52007DC0233

SK

Brusel, 4.5.2007

KOM(2007)233 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE

Zavedenie eura v Slovinsku

1. Úvod

Podľa žiadosti Slovinska z 2. marca 2006 o vyhodnotenie konvergencie na základe článku 122 ods. 2 ES, Komisia a Európska centrálna banka (ECB) pripravili svoje konvergenčné správy [1], ktoré skúmajú či krajina dosiahla vysoký stupeň trvalo udržateľnej konvergencie, najmä vzhľadom na maastrichtské konvergenčné kritériá stanovené v Zmluve. V súlade s návrhom Komisie zo 16. mája 2006 Rada 11. júla 2006 rozhodla o zrušení výnimky Slovinska. Okrem toho rozhodla o dátume prijatia eura v Slovinsku (1. január 2007) a o konvergenčnom kurze jeho národnej meny k euru (239,640 toliarov za jedno euro).

V súlade s týmto potvrdením vstupu Slovinska do eurozóny krajina posilnila a dokončila svoje praktické prípravy na prechod na euro. Hlavný plán Slovinska pri prechode na euro sa zakladá na takzvanom scenári „veľkého tresku“ [2], pri ktorom sa eurobankovky a euromince zavedú v ten istý deň, keď sa prijme euro (v prípade Slovinska 1. januára 2007). Obdobie dvojakého obeživa, počas ktorého boli zákonnými platidlami slovinský toliar aj euro, trvalo od 1. do 14. januára 2007, po tomto dátume sa euro stalo jedinou zákonnou menou.

Zatiaľ čo Slovinsko malo prospech z niekoľkých výhodných podmienok, jeho včasná a svedomitá práca na príprave zaistila úspešný prechod. Súčasné oznámenie predstavuje dominantné prvky prechodu krajiny, najmä vzhľadom na prevod hotovosti, zmenu administratívnych a finančných systémov vo verejnom a súkromnom sektore, vývoj cien (a ich vnímanie) v súvislosti s prechodom a celkové hodnotenie prechodu na euro obyvateľmi. Nakoniec toto oznámenie vyvodzuje ponaučenia pre budúce skúsenosti s prechodom.

2. Rýchly vstup eura do každodenného života Slovincov

Keďže ich krajina susedí s dvomi krajinami eurozóny (s Talianskom a Rakúskom), väčšina obyvateľov Slovinska už euro dobre poznala predtým, ako sa stalo ich národnou menou. Výsledky výskumu v nových členských štátoch [3] ukázali, že Slovinci boli najviac oboznámení s peňažnými prostriedkami v eurách, keďže 95 % z nich už videlo eurobankovky (v porovnaní s priemerom 77 % pre desať nových členských štátov) a 93 % už videlo euromince (v porovnaní s priemerom 70 %). Podobne mnohí už použili eurobankovky (80 %) alebo euromince (77 %). Ešte pred 1. januárom 2007 mnoho občanov a spoločností v Slovinsku vlastnilo určité sumy eur v hotovosti, alebo mali otvorený bankový účet v eurách.

Potom, čo sa euro stalo 1. januára 2007 národnou menou, jeho relatívny podiel v obehu rýchlo naberal na rýchlosti, ako to ukazuje graf 1, ktorý sa zakladá na výsledkoch denného telefonického prieskumu organizovaného pre Komisiu na vzorke slovinského obyvateľstva, v ktorom sa od odpovedajúcich požadovalo, aby informovali o obsahu svojich peňaženiek. Už 5. januára (večer) viac ako polovica odpovedajúcich informovala, že má vo svojich peňaženkách len eurobankovky a euromince.

Graf 1

(...PICT...)

|

Odpovedajúci boli takisto požiadaní, aby informovali o svojich najčerstvejších platobných operáciách (pozri graf 2). Štvrtého januára 2007 sa viac ako polovica všetkých hotovostných platieb uskutočnila v eurách. Podiel platieb v eurách v nasledujúcich dňoch naďalej rýchlo rástol. Graf 2 okrem toho predstavuje podobnosť postupovania eura s priemerným vývojom pozorovaným v eurozóne počas skúsenosti z prvej vlny v roku 2002.

