52007SC0056

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 31.1.2007

SEK(2007) 56

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE S prievodný dokument

Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o špecifikáciu benzínu, nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov z využívania palív v cestnej doprave, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES, pokiaľ ide o špecifikáciu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a ktorou sa zrušuje smernica 93/12/EHS Hodnotenie vplyvu preskúmania smernice o kvalite palív Dôvodová správa {KOM(2007) 18 v konečnom znení}{SEK(2007) 55}

OBSAH

1. Procedurálne otázky a konzultácie so zainteresovanými stranami 2

1.1. Organizácia a harmonogram 3

1.2. Konzultácie a expertíza 3

2. Definícia problému 3

3. Ciele 3

4. Alternatívy politiky a analýza vplyvu 4

4.1. Celosvetová Charta o palivách 4

4.2. Limit obsahu bionafty (metylester mastných kyselín) v nafte 4

4.3. Špecifikácie pre skvapalnený ropný plyn, stlačený zemný plyn a biopalivá 4

4.4. Požiadavky na palivo pre vozový park 5

4.5. Konečný termín pre obsah 10 ppm síry v nafte 5

4.6. Emisie z vozidiel s vysokým výkonom 5

4.7. Preskúmanie dobrovoľnej dohody o CO2 a automobiloch 5

4.8. Preskúmanie smernice 1999/30/ES 6

4.9. Polyaromatické uhľovodíky 6

4.10. Nafta na použitie iné ako v cestnej doprave 6

4.11. Detergenty 7

4.12. Kovové prísady 7

4.13. Hustota nafty 8

4.14. Obsah okysličovadiel v benzíne 8

4.15. Maximálny tlak benzínových výparov 8

4.16. Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu palív 9

5. Monitorovanie a hodnotenie 9

1. PROCEDURÁLNE OTÁZKY A KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

1.1. Organizácia a harmonogram

Posudok 2006/ENV/19 pracovného programu Komisie na rok 2006 je revíziou smernice 98/70/ES. Na základe zhromažďovania údajov a konzultácií v roku 2005 bola v máji 2006 založená medziútvarová skupina, ktorá zasadala štyrikrát. V spolupráci s touto skupinou pripravilo generálne riaditeľstvo pre životné prostredie posúdenie vplyvu.

1.2. Konzultácie a expertíza

Minimálne normy Komisie pre konzultácie boli splnené. Od príslušných zainteresovaných strán sa požadovala reakcia na posúdenie. V prvom rade ide o rôzne priemyselné odvetvia, členské štáty a mimovládne organizácie. V roku 2005 sa uskutočnili dve stretnutia so zainteresovanými stranami. Na internetovej adrese „http://forum.europa.eu.int/Public/irc/env/fuel_quality/home“ sa nachádza internetový portál, na ktorom sú prístupné prezentácie, komentáre zainteresovaných strán a iná dokumentácia zo spomenutých stretnutí.

2. DEFINÍCIA PROBLÉMU

Smernicou 98/70/ES sa stanovili minimálne požiadavky na benzín a naftu na ich využitie v cestnej doprave. Tieto požiadavky boli stanovené zo zdravotných a ekologických dôvodov na základe procesu Auto Oil. Smernicou 2003/17/ES sa pozmenila táto smernica v rôznych aspektoch vrátane povinnej požiadavky vykonať preskúmanie. Pokračujúci technický pokrok v automobilových a palivových technológiách a neprestávajúce úsilie zabezpečiť optimalizáciu úrovne ochrany životného prostredia a zdravia si vynútili pravidelné vyhodnocovanie požiadaviek na palivo. V preskúmaní sa posudzuje, či si politika v oblasti limitov emisií vozidiel, obmedzení emisií CO2 z automobilov, alternatívneho paliva alebo vývoja prísad vyžadujú zmeny smernice.

3. CIELE

Smernicou sa zabezpečuje jednotný trh pre palivá stanovením minimálnych podmienok pre tie palivá, ktoré sa majú predávať v súlade s podmienkami ochrany životného prostredia a zdravia. Pri uvažovaní o potrebe preskúmania podmienok ostávajú tieto záujmy najdôležitejšie.

Množstvo stratégií Spoločenstva poskytuje pokyny pre oblasť preskúmania. Tematická stratégia o znečisťovaní ovzdušia[1] stanovuje vysoké ciele ohľadom znižovania emisií v ovzduší. Iné ciele, ktoré súvisia s preskúmaním sa nachádzajú v lisabonskej agende, stratégii udržateľného rozvoja, politike zmeny podnebia a stratégie biopalív.

