52007SC0015

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 16.1.2007

SEK(2007)15

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE S prievodný dokument

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU O CIEĽOCH OBSIAHNUTÝCH V ČLÁNKU 7 ODS. 2 PÍSM. b) SMERNICE 2000/53/ES O VOZIDLÁCH PO DOBE ŽIVOTNOSTI

Zhrnutie hodnotenia vplyvu [KOM(2007)5 v konečnom znení] [SEK(2007)14]

Úvod

Na prelome storočia sa recyklovalo približne 75% vozidiel po dobe životnosti a zvyšky sa vyvážali najmä na skládku.

Zámerom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti[1] (smernica o VDŽ) je okrem iného zvýšiť recykláciu a spätné získavanie týchto zvyškov. Prvé ciele dosiahnuť 85-percentné spätné získavanie a 80-percentnú recykláciu sú stanovené na rok 2006, ale informácie týkajúce sa ich dosiahnutia sú obmedzené a potvrdia sa až v správach členských štátov o ich implementácii, ktoré sa majú predložiť do júna 2008. Článok 7 smernice o VDŽ obsahuje aj súbor cieľov v oblasti recyklácie a spätného získania, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2015, t. j. 95-percentné spätné získavanie a 85-percentná recyklácia („ciele na rok 2015“).

Smernica stanovuje, že Komisia by mala posúdiť potrebu úpravy cieľov na rok 2015 z hľadiska vývoja materiálového zloženia vozidiel a iných dôležitých environmentálnych hľadísk spojených s vozidlami a predložiť svoje závery v správe určenej Európskemu parlamentu a Rade. Tento dokument je zhrnutím hodnotenia dosahu rôznych cieľov v oblasti spracovania od roku 2015. Bol vypracovaný v súlade s usmerneniami Komisie (SEK 791/2).

Súčasná situácia a prax

Smernica stanovuje, že vozidlá po dobe životnosti sa po zhromaždení dekontaminujú a čiastočne demontujú na účely recyklácie. Potom sa drvia spolu s odpadom z elektrických a elektronických zariadení (WEEE). 75% výstupu z drvičov je kovová frakcia, ktorá sa recykluje, zatiaľ čo 25% predstavujú zvyšky z drvičov, ktoré sa v súčasnosti vyvážajú najmä na skládku, pričom možnosť ich spaľovania je obmedzená. V nedávnom období sa vďaka rozvoju spôsobov spracovania odpadu spätne získava stále väčšie množstvo zvyškov.

Ciele na rok 2015 stanovené smernicou o VDŽ zahŕňajú 5-percentné zvýšenie recyklácie a 10-percentné zvýšenie spätného získavania vozidiel po dobe životnosti v porovnaní s úrovňami v roku 2006, čím sa zníži aj množstvo zvyškov vyvážaných na skládku (najmä plastov) o viac ako polovicu.

Keďže priemerná životnosť vozidla je 12 - 15 rokov, vozidlá, ktoré sa približne v roku 2015 stanú odpadom, sa pohybujú na cestách od roku 2002. Ich charakteristiky, medzi ktoré patrí hmotnosť a materiálové zloženie, sú teda známe. To je jeden z dôvodov, prečo ciele na rok 2015 stanovené v smernici o VDŽ neovplyvnia konštrukciu áut. Tieto vozidlá budú predstavovať viac ako 14 miliónov ton odpadu ročne od roku 2015 (dnes 10 miliónov ton), pričom väčšina tohto odpadu bude hodnotná druhotná surovina[2].

Množstvo zvyškov z drvenia VDŽ sa v roku 2015 zvýši na približne 3,5 milióna ton za rok. Ak by súčasná prax pokračovala, toto množstvo by väčšinou smerovalo na skládky, čím by vznikli značné environmentálne problémy a viedlo by to k hospodárskej strate hospodárstva EÚ približne 2,5 milióna ton spracovateľného odpadu za rok, ktorý by mohol nahradiť dovozy energie a surovín. Recyklácia a spätné získavanie tejto frakcie by preto prispeli k zníženiu environmentálnych dosahov použitia zdrojov.

