9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/20

—

zastáva názor, že Európska únia by už čo najskôr mala disponovať skutočnou európskou imigračnou politikou. Mala by rešpektovať právomoci jednotlivých úrovní vlády, ale vykonávať tie, ktoré jej prináležia,

—

víta iniciatívy Komisie na stanovenie mechanizmov zjednodušujúcich regulárnu migráciu pracovnej sily, keďže existuje nerovnováha medzi reštriktívnymi opatreniami zameranými na boj proti neregulárnej migrácii a opatreniami zameranými na podporu regulárnej migrácie a žiada Komisiu, aby vypracovala komplexnú európsku politiku, pričom by zabezpečila, že opatrenia na európskej úrovni budú prínosom, ako napr. v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov,

—

súhlasí s tým, že nelegálna práca je hlavným faktorom, ktorý podporuje neregulárnu migráciu, a preto by mali členské štáty vynaložiť väčšie úsilie na prijatie všetkých potrebných opatrení na boj proti neregulárnemu pracovnému trhu,

—

ľutuje, že o úlohe Výboru regiónov sa nezmieňuje žiadny zo spomínaných dokumentov a vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatočným záujmom o územný rozmer, i keď do dnešného dňa bola úloha miestnych a regionálnych orgánov pri riadení migračných javov uznávaná, ako aj poradná úloha Výboru regiónov v tejto oblasti,

—

potvrdzuje, že súčasne s rozvojom vonkajšieho rozmeru politiky a európskych nástrojov na riadenie migrácie treba posilniť aj územný rozmer, a to zapojením miestnych a regionálnych orgánov do formovania globálneho postoja voči migrácii. V tomto zmysle by bolo potrebné zabezpečiť, aby Európska komisia podporovala proaktívnejšie zapojenie Výboru regiónov do prípravnej fázy krokov na úrovni Spoločenstva,

—

víta iniciatívu podporovať okružnú migráciu a nazdáva sa, že táto iniciatíva môže byť pre pracovné trhy členských štátov a rozvoj krajín pôvodu pozitívnym prínosom.

Spravodajkyňa

:

Anna TERRÓN I CUSÍ (ES/SES), štátna tajomníčka vlády autonómnej oblasti Katalánsko pre Európsku úniu

1.

zastáva názor, že Európska únia by už čo najskôr mala disponovať skutočnou európskou imigračnou politikou. Mala by rešpektovať právomoci jednotlivých úrovní vlády, ale vykonávať tie, ktoré jej prináležia;

2.

víta iniciatívy Komisie na stanovenie mechanizmov zjednodušujúcich regulárnu migráciu pracovnej sily, keďže existuje nerovnováha medzi reštriktívnymi opatreniami zameranými na boj proti neregulárnej migrácii a opatreniami zameranými na podporu regulárnej migrácie a žiada Komisiu, aby vypracovala komplexnú európsku politiku, pričom by zabezpečila, že opatrenia na európskej úrovni budú prínosom, ako napr. v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov;

3.

súhlasí s tým, že nelegálna práca je hlavným faktorom, ktorý podporuje neregulárnu migráciu, a preto by mali členské štáty vynaložiť väčšie úsilie na prijatie všetkých potrebných opatrení na boj proti neregulárnemu pracovnému trhu;

4.

zastáva názor, že opatrenia na boj proti ilegálnej práci sa musia zameriavať predovšetkým na tých zamestnávateľov alebo súkromné osoby, ktoré zamestnávajú osoby zdržiavajúce sa v krajine nelegálne. Samotní prisťahovalci sa často nachádzajú vo veľmi ťažkej situácii, ktorú možno ľahko zneužiť nemorálnym alebo nezákonným spôsobom;

5.

domnieva sa, že jednotné povolenie je dobrým nástrojom ako predchádzať vznikajúcej neregulárnej migrácii a upozorňuje na to, že článok 41 Charty základných práv EÚ zahŕňa aj právo na dobrú správu vecí verejných;

6.

