52007SC0216

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.2.2007

SEK(2007) 216

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Sprievodný dokument OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EÚRÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 Zhrnutie hodnotenia vplyvu {KOM(2007) 62 v konečnom znení}{SEK(2007) 214}{SEK(2007) 215}

1. Úvod

Toto hodnotenie vplyvu je sprievodným dokumentom k oznámeniu, ktorým sa stanovuje stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 - 2012. Opiera sa o analýzu údajov, ktoré sú k dispozícii z Eurostatu, výberového zisťovania pracovných síl, európskych prieskumov pracovných podmienok, vnútroštátnych a medzinárodných štúdií a výsledkov hodnotenia predchádzajúcej stratégie Spoločenstva na obdobie rokov 2002 - 2006. Je ťažké posúdiť vplyv novej stratégie Spoločenstva, pretože väčšina opatrení sa podnikne na nižších úrovniach; preto sa tento dokument sústredí na vysvetlenie základných dôvodov novej stratégie Spoločenstva a na hodnotenie všeobecných účinkov, ktoré by stratégia mohla mať, ak vyvolá primeranú reakciu všetkých zainteresovaných strán na rôznych úrovniach.

2. Akou otázkou sa má táto politika zaoberať?

2.1 . Rozsah problému z hospodárskeho a sociálneho hľadiska

Mnohí pracovníci v celej EÚ sú na svojich pracoviskách vystavení rôznym rizikám: chemickým, biologickým a fyzikálnym činiteľom, nepriaznivým ergonomickým podmienkam a zložitej kombinácii nehodových a bezpečnostných rizík spolu s rôznymi psychosociálnymi rizikovými faktormi. Hoci sa v období platnosti predchádzajúcej stratégie Spoločenstva (2002 – 2006) dosiahlo v EÚ v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci (ZBP) významné zlepšenie, ešte vždy jestvujú značné rezervy pre ďalší pokrok.

Pracovné úrazy a choroby z povolania sú naďalej veľkou sociálnou a hospodárskou záťažou a opatrenia zamerané na zlepšenie zdravotných a bezpečnostných noriem pri práci môžu byť veľkým potenciálnym prínosom nielen pre zamestnávateľov, ale aj pre jednotlivcov a spoločnosť ako celok.

Počet pracovných úrazov ilustruje rozsah problému. Každý rok dochádza v EÚ k 4 miliónom pracovných úrazov. Ak k tomu prirátame úrazy, ktoré nespôsobujú pracovnú neschopnosť alebo spôsobujú pracovnú neschopnosť do troch dní, odhadovaný celkový počet sa zvýši na viac ako 6 miliónov. V roku 2004 došlo k 4 400 smrteľným pracovným úrazom.

Dôsledky pracovných úrazov a chorôb z povolania sú ďalekosiahle a zložité. Keďže faktory súvisiace s pracovným prostredím tvoria asi tretinu práceneschopnosti, existuje potenciál na zníženie práceneschopnosti zlepšením pracovného prostredia.

Celkové náklady na pracovné úrazy a choroby súvisiace s prácou nie je možné rovnako rozdeliť medzi všetkých zúčastnených. Absencia v práci, najmä ak sa predĺži, znamená nižší príjem pre obete úrazu. Náklady, ktoré vznikli v EÚ-15 v roku 2000[1] stratou príjmu, sa odhadli na 1,18 miliárd EUR, a ostatné náklady, ako nenahradené náklady na zdravotnú starostlivosť alebo rehabilitáciu, na približne 0,18 miliárd EUR .

Zamestnávatelia znášajú náklady spojené s vyplácaním nemocenských dávok, stratou produktivity a nahrádzaním neprítomných pracovníkov, čo by mohlo mať negatívny účinok na konkurencieschopnosť podniku. Záťaž spôsobená úrazmi a chorobami prevyšuje náklady na absentérstvo. Poistenie pokrýva iba malú časť nákladov, ktoré vzniknú po úraze. Pomer medzi zaplateným poistným a nepoistenými stratami sa pohybuje od 1 : 8 do 1 : 36[2]. Nazýva sa to účinok ľadovca, kde väčšina strát je nepoistená a skrytá.