Zameranie hodnotenia dosahu

Toto hodnotenie dosahu sa zaoberá dosahmi týchto súborov cieľov, ako keby boli stanovené teraz na rok 2015:

Možnosť výberu politiky | Príklad |

Recyklácia | Spätné získavanie |

Žiadna zmena politiky (východisková hodnota) | 85% | 95% |

Znížený cieľ recyklácie | 80% | 95% |

Znížený cieľ spätného získavania | 85% | 90%* |

Kombinácia zníženia cieľov recyklácie a spätného získavania | 80%* | 85%* |

* príklad možného cieľa

V tomto hodnotení sa zohľadňuje, že postupy, trhy a používaná technológia sa do roku 2015 zmenia a že výber možností ovplyvní tieto zmeny. Postupy a podmienky v roku 2006 sú východiskovými bodmi pre predpovede, zatiaľ čo stanovenie cieľov na rok 2015 si skôr vyžaduje posúdenie situácie vo svete v roku 2015 ako v súčasnosti.

Keďže technologický vývoj závisí od cieľov stanovených dnes, hlavným dosahom politiky je jej vplyv na technologický pokrok v oblasti spracovania odpadov do roku 2015 a po roku 2015. Práve táto úroveň technológie bude jedným z hlavných činiteľov výnosov a nákladov na dosiahnutie cieľov. Predpovedanie budúcnosti je preto nutné, ale prináša neistotu. V správe o hodnotení dosahu sa uvedená neistota opisuje zvážením vysokých aj nízkych inovačných reakcií na politické ciele.

Hlavná zmena súčasného spôsobu spracovania VDŽ by mala vyplynúť z rozvoja nových technológií nasledujúcich po drvení, ktoré sa používajú na oddelenie frakcií materiálov od zvyškov z drvičov, ktoré sa potom môžu ďalej spracovať. To by viedlo k odkloneniu určitých materiálov od skládok a ich nasmerovaniu k spätnému získavaniu a recyklácii.

Nedávno boli vyvinuté moderné separačné technológie používané po drvení, ktorými sa oddeľujú materiály obsiahnuté vo zvyškoch po drvení. Hlavným problémom v hospodárení s VDŽ je to, že tieto technológie sa v súčasnosti komerčne nerozvíjajú a nerozširujú na trhu, na ktorom sa vyskytujú určité prekážky spomaľujúce toto šírenie.

Hlavné závery z hodnotenia dosahu

Technologický rozvoj

Niekoľko nedostatkov na súčasnom trhu, ku ktorým prispela aj pokračujúca neistota pokiaľ ide o budúce ciele v oblasti VDŽ, bráni rozvoju a šíreniu moderných technológií používaných po drvení v EÚ. Zachovanie súčasných cieľov na rok 2015 môže prispieť k zmierneniu týchto nedostatkov trhu vytvorením trhov pre tieto technológie, a teda pomôcť pri šírení existujúcich a rozvíjaných postupov. Takto by sa zvýšila účinnosť zdrojov podporou recyklácie väčšieho množstva plastov z VDŽ a odpadu z WEEE, výroby sekundárneho materiálu lepšej kvality a ich zabezpečením za nižšie ceny, ako materiály, ktoré nahrádzajú. Dokonca aj pri nízkom technologickom rozvoji ponúkajú najlepšie technológie, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, hospodárske výhody v porovnaní so súčasnými postupmi. Je pravdepodobné, že tieto výhody sa v budúcnosti výrazne zvýšia, pretože náklady na nové technológie majú typický klesajúci trend.

Tempo technologického rozvoja bude závisieť od úrovní cieľov. Na splnenie cieľov na rok 2015 je k dispozícii sedem rokov na obchodné využitie a ďalší výskum a vývoj a dva roky na komerčné zavedenie technológií.

Stimulovanie výskumu a vývoja v oblasti spracovania zvyškov po drvení môže z EÚ urobiť svetového lídra na technologickom trhu s veľkým potenciálom a posilniť jej postavenie vývozcu technológií.