domnieva sa, že spolupráca s tretími krajinami je základom pre globálny a koherentný prístup k problematike migrácie, ako to zaznamenala aj Európska rada vo svojich záveroch v roku 2005, v ktorých pripomína, že otázky súvisiace s migráciou predstavujú základný prvok vzťahov EÚ s mnohými tretími krajinami, najmä s regiónmi susediacimi s Európskou úniou (1);

7.

vyslovuje sa za to, aby sa pri vytváraní tzv. partnerstiev v oblasti mobility uprednostňovali tie tretie krajiny, ktoré sú ochotné podniknúť v rámci boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi významné opatrenia;

8.

víta návrhy na rozvoj intenzívnejšej spolupráce s tretími krajinami prostredníctvom „partnerstiev v oblasti mobility“ alebo finančnej a technickej pomoci a vyzýva Komisiu, aby hľadala nové formy spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, založené na princípe rovnosti, aby sa vytvorila atmosféra vzájomnej dôvery umožňujúca vzájomnú spoluprácu týchto krajín v boji proti neregulárnej migrácii a pri zavádzaní mechanizmov na regulovanie regulárnej migrácie;

9.

opätovne vyzdvihuje kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri rokovaniach a vo vzťahoch s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, predovšetkým v oblasti rozvoja a spolupráce. Pripomína významný prínos miestnych a regionálnych orgánov, okrem iného, pri náležitom fungovaní programov AENEAS, MEDA a TACIS a upozorňuje na to, že vďaka komunitám migrantov boli s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami nadviazané vzťahy a prehĺbené o nich vedomosti;

10.

ľutuje, že o úlohe Výboru regiónov sa nezmieňuje žiadny zo spomínaných dokumentov a vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatočným záujmom o územný rozmer, i keď do dnešného dňa bola úloha miestnych a regionálnych orgánov pri riadení migračných javov uznávaná, ako aj poradná úloha Výboru regiónov v tejto oblasti;

11.

potvrdzuje, že súčasne s rozvojom vonkajšieho rozmeru politiky a európskych nástrojov na riadenie migrácie treba posilniť aj územný rozmer, a to zapojením miestnych a regionálnych orgánov do formovania globálneho postoja voči migrácii. V tomto zmysle by bolo potrebné zabezpečiť, aby Európska komisia podporovala proaktívnejšie zapojenie Výboru regiónov do prípravnej fázy krokov na úrovni Spoločenstva (2);

12.

vyzdvihuje prácu miestnych a regionálnych samospráv v rámci politík pre integráciu imigrantov a ich úlohu pri zabezpečovaní bezproblémového fungovania mechanizmov prístupu na trh práce a zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať pri vzdelávaní pracujúcich imigrantov, aby sa mohli začleniť do európskeho pracovného trhu a, v prípade návratu, do pracovného trhu v krajine pôvodu;

13.

pripomína, že miestne a regionálne orgány zohrávajú významnú úlohu pri poskytovaní verejných služieb migrantom (regulárnym aj neregulárnym), medzi ktorými treba spomenúť stratégie v oblasti prijímania migrantov, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a ubytovania. Podľa vyhlásenia z piatej konferencie parlamentov regiónov hlavných miest Európskej únie (apríl 2006) fenomén imigrácie predstavoval a naďalej predstavuje pre niektoré regióny a miestne samosprávy významnú položku v oblasti verejných služieb, a preto by bolo vhodné preskúmať nové postupy, ktoré by miestnym a regionálnym samosprávam umožňovali zohrávať významnejšiu úlohu pri vytváraní národných iniciatív a stratégií súvisiacich s prístupom a začlenením na pracovný trh;

14.

uvádza, že dáva prednosť slovnému spojeniu „neregulárna“ migrácia, pretože v mnohých úradných jazykoch výraz „nelegálny“ sa jasne spája s trestnou činnosťou a nabáda k tomu, aby sa výraz „nelegálny imigrant“ v žiadnom prípade nepoužíval;

15.

berie na vedomie zmienku o ďalších politikách EÚ, ktoré sa môžu týkať migrantov, ako napr. rozvojová politika, európska stratégia zamestnanosti alebo iné politiky v sociálnej a hospodárskej oblasti, a preto žiada o lepšiu koordináciu všetkých politík týkajúcich sa migrantov;

16.

