25.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 105/34

—

sa nazdáva že riešenie problémov verejného zdravia, a predovšetkým aspektov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou, predpokladá zjednotenie stratégií v rôznych oblastiach, od stravovania po šport, vzdelávanie, dopravu, výrobu a spotrebiteľov, pričom je potrebné venovať zvýšenú pozornosť sociálnej dimenzii tohto problému,

—

sa nazdáva, že je potrebné zohľadniť a šíriť na území Spoločenstva poznatky o skúsenostiach jednotlivých štátov s cieľom obmedziť nejednotnosť opatrení a vytvoriť ďalšie nástroje na účinný boj proti zdraviu škodlivým životným štýlom,

—

je presvedčený, podpora partnerstiev je najúčinnejšou formou reakcie na riešenie problémov spojených s výživou, nadváhou a obezitou a nazdáva sa, že zaujať len jeden prístup nie je v žiadnom prípade postačujúce. Jediný možný prístup v rámci prevencie zdravotných problémov, ktorých hlavnou príčinou je nesprávne stravovanie, spočíva v pôsobení všetkých zainteresovaných strán, na medzinárodnej, vnútroštátnej, regionálnej aj výsostne miestnej úrovni,

—

žiada, aby Európska komisia v nasledujúcom finančnom období vyčlenila špecifické prostriedky na dosiahnutie cieľov naznačených v tomto stanovisku, ktoré by sa dali využiť v rámci štrukturálnych fondov,

—

odporúča, aby jednotlivé členské štáty a regióny vynakladali úsilie na ochranu svojich obyvateľov pred mediálnymi posolstvami, ktoré predovšetkým prostredníctvom rádiových a televíznych kanálov robia reklamu potravinám s vysokým obsahom tuku alebo cukru. Štáty a regióny by okrem toho mohli presadiť zvýšené „náklady na reklamu“, alebo dokonca požadovať, aby na označení istých výrobkov boli uvedené doplňujúce informácie o ich škodlivom účinku,

—

podporuje posilnenie zväzkov medzi verejnými a nezdravotníckymi externými orgánmi, ktoré pôsobia v oblasti výroby (napríklad v poľnohospodárskom sektore) a distribúcie potravín, pričom treba efektívne využiť miestnych aktérov.

Spravodajca

:

Mario MAGNANI, podpredseda regionálnej rady Trentino – Alto Adige (IT/ALDE)

1.

sa nazdáva, že zdravie je prioritou všetkých politických opatrení a činností Spoločenstva, ktoré by preto mali zabezpečiť vysokú úroveň jeho ochrany. Podľa článku 152 Zmluvy o ES musí Spoločenstvo zohrávať aktívnu úlohu na ochranu ľudského zdravia a v súlade so zásadou subsidiarity prijať opatrenia, ktoré nemôžu prijať jednotlivé členské štáty;

2.

zdôrazňuje, že sa pri tvorbe a vykonávaní ostatných politických opatrení alebo činností Únie musia zohľadniť požiadavky týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, keďže Spoločenstvo musí presadzovať ich práva na informácie, vzdelávanie a organizovanie sa na účely ochrany vlastných záujmov vzhľadom na to, že môže stimulovať k zdravej výžive a zdravému životnému štýlu;

3.

pripomína, že činnosť Únie je zameraná na zlepšenie verejného zdravia, ako aj na prevenciu chorôb a nákaz a odstraňovanie zdrojov ohrozujúcich ľudské zdravie, a tým dopĺňa vnútroštátne politické opatrenia;

4.

vyzýva preto Komisiu, aby rešpektovala zodpovednosť členských štátov za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti, i keď jej priznáva možnosť navrhovať na zefektívnenie opatrení také modely konania, ktoré pri uplatňovaní v regiónoch dosiahli najlepšie výsledky, okrem toho pripomína, že pokiaľ ide o propagáciu telesnej aktivity a športu, opatrenia Európskej únie musia nevyhnutne sprevádzať opatrenia vykonávané členskými štátmi, ako aj ich miestnymi a regionálnymi orgánmi, pričom treba do nich podľa možnosti zapojiť ďalšie inštitúcie ako univerzity a neuniverzitné vzdelávacie inštitúcie;

