52007DC0632

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 25.10.2007

KOM(2007) 632 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

Fond solidarity Európskej únie Výročná správa za rok 2006

SPRÁVA KOMISIE

Fond solidarity Európskej únie Výročná správa za rok 2006

OBSAH

1. Úvod 3

2. Nové žiadosti prijaté v roku 2006 3

3. Žiadosti prijaté v roku 2005 6

4. Osobitná otázka: Používanie výmenných kurzov mimo eurozóny 6

5. Financovanie 7

6. Monitorovanie 8

7. Ukončenie pomoci 8

8. Návrh na nové nariadenie o Fonde solidarity 9

9. Závery 10

Annex 1: European Union Solidarity Fund applications received or completed in 2006 12

Annex 2: Criteria to mobilise the EU Solidarity Fund 13

Annex 3: Determination of the amount of aid 14

Annex 4: Thresholds for major disasters applicable in 2006 15

1. ÚVOD

Fond solidarity Európskej únie bol zriadený 15. novembra 2002[1]. V článku 12 nariadenia o Fonde solidarity sa uvádza, že správa o činnosti fondu v predchádzajúcom roku sa predkladá Európskemu parlamentu a Rade. V tejto správe sú uvedené činnosti fondu v roku 2006, ktoré sa tak ako v predchádzajúcich správach týkajú troch oblastí: spracovania nových žiadostí prijatých v priebehu roka 2006, monitorovania prebiehajúcej realizácie grantov a vyhodnotenia správ o realizácii s cieľom pripraviť ich na uzavretie.

Okrem toho sa v správe opisuje pokrok dosiahnutý v návrhu nového nariadenia o Fonde solidarity, ktorý predložila Komisia 6. apríla 2005 na obdobie po uplynutí finančných vyhliadok na roky 2000 – 2006.

2. NOVÉ žIADOSTI PRIJATÉ V ROKU 2006

V roku 2006 Komisia dostala štyri nové žiadosti o pomoc z Fondu solidarity. V prílohe 1 je uvedený podrobný prehľad všetkých prípadov. Tie sa posudzovali z hľadiska kritérií stanovených v nariadení a na základe informácií, ktoré mohli poskytnúť žiadajúce štáty.

Spojené kráľovstvo

Dňa 17. februára 2006 predložilo Spojené kráľovstvo žiadosť o pomoc z Fondu solidarity v súvislosti s výbuchmi a požiarom v skladovacích priestoroch ropy v Buncefielde v Hertfordshire, ku ktorému došlo 11. decembra 2005. Výbuchy spôsobili škody na majetku, infraštruktúre a životnom prostredí a viedli k výpadkom podniku. Dvetisíc ľudí bolo dočasne evakuovaných zo svojich domovov. Celková priama škoda, ktorú táto katastrofa spôsobila, predstavovala 730 miliónov EUR. Postihnutá oblasť má 138 000 obyvateľov, z ktorých je podľa odhadu orgánov Spojeného kráľovstva postihnutých najviac 10 000.

V článku 2 ods. 1 nariadenia sa uvádza, že sa uplatňuje najmä na veľké prírodné katastrofy[2]. Hoci to nevylučuje oprávnenosť pomoci pri technologických katastrofách, tie sa môžu považovať za oprávnené len za výnimočných okolností[3].

Normálna prahová suma na mobilizáciu FS EÚ v Spojenom kráľovstve v roku 2006 bola 3,203 miliárd EUR (t. j. 3 miliardy EUR v cenách roku 2002). Keďže priama škoda výbuchu bola podstatne nižšia než normálny prah na mobilizáciu FS EÚ, Spojené kráľovstvo predložilo žiadosť podľa kritérií „výnimočnej regionálnej katastrofy“ uvedených v článku 2 ods. 2 nariadenia, v ktorom sa počíta s použitím FS EÚ pri splnení súboru veľmi osobitných podmienok[4]. V nariadení sa vyžaduje, aby Komisia tieto podmienky uplatňovala „s najväčšou prísnosťou“.

