52007SC0174

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 14.2.2007

SEK(2007) 174

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Sprievodný dokument k Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, KTORÝM SA STANOVUJÚ POŽIADAVKY AKREDITÁCIE A DOHĽADU NAD TRHOM V SÚVISLOSTI S UVÁDZANÍM VÝROBKOV NA TRH A ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O SPOLOČNOM RÁMCI PRE UVÁDZANIE VÝROBKOV NA TRH Zhrnutie hodnotenia vplyvu {KOM(2007) 37 v konečnom znení} {KOM(2007) 53 v konečnom znení} {SEK(2007) 173}

1. SÚVISLOSTI: VNÚTORNÝ TRH PRE TOVAR, HARMONIZÁCIA TECHNICKÝCH NARIADENÍ A KONCEPCIA NOVÉHO PRÍSTUPU

Tento dokument poskytuje stručný súhrn výsledkov hodnotenia vplyvu možných politických nástrojov so zreteľom na presadzovanie a zjednodušovanie právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu pre tovar a vysvetľuje sa v ňom navrhovaný prístup.

Voľný pohyb tovaru, ústredný piliér jednotného trhu, je hlavnou hybnou silou konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu v EÚ. Harmonizácia technických nariadení na úrovni EÚ sa ukázala ako najúčinnejší nástroj pri odstraňovaní technických prekážok obchodu. S cieľom premeniť vnútorný trh pre tovar na skutočnosť hrali „smernice nového prístupu“ (známe aj ako smernice „označovania CE“) v tomto rámci významnú úlohu.

Nový prístup, zavedený v roku 1985, spôsobil „revolúciu“ v právnych predpisoch v oblasti voľného pohybu tovaru tým, že sa vzdialil od tradičného prístupu opisných požiadaviek a priblížil sa k „novému prístupu“, ktorým sa ustanovujú iba základné požiadavky zamerané na výkonnosť a výsledky vo vzťahu k bezpečnosti. Inými slovami sa v právnych predpisoch stanovuje úroveň ochrany, ale nestanovuje sa v nich výber technického riešenia, ktorý sa na dosiahnutie tejto úrovne vyžaduje. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany sa obmedzením právnych predpisov na nevyhnutné prvky vytvorili moderné, pružné a technologicky neutrálne právne predpisy, ktorými sa na trhu zabezpečujú bezpečné výrobky a podporuje sa inovácia a konkurencieschopnosť. Stal sa preto vzorom pre lepšiu reguláciu.

V súčasnosti sa smernice nového prístupu týkajú veľkého množstva výrobkov, ktoré sa v EÚ uvádzajú na trh vo viac ako 20 výrobných odvetviach vrátane elektrotechnických výrobkov, strojov, rádiokomunikačných/telekomunikačných zariadení, hračiek, zdravotníckych pomôcok, stavebných výrobkov a systémov vysokorýchlostných železníc. Odhaduje sa, že obchod s výrobkami v hlavných sektoroch nového prístupu prevyšuje 1500 miliárd ročne.

Zatiaľ čo sa harmonizáciou technických právnych predpisov, a najmä smerníc nového prístupu, úspešne prispelo k odstráneniu určitých prekážok obchodu, ešte stále existujú v legislatívnom rámci slabé stránky, ktoré spotrebiteľom a podnikom znemožňujú, aby plne využívali výhody vnútorného trhu. Existujúce pravidlá sa často kritizujú za ich nejasnosti a nezrovnalosti alebo za to, že spôsobujú záťaž. Zároveň sa vyskytujú problémy v súvislosti s jednotným presadzovaním právnych predpisov v členských štátoch, chápaním a hodnotou označovania CE a zúčastnené strany vyslovujú narastajúcu nedôveru voči orgánom posudzovania zhody.

I napriek tomu, že sa niektoré tieto problémy, napr. označovanie CE, osobitne týkajú smerníc nového prístupu, väčšina z nich súvisí s celým rámcom voľného pohybu tovaru. Rôzne politické nástroje na prekonanie týchto problémov sa preto preskúmali v širšom kontexte, ktorý prekračuje hranice nového prístupu, a takisto z pohľadu rozšírenejšieho používania koncepcie nového prístupu, ktoré je súčasťou stratégie Komisie na zjednodušenie regulačného prostredia[1].