žiada Komisiu, aby brala do úvahy odhady členských štátov pokiaľ ide o potrebu pracovnej sily na základe informácií, ktoré členské štáty poskytli Eurostatu a zoznamov povolaní s nedostatkom pracovnej sily, a to s cieľom podrobnejšie spoznať činnosť a odhady jednotlivých členských štátov. Pritom treba rešpektovať právomoc členských štátov povoliť štátnym príslušníkom tretích krajín vstup na trh práce;

17.

upozorňuje na význam spoľahlivých a aktualizovaných štatistík, ktoré by štátom umožňovali dobrovoľnú výmenu informácií a skúseností v oblasti pracovných politík a pracovného trhu, ako to stanovuje nariadenie (ES) č. 862/2007 o štatistikách Spoločenstva v oblasti migrácie a medzinárodnej ochrany (3);

18.

podčiarkuje významnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri získavaní informácií a štatistických údajov a vyzdvihuje prínos miestnych a regionálnych orgánov, okrem iného, v súvislosti s európskym portálom pre migráciu alebo s rozšírením služieb siete EURES. Miestne a regionálne orgány samy spravujú niekoľko internetových portálov, ktoré môžu tieto iniciatívy dopĺňať;

19.

vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že neexistuje výslovný odkaz na medzinárodné dohody, ktoré podpísali členské štáty v rámci Medzinárodnej organizácie práce a pripomína, že členské štáty musia konať v súlade s Deklaráciou o základných princípoch a právach pri práci (MOP, 2004), Akčným plánom migrujúcich pracovníkov (MOP, 2004) a vo všeobecnosti v súlade so základnými ľudskými právami, ktoré sú definované platnými medzinárodnými zmluvami;

20.

považuje za veľmi dôležité vytvorenie siete miestnych a regionálnych orgánov s cieľom vypracovať spoločné štatistické nástroje a ukazovatele, umožňujúce lepšie poznať skutočný stav v oblasti migrácie;

21.

poukazuje na význam podpory pri vytváraní permanentných pracovných skupín a organizovaní fór (konferencií, seminárov...) na výmenu skúseností a osvedčených postupov v oblasti prijímania a spoločenskej a pracovnej integrácie imigrantov;

22.

podporuje ratifikáciu medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov zo strany členských štátov;

23.

víta iniciatívu podporovať okružnú migráciu a nazdáva sa, že táto iniciatíva môže byť pre pracovné trhy členských štátov a rozvoj krajín pôvodu pozitívnym prínosom;

24.

uznáva, že okružná migrácia môže vytvoriť pozitívny vzťah medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami a že môže fungovať ako nástroj na podporu dialógu, spolupráce a vzájomného porozumenia;

25.

upozorňuje na skutočnosť, že okružná migrácia by mala fungovať správne s cieľom zabrániť tomu, aby sa zmenila na neregulárnu migráciu, pričom by mali byť vytvorené efektívne spôsoby zaručujúce návrat migrantov a podporujúce cirkuláciu. Zároveň sa nazdáva, že okružná migrácia nemôže fungovať ako náhrada migrácie trvalého charakteru, ani obmedzovať iniciatívy členských štátov v oblasti politík pre integráciu imigrantov;

26.

uprednostňuje výraznejšie prepojenie medzi imigračnými politikami a ostatnými politikami na úrovni EÚ, a to s cieľom zlepšiť hospodársky a sociálny rámec krajín pôvodu a „prispieť k zníženiu stimulov na neregulárnu migráciu“ (4);

27.