Graf 2

(...PICT...)

|

Zatiaľ čo Slovinsko vo všeobecnosti malo prospech z priaznivých podmienok, úspech prechodu z toliara na euro by sa mal určite pripisovať kvalite a včasnosti praktických príprav krajiny na zavedenie eura, ktoré v skutočnosti začali pred januárom 2005, keď sa schválil vnútroštátny plán krajiny prechodu na euro [4]. Rôzne prvky, ktoré prispeli k tomuto úspechu, sa analyzujú ďalej v tomto oznámení.

Slovinský prechod na euro jasne potvrdzuje skúsenosť z prvej vlny, že proaktívne a včasné prípravy sa oplatia. Odmenou dobre pripravených krajín je rýchly a hladký prechod na euro a pozitívne prijatie ich občanmi.

3. Slovinská výmena hotového obeživa

Výmena hotového obeživa tvorí najviditeľnejší prvok národného prechodu. Do tejto operácie sú prakticky priamo zapojení všetci obyvatelia a podniky. Jej úspech vo veľkej miere závisí od skorej dodávky národnej centrálnej banky, t.j. pred dátumom prechodu na euro (deň €), eurobankoviek a mincí bankám a iným finančným inštitúciám („predzásobenie“). Následne sa banky snažia zaistiť, aby podniky zapojené do hotovostných operácií, a najmä maloobchodníci, boli zásobovaní hotovým obeživom v eurách pred dňom €, najmä s cieľom umožniť im vydávať výhradne v eurách a tým sa vyhnúť opätovnému použitiu národnej meny. Súčasne s uvádzaním hotového obeživa v eurách do obehu musia banky a maloobchodníci riešiť rýchly spätný tok hotovosti v národnej mene.

3.1. Operácie predzásobenia a druhotného predzásobenia pred dňom €

Banka Slovinska prijala celkovo 94,5 milióna bankoviek s nominálnou hodnotou 2 175,0 milióna eur od logistických skladov Eurosystému [5]. Fínska mincovňa [6] dodala 296,3 milióna euromincí v nominálnej hodnote 104,0 milióna eur.

Operácie predzásobenia úverových inštitúcií euromincami sa začal 25. septembra 2006 a eurobankovkami 29. novembra 2006. Slovinské banky celkovo prijali do konca roka 2006 eurobankovky v hodnote 772 miliónov eur a 250 miliónov mincí (v hodnote približne 84 miliónov eur).

Proces druhotného predzásobenia maloobchodníkov a iných podnikov úverovými inštitúciami sa začal v priebehu decembra 2006. Druhotné predzásobenie predstavovalo 0,9 % hodnoty celkového predzásobeného objemu, pokiaľ ide o eurobankovky, a 7,4 % hodnoty objemu, pokiaľ ide o mince. Toto zahŕňa zásobenie predbalenými štartovacími súbormi pre podnikových klientov, každý v hodnote 201 eur, ako aj 450 000 minisúbormi (každý v hodnote 12,52 eur) obsahujúcich jednu alebo viac euromincí v každej nominálnej hodnote, ktoré banky sprístupnili slovinskej verejnosti od 15. decembra 2006, a ktoré sa takmer vypredali. Druhotné predzásobenie hralo v porovnaní s výmenou hotového obeživa v roku 2002 relatívne skromnú úlohu. Mnohé slovinské podniky a občania však získali, alebo už vlastnili hotovosť v eurách zhromaždenú inými spôsobmi.

3.2. Obdobie dvojakého obeživa

Príslušné slovinské orgány sa rozhodli udržať obdobie dvojitého obeživa čo najkratšie. Pôvodný hlavný plán, prijatý v januári 2005, určil obdobie obmedzené na jeden týždeň, hoci bol následne predĺžený na dva týždne v neskoršej verzii plánu. Toto trvanie bolo podstatne kratšie ako obdobia dvojakého obeživa, ktoré sa uplatňovali v roku 2002, a ktoré boli v jednotlivých krajinách rôzne a často boli predĺžené až na obdobie dvoch mesiacov [7].

Zatiaľ, čo niektoré komerčné banky boli otvorené až 3. januára 2007, niektoré z nich otvorili pár svojich pobočiek (celkovo 52 v celej krajine) 1. a 2. januára len na operácie výmeny hotovosti. Okrem toho svoju pokladničnú priehradku otvorila aj Banka Slovinska.

Výmena v bankomatoch (automated teller machines - ATM) postupovala rýchlo, keďže dve tretiny z 1 500 bankomatov v krajine boli pripravené vydávať eurobankovky 1. januára 2007 o 4. hodine ráno, pričom viac ako 93 % fungovalo úplne s eurobankovkami na konci toho istého dňa. Výmena v parku bankomatov ATM sa ukončila 3. januára. Rýchlosť výmeny v ATM sa veľmi podobá situácii v roku 2002.

Nízky počet transakcií ATM v prvých januárových dňoch roku 2007, ktorý bol oveľa nižší ako priemerný denný objem transakcií, sa však podstatne odlišuje od skúsenosti z prvej vlny v roku 2002, keď sa zaznamenali vrcholové zaťaženia, pokiaľ ide o počet operácií za deň a o hodnotu vybranej hotovosti, keďže obyvatelia sa masívne obrátili na bankomaty s cieľom získať svoje prvé eurobankovky. Nedočkavosť ľudí sa dá čiastočne vysvetliť ich zvedavosťou vidieť nové eurobankovky. Tento účinok zvedavosti sa v Slovinsku takmer nezaznamenal, keďže obyvateľstvo bolo s eurom zväčša oboznámené predtým, ako krajina euro prijala. Okrem toho údaje zozbierané v telefonickom prieskume 29. decembra 2006 (pozri graf 1) potvrdili, že podstatná časť obyvateľstva mala hotovosť v eurách už pred dňom €. Vo všeobecnosti obyvatelia a podniky nemali žiadne ťažkosti so získavaním hotovosti v eurách ani pred dňom €.

Prechod v rámci siete platobných terminálov na mieste predaja (Point-of-Sale - POS) bol ukončený v skorých hodinách 1. januára 2007. Počet operácií POS sa od 3. januára, keď sa obchody znovu otvorili, do šiesteho januára rýchlo vrátil na bežné úrovne.

Široká dostupnosť hotovosti v eurách pred dňom € a po ňom dôležitým spôsobom prispela k hladkosti výmeny hotových prostriedkov. Zatiaľ čo rýchlosť výmeny hotových prostriedkov sa veľmi podobala skúsenosti z prvej vlny v roku 2002, obyvatelia a podniky mali viac času a možností nadobudnúť potrebné sumy hotovosti v eurách.

Slovinská výmena hotových prostriedkov okrem toho potvrdzuje technickú zvládnuteľnosť krátkeho (2-týždňového) obdobia dvojakého obeživa, čo prispieva k minimalizácii záťaže maloobchodníkov a iných podnikov.

3.3. Rýchly návrat hotovosti v národnej mene

Spätný tok toliarovej hotovosti sa začal v novembri a decembri roku 2006 (niektoré banky ponúkali svojim klientom depozit hotovosti v eurách na ich bankových účtoch v konvergenčnom kurze a bez poplatkov od 1. decembra 2006). 1. januára bolo vrátených takmer 28 % [8] celkovej zostávajúcej hodnoty toliarových bankoviek. Hodnota vrátených toliarových mincí bola v porovnaní s celkovým obeživom zanedbateľná. [9]

Spätný tok hotovosti v národnej mene pokračoval ustáleným tempom (pozri graf 1): viac ako polovica zostávajúcej hodnoty toliarových bankoviek bola vrátená 4. januára 2007 a viac ako 80 % 11. januára 2007. Na konci januára bolo v obehu len 8,5 % toliarových bankoviek. Porovnanie so situáciou v eurozóne v roku 2002 je veľmi priaznivé, keďže do polovice januára bolo vrátených len 40 % bankoviek národných mien a do konca januára 70 %. Návrat toliarových mincí bol oveľa pozvoľnejší (pozri graf 1), keďže 71,5 % bolo na konci januára stále v obehu.

Graf 3

(...PICT...)

|

Rýchly návrat národnej meny, ktorý spôsobil vážne ťažkosti počas prechodu v prvej vlne v roku 2002, bol prekvapivo pohotový, najmä pokiaľ ide o toliarové bankovky.

Bezplatná výmena hotovosti bola v bankách možná do 1. marca 2007. Odvtedy Banka Slovinska stále bezplatne vymieňa toliarové bankovky počas neobmedzeného obdobia a toliarové mince do konca roka 2016.

Ako priamu službu verejnosti a v súlade s článkom 52 ESCB/ECB prijali národné centrálne banky Eurosystému opatrenia s cieľom zaistiť, aby sa počas prvých dvoch mesiacov roku 2007 toliarové bankovky do protihodnoty 1 000 eur pre akúkoľvek danú stranu/transakciu v akýkoľvek deň vymieňali za euro v pari hodnote najmenej na jednom mieste na ich národnom území (podobné opatrenia sa uplatňovali počas výmeny hotových prostriedkov v roku 2002).