Posúdenie žiadosti naznačilo, že hoci výbuch spôsobil určitú závažnú škodu lokálne, žiadosť nespĺňa podmienky stanovené nariadením na mobilizáciu fondu. Škody boli podstatne nižšie ako normálny prah na mobilizáciu fondu (predstavovali menej než 23 % tohto prahu) a postihnutá bola len veľmi malá časť obyvateľstva regiónu. Vzhľadom na tieto okolnosti sa orgány Spojeného kráľovstva rozhodli žiadosť stiahnuť listom, ktorý Komisia dostala 22. marca 2006.

Grécko

Dňa 22. mája 2006 predložili grécke orgány žiadosť v súvislosti s povodňou z marca 2006 v oblasti rieky Evros na východnej hranici Grécka. Dodatočné informácie poskytli v júli a novembri 2006; preklad týchto informácií z gréckeho originálu spôsobil podstatné omeškanie posúdenia žiadosti. Za 13 mesiacov išlo o druhú žiadosť týkajúcu sa povodne v oblasti rieky Evros. Prvá žiadosť, predložená v roku 2005, sa považovala za neoprávnenú a bola zamietnutá[5].

Povodeň v roku 2006 spôsobila priamu škodu vo výške asi 372 miliónov EUR, takmer trikrát väčšiu ako škoda v predchádzajúcom roku, ale stále nižšiu ako normálny prah na mobilizáciu Fondu solidarity (1,004 miliardy EUR, t. j. 0,6 % hrubého národného dôchodku Grécka (HND)). Žiadosť sa preto skúmala podľa kritérií výnimočnej regionálnej katastrofy.

Zistilo sa, že priamo postihnutých je viac ako 70 % z asi 180 000 osôb tvoriacich populáciu zaplavenej oblasti. Najväčšia škoda bola spôsobená na sieťach a infraštruktúre v oblasti a paralyzovala hospodársku činnosť v regióne. Pozdĺž brehov rieky bolo zaplavených okolo 100 miliónov m² poľnohospodárskej pôdy a uhynulo odhadom 2 000 kusov dobytka. Záplavy úplne zničili poľnohospodársku produkciu a pomalé vysúšanie zaplavených oblastí znemožnilo akúkoľvek výsadbu nových plodín. Z dôvodu chýbajúcej poľnohospodárskej produkcie sa väčšina miestneho priemyslu nemohla zapojiť do žiadnej poľnohospodárskej, spracovateľskej alebo komerčnej činnosti v regióne, v ktorom je poľnohospodárstvo hlavným zamestnaním 90 % obyvateľstva. Rozsiahle poškodenie zavlažovacej a vodovodnej siete spôsobilo, že vo viacerých obciach bolo treba distribuovať balenú vodu. Očakávalo sa, že v dôsledku opravy vodovodných sietí, identifikácie alternatívnych vrtov nepostihnutých kontamináciou povodia a hľadania nových prameňov bude kritická situácia v širšej oblasti trvať dlhšie ako jeden rok. Zohľadnila sa aj skutočnosť, že negatívny účinok povodní považovaných za najhoršie za posledných 50 rokov na hospodársku činnosť sa vyskytol v oblasti, ktorá už vážne utrpela povodňami v roku 2005. Tento kumulatívny účinok vážne zasiahol pružnosť miestneho hospodárstva.

Začiatkom roka 2007 sa preto Komisia rozhodla navrhnúť mobilizáciu fondu a poskytnúť sumu 9,3 milióna EUR.

Maďarsko

Po povodňovej katastrofe, ktorá zasiahla Maďarsko v apríli a máji 2006, maďarské orgány predložili Komisii 9. júna žiadosť o pomoc z Fondu solidarity. Žiadosť bola predložená v angličtine, takže ju nebolo treba najprv preložiť, aby ju mohli posúdiť zložky Komisie. Dodatočné informácie, ktoré si Komisia vyžiadala a ktoré boli potrebné na ukončenie hodnotenia, boli prijaté 21. septembra. Povodeň bola kvalifikovaná ako veľká katastrofa v zmysle nariadenia, lebo priame škody asi 560 miliónov EUR prevýšili prah na mobilizáciu fondu (459,494 milióna EUR, čo predstavuje 0,6 % HND Maďarska).