5.

berie na vedomie, že Rada opakovane vyzvala Komisiu, aby vypracovala opatrenia v oblasti výživy a telesnej aktivity. Diskusia o zelenej knihe priniesla široký konsenzus v názore na to, že sa od EÚ očakáva príspevok v podobe spolupráce s rôznymi subjektmi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom sa na jednej strane zdôraznila potreba dôsledných a súrodých politík Spoločenstva a dôležitosť viacodvetvového prístupu na strane druhej;

6.

sa nazdáva, že zámerom tejto bielej knihy je vyvinutie integrovaného prístupu EÚ, ktorý prispeje k zníženiu výskytu ochorení spôsobených nesprávnou výživou, obmedzenou telesnou aktivitou, nadváhou a obezitou. Rovnako sa nazdáva, že vypracovanie metodologických usmernení je v tomto smere nevyhnutným nástrojom na podporu vytvárania sietí medzi skutočne fungujúcimi a výkonnými službami na miestnej a regionálnej úrovni;

7.

konštatuje, že na dosiahnutie optimálnej reakcie na problémy súvisiace s výživou, nadváhou a obezitou je potrebné podporovať komplementárnosť a integráciu relevantných oblastí politiky (horizontálny prístup) a rôznych úrovní opatrení (vertikálny prístup);

8.

súhlasí s cieľmi bielej knihy a považuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov za nevyhnutnú pri vypracúvaní vykonávacích opatrení schopných obmedziť na každej úrovni ujmy spôsobené nesprávnou výživou a nesprávnym spôsobom života;

9.

oceňuje postoj Komisie, podľa ktorého v mnohých oblastiach sú hlavnými úrovňami pre opatrenia nielen vnútroštátna či miestna úroveň, ale aj nadnárodná úroveň vyznačujúca sa spoluprácou medzi komunitami rôznych krajín s obdobnými prvkami kultúrnej, územnej a sociálnej povahy;

10.

odporúča preto, aby opatrenia EÚ v týchto oblastiach boli zamerané buď na doplnenie, zlepšenie, koordináciu a šírenie opatrení prijatých na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, alebo na riešenie otázok, ktoré samy osebe spadajú do oblasti pôsobnosti stratégií Spoločenstva;

11.

sa nazdáva, že akákoľvek stratégie je účinná, len ak je podporovaná aktivitami priamo na území ako aj iniciatívami miestnych orgánov, a z tohto dôvodu pokladá za žiaduce zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do aktivít EÚ na základe článku 152 Zmluvy o ES;

12.

zdôrazňuje, že existencia problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v jednotlivých členských štátoch si nevyžaduje nevyhnutne jednotné riešenie na európskej úrovni;

13.

oceňuje skutočnosť, že Komisia uznáva dôležitosť odlišností v stravovaní v jednotlivých členských štátoch a rozdielov v strategických prístupoch použitých v Európe; ako aj to, že opakovane pripomína, že je podstatné, aby sa naďalej vyvíjala činnosť na úrovni regionálnej a miestnej, ktoré sú občanom EÚ najbližšie, pričom konkrétne uvádza: „Zásahy na týchto úrovniach sú nevyhnutné, aby sa prispôsobili navrhnuté a overené všeobecné prístupy osobitým miestnym podmienkam“;

14.

nazdáva sa, že boj so zdravotnými problémami je dlhodobá úloha. Preto musia byť investície do opatrení proti nadváhe a obezite rozložené na viacero rokov.

15.

Nazdáva sa, že riešenie problémov verejného zdravia, a predovšetkým aspektov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou, predpokladá zjednotenie stratégií v rôznych oblastiach, od stravovania po šport, vzdelávanie, dopravu, výrobu a spotrebiteľov, pričom je potrebné venovať zvýšenú pozornosť sociálnej dimenzii tohto problému. Zdôrazňuje však, že aspekt zdravotníctva má najvýraznejší vplyv na rozpočty a kvalitu života;

16.

vidí výrazný nedostatok v tom, že nejestvuje postačujúci zoznam zapojiteľných aktérov, najmä z verejnej sféry. Na uskutočnenie projektov, ktoré by mali skutočne k dispozícii technické a ekonomické prostriedky, po overení existencie presne stanovených protokolov o integrácii a spolupráci, je potrebné rešpektovanie dvoch priorít: na jednej strane vykonávanie pravidelnej inventúry dostupných zdrojov najmä vo verejnom zdravotníckom sektore, na strane druhej vypracovanie protokolov o spolupráci ešte pred tým, než sa začne plánovať akékoľvek opatrenie;

17.

domnieva sa, že primárna prevencia, t. j. taká, ktorá zabraňuje vypuknutiu chorôb, je najúčinnejším prístupom k zdravotným problémom súvisiacim s nadváhou, obezitou, srdcovo-cievnymi ochoreniami, cukrovkou, mozgovou mŕtvicou atď. Je vedecky dokázané, že stravovanie a životný štýl majú zásadný význam pri prevencii alebo výskyte týchto ochorení. Pre ľudí s nadváhou alebo obéznych sa musia zaviesť aj druhotné preventívne opatrenia, t. j. kontrola komplikácií, inými slovami opatrenia na liečbu obezity;

18.

pokladá za nevyhnutné pôsobiť priamo na determinanty zdravej a správnej výživy, ako aj na všetky sprievodné faktory, ktoré prispievajú k udržaniu správnej telesnej váhy, ako napríklad telesná aktivita, kultúra, návyky a tradície, informovanosť, sociálna a hospodárska situácia, poľnohospodárska výroba, potravinársky priemysel, infraštruktúra a doprava;

19.

zastáva názor, že opatrenia by mali byť zamerané na odstraňovanie príčin vzniku zdravotných rizík a že sa majú vzťahovať na rôzne strategické oblasti vládnej politiky a na rôzne úrovne štátnej správy, pričom sa vyzdvihuje zásadný význam miestnej a regionálnej úrovne pre úspešnú realizáciu projektov;

20.

považuje za nevyhnutné, aby stratégia navrhovaná Komisiou rátala s účasťou súkromných aktérov, ako napríklad potravinárskeho priemyslu a občianskej spoločnosti ako aj aktérov na miestnej úrovni, ako sú školy, iné vzdelávacie inštitúcie a miestne organizácie, kde by mali byť zriadené a posilnené špecifické služby;

21.

nazdáva sa, že je potrebné zohľadniť a šíriť na území Spoločenstva poznatky o skúsenostiach jednotlivých štátov, ku ktorým patrí napríklad existencia škôl poskytujúce možnosť nadstavbového štúdia vedy o stravovaní, s cieľom obmedziť nejednotnosť opatrení a vytvoriť ďalšie nástroje na účinný boj proti zdraviu škodlivým životným štýlom;

22.

zdôrazňuje dôležitosť rozsiahleho monitorovania vývoja v nadchádzajúcich rokoch. Nazdáva sa však, že je potrebné vynaložiť osobitné úsilie a pokúsiť sa stanoviť už od začiatku, ktoré subjekty odbornej a verejnej sféry budú zodpovedné za túto úlohu. Okrem toho je naliehavo potrebné pozmeniť parametre, ktoré používajú štatistické úrady pri zisťovaní údajov o stravovacích návykoch obyvateľstva. Pre tieto zisťovania sú potrebné kvantitatívne, i keď len približné, údaje. Považuje preto za dôležité sledovať prijaté opatrenia a merať ich výsledky.

23.

Je presvedčený, podpora partnerstiev je najúčinnejšou formou reakcie na riešenie problémov spojených s výživou, nadváhou a obezitou a nazdáva sa, že zaujať len jeden prístup nie je v žiadnom prípade postačujúce. Jediný možný prístup v rámci prevencie zdravotných problémov, ktorých hlavnou príčinou je nesprávne stravovanie, spočíva v pôsobení všetkých zainteresovaných strán, na medzinárodnej, vnútroštátnej, regionálnej aj výsostne miestnej úrovni;

24.

tvrdí, že jedine prístup, ktorý ráta s partnerstvom medzi verejnými subjektmi navzájom ako aj medzi verejnou a súkromnou sférou, vrátane združení spotrebiteľov, môže viesť k zmenám v kultúre, životnom prostredí a hospodárstve, ktoré sa odrazia na správaní a zdraviu „škodlivých“ návykoch. Koordináciou a dozorom by však mali byť poverené verejné inštitucionálne subjekty;