4. ALTERNATÍVY POLITIKY A ANALÝZA VPLYVU

Predmetom preskúmania je široký okruh tém. Na účely analýzy boli rozdelené do samostatných oblastí. V čo najväčšom rozsahu to zamedzuje vzájomnému pôsobeniu medzi rôznymi oblasťami. Tieto oblasti sú ďalej vytýčené s prehľadom problému, analýzou a uprednostňovanou možnosťou.

4.1. Celosvetová Charta o palivách

Celosvetový zoznam palív (WWFC) navrhli výrobcovia automobilov s cieľom harmonizácie požiadaviek na palivá. Tvrdí sa, že jeho schválenie by zjednodušilo odbyt automobilov na rôznych trhoch. WWFC uvádza okruh parametrov, z ktorých je potrebné každý posúdiť z hľadiska prínosu pre životné prostredie a efektívnosti nákladov. Z tohto pohľadu sa WWFC neposudzuje ako celok, ale jednotlivé parametre sa posudzujú v prípade potreby individuálne.

4.2. Limit obsahu bionafty (metylester mastných kyselín) v nafte

Požiadavky na naftu v smernici nezahŕňajú hraničnú hodnotu pre metylester mastných kyselín. Takýto limit obsahuje Európska norma EN 590, pretože využitie vyššieho podielu metylesteru mastných kyselín vedie údajne k technickým problémom. Priemysel metylesteru mastných kyselín požadoval stanovenie limitu v smernici, avšak analýza neurčila žiaden ekologický dôvod zavedenia takéhoto limitu. S cieľom lepšej právnej úpravy sa nenavrhuje žiadna zmena, avšak Komisia požiadala CEN o preskúmanie limitu metylesteru mastných kyselín, ktorý bol stanovený normou EN 590.

4.3. Špecifikácie pre skvapalnený ropný plyn, stlačený zemný plyn a biopalivá

Je možné, že existujú ekologické alebo zdravotné dôvody na stanovenie požiadaviek pre tieto palivá v smernici. Posudzovaním týchto a iných palív vrátane vodíka, emulzných palív a dimetyléteru (DME) sa prišlo k záveru, že neexistujú žiadne dôvody zahrnutia týchto palív do smernice.

Z hľadiska nepostačujúceho prínosu a s cieľom lepšej právnej úpravy sa nenavrhuje zahrnutie požiadaviek na tieto palivá do smernice.

4.4. Požiadavky na palivo pre vozový park

Je možné, že zo stanovenia osobitných požiadaviek na palivá, ktoré sa využívajú vo vozovom parku bude plynúť ekologický alebo zdravotný prínos, a to z dôvodu ich využitia na území miest, kde môžu existovať osobitné problémy s čistotou ovzdušia. Analýzy prezentujú dostupnosť viacerých možností na riešenie emisií v preprave a problémov s čistotou ovzdušia. Stanovenie požiadaviek na benzín pre vozový park zabezpečí v porovnaní s inými prístupmi zanedbateľný alebo žiadny prínos.

Smernica umožňuje využívanie prísnejších požiadaviek na palivo za určitých okolností. Zo stanovenia požiadavky pre vozový park sa nezistil žiaden ďalší prínos a nenavrhol sa žiaden úkon.

4.5. Konečný termín pre obsah 10 ppm síry v nafte

Nafta s obsahom síry 10 ppm je palivom, ktoré umožňuje vyššiu hospodárnosť vozidla a znižuje emisie oxidu siričitého a mikročastíc. Síra kontaminuje aj systémy dodatočnej úpravy De-NOx, ktoré budú pravdepodobne zavedené v budúcnosti. Smernica obsahuje predbežný konečný termín pre najvyšší obsah síry v nafte na úrovni 10 ppm.

Rozhodnutie by malo vychádzať zo zabezpečenia toho, že nenastane celkový nárast emisií skleníkových plynov, čo však nie je možné určiť s istotou. Analýza vychádzajúca z vozidiel nízkeho výkonu uvádza, že kritický bod môže nastať neskôr ako predbežný termín v roku 2009. To však ignoruje akúkoľvek možnú úsporu v prípade vozidiel s vysokým výkonom, kde by mal aj malý prínos rozsiahly dopad. Z posunutia termínu za rok 2009 nevyplýva žiaden objektívny prínos s výnimkou možnej, no nepredvídateľnej úspory emisií skleníkových plynov.

Potvrdenie termínu v roku 2009 zaistí určitý prínos v čistote ovzdušia a ubezpečí výrobcov automobilov o dostupnosti palív, zjednoduší dosiahnutie limitov emisií Euro 5. Nie je možné vytvoriť záver o emisiách skleníkových plynov samostatne, ale z hľadiska prínosu a pokroku, ktorý sa doposiaľ dosiahol sa navrhuje potvrdiť termín 1. január 2009 pre 10 ppm síry.

4.6. Emisie z vozidiel s vysokým výkonom

Komisia položila zainteresovaným stranám pri príprave návrhu st anovujúceho limity emisií Euro VI otázku o kvalite paliva, ktorá by sa vyžadovala pre rôzne varianty hodnôt limitov. Reakcie nenaznačili, že by bolo potrebné zmeniť zloženie paliva, aby spĺňalo akúkoľvek pravdepodobnú zmenu požiadaviek na emisie vozidiel s vysokým výkonom. Z tohto hľadiska sa nenavrhujú žiadne zmeny.

4.7. Preskúmanie dobrovoľnej dohody o CO 2 a automobiloch

V rámci dobrovoľných dohôd vykonali ACEA, JAMA a KAMA preskúmanie situácie a vyjadrili všeobecnú spokojnosť s kvalitou paliva počas obdobia preskúmania. Počas konzultácií nežiadali zainteresované strany výslovne o žiadne úpravy požiadaviek na palivo v spojitosti so súčasnými dobrovoľnými záväzkami o CO2 a automobiloch. Z hľadiska týchto skutočností sa nenavrhujú žiadne zmeny.

4.8. Preskúmanie smernice 1999/30/ES

Smernicou 1999/30/ES sa stanovujú hraničné hodnoty oxidu siričitého, oxidu dusičitého, mikročastíc a olova v okolitom ovzduší. Smernica bola preskúmaná v rámci programu „Čistejšie ovzdušie pre Európu“ (CAFE), ktorý viedol k oznámeniu o tematickej stratégie o znečisťovaní ovzdušia.

Oxid siričitý a škodlivé emisie olova nie sú v súčasnosti už hlavným zdrojom obáv z cestnej dopravy. V prípade olova sa nevyžadujú ďalšie kroky. Obsahu síry v nafte sa venuje vyššie uvedená časť 4.5. V dlhodobej perspektíve sú hlavnými výzvami cestnej dopravy na dosiahnutie kvality ovzdušia oxidy dusíka a mikročastice.

V súčasnosti neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz ďalších zmien požiadaviek na palivá, ktoré by znížili tieto emisie, alebo dôkaz o tom, že by sa tak zabezpečil najefektívnejší prístup, pokiaľ ide o náklady. Z tohto hľadiska sa nenavrhujú žiadne zmeny.

4.9. Polyaromatické uhľovodíky

Určité polycyklické aromatické uhľovodíky sú karcinogénne. Polycyklické aromatické uhľovodíky na nachádzajú v splodinách vozidiel a smernica stanovuje ich najvyšší obsah v nafte na úrovni 11 %. Počas diskusií zainteresovaných strán požadovalo Združenie európskych výrobcov automobilov zníženie obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov v nafte, zatiaľ čo EUROPIA (Európske združenie pre ropný priemysel) tvrdí, že ďalšie znižovanie obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov nie je potrebné, pretože to má zanedbateľný účinok na emisie polycyklických aromatických uhľovodíkov.

Odhliadnuc od toho ropný priemysel preukázal, že zníženie na 8 % je možné dosiahnuť bez ďalších nákladov súbežne so znížením obsahu síry na 10 ppm. Z tohto hľadiska sa navrhuje zníženie limitu na 8 %.

4.10. Nafta na použitie iné ako v cestnej doprave

Necestné pohyblivé strojné zariadenia spotrebujú približne 9 % motorovej nafty. Vo svojom predchádzajúcom preskúmaní smernice 98/70/ES Komisia poznamenala, že by bolo potrebné upraviť obsah síry v palivách pre necestné stroje, aby sa umožnilo dosiahnutie prísnejších emisných noriem.

Smernicou 2004/26/ES sa stanovili limity emisií na homologizáciu necestných pohyblivých strojných zariadení. Zdokonalené zariadenia na reguláciu emisií, ktoré boli nevyhnutné na splnenie požiadaviek vyžadujú palivo vyššej kvality. Návrh uvedenej smernice počítal s potrebou paliva s 10 až 50 ppm síry. Výrobcovia strojov uprednostňujú 10 ppm síry, čím sa zjednodušuje splnenie limitov emisií a zlepšenie spoľahlivosti.