Katastrofa postihla viac ako 1,5 milióna obyvateľov v ôsmich okresoch z 20 maďarských okresov pozdĺž povodí riek Dunaj a Tisa. Maďarské orgány hlásili závažné poškodenie infraštruktúr, najmä v sektore vôd/odpadových vôd (136 miliónov EUR), na ochranu proti povodniam (85 miliónov EUR), v sektore dopravy (93 miliónov EUR) ako aj v poľnohospodárstve (viac ako 61 miliónov EUR), ako aj poškodenie kultúrneho dedičstva a niekoľkých prírodných parkov.

Dňa 1. decembra 2006 sa Komisia rozhodla zmobilizovať Fond solidarity a navrhla poskytnúť finančnú pomoc vo výške 15 miliónov EUR. Príslušný doplňujúci návrh rozpočtu – na pokrytie maďarského aj gréckeho prípadu – bol predložený v roku 2007, ihneď po ukončení hodnotenia gréckej žiadosti.

Španielsko

Po lesných požiaroch, ktoré v auguste 2006 postihli Galíciu, predložili španielske orgány Komisii 6. októbra žiadosť o pomoc z Fondu solidarity. Žiadosť bola predložená v španielčine a preklad trval viac ako 4 týždne.

Podľa informácií španielskych orgánov požiare spôsobili celkovú škodu vo výške asi 91 miliónov EUR, čo je menej ako 3 % normálneho prahu na mobilizáciu Fondu solidarity uplatniteľného na Španielsko (3,203 miliardy EUR, t. j. 3 miliardy EUR v cenách roku 2002). Keďže celková škoda zostala pod normálnym prahom na mobilizáciu Fondu solidarity, žiadosť sa skúmala podľa kritérií pre „výnimočnú regionálnu katastrofu“.

Španielska žiadosť sa týkala celej Galície, ktorá má spolu 2,760 milióna obyvateľov. Celkovo bolo zaznamenaných 1 908 požiarov na území 128 samosprávnych obcí väčšinou v západnej časti Galície s 1,5 milióna obyvateľov vrátane veľkých miest ako Santiago de Compostela, Ourense a Vigo. Hoci existovali dôkazy o rozsiahlom poškodení lesov a životného prostredia, žiadosť poskytla len málo dôkazov o škode, ktorá postihla priamo obyvateľstvo. Predložené dôkazy celkovo neumožňovali, aby Komisia dospela k záveru, že priamo postihnutá bola väčšina obyvateľstva regiónu, na ktorý sa žiadosť vzťahovala.

Možnosť – naznačená v žiadosti – že viacero požiarov nemalo prirodzený pôvod, sa ďalej neskúmala.

Komisia vo svojom hodnotení dospela k záveru, že hoci dôkazy poskytnuté španielskymi orgánmi naznačovali vážne účinky na životné prostredie, ktoré budú mať negatívny vplyv aj na životné podmienky, katastrofa neovplyvnila väčšiu časť obyvateľstva, a neexistovali dôkazy o trvalých účinkoch na hospodársku stabilitu regiónu. Potvrdila to aj skutočnosť, že škoda predstavuje len 0,2 % HDP Galície.

Komisia sa preto 20. februára 2007 rozhodla žiadosť zamietnuť a v tomto zmysle informovala španielske orgány.

3. ŽIADOSTI PRIJATÉ V ROKU 2005

Hodnotenie – podľa kritérií výnimočnej regionálnej katastrofy - rakúskej žiadosti z 19. októbra 2005, ktorá sa týkala povodne v spolkových krajinách Vorarlbersko a Tirolsko v auguste 2005, sa ukončilo po tom, ako rakúske orgány 12. januára 2006 poskytli dodatočné informácie.

Celková priama škoda sa odhadla na 591,94 milióna EUR, čo predstavuje približne 0,27 % HND Rakúska, čiže 45 % normálneho prahu na mobilizáciu FS EÚ v Rakúsku (0,6 % HND). Zistilo sa, že povodeň vážne postihla viac ako 60 % z 98 000 obyvateľov danej oblasti.

Dôkazy ukázali, že povodeň spôsobila vážny a trvalý výpadok infraštruktúr, najmä v oblasti dopravy, vôd/odpadových vôd a energie s trvalými účinkami na všetky sektory hospodárskej činnosti vrátane poľnohospodárstva. Škodu v súkromnom sektore charakterizoval vysoký počet zničených domov (viac ako 1 200 len v Tirolsku), vážne škody podnikov, a najmä v cestovnom ruchu – hlavnom zdroji príjmu regiónu. Očakávalo sa, že účinky povodne budú pretrvávať omnoho dlhšie než rok. Vzhľadom na mimoriadnu škodu sa nemôžu dôsledky tejto povodne v regióne s takmer 100 000 obyvateľmi považovať za čisto lokálne. Komisia preto dospela k záveru, že by sa mal zmobilizovať Fond solidarity, a navrhla poskytnúť finančnú pomoc vo výške 14,8 milióna EUR.

Hodnotenie dvoch katastrof súvisiacich s povodňami, v súvislostsi s ktorými Rumunsko požiadalo o pomoc v roku 2005 , bolo ukončené začiatkom roka 2006, keď rumunské orgány 29. decembra 2005 poskytli informácie, ktoré žiadala Komisia. Dňa 10. marca sa Komisia rozhodla zmobilizovať Fond solidarity a navrhla pomoc vo výške 18,8 milióna EUR na jarnú povodeň a 52,4 milióna EUR na letnú povodeň.

Už 23. decembra 2005 Komisia navrhla poskytnúť finančnú pomoc Bulharsku na dve povodňové katastrofy, ktoré sa stali na jar a v lete 2005, vo výške 9,7 milióna EUR a 10,6 milióna EUR, v uvedenom poradí.

Dňa 27. apríla 2006 prijali Rada a Parlament doplňujúci návrh rozpočtu Komisie, ktorý v jednom balíku pokrýval päť grantov pre Rakúsko, Rumunsko a Bulharsko, a príslušné rozhodnutia o grantoch mohli byť prijaté 19. júna pre Bulharsko, 29. júna pre Rakúsko a 26. júla pre Rumunsko.

4. OSOBITNÁ OTÁZKA: POUžÍVANIE VÝMENNÝCH KURZOV MIMO EUROZÓNY

Nedávne žiadosti o pomoc z Fondu solidarity od krajín mimo eurozóny nastolili otázku, aký výmenný kurz sa má použiť pri prepočte grantu na národnú menu. Nariadenie neobsahuje osobitné ustanovenie o používaní eura.

Otázka nastoľuje osobitné problémy v prípade pohybov výmenného kurzu napríklad medzi dátumom žiadosti a dátumom pripísania grantu na bankový účet prijímajúceho štátu. Ak je príslušným dátumom prepočtu dátum žiadosti a národná mena sa vo vzťahu k euru do dátumu platby posilní, výška pomoci v národnej mene sa zníži. Možné účinky zmien výmenného kurzu medzi dátumom žiadosti a dátumom platby môžu byť, pravdaže, pozitívne aj negatívne.

Doteraz sa vo všetkých prípadoch prepočet na euro vykonával na základe výmenného kurzu platného v čase podania žiadosti. Na zjednodušenie finančnej realizácie grantu Komisia doteraz žiadala prijímajúce štáty, aby tento jeden výmenný kurz používali počas celej realizácie a ako základ pre záverečnú správu o realizácii a výkaz finančnej realizácie grantu. Komisia plánuje v tejto praxi pokračovať v súlade so základnou myšlienkou, že FS EÚ nie je byrokratický nástroj.

Okrem toho, Komisia plánuje pokračovať vo svojej praxi, v rámci ktorej vyžaduje, aby prijímajúci štát ako referenčný výmenný kurz používal kurz použitý vo finančnom účtovníctve Komisie. Sadzby, ktoré sa majú použiť na tento účel, sú uverejňované v Úradnom vestníku a možno ich nájsť na tejto adrese:

http://europa.eu.int/comm/budget/inforeuro .

5. FINANCOVANIE

Päť prípadov z roku 2005, kde sa do konca roka proces ešte neukončil (povodne v Rumunsku, Bulharsku a Rakúsku), sa riešilo v jednom zmenenom a doplnenom rozpočte. Predbežný návrh doplnenia rozpočtu č. 1/2006[6] schválil rozpočtový orgán 27. apríla 2006. Platby sa mohli uskutočniť po prijatí rozhodnutia o grante a podpísaní realizačnej dohody. Vo všetkých piatich prípadoch sa platby omeškali, lebo prijímajúce štáty neskoro predložili návrhy na využitie grantov, ktoré mali byť zahrnuté do realizačnej dohody (podrobnosti porovnaj v prílohe 1).