4. Prechod finančných administratívnych systémov

Približne 2,3 milióna bankových účtov súkromných a právnických osôb úspešne prešlo na euro. Počas prvých dní v januári si oveľa viac ľudí ako obyčajne kontrolovalo svoj stav na účte v eurách prostredníctvom bankomatov ATM.

Pokiaľ ide o prechod administratívnych, finančných, účtovných a iných príslušných systémov, scenár „veľkého tresku“ je oveľa náročnejší ako madridský scenár, ktorý sa uplatnil počas prvej vlny. Väčšina orgánov verejnej správy a súkromných podnikov vtedy naozaj malo prospech z trojročného prechodného obdobia v rozsahu od roku 1999 do roku 2001 (jeden rok v prípade Grécka), počas ktorého prechádzali tieto systémy na euro. Keďže scenár „veľkého tresku“ neumožňuje takéto prechodné obdobie, očakávalo sa, že všetci slovinské správne orgány a podniky budú pracovať výhradne v toliaroch do 31. decembra 2006 a všetky ich systémy prejdú na euro od 1. januára 2007.

Slovinské podniky a orgány verejnej správy túto výzvu úspešne splnili tým, že sa primerane a včas pripravili. Podľa informácií zozbieraných Flash Eurobarometrom 201a, ktorý sa uskutočnil vo februári 2007, [10] 31 % slovinských podnikov začalo s prípravami v prvej polovici roku 2006 alebo skôr, zatiaľ čo 64 % začalo po júni 2006. Viac ako 94 % slovinských podnikov potvrdilo, že ich účtovné, fakturačné a mzdové systémy boli úplne pripravené na prechod na euro od 1. januára 2007. Neboli skúsenosti ani neboli oznámené žiadne osobitné problémy.

Prechod na euro v Slovinsku potvrdzuje relevantnosť prístupu „veľkého tresku“ pre budúce vstupy, najmä pokiaľ ide o menšie krajiny. Keďže hotové prostriedky eur sú dostupné od roku 2002, tento scenár sa ukazuje ako najpôsobivejší pre budúce vstupy do eurozóny, najmä z dôvodu svojej jednoduchosti v oblasti komunikácie a informácií.

5. Vývoj cien

5.1. Monitorovanie cien počas prechodu

Duálne uvádzanie cien sa začalo v marci 2006 a bude podľa zákona prebiehať do polovice roku 2007. Združenie slovinských spotrebiteľov monitoruje ceny (PriceWatch), pričom čerpá aj z informácií od spotrebiteľov, keďže vyzvalo verejnosť, aby oznamovala výrazné nárasty cien, dokazované napríklad porovnaním starých potvrdeniek a faktúr (v toliaroch) a nových účtoch (v eurách). Akékoľvek zásadné nárasty cien, ktoré sa po overení potvrdia, sa oznamujú pravidelne verejnosti. Táto správa oznamovania pomáha spotrebiteľom okamžite si všimnúť nárasty cien a tým prispieva k obmedzeniu možných zneužití.

Slovinské združenie spotrebiteľov okrem iného zdôraznilo, že sa počas roka 2006 výrazne zvýšili bankové poplatky. Združenie spotrebiteľov tvrdí, že banky začali od začiatku roka 2006 zvyšovať náklady niektorých svojich služieb (napríklad poplatky za výbery hotovosti z bankomatov ATM). Pokiaľ ide o platobné služby pre spotrebiteľov (spravovanie účtov, elektronické bankovníctvo, atď.), výrazné nárasty cien sa zaznamenali v určitých bankách od marca do decembra 2006, zatiaľ čo malé podniky sa sťažovali na vysoké poplatky za hotovostné depozity.

5.2. Vývoj cien od decembra 2006 do februára 2007

Ročná miera HICP za január 2007 bola v Slovinsku na úrovni 2,8 %, čo je oproti decembru 2006 pokles o 3,0 %. Prejavila sa klesajúca medzimesačná miera (-0,5 %), ako to bolo počas ostatných niekoľkých rokov v januári, z dôvodu vplyvu sezónnych výpredajov. Pokles v januári 2007 bol mierne výraznejší ako ten, ktorý sa spozoroval v ten istý mesiac v minulých rokoch, najmä dôsledkom zmien cien energie, ako to oznámil Štatistický úrad Slovinskej republiky (ŠÚSR). Ročná miera inflácie HICP ďalej klesala vo februári 2007 na 2,3 %.

V januári 2007 ŠÚSR vydal svoju prvú analýzu o vplyve prechodu na ceny v decembri 2006. Zaznamenalo sa niekoľko nezvyčajných nárastov cien v reštauráciách, baroch a kaviarňach, v porovnaní s nárastmi cien v niektorých iných skupinách výdavkov (osobné služby, obuvnícke služby, oprava domácich spotrebičov, služby opráv a prepravné služby). V decembri 2006 sa odhadol vplyv nezvyčajného nárastu cien v reštauráciách, baroch a kaviarňach až na 0,12 percentuálneho bodu s ďalším vplyvom 0,12 percentuálneho bodu ostatných skupín výdavkov. Za január 2007 ŠÚSR zdôraznil niekoľko ďalších nezvyčajných nárastov cien za tie isté nákupy a navyše za rekreačné a športové služby.

Na základe predbežných informácií poskytnutých ŠÚSR Eurostat zastáva názor, že pravdepodobný celkový vplyv prechodu na infláciu spotrebiteľských cien počas a po období prechodu by mohol dosiahnuť nariadenie vo výške 0,3 percentuálneho bodu. Berúc do úvahy pokles ročnej inflácie HICP všetkých položiek v januári 2007 na 2,8 % a ďalší pokles vo februári 2007. Tento výsledok takisto ukazuje, že účinky prechodu, aj keď sú zjavné, azda nebudú také závažné, aby vytlačili cenovú infláciu, ako sa zaznamenalo pri inflácii HICP všetkých položiek. Zdá sa, že tieto pozorovania sú v súlade so skúsenosťou z prechodu z prvej vlny. [11] Inštitút makroekonomických analýz a rozvoja Slovinska takisto uskutočnil analýzu dôsledku prechodu na euro na infláciu. Jeho predbežným záverom je, že celkový vplyv na index spotrebiteľských cien (CPI) bol na úrovni 0,24 percentuálneho bodu.

Eurostat bude aktualizovať svoje závery týkajúce sa vplyvu prechodu, v prípade potreby, po sprístupnení ďalších informácií.

5.3. Vnímania cien

Podobnosť so skúsenosťou prvej vlny platí aj na vnímanie cien, keďže vnímaná inflácia v Slovinsku v januári 2007 značne stúpla a ďalej mierne rástla vo februári (pozri graf 4) napriek tomu, že ceny počas týchto dvoch mesiacov celkovo poklesli. Vnímania inflácie však mierne klesli v marci. Napriek tomu, že je predčasné vyvodzovať závery, tento pokles by naznačoval, že zintenzívnené komunikačné snahy príslušných slovinských orgánov sú efektívne.

Graf 4

Skutočná a vnímaná inflácia v Slovinsku

(...PICT...)

|

Zdroj: Eurostat

Ak by sa výsledky za marec potvrdili ďalšími údajmi, mohol by byť obraz v Slovinsku dosť odlišný od obrazu zaznamenaného v eurozóne, kde vnímaná inflácia výrazne a stále rástla takmer celý rok po zavedení eurobankoviek a euromincí v roku 2002 (pozri graf 5). Päť rokov po tejto udalosti sa medzera medzi týmito dvomi radmi postupne uzatvára, ale ešte nie je odstránená.

Graf 5

Skutočná a vnímaná inflácia v eurozóne

(...PICT...)

|

Zdroj: Eurostat

Slovinská skúsenosť s prechodom ešte raz ilustruje, že vnímanie, očakávanie a skutočnosť v súvislosti s vývojom cien nemusia byť nevyhnutne prepojené. Zmena meny ovplyvňuje škály hodnôt ľudí a spúšťa postupný proces mentálneho prispôsobovania, čo všetko zohráva v tomto procese určitú úlohu. Vnímanie cien určite zostáva kľúčovou obavou pre budúce prechody.

6. Reakcia verejnosti na prechod na euro

Flash Eurobarometer Komisie 205, ktorý sa uskutočnil ku koncu januára 2007, potvrdzuje spokojnosť veľkej väčšiny (95 %) [12] občanov Slovinska s hladkosťou a efektivitou prechodu na euro. Je to v porovnaní so skúsenosťou z prvej vlny vynikajúci výsledok, keďže len niekoľko krajín dosiahlo úroveň 90 %, pričom priemer sa blížil k 80 %.

