52007DC0644

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 23.10.2007

KOM(2007) 644 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o úlohe Eurojustu a Európskej justičnej siete v rámci boja proti organizovanému zločinu a terorizmu v Európskej únii

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o úlohe Eurojustu a Európskej justičnej siete v rámci boja proti organizovanému zločinu a terorizmu v Európskej únii

Eurojust zriadený na základe pozitívnych výsledkov Pro-Eurojustu rozhodnutím z 28. februára 2002[1] (ďalej len rozhodnutie) preukázal svoju efektívnosť skutočným posilnením fungovania justičnej spolupráce medzi 27 členskými štátmi a dosiahol významné operačné výsledky.

Európska rada vyzvala v Haagskom programe[2]Komisiu, aby uvažovala o rozvoji Eurojustu. Subjekty zapojené do justičnej spolupráce sa preto v septembri 2006 stretli vo Viedni[3]. Do diskusie sa zapojila[4]aj Európska justičná sieť[5]a svoj príspevok predložil i Eurojust. Vo svojich záveroch z 13. júna[6], Rada opäť vyzvala Komisiu, aby predložila oznámenie o úlohe Eurojustu a Európskej justičnej siete.

1. Čiastočne úspešná transpozícia rozhodnutia

Okrem transpozície rozhodnutia[7] by Komisia chcela upozorniť aj na pozitívne výsledky fungovania Eurojustu. V roku 2006 bolo zaevidovaných 771 operačných prípadov. Ide o 31 % zvýšenie v porovnaní s rokom 2005[8]. Prípady sa riešia kvalitne a rýchlo. Rozvoj Eurojustu však musí sprevádzať objasnenie a posilnenie právomocí národných členov a zvýšenie právomocí kolégia. Aby sa dosiahol tento cieľ, je možné, že dôjde k zmene a doplneniu rozhodnutia.

Možné zlepšenia

2. Rozšírené právomoci národných členov

Zlepšovanie spolupráce je o to ťažšie, že medzi právomocami národných členov neexistuje žiadny súlad. Dôležitosť Eurojustu si vyžaduje prijatie vnútroštátnych ustanovení, ktoré presne vymedzia právomoci národných členov a kolégia. Správne rozhodnutie, ktorým sa vymenuje národný člen a ktoré vymedzí jeho status a zhrnie jeho právomoci, nestačí na to, aby získal autoritu v rámci vnútroštátnych justičných orgánov alebo na európskej úrovni.

Národní členovia môžu len zriedka jednať so svojimi vnútroštátnymi orgánmi z pozície autority. Iba niektoré členské štáty dovoľujú svojim národným členom, aby nariadili začatie vyšetrovania[9]. Väčšina národných členov môže navrhnúť vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu, ale len niektorí členovia môžu jednať o vytvorení takéhoto tímu a len máloktorí jeho vytvorenie nariadiť[10]. Viac ako polovica národných členov má justičné právomoci vo svojej krajine pôvodu[11]. Práva spojené s touto právomocou sa takmer nevyužívajú[12] z dôvodu osobitnej povahy činností vzájomnej pomoci v medzinárodných trestných veciach a nedostatočnej prítomnosti na vnútroštátnom území.

Žiadosti o informácie predložené justičnými orgánmi členských štátov sa môžu týkať výlučne žiadostí o vzájomnú justičnú pomoc týkajúce sa vyšetrovaní a súdnych konaní, ktoré práve prebiehajú v ich krajine. Eurojust nie je pri poskytovaní informácií dostatočne proaktívny. Prístup k informáciám má zásadný význam. Spustenie projektov E-POC I a II, ktoré sú financované v rámci programu AGIS, umožnilo vytvorenie zabezpečenej siete pre internú komunikáciu. Projekt E-POC III, ktorý je v skúšobnej fáze[13], umožní bezpečnú výmenu informácií. Prístup k informáciám v SIS II umožní národným členom lepšie plniť ich poslanie. Každý členský štát bude musieť vyvinúť justičné nástroje, ktoré národným členom umožnia prístup k vnútroštátnym záznamom o zadržaných osobách, vnútroštátnemu registru trestov a záznamom o DNA[14].

V článku 9 ods. 4 a článku 13 rozhodnutia, ako aj v článku 2 rozhodnutia o terorizme[15] sa vyžaduje, aby národným členom boli sprístupnené informácie členských štátov ihneď ako sú získané. Nie všetky členské štáty však dodržiavajú tieto povinnosti v plnom rozsahu. Rada nedávno[16] vyzvala vnútroštátne justičné orgány, aby rýchlejšie informovali Eurojust, pokiaľ ide o zložité a dôležité prípady[17]. Niektoré členské štáty požadujú, aby bolo ich národné zastúpenie informované o medzinárodných prípadoch, čo mu umožňuje vyvinúť iniciatívy a nachádzať súvislosti medzi prípadmi prostredníctvom využitia databázy Eurojustu. Tento postup by sa mal podporiť zmenou a doplnením rozhodnutia.

Návrhy

Trvanie funkčného obdobia národných členov sa pohybuje od jedného roka až po dobu neurčitú. Väčšina národných členov je vymenovaná na tri roky s možnosťou jedného predĺženia[18]. Trvanie funkčného obdobia národných členov v Eurojuste by sa malo zosúladiť. Malo by trvať najmenej tri roky, aby sa zaručila jeho stabilnejšia organizácia a možnosť odvolania by mala byť zrušená. Článok 9 ods. 1 sa musí v tomto zmysle zmeniť a doplniť.

Takisto by bolo vhodné, aby bol národný člen pridelený k Eurojustu natrvalo a aby mal k dispozícii aspoň jedného asistenta (alebo viac asistentov), ktorý(-í) by ho mohol(-i) nahradiť a tak zabezpečiť stálu a plnú účasť na práci kolégia. Posilnenie vnútroštátnych kancelárií má zásadný význam, pretože je podmienkou operačnej schopnosti Eurojustu. Článok 2 ods. 2 sa musí v tomto zmysle spresniť. Navyše, Komisia podporuje Eurojust a členské štáty, pokiaľ ide o využívanie služieb vnútroštátnych odborníkov. Článok 30 ods. 2 to už stanovuje.

Takisto sa zdá, že je potrebné definovať spoločný základ minimálnych právomocí. Úlohou národných členov nie je nahradiť útvary ministerstiev alebo vnútroštátnych justičných orgánov, ktoré každodenne vybavujú žiadosti o vzájomnú pomoc v medzinárodných trestných veciach. Poslaním národných členov je pôsobiť na operačnej, justičnej a technickej úrovni a využívať svoje praktické skúsenosti na zlepšenie efektívnosti vzájomnej pomoci a iných foriem spolupráce. Komisia preto nabáda členské štáty, aby rozvíjali svoje postupy týmto smerom.

Možnosti, o ktorých by sa dalo uvažovať:

Spoločne s vnútroštátnymi justičnými orgánmi by mal mať národný člen možnosť:

- v prípade potreby alebo v naliehavom prípade prijať a postúpiť žiadosti vnútroštátnych justičných orgánov a dbať na ich riadne vykonanie.

Tieto úlohy sú stanovené v článku 6 písm. a) bode v) a článku 6 písm. g). Mal by sa doplniť iba „dohľad nad vykonaním žiadostí“.

- v prípade ťažkostí s vykonaním, požiadať prostredníctvom národného člena príslušný justičný orgán o dodatočné vykonanie, navrhnúť dodatočné vyšetrovania alebo zisťovania.

Bolo by vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti článku 6 písm. a) bodu i), ktoré už umožňujú národnému členovi požiadať svoje vlastné zodpovedné orgány o začatie vyšetrovania.

- navrhnúť prokurátorovi alebo sudcovi osobitné vyšetrovacie opatrenia týkajúce sa konkrétnych skutočností.

Bolo by vhodné, aby sa táto možnosť stanovila v článku 6.

- byť vopred informovaný o rozhodnutí o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu.

Vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu je stanovené v článku 6 písm. a) bode iv). Systematické informovanie Eurojustu pred tým, ako sa vytvorí spoločný vyšetrovací tím, by mu umožnilo požiadať vnútroštátne orgány o jeho zapojenie do tímov, ktoré by mohli byť pre nich zaujímavé, čím by sa predišlo problémom, ktoré by sa mohli objaviť neskôr.

- ak je to potrebné a ak sú do prípadu zapojené ďalšie dva členské štáty, byť informovaný o kontrolovanej dodávke, infiltrácii alebo utajenom vyšetrovaní a byť poverený ich kontrolou a dohľadom nad nimi.

- mať okamžité, včasné, kompletné a neustále informácie o všetkých trestných veciach, do ktorých sú zapojené aspoň tri štáty, ako aj o trestných veciach, do ktorých sú zapojené aspoň dva štáty, pokiaľ ide o veľmi vážne porušenia (terorizmus a obchodovanie s ľudskými bytosťami), ak je to potrebné na vykonávanie úloh Eurojustu.

Táto požiadavka bola vyjadrená v oznámení Komisie z roku 2000.

- postúpiť tieto informácie národnému členovi štátu, ktorý nebol informovaný, ale ktorého sa prípad skutkovo dotýka.

Táto úloha je zahrnutá v článku 13 ods. 2, ktorý by sa mal zmeniť a doplniť tak, aby zahŕňal štát, ktorý nebol informovaný, ale prípad sa ho skutkovo dotýka.

- získať od vnútroštátnych justičných orgánov všetky rozsudky týkajúce sa prania špinavých peňazí, organizovaného zločinu a obchodovania s ľudskými bytosťami a nie len rozsudky týkajúce sa terorizmu, pokiaľ ide o medzinárodné prípady a pokiaľ sú tieto rozsudky potrebné na vykonávanie úloh Eurojustu.

Toto poskytovanie informácií už patrí do rámca článku 6 písm. a) bodu v), ktorý je potrebné objasniť.

Pri všetkých týchto úlohách je dôležité, aby žiadosti o informácie zo strany národných členov neostali bez odpovede. Skutočnosť, že vyšetrovanie je tajné, neodôvodňuje odmietnutie poskytnúť informáciu národnému členovi príslušného štátu. Články 14 až 25 rozhodnutia zaručujú dostatočnú mieru ochrany osobných údajov.

Okrem toho Komisia v dlhšom časovom horizonte preskúma v rámci možností nového právneho základu, ako by bolo možné významne posilniť právomoci národných členov a najmä možnosti posilnenia ich úlohy v rámci:

- začatia trestného vyšetrovania, najmä pokiaľ ide o vyšetrovania týkajúce sa porušení, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie;

- vytvorenia a zapojenia sa do spoločného vyšetrovacieho tímu;

- prijatia osobitných vyšetrovacích opatrení.

- Právomoci kolégia

Kolégium má rovnaké právomoci ako národní členovia a okrem toho vykonáva niektoré osobitné úlohy.

Dôležitou fázou pri získavaní a prenose informácií je registrácia nových prípadov na žiadosť členských štátov do systému spracovania prípadov (Case Management System)[19]. Rozhodnutím prijať prípad kolégium dáva význam svojej politike v oblasti trestných vecí a smerovaniu, ktorým sa hodlá uberať.

Tak ako národný člen, kolégium má právomoc rozhodovať v sporoch o súdnej právomoci (článok 7 písm. a) bod ii)) a o súbežných európskych zatykačoch[20]. Je síce pravda, že dodnes navrhnuté rozhodnutia boli všetky prijaté, avšak rozhodnutia kolégia nie sú pre členské štáty právne záväzné.