Skupinu, ktorá je zvlášť postihnutá nákladmi na úrazy, tvoria malé a stredné podniky, pretože v nej dochádza k 82 % všetkých pracovných úrazov a 90 % smrteľných úrazov[3]. Relatívny vplyv je väčší ako na porovnateľné veľké podniky. Kľúčových pracovníkov nie je možné rýchlo a ľahko nahradiť a krátkodobé prerušenie podnikania môže viesť k strate zákazníkov a dôležitých objednávok.

Časť tejto záťaže, ako sú náklady na zdravotnú starostlivosť, rehabilitáciu a platbu sociálnych dávok znáša spoločnosť ako celok. Celkové náklady na pracovné úrazy pre hospodárstvo EÚ v poslednom roku, z ktorého máme k dispozícii podrobné údaje (2000), sa odhadujú na približne 55 miliárd EUR, čo sa rovná 0,64 % HDP EÚ-15 v roku 2000.[4] Tento odhad sa týka len pracovných úrazov, ostatné zdravotné problémy súvisiace s prácou v ňom nie sú zahrnuté. Podľa prieskumov takéto problémy spôsobujú dokonca vyššie straty pracovného času alebo v oblasti zdravotnej starostlivosti. Z makroekonomického hľadiska sa náklady na pracovné úrazy a choroby z povolania v EÚ-15 pohybujú od 2,6 % do 3,8 % hrubého národného produktu (HDP). Podľa tých istých štúdií sú odhadované náklady na choroby súvisiace s prácou na jedného pracovníka aspoň trikrát vyššie ako náklady na prevenciu[5].

Pracovné úrazy a choroby z povolania majú aj rôzne sociálne dôsledky. Úrazy následkom nehôd a zhoršenie zdravia súvisiace s prácou môžu viesť k dočasnej alebo definitívnej práceneschopnosti. Podľa ad hoc modulu výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) z roku 1999 asi 5 % obetí, ktoré sa zotavili z pracovného úrazu, sa už nemôže vrátiť na to isté pracovné miesto. Obmedzené pracovné príležitosti často ovplyvňujú fungovanie človeka v práci, psychologické reakcie, ako aj správanie, ktoré vedú k sociálnemu vylúčeniu, čo má vplyv na mnohých úrovniach a zvyšuje náklady systému sociálneho zabezpečenia. Okrem toho niektoré skupiny, ako pracovníci na dobu určitú, imigranti, postihnuté osoby, mladí a starí pracovníci, čelia väčšiemu riziku, že budú v práci vystavení zlým zdravotným a bezpečnostným podmienkam.

2.2. Aké riziko prináša počiatočná situácia?

V súčasnej situácii sa zistili dva trendy ako hlavné riziká. Prvý sa viaže na skutočnosť, že zníženie rizík súvisiacich s výkonom povolania nie je homogénne. Určité kategórie pracovníkov, napríklad mladí pracovníci, sú príliš vystavení rizikám súvisiacim s výkonom povolania, určité kategórie podnikov, napríklad malé a stredné podniky sú zraniteľnejšie a určité sektory majú vysoké miery pracovných úrazov a chorôb z povolania[6].

[pic][pic][pic]

Zdroj: Eurostat

Druhý trend je spojený s meniacou sa povahou rizika súvisiaceho s výkonom povolania v súvislosti s rastúcim tempom inovácie a zmien v pracovnom živote.

Pokiaľ ide o úroveň praktickej implementácie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, medzi členskými štátmi sú ešte vždy významné rozdiely. Spoločnou slabou stránkou mnohých členských štátov sú nedostatky pri stanovovaní cieľov a monitorovaní pokroku pri dosahovaní cieľov politiky.

2.3. Čo by stalo podľa scenára, podľa ktorého by sa v politike nič nezmenilo?

Ak sa udrží súčasný stav a nevenuje sa nijaká osobitná pozornosť existujúcim problémom, reakcie na nové rizikové trendy, pokiaľ ide o všeobecnú politiku a konkrétne prevenčné opatrenia, nemusia stačiť. Mohli by sme očakávať stagnáciu alebo v tom najhoršom prípade nárast počtu pracovných úrazov (najmä vo vysokorizikových sektoroch, ako je stavebníctvo, poľnohospodárstvo, doprava alebo zdravotnícke či sociálne služby), ak by sme nevyužili príležitosť zmierniť sociálnu a hospodársku záťaž, ktorú predstavujú pracovné úrazy a choroby z povolania pre EÚ.

