknuté ich konkrétne právomoci.

4.   Agentúra rozhodne o regulačnom režime pre infraštruktúru spájajúcu aspoň dva členské štáty:

▐

Článok 22e

Dodržiavanie usmernení

1.   Komisia a ktorýkoľvek národný regulačný orgán ║môžu požiadať o stanovisko agentúry ku zhode rozhodnutia prijatého regulačným orgánom s usmerneniami uvedenými v tejto smernici alebo v nariadení (ES) č. 1228/2003.

2.   Agentúra poskytne svoje stanovisko Komisii, národnému regulačnému orgánu, ktorý o to požiadal ║, a národnému regulačnému orgánu, ktorý prijal príslušné rozhodnutie, v priebehu štyroch mesiacov od podania žiadosti.

3.   Ak národný regulačný orgán, ktorý prijal sporné rozhodnutie, nevyhovie stanovisku agentúry v priebehu štyroch mesiacov od dátumu jeho prijatia, agentúra o tom informuje Komisiu.

4.   Ktorýkoľvek národný regulačný orgán môže informovať Komisiu, ak usúdi, že rozhodnutie prijaté národným regulačným orgánom nie je v súlade s usmernením uvedeným v tejto smernici alebo v nariadení (ES) č. 1228/2003, a to v priebehu dvoch mesiacov od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

5.   Ak Komisia ║zistí, že rozhodnutie národného regulačného orgánu vyvoláva závažné pochybnosti o svojej zhode s usmerneniami uvedenými v tejto smernici alebo v nariadení (ES) č. 1228/2003, môže do dvoch mesiacov po tom, čo bola informovaná o nesúlade so stanoviskom agentúry podľa odseku 3, alebo o nesúlade s usmerneniami podľa odseku 4, alebo na základe svojej vlastnej iniciatívy do 3 mesiacov od prijatia sporného rozhodnutia, rozhodnúť o začatí konania. V takom prípade vyzve Komisia národný regulačný orgán a strany konania pred národným regulačným orgánom, aby predložili svoje pripomienky.

6.   Ak Komisia rozhodne o začatí konania, najneskôr do štyroch mesiacov od dátumu takéhoto rozhodnutia vydá konečné rozhodnutie:

7.   V prípade, ak Komisia neprijala rozhodnutie o začatí konania alebo konečné rozhodnutie v lehotách stanovených v odsekoch 5 a 6, považuje sa to za nevznesenie námietok proti rozhodnutiu národného regulačného orgánu.

8.   Národný regulačný orgán splní rozhodnutie Komisie o zmene a doplnení alebo o zrušení jeho rozhodnutia v lehote do dvoch mesiacov a informuje o tom Komisiu.

▐

Článok 22f

Vedenie záznamov

1.   Členské štáty požiadajú dodávateľské podniky, aby počas minimálne piatich rokov uchovávali k dispozícii národnému regulačnému orgánu, národnému orgánu hospodárskej súťaže a Komisii príslušné údaje o všetkých transakciách týkajúcich sa zmlúv o dodávke elektrickej energie a derivátov elektrickej energie s veľkoobchodnými zákazníkmi a s prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

2.   Tieto údaje obsahujú podrobné informácie o takých charakteristikách príslušných transakcií, ako je napr. dĺžka trvania, pravidlá dodávok a vyrovnania, množstvo, dátumy a časy realizácie, ceny transakcií a spôsoby identifikácie príslušných veľkoobchodných zákazníkov, ako aj špecifikované podrobné informácie o všetkých neurovnaných zmluvách o dodávke elektrickej energie a derivátoch elektrickej energie.

3.   Národný regulačný orgán predkladá účastníkom trhu správu o výsledku svojho vyšetrovania alebo o žiadosti o toto vyšetrovanie, pričom zabezpečí , že sa neuverejnia obchodne citlivé informácie o jednotlivých trhových subjektoch alebo transakciách. ▐

▐

4.   Pre subjekty, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2004/39/ES, nevyplývajú z ║ tohto článku vo vzťahu k orgánom uvedeným v odseku 1 žiadne ďalšie povinnosti.

5.   V prípade, ak orgány uvedené v odseku 1 vyžadujú prístup k údajom, ktoré uchovávajú subjekty patriace do pôsobnosti smernice 2004/39/ES, poskytnú týmto orgánom uvedeným ║požadované údaje orgány zodpovedné podľa uvedenej smernice.“

23)

článok 23 sa vypúšťa;

24)

článok 26 sa mení a dopĺňa takto:

▐

25)

príloha A sa mení a dopĺňa takto: