52007DC0823

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 19.12.2007

KOM(2007) 823 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o akcii Spoločenstva, pokiaľ ide o lov veľrýb

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o akcii Spoločenstva, pokiaľ ide o lov veľrýb

Úvod

Extenzívny lov veľrýb a zhoršenie životného prostredia vážne zdecimovali populácie mnohých veľrýb. Dôsledkom nekonečných diskusií medzi štátmi, ktoré sú za lov veľrýb a tými, ktoré sú proti nemu, je oslabovanie medzinárodného úsilia o záchranu a riadenie populácií veľrýb vyvíjaného Medzinárodnou veľrybárskou komisiou (International Whaling Commission – IWC). Európskej únii sa zatiaľ nepodarilo využiť svoju politickú váhu v rámci IWC najmä z dôvodu neexistencie koordinovanej a dohodnutej pozície Spoločenstva.

Týmto oznámením má Komisia, po zhodnotení súčasnej situácie v súvislosti s ochranou veľrýb v rámci EÚ a v medzinárodnom rozsahu, v úmysle zdôrazniť, že EÚ musí jednať v medzinárodnej veľrybárskej politike ako jednotný významný subjekt. EÚ by sa mala riadiť cieľom zabezpečiť vytvorenie účinného medzinárodného regulačného rámca na ochranu veľrýb a jeho riadne presadzovanie.

MEDZINÁRODNÁ VEľRYBÁRSKA KOMISIA

Kontext

1. Veľryby, ako aj delfíny a sviňuchy, patria do radu Cetacea. Existuje 13 druhov „veľkých veľrýb“, ako sú vráskavec obrovský, vráskavec myšok, vráskavec dlhoplutvý, veľryba grónska, vorvaň tuponosý, vráskavec minke atď., a ďalších 68 druhov menších veľrýb a delfínov. Rôzne druhy veľrýb, najmä veľké, sa začali loviť už v stredoveku v Európe a severných oceánoch a neskôr aj v Amerikách a ďalších oblastiach sveta, vrátane antarktickej oblasti. Zatiaľ čo mäso veľrýb sa v niektorých oblastiach sveta používalo ako potravina, z veľrýb sa získavali ďalšie dôležité produkty ako kostice a najmä olej a tuk, ktoré sa používali ako palivo a do olejových strojov. Lov veľrýb dosahoval svoj vrchol v 50. a 60. rokoch 20. storočia, keď sa ročne ulovilo niekoľko desiatok tisíc veľrýb ročne. V dôsledku tohto extenzívneho lovu veľrýb sa do polovice minulého storočia mnohé populácie vážne zdecimovali. Okrem toho znamená zhoršovanie životného prostredia, vrátane klimatickej zmeny a vedľajších úlovkov v rámci rybárstva, ďalšie ohrozovanie veľrýb.

2. Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC) je medzinárodnou organizáciou kompetentnou v oblasti ochrany a riadenia populácie veľrýb. Bola zriadená Medzinárodným dohovorom o regulácii lovu veľrýb (ďalej len „dohovor“) podpísaným vo Washingtone D.C. 2. decembra 1946. S ohľadom na vtedajší rastúci a rozvíjajúci sa veľrybársky priemysel bolo účelom dohovoru „ ustanoviť účinnú ochranu populácie veľrýb a umožniť tak riadny rozvoj veľrybárskeho priemyslu “.

3. Členstvo v IWC je umožnené len vládam, ktoré dodržiavajú tento dohovor. V posledných rokoch sa počet strán dohovoru značne zvýšil, až dosiahol 77, z ktorých 20[1] je členským štátom EÚ. Európska komisia neustále podnecuje tie členské štáty, ktoré ešte nie sú stranami dohovoru, aby k nemu pristúpili.

4. Európske spoločenstvo má status pozorovateľa. Komisia prijala v roku 1992 návrh na rokovanie o pristúpení Spoločenstva k tomuto dohovoru[2]. Rada však zatiaľ ohľadom tohto návrhu nepodnikla žiadne kroky.

5. IWC má podľa potreby priebežne preskúmavať a revidovať opatrenia stanovené v pláne aktivít v prílohe k dohovoru, ktorým sa riadi lov veľrýb na celom svete. Hoci je plán aktivít prílohou k dohovoru, je vymedzený ako neoddeliteľná súčasť tohto dohovoru, a preto je pre zúčastnené strany záväzný. V praxi to znamená, že zatiaľ čo sa v dohovore ustanovuje všeobecný regulačný rámec, v pláne aktivít sa ustanovujú podrobné predpisy na lov veľrýb s ohľadom na ochranu a využívanie zdrojov veľrýb. Opatreniami v pláne aktivít sa okrem iného ustanovuje úplná ochrana určitých druhov veľrýb, vymedzujú sa určité oblasti za chránené územia pre veľryby, obmedzuje sa počet a rozmery veľrýb, ktoré sa môžu uloviť, určujú sa obdobia lovu, koordinuje sa vedecký výskum (vrátane environmentálnych otázok) a zber údajov. Zmeny a doplnenia plánu aktivít si vyžadujú trojštvrtinovú väčšinu strán a pre všetky strany, ktoré proti nim nevzniesli námietky, nadobúdajú účinnosť do 90 dní. Na tomto základe sa plán aktivít zmenil a doplnil na zasadaní IWC v roku 1982 doplnením nového odseku, ktorým sa zavádza moratórium na komerčný lov veľrýb.

6. IWC zasadá raz ročne. Zasadania v rokoch 2006 a 2007 sa konali v štáte Svätý Krištof a Nevis a v Anchorage na Aljaške, v uvedenom poradí.

7. Na žiadosť konferencie OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v roku 1972 v Stockholme, prijala IWC v roku 1982 moratórium na komerčný lov veľrýb, ktorý je v platnosti od roku 1985. Pri prijímaní tohto opatrenia zohľadnila IWC neistotu vo vedeckých informáciách o populáciách veľrýb a ťažkosti pri získavaní požadovaných údajov[3].

8. Jednou z hlavných závažných otázok pravidelne prejednávaných v posledných rokoch na zasadaniach IWC je, či sa populácie veľrýb obnovili dostatočne na to, aby sa moratórium na komerčný lov veľrýb mohlo zrušiť riadeným spôsobom.

9. Pri otvorení diskusií o budúcom riadení komerčného lovu veľrýb v rámci IWC sa uznala potreba vypracovať nové ciele a postupy riadenia po vstupe moratória do platnosti. Začala sa preto práca na vytvorení Revidovaného postupu riadenia (Revised Management Procedure – RMP). Týmto Revidovaným postupom riadenia by sa obmedzenia úlovkov stanovovali na základe vedeckých údajov o populáciách veľrýb. Hoci sa postup prijal v roku 1994, vzhľadom na očakávané pokračovanie práce na revidovanej schéme riadenia (Revised Management Scheme – RMS) sa však doteraz neuplatňuje. Úlohou RMS by bolo zabezpečovanie dodržiavania predpisov IWC. V tejto súvislosti by to zahŕňalo celú škálu kontrolných opatrní. Vznesené boli otázky týkajúce sa prítomnosti medzinárodných pozorovateľov na plavidlách, overovania s cieľom bojovať proti nezákonnému nehlásenému lovu veľrýb, opatrení na zabezpečovanie dodržiavania predpisov, rozdelenia nákladov na kontrolné opatrenia, možností zrušenia moratória za určitých podmienok (napr. obmedzením úlovkov len na výhradné hospodárske zóny), zohľadňovania dobrých podmienok zvierat a medzinárodnej kontroly lovu veľrýb na vedecké účely. Hoci bola doterajšia značná práca na RMS ťažká a rozporuplná, nepriniesla však zatiaľ žiadne konkrétne výsledky. Na plenárnom zasadaní IWC v roku 2006 sa po prvýkrát uznalo, že rokovania o RMS sa definitívne zablokovali. Z dlhodobého hľadiska však budúcnosť IWC vo veľkej miere závisí od nájdenia riešenia na otázky prejednávané v kontexte RMS.

Výnimky z moratória

10. Moratórium na komerčný lov veľrýb sa netýka lovu pôvodným obyvateľstvom, ktorý je podľa súčasného režimu IWC povolený Dánsku (len pre Grónsko, a to len druhy vráskavec myšok a vráskavec minke), Ruskej federácii (len pre Sibír, a to len druh vráskavec sivý), Svätému Vincentovi a Grenadínam (vráskavec dlhoplutvý) a USA (len pre Aljašku, a to len druh veľryba grónska a príležitostne pre Washington, a to druh vráskavec sivý). IWC od začiatku uznávala, že existenčný lov veľrýb pôvodným obyvateľstvom (aboriginal subsistence whaling – ASW) je odlišnej povahy ako komerčný lov veľrýb. Je zodpovednosťou vlád jednotlivých štátov, aby poskytli Medzinárodnej veľrybárskej komisii dôkazy o kultúrnych a existenčných potrebách svojich obyvateľov. Medzinárodná veľrybárska komisia stanovuje obmedzenia úlovkov v prípade populácií, ktoré sú predmetom existenčného lovu veľrýb pôvodným obyvateľstvom, na obdobie piatich rokov na základe vedeckých odporúčaní.

11. Dohodou sa umožňuje stranám vznášať námietky[4] voči záväzným rozhodnutiam ako je napr. moratórium. Nórsko a Island nie sú viazaní moratóriom, pretože vzniesli námietku/výhradu a pokračujú v love veľrýb podľa vlastného uváženia

12. Dohodou sa stranám takisto umožňuje vykonávať lov veľrýb bez zvláštneho povolenia od IWC na základe zvláštneho povolenia udeleného vnútroštátnymi orgánmi na tzv. „účely vedeckého výskumu“. Právo vydávať uvedené zvláštne povolenia je zakotvené v článku VIII dohovoru z roku 1946[5]. V súlade s dohovorom musia strany podávať návrhy na preskúmanie, o vydaní alebo nevydaní povolenia však s konečnou platnosťou rozhodne každá strana sama. Toto právo je nadradené všetkým ostatným predpisom komisie, vrátane moratória a chránených území. Niektoré zistenia nasvedčujú tomu, že nie všetky zabité veľryby sú v niektorých krajinách využívané len na vedecké účely. Zdá sa, že Japonsko (a Island do určitej miery) vykonáva „vedecké“ programy, väčšinou v Antarktíde, a mäso veľrýb potom uvádza na vnútroštátne trhy.

Vzhľadom na veľký rozsah všetkých týchto výnimiek nemá moratórium v podstate žiadny vplyv na veľrybársku politiku Japonska, Nórska a Islandu.

Súčasný vývoj – komerčný lov veľrýb

13. Napriek moratóriu na „komerčný lov veľrýb“ pokračuje lov veľrýb na základe uvedených výnimiek v značnom rozsahu. Od obdobia vstúpenia moratória na komerčný lov veľrýb v rokoch 1985/1986 do platnosti bolo na základe rôznych výnimiek zabitých vyše 29 000 veľrýb a ročné úlovky sa zvýšili. Celkový výlov uvedených štyroch krajín, na ktoré sa vzťahuje výnimka o existenčnom love veľrýb pôvodným obyvateľstvom, je nižší[6]. V období rokov 1985 až 2005 bol celkový výlov na základe tejto výnimky podľa informácií zverejnených IWC približne 6 788 veľrýb.

Odhaduje sa, že Nórsko v období rokov 2005/2006 chytilo 639 veľrýb druhu vráskavec minke a v súčasnosti zvažuje podstatné zvýšenie lovu počas nasledujúcich rokov. Japonsko od roku 1987 vydáva povolenia na vedecké účely každoročne. V roku 2007 sa povolenia vzťahovali na asi 850 antarktických vráskavcov minke ( Balaenoptera acutorostrata ), 10 vráskavcov myšok, 220 vráskavcov minke ( Balaenoptera bonaerensis ), 50 vráskavcov Brydeových, 100 vráskavcov sejvalov a 10 vorvaňov tuponosých. Island obnovil lov veľrýb na vedecké účely v roku 2003 a komerčný lov veľrýb v roku 2006[7]. Od začatia islandského vedeckého programu v roku 2003 bolo ulovených celkom 161 vráskavcov minke ( Balaenoptera bonaerensis ). Okrem toho v roku 2006 Island oznámil, že na komerčné účely uloví 9 vráskavcov myšok[8] a 30 vráskavcov minke ( Balaenoptera bonaerensis).

14. Dvojitý mandát IWC spočívajúci v riadení lovu veľrýb, ako aj v ich ochrane, viedol k extrémne polarizovanej opozícii, ktorá sa v priebehu rokov vytvorila medzi štátmi, ktoré sú „za lov veľrýb“ a „proti lovu veľrýb“. Táto patová situácia ohrozuje medzinárodnú spoluprácu a bráni pokroku v účinnej ochrane všetkých druhov veľrýb. Štáty, ktoré sú za lov veľrýb, sa aktívne presadzujú za pristúpenie podporujúcich krajín na dosiahnutie nevyhnutnej väčšiny, ktorá by umožnila zrušiť moratórium na komerčný lov veľrýb. Na výročnom zasadaní IWC v roku 2006 v štáte Svätý Krištof a Nevis dosiahli tieto krajiny nepatrnú väčšinu, ktorá viedla k prijatiu vyhlásenia na podporu „udržateľného využívania veľrýb“, čo je termín všeobecne používaný na ničivé využívanie alebo komerčný lov veľrýb. Toto vyhlásenia bolo znepokojivé a podnietilo Komisiu, aby predložila túto záležitosť Rade na prerokovanie[9] a zároveň všetky členské štáty vyzvala na pristúpenie k IWC.

15. Okrem toho navrhuje Japonsko už niekoľko rokov rozhodnutia umožňujúce lov niektorých druhov veľrýb v malom rozsahu pri pobreží[10]. Tieto návrhy, ktorých cieľom je zmeniť a doplniť záväzný plán aktivít, zatiaľ nezískali požadovanú podporu[11]. Taká zmena a doplnenie by sa rovnala čiastočnému obnoveniu komerčného lovu veľrýb[12] a opäť by sa ňou otvorili rokovania o kvótach.

OCHRANA VEľRÝB V RÁMCI PRÁVNYCH PREDPISOV SPOLOčENSTVA

16. Podľa článku 174 ods. 1 Zmluvy o ES je jedným z cieľov politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia podpora opatrení na medzinárodnej úrovni pri riešení regionálnych alebo celosvetových environmentálnych problémov. To zahŕňa ochranu druhov ako veľrýb na celosvetovej úrovni.

17. Európske spoločenstvo sa preto zaviazalo ochraňovať veľryby a iné veľrybotvaré cicavce a prijalo právne predpisy, ktorými zabezpečuje vysoký stupeň ochrany v prvom rade v rámci environmentálnej politiky Spoločenstva..

18. V prílohe IV k smernici o biotopoch[13] sa nachádza zoznam všetkých druhov veľrybotvarých cicavcov. Všetky druhy veľrýb sú vo vodách Spoločenstva prísne chránené pred každým spôsobom úmyselného rušenia, odchytu alebo zabíjania. Uvedenou smernicou sa zakazuje aj držanie, preprava a predaj alebo výmena exemplárov odchytených vo voľnej prírode. Toto právne nariadenie neumožňuje obnovenie komerčného rybolovu veľrýb žiadnej populácie, ktorá sa úplne alebo čiastočne vyskytuje vo vodách Spoločenstva. Vzhľadom k migračnému charakteru populácií veľrýb je jasné, že naplnenie cieľov smernice o biotopoch je možné dosiahnuť v plnej miere len vtedy, ak sa zavedie porovnateľný medzinárodný regulačný rámec.

19. Nariadením vykonávajúcim ustanovenia Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES) v Európskom spoločenstve sa zakazuje dovoz veľrybotvarých cicavcov do Spoločenstva na primárne komerčné účely[14]. Námorná stratégia ES[15] a navrhovaná smernica o námornej stratégii[16], od ktorých sa očakáva posilnenie ochrany veľrýb v Spoločenstve tým, že prispejú k celkovému úsiliu o dobrý environmentálny stav našich oceánov a morí, ďalej posilnia tento vysoký stupeň ochrany.

Konečným cieľom politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia vo vzťahu k veľrybám je dosiahnuť ich najprísnejšiu ochranu. Uvedené environmentálne právne predpisy zabezpečujú najvyššiu úroveň ochrany prostredníctvom dôslednej harmonizácie pravidiel.

Okrem toho má Spoločenstvo v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva exkluzívne kompetencie na ochranu biologických zdrojov mora[17]. Na veľrybotvaré cicavce ako „živé zvieratá“ sa vzťahuje príloha I k Zmluve o ES a vzťahujú sa na ne jej články 33 a 38[18]. Okrem toho sa v nariadení Rady o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[19] uvádza, že pôsobnosť spoločnej politiky v oblasti rybolovu sa rozširuje na ochranu, hospodárenie a využívanie živých vodných zdrojov. Na tomto základe uzavrelo Spoločenstvo dohody o rybolove týkajúce sa čiastočne alebo výlučne morských cicavcov[20]. Podobne sú veľrybotvaré cicavce predmetom sekundárnych právnych predpisov prijatých v rámci CFP zameraných na vykonávanie medzinárodných záväzkov prijatých v súvislosti s dohodami o rybolove a riešenie ochrany veľrýb na šírom mori[21].

20. Požiadavky na ochranu životného prostredia sú zahrnuté do definície a vykonávania CFP na základe článku 6 Zmluvy o ES. Dobrým príkladom tohto prístupu je nariadenie č. 1967/2006 o opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori. Pokiaľ ide o veľrybotvaré cicavce, týmto nariadením sa rozširuje na šíre Stredozemné more prísna ochrana, ktorú vo vodách Spoločenstva[22] už umožňuje smernica o biotopoch.

21. Cieľom uvedených legislatívnych opatrení prijatých Európskym spoločenstvom je zaistiť najvyšší stupeň ochrany veľrýb. Nebudú však úspešné, ak ich Spoločenstvo nepodporí súdržnou medzinárodnou akciou zameranou na zabezpečenie takisto účinného medzinárodného regulačného rámca na ochranu veľrýb.

22. Keďže v súčasnosti neexistuje strategický prístup, a dokonca ani spoločný názor na lov veľrýb, musí EÚ využiť svoju politickú a hospodársku silu, aby mohla čeliť vplyvu popredných veľrybárskych krajín na veľrybárske a rybolovné politiky iných krajín, najmä v africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (AKT). Stanovisko Spoločenstva by napríklad umožnilo zaradiť otázku lovu veľrýb do programu pravidelných zasadaní na mnohostrannej úrovni (napr. všeobecného systému preferencií (GSP), v rámci dohody z Cotonou) alebo na dvojstrannej úrovni (napr. prostredníctvom delegácií Komisie).

23. Podobne by EÚ mohla vo väčšej miere spolupracovať s Nórskom a Islandom, dvomi susednými štátmi, ktoré pokračujú v love veľrýb v blízkosti vôd Spoločenstva[23], aby sa pokúsila ovplyvniť ich politiku týkajúcu sa veľrýb. Táto situácia, ak sa nezmení, pravdepodobne ovplyvní stav populácií veľrýb chránených podľa smernice o ochrane biotopov. Akcia Spoločenstva by mohla takisto prispieť k posunutiu ochrany atlantických populácií veľrýb viac do centra diskusií v IWC. To by mohlo doplniť dlhodobé a zásadné diskusie o južnej pologuli (japonský výskumný program v Antarktíde, navrhované chránené územia v južnom Atlantiku atď.).