Výška pomoci sa v každom prípade určovala štandardnou metódou, ktorú predtým vypracovala Komisia a podrobne vysvetlila vo výročnej správe za roky 2002/2003 (pozri aj prílohu 3 k tejto správe). Sumy pomoci v roku 2006 boli takéto:

Príjemca | Katastrofa | Kategória | Výška pomoci (EUR) |

Rakúsko | povodeň | regionálna | 14 798 589 |

Rumunsko | jarná povodeň | veľká | 18 797 800 |

Rumunsko | letná povodeň | veľká | 52 406 870 |

Bulharsko | jarná povodeň | veľká | 9 722 183 |

Bulharsko | letná povodeň | veľká | 10 632 185 |

Spolu | 106 357 627 |

Vzhľadom na vysokú sumu prostriedkov potrebných na päť prípadov týkajúcich sa povodní a nedostupnosť príslušných voľných platobných rozpočtových prostriedkov v čase rozpočtového postupu bolo potrebné do predbežného pozmeňujúceho návrhu rozpočtu 1/2006 zahrnúť žiadosť o dodatočné platobné prostriedky.

V súvislosti so žiadosťami z Grécka a Maďarska, ktoré prišli v roku 2006, Komisia predložila predbežný pozmeňujúci návrh rozpočtu č. 2/2007[7], ktorý bol schválený rozpočtovým orgánom 7. júna 2007; to bude téma výročnej správy v budúcom roku.

6. MONITOROVANIE

V roku 2006 Komisia vykonala sedem monitorovacích návštev: prvá návšteva v júni sa týkala Slovenska (tatranská smršť), druhá séria návštev sa týkala štyroch krajín (Švédska, Estónska, Lotyšska a Litvy), ktoré postihla silná smršť v januári 2005. Návštevy v októbri v Rumunsku a v novembri v Bulharsku sa týkali realizácie grantov z Fondu solidarity po dvoch povodňových katastrofách v roku 2005.

Tak ako pri predchádzajúcich príležitostiach, aj tieto návštevy príslušné orgány veľmi uvítali, lebo poskytli príležitosť vyjasniť si technické otázky týkajúce sa napríklad oprávnenosti výdavkov a otázok kontroly. Slovenské orgány nastolili otázku používania výmenného kurzu v prijímajúcich štátoch mimo eurozóny. Dohodnuté riešenie (pozri bod 4) bolo relevantné pre všetkých ostatných príjemcov, ktorí dostali granty v roku 2005 a 2006, a následne sa všeobecne uplatňovalo. Návštevy umožnili Komisii získať predstavu o pridanej hodnote Fondu solidarity a zozbierať informácie o realizačných systémoch. Zistilo sa, že zavedené systémy realizácie sú v jednotlivých krajinách rôzne, ale všeobecne ich možno považovať za efektívne a transparentné, lebo väčšina krajín používa štruktúry a postupy, ktoré sú už zavedené pre štrukturálne fondy. Zistilo sa, že realizácia postupuje uspokojivým tempom a vo väčšine krajín treba urobiť potrebné kroky na zaistenie dodržiavania povinností monitorovania a kontroly. Tam, kde to nebolo celkom jednoznačné, Komisia pripomenula potrebu urobiť monitorovanie a kontrolu neoddeliteľnou súčasťou realizačných systémov hneď od začiatku.

7. UKONčENIE POMOCI

V článku 8 ods. 2 nariadenia č. 2012/2002 sa uvádza, že najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí jednoročnej lehoty odo dňa vyplatenia grantu predloží prijímajúci štát správu o finančnej realizácii grantu (ďalej len „realizačná správa“) s rozpisom odôvodňujúcim výdavky (ďalej len „vyhlásenie o oprávnenosti“). Po ukončení tohto procesu Komisia ukončí pomoc z fondu.

Pokiaľ ide o ukončenie pomoci v dvoch talianskych prípadoch, v súvislosti s ktorými bola realizačná správa doručená 18. novembra 2005 (zemetrasenie v Molise/Apúlii a výbuch sopky Etna), si Komisia všimla, že talianske orgány použili celú sumu grantov z FS EÚ (t. j. 16 798 000 EUR v prípade výbuchu sopky Etna a 30 826 000 EUR v prípade zemetrasení v Molise/Apúlii). Komisia žiadala od talianskych orgánov viacero vysvetlení k vyhláseniu o oprávnenosti týkajúcom sa finančnej realizácie grantu (podľa článku 9 realizačnej dohody), ktoré dostala 22. novembra 2006. Po podrobnej analýze dodatočných informácií Komisia pomoc ukončila 30. apríla 2007.

Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú Portugalsku (lesné požiare v roku 2003), v súvislosti s ktorou bola realizačná správa doručená v júni 2005, Komisia dostala od portugalských orgánov dodatočné informácie 8. mája 2006 a 25. augusta 2006. Portugalské orgány uviedli, že efektívne použili sumu 42 359 112,21 EUR (z celkovej výšky grantu 48 539 000 EUR). Z toho vyplýva, že bude potrebné vrátiť zvyšné prostriedky vo výške 6 179 887,79 EUR. Okrem toho, vo výkaze o ukončení pomoci portugalské orgány uviedli, že po audite nemôžu potvrdiť, že suma 211 613,80 EUR je podľa Fondu solidarity oprávnená. Z toho vyplýva, že bude potrebné vrátiť aj túto sumu. Na konci obdobia, ktorého sa táto správa týkala, však nebolo ešte možné pomoc ukončiť, lebo stále sa čakalo na potvrdenie škôd odhadnutých v žiadosti. V článku 10 ods. 2 nariadenia sa uvádza, že v prípade značne nižšej výšky spôsobených škôd, ktorú preukážu nové zistenia, Komisia žiada prijímajúci štát, aby nahradil príslušnú sumu grantu. Preto boli portugalské orgány požiadané, aby potvrdili výšku priamej škody. Listom doručeným 16. apríla 2007 portugalské orgány potvrdili výšku priamej škody, ktorá bola skutočne stanovená (1 302 miliónov EUR namiesto 1 228 miliónov EUR odhadnutých v žiadosti). Z tohto dôvodu bude potrebné vrátiť spolu 6 391 501,59 EUR. Začali sa postupy vymáhania tejto sumy.

V roku 2006 dostala Komisia záverečné správy o realizácii grantov poskytnutých v roku 2004 od Španielska (lesné požiare na portugalskej hranici) a Malty (povodeň). V súvislosti so správou o realizácii pomoci poskytnutej na likvidáciu ropnej škvrny z lode Prestige v Španielsku dostala dodatočné informácie. Na konci obdobia, ktorého sa týka táto výročná správa, ešte stále prebiehalo hodnotenie týchto realizačných správ. Pokiaľ ide o pomoc vo výške 19,625 milióna EUR poskytnutej Francúzsku v súvislosti s povodňami v delte Rhony v roku 2004, v súvislosti s ktorou bola realizačná správa doručená tiež v roku 2006, pomoc sa ukončila 29. novembra 2006. Keďže zostala nevyčerpaná suma 135 492,09 EUR, Komisia iniciovala proces refundácie.

8. NÁVRH NA NOVÉ NARIADENIE O FONDE SOLIDARITY

Po tom ako skupina finančných poradcov Rady za predsedníctva Spojeného kráľovstva začala skúmať návrh Komisie na nové nariadenie o Fonde solidarity, sa táto práca zintenzívnila v prvých mesiacoch rakúskeho predsedníctva v roku 2006. Hoci len niekoľko štátov bolo proti rozšíreniu pôsobnosti tohto dokumentu, veľká väčšina delegácií vyjadrila výhrady k takmer všetkým ostatným novým prvkom obsiahnutým v návrhu. Komisia predložila sériu pracovných materiálov, aby ukázala, že tieto obavy – týkajúce sa najmä financovania zrevidovaného fondu – sú neopodstatnené, ale žiadny pokrok sa nedosiahol. Na zasadaní 15. marca rakúske predsedníctvo dospelo k záveru, že pokiaľ ide o tento návrh, momentálne nebude vyvíjať žiadne úsilie.

Na rozdiel od toho Európsky parlament prijal 18. mája veľmi priaznivú Berendovu správu, ktorú vyhotovil výbor REGI. Hoci sa v správe vyžadovala séria zmien a doplnení, všeobecne podporila všetky prvky obsiahnuté v návrhu Komisie. Po schválení Berendovej správy sa 30. mája tento bod opäť dostal na program pracovnej skupiny Rady, hoci tento nový prvok vôbec nezmenil postoj členských štátov.