2. AKO ZLEPšIť KVALITU PRÁCE ORGÁNOV POSUDZOVANIA ZHODY

V smerniciach nového prístupu sa často vyžaduje, aby pred uvedením na trh osvedčili výrobky tretie strany. Týmito tretími stranami sú laborátoriá, kontrolné a certifikačné orgány, ktoré sú vo všeobecnosti známe ako orgány posudzovania zhody, alebo formálnejšie ako „notifikované orgány“. Tieto „notifikované orgány“ zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní, aby výrobky spĺňali právne požiadavky a boli bezpečné a vhodné na použitie, a ako také ich členské štáty oficiálne „notifikujú“ Komisii.

Členské štáty zodpovedajú za výber orgánu posudzovania zhody, ktorý spĺňa potrebné kritériá, aby bol notifikovaný; nie všetky ich spĺňajú. Minimálne kritériá sú stanovené v každej smernici a patrí medzi ne spôsobilosť, nestrannosť, integrita, atď. Členské štáty takisto zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby orgány spĺňali tieto kritériá počas celého trvania výkonu ich činností. V rámci každej smernice môže členský štát notifikovať toľko orgánov, koľko uzná za vhodné, a doteraz máme na podporu implementácie smerníc viac ako 1800 notifikovaných orgánov.

Notifikované orgány sú súkromné spoločnosti alebo organizácie, ktoré ponúkajú svoje služby na obchodnom základe, a teda si konkurujú. Je to prínosné pre ich zákazníkov, ktorými sú výrobcovia výrobkov. Výrobcovia si takto môžu nájsť najlepšie služby za najvýhodnejšie ceny a nie sú obmedzení na využitie orgánu z vlastného členského štátu; môžu využiť akýkoľvek. Zatiaľ čo je táto skutočnosť prospešná pre výrobcu, poskytovanie výhodných cien na prilákanie alebo udržanie zákazníkov môže viesť k zníženiu kvality poskytovaných služieb zo strany niektorých notifikovaných orgánov.

Pri výkone práce môžu rôzne notifikované orgány zaujať aj rozličný prístup, čo znamená, že dva rôzne notifikované orgány môžu rovnaký výrobok posúdiť úplne odlišným spôsobom. Samozrejme, že môže ísť o správny právny výklad postupov posudzovania, ale rovnako by to mohlo byť výsledkom nečestných postupov a menej prísnej implementácie nákladných postupov, čo znamená, že osvedčenia možno vydať za výrazne nižšie sadzby. Nepredstavuje to len riziko prítomnosti nebezpečných výrobkov na trhu, ale zároveň to narúša hospodársku súťaž vo výrobnom odvetví.

Koncepcia nového prístupu je založená na vzájomnej dôvere všetkých zúčastnených aktérov vrátane notifikovaných orgánov a z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť, aby všetky notifikované orgány, kdekoľvek sídlia, mali rovnakú úroveň spôsobilosti a fungovali podľa rovnakých požiadaviek. Podľa súčasných právnych predpisov je posudzovanie a monitorovanie orgánov zodpovednosťou materského členského štátu; neexistuje žiaľ jednotný prístup a požiadavky na vymenovanie a monitorovanie sa výrazne líšia. Niektoré členské štáty majú prísnejšie kritériá ako iné (v smerniciach sa stanovujú len minimálne požiadavky), čo vytvára nerovnaké podmienky a zvyšuje sa tým riziko, že osvedčenia nemusia byť v iných členských štátoch uznávané. Následkom je narušenie dôvery v spôsobilosť notifikovaných orgánov a celkového systému. Niektoré členské štáty riadia vymenovanie, posudzovanie a monitorovanie notifikovaných orgánov priamo cez verejnú správu, zatiaľ čo iné využívajú podporu vnútroštátneho akreditačného orgánu. Akreditácia je formálnym systémom, ktorý poskytuje nezávislé a dôveryhodné potvrdenie spôsobilosti, nestrannosti a integrity orgánov posudzovanie zhody, čím sa podporuje hodnota a dôveryhodnosť vykonanej práce a vydaných osvedčení.

Akreditačné orgány sa na európskej úrovni združujú do EA (Európska spolupráca pre akreaditáciu), ktorá zabezpečuje jednotnosť výkonu ich činností. EA zaisťuje, aby všetky vnútroštátne akreditačné orgány pracovali podľa rovnakých požiadaviek, čím sa zabezpečí priama zhoda udelenej akreditácie s tou, ktorú udelil iný orgán. Takýmto spôsobom sú akreditácie rovnako dôveryhodné a môžu sa na ne spoliehať priami aj nepriami používatelia. Formálna organizovaná schéma, ktorá umožňuje jednotnosť na úrovni Spoločenstva, je pridanou hodnotou akreditácie, neexistuje však žiadna požiadavka na využívanie akreditácie, ani nemá žiadnu právomoc.

Je zjavne potrebné zlepšiť súlad a zhodu vymenovania, fungovania a monitorovania notifikovaných orgánov v rámci Spoločenstva, a tak sa zvážili rôzne možnosti. Jednou možnosťou bola centralizácia celého systému notifikácie prostredníctvom zriadenia agentúry na úrovni EÚ s cieľom sústrediť posudzovanie spôsobilosti, notifikáciu a monitorovanie do jedného bodu. Táto možnosť sa však zamietla ako nákladná, spôsobujúca záťaž a neuskutočniteľná, pokiaľ ide o implementáciu. Uprednostnila sa teda možnosť budovať na existujúcom systéme a zaviesť nové prvky, ktoré ho výrazne posilnia a zabezpečia zhodu v celom Spoločenstve.

Cieľom návrhu je preto pokračovať v decentralizovanom posudzovaní spôsobilosti a monitorovania, za ktoré zodpovedá každý členský štát, ale zaviesť aj právny rámec na akreditáciu a koordináciu na úrovni EÚ a na túto akreditačnú a koordinačnú úlohu využívať existujúcu organizáciu EA. Týmto sa EA poskytne uznanie verejnosti a právomoc, ktorá jej v súčasnosti chýba. Rovnako sa zabezpečí, že všetky členské štáty použijú akreditáciu ako prostriedok na notifikáciu.

Využívanie už zriadenej infraštruktúry, akou je EA, predstavuje hospodárnejšie využitie zdrojov, povedie k nižším dodatočným nákladom a požiadavkám na zdroje a bude výhodné z pohľadu budovania na hĺbkových znalostiach a skúsenostiach, ktoré časom získala. Zároveň úspešne prepája dve zúčastnené úrovne, t. j. vnútroštátnu a európsku. Zatiaľ čo sa touto možnosťou posilňujú existujúce štruktúry, dodržiava aj zásadu subsidiarity, a preto je najlepšou voľbou.

V niektorých členských štátoch, predovšetkým v Nemecku, sa považuje za potrebné pristúpiť k určitým zmenám existujúcich akreditačných štruktúr a ich uskutočnenie sa v blízkej budúcnosti očakáva. Nepôjde však o veľké zmeny, pričom výnosy presiahnu straty. Vzhľadom na rozličné organizačné štruktúry v členských štátoch je zložité odhadnúť potencionálne dodatočné náklady. Celkové náklady tejto možnosti sú však podstatne nižšie ako náklady na zriadenie agentúry.

3. AKO ZLEPšIť DOHľAD NAD TRHOM A PRESADZOVANIE NAšICH PRÁVNYCH PREDPISOV

Ciele právnych predpisov možno dosiahnuť len vtedy, ak sa účinne presadzujú. V súčasnosti sa právne predpisy v oblasti dohľadu nad trhom neuplatňujú v Spoločenstve jednotne alebo prísne. V dôsledku toho prenikne každý rok na trh vysoký počet nevyhovujúcich (a potencionálne nebezpečných) výrobkov.

Na jednej strane chýbajú vnútroštátnym orgánom potrebné prostriedky na účinné a dôsledné uplatňovanie dohľadu nad trhom. Neustále čelia novým výzvam, napr. rýchlo sa vyvíjajúcim hospodárstvam, novým výrobkom na trhu a narastajúcemu dovozu z tretích krajín, no najmä zdroje sa neprispôsobujú tomuto vývoju. Okrem toho, zvýšená internacionalizácia a zložitosť obchodných transakcií čoraz viac sťažujú identifikáciu aktérov v distribučnom reťazci a orgány často nemôžu nájsť tú pravú osobu, aby ju v prípade problému oslovili.

Na druhej strane, súčasný spôsob organizácie dohľadu nad trhom v Európe už viac nezodpovedá charakteru vnútorného trhu bez hraníc. V rámci Spoločenstva sú výrobky vo voľnom obehu bez toho, aby prechádzali nejakými vnútornými miestami kontroly, ale právomoce vnútroštátnych orgánov sa obmedzujú len na ich vlastné územie. Cezhraničná spolupráca je preto pri účinnom vysledovaní nebezpečných výrobkov, ako aj nezákonných výrobcov alebo dovozcov, kľúčová. Určité úspešné mechanizmy spolupráce, ako napr. systém RAPEX, sa už zaviedli, no obmedzujú sa na určité činnosti, sektory alebo aspekty. Z tohto dôvodu sa informácie nie vždy posunú ďalej a v iných členských štátoch sa musia ešte raz získať, čím sa znižuje účinnosť dohľadu nad trhom na úrovni Spoločenstva. Okrem toho sa rozsah kontrol a prísnosť, s akou vnútroštátne orgány pristupujú k prípadom nevyhovujúcich výrobkov, nesmierne líši od jedného členského štátu k druhému. Tým, že sa nezákonné subjekty zameriavajú na trhy s nízkou úrovňou dohľadu, môžu vstúpiť na trh Spoločenstva a narušiť snahu iných členských štátov o presadzovanie právnych predpisov.

Využívaním týchto nedostatkov môžu nezákonní výrobcovia alebo dovozcovia opakovane vstúpiť do systému, čím prostredníctvom nebezpečných výrobkov ohrozujú spotrebiteľov a ciele právnych predpisov na ochranu občanov. Občania následne spochybňujú schopnosť komunitárneho práva ich ochrániť. Vedie to aj k situácii, kde zodpovední výrobcovia dodržiavajú zákony a v hospodárskej súťaži prehrajú s neserióznymi konkurentmi, ktorí ponúkajú lacnejšie výrobky vďaka úsporám nákladov na dosiahnutie súladu. Súlad so zákonom sa takto stáva nevýhodou konkurencieschopnosti, čo opäť raz vážne narúša dôveru v právny rámec.

Zvážili sa informačné kampane na zvyšovanie povedomia alebo usmerňujúce dokumenty alebo iné podobné právne nezáväzné iniciatívy, avšak tieto by situáciu zásadným spôsobom nezlepšili. Posúdili sa aj prísnejšie kontroly pred umiestnením výrobku na trh, ako napr. systematické využívanie notifikovaného orgánu, ale tieto by výrobcov ešte viac zaťažili a spôsobili im dodatočné náklady bez toho, aby bolo možné zaručiť, že všetci výrobcovia túto požiadavku spĺňajú. Tí, ktorí pravidlá obchádzajú, by nemali motiváciu dodržiavať ešte prísnejšie predpisy. Akokoľvek prísne sú požiadavky pre výrobky pred uvedením na trh, pri obehu na trhu je ich stále potrebné kontrolovať.

Na zabezpečenie rovnakej úrovne dohľadu nad trhom v celom Spoločenstve sa preto pokladá spoločný právny rámec, ktorý umožní pružnú organizáciu na vnútroštátnej úrovni a ktorým sa zároveň stanovia osobitné minimálne požiadavky na fungovanie a organizáciu, za najúčinnejšie riešenie. V tomto rámci sa počíta aj s rozšírením existujúcich mechanizmov spolupráce, zlepšením vysledovateľnosti výrobkov a objasnením záväzkov pre všetky hospodárske subjekty, t. j. pre výrobcov, distribútorov, dovozcov, atď.

Cieľom navrhovaného rámca je budovať na existujúcich vnútroštátnych štruktúrach. Náklady spojené so zmenami vzniknú len tam, kde existujúci vnútroštátny systém dohľadu nad trhom ešte nedosahuje všeobecnú normu. Posilnené záväzky v súvislosti s výmenou informácií a spoluprácou si budú vyžadovať dodatočné zdroje, ale tie sa prevýšia výraznými úsporami vyplývajúcimi z účinnejších kontrol a hospodárnejšieho zhromažďovania prostriedkov.

4. AKO ZLEPšIť POCHOPENIE VÝZNAMU OZNAčENIA CE

Označením CE na výrobku sa preukazuje splnenie všetkých regulačných požiadaviek. Je to predovšetkým značka pre orgány zodpovedné za presadzovanie označovania CE, čo spôsobuje neistotu. Žiaľ, mnoho spotrebiteľov nechápe skutočný význam označenia a myslí si, že sa ním uvádza pôvod alebo sa potvrdzuje, že bol výrobok nejakým orgánom odskúšaný a schválený. Výsledkom je, že spotrebitelia na výrobkoch označenie CE aktívne nehľadajú. U väčšiny ľudí skutočnosť, či výrobok má alebo nemá označenie CE, neovplyvňuje ich rozhodnutie pri nákupe. Je to neuspokojivá situácia: po prvé, neinformovaní spotrebitelia si prípadne môžu kúpiť nebezpečné výrobky; po druhé, lepšie informovaní a aktívnejší spotrebitelia by sa výrobkom bez označenia CE vyhýbali, čo by z pohľadu súladu s právnymi predpismi nezvratne viedlo k zlepšeniu úrovne na trhu.

Zvážili sa všetky možnosti, pričom možnosti na zásadnú zmenu významu označenia CE alebo dokonca jeho úplného zrušenia sa vylúčili, keďže takýmito podnetmi by sa základný problém nevyriešil a majú ďalšie nevýhody. V medzinárodnom obchode je označenie CE skutočným prínosom a posilňuje konkurencieschopnú pozíciu európskych výrobcov. Akákoľvek zmena významu označenia CE, a predovšetkým jeho zrušenie, by túto situáciu vážne ovplyvnila. Okrem toho by zrušenie označenia spôsobilo, že orgány zodpovedné za presadzovanie súladu so základnými požiadavkami by už nemali k dispozícii jasný znak, ako je tomu v súčasnosti.

I napriek tomu, že označenie CE nie je zárukou, preukazuje sa ním dodržanie všetkých platných požiadaviek. Zatiaľ čo úradník dohľadu nad trhom si nikdy nemôže byť istý, či je výrobok označený značkou CE úplne bezpečný, v prípade, že chýba, môže správne predpokladať, že výrobok požiadavkám nevyhovuje, a teda môže ísť o potencionálne nebezpečný výrobok. Zrušením označenia CE bez náhrady inou značkou alebo zreteľným mechanizmom by orgány dohľadu nad trhom stratili tento jednoduchý a rýchly znak súladu. Nie je to v záujme ani orgánov zodpovedných za presadzovanie súladu, ani spotrebiteľov.

Bez toho, aby to neprimerane negatívne nevplývalo na výrobné odvetvie a orgány, je posilnenie komunikácie najlepším spôsobom riešenia neznalosti spotrebiteľov. Viditeľnou informačnou kampaňou v rámci celého Spoločenstva, zameranou na veľký počet spotrebiteľov v Európe, sa prispeje k pochopeniu významu označenia CE. Bude to oveľa účinnejšie ako zmena právneho textu. Lepšie informovaní spotrebitelia a hospodárske subjekty budú vyhľadávať výrobky označené značkou CE, vyhýbať sa výrobkom, ktoré takto označené nie sú, čo bude mať pozitívny vplyv na konkurenciescopnosť.

Označenie CE predstavuje celý regulačný systém, na ktorom sú založené smernice nového prístupu. Nedostatky (ako napr. nedôveryhodnosť), ktoré sa zväčša pripisujú označeniu CE, sú v skutočnosti slabou stránkou systému, ktorého je označenie CE súčasťou. Z tohto dôvodu je potrebné zlepšiť systém, a nie zmeniť označenie, aby sa tieto problémy naozaj vyriešili. Posilnenie kontroly notifikovaných orgánov a zlepšenie dohľadu nad trhom sú dva dôležité kroky týmto smerom. Ďalším rozhodujúcim prvkom je hodnota samotného označenia CE ako znaku. Označenie CE by sa malo zaregistrovať ako kolektívna ochranná známka Spoločenstva. Týmto by sa orgánom dali dodatočné prostriedky, aby podnikli právne kroky proti výrobcom, ktorí označenie CE zneužívajú, čím by sa ďalej prispelo k zvýšeniu dôveryhodnosti označenia.

5. AKO POSILNIť JEDNOTNOSť PRÁVNEHO RÁMCA

V súčasnom právnom rámci sa nachádza niekoľko nezrovnalostí a právnych nejasností, ktoré spôsobujú problémy pri výklade a implementácii smerníc. Na výrobky sa veľmi často vzťahuje viac než jedna smernica, čo je niekedy zložité, keďže so spoločnými prvkami, napr. vymedzeniami, postupmi preukazovania zhody, atď. sa nakladá rôznymi spôsobmi. Niekedy nie sú vymedzenia alebo právne ustanovenia dostatočne presné a vytvárajú priestor pre rozdielne výklady, čo vedie k rozporom, právnym nejasnostiam, zbytočnej duplikácii a neistote.