pozitívne prijíma partnerstvá s tretími krajinami v oblasti mobility a uznáva význam podpory asociačných dohôd s krajinami pôvodu. Komisia vo svojom oznámení zdôrazňuje, že pri dohodách o partnerstvách v oblasti mobility je potrebné rešpektovať rozdelenie kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi, ktoré by mali navrhnúť nástroje na spoločné riadenie migračných tokov, opatrenia na boj proti neregulárnej migrácii a zjednodušiť opätovné prijatie a návrat neregulárnych migrantov, ako aj mechanizmy na podporu hospodárskeho rozvoja týchto krajín;

28.

pripomína, že je dôležité uzatvoriť s tretími krajinami dohody o opätovnom prijímaní v rámci ich vlastných záväzkov a upozorňuje na potrebu zjednodušiť takéto návraty do vlasti, pričom budú dodržiavané práva imigrantov a platné medzinárodné práva;

29.

žiada, aby bola uznaná úloha miestnych a regionálnych orgánov v medzinárodnej cezhraničnej spolupráci a povzbudzuje k tomu, aby sa podporovala ich účasť v rámci Európskeho nástroja susedstva, pričom nabáda miestne a regionálne orgány, aby spolupracovali s orgánmi v krajinách pôvodu a využívali na tento účel programy Európskej komisie a predovšetkým pilotnú iniciatívu dohodnutého plánovaného programu pre územnú spoluprácu medzi najvzdialenejšími regiónmi a susediacimi tretími krajinami. Zároveň pripomína, že práve tieto správne orgány najlepšie poznajú hospodársky a sociálny dopad imigrácie a s tým súvisiace dôsledky v regiónoch pôvodu;

30.

pripomína, že by bolo potrebné analyzovať dôsledky okružnej migrácie v krajinách pôvodu a preskúmať dopad návratu migrantov do týchto krajín. Navrhuje, aby sa v súlade s týmito prieskumami uplatnili nástroje potrebné na zjednodušenie prevádzania finančných prostriedkov;

31.

žiada, aby boli preskúmané možnosti zapojenia do partnerstiev v oblasti mobility tých miest a regiónov, ktoré sú pôvodnými i cieľovými miestami migračných tokov, pretože môžu zjednodušiť mobilitu imigrantov a pozitívne prispieť k ich sociálnej integrácii;

32.

trvá na tom, že je potrebné podporiť tie nástroje, ktoré by v rámci EÚ zjednodušili mobilitu prisťahovalcov legálne sa zdržujúcich a pracujúcich v niektorom z členských štátov;

33.

zdôrazňuje, že tretie krajiny, ktoré vstúpia do partnerstva v oblasti mobility, musia zabezpečiť efektívne uľahčenie návratu a opätovného začlenenia migrantov prostredníctvom aktívnych opatrení na podporu produktívnych pracovných miest a dôstojných pracovných podmienok. Úrady prijímajúcej krajiny by mali krajiny pôvodu, s ktorými vytvorili partnerstvo v oblasti mobility, na to upozorniť a podporovať radami aj inými spôsobmi, ktoré nie sú spojené s finančnou záťažou;

34.

pozitívne hodnotí myšlienku zaviesť dlhodobé viacvstupové víza, ktoré by podporili okružnú migráciu a vyjadruje podporu iniciatívam umožňujúcim príslušníkom tretích krajín – ktorým bol predtým umožnený vstup ako študentom a ktorí sa zapojili do mechanizmov okružnej migrácie, pričom splnili svoju povinnosť návratu – aby sa začlenili do pracovných trhov členských štátov;

35.

žiada Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie a zabezpečila, aby si okružní migranti prostredníctvom svojho návratu mohli do krajiny pôvodu previesť svoje akumulované právo na dôchodkové zabezpečenie;

36.

pozitívne hodnotí vyšší počet iniciatív v oblasti spolupráce s tretími krajinami, ktoré fungujú v súčinnosti s ostatnými opatreniami a podporuje účasť miestnych a regionálnych orgánov na projektoch rozvoja;

37.

podporuje myšlienku vytvoriť v tretích krajinách spoločné centrá na podávanie žiadostí o víza a žiada, aby táto iniciatíva neznamenala nárast počtu byrokratických postupov, ale naopak, aby boli tieto postupy zjednodušené a urýchlené;