Vnútrozemské vodné trasy nemajú natoľko prísne limity emisií, no vnútrozemské riečne prepravné spoločnosti vyžadujú palivo s nižším obsahom síry. Smernica počítala s využitím 1000 ppm paliva, hoci príslušné referenčné palivo obsahuje 300 ppm síry.

Analýza sa končí záverom, že primerané palivo pre pozemné zariadenia by malo obsahovať 10 ppm síry, zatiaľ čo palivo pre vnútrozemské vodné trasy by malo obsahovať 300 ppm. Smernica 1999/32/ES (ktorá sa týka zníženia obsahu síry v určitých kvapalných palivách) sa odvoláva na palivo pre vnútrozemské vodné trasy a túto smernicu je v dôsledku tejto zmeny potrebné zmeniť a doplniť. V prípade dohody o prísnejších limitoch emisií z motorov by bolo potrebné ďalšie zníženie a to sa navrhuje na rok 2011.

4.11. Detergenty

V dôsledku bežnej prevádzky sa v motoroch môžu tvoriť usadeniny. Na vyriešenie tohto problému na využívajú palivové detergenty. Detergenty neovplyvňujú priamo škodlivé emisie, môžu znížiť alebo zabrániť možnému nárastu emisií, ktorý spôsobujú usadeniny, ktoré sú známe tým, že majú vplyv na škodlivé emisie, jazdné vlastnosti a spotrebu paliva.

Výrobcovia automobilov musia v čoraz väčšej miere zabezpečiť, aby spĺňalo vozidlo požiadavky na emisie počas celej doby životnosti. Z tohto hľadiska je pre nich čoraz dôležitejšie zamedzovanie vzniku usadenín v motore. V súčasnosti je možné pridávať do paliva detergenty, avšak nie je to povinné. Dodávatelia paliva si uplatňujú značné nároky na vyspelejšie palivá, ktoré obsahujú prepracované zmesi detergentov a výrobcovia automobilov z toho dôvodu požadujú ich záväzné využívanie.

V súčasnosti neexistuje žiadna rýchla, prístupná a účinná skúška na vyhodnotenie detergentonosti paliva a z toho dôvodu to nie je možné posudzovať odberom vzorky paliva. Jediný účinný prístup by spočíval v určení primeraných hodnôt miery úpravy paliva, monitorovaní pridávania detergentu a tým nepriamom zabezpečení primeraného využitia.

Problémy, ktoré sa naznačili v hlavných rysoch poukazujú na procesy a postupy, ktoré sú najvhodnejšími prostriedkami určenia detergentov s cieľom lepšej právnej úpravy. Ďalšia práca môže viesť k spôsobu určenia noriem skutočnej výkonnosti detergentov. Z hľadiska požiadaviek na zlepšenie hospodárnosti vozidla by bolo možné propagovanie využitia detergentov navrhovaným mechanizmom monitorovania skleníkových plynov počas životného cyklu.

4.12. Kovové prísady

V pohonných hmotách sa používa množstvo kovových prísad, napríklad na zlepšenie spaľovania alebo zvýšenie oktánového čísla. Zdravotné účinky emisií z palív, ktoré obsahujú prísady a dopad prísad na motory a zariadenia na reguláciu emisií vyvolali obavy. Napriek týmto obavám sa nezdá, že by bolo možné s určitosťou tvrdiť, že kovové prísady spôsobujú poškodenie. Na zlepšenie porozumenia sa považovalo za žiaduce vytvoriť skúšobný protokol na zistenie ich účinku.

Na všeobecný zákaz kovových prísad ani na zákaz špecifického výrobku sa nezískali žiadne presvedčivé dôkazy. Komisia bude pokračovať vo vývoji skúšobného protokolu. Súčasne bude potrebné, aby príslušné podniky poskytli svojim zákazníkom informácie, ktoré by im mali umožniť vyhnutie sa akýmkoľvek nežiaducim dopadom.

4.13. Hustota nafty

Najvyššia hustota nafty sa stanovila z dôvodu súvislosti so škodlivými emisiami. Zvýšenie spôsobuje riziko zvýšených emisií. Metylester mastných kyselín je hustejší ako tento limit a poukázalo sa na skutočnosť, že sa obmedzuje využitie limitu. Analýza preukázala, že obmedzenie je zanedbateľné a je pravdepodobné, že sa vyrovná zavedením nafty s nižšou hustotou, konkrétne nafty vyrobenej z biomasy. Nezdá sa, že by v tejto oblasti bola potrebná zmena a žiadna zmena ani nebola navrhnutá.

