52007SC0138

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 7.2.2007

SEK(2007) 138 v konečnom znení

Odporúčanie

STANOVISKO RADY

v súlade s tretím odsekom článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 k aktualizovanému programu stability Fínska na roky 2006 – 2010

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecné súvislosti

Pakt stability a rastu, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 1998, je založený na dosiahnutí cieľa zdravých verejných financií ako prostriedku posilňovania podmienok cenovej stability a silného udržateľného rastu smerujúceho k vytváraniu pracovných miest. V reforme paktu z roku 2005 sa mu priznáva užitočnosť pri upevňovaní fiškálnej disciplíny, požaduje sa však posilnenie jeho účinnosti a hospodárskych základov, ako aj zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

V nariadení Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], ktoré je súčasťou paktu stability a rastu, sa stanovuje, že členské štáty musia Rade a Komisii predložiť programy stability alebo konvergenčné programy a ich ročné aktualizácie (členské štáty, ktoré už prijali jednotnú menu, predkladajú (aktualizované) programy stability a členské štáty, ktoré zatiaľ jednotnú menu neprijali, predkladajú (aktualizované) konvergenčné programy). Prvý program stability Fínska bol predložený v septembri 1998. Rada k nemu v súlade s nariadením predložila stanovisko 12. októbra 1998 na základe odporúčania Komisie a po porade s Hospodárskym a finančným výborom. Aktualizované programy stability a konvergenčné programy v súlade s týmto postupom hodnotí Komisia a skúma uvedený výbor, pričom ich môže skúmať aj Rada.

KONTEXT HODNOTENIA AKTUALIZOVANÉHO PROGRAMU

Komisia preskúmala najnovšiu aktualizáciu programu stability Fínska predloženú 30. novembra 2006 a prijala k nej odporúčanie pre stanovisko Rady (pozri tabuľku s hlavnými bodmi zahrnutými v hodnotení).

S cieľom vymedziť kontext, v ktorom sa hodnotí rozpočtová stratégia v aktualizovanom programe stability, obsahujú nasledujúce odseky prehľad o:

1. výsledkoch v hospodárskej a rozpočtovej oblasti za posledných desať rokov,

2. najnovšom hodnotení situácie krajiny v rámci preventívnej časti paktu stability a rastu (zhrnutie stanoviska Rady k predchádzajúcej aktualizácii programu stability) a

3. hodnotení národného programu reforiem z októbra 2006 Komisiou.

Súčasné výsledky v hospodárskej a rozpočtovej oblasti

Výsledky fínskeho hospodárstva boli v poslednom desaťročí vynikajúce. Cyklické oživenie po recesii na začiatku 90. rokov 20. storočia bolo posilnené reštrukturalizáciou hospodárstva a vývojom sektora IKT, ktorý veľkou mierou prispel k dosiahnutiu značného pokroku v produktivite. Priemerné miery hospodárskeho rastu značne presahovali priemer eurozóny, pričom inflácia zostala na nízkej úrovni. Silnú expanziu hospodárstva sprevádzala fiškálna konsolidácia, čím sa opätovne vytvoril značný prebytok verejných financií. Pri rozbehu HMÚ Fínsko úspešne prešlo na prostredie s nízkou infláciou s makroekonomickými politikami zameranými na stabilitu a zaručujúcimi konkurencieschopnosť, ktoré naďalej podporovali jej dobré výsledky v hospodárskej oblasti.

Hodnotenie v stanovisku Rady k predchádzajúcemu programu

Rada 24. januára 2006 prijala stanovisko k predchádzajúcej aktualizácii programu stability na obdobie rokov 2005 – 2009. Rada zastávala názor, že „rozpočtová pozícia je celkovo zdravá a rozpočtová stratégia poskytuje dobrý príklad fiškálnych politík uskutočňovaných v súlade s paktom stability a rastu“.

Hodnotenie národného programu reforiem z októbra 2006 Komisiou

Vykonávacia správa národného programu reforiem Fínska vypracovaná v rámci obnovenej lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti bola predložená 12. októbra 2006. Vo fínskom národnom programe reforiem sú označené ako hlavné výzvy/priority: udržateľnosť verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti a produktivity a zlepšenie fungovania trhu práce. V hodnotení tohto programu Komisiou (prijatom ako súčasť výročnej správy o dosiahnutom pokroku z decembra 2006 [2] ) sa ukázalo, že Fínsko veľmi dobre napreduje v implementácii svojho národného programu reforiem.