Komisia vyvinula sériu pokusov, aj na úrovni predsedu Komisie, presvedčiť členské štáty, a najmä nastávajúce fínske predsedníctvo a ku koncu roka 2006 aj nemecké predsedníctvo Rady, aby znova otvorili diskusiu o návrhu. Do konca roku 2006 však nenastal žiadny pokrok.

9. ZÁVERY

V roku 2006 boli prijaté spolu štyri žiadosti o pomoc z Fondu solidarity – obmedzený počet v porovnaní s troma predchádzajúcimi rokmi. Veľkej prírodnej katastrofy – hlavnej oblasti použitia Fondu solidarity – na ktorú mohla Komisia navrhnúť mobilizáciu fondu, sa týkala len maďarská žiadosť. Tú rozpočtový orgán následne schválil.

Ďalšie tri žiadosti boli predložené podľa kritérií regionálnej katastrofy, zatiaľ čo jednu žiadosť – týkajúcu sa výbuchu v ropnom sklade v Buncefielde – vláda Spojeného kráľovstva stiahla z dôvodu pochybností o jej vhodnosti z hľadiska kritérií uvedených v nariadení, ktoré všeobecne vylučujú podporu v prípade katastrof technologického pôvodu (poznámka: návrh na nové nariadenie o Fonde solidarity sa k technologickým katastrofám jasne vyjadruje). Informácie poskytnuté na podporu gréckej žiadosti týkajúcej sa povodne na rieke Evros, druhej zo žiadostí súvisiacich s regionálnou katastrofou v roku 2006, sa považovali za spĺňajúce kritériá, a preto sa navrhla mobilizácia fondu. Žiadosť týkajúca sa lesných požiarov v Galícii bola zamietnutá, lebo nespĺňala kritériá uvedené v nariadení.

Pokiaľ ide o žiadosti v roku 2006, Komisia navrhla pomoc z fondu v celkovej výške 24,4 milióna EUR. Po roku 2004 to bola najnižšia ročná suma od zriadenia fondu v roku 2002.

Hoci v menšej miere ako v predchádzajúcich rokoch, skúsenosti v roku 2006 potvrdili všeobecný trend, že väčšina žiadostí o pomoc z Fondu solidarity sa nepredkladá na veľké katastrofy, ktoré predstavujú hlavnú pôsobnosť fondu, ale, na základe výnimočných kritérií, v súvislosti s regionálnymi katastrofami. Tieto kritériá – ktoré podľa nariadenia musí Komisia skúmať „s najväčšou prísnosťou“ – sa aj naďalej relatívne ťažko plnia. Počet neúspešných žiadostí o regionálne (výnimočné) kritériá, asi 60 %, je naďalej vysoký. Žiadosti na veľké katastrofy, na ktoré sa uplatňuje len jediné kvantitatívne kritérium, boli doteraz na 100 % posúdené pozitívne.

Komisia je naďalej presvedčená, že efektívne využívanie fondu možno na jednej strane zlepšiť používaním jediného kritéria otvorenia fondu s nižšími kvantitatívnymi prahmi než tými, ktoré sa uplatňujú v súčasnosti, a na druhej strane potlačením súčasných (nekvantitatívnych) „výnimočných“ regionálnych kritérií. To by zároveň pomohlo vyhnúť sa frustrácii, ktorá nasleduje po zamietnutých žiadostiach, lebo výnimočné kritériá sa veľmi ťažko plnia.

Na základe skúseností z minulosti by boli takéto zmeny vo všeobecnosti neutrálne, a to v tom zmysle, že rovnaké rozhodnutia o mobilizácii fondu by sa prijímali podľa nových kritérií. Vyjasnením kritérií a odstránením nejasných regionálnych kritérií súčasného nariadenia by však žiadajúce štáty dostali jasnejší signál, či majú alebo nemajú investovať pomerne značné prostriedky do žiadosti na FS EÚ. Samotné nové kritériá konkrétne prispejú k „lepšej regulácii“.