24. Aby bolo možné tieto otázky riešiť čo najúčinnejšie, potrebné je stanovisko EÚ. Jeho neexistencia na dôležitom environmentálnom fóre zaoberajúcom sa otázkami, na ktoré sa vzťahuje právomoc Spoločenstva, ako je IWC, je anomáliou, ktorú je potrebné riešiť.

25. Nedávno prijatou námornou politikou Únie[24] sa uznáva, že integrovaný prístup k európskym námorným záležitostiam sa musí odrážať v kontaktoch EÚ s medzinárodnými subjektmi. Aby sa teda mohla riešiť námorná otázka, vrátane otázky veľrýb, čo najúčinnejšie, Komisia sa bude usilovať o podporu koordinácie európskych záujmov a súdržnosť európskeho postoja na kľúčových medzinárodných fórach.

26. V súlade so zásadou jednoty pri vonkajšom zastupovaní Spoločenstva je dôležité, aby sa členské štáty v rámci diskusií v Rade pri príprave na najbližšie zasadania IWC dohodli na postoji EÚ. Vzhľadom k obmedzeniam vyplývajúcim zo skutočnosti, že Spoločenstvo má len štatút pozorovateľa, a v súlade so zásadou lojálnej spolupráce uvedenej v článku 10 Zmluvy o ES, tento postoj vyjadria členské štáty tak, že budú v IWC jednať spoločne v záujme Spoločenstva[25]. Takisto je nevyhnutné, aby zostávajúcich 7 členských štátov, ktoré ešte nie sú stranami IWC, urýchlilo svoj prístupový proces. Tým by sa skonsolidovala na zasadaní IWC v roku 2007 znovu získaná nevýrazná väčšina, ktorá je proti lovu veľrýb.

ZÁVER

27. Zákaz komerčného lovu veľrýb vydaný IWC s cieľom zabezpečiť obnovenie populácií veľrýb je v súlade s cieľmi politík Spoločenstva. Zatiaľ čo je ochrana nedeliteľnou súčasťou v rámci systému Spoločenstva, na medzinárodnej úrovni to však tak nie je.

28. V dôsledku výhrad a námietok nie je možné zákaz účinne uplatňovať a pretože nie sú k dispozícii vhodné právne predpisy na vedecký lov veľrýb, ktorý prebieha mimo akéhokoľvek príslušného medzinárodného regulačného rámca pre riadenie, dochádza k oslabovaniu účelu moratória na komerčný lov veľrýb[26].

29. Akékoľvek dlhodobé riešenie v záujme lepšej regulácie lovu veľrýb by sa v zásade malo týkať bez výnimky všetkých veľrybárskych činností, ktoré v súčasnosti prebiehajú pod rôznymi právnymi hlavičkami dohovoru, či už ide o komerčný lov veľrýb, lov na vedecké účely, lov vykonávaný na základe námietky (Nórsko) alebo výhrady (Island), alebo o existenčný lov veľrýb pôvodným obyvateľstvom. Potrebné je sa takisto zaoberať otázkami, ako je režim dôsledného dodržovania, sledovania a oznamovania atď.

30. Spoločným dlhodobým cieľom Spoločenstva by tak malo byť zabezpečenie účinného medzinárodného regulačného rámca pre dôslednú ochranu veľrýb. Z tohto hľadiska by Spoločenstvo malo podporovať posilňovanie spolupráce v rámci IWC a jej účinnosti. Malo by, okrem iného, na základe neoceniteľných odborných poznatkov z členských štátov zhodnotiť prácu, ktorá sa doteraz vykonala pri príprave RMP a RMS, ako aj minulé návrhy na preklenutie nezhôd medzi stranami dohovoru s ohľadom na pozitívnu úlohu, ktorú by mohlo zohrať pri riešení patovej situácie v IWC.