25.

zdôrazňuje, že v sociálnej oblasti – aj s cieľom prekonať rozdiely v sociálno-hospodárskej situácii obyvateľstva – by sa opatrenia v oblasti propagácie zdravého stravovania mali zamerať nielen na jednotlivcov, ale mali by byť zároveň doplnením „štrukturálnych“ opatrení, ktoré by zapojili všetkých nasledujúcich zainteresovaných: iniciatívy v oblasti osvety by mali byť súčasťou opatrení zameraných na zaručenie lepšej dostupnosti zdravých potravín;

26.

nazdáva sa, že je nevyhnutné vytvárať spojenectvá medzi rozhodujúcimi činiteľmi v oblasti zdravotníctva, hospodárstva, poľnohospodárstva a sociálnej politiky, výrobcami, maloobchodníkmi a spotrebiteľmi;

27.

pokladá preto za potrebné rozvíjať partnerstvá na opatrenia na európskej úrovni a posilniť miestne siete v záujme plánovaných opatrení, a zároveň šíriť špecifické metodologické a vedecké usmernenia. Rovnako sa nazdáva, že je potrebné podporovať začlenenie vedy o stravovaní ako odporúčaného predmetu do vzdelávacích programov univerzít medicínskeho zamerania.

28.

Schvaľuje a presadzuje to, aby EÚ mala ďalšiu zodpovednosť pri koordinácii úsilia členských štátov a vypracovala na tento účel „hlavné usmernenia“ týkajúce sa „informovaného spotrebiteľa“, „návrhov pre zdravú a vyváženú stravu“, „telesnej aktivity“, a poskytovala vedeckú podporu prostredníctvom svojich výborov a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA);

29.

považuje za vhodné brať do úvahy nahromadené skúsenosti a osvedčené postupy vyvinuté v rámci programu Európskej siete škôl podporujúcich zdravie (ENHPS);

30.

nazdáva sa, že v tomto zmysle je úlohou EÚ vyvíjať úsilie – monitorovaním úsilia členských štátov – s cieľom podporovať šírenie a vzájomné porovnávanie skúseností, a tým spustiť pozitívnu reťazovú reakciu na propagáciu a využívanie modelov, ktoré sa ukážu byť najúčinnejšie;

31.

zdôrazňuje, že je dôležité organizovať každý rok stretnutia európskych regiónov, ktoré vypracujú a zavedú model prevencie vedúci k najlepším výsledkom. Komisia by preto mala zvážiť vytvorenie databázy, aby mali členské štáty ľahký prístup k rôznym skúsenostiam v tejto oblasti;

32.

žiada, aby Európska komisia v nasledujúcom finančnom období vyčlenila špecifické prostriedky na dosiahnutie cieľov naznačených v tomto stanovisku, ktoré by sa dali využiť v rámci štrukturálnych fondov.

33.

Víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že opatrenia v rámci jej pôsobnosti, ktoré je potrebné uplatniť v rozličných oblastiach, majú slúžiť na podporu alebo doplnenie opatrení členských štátov. pripomína, že v súlade s článkom 152 ods. 2 Zmluvy o ES Spoločenstvo podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi v tejto oblasti, a ak je to nevyhnutné, poskytne podporu ich činnosti; zasadzuje sa za to, aby Komisia mohla v úzkej spolupráci s členskými štátmi vyvíjať akékoľvek užitočné iniciatívy na podporu koordinácie príslušných politických opatrení a príslušných programov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zamerali svoje opatrenia predovšetkým na problémy spojené s výživou, nadváhou a obezitou;

34.