Vysvetlením tohto slabého využívania článku 7 je buď, že členské štáty sa domnievali, že nie je potrebné, aby sa kolégium prípadom zaoberalo, alebo že členské štáty dokázali vyriešiť prípadné nezhody aj bez stanoviska kolégia. Členské štáty často nepoznajú skutočný rozsah prípadu, pretože údaje neboli zhrnuté na európskej úrovni, a to aj napriek tomu, že registrácia údajov v databáze Eurojustu je dnes možná a podporovaná.

Úloha kolégia pri vytváraní spoločných vyšetrovacích tímov je obmedzená vzhľadom na to, že členské štáty len málokedy zapájajú Eurojust do vytvárania a sledovania takýchto tímov. Dodnes bol Eurojust zapojený len do 3 z 18 spoločných vyšetrovacích tímov[21].

Slabé zapojenie kolégia do operačnej realizácie prípadov je spôsobené tým, že kolégium priamo neiniciuje prípady. Členské štáty sa na kolégium obracajú len v prípade sporu o vhodnom postupe. Keby mal však Eurojust k dispozícii širšie informácie, kolégium by mohlo vykonávať svoje úlohy tak ako sú stanovené v rozhodnutí, a to nielen v prípadoch žiadostí stanovených v článku 7, ale aj vo všetkých ostatných prípadoch, ktoré sa mu predložia.

Návrhy

Kolégium by malo mať takisto väčšie právomoci. Ak majú byť koordinačné alebo riadiace činnosti vzájomnej pomoci v trestných veciach spravované predovšetkým národným členom, kolégium by sa mohlo stať miestom pre riešenie sporov medzi členskými štátmi. Mala by sa posilniť úloha kolégia ako sprostredkovateľa s cieľom predchádzať sporom o právomoci medzi členskými štátmi a pomáhať pri ich riešení.

Okrem toho Komisia v dlhšom časovom horizonte preskúma podmienky a spôsoby v rámci možností nového právneho základu, v súlade s ktorými kolégium bude môcť:

- riešiť spory o právomoc medzi členskými štátmi, ako aj spory súvisiace s uplatňovaním nástrojov vzájomného uznávania;

- začínať vyšetrovania v členskom štáte a navrhovať trestné stíhanie na svojom území, ako aj zapájať sa do osobitných vyšetrovacích opatrení;

- začínať trestné vyšetrovanie na európskej úrovni, najmä pokiaľ pôjde o skutočnosti súvisiace s porušeniami, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie.

- Zmena organizácie Eurojustu

Článok 29 ods. 1 by sa mal zmeniť a doplniť tak, aby si vymenovanie správneho riaditeľa nevyžadovalo jednomyseľnosť kolégia, ako tomu bolo doteraz, ale len 2/3 väčšinu. Článok 29 ods. 1 by mal takisto stanoviť účasť jedného člena Komisie vo výberovej komisii.

3. Eurojust a ďalší aktéri zapojení do justičnej spolupráce v trestných veciach

Vzťahy Eurojustu s jeho partnermi sa musia vyjasniť a zjednodušiť.

4. Vzťahy s Európskou justičnou sieťou a styčnými sudcami

5. Európska justičná sieť

Európska justičná sieť zjednodušila vďaka svojej horizontálnej a flexibilnej štruktúre justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi. Ide o cenný nástroj. Veľmi užitočná je najmä internetová stránka o európskych justičných systémoch.

Rozdielna organizácia siete v členských štátoch, jazykové rozdiely, súdne ťažkosti spojené s medzinárodnou spoluprácou a časté prekrývanie sa právomocí s právomocami Eurojustu sú dôvodom na reorganizáciu Európskej justičnej siete.

Aby sa posilnila a zlepšila spolupráca medzi Eurojustom a Európskou justičnou sieťou, Komisia navrhuje vytvorenie nasledovnej štruktúry.

Vnútroštátny kontaktný bod stanovený jednotnou akciou by mal byť takisto národným spravodajcom národného člena Eurojustu vo svojej krajine ako sa uvádza v článku 12 rozhodnutia. Tento národný spravodajca pracujúci na území štátu by mal byť členom tímu národného člena Eurojustu. V spolupráci s vnútroštátnymi justičnými orgánmi by sa staral o riadenie rôznych kontaktných bodov rozmiestnených na území svojho štátu a bol by na tomto území kontaktnou osobou pre komunikačnú politiku Eurojustu. Takisto by pôsobil ako národný zástupca kontaktných bodov, pokiaľ by išlo o akúkoľvek komunikáciu so sekretariátom Európskej justičnej siete. Vnútroštátny kontaktný bod by mal byť zodpovedný za pomoc iným kontaktným bodom na území svojho štátu v prípade ťažkostí. Tento vnútroštátny kontaktný bod by mal byť hlavným kontaktom národného člena Eurojustu na jeho území bez toho, aby bolo dotknuté pravidlo o priamej komunikácii národného člena so svojimi justičnými orgánmi zodpovednými za konania, pretože to je hlavný faktor zabezpečenia efektívnosti. Táto štruktúra už v niektorých krajinách existuje a osvedčila sa aj jej efektívnosť. Komisia si preto želá, aby sa rozšírila.

Tento návrh si vyžaduje zmenu a doplnenie článku 26 ods. 2 a článku 12. Úlohou tohto vnútroštátneho koordinátora bude systematicky postupovať národnému členovi Eurojustu viacstranné prípady, o ktorých bude informovaný, a zložité dvojstranné prípady, ktoré neboli riadne a rýchlo vyriešené kontaktnými bodmi. Ako člen tímu národných členov, bude musieť postupovať všetky prípady patriace do právomoci Eurojustu v čo najkratšej lehote národnému členovi.

Komisia sa domnieva, že okrem sekretariátu Európskej justičnej siete by mali v Eurojuste sídliť aj sekretariáty operačných sietí justičnej povahy akou je napríklad sieť kontaktných bodov pre boj proti terorizmu, sieť CARIN a sieť týkajúca sa genocídy[22].

6. Styční sudcovia

K vymenovaniu styčných sudcov na účely zlepšenia dvojstrannej spolupráce pristúpili jednotlivé členské štáty rôzne. Tento nástroj spolupráce uznaný na základe jednotnej akcie z roku 1996[23] sa v členských štátoch využíva rôznym spôsobom[24]. Napriek tomu, že tento nástroj sa využíva len v niektorých štátoch[25], užitočne dopĺňa medzinárodnú justičnú spoluprácu. V budúcnosti bude môcť sám Eurojust vymenovať styčných sudcov v tretích krajinách s cieľom zjednodušiť spoluprácu medzi členskými štátmi a krajinou, v ktorej budú títo styční sudcovia vymenovaní. Títo sudcovia budú zastávať rovnaké funkcie ako styční sudcovia NO a US, ktorí v súčasnosti pôsobia v Eurojuste.

7. Posilnenie spolupráce s Europolom

Od podpísania dohody o spolupráci[26] Eurojust neprestal zlepšovať svoje vzťahy s Europolom. Je vhodné upriamiť pozornosť najmä na kvalitu vykonanej práce týchto dvoch partnerov pri organizovaní stretnutí odborníkov, pokiaľ ide o spoločné vyšetrovacie tímy[27]. Dňa 7. júna 2007 bolo podpísané memorandum o porozumení, ktorým sa zaviedla zabezpečená komunikačná sieť. Táto sieť umožní zvýšiť výmenu informácií medzi Eurojustom a Europolom.

Nadobudnutie platnosti Protokolu z 27. novembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa dohovor o Europole[28], dňa 18. apríla 2007 umožní lepší prístup k analytickým súborom Europolu (AWF) a lepšie zapojenie do týchto analýz.