Pokiaľ ide o výmenu hotových prostriedkov, 97 % nezaznamenalo vôbec žiadne problémy pri výmene toliarovej hotovosti za hotovosť v eurách alebo pri vyberaní hotovosti v eurách v prvom januárovom týždni. Odpovedajúci reagovali pozitívne aj na užitočnosť duálnych uvádzaní cien (84 %) a na ich správnu implementáciu (94 %).

Tento obraz je miernejší v oblasti prechodu cien, v ktorého spravodlivosť verí tesná väčšina opýtaných (56 %), pričom 44 % má opačný názor. Len menšina 38 % je pripravená veriť spravodlivosti zaokrúhľovania cien počas prechodu a po ňom, pričom 62 % verí opaku.

Nakoniec 92 % občanov Slovinska sa považuje za dobre informovaných o eure (36 % sa považuje za veľmi dobre informovaných) a 91 % je buď skôr spokojných alebo veľmi spokojných s informáciami poskytovanými vnútroštátnymi orgánmi. Tieto veľmi vysoké miery prijatia potvrdzujú vysoký stupeň spokojnosti s informáciami (99,2 %), odmeraný prostredníctvom podobného výskumu Eurobarometer uskutočneného vo februári 2006 medzi slovinskými podnikmi.

Stav názoru verejnosti v Slovinsku ešte raz potvrdzuje dôležitú úlohu informácií a komunikácie v procese zabezpečovania úspešného prechodu.

Občania a podniky, ktoré sú plne informované o praktických následkoch eura, sa systematicky cítia istejší pri zavádzaní jednotnej meny a ukazuje sa, že majú minimálne ťažkosti. Naopak, nedostatok informácií typicky vštepuje obavy a neporozumenie.

[1] KOM(2006)224 zo 16. mája 2006 a konvergenčná správa ECB z mája 2006.

[2] Súčasné krajiny eurozóny zaviedli euro v súlade s madridským scenárom, ktorý obsahoval prechodné obdobie troch rokov, keďže euro sa stalo ich menou v roku 1999 (2001 v Grécku), zatiaľ čo eurobankovky a euromince boli zavedené až v roku 2002.

[3] Bleskový prieskum Komisie Eurobarometer 191, ktorý sa uskutočnil v septembri 2006.

[4] Pozri aj štvrtú správu Komisie o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny (KOM(2006)671 z 10. novembra 2006).

[5] Údaje súvisiace s výmenou hotového obeživa poskytla Banka Slovinska a ECB.

[6] Slovinsko nemá národnú mincovňu a za dodávateľa si vo verejnej súťaži zvolilo fínsku mincovňu.

[7] Obdobie dvojitého obeživa trvalo od 1. januára do 28. februára 2002 v deviatich krajinách (BE, GR, ES, IT, LX, NL, AU, PT, FI). V IR sa skončilo 9. februára 2002 a vo FR 17. februára 2002. Obdobie sa skrátilo na nulu v DE, hoci hotovosť DEM sa mohla používať do 28. februára 2002 na základe spoločnej deklarácie maloobchodných a bankových združení.

[8] Celková hodnota toliarových bankoviek v obehu 31.12.2006 bola v hodnote 149 631 miliardy SIT (622,7 milióna eur), čo predstavovalo 72,1 % priemernej hodnoty toliarových bankoviek v obehu počas októbra 2006 (207 039 miliardy SIT, čo zodpovedalo 864,0 milióna eur).

[9] Celková hodnota toliarových mincí v obehu 31.12.2006 bola v hodnote 3 602 miliardy SIT (15,0 milióna eur), čo predstavovalo 96,0 % priemernej hodnoty toliarových mincí v obehu počas októbra 2006 (3 752 miliardy SIT, čo zodpovedalo 15,7 milióna eur).

[10] Na stránke http://ec.europa.eu/public_opinion/euro_en.htm sú všetky Eurobarometre o eure.

[11] Tlačová správa Eurostatu č.69/2003, 18.6.2003.

[12] Percentuálne podiely v tomto oddiele sa zakladajú na opýtaných, ktorí poskytli špecifickú odpoveď a neberú do úvahy opýtaných bez názoru na túto záležitosť.

--------------------------------------------------