Tabuľka: Hlavné body hodnotenia V zmysle článku 5 ods. 1 (pre programy stability) a článku 9 ods. 1 (pre konvergenčné programy) nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 sa hodnotenie týka týchto bodov: či sú hospodárske predpoklady, na ktorých je program založený, pravdepodobné, strednodobý rozpočtový cieľ predložený členským štátom a či je postup úpravy smerom k jeho dosiahnutiu vhodný, či sú prijímané a/alebo navrhované opatrenia na dodržiavanie postupu úpravy dostatočné na dosiahnutie strednodobého cieľa v rámci cyklu, či pri hodnotení postupu úpravy smerom k strednodobému cieľu je snaha o úpravu vyššia v priaznivom hospodárskom období, pričom snaha môže byť nižšia v nepriaznivom hospodárskom období a či sa v prípade členských štátov eurozóny a ERM II členský štát usiluje o ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení o 0,5 % HDP ako štandardnej hodnoty na splnenie strednodobého cieľa, pri definovaní postupu úpravy smerom k strednodobému cieľu (pre členské štáty, ktoré ho ešte nedosiahli) alebo pri umožnení dočasného odchýlenia od strednodobého cieľa (pre členské štáty, ktoré ho už dosiahli), zavedenie významných štrukturálnych reforiem, ktoré majú priamy dlhodobý účinok na úsporu nákladov (vrátane zvýšenia potenciálneho rastu), a preto aj preukázateľný vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií (pod podmienkou, že sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva vo vzťahu k referenčnej hodnote 3 % HDP a že sa očakáva, že sa rozpočtová pozícia vráti k strednodobému cieľu v rámci programového obdobia), s osobitnou pozornosťou venovanou dôchodkovým reformám, ktoré zavádzajú viacpilierový systém s povinným, plne financovaným pilierom, či sú hospodárske politiky členského štátu v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky. Pravdepodobnosť makroekonomických predpokladov v programe sa hodnotí na základe predpovede útvarov Komisie z jesene 2006 spolu s využitím spoločne dohodnutej metodiky na odhad potenciálneho produktu a cyklicky upravených sáld. Hodnotenie súladu so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky sa vykonáva na podklade všeobecných usmernení hospodárskej politiky v oblasti verejných financií uvedených v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. V hodnotení sa takisto skúma: vývoj pomeru dlhu a výhľad pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktorým by sa mala venovať „dostatočná pozornosť pri dohľade nad rozpočtovou pozíciou“ podľa správy Rady z 20. marca 2005 o „Zlepšení vykonávania paktu stability a rastu“. V oznámení Komisie z 12. októbra 2006 sa stanovuje prístup k hodnoteniu dlhodobej udržateľnosti[3]; stupeň integrácie s národným programom reforiem predloženým členskými štátmi v kontexte lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti. Rada ECOFIN vo svojom sprievodnom liste o všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky na obdobie rokov 2005 – 2008 zo 7. júna 2005 určenom Európskej rade uviedla, že národné programy reforiem by mali byť v súlade s programami stability a s konvergenčnými programami, súlad s kódexom správania[4], v ktorom sa okrem iného stanovuje aj spoločná štruktúra a súbor tabuliek údajov pre programy stability a konvergenčné programy. |

- Odporúčanie

STANOVISKO RADY

v súlade s tretím odsekom článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 k aktualizovanému programu stability Fínska na roky 2006 – 2010

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[5], a najmä na jeho článok 5 ods. 3,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

PREDLOŽILA TOTO STANOVISKO:

4. Rada [27. februára 2007] preskúmala aktualizovaný program stability Fínska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2010.

5. Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá spomalenie rastu reálneho HDP z cyklického vrcholu 4,5 % v roku 2006 na priemernú úroveň 2,5 % počas zostávajúceho programového obdobia. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár vychádza z pravdepodobných predpokladov rastu, pričom predpoklady na rok 2006 a 2010 sa javia ako opatrné. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa zdajú byť realistické.

6. V predpovedi útvarov Komisie z jesene 2006 i v aktuálnej aktualizácii programu sa výška prebytku verejných financií v roku 2006 odhaduje na 2,9 % HDP oproti cieľovej úrovni 1,6 % HDP stanovenej v predchádzajúcej aktualizácii programu stability. Dôvodom toho je prevod lepšieho ako očakávaného výsledku z roku 2005 a pozitívny rast v roku 2006, ktorým sa zvýšili vládne príjmy, pričom výdavky zostali na primeranej úrovni.

7. Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie programu je zabezpečiť udržateľnosť verejných financií a vyvážené financie ústrednej vlády v bežných podmienkach hospodárskeho rastu. Plánuje sa, že celkové a primárne prebytky verejných financií budú mať mierne klesajúcu tendenciu, do roku 2010 klesnú o 0,5 % HDP. Pokles podielu príjmov, ktorý odráža postupné fázy znižovania daní do roku 2007, je menej ako úplne vyrovnaný znížením podielu výdavkov v dôsledku stropov rozpočtových výdavkov vlády a reformných iniciatív vo verejnom sektore. Hoci sa rozpočtová stratégia v porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou nezmenila, rozpočtové ciele sa v dôsledku prevodu lepšieho ako očakávaného výsledku v roku 2005 a vyšších predpokladov rastu zrevidovali v každom roku o približne 1 % HDP.

8. Štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky, má podľa plánu zostať počas programového obdobia nezmenené na úrovni prebytku takmer 3 % HDP. Strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe je štrukturálny prebytok vo výške 2 % HDP, pričom sa plánuje, že sa udrží počas celého programového obdobia. V predchádzajúcej aktualizácii programu nebol strednodobý cieľ výslovne zadefinovaný, v stanovisku Rady sa však odvodil na základe prognóz štrukturálneho prebytku v predchádzajúcom programe, ktorý mal dosiahnuť výšku 1,5 % HDP. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna štandardná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1,25 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ zabezpečenia bezpečnostnej rezervy proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v pakte stability a rastu a v kódexe správania a má náročnejší charakter, ako naznačuje pomer dlhu a priemerný potenciálny dlhodobý rast. Dôvodom pre stanovenie strednodobého cieľa výrazne nad minimálnu požadovanú úroveň v programe bol cieľ zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a skutočnosť, že vo Fínsku sa vplyv starnutia obyvateľov prejaví v počiatočnej fáze.

9. Zdá sa, že riziká pre rozpočtové prognózy v programe sú vo všeobecnosti vyvážené. Makroekonomické predpoklady v programe, ako aj prognózy daňových príjmov sa zdajú pravdepodobné. Riziká pre daňové príjmy, ktoré vyplývajú zo zloženia rastu, vyvažujú opatrné predpoklady daňovej elasticity. Hoci obmedzenie nákladov je podporené stropmi stanovenými pre ústrednú vládu, existujú určité riziká spojené s vývojom výdavkov miestnej samosprávy.

10. V zmysle hodnotenia rizika sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe bude v priebehu programového obdobia, prostredníctvom značnej rezervy, postačovať na splnenie strednodobého cieľa uvedeného v programe. Okrem toho poskytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu hraničnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP pri bežných makroekonomických výkyvoch počas celého programového obdobia. Pozícia fiškálnej politiky po dosiahnutí strednodobého cieľa naznačená v programe je úplne v súlade s paktom stability a rastu.

11. Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh v roku 2006 klesol na 39 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP podľa zmluvy. V programe sa predpokladá, že v priebehu programového obdobia sa pomer dlhu zníži o 5,5 percentuálneho bodu.

12. Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet vo Fínsku je vyšší ako priemer v EÚ, hoci opatrenia prijaté v rámci dôchodkovej reformy pomohli obsiahnuť rast výdavkov na dôchodky tak, aby sa, vyjadrené podielom na HDP, v nadchádzajúcich desaťročiach priblížili priemeru EÚ. Počiatočná rozpočtová pozícia s veľkým štrukturálnym prebytkom významne prispieva k zmierneniu dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva na rozpočet. Navyše, časť zvýšených výdavkov na dôchodky sa bude financovať z aktív akumulovaných vo verejnom penzijnom fonde. Udržiavanie vysokých primárnych prebytkov v strednodobom horizonte by však viedlo k vzniku rizík pre udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že pre Fínsko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií nízke riziko.

13. Program stability obsahuje kvalitatívne hodnotenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 v rámci strednodobej fiškálnej stratégie. Okrem toho poskytuje systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách týkajúcich sa hlavných reforiem predpokladaných v národnom programe reforiem a jeho rozpočtové prognózy výslovne zohľadňujú dôsledky akcií uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v programe stability sa zdajú byť v súlade s opatreniami navrhnutými v národnom programe reforiem. V obidvoch programoch sa predpokladá najmä vykonávanie opatrení na zlepšenie produktivity ústredných vlád, ako aj miestnych samospráv a potvrdzuje zámer pokračovať v uplatňovaní rozpočtových výdavkových obmedzení pre ústrednú vládu presahujúc rámec súčasného legislatívneho obdobia.

14. Programová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

15. Pokiaľ ide o požiadavky na údaje uvedené v kódexe správania pre programy stability a konvergenčné programy, programe má niekoľko nedostatkov v povinných a nepovinných údajoch[6].

Celkový záver je taký, že strednodobá rozpočtová pozícia je zdravá a rozpočtová stratégia poskytuje dobrý príklad fiškálnych politík uskutočňovaných v súlade s paktom stability a rastu.