odporúča, aby v tomto zmysle jednotlivé členské štáty a regióny vynakladali úsilie na ochranu svojich obyvateľov pred mediálnymi posolstvami, ktoré predovšetkým prostredníctvom rádiových a televíznych kanálov robia reklamu potravinám s vysokým obsahom tuku alebo cukru. Štáty a regióny by okrem toho mohli presadiť zvýšené „náklady na reklamu“, alebo dokonca požadovať, aby na označení istých výrobkov boli uvedené doplňujúce informácie o ich škodlivom účinku (mohlo by sa napríklad vyžadovať, aby sa uvádzal výskyt transtukov a percentuálny podiel nasýtených tukov, mononenasýtených a polynenasýtených mastných kyselín). Rovnako sa nazdáva, že ďalším opatrením, ktoré by bolo možné prijať, je finančné stimulovanie používania „zdravých“ prísad a výrazné ekonomické znevýhodňovanie potravín nevyvážených alebo nevhodných z hľadiska správnej výživy;

35.

domnieva sa, že na zlepšenie informovania o zdravom životnom štýle má šírenie informácií pomocou internetu — najmä pre cieľovú skupinu detí a mládeže — zvláštny význam. Skúsenosti s uskutočnenými projektmi sú kladné, napr. účinnosť je v porovnaní s nákladmi prekvapivo vysoká.;

36.

Vyzýva miestne a regionálne orgány, aby sa zaviazali navrhovať „zdravé alternatívy“ nesprávnych návykov, v závislosti od vekového obdobia, tým, že budú informovať občanov o správnych návykoch, ktoré treba v oblasti stravovania dodržiavať počas celého života;

37.

pripomína, že v rámci každého regiónu je potrebné zaviesť vzdelávacie a osvetové programy s cieľom vyhýbať sa už počas gravidity nadmernému a rýchlemu zvýšeniu telesnej váhy tehotnej ženy, ktoré špecificky vplýva na plod a jeho budúcu telesnú váhu; zdôrazňuje, že je dôležité vyhýbať sa počas prvých piatich mesiacov života a v mladšom školskom veku nadmernému zvýšeniu telesnej váhy, ktoré podmieňuje budúcu náchylnosť na nadváhu;

38.

odporúča, aby v rámci mládežníckeho športu bol podporovaný tak masový, ako aj vrcholový šport a aby sa oba druhy športu opierali o také hodnoty, ako je radosť, hra a právo na účasť každého jednotlivca podľa jeho individuálnych predpokladov. Rovnako odporúča, aby sa podporovala telesná aktivita nielen u jednotlivcov ale v rámci celej rodiny, pretože v pohybujúcej sa rodine vyrastajú deti, ktoré sa hýbu;

39.

pokladá za potrebné potláčanie kultúry pohodlia: kultúra priemyselnej výroby potravy je pascou, ktorá premenila pôžitok z jedla na výber medzi mastnými a sladkými potravinami na jednej strane a obmedzujúcimi diétami na strane druhej;

40.

s poľutovaním konštatuje, že potešenie z pohybu sa často obmedzuje na absolvovanie tréningu, čo u mnohých kvôli určitému stupňu nátlakovosti naráža na odpor;

41.

opätovne vyjadruje svoju podporu detským a mládežníckym hrám: určite je nevyhnutné – ako sa zdôrazňuje v bielej knihe – prehĺbiť poznatky o determinantoch istých rozhodnutí v oblasti stravovania a správania, ale zároveň je potrebné moderným spôsobom podporovať novú spoločenskú kultúru podobnú tej, ktorá bola základom tradičných spoločností, kde sa takmer vôbec nevyskytovala obezita a choroby spôsobené nesprávnym životným štýlom;

42.

nabáda k tomu, aby sa prinavrátil fyzický priestor človeku a ľudskosti: je potrebné podporovať voľné hranie detí a mládeže tak pri organizovaní školy ako aj pri výbere priestorov v našich domovoch a našich mestách. Ubrať priestor parkoviskám a použiť ho na hry vo dvore neznamená len predchádzať nadváhe a obezite, ale aj vysokému tlaku a srdcovo-cievnym ochoreniam, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí v Európe;

43.

odporúča, aby sa pri urbanistickom plánovaní rátalo s bezpečnými pešími trasami vedúcimi k školským budovám, pre žiakov a študentov všetkých stupňov a druhov škôl, ako aj bezpečnými športoviskami, ihriskami a zariadeniami na trávenie voľného času.

44.