31. Len spoločným postupom a podielom na príprave stanoviska Spoločenstva, majú členské štáty EÚ nádej, že sa im podarí zabezpečiť vývoj a presadzovanie vhodného a dôsledného medzinárodného regulačného rámca na ochranu veľrýb. S týmto cieľom predkladá Komisia Rade návrh príslušného rozhodnutia.

[1] Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Spojené Kráľovstvo.

[2] Oznámenie Komisie Rade o zachovaní veľrýb v rámci IWC [KOM(92) 316]. Jeho príloha zahŕňa návrh rozhodnutia, ktorým sa Komisia oprávňuje viesť v mene Spoločenstva rokovania o protokole, ktorým sa mení a dopĺňa dohovor, s cieľom umožniť účasť ES.

[3] Znenie plánu aktivít je toto: Odsek 10 písm. e) „Odhliadnuc od iných ustanovení odstavca 10 sú kvóty na zabíjanie kitovcov na komerčné účely zo všetkých populácií, počnúc sezónou 1986 v pobrežných oblastiach a 1985/86 na voľnom mori rovné nule. Toto ustanovenie podlieha preskúmaniu na základe najlepších vedeckých posudkov a najneskôr v roku 1990 komisia uskutoční komplexné posúdenie účinkov tohto rozhodnutia na populácie kitovcov a zváži úpravu tohto ustanovenia a stanovenie iných limitov.“

[4] Námietkové konanie (dohoda článok V ods. 3) sa ostro kritizovalo, keďže zanecháva IWC „bezzubé“, ale bez neho by dohovor pravdepodobne nebol býval nikdy podpísaný. Okrem toho, bez takéhoto práva by mohla hociktorá vláda odstúpiť od dohovoru, a tým nebyť viazaná žiadnym z jeho predpisov.

[5] Článok VIII, ods. 1 – 3:1. „Bez ohľadu na ktorékoľvek ustanovenie tohto dohovoru môže ktorákoľvek zmluvná vláda udeliť ktorémukoľvek svojmu občanovi zvláštne povolenie oprávňujúce tohto občana zabíjať, odchytávať a spracúvať kitovce pre účely vedeckého výskumu s výhradou obmedzenia týkajúceho sa počtu kitovcov a iných podmienok, ktoré uzná táto zmluvná vláda za vhodné, a zabíjanie, odchytávanie a spracovanie kitovcov v súlade s ustanoveniami tohto článku bude vyňaté z pôsobnosti tohto dohovoru. Každá zmluvná vláda oznámi okamžite komisii udelenie všetkých takýchto oprávnení. Každá zmluvná vláda môže kedykoľvek zrušiť udelenie tohto zvláštneho povolenia. 2. Kitovce odchytené na základe vyššie uvedených zvláštnych povolení sa musia, pokiaľ je to možné, spracovať a s výťažkom spracovania je potrebné nakladať v súlade s pokynmi vydanými vládou, ktorá dané povolenie udelila. 3. Každá zmluvná vláda predkladá orgánu určenému komisiou podľa možnosti, avšak maximálne v ročných intervaloch, vedecké informácie, ktoré získala v súvislosti s kitovcami a ich lovom vrátane výsledkov výskumu uskutočneného na základe ustanovení odseku 1 tohto článku a na základe ustanovení článku IV.“

[6] Kvóty na obdobie rokov 2008 – 2012 sa uvádzajú v správe predsedníctva z 59. zasadania IWC na adrese: http://www.iwcoffice.org

[7] Island vystúpil z IWC v roku 1992 s vyhlásením, že moratórium už nie je potrebné, v roku 2002 sa však do IWC vrátil s výhradou moratória. Vo svojom vyhlásení o zotrvaní v IWC Island uviedol, že do roku 2006 neobnoví komerčný lov veľrýb.

[8] Vráskavec myšok sa uvádza na červenej listine ohrozených druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN).

