52007SC0072

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.1.2007

SEK(2007) 72 v konečnom znení

Odporúčanie pre

STANOVISKO RADY

v súlade s tretím odsekom článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 k aktualizovanému konvergenčnému programu Slovenska na roky 2006 – 2009

(predložené Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecné súvislosti

Pakt stability a rastu, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 1998, je založený na dosiahnutí cieľa zdravých verejných financií ako prostriedku posilňovania podmienok cenovej stability a silného udržateľného rastu smerujúceho k vytváraniu pracovných miest. V reforme paktu z roku 2005 sa mu priznáva užitočnosť pri upevňovaní fiškálnej disciplíny, požaduje sa však posilnenie jeho účinnosti a hospodárskych základov, ako aj zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

V nariadení Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], ktoré je súčasťou paktu stability a rastu, sa stanovuje, že členské štáty musia Rade a Komisii predložiť programy stability alebo konvergenčné programy a ich ročné aktualizácie (členské štáty, ktoré už prijali jednotnú menu, predkladajú (aktualizované) programy stability a členské štáty, ktoré zatiaľ jednotnú menu neprijali, predkladajú (aktualizované) konvergenčné programy). Prvý konvergenčný program Slovenska bol predložený v máji 2004. Rada k nemu v súlade s nariadením predložila stanovisko 5. júla 2004 na základe odporúčania Komisie a po porade s Hospodárskym a finančným výborom. Aktualizované programy stability a konvergenčné programy v súlade s týmto postupom hodnotí Komisia a skúma uvedený výbor, pričom ich môže skúmať aj Rada.

KONTEXT HODNOTENIA AKTUALIZOVANÉHO PROGRAMU

Komisia preskúmala najnovšiu aktualizáciu konvergenčného programu Slovenska predloženú 1. decembra 2006 a prijala k nej odporúčanie pre stanovisko Rady. (pozri tabuľku s hlavnými bodmi zahrnutými v hodnotení).

S cieľom vymedziť prostredie, v ktorom sa hodnotí rozpočtová stratégia v aktualizovanom konvergenčnom programe, obsahujú nasledujúce odseky prehľad o:

1. výsledkoch v hospodárskej a rozpočtovej oblasti za posledných desať rokov,

2. situácii krajiny v rámci nápravnej časti paktu stability a rastu (postupy riešenia nadmerného deficitu),

3. najnovšom hodnotení situácie krajiny v rámci preventívnej časti paktu stability a rastu (zhrnutie stanoviska Rady k predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu) a

4. hodnotení národného programu reforiem z októbra 2006 Komisiou.

Súčasn výsledky v hospodárskej a rozpočtovej oblasti

Slovensko počas posledných desiatich rokov dosahovalo silný rast. Nezlepšila sa však situácia na trhu práce a ani regionálne rozdiely. Hoci sa výsledky na trhu práce začali nakoniec v roku 2005 zlepšovať, 54,2 % miera zamestnanosti bola stále hlboko pod lisabonským cieľom, t. j. 70 %. Miera nezamestnanosti na úrovni 16,3 % zostala druhá najvyššia v roku 2005 v EÚ a postihovala najmä mladých ľudí. Ešte sa neuskutočnil ani žiaden obrat v regionálnych rozdieloch. Ceny energií majú stále relatívne silný vplyv na infláciu slovenských harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien, čo by mohlo ohroziť konvergenciu inflácie krajiny voči eurozóne, najmä vzhľadom na neistú perspektívu v oblasti cien ropy. Vďaka dôchodkovej reforme realizovanej od roku 2005 sa tlak súvisiaci so starnutím obyvateľstva na dlhodobú udržateľnosť verejných financií znižuje.

Postup riešenia nadmerného deficitu na Slovensku

Rada 5. júla 2004 prijala rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že Slovensko malo nadmerný deficit v súlade s článkom 104 ods. 6. V tom istom čase Rada adresovala Slovensku odporúčanie podľa článku 104 ods. 7, v ktorom sa stanovuje, že korekcia nadmerného deficitu sa musí uskutočniť najneskôr v roku 2007. Slovensko bolo vyzvané najmä na to, aby do 5. novembra 2005 prijalo účinné kroky na dosiahnutie cieľového deficitu z roku 2005, aby vykonala rázne opatrenia plánované v konvergenčnom programe z mája 2004 a aby urýchlila fiškálnu úpravu, ak by realizované štrukturálne reformy spôsobili vyšší rast, ako sa očakávalo v programe, a to najmä vyhradením neočakávaných vyšších rozpočtových príjmov na rýchlejšie zníženie deficitu.

Komisia 22. decembra 2004 prijala oznámenie so záverom, že na základe dostupných aktuálnych informácií a na základe opatrení uvedených v rozpočte na rok 2005 sa zdá, že slovenská vláda prijala účinné kroky na dosiahnutie cieľového deficitu z roku 2005 s konečným termínom 5. november ako odpoveď na odporúčanie Rady podľa článku 104 ods. 7 upraviť nadmerný deficit najneskôr do roku 2007.

Hodnotenie v stanovisku Rady k predchádzajúcemu programu

Rada 24. januára 2006 prijala stanovisko k predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu na obdobie rokov 2005 – 2008. Rada zastávala názor, že „program je v súlade s postupom úprav stanoveným v odporúčaniach Rady podľa článku 104 ods.7“. Rada vyzvala Slovensko, aby „(i) posilnilo, v kontexte silného výsledného a perspektívneho rastu, úsilie v štrukturálnej rozpočtovej úprave s cieľom urýchliť dosiahnutie strednodobého cieľa; a (ii) podporilo záväzný charakter stropov strednodobých výdavkov verejných financií“.

Hodnotenie národného programu reforiem z októbra 2006 Komisiou

Vykonávacia správa národného programu reforiem Slovenska vypracovaná v rámci obnovenej lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti bola predložená 13. októbra 2006. V slovenskom národnom program reforiem sú označené ako hlavné výzvy/priority: budovanie informačnej spoločnosti; zintenzívňovanie výskumu, vývoja a inovácií; zlepšovanie podnikateľského prostredia; zlepšovanie vzdelávania a zvyšovanie zamestnanosti.

V hodnotení programu Komisiou (prijatom ako súčasť výročnej správy o dosiahnutom pokroku z decembra 2006 [2] ) sa ukázalo, že Slovensko dobre napreduje v implementácii svojho národného programu reforiem. Dôležité výzvy a potreba ďalších opatrení však zostávajú najmä v oblastiach mikroekonomiky a zamestnanosti.

Na podklade označených silných a slabých stránok sa Slovensku odporúčalo prijať opatrenia v oblastiach: výskumu, vývoja a inovácií; celoživotného vzdelávania a reformy vzdelávania; a aktívnych politík trhu práce pre najzraniteľnejšie skupiny.

Tabuľka: Hlavné body hodnotenia V zmysle článku 5 ods. 1 (pre programy stability) a článku 9 ods. 1 (pre konvergenčné programy) nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 sa hodnotenie týka týchto bodov: či sú hospodárske predpoklady, na ktorých je program založený, pravdepodobné; strednodobý rozpočtový cieľ predložený členským štátom a či je postup úpravy smerom k jeho dosiahnutiu vhodný; či sú prijímané a/alebo navrhované opatrenia na dodržiavanie postupu úpravy dostatočné na dosiahnutie strednodobého cieľa v rámci cyklu; či pri hodnotení postupu úpravy smerom k strednodobému cieľu je snaha o úpravu vyššia v priaznivom hospodárskom období, pričom snaha môže byť nižšia v nepriaznivom hospodárskom období a či sa v prípade členských štátov eurozóny a ERM II členský štát usiluje o ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení o 0,5 % HDP ako minimálnej štandardnej hodnoty na splnenie strednodobého cieľa; pri definovaní postupu úpravy smerom k strednodobému cieľu (pre členské štáty, ktoré ho ešte nedosiahli) alebo pri umožnení dočasného odchýlenia od strednodobého cieľa (pre členské štáty, ktoré ho už dosiahli), zavedenie významných štrukturálnych reforiem, ktoré majú priamy dlhodobý účinok na úsporu nákladov (vrátanie zvýšenia potenciálneho rastu), a preto aj preukázateľný vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií (pod podmienkou, že sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva vo vzťahu k referenčnej hodnote 3 % HDP a že sa očakáva, že sa rozpočtová pozícia vráti k strednodobému cieľu v rámci programového obdobia), s osobitnou pozornosťou venovanou dôchodkovým reformám, ktoré zavádzajú viacpilierový systém s povinným, plne financovaným pilierom; či sú hospodárske politiky členských štátov v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky. Pravdepodobnosť makroekonomických predpokladov programu sa hodnotí na základe predpovede útvarov Komisie z jesene 2006 spolu s využitím spoločne dohodnutej metodiky na odhad potenciálneho produktu a cyklicky upravených sáld. Hodnotenie súladu so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky sa vykonáva na podklade všeobecných usmernení hospodárskej politiky v oblasti verejných financií uvedených v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. V hodnotení sa takisto skúma: vývoj pomeru dlhu a výhľad pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktorým by sa mala venovať „dostatočná pozornosť pri dohľade nad rozpočtovou pozíciou“ podľa správy Rady z 20. marca 2005 o „Zlepšení vykonávania paktu stability a rastu“. V oznámení Komisie z 12. októbra 2006 sa stanovuje prístup k hodnoteniu dlhodobej udržateľnosti[3]; stupeň integrácie s národným programom reforiem predloženým členskými štátmi v kontexte lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti. Rada ECOFIN vo svojom sprievodnom liste o všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky na obdobie rokov 2005 – 2008 zo 7. júna 2005 určenom Európskej rade uviedla, že národné programy reforiem by mali byť v súlade s programami stability a konvergenčnými programami; súlad s kódexom správania[4], v ktorom sa okrem iného stanovuje aj spoločná štruktúra a súbor tabuliek údajov pre programy stability a konvergenčné programy. |

- Odporúčanie pre

STANOVISKO RADY

v súlade s tretím odsekom článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 k aktualizovanému konvergenčnému programu Slovenska na roky 2006 – 2009

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami ich koordinácii[5], a najmä na jeho článok 9 ods. 3,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

PREDLOŽILA TOTO STANOVISKO:

5. Rada [27. februára 2007] preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Slovenska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2009.

6. Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že rast reálneho HDP sa zvýši zo 6,6 % v roku 2006 na 7,1 % v roku 2007 a potom sa v rokoch 2008 a 2009 zníži na 5,5 % a 5,1 %. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že tento scenár vychádza z opatrných predpokladov rastu na rok 2006 a pravdepodobných predpokladov rastu na zostávajúce programové obdobie. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa takisto zdajú byť realistické.

7. Na rok 2006 bol deficit verejných financií podľa predpovede útvarov Komisie z jesene 2006 odhadnutý na 3,4 % HDP oproti cieľovému deficitu 4,2 % HDP stanovenému v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu. Lepší výsledok je spôsobený silnejším HDP, rastom zamestnanosti, nižšími úrokovými výdavkami a nákladmi na dôchodkovú reformu, ako sa očakávalo. Niektoré z dodatočných príjmov sa však následkom neočakávaného rastu skôr použili, než by sa vyčlenili s cieľom znížiť deficit.

8. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii je hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie nového programu dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií v roku 2010, najmä dosiahnutím strednodobého cieľa pre rozpočtovú pozíciu štrukturálneho salda (t. j. cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení) na úrovni -0,9 % HDP. Podľa programu by mal hlavný deficit postupne klesať z 3,7 % HDP v roku 2006 na 1,9 % HDP v roku 2009 a primárny deficit z 1,9 % HDP v roku 2006 na 0,2 % HDP v roku 2009. Plánovaná fiškálna konsolidácia sa spolieha na obmedzenie bežných aj investičných výdavkov (pokles pomeru výdavkov o približne 3,25 percentuálneho bodu HDP), ktoré je nižšie ako úplné vyrovnanie zníženia pomeru príjmov (1,25 precentuálneho bodu). V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou nový program vo všeobecnosti potvrdzuje plánovanú úpravu pri priaznivejšom makroekonomickom scenári.

9. Štrukturálne saldo vypočítané podľa spoločne dohodnutej metódy sa má podľa plánu zvýšiť z približne -3,5 % HDP v roku 2006 na asi -2,5 % HDP v roku 2009. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii je strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe štrukturálny deficit tesne pod 1 % HDP, ktorý sa podľa programu neplánuje dosiahnuť v programovom období, ale až v roku 2010. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna štandardná hodnota (odhadovaný deficit je približne 2 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ zabezpečenia bezpečnostnej rezervy proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v pakte stability a rastu a v kódexe správania a primerane odráža pomer dlhu a priemerný potenciálny dlhodobý rast.

10. Riziká pre rozpočtové prognózy v programe sa ukazujú vo všeobecnosti ako vyvážené. Riziká z makroekonomického scenára sú vo všeobecnosti neutrálne, zatiaľ čo daňové prognózy sa zdajú byť založené v celku na opatrných predpokladoch. Plánovaná fiškálna konsolidácia v programe sa do značnej miery spolieha na obmedzenie výdavkov, ale program neposkytuje dostatočné informácie, ktoré by to podporovali (po roku 2007) a ani neexistuje záväzný strednodobý rámec výdavkov. Na druhej strane Slovensko dosiahlo za posledné roky dobré výsledky, i keď plnenie rozpočtových cieľov bolo uľahčené vyšším rastom a nižším využitím EÚ fondov, ako sa očakávalo.