Zachovanie rozdielov v praktickej implementácii minimálnych požiadaviek stanovených v smernici EÚ v celej Európskej únii by brzdilo zavedenie rovnakých podmienok pre podniky v EÚ a mohlo by viesť k súťaži založenej na nízkej úrovni pracovných podmienok.

2.4. Čo je hnacou silou akcie?

Jedným z hlavných záväzkov lisabonskej stratégie je zvýšiť zamestnanosť a produktivitu zlepšením konkurencieschopnosti, a to si vyžaduje intenzívne úsilie všetkých zúčastnených subjektov na zlepšenie ZBP v EÚ. Úloha ZBP pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a produktivity podnikov tým, že sa znížia náklady na úrazy a choroby a podporí sa vyššia motivácia pracovnej sily, je prvoradá. Rizikové faktory súvisiace s výkonom povolania zodpovedajú za 8,8 % úmrtnosti a za 8,1 % DALYs[7] následkom neúmyselných zranení na celom svete[8]. Rozmery záťaže, ktorú choroby z povolania predstavujú, sú veľmi veľké, príčiny mnohé a zložité. Rozsah problému si žiada integrovanú, koordinovanú a strategickú odpoveď a spoločnú prípravu vnútroštátnych politík zo strany najväčších činiteľov v Európskej únii.

3. Aké sú hlavné ciele, ktoré by sa mali politikou dosiahnuť?

Cieľom novej stratégie Spoločenstva naďalej zostáva zainteresovať všetkých subjektov pri dosahovaní modernej a účinnej ochrany zdravia a bezpečnosti v Európe, čo zníži počet úrazov a výskyt chorôb a bude pozitívnym prínosom pre zamestnanosť a obchod. Hlavným cieľom novej stratégie je dosiahnuť nepretržité, trvalo udržateľné a homogénne znižovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania v EÚ prostredníctvom:

- posilnenia prípravy a implementácie ucelených vnútroštátnych stratégií;

- prispôsobovania právnych predpisov meniacemu sa svetu práce;

- stimulácie angažovanosti a motivácie väčšieho počtu zamestnávateľov a pracovníkov;

- zaujatia nového prístupu k zdraviu pri práci v súvislosti s demografickými trendmi;

- zlepšenia sledovania pokroku.

Celkovým cieľom je 25%-né zníženie miery výskytu pracovných úrazov a chorôb z povolania na úrovni EÚ v rokoch 2007 – 2012.

4. Aké sú hlavné možnosti politiky na dosiahnutie cieľov?

Na to, aby sa upevnila kultúra prevencie rizík a dosiahli sa strategické ciele, je potrebné kombinovať rôzne nástroje politiky, ako sú právne predpisy, sociálny dialóg, progresívne opatrenia a osvedčené postupy, sociálna zodpovednosť podnikov, sociálne stimuly a začlenenie rodovej dimenzie. Nová stratégia politiky si vyžaduje konanie účastníkov procesu na všetkých úrovniach: európskej, vnútroštátnej, miestnej a na pracoviskách. Keď členské štáty pripravia svoje vnútroštátne stratégie, mali by stanoviť ciele a priority svojho postupu a vybrať vhodné nástroje politiky založené na hĺbkovej viacrozmernej analýze, pričom zoberú do úvahy sociálne, hospodárske a environmentálne faktory.

Keďže už existujú komplexné právne predpisy Spoločenstva, konanie na jeho úrovni sa sústredí najmä na aktualizáciu a zjednodušenie existujúcich právnych opatrení bez zníženia už existujúcich noriem ochrany. Toto úsilie by mala sprevádzať rovnaká činnosť na strane členských štátov, aby sa zjednodušili ich vlastné právne predpisy v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci. S cieľom uľahčiť implementáciu právnych predpisov do praxe bude Komisia pokračovať vo svojej práci pri poskytovaní nezáväzných usmernení. Posilní to väčšiu spoluprácu pri presadzovaní pomocou činnosti Výboru vrchných inšpektorov práce (SLIC), ktorý bude naďalej podporovať výmenu osvedčených postupov a skúseností a viac sa sústredí na identifikáciu konkrétnych problémov pri praktickej implementácii v rôznych členských štátoch.