38.

podporuje zámer Komisie bojovať proti nelegálnej práci, ktorú vykonávajú osoby z tretích krajín. Uplatňovanie sankcií ekonomickej, administratívnej a v prípade potreby trestnej povahy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ je v kompetencii členských štátov, s výnimkou sankcií, ktoré majú zabezpečovať účinnosť práva EÚ;

39.

konštatuje potrebu zhodnotiť vhodnosť termínov „zamestnávateľ“ alebo „podnikateľ“ pre každú jazykovú verziu smernice a nazdáva sa, že ak v právnych predpisoch jednotlivých členských štátov existuje rozdiel medzi oboma termínmi, bolo by vhodnejšie používať termín „zamestnávateľ“ namiesto termínu „podnikateľ“, a to s cieľom odlíšiť podnikateľský zámer od trestnej činnosti a pokryť situácie, kedy možno regulárne zamestnávať bez toho, aby bol človek z právneho hľadiska podnikateľom;

40.

potvrdzuje, že boj proti neregulárnej práci by sa mal viesť za pomoci sankcií voči tým, ktorí nelegálne zamestnávajú, ale aj zintenzívnením pracovných inšpekcií a zlepšovaním spôsobov legálneho náboru a preskúmaním alternatívnych systémov, ktoré umožnia podporovať osvedčené postupy. Výsledky pracovných inšpekcií by sa mali zverejňovať, aby sa spotrebitelia a potenciálni zamestnanci mohli informovane rozhodnúť;

41.

potvrdzuje, že boj proti neregulárnej práci, ktorá je hlavným faktorom podporujúcim neregulárnu migráciu, by mal zastávať popredné miesto v činnosti EÚ týkajúcej sa imigračnej politiky. Nazdáva sa tiež, že právny základ smernice by sa mal sústrediť na boj proti neregulárnej práci a následne na znižovanie neregulárnej migrácie a nie naopak;

42.

pripomína, že miestne a regionálne orgány môžu v súlade s vnútroštátnou legislatívou zohrávať významnú úlohu pri uplatňovaní opatrení na kontrolu a dohľad na pracovnom trhu a že by sa mal prípadne zvýšiť objem ľudských zdrojov a materiálov, aby bolo možné zvýšiť frekvenciu inšpekcií;

43.

nazdáva sa, že v rámci boja proti neregulárnej práci by mala byť venovaná zvláštna pozornosť boju proti nelegálnemu prevádzaniu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi. Zároveň odsudzuje činnosť mafie a organizovaných zločineckých sietí podporujúcich prežívanie fenoménu neregulárnej migrácie vo všeobecnosti a konkrétne pracovného vykorisťovania. Tento fenomén sa zmenil na výnosnú trestnú činnosť;

44.

podporuje iniciatívy zamerané na boj proti neregulárnej práci a vyzýva na podporu iniciatív vyvíjaných v tejto oblasti spoločne s jednotlivými administratívnymi úrovňami (národnými, regionálnymi a miestnymi) a sociálnymi aktérmi (najmä združeniami zamestnávateľov a odbormi, ale ja mimovládnymi organizáciami a združeniami na ochranu práv). Navrhuje spustiť v určitých pracovných odvetviach iniciatívy na zvyšovanie povedomia a informačnú činnosť zameranú na odradenie tých, ktorí neregulárne zamestnávajú pracovníkov a poskytovanie informácií o prínosoch legálneho zamestnávania;

45.

súhlasí s tým, že by nemalo význam vyradiť z rámca uplatňovania smernice súkromné osoby, ktoré zamestnávajú neregulárnych pracovníkov, ale upozorňuje na to, že tejto praxi nebude možno predísť, ak nevzniknú rýchle a doplňujúce alternatívy regulárneho zamestnávania pracovných síl, ktorých je na trhu práce nedostatok;

46.

pripomína, že je dôležité zlepšiť flexibilitu a rýchlosť zamestnávania na dobu určitú, a najmä sezónneho zamestnávania a zároveň určiť spôsoby sezónnej imigrácie, ako to stanovuje plán politiky v oblasti legálnej migrácie z roku 2005, čo by pomohlo zabrániť pretrvávaniu neregulárneho zamestnávania;