11. V zmysle hodnotenia rizika sa zdá byť rozpočtová pozícia v programe v súlade s korekciou nadmerného deficitu do roku 2007, ako odporúča Rada. Postup úpravy v štrukturálnej oblasti počas korektívneho obdobia by však mal byť zosilnený danou stúpajúcou kontrolou perspektív rastu a priaznivým hospodárskym obdobím. Zdá sa však, že v nasledujúcich rokoch rozpočtová pozícia v programe neposkytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu hraničnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP pri bežných makroekonomických výkyvoch. Navyše sa zdá, že nebude dostatočná na zabezpečenie dosiahnutia strednodobého cieľa do roku 2010 uvedeného v programe. V rokoch nasledujúcich po korekcii nadmerného deficitu by sa tempo postupu úpravy smerom k strednodobému cieľu stanovené v programe malo zostriť, aby bolo v súlade s paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že v prípade členských štátov eurozóny a ERM II by malo ročné zlepšenie štrukturálneho salda dosiahnuť štandardnú hodnotu 0,5 % HDP a že úprava by mala byť vyššia v priaznivom hospodárskom období. Najmä zlepšenie štrukturálneho salda len asi o 0,75 % HDP sa predpokladá medzi rokmi 2007 a 2009, keď sa očakáva priaznivé obdobie.

12. Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh dosiahol v roku 2006 33,1 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa počas programového obdobia predpokladá pokles pomeru dlhu o 3,4 percentuálneho bodu.

13. Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet na Slovensku je nižší ako priemer EÚ, pretože výdavky na dôchodky ovplyvnené nedávnou dôchodkovou reformou preukazujú nižší nárast ako v ostatných krajinách. Počiatočná rozpočtová pozícia predstavuje riziko pre udržateľnosť verejných financií ešte predtým, ako sa zváži dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet. Konsolidácia verejných financií by z tohto dôvodu mala prispieť k zníženiu rizika pre trvalú udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že pre Slovensko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií stredné riziko.

14. Konvergenčný program neobsahuje kvalitatívne hodnotenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 v rámci strednodobej fiškálnej stratégie. Poskytuje však informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách týkajúcich sa hlavných reforiem predpokladaných v národnom program reforiem a zdá sa, že jeho rozpočtové prognózy zohľadňujú dôsledky akcií uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Zdá sa, že opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v konvergenčnom programe nie sú úplne v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. Prioritné výdavky vymenované v programe, okrem vzdelávania, sa odlišujú od kľúčových úloh určených v národnom programe reforiem. Okrem toho, značná podpora vzdelávania uvedená v národnom programe reforiem nie je zreteľná v rozpočte pre rok 2007 alebo v konvergenčnom programe.

15. Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

16. Pokiaľ ide o požiadavky na údaje ustanovené v kódexe správania pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky povinné a väčšinu nepovinných údajov[6].

Celkový záver je taký, že program je v súlade s korekciou nadmerného deficitu do roku 2007, predpokladá sa v ňom však obmedzený pokrok smerom k strednodobému cieľu.

V zmysle uvedeného hodnotenia a takisto na základe odporúčania podľa článku 104 ods. 7 z 5. júla 2004 sa Slovensko vyzýva, aby:

i) využilo dobrú perspektívu rastu na posilnenie štrukturálnej úpravy s cieľom zabezpečiť korekciu nadmerného deficitu v roku 2007 s vyššou bezpečnostnou rezervou a urýchliť pokrok smerom k strednodobému cieľu; a

ii) podporilo záväzný charakter stropov strednodobých výdavkov verejných financií.

Porovnanie kľúčových makroekonomických a rozpočtových prognóz

2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 |

Reálny HDP (zmena v %) | KP dec. 2006 | 6,1 | 6,6 | 7,1 | 5,5 | 5,1 |

KOM nov. 2006 | 6,0 | 6,7 | 7,2 | 5,7 | neuv. |

KP dec. 2005 | 5,1 | 5,4 | 6,1 | 5,6 | neuv. |

Inflácia HISC (%) | KP dec. 2006 | 2,8 | 4,4 | 3,1 | 2,0 | 2,4 |

KOM nov. 2006 | 2,8 | 4,5 | 3,4 | 2,5 | neuv. |

KP dec. 2005 | 2,2 | 1,5 | 2,2 | 2,5 | neuv. |

Produkčná medzera (% potenciálneho HDP) | KP dec. 20061 | -2,2 | -0,9 | 1,0 | 1,6 | 1,9 |