Na zvýšenie motivácie zamestnávateľov a pracovníkov je potrebné pripraviť politiky zamerané na zmenu postojov tak, aby sa oblasť zdravia a bezpečnosti stala súčasťou vzdelávania a odbornej prípravy. Je potrebné poskytovať aj cielenú podporu malým a stredným podnikom. Rovnako je potrebné zabezpečiť lepšiu informovanosť a budovanie povedomia na pracovisku výmenou osvečených postupov v tejto oblasti.

Novým prístupom k zdraviu pri práci v súvislosti s demografickými trendmi by sa mali zohľadniť opatrenia, ktoré zabezpečujú, aby sa nezanedbávali konkrétne potreby niektorých skupín pracovnej sily. Členské štáty sú vyzvané, aby si pripravili nástroje politiky ZBP, ktoré pomôžu opätovnej integrácii postihnutých do trhu práce, zhodnotením príspevku starších i mladších zamestnancov a splnením špecifických potrieb migrujúcich pracovníkov.

5. Vplyv stratégie

5.1 Hospodársky vplyv

Vplyv stratégie z hospodárskeho hľadiska by mal byť vo forme zníženia priamych a nepriamych nákladov, ktoré vznikajú pri úrazoch a zdravotných problémoch súvisiacich s prácou pre príslušného pracovníka, jeho rodinu, zamestnávateľov a spoločnosť.

Stratégia ako akčný dokument politiky nezavádza nijaké nové požiadavky na zdravie a bezpečnosť, a preto nevedie ani k nijakým dodatočným nákladom pre podniky. Odporúča sa v nej lepšia implementácia a presadzovanie existujúcich právnych predpisov. Implementácia minimálnych požiadaviek, ktoré obsahujú smernice EÚ v celej Európskej únii zabezpečí rovnocenné podmienky a predíde súťaži založenej na nízkej úrovni pracovných podmienok.

Je ťažké podrobne odhadnúť tento vplyv, pretože väčšina činnosti sa podnikne na nižších úrovniach a závisí od zainteresovanosti účastníkov procesu na rôznych úrovniach. Ale celkový cieľ stratégie je 25%-né zníženie miery výskytu pracovných úrazov a očakávané výsledky z hľadiska hospodárstva budú pozostávať najmä zo zníženia celkových nákladov na úrazy, absentérstvo a chorobnosť (náklady na ošetrenie a hospitalizáciu). Ak sa tento cieľ dosiahne, predídeme strate viac ako 137,5 milióna pracovných dní zapríčinenej pracovnými úrazmi a chorobami z povolania. Zníženie absentérstva znamená zníženie nákladov, ktoré znášajú zamestnanci, zamestnávatelia a poisťovatelia. Má to priamy vplyv na vnútroštátne ekonomiky z hľadiska nákladov na nemocenské a sociálne poistenie a stratu výkonu zapríčinenú znížením počtu pracovných síl.

Porovnania odhadovaných nákladov, ktoré vznikajú pri chorobách z povolania a nákladmi na prevenciu ukazujú obrovský potenciál pozitívneho hospodárskeho vplyvu dobrej prevencie v oblasti ZBP. Podľa niektorých štúdií sú odhadované náklady na choroby z povolania na jedného pracovníka minimálne trikrát vyššie ako náklady na prevenciu. Okrem toho dobrá ochrana ZBP prináša mnohé výhody podnikaniu. Pozitívna kultúra bezpečnosti je významnou súčasťou udržiavania morálky pracovníkov a ich angažovanosti v podniku. Pomáha aj budovať dobrý imidž a vzťahy s obchodnými partnermi.

5.2. Sociálny vplyv

Zo sociálneho hľadiska politika definovaná v strategickom rámci pomáha zmeniť vnímanie rizík pracovníkmi a zamestnávateľmi vďaka vzdelávaciemu procesu a uvedomeniu si problémov a spôsobov ich riešenia. Výsledné lepšie pochopenie úlohy zdravia a bezpečnosti pri práci a ozajstnej angažovanosti pracovníkov a zamestnávateľov umožní pozdvihnúť ZBP nad jednoduché plnenie právnych predpisov a poskytne príležitosť získať vyššiu spokojnosť so zamestnaním a pohodu pri práci.