Komisia preto dúfa, že Rada bude pripravená znova zvážiť návrh Komisie na nové nariadenie o Fonde solidarity zo 6. apríla 2005, ktorý obsahoval relevantné ustanovenia. Okrem toho rozšírením pôsobnosti fondu na iné ako prírodné katastrofy Spoločenstvu umožní poskytovať dôležité vyjadrenie svojej solidarity v prípade kríz, ktoré nemajú prírodný pôvod.

Annex 1European Union Solidarity Fund applications received or completed in 2006

Country | GNI 2004 | 0.6% of GNI | Major disaster threshold 2006 |

AT | ÖSTERREICH | 234 184 | 1 405.103 | 1 405.103 |

BE | BELGIQUE-BELGIË | 290 703 | 1 744.220 | 1 744.220 |

BG | BALGARIJA | 18 927 | 113.563 | 113.563 |

CY | KYPROS | 12 297 | 73.784 | 73.784 |

CZ | ČESKA REPUBLIKA | 82 560 | 495.358 | 495.358 |

DE | DEUTSCHLAND | 2 216 000 | 13 296.000 | 3 202.578* |

DK | DANMARK | 195 471 | 1 172.825 | 1 172.825 |

EE | EESTI | 8 456 | 50.733 | 50.733 |

EL | ELLADA | 167 356 | 1 004.137 | 1 004.137 |

ES | ESPAÑA | 827 642 | 4 965.852 | 3 202.578* |

FI | SUOMI/FINLAND | 149 197 | 895.182 | 895.182 |

FR | FRANCE | 1 657 132 | 9 942.792 | 3 202.578* |

HR | HRVATSKA | 27 623** | 165.739 | 165.739 |

HU | MAGYARORSZÁG | 76 582 | 459.494 | 459.494 |

IE | IRELAND | 125 714 | 754.285 | 754.285 |

IT | ITALIA | 1 343 620 | 8 061.718 | 3 202.578* |

LT | LIETUVA | 17 591 | 105.543 | 105.543 |

LU | LUXEMBOURG (G-D) | 22 643 | 135.855 | 135.855 |

LV | LATVIJA | 10 945 | 65.667 | 65.667 |

MT | MALTA | 4 203 | 25.220 | 25.220 |

NL | NEDERLAND | 489 791 | 2 938.746 | 2 938.746 |

PL | POLSKA | 186 029 | 1 116.176 | 1 116.176 |

PT | PORTUGAL | 140 465 | 842.788 | 842.788 |

RO | ROMÂNIA | 58 947** | 353.681 | 353.681 |

SE | SVERIGE | 281 444 | 1 688.665 | 1 688.665 |

SI | SLOVENIJA | 25 905 | 155.429 | 155.429 |

SK | SLOVENSKÁ REPUBLIKA | 32 790 | 196.738 | 196.738 |

TR | TÜRKIYE | 24 1373 | 1 448.237 | 1 448.237 |

UK | UNITED KINGDOM | 1 754 367 | 10 526.204 | 3 202.578* |

* ~ EUR 3 billion in 2002 prices

** GDP (GNI not available)

[1] Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie, Ú. v. EÚ L 311/3, 14.11.2002, ďalej len „nariadenie“.

[2] V článku 2 ods. 1 sa uvádza: „Na požiadanie členského štátu alebo krajiny zúčastňujúcej sa rokovaní o pristúpení s Európskou úniou, ďalej len „prijímajúci štát“, sa môže pomoc z fondu mobilizovať najmä keď sa na území tohto štátu vyskytne veľká prírodná katastrofa so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo na hospodárstvo v jednej alebo vo viacerých oblastiach alebo v jednej alebo vo viacerých krajinách.“

[3] Doteraz jediný prípad mobilizácie FS EÚ na neprírodnú katastrofu sa týkal potopenia ropného tankera „Prestige“ pri španielskom pobreží.

[4] „ …..výnimočná katastrofa, najmä prírodná, ktorá postihla väčšinu jej obyvateľstva a má vážne a trvalé dôsledky na životné podmienky a hospodársku stabilitu oblasti“.

[5] Podrobnosti porovnaj vo výročnej správe za rok 2005 KOM(2006) 444, v konečnom znení.

[6] SEK(2006) 325, v konečnom znení z 10. 3. 2006.

[7] KOM(2007) 148, v konečnom znení z 28. 3. 2007.