Porovnanie kľúčových makroekonomických a rozpočtových prognóz

2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |

Reálny HDP | PS nov. 2006 | 2,9 | 4,5 | 3,0 | 2,9 | 2,6 | 2,1 |

(zmena v %) | KOM nov. 2006 | 2,9 | 4,9 | 3,0 | 2,6 | neuv. | neuv. |

PS nov. 2005 | 2,1 | 3,2 | 2,6 | 2,3 | 2,1 | neuv. |

Inflácia HISC | PS nov. 2006 | 0,9 | 1,5 | 1,3 | 1,7 | 1,7 | 1,7 |

(%) | KOM nov. 2006 | 0,8 | 1,3 | 1,5 | 1,6 | neuv. | neuv. |

PS nov. 2005 | 1,0 | 1,3 | 1,5 | 1,8 | 1,8 | neuv. |

Produkčná medzera | PS nov. 20061 | -1,3 | 0,1 | 0,2 | 0,1 | -0,2 | -0,8 |

(% potenciálneho HDP) | KOM nov. 20065 | -1,5 | 0,1 | 0,2 | -0,2 | neuv. | neuv. |

PS nov. 20051 | -0,7 | -0,2 | -0,2 | -0,5 | -0,9 | neuv. |

Saldo verejných | PS nov. 2006 | 2,7 | 2,9 | 2,8 | 2,7 | 2,7 | 2,4 |

financií | KOM nov. 2006 | 2,7 | 2,9 | 2,9 | 2,9 | neuv. | neuv. |

(% HDP) | PS nov. 2005 | 1,8 | 1,6 | 1,6 | 1,5 | 1,5 | neuv. |

Primárne saldo | PS nov. 2006 | 3,9 | 4,5 | 4,3 | 4,2 | 4,1 | 3,7 |

(% HDP) | KOM nov. 2006 | 4,1 | 4,3 | 4,2 | 4,1 | neuv. | neuv. |

PS nov. 2005 | 3,4 | 3,1 | 2,9 | 2,8 | 2,8 | neuv. |

Cyklicky upravené saldo | PS nov. 20061 | 3,3 | 2,9 | 2,7 | 2,7 | 2,8 | 2,8 |

(% HDP) | KOM nov. 2006 | 3,4 | 2,9 | 2,8 | 2,9 | neuv. | neuv. |

PS nov. 20051 | 2,1 | 1,7 | 1,7 | 1,7 | 2,0 | neuv. |

Štrukturálne saldo2 | PS nov. 20063 | 3,3 | 2,9 | 2,7 | 2,7 | 2,8 | 2,8 |

(% HDP) | KOM nov. 20064 | 3,4 | 2,9 | 2,8 | 2,9 | neuv. | neuv. |

PS nov. 2005 | 2,1 | 1,7 | 1,7 | 1,7 | 2,0 | neuv. |

Hrubý verejný dlh | PS nov. 2006 | 41,3 | 39,1 | 37,7 | 36,2 | 35,0 | 33,7 |

(% HDP) | KOM nov. 2006 | 41,3 | 38,8 | 37,3 | 35,8 | neuv. | neuv. |

PS nov. 2005 | 42,7 | 41,7 | 41,1 | 40,6 | 40,1 | neuv. |

Poznámky: |

1 Výpočty útvarov Komisie na základe informácií v programe. |

2 Cyklicky upravené saldo (ako v predchádzajúcich riadkoch) bez jednorazových opatrení a iných dočasných opatrení. |

3 V programe nie sú žiadne jednorazové a iné dočasné opatrenia. |

4 V predpovedi útvarov Komisie z jesene 2006 nie sú žiadne jednorazové a iné dočasné opatrenia. |

5 Založené na odhadovanom potenciálnom raste 3,2 %, 3,1 %, 3,0 % resp. 2,9 % v období rokov 2005 – 2008. |

Zdroj: |

Program stability (PS), Ekonomické predpovede útvarov Komisie z jesene 2006 (KOM), Výpočty útvarov Komisie. |

[1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1055/2005 (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 1). Všetky dokumenty uvedené v tomto texte možno nájsť na tejto internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

[2] Oznámenie Komisie pre jarné zasadnutie Európskej rady, „Implementácia obnovenej lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti – rok výsledkov“, 12.12.2006, KOM(2006) 816.

[3] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, „Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v EÚ“, 12.10.2006, KOM(2006) 574, a Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti (2006), „Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v Európskej únii“, European Economy č. 4/2006.

[4] „Špecifikácie vykonávania paktu stability a rastu a usmernenia k forme a obsahu programov stability a konvergenčných programov“, schválené Radou ECOFIN z 11. októbra 2005.

[5] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1055/2005 (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 1). Dokumenty uvedené v tomto texte možno nájsť na tejto internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

[6] Chýbajú najmä údaje o externých predpokladoch na obdobie rokov 2008 – 2010.