žiada aktívne zapojenie do projektu „Zdravé mestá“, ktorý podporuje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia). V tomto projekte nejde len o zdravú výživu ľudí, ale aj o zachovanie zdravého životného prostredia, aktívny život v spoločnosti a telesný pohyb akéhokoľvek druhu ako základ zdravia;

45.

Považuje za potrebné plánovať periodické osvetové kampane o zdravej výžive (vychádzajúce zo zásady: menej živočíšnych tukov, viac ovocia a zeleniny) a presadzovať vypracovanie regionálnych usmernení po dohode s Európskou komisiou;

46.

pokladá za nevyhnutné, aby boli spotrebitelia lepšie informovaní o dôležitosti svojho spôsobu stravovania a životného štýlu pre zdravie a zdôrazňuje, že je potrebné chrániť ich pred zavádzajúcimi alebo prípadne podprahovými reklamnými posolstvami. Na tento účel by EÚ mohla efektívne využiť vedeckú odbornosť EFSA (Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín), napríklad pokiaľ ide o zloženie istých potravín, používanie prídavných látok, ako aj pravdivosť reklamných posolstiev a reklamy nachádzajúcej sa na označení výrobkov;

47.

nazdáva sa, že by sa na všetkých stupňoch a druhoch škôl mali uskutočňovať programy výchovy k zdravej výžive, s osobitným dôrazom na materské a základné školy;

48.

na podporu zdravého stravovania už od školského veku vyzýva k priamemu zaangažovaniu školského stravovania, rodín, učiteľov, detských lekárov a zdravotnej služby na školách, t. j. všetkých zainteresovaných, ktorí môžu zohrávať významnú rolu pri výchove k zdravej výžive;

49.

pokladá za potrebné zabezpečiť dohliadanie na výskyt nadváhy, resp. obezity s osobitným dôrazom na školský vek a podrobiť hodnoteniu prípadné zavedené iniciatívy v oblasti prevencie, pričom treba venovať osobitnú pozornosť poruchám správania pri stravovaní.

50.

S potešením víta uskutočňovanie rozsiahlych a vysoko intenzívnych informačných kampaní pre spoločnosť s využitím hlavných informačných prostriedkov, a podporuje vypracovanie informačných brožúr adresovaných celému obyvateľstvu, ktoré by sa snažili o plné docenenie aj každodenného telesného pohybu mimo uzavretých, resp. špecializovaných priestorov;

51.

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby vyvíjali iniciatívy na propagáciu telesnej aktivity, napríklad vystavením plagátov, ktoré nabádajú k chodeniu po schodoch pešo, na strategických miestach (ako napríklad miesta prístupu k výťahom);

52.

dúfa, že si všetci viac uvedomia dôležitosť telesnej aktivity v školských vzdelávacích programoch, počínajúc základnou školou. Nato musia byť učitelia primerane informovaní a povzbudzovaní k efektívnemu využívaniu možností, ktoré poskytujú všetky školské štruktúry, pričom je potrebné dať dôstojnosť telesnej aktivite a patrične ju doceniť;

53.

s potešením víta rozšírenie príležitostí na štruktúrované telesné aktivity pre dospelých, ktoré sa zakladajú na spolupráci verejných úradov s úradmi alebo združeniami pôsobiacimi na území. Zdôrazňuje potrebu podporovať prístup k aktivitám (zápisné, časový rozvrh prispôsobený príslušným obyvateľom) a monitorovať kvalitu navrhovaných iniciatív (druh aktivity, jej trvanie, primeranosť priestorov, systém dopravy umožňujúci jednoduchý prístup, vzdelanie a odbornosť učiteľov);

54.

nazdáva sa, že regionálne a miestne orgány môžu propagovať telesnú aktivitu obyvateľov aj prostredníctvom efektívneho využívania prírodných krás územia tak prostredníctvom rozšírenia mestských trás (cyklistické trasy, priestory na prechádzky, bezmotorová doprava so zaručením bezpečnosti), ako aj vytváraním príležitostí na trávenie voľného času na území (cyklistické a pešie prechádzky), ktoré by zohľadňovali právo zdravotne postihnutých osôb na pohyb tým, že tieto trasy budú plne prístupné aj pre nich;

55.

podporuje poskytovanie vzdelávania osobám pôsobiacim v oblasti zdravotníctva o význame propagácie telesnej aktivity občanov. Všeobecní lekári musia poznať medzinárodné odporúčania založené na preukázanej účinnosti a musia mať možnosť disponovať všetkými informáciami o druhu aktivity, ktorú treba odporúčať a o dostupnej ponuke na spádovom území, aby mohli poskytnúť správne príležitostné poradenstvo. V odbornej príprave a ďalšom vzdelávaní zdravotníckeho personálu, predovšetkým lekárov, by sa mala zohľadňovať zdravotná osveta.