Hlavný sociálny dosah stratégie na zamestnanosť a sociálne začlenenie pre rôzne skupiny pracovnej sily je nasledujúci:

- Zdravotne postihnutí: dobré procesy ZBP by mohli pomôcť obetiam nehôd alebo chronicky chorým zachovať si svoje zamestnanie a vrátiť sa do práce. Včasná rehabilitácia spolu so včasným zásahom predchádza zhoršovaniu stavu a strate zručností alebo motivácie na strane zranených pracovníkov.

- Migrujúci pracovníci: pracovné prostredie má potenciál stať sa jednou z hlavných platforiem integrácie migrujúceho pracovníka. Je dôležité zabezpečiť, aby táto sociálna skupina mala rovnaký úžitok zo všetkých noriem ZBP, pretože to bude mať pozitívny vplyv, napríklad to vyvolá pocit rovnakého zaobchádzania a účasti a pomôže predchádzať sociálnemu vylúčeniu migrujúcich pracovníkov.

- Starnúca pracovná sila: dobrá ochrana ZBP bude mať pozitívny vplyv na predĺženie pracovného života tým, že zvýši spokojnosť so zamestnaním a zníži stresujúce a monotónne pracovné podmienky, ktoré spôsobujú predčasné zhoršenie zdravia, a preto aj predčasný odchod z pracovného života.

- Mladí pracovníci: zvýšenie uvedomenia si pracovných rizík u mladých pracovníkov, ktorí sú často menej informovaní, bude mať vplyv vo forme lepšej adaptácie a účasti týchto pracovníkov na pracovnom trhu.

5.3. Environmentálny vplyv

Politiky zdravia a bezpečnosti pri práci by mohli mať vplyv nielen na pracoviská, ale aj na životné prostredie. Pri navrhovaní individuálnych opatrení politiky alebo praktických riešení sa starostlivo zvážia možné interakcie, a v procese vypracovania politiky sa zahrnú aj možné synergie.

6. Ako sa budú sledovať výsledky a vplyv návrhu po jeho implementácii?

Komisia zriadi komplexný monitorovací systém na hodnotenie a meranie pokroku činností členských štátov a ostatných zainteresovaných subjektov pri implementácii stratégie. Komisia spolu s Poradným výborom pre zdravie a bezpečnosť pri práci (ACSH) pripraví spoločný systém zberu a výmeny informácií o obsahu vnútroštátnych stratégií, miere dosahovania ich cieľov a účinnosti štruktúr prevencie.

Okrem toho bude Komisia monitorovať politiku pomocou existujúcich štatistických ukazovateľov používaných v rámci projektov ESAW[9] a EODS[10], výberového zisťovania pracovných síl a prieskumov pracovných podmienok. Komisia zváži aj možnosť vyvinúť nové kvalitatívne ukazovatele na meranie úsilia pri zavádzaní iniciatív v rámci vnútroštátnych stratégií.

[1] Štatistická analýza sociálnych a hospodárskych nákladov na úrazy pri práci v Európskej únii, Eurostat.

[2] http://www.hse.gov.uk/costs/costs_overview/costs_overview.asp.

[3] http://sme.osha.europa.eu/.

[4] Štatistická analýza sociálnych a hospodárskych nákladov na úrazy pri práci v Európskej únii, Eurostat.

[5] Náklady na zlé pracovné podmienky, Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok.

[6] Štandardizovaný výskyt sa vypočíta pripísaním takej istej váhy každému odvetviu na vnútroštátnej úrovni ako na úrovni Európskej únie. Úplnú metodiku na: European Statistics at Work (ESAW) Methodology – 2001.

[7] DALYs (Disability-Adjusted Life Years) - DALYs pre chorobu sú sumou rokov života potencionálne stratených kvôli predčasnému úmrtiu a rokov produktívneho života stratených kvôli postihnutiu v prípade úrazov.

[8] Moving Knowledge of Global Burden into Preventive Action, Gerry J. M. Eijkemans, Jukka Takala, American Journal of Industrial Medicine.

[9] Európske štatistiky pracovných úrazov.

[10] Európske štatistiky chorôb z povolania.