[9] Diskusia na zasadaní Rady pre životné prostredie 20. februára 2007 a vo Výbore stálych predstaviteľov (Coreper) 28. marca a 2. mája 2007.

[10] Pozri napr. súhrnnú správu IWC za roky 2006 a 2007.

[11] Zmeny a doplnenia plánu aktivít si vyžadujú trojštvrtinovú väčšinu strán (článok III, ods. 2 dohovoru).

[12] Ako často zdôrazňujú iné strany napr. Austrália (súhrnná správa z roku 2006) a Spojené kráľovstvo (v ústnej intervencii v roku 2007).

[13] Smernica 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, Ú. v. ES L 206, 22.7.1992. s. 7.

[14] Nariadenie 338/97/EHS o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi, Ú. v. ES L 61, 3.3.1997. s. 1. Okrem toho nariadením Rady (EHS) č. 348/81 o spoločných pravidlách pre dovoz veľrýb alebo výrobkov z veľrýb sa umožňuje dovoz iba uvedených výrobkov, ak nie sú použité na obchodné účely.

[15] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Tematická stratégia o ochrane a zachovaní morského prostredia, KOM(2005) 504, v konečnom znení.

[16] Návrh smernice Európskeho Parlamentu a Rady o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky, KOM(2005) 505, v konečnom znení.

[17] Pozri napr. prípady C-141/78 [1979] ECR 2923, odsek 6 a C-804/79, [1981] ECR 1045, odsek 17.

[18] Pozri článok 32 ods. 3 Zmluvy o ES.

[19] Nariadenie Rady 2371/2002/ES, Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

[20] Pozri napr. rozhodnutie Rady 2005/938/ES o schválení v mene Európskeho spoločenstva Dohody o medzinárodnom programe na záchranu delfínov, Ú. v. EÚ L 348, 30.12.2005, s. 26.

[21] Pozri nariadenie Rady (ES) č. 973/2001, ktorým sa ustanovujú niektoré technické opatrenia na zachovanie stavov niektorých druhov migrujúcich rýb na veľké vzdialenosti, Ú. v. ES L 137, 19.5.2001, s. 1 a nariadenie Rady (ES) č. 1936/2001 ustanovujúce kontrolné opatrenia uplatniteľné v rybolove na určité zásoby silno sťahovavých rýb, Ú. v. ES L 263, 3.10.2001, s. 1.

[22] Ú. v. EÚ L 36, 8.2.2007, s. 6. Pozri recitál 9 a článok 3 ods. 1 o chránených druhoch v spojitosti s článkom 1 ods. 1 v rozsahu (ktorý sa rozšíril na šíre Stredozemné more, mimo oblasť pôsobnosti smernice o ochrane biotopov).

[23] Nórsko a Island vytvorili regionálnu organizáciu pre riadenie cicavcov (Severoatlantickú komisiu pre morské cicavce – North Atlantic Marine Mammal Commission). Smernica o ochrane biotopov nie je súčasťou prílohy o životnom prostredí Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

[24] KOM(2007) 575

[25] Spojené prípady 3, 4 a 6/76 Kramer, odseky 42 a 45, stanovisko Súdneho dvora z 19. marca 1993, 2/91, ods. 37, prípad C-266/03, Komisia v. Luxembursko, ods. 57 a 58 a prípad C-433/03, Komisia v. Nemecko, ods. 63 a 64.

[26] Ako zdôraznilo niekoľko strán, podmienenosť návrhu Japonska predloženého na zasadaní IWC v roku 2007, podľa ktorého by Japonsko úmerne znížilo svoj súčasný výlov veľrýb na „vedecké účely“, ak by sa prijala ním navrhovaná zmena lovu veľrýb v malom rozsahu pri pobreží, potvrdzuje súvislosť medzi všetkými veľrybárskymi činnosťami. Pokiaľ ide o skutočný vedecký výskum, iné krajiny trvajú na využívaní neletálnych metód.