47.

upozorňuje na situáciu extrémnej pracovnej a osobnej zraniteľnosti mnohých žien imigrantiek v Európskej únii a vyzýva k tomu, aby sa tejto problematike venovalo viac pozornosti;

48.

podporuje rozhodnutie neuplatniť sankcie na príslušníkov tretích krajín, na ktoré sa návrh vzťahuje, aj keď rozhodnutie o návrate alebo vyhostení (5) možno chápať ako penalizáciu. Zároveň hodnotí pozitívne finančné sankcie voči porušovateľom, najmä pokiaľ ide o uhradenie nákladov na návrat, ku ktorým sa môžu pridať náklady na ubytovanie a diéty pre imigranta, až kým sa neukončí proces návratu. Opakuje, že Európska únia by mala zaručiť koherentnosť legislatívnych nástrojov, ktoré zahŕňajú opatrenia týkajúce sa návratu a jeho vhodnosti vzhľadom na základné práva;

49.

vyzýva na prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie toho, aby bola pracovníkom vráteným do krajiny pôvodu uhradená celková dlžná suma odmeny;

50.

požaduje, aby príslušné orgány členských štátov poskytovali vyššiu ochranu zneužitým zamestnancom a žiada o zváženie možnosti udelenia dlhodobého povolenia k pobytu, a to najmä v extrémne závažných prípadoch, v súlade s ustanoveniami smernice 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi;

51.

víta iniciatívy, ktoré by podporovali legálne spôsoby migrácie v EÚ, ako aj pokusy zosúladiť rozdielne a komplexné mechanizmy prístupu na pracovné trhy v členských štátoch;

52.

považuje za potrebné ďalej rozvíjať opatrenia ako napr. „modrá karta“ s cieľom zvýšiť atraktívnosť Európskej únie ako cieľa migračných tokov kvalifikovaných a vysokokvalifikovaných pracovníkov, uspokojiť potreby európskych pracovných trhov a zaručiť plnenie Lisabonskej stratégie. Vyzývame Komisiu, aby predložila jednoznačnejšiu definíciu „kvalifikovaných“ a „vysokokvalifikovaných“ prisťahovalcov a odporúča, aby spomínaná definícia zohľadňovala úroveň vzdelania prisťahovalca, ako aj jeho pracovnú prax, jazykovú zdatnosť a ďalšie relevantné faktory;

53.

pripomína, že by sa nemal podceňovať prínos nekvalifikovaných alebo nízko kvalifikovaných pracovníkov na niektorých európskych pracovných trhoch a po preskúmaní a vyhodnotení možností zamestnania nekvalifikovaných alebo nízko kvalifikovaných pracovníkov pripomína Komisii záväzky Rady týkajúce sa aproximácie iných postupov prijímania z dôvodov súvisiacich so zamestnaním, tak ako bolo stanovené v pláne politiky pre oblasť legálnej migrácie;

54.

zastáva názor, že „modrá karta“ by nemala byť udelená len tým kvalifikovaným pracovníkom, ktorí žiadajú o prijatie na území EÚ, ale aj tým, ktorí už na území niektorého členského štátu žijú;

55.

považuje za nevyhnutné získavanie dôveryhodných a základných informácií o potrebnom počte kvalifikovanej pracovnej sily na pracovných trhoch členských štátov a žiada Komisiu, aby v súlade s nariadením č. 862/2007 vypracovala efektívnu homogénnu metódu na získavanie a predkladanie štatistických údajov v tejto oblasti;

56.