Spolupráca Eurojustu s rôznymi vnútroštátnymi styčnými kanceláriami Europolu je zatiaľ nerovnomerná. Je potrebné systematicky posilňovať vzťahy s týmito kanceláriami a zlepšiť vzájomnú výmenu informácií.

Tento rozvoj spolupráce medzi Eurojustom a Europolom si nevyžaduje zmenu a doplnenie článku 26, pokiaľ pravidlá o ochrane údajov umožnia Eurojustu uspokojivú výmenu informácií.

8. Posilnenie spolupráce s Komisiou (OLAF)

Spolupráca medzi Eurojustom a úradom OLAF[29] sa konkretizovala podpísaním[30] memoranda o porozumení, ktoré by sa malo zmeniť a doplniť prijatím dohody o spolupráci. Oblasti pôsobnosti Eurojustu a úradu OLAF sa navzájom dopĺňajú[31]. Operačná ako aj strategická výmena informácií je potrebná na využitie možných synergií existujúcich medzi vyšetrovacou službou zameranou na podvody v Spoločenstve, ktorú predstavuje OLAF a službou justičnej spolupráce, ktorou je Eurojust. Komisia sa preto domnieva, že je potrebné zaviesť v rozhodnutí ustanovenia umožňujúce pravidelnú a včasnú výmenu informácií. Pri rozvoji užšej spolupráce by nemali chýbať zosúladené pravidlá o ochrane údajov.

Je potrebné pokračovať v určovaní kontaktných bodov a zavádzaní pravidelných stretnutí, ktorých cieľom je výmena informácií a vzdelávanie.

9. Posilnenie spolupráce s agentúrou Frontex

Ochrana vonkajších pozemných alebo námorných hraníc EÚ je témou, ktorá sa netýka len nelegálneho prisťahovalectva, ale aj organizovaného zločinu, akým je napríklad obchodovanie s drogami alebo s ľudskými bytosťami.

Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne právne prekážky, je potrebné podporiť podpis dohody o spolupráci medzi agentúrou Frontex a Eurojustom.

10. Spolupráca s tretími krajinami

Eurojust rozvinul kontakty s tretími krajinami s cieľom zjednodušiť a zintenzívniť spoluprácu medzi justičnými orgánmi.

Na základe článku 27 podpísal Eurojust dohody o spolupráci[32], ktoré umožňujú výmenu informácií a osobných údajov týkajúcich sa operačných spisov a účasť na koordinačných stretnutiach. Tieto dohody sa konkretizovali vyslaním styčných prokurátorov NO a US do Eurojustu. Rokovania o podpísaní dohôd o spolupráci s ďalšími krajinami prebiehajú[33]. V prípade, že nie je možné rokovať o dohodách o spolupráci, Eurojust sa snaží rozvinúť sieť kontaktných bodov, napríklad v Stredozemí[34] a so sieťou IBER-RED.

Záver

Zavedenie týchto opatrení prostredníctvom zmeny a doplnenia rozhodnutia umožní Eurojustu rozvinúť svoje možnosti spolupráce a následne upevniť svoje postavenie hlavného aktéra v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu v Európe.

Eurojust by sa mal stať silnejšou štruktúrou, uznávanou všetkými členskými štátmi, ktoré musia zosúladiť právomoci svojich členov a kolégia transpozíciou rozhodnutia v celom jeho rozsahu a posilnením právomocí, ktoré im boli udelené. Len takýmto spôsobom sa zabezpečí pokrok v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti a vo vytváraní skutočného priestoru spravodlivosti, slobody a bezpečnosti v Európe.