KOM nov. 20065 | -2,0 | -0,7 | 1,1 | 1,6 | neuv. |

KP dec. 20051 | -1,6 | -1,1 | 0,1 | 0,8 | neuv. |

Saldo verejných financií6 (% HDP) | KP dec. 2006 | -3,1 | -3,7 | -2,9 | -2,4 | -1,9 |

KOM nov. 2006 | -3,1 | -3,4 | -3,0 | -2,9 | neuv. |

KP dec. 2005 | -4,9 | -4,2 | -3,0 | -2,7 | neuv. |

Primárne saldo6 (% HDP) | KP dec. 2006 | -1,4 | -1,9 | -0,9 | -0,6 | -0,2 |

KOM nov. 2006 | -1,4 | -1,7 | -1,1 | -0,9 | neuv. |

KP dec. 2005 | -3,1 | -2,3 | -1,1 | -0,8 | neuv. |

Cyklicky upravené saldo6 (% HDP) | KP dec. 20061 | -2,4 | -3,4 | -3,2 | -2,9 | -2,5 |

KOM nov. 2006 | -2,5 | -3,2 | -3,3 | -3,3 | neuv. |

KP dec. 20051 | -4,4 | -3,9 | -3,0 | -2,9 | neuv. |

Štrukturálne saldo2 (% HDP) | KP dec. 20063 | -1,6 | -3,5 | -3,2 | -2,9 | -2,5 |

KOM nov. 20064 | -1,7 | -3,3 | -3,3 | -3,3 | neuv. |

KP dec. 2005 | -3,6 | -3,9 | -3,1 | -2,9 | neuv. |

Hrubý verejný dlh6 (% HDP) | KP dec. 2006 | 34,5 | 33,1 | 31,8 | 31,0 | 29,7 |

KOM nov. 2006 | 34,5 | 33,0 | 31,6 | 31,0 | neuv. |

KP dec. 2005 | 33,7 | 35,5 | 35,2 | 36,2 | neuv. |

Poznámky: 1 Výpočty útvarov Komisie na základe informácií v programe. 2 Cyklicky upravené saldo (ako je uvedené v predchádzajúcich riadkoch) bez jednorazových a iných dočasných opatrení. 3 Jednorazové a iné dočasné opatrenia uvedené v programe (0,8 % HDP v roku 2005 – s účinkom nárastu deficitu; 0,1 % v roku 2006 – s účinkom zníženia deficitu). 4 Jednorazové a iné dočasné opatrenia uvedené v predpovedi útvarov Komisie z jesene 2006 (0,9 % HDP v roku 2005 – s účinkom nárastu deficitu; 0,1 % v roku 2006 – s účinkom zníženia deficitu). 5 Založené na odhadovanom potenciálnom raste 5,2 %, 5,3 %, 5,3 % resp. 5,2 % v období rokov 2005 – 2008. 6 Od októbra 2006 Slovensko implementovalo rozhodnutie Eurostatu z 2. marca 2004 o klasifikácii kapitalizačných dôchodkových systémov druhého piliera. Údaje o verejných financiách z predchádzajúcej aktualizácie boli vhodne upravené, aby uľahčili porovnanie s novou aktualizáciou a s predpoveďou útvarov Komisie z jesene 2006. Zdroj: Konvergenčný program (KP); Ekonomické predpovede útvarov Komisie z jesene 2006 (KOM); Výpočty útvarov Komisie |

[1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1055/2005 (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 1). Všetky dokumenty uvedené v tomto texte možno nájsť na tejto internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

[2] Oznámenie Komisie pre jarné zasadnutie Európskej rady, „Implementácia obnovenej lisabonskej stratégie

rastu a zamestnanosti – rok výsledkov”, 12.12.2006, KOM(2006)816.

[3] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, „Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v EÚ“, 12.10.2006, KOM (2006) 574, konečné znenie, a Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti (2006), „Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v Európskej únii“, European Economy č. 4/2006.

[4] „Špecifikácie vykonávania paktu stability a rastu a usmernenia k forme a obsahu programov stability a konvergenčných programov“, schválené Radou ECOFIN z 11. októbra 2005.

[5] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1055/2005 (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 1). Dokumenty uvedené v tomto texte možno nájsť na tejto internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

[6] Konkrétne sa neuvádzajú údaje o výdavkoch verejných financií na rok 2009.