žiada členské štáty, aby podporovali účasť miestnych a regionálnych orgánov na určovaní počtu prijímaných príslušníkov tretích krajín na ponúkané vysokokvalifikované miesta a vyjadruje poľutovanie, že to nie je explicitne stanovené v návrhu smernice;

57.

kladie si otázku, či pracovná mobilita vysokokvalifikovaných pracovníkov môže byť ovplyvnená potrebou zotrvať, najmenej počas obdobia dvoch rokov, v prvom členskom štáte a vyzýva Komisiu, aby našla alternatívne spôsoby, ktoré by zaručili pracovnú mobilitu a uspokojili potreby pracovných trhov jednotlivých štátov;

58.

pozitívne hodnotí podmienky vstupu rodinných príslušníkov vysokokvalifikovaných pracovníkov. Tento prvok môže byť rozhodujúci pri nábore vysokokvalifikovaných zamestnancov, ako to preukazujú skúsenosti z iných krajín, napríklad z Austrálie, Kanady a USA;

59.

pripomína, že je dôležité zabrániť úniku mozgov v rozvíjajúcich sa krajinách a vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa Medzinárodnej organizácie práce programy prijímania kvalifikovaných pracovníkov (medzi ktorými sú uvedené aj nedávne iniciatívy Komisie o okružnej migrácii) majú za následok zhoršovanie problému úniku mozgov (6);

60.

žiada, aby bol dôveryhodným spôsobom na základe štatistických údajov preskúmaný fenomén úniku mozgov a jeho dôsledky v krajinách pôvodu s cieľom vypracovať spoločné postupy s jednotlivými krajinami pôvodu, aby sa v rámci možností zabránilo rizikám a následkom tohto fenoménu;

61.

vyzýva Komisiu, aby prijala všetky vhodné opatrenia na podporu „cirkulácie mozgov“ ako alternatívu „úniku mozgov“. Na základe takejto koncepcie by sa migranti vracali do krajiny pôvodu a delili sa o prínos zo schopností nadobudnutých v cieľovej krajine (7), čo umožní oživiť a prehĺbiť vzťahy medzi komunitami pôvodu a cieľovými komunitami;

62.

vyjadruje spokojnosť s návrhom jednotnej žiadosti o udelenie kombinovaného povolenia na pobyt a pracovného povolenia a žiada o zlepšenie administratívnych postupov na zjednodušenie udeľovania takéhoto povolenia;

63.

pozitívne prijíma všetky návrhy, ktoré by zjednodušili mechanizmy vstupu do EÚ z pracovných dôvodov a žiada o zrýchlenie procesov podávania a vybavovania žiadostí o udelenie povolenia s cieľom zaručiť účinnosť fungovania systému;

64.

jednotné povolenie hodnotí ako dobrý nástroj na boj proti vzniknutej neregulovanej situácii. Ide o problém veľkých rozmerov, ktorý sa vyskytuje v členských štátoch EÚ a ktorý ohrozuje právo na dobrú správu vecí verejných stanovené Chartou základných práv Európskej únie;

65.

vyjadruje spokojnosť s uznaním spoločného balíka práv pre všetkých držiteľov jednotného povolenia a pripomína, že tieto práva by mali byť uznané v prepojení na medzinárodný rámec pracovnej ochrany, ktorú zaručuje MOP;

66.

pripomína, ako to už bolo uvedené v stanovisku VR 233/2006 (8), že je dôležité zlepšiť mechanizmy uznávania a homologizácie profesijných titulov a diplomov imigrantov, ako aj odborných zručností vo všeobecnosti, s cieľom zjednodušiť začlenenie na pracovný trh, ktoré by lepšie zodpovedalo schopnostiam migrantov;

67.

pozitívne prijíma vytvorenie záruk v procese podávania jednotnej žiadosti o udelenie kombinovaného povolenia, najmä pokiaľ ide o potrebu zdôvodniť zamietnutie takejto žiadosti a možnosť podania odvolania proti jej zamietnutiu;

68.

trvá na tom, aby členské štáty, v súlade s princípom subsidiarity, začlenili miestne a regionálne orgány do procesu vypracovania imigračných politík, najmä v bodoch týkajúcich sa integrácie a pracovných trhov, aby sa samosprávy mohli podieľať na určovaní počtu cudzincov, ktorým bude umožnený vstup na ich územie a odborných predpokladoch týchto osôb.