Transpozícia rozhodnutia o Eurojuste a status národného člena |

| BE | BG |CZ |DK |DE |EE |IE |EL |ES |FR |IT |CY |LV |LT |LU |HU |MT |NL |AT |PL |PT |RO |SI |SK |FI |SE |UK | |Zachované justičné a operačné právomoci vo svojej domovskej krajine |nie |áno |áno |nie |nie |áno |áno |nie |nie |nie |nie |áno |áno |áno |nie |nie |áno |nie |nie |áno |nie |áno |áno |áno |áno |áno |áno | |Právomoc požiadať o vzájomnú pomoc |nie |áno |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |áno |nie |nie |áno |nie |nie |nie |áno |nie |nie |áno |áno |áno |áno | |Nariadiť vyšetrovanie alebo trestné stíhanie |nie |áno |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |áno |nie |nie |áno |nie |nie |nie |áno |nie |áno |áno |áno |áno |nie | |Dohodnúť vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu |nie |nie |áno |nie |áno |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |áno |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |nie |áno |nie | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |

[1] Rozhodnutie zo 6.3.2002, Ú. v. L 63/1.

[2] 3.3.2005, Ú. v. C 53/1.

[3] Dokument 14123/06 z 19.10.2006, Eurojust 48, LIMITED.

[4] Vision Paper z 19.9.2006, dokument 6053/07 EJN 6.

[5] Jednotná akcia z 29.6.1998, Ú. v. ES L 191/4 , 7.7.1998.

[6] Závery Rady, dokument 9920/07 COPEN 73.

[7] Pozri tabuľky v prílohe.

[8] Výročné správy Eurojustu z roku 2004, 2005 a 2006.

[9] BG, LT, MT, PT, SI, SK, FI, SE.

[10] CZ, DE, MT, SE.

[11] BG, CZ, EE, IE, CY, LV, LT, MT, PL, RO, SI, SK, FI, SE, UK (pokiaľ ide o UK, len v naliehavých prípadoch, keď príslušný orgán nie je schopný konať).

[12] Informácie získané od Eurojustu 1. júna 2007.

[13] Medzi IT, FR, PL, RO a SI.

[14] Rezolúcia Rady z 9. júna 1997 o výmene výsledkov analýz DNA, Ú. v. ES 193/2, 24.6.1997.

[15] Rozhodnutie Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činov terorizmu, Ú. v. EÚ L 253/22, 29.9.2005.

[16] Závery Rady k 5. výročnej správe o činnosti Eurojustu.

[17] Bod 4 záverov.

[18] BG, CZ, DE, IE, EL, ES, FR, LT, HU, PT, RO.

[19] V roku 2004 Eurojust zaviedol v rámci programu AGIS (EPOC) systém automatického spracovávania údajov (CMS), ktorý sa vďaka tomuto programu neustále vyvíja. Momentálne sa pracuje na technických riešeniach na vytvorenie bezpečných spojení s členskými štátmi.

[20] Článok 16 ods. 2 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači, Ú. v. ES L 190, 18.7.2002.

[21] Údaje k 15. máju 2007. Tímy vytvorené v ES, FR, BE, NL, UK, DE, SK.

[22] Vytvorená rozhodnutím Rady z 13.6.2002, Ú. v. ES L 167, 26.6.2002.

[23] Jednotná akcia (96/277/SVV) z 22. apríla 1996, Ú. v. ES L 105, 27.4.1996.

[24] Napríklad Francúzsko má 11 styčných sudcov, zatiaľ čo niektoré členské štáty nemajú žiadneho.

[25] DE, EE, ES, FR, IT, NL, FI, UK.

[26] 9. júna 2004.

[27] Výročná správa Eurojustu z roku 2006, s. 17.

[28] Akt Rady z 27. novembra 2003, Ú. v. C2/1, 6.1.2004.

[29] Vytvorený rozhodnutím Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28.4.1999, Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20.

[30] Podpis 14.4.2003, neuverejnený.

[31] Ciele a úlohy úradu OLAF sú vymedzené nariadením Rady (ES) č. 1073/1999, Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1 a nariadením Rady (EURATOM) č. 1074/1999, Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 8.

[32] NO, IS, a US 15. júna 2007.

[33] Švajčiarsko, Chorvátsko, Rusko a Ukrajina 15. júna 2007.

[34] DZ, MA, TN, JO, EG.