Má to negatívny vplyv na výrobné odvetvie, keďže ho stavia pred zložitú úlohu splniť požiadavky nielen jedného právneho predpisu, ale hneď niekoľkých právnych nástrojov. Kvôli rozličným formuláciám a pojmom je pre výrobcov niekedy mimoriadne obtiažne pochopiť svoje právne záväzky, nehovoriac o ich uplatňovaní. S cieľom riadne uplatňovať zákon sú nútení vyhľadať právne poradenstvo. Týmito nezrovnalosťami a právnymi nejasnosťami sa rovnako sťažuje a komplikuje práca vnútroštátnych orgánov pri riadnom uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov. Okrem toho môžu viesť k rozličným výkladom v rôznych členských štátoch, čo v Spoločenstve narúša voľný pohyb tovaru.

Existujúce nezrovnalosti v právnych predpisoch možno vyriešiť iba zmenou existujúceho právneho rámca. Koordinovanou zmenou príslušných článkov každej existujúcej smernice a nariadenia by sa situácia dočasne zlepšila, avšak s cieľom zabezpečiť v budúcnosti koordinovaný prístup by bolo účinnejšie vytvoriť horizontálny rámec . Zahŕňal by všetky spoločné prvky právnych predpisov pre jednotlivé výrobky, napr. vymedzenia, postupy posudzovania zhody, ustanovenia o označovaní CE a notifikovaných orgánoch. Jeho cieľom je zabezpečiť súlad, ale nie nanútiť riešenia, ktoré by mohli byť nevhodné. Rámec by mal preto fungovať ako súbor nástrojov, ktorý poskytne spoločné prvky a usmernenia o tom, ako ich uplatňovať v právnych predpisoch Spoločenstva. Z tohto dôvodu by malo k zmene jednotlivých smerníc dôjsť samostatne, čo umožní uplatnenie prvkov súboru nástrojov v konkrétnych situáciách daného sektora.

6. ZÁVER:

Týmto návrhom sa posilní účinnosť a transparentnosť existujúcich systémov akreditácie a dohľadu nad trhom. Prispeje sa k zlepšeniu dôveryhodnosti označenia CE a podporí sa začlenenie koncepcie nového prístupu do budúcich právnych predpisov. Zriadením horizontálneho rámca pre právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu sa prispeje k zosúladeniu a predstavuje dôležitý krok pri zjednodušovaní regulačného prostredia.

Vďaka posilnenému monitorovaniu notifikovaných orgánov a systému dohľadu nad trhom v celom Spoločenstve budú mať z bezpečnejších výrobkov na trhu prospech spotrebitelia, pracovníci i koneční používatelia. Informačnou kampaňou sa prispeje k rozšíreniu znalostí spotrebiteľa, pokiaľ ide o význam označenia CE, čo zlepší súčasnú situáciu poznačenú neistotou a nesprávnym chápaním. Neovplyvní sa tým cena výrobkov.

Návrh bude mať pozitívne dôsledky na konkurencieschopnosť európskych podnikov. Väčší súlad v postupoch posudzovania zhody a posilnená činnosť v súvislosti s nekalou hospodárskou súťažou zo strany subjektov, ktoré neuplatňujú pravidlá, umožní zabezpečiť rovnaké podmienky pre európske výrobné odvetvie. Z transparentnejšieho a lepšie zosúladeneného právneho rámca, ktorým sa poskytne právna istota a zjednoduší sa jeho implementácia, budú mať prospech i podniky.

Spoločným a transparentným právnym rámcom na akreditáciu a dohľad nad trhom sa posilní dôvera členských štátov voči politike a úradom iných členských štátov. I napriek tomu, že pre vnútroštátne úrady môžu niektoré predpokladané opatrenia predstavovať minimálne dodatočné náklady, pridaná hodnota týchto opatrení z hľadiska zvýšenej bezpečnosti, ktorou sa zabezpečia rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty, konkurencieschopnosť európskeho výrobného odvetvia tieto potencionálne náklady určite prevýši.

Odstránením nedostatkov, nezrovnalostí a zbytočných obmedzení z existujúceho právneho rámca sa týmto návrhom z celkového hľadiska ďalej zjednoduší voľný pohyb tovaru. Zo strany všetkých zúčastnených strán, spotrebiteľov, výrobného odvetvia a členských štátov sa oživí dôvera v právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu. Bude základným kameňom budúcej stratégie o politike vnútorného trhu.

[1] Oznámenie Komisie „Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: stratégia na zjednodušenie regulačného prostredia“ KOM(2005) 535 konečné znenie.