56.

Nazdáva sa, že súkromné subjekty zohrávajú zásadnú úlohu pri stimulovaní rozhodnutí spotrebiteľov a rozvíjaní ich schopnosti rozhodnúť sa pre zdravý životný štýl: ich kroky v tejto oblasti môžu doplniť vládne politické opatrenia a legislatívne iniciatívy na vnútroštátnej i európskej úrovni;

57.

aj s cieľom efektívne využiť partnerský prístup, ktorý navrhuje Komisia, víta zapojenie prevádzkovateľov veľkých stredísk (obchodných centier, outletov), vlastníkov reštaurácií a stravovacích zariadení a veľkoobchodov do prípravy zdravých jedál a príslušnej propagácie prostredníctvom presných informácií na jedálnom lístku;

58.

nabáda potravinársky priemysel, aby na dobrovoľnom základe alebo prostredníctvom spolupráce so združeniami spotrebiteľov vypracoval „kódex vzorného správania sa“, resp. „prehodnotil“ kalorickú a nutričnú hodnotu svojich výrobkov, pričom je potrebné nájsť aj ekonomické stimuly pre podniky, ktoré sa rozhodnú vydať týmto smerom;

59.

je presvedčený, že vo svete médií by televízia, rádio, internet, noviny mohli byť v rôznych formách partnerskej spolupráce zapojení do osvetových kampaní o zdravej výžive a podpísania kódexu samoregulácie vo veci „škodlivej“ reklamy;

60.

podporuje posilnenie zväzkov medzi verejnými a nezdravotníckymi externými orgánmi, ktoré pôsobia v oblasti výroby (napríklad v poľnohospodárskom sektore) a distribúcie potravín, pričom treba efektívne využiť miestnych aktérov.

61.

Pripomína, že v súlade s článkom 152, ods. 3 Zmluvy o ES Spoločenstvo a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými zdravotníckymi organizáciami v oblasti verejného zdravia;

62.

nazdáva sa, že je potrebné, aby regióny konali v súlade a spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi ministerstvami (zdravotníctva, sociálnych vecí, školstva atď.). Na tento účel odporúča spolupracovať s úradom pre Európu Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá sa už ponúkla, že bude koordinovať ďalšie medzinárodné organizácie (FAO, UNICEF, ILO, OECD) pri podpore implementácie iniciatív zameraných na zistenie potrieb jednotlivých regiónov; mapovanie situácie, trendov a zavedených stratégií; zhromažďovanie, analýzu a šírenie vedeckých dôkazov o účinnosti uskutočnených iniciatív;

63.

považuje za potrebné spolupracovať so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) pri vývoji systému dohľadu nad výživou a telesnou aktivitou aj vzhľadom na druhý Európsky akčný plán pre potraviny a výživu;

64.

vyzdvihuje osobitný význam spolupráce s krajinami, ktoré už vyvinuli svoju vlastnú stratégiu v oblasti obezity, s cieľom navzájom si vymieňať a využiť skúsenosti a poznatky;

65.

nazdáva sa, že je potrebné efektívne využiť poznatky o miestnych návykoch a životných štýloch, ktoré dokážu pôsobiť proti nadváhe, obezite a ochoreniam metabolizmu (cukrovke, degeneratívnym ochoreniam). V tomto zmysle pripomína, že WHO propagovala skúsenosti na opätovné uvedenie do praxe tradičných spôsobov liečenia a zdravého životného štýlu u rôznych národov a etnických skupín;

66.

podporuje vykonávanie epidemiologického výskumu nadváhy, obezity a cukrovky, keďže ide o poruchy, ktoré je v súčasnosti potrebné pokladať za skutočne naliehavý problém.