Environmentálne dosahy cieľov na rok 2015

Rozdiely v environmentálnych dosahoch spracovania VDŽ závisia od toho, ako sa spracúvajú plasty z automobilov, keďže environmentálne dosahy recyklácie a spätného získavania sa líšia. Na určenie dosahov cieľov je preto nutné posúdiť rôzne spôsoby spracovania. Recyklácia plastov je pre životné prostredie prínosom iba vtedy, ak sú dosahy triedenia nasledujúceho po drvení a procesu recyklácie na životné prostredie menšie ako dosahy, ktoré vzniknú výrobou plastov zo suroviny. Relatívne environmentálne dosahy spätného získania plastov závisia od použitej metódy spätného získavania, druhu plastu a nahradzovaných zdrojov. Environmentálna výkonnosť v prípade všetkých frakcií plastu obsiahnutých vo VDŽ sa v závislosti od použitých surovín (peliet) líši. Na odhad dosahov sa použil polypropylén (príklad nárazníka z PP/EPDM), keďže je pravdepodobné, že bude najviac recyklovaný a má environmentálne dosahy, ktoré sú v širokej miere charakteristické pre iné polyméry.

Hlavné environmentálne prínosy budú pochádzať z recyklácie oddelenej frakcie plastov, ktorá predstavuje 2% až 7% VDŽ podľa hmotnosti. Množstvo recyklovaných plastov závisí od zvolených cieľov: čím vyššie ciele, tým je pravdepodobnejšie, že sa bude recyklovať viac plastov a že sa dosiahnu vyššie prínosy pre životné prostredie. V prípade EÚ by to predstavovalo odhadovanú úsporu do 980 000 ton emisií ekvivalentných CO2 ročne. Zvýšená recyklácia plastov by viedla aj k zníženiu fotochemickej oxidácie, okysľovaniu ovzdušia, eutrofizácie vody a vytvárania odpadu. Zvýšeným spätným získavaním by sa mohli súčasne znížiť emisie CO2 o viac ako 200 000 ton ekvivalentných CO2 za rok, najmä nahradením iných palív plastmi. 85% úroveň recyklácie zlepšuje aj recykláciu všetkých kovov s jasnými environmentálnymi a hospodárskymi prínosmi.

Cieľ dosiahnuť 80-percentnú recykláciu sa môže splniť bez využívania nových technológií pri určitej snahe o zvýšenie miery odmontovania kusov plastov, skla alebo pneumatík, ako ukázali skúsenosti v členských štátoch. Nižší cieľ recyklácie umožňuje vyššiu mieru spätného získavania a spaľovania namiesto recyklácie, čím sa ovplyvňujú prínosy pre životné prostredie. Zníženie cieľa z hodnoty 85% by okrem toho výrazne bránilo rozvoju nových ekologicky efektívnych technológií, odstránilo by stimuly technologického rozvoja a zvýšilo by riziká spoločností, ktoré plánujú akékoľvek investície do výskumu a vývoja.

Stanovenie cieľa spätného získavania na zníženej úrovni (napríklad 90%) so zachovaním cieľa 85-percentnej recyklácie by prispelo k zvýšenou vyvážania plastov na skládku a zníženiu úspor skleníkových plynov. Podobne, ak by sa ciele nahradili zákazom vyvážania na skládku, výrazne by sa znížili hospodárske a environmentálne prínosy dosiahnuté zvýšenou recykláciou. Zachovanie cieľov dosiahnuť 85-percentnú recykláciu a 95-percentné spätné získavanie prinášajú vyššie čisté environmentálne prínosy ako akákoľvek iná možnosť.

Hospodárske dosahy cieľov na rok 2015

Náklady a výnosy rôznych cieľov závisia od stavu technologického rozvoja v roku 2015. Odhadované hospodárske dosahy rôznych možností musia byť preto opísané ako rozpätia. V prípade scenára, ktorý ráta s vysokou inováciou, sa môže čistá pridaná hodnota zo spracovania VDŽ pohybovať v rozmedzí 120 až 90 eur. Celková maximálna hodnota procesu spracovania VDŽ by sa pre odhadovaný počet VDŽ vzniknutý v roku 2015 blížila k 1,6 miliardy eur ročne. Bez technologického pokroku by to bolo 55 až 80 eur na VDŽ.

V prípade cieľa dosiahnuť 80-percentnú recykláciu, ktorý závisí od scenára technologického rozvoja, by sa v reťazci spracovania VDŽ zaznamenala strata čistej hodnoty do 1,1 miliardy eur ročne.

