52007DC0255

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV Brusel |

Brusel, 16.5.2007

KOM(2007) 255 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

KONVERGENČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2007 O CYPRE

(vypracovaná v súlade s článkom 122 ods. 2 Zmluvy na žiadosť Cypru) {SEK(2007) 623}

Účel správy

V článku 122 ods. 2 Zmluvy sa od Komisie a ECB žiada, aby správu o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty pri plnení svojich záväzkov týkajúcich sa uskutočňovania hospodárskej a menovej únie, podávali Rade aspoň raz za dva roky, alebo na žiadosť členského štátu s výnimkou.

Táto správa bola vypracovaná na žiadosť Cypru, ktorá bola predložená 13. februára 2007. Podrobnejšie vyhodnotenie stavu konvergencie na Cypre je uvedené v technickej prílohe k tejto správe (SEK(2007)623).

Obsah správ, ktoré vypracovala Komisia a ECB, vychádza z článku 121 ods. 1 Zmluvy. Týmto článkom sa vyžaduje, aby správy obsahovali preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútu národnej centrálnej banky s článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútom ESCB a ECB (štatút ESCB). Správy musia zároveň preskúmať, či bol v príslušnom členskom štáte dosiahnutý vysoký stupeň trvalo udržateľnej konvergencie, na základe plnenia konvergenčných kritérií (stabilita cien, stav verejných financií, stabilita výmenného kurzu, dlhodobé úrokové sadzby) a pri zohľadnení niekoľkých ďalších faktorov uvedených v záverečnom pododseku článku 121 ods. 1. Štyri konvergenčné kritériá sú ďalej rozvinuté v protokole pripojenom k Zmluve (protokol č. 21 o konvergenčných kritériách).

Táto správa skúma len oblasti, nad ktorými má vláda Cyperskej republiky účinnú kontrolu, vymedzené v protokole č. 10 pripojenom k akte o pristúpení z r. 2003, podobne ako tomu bolo pri všetkých ostatných príslušných postupoch (napr. EDP, Lisabon, účasť v ERM II).

Skúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútov národných centrálnych bánk s článkami 108 a 109 Zmluvy a štatútom ESCB vyžaduje vyhodnotenie súladu so zákazom menového financovania (článok 101 Zmluvy o ES) a so zákazom zvýhodneného prístupu (článok 102 Zmluvy o ES), so zlučiteľnosťou s cieľmi ESCB (článok 105 ods. 1 Zmluvy o ES), s nezávislosťou centrálnej banky (článok 108 Zmluvy o ES) a s integráciou národných centrálnych bánk do ESCB (niektoré články Zmluvy o ES a štatútu ESCB).

Kritérium stability cien je stanovené v článku 121 ods. 1 Zmluvy: „dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability […], ako ukazuje miera inflácie, ktorá sa približuje k miere inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky“.

V článku 1 Protokolu o konvergenčných kritériách sa uvádza „kritérium cenovej stability […] znamená, že členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie vykazovanú v priebehu roka pred preskúmaním, ktorá neprekračuje viac ako o 1,5 % miery inflácie maximálne troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky. Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, ktorý zohľadní rozdiely medzi definíciami jednotlivých štátov“. Požiadavka udržateľnosti znamená, že uspokojivý vývoj inflácie sa musí dosiahnuť primeraným správaním vstupných výdavkov a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj cien štrukturálne, skôr ako brať do úvahy vplyv dočasných faktorov. Skúmanie konvergencie preto zahŕňa hodnotenie zásadných faktorov inflácie a strednodobých výhľadov. Hodnotí sa tiež schopnosť krajiny dosiahnuť referenčnú hodnotu v nasledujúcich mesiacoch[1].

Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota inflácie v marci 2007 úroveň 3,0 %[2], pričom najlepší výkon z členských štátov podali Fínsko, Poľsko a Švédsko.

Zmluva sa odvoláva na kritérium výmenných kurzov v tretej zarážke článku 121 ako na „dodržanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči mene iného členského štátu.“

V článku 3 Protokolu o konvergenčných kritériách sa uvádza: „kritérium účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému (...) znamená, že členský štát dodržiaval normálne rozpätie stanovené mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému bez výrazného napätia minimálne dva predchádzajúce roky pred preskúmaním. Osobitne v tomto období členský štát z vlastného podnetu nedevalvoval bilaterálny výmenný kurz svojej meny voči mene ktoréhokoľvek iného členského štátu.“

Príslušné dvojročné obdobie na zhodnotenie stability výmenných kurzov v tejto správe je od 27. apríla 2005 do 26. apríla 2007.

Konvergenčné kritérium stavu verejných financií je stanovené v druhej zarážke článku 121 ods. 1 Zmluvy ako „udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov, ktorý vychádza zo stavu štátneho rozpočtu, ktorý nevykazuje nadmerný deficit v zmysle článku 104 ods. 6.“ Okrem toho sa v článku 2 Protokolu o konvergenčných kritériách ustanovuje, že toto kritérium znamená: „v čase vykazovania sa na členský štát nevzťahuje rozhodnutie Rady podľa článku 104 ods. 6 tejto Zmluvy o výskyte nadmerného deficitu.“

V štvrtej zarážke článku 121 ods. 1 Zmluvy sa vyžaduje „stálosť konvergencie dosiahnuteľnej členským štátom a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery .“ V článku 4 Protokolu o konvergenčných kritériách sa ďalej uvádza: „kritérium konvergencie úrokových sadzieb (...) znamená, že v priebehu jedného roka pred preskúmaním neprekročila priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu o viac ako 2 percentné body úrokovú sadzbu tých troch štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky. Úrokové sadzby sa hodnotia na základe dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných cenných papierov, pričom sa prihliada na rozdielne definície v jednotlivých členských štátoch.“

Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota úrokových sadzieb v marci 2007 úroveň 6,4 %.

V článku 121 Zmluvy sa zároveň vyžaduje preskúmanie doplňujúcich faktorov, ktoré sú dôležité pre ekonomickú integráciu a konvergenciu. K týmto doplňujúcim faktorom patrí integrácia finančného a výrobkového trhu, vývoj platobnej bilancie na bežných účtoch, vývoj jednotkových mzdových nákladov a ďalšie cenové indexy, ktoré sú zahrnuté do hodnotenia cenovej stability.

V správe o konvergencii z decembra 2006 Komisia dospela k zisteniu, že Cyprus spĺňa tri z konvergenčných kritérií (kritériá cenovej stability, stavu verejných financií a dlhodobých úrokových sadzieb). Kým nie je prijatý návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o centrálnej banke Cypru z roku 2002 a 2003, právne predpisy Cypru, najmä zákon o centrálnej banke Cypru, sa nepovažujú za úplne zlučiteľné s článkom 109 Zmluvy a štatútom ESCB, pokiaľ ide o integráciu centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura.

Právny súlad

Všetok zostávajúci nesúlad sa riešil v zákone, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony o centrálnej banky Cypru z roku 2002 a 2003, prijatom parlamentom 15. marca 2007. Zákon začal platiť v deň svojho prijatia, hoci niektoré ustanovenia nadobudnú účinnosť v deň zavedenia eura na Cypre. Zákonom sa najmä zrušil alebo zmenil a doplnil celý rad článkov, čo umožnilo zohľadniť úlohy a právomoci ECB, ESCB a Rady vyplývajúce zo Zmluvy o ES. Týka sa to najmä ustanovení o menovej politike, operáciách a nástrojoch ESCB, o zahraničných výmenných operáciách a o vydávaní bankoviek a mincí.

Právne predpisy Cypru, najmä zákon o centrálnej banke Cypru, sú zlučiteľné s požiadavkami zmluvy o ES a štatútom ESCB.

CENOVÁ STABILITA

Vývoj referenčnej hodnoty

12-mesačná priemerná inflácia na Cypre bola pod referenčnou hodnotou od augusta 2005. Priemerná miera inflácie na Cypre počas 12 mesiacov do marca 2007 bola 2,0 %, menej ako referenčná hodnota 3,0 %, a pravdepodobne zostane pod referenčnou hodnotou aj v nasledujúcich mesiacoch. [3]

Základné faktory a trvalá udržateľnosť

Cyprus sa zvyčajne tešil pomerne nízkej, aj keď niekedy nestálej inflácii, ktorá odrážala citlivosť jeho malého a otvoreného hospodárstva na vonkajšie cenové šoky. Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien v rokoch 1999-2006 dosahovala v priemere 2,6 percenta. Na jar v roku 2000 a znovu v zime 2003 však dosiahla výšku približne 6 %, v prvom prípade najmä z dôvodu vyšších cien energií a potravín a v druhom prípade predovšetkým z dôvodu zvýšenia sadzieb DPH a nepriamych daní v súvislosti so vstupom. Inflácia v prvej polovici roku 2006 vzrástla, ale potom klesla na 1,4 % v marci 2007, pričom sa v nej do veľkej miery odrážali pohyby v cenách energií a potravín.

Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien pri vylúčení energií a nespracovaných potravín sa od roku 2004 udržiava v priemere pod 1 %. Mierna hlavná inflácia naznačuje, že zásadné inflačné tlaky zostali obmedzené v kontexte negatívnej produkčnej medzery a nízkeho nárastu jednotkových mzdových nákladov (medzi 1 a 2 % ročne od r. 2004). Tlak miezd v posledných rokoch v kontexte napätého trhu práce bol zmiernený zvyšujúcim sa podielom zahraničných pracovníkov v rámci pracovných síl a príkladnou mzdovou disciplínou verejného i súkromného sektoru. Efektívny výmenný kurz cyperskej libry bol v rokoch 2005-2006 stabilný, a tak zostával neutrálny vzhľadom k cenám dovozov.

Očakáva sa, že inflácia bude v nasledujúcich mesiacoch naďalej nízka najmä z dôvodu priaznivého účinku cien ropy, nižších cien odevov a obuvi a zníženia spotrebnej dane z automobilov. Strednodobý vývoj inflácie bude vo veľkej miere závisieť od vývoja cien energií a iných dovozných cien a od obmedzenia možných tlakov na mzdy a dopyt v kontexte silných cyklických podmienok a úrokovej miery a konvergencií povinných rezerv. Nárast sadzieb DPH v oblasti potravín, liekov a verejného stravovania, ktorý súvisí s plnením požiadaviek EÚ, keďže platnosť súčasných výnimiek sa skončí v roku 2007, bude mať podľa očakávaní výrazný (približne jeden percentuálny bod) vplyv na infláciu. Hoci sa očakáva, že tento vplyv bude len dočasný, nemožno vylúčiť niektoré sekundárne účinky, najmä v súvislosti so zaradením nárastov DPH do indexu životných nákladov.

Cyprus spĺňa kritérium cenovej stability.

STAV VEREJNÝCH FINANCIÍ

Cyprus v súčasnosti nie je predmetom rozhodnutia Rady o existencii nadmerného deficitu, keďže rozhodnutie o existencii takéhoto deficitu na Cypre prijaté Radou 5. júla 2004[4] bolo zrušené rozhodnutím Rady z 11. júla 2006[5].

Deficit verejných financií dosiahol svoj vrchol vo výške 6,3 % HDP v roku 2003, v ďalších rokoch sa však podstatne znížil, v roku 2006 na 1,5 % HDP, po realizácii výraznej fiškálnej úpravy v rokoch 2004 a 2005. Pokiaľ ide o rok 2007, útvary Komisie vo svojej predpovedi z jari 2007 predpokladajú takmer nezmenený deficit (1,4 % HDP).

V svojom stanovisku k aktualizácii konvergenčného programu Cypru z decembra 2006 Rada vyslovuje názor, že po úprave nadmerného deficitu v roku 2005 je Cyprus na dobrej ceste dosiahnuť svoj strednodobý cieľ a že rozpočtová stratégia programu sa zdá dostatočná na zabezpečenie toho, aby tento strednodobý cieľ dosiahol do roku 2008. Súčasne Rada vyzýva Cyprus, aby kontroloval verejné výdavky a pristúpil k ďalším reformám v oblastiach penzií a zdravotníctva v záujme zlepšenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií a aby implementoval spôsob fiškálnej konsolidácie, s ktorým sa počíta v programe.

Počas siedmich rokov do roku 2006 sa podiel celkových príjmov, ako aj podiel celkových výdavkov priemerne zvyšoval. Celkové príjmy sa zvýšili hlavne v dôsledku uplatňovania rôznych štrukturálnych a jednorazových opatrení. Štrukturálne opatrenia zahŕňali zosúladenie sadzieb DPH s acquis v máji 2004 a odradzujúce opatrenia na obmedzenie daňových únikov, kým jednorazové opatrenia nadobudli formu mimoriadnych dividend zo zisku za minulé roky v prípade polovládnych organizácií a formu daňovej amnestie. Súčasné primárne výdavky vzrástli najmä v dôsledku nárastov miezd a platov a sociálnych transferov. Počnúc rokom 2005 bol rast výdavkov obmedzovaný zavedením najvyššej hranice nominálnych sadzieb rastu súčasných primárnych a kapitálových výdavkov.

Verejný dlh mal vzostupný trend v rokoch 2000 až 2004, od roku 2005 má však klesajúcu tendenciu. V roku 2006 klesol na 65,3 % HDP a podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2007 bude v roku 2007 ďalej klesať a dosiahne približne 61,5 % HDP.

Cyprus spĺňa kritérium stavu verejných financií.

STABILITA VÝMENNÉHO KURZU

Cyperská libra sa zúčastňuje na ERM II od 2. mája 2005, čo v čase prijatia tejto správy predstavuje obdobie 24 mesiacov. Pred vstupom do ERM II Centrálna banka Cypru zaviedla jednostranné viazanie na euro, pričom udržiavala fluktuácie voči euru v rámci relatívne úzkeho pásma. V období hodnotenia, ktoré nebolo kryté účasťou v ERM II (27. apríl - 1. máj 2005), libra zotrvávala v blízkosti budúcej strednej hodnoty. Od vstupu do ERM II sa libra konzistentne obchodovala v hornej polovici fluktuačného pásma blízko strednej hodnoty a nezaznamenala žiadne mimoriadne tlaky.

Dodatočné ukazovatele, ako napríklad vývoj krátkodobých úrokových mier a zahraničných výmenných rezerv, nepoukazujú na žiadne tlaky na výmenný kurz.

Cyprus spĺňa kritérium výmenného kurzu.

Dlhodobé úrokové miery

Priemerná dlhodobá úroková miera na Cypre v priebehu roka do marca 2007 bola 4,2 %, teda nižšia ako referenčná hodnota vo výške 6,4 %. Priemerná dlhodobá úroková miera na Cypre bola pod referenčnou hodnotou od novembra 2005. Dlhodobé úrokové miery Cypru sa podstatne znížili počas posledných niekoľko rokov podobne ako diferenciály výnosov v eurozóne. Nízke úrokové diferenciály výnosov vzhľadom na eurozónu naznačujú, že zvyšný risk krajiny spôsobený trhmi je obmedzený.

Cyprus spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových mier.

ĎALšIE FAKTORY

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane integrácie výrobkového a finančného trhu a vývoja platobnej bilancie. Cyperská ekonomika je vysoko integrovaná s ekonomikou EÚ. Predovšetkým sa rozvíja obchod a priame zahraničné investície a cyperský finančný systém je podstatne prepojený s finančnými systémami EÚ a ďalších krajín prostredníctvom pobočiek a dcérskych spoločností zahraničných bánk, ktoré pôsobia na Cypre. Súčasný deficit bežných účtov sa na Cypre počas posledných rokov zvýšil, z 3,2 % HDP v roku 2003 na 5,9 % HDP v roku 2006. Deficit spojeného bežného a kapitálového účtu vzrástol za toto obdobie z 1,9 % ma 5,9 % HDP. V súčasnom deficite bežného účtu sa odzrkadľujú veľké rozdiely v čistom obchode s tovarom a službami. Tradične značné prebytky z obchodu so službami plne nevyrovnali závažné deficity v obchode s tovarom a negatívne bilancie príjmov. Z finančného hľadiska čistý tok priamych zahraničných investícií pokrýval podstatnú časť súčasnej účtovnej bilancie.

* * *

Vzhľadom na hodnotenie týkajúce sa splnenia konvergenčných kritérií Komisia zastáva názor, že Cyprus dosiahol vysoký stupeň trvalo udržateľnej konvergencie.

[1] Predpoveď referenčnej hodnoty podlieha významným neistotám vzhľadom na to, že sa vypočítava na základe inflačných predpovedí pre tri členské štáty s najnižšou očakávanou infláciou v predpovedanom období, čím sa zväčšuje rozsah možných chýb.

[2] Termín pre údaje použité v tejto správe je 26. apríl 2007.

[3] Podľa predpovede Komisie z jari 2007 priemerná inflácia na Cypre sa v decembri 2007 zníži na 1,3 %, kým referenčná hodnota sa predpovedá na úrovni 2,8 %.

[4] 2005/184/ES, Ú. v. EÚ L 62, 9.3.2005, s. 19.

[5] 2006/627/ES, Ú. v. EÚ L 256, 20.9.2006, s. 13 - 14.