4.14. Obsah okysličovadiel v benzíne

Smernicou sa stavuje najvyšší prípustný podiel okysličovadiel, ktoré je možné použiť v benzíne. Tým sa obmedzujú emisie automobilov a zabezpečuje súlad s existujúcim vozovým parkom.

Hlavným problémom je nezlučiteľnosť etanolu s niektorými palivovými systémami vozidiel. Vzhľadom na to, že by mohlo nastať poškodenie niektorých automobilov, vyšší obsah etanolu je prípustný len ako samostatná zmes pre kompatibilné vozidlá.

S vyšším obsahom etanolu a okysličovadiel sú spojené aj ekologické riziká. Vyšší obsah okysličovadiel môže viesť k vyššiemu objemu emisií NOx, predovšetkým zo starších vozidiel. Zvýšený obsah etanolu predstavuje riziko vyšších emisií POZ (prchavých organických zlúčenín) z dôvodu zníženej účinnosti systémov proti odparovaniu z vozidla. Zvýšenie obsahu etanolu nad súčasnú úroveň zvyšuje aj únik POZ. Zmes s vyšším obsahom etanolu musí mať nižší tlak výparov ako bežný benzín, z dôvodu jej nelineárnych vlastností po zmiešaní s benzínom, ktorý obsahuje nižší obsah etanolu.

Na umožnenie rozšírenia využívania biopaliva je žiaduci vyšší prípustný obsah okysličovadiel a z toho dôvodu sa zvolil prístup, ktorý znižuje ekologické riziká. Zmes s 10 % etanolu sa navrhuje ako zreteľne označená zmes.

4.15. Maximálny tlak benzínových výparov

Pridanie etanolu do benzínu zvyšuje jeho tlak výparov. Bolo navrhnuté zvýšenie najvyššieho prípustného tlaku pre zmesi benzínu, ktoré obsahujú etanol, ktorý by spôsobil zvýšenie emisií POZ. Modelovanie situácie preukázalo, že zvýšenie o 10 kPa by zvýšilo emisie POZ celkove približne o 1%, zatiaľ čo cieľom Spoločenstva je 50 % zníženie do roku 2020. Celková úroveň účinku je neurčitá.

Zavedenie takejto výnimky pre etanolové zmesi je nežiaduce a problém je možné riešiť odstránením iných ľahkých zložiek z benzínu, ako napríklad butánu. Stanovenie osobitného pravidla pre jednu časť priemyslu biopalív by nebolo technologicky neutrálne. Vzhľadom na skutočnosť, že dodávatelia etanolu si nekonkurujú s dodávateľmi éteru (napríklad ETBE) ani iných biopalív by sa v skutočnosti uprednostňoval jeden spôsob výroby pred inými.

Nenavrhuje sa žiadna zmena limitu a preukázalo sa, že výnimka tlaku výparov, ktorá sa poskytuje pre podmienky drsnej zimy, zabezpečuje právnu istotu.

4.16. Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu palív

Technologický pokrok, náklady na energiu a obavy týkajúce sa bezpečnosti dodávok energie viedli k značnému pokroku v oblasti netradičných spôsobov dodávky paliva pre cestnú dopravu. Z niektorých procesov vyplývajú vyššie emisie skleníkových plynov, zatiaľ čo z iných procesov vyplývajú nižšie emisie. Okrem toho je možná výroba syntetických palív z množstva východiskových surovín, ktoré majú značne odlišné emisie skleníkových plynov. Tomuto problému sa venovala obmedzená pozornosť, napriek tomu, že sa pripúšťa v stratégii biopalív.

Na riešenie tohto problému by sa pre dodávateľov paliva zaviedla požiadavka monitorovania a oznamovania emisií skleníkových plynov počas životného cyklu paliva, ktoré dodávajú. Komisia rozpracuje podrobnosti o monitorovaní. Bolo by potrebné následné povinné zníženie týchto emisií, čím by sa podporila realizácia politiky biopalív.

5. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Ukazovateľ dosahovania cieľov smernice 98/70/ES je v súlade s parametrami paliva. Systém monitorovania kvality paliva je opodstatnený a piata správa za rok 2005 bude zverejnená na konci roka 2006. Komisia predkladá výročné správy Rade a Parlamentu. Všetky údaje sú prístupné na internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/environment/air/fuel_quality_monitoring.htm. V dôsledku navrhovaných zmien bude potrebné zavedenie oznamovania a monitorovania emisií skleníkových plynov z paliva pre cestnú dopravu.

[1] Oznámenie Komisie Rade a Parlamentu; Tematická stratégia o znečistení ovzdušia - KOM(2005) 446, 21.9.2005.