Cieľ dosiahnuť 95-percentné spätné získanie by ovplyvnil hospodárske náklady iba vtedy, ak by ceny za vyvážanie na skládku boli nízke. Pri vysokých cenách za vyvážanie na skládku, na ktoré poukazujú súčasné trendy, by zníženie cieľa v oblasti spätného získania nemalo žiadny hospodársky význam. Spracovanie VDŽ na základe cieľov dosiahnuť 85-percentnú recykláciu a 95-percentné spätné získavanie vytvára celkove veľmi veľké čisté hospodárske prínosy.

Ďalšie dosahy

Je pravdepodobné, že v rámci každého súboru cieľov zostane administratívne bremeno požiadaviek na poskytovanie informácií nezmenené, keďže požiadavky na informácie týkajúce sa cieľov na úrovni roka 2006 by boli veľmi podobné ako požiadavky na rôzne ciele na rok 2015.

Nie je pravdepodobné, že zmeny cieľov vyvolajú akékoľvek významné sociálne dosahy.

Dosahy alternatívnych možností navrhnutých zainteresovanými stranami

Zainteresované strany navrhli zvážiť nahradenie cieľov zákazom vyvážania na skládku alebo aspoň odstránenie podcieľa v prípade recyklácie.

Akýmkoľvek súborom cieľov, ktoré sú nižšie ako súčasné ciele na rok 2015, by sa však znížil potenciál environmentálnych a hospodárskych prínosov. Zákaz vyvážania na skládku a ciele týkajúce sa zníženia miery vyvážania na skládku majú podobný účinok ako ciele spätného získavania v presmerovaní tokov odpadov zo skládok. Musia sa však vnímať v takom vzťahu, v akom by sa možnosť odpadového hospodárstva mohla pravdepodobne následne použiť na dosiahnutie väčšieho environmentálneho prínosu.

Dotknuté zainteresované strany

Zainteresovanými stranami, ktoré sú priamo dotknuté rozdielom v možnostiach, sú priemysel odpadového hospodárstva v EÚ, dodávatelia technológií v oblasti spracovania odpadov a potenciálne spotrebitelia. Zdá sa, že dosahy na automobilový priemysel sú menej významné, najmä preto, že konštrukcia vozidiel ostáva nezmenená. Vyššie ciele budú mať väčší dosah na členské štáty, v ktorých sa vytvára väčšina odpadu z VDŽ.

Závery

So súčasnými cieľmi na rok 2015 by sa ciele smernice o VDŽ splnili, vrátane zníženého zneškodňovania odpadu z VDŽ, zlepšenej environmentálnej výkonnosti spracovania VDŽ a zvýšenej inovácie technológií v oblasti odpadového hospodárstva. Potenciálne zníženie hociktorého z cieľov by viedlo k zvýšeniu hospodárskych aj environmentálnych nákladov.

Hoci všetky odhady budúcich dosahov počas obdobia 9 rokov obsahujú neistotu a vyžadujú si predpoklady, Komisia dospela k záveru, že ciele dosiahnuť 85-percentné opätovné využitie/recykláciu a 95-percenté opätovné využitie/spätné získavanie sú v súčasnosti optimálne z hľadiska environmentálnej aj hospodárskej výkonnosti a mali by zostať stabilnými, aby sa zaručila bezpečnosť investícií do nákladovo efektívnejších a environmentálne účinnejších technológií v oblasti spracovania odpadov.

[1] Smernica 2000/53/ES, Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34.

[2] Priemerná hmotnosť vozidiel, na ktoré sa vzťahuje smernica o VDŽ sa zvyšuje a údaje sa od momentálnej hmotnosti odlišujú. Priemerná hmotnosť VDŽ v roku 2015, ktorá sa použila v správe bola 1 025 kg. Vážený priemer hmotnosti automobilov od všetkých súčasných výrobcov však predstavuje vyššiu hmotnosť VDŽ 1280 kg na rok 2019. Pokiaľ sa použije táto vyššia hmotnosť, smer a dosah je rovnaký, ale objem je vyšší. Rozdiel spôsobený hmotnosťou je podrobne opísaný v hodnotení dosahu a v jeho prílohách.