Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52007AG0003

    Spoločná pozícia (ES) č. 3/2007 z 11. decembra 2006 , ktorú prijala Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002 (Text s významom pre EHP )

    Ú. v. EÚ C 70E, 27.3.2007, p. 21–33 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
    Ú. v. EÚ C 70E, 27.3.2007, p. 2–2 (BG, GA, RO)

    27.3.2007   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    CE 70/21


    SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 3/2007

    prijatá Radou 11. decembra 2006

    na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2007 z … o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002

    (Text s významom pre EHP)

    (2007/C 70 E/02)

    EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

    so zreteľom na návrh Komisie,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

    po porade s Výborom regiónov,

    konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (2),

    keďže:

    (1)

    Zavedením spoločných pravidiel ochrany civilného letectva by sa malo predchádzať činom protiprávneho zasahovania voči civilnému lietadlu, aby sa tak ochránili osoby a tovar v rámci Európskej únie. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť stanovením spoločných pravidiel a spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva, ako aj mechanizmov na monitorovanie ich dodržiavania.

    (2)

    Vo všeobecnom záujme bezpečnostnej ochrany civilného letectva je žiaduce poskytnúť základ pre spoločný výklad prílohy 17 k Chicagskému dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944.

    (3)

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (3) sa prijalo ako dôsledok udalostí z 11. septembra 2001 v USA.

    (4)

    Obsah nariadenia (ES) č. 2320/2002 by sa mal zrevidovať na základe získaných skúseností, a samotné nariadenie by sa malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením, aby sa zjednodušili, zosúladili a sprehľadnili existujúce pravidlá a zlepšila úroveň bezpečnostnej ochrany.

    (5)

    Vzhľadom na potrebu pružnosti pri prijímaní opatrení bezpečnostnej ochrany a postupov s cieľom splniť vyvíjajúce sa posudzovanie rizík a umožniť zavedenie nových technológií by malo toto nariadenie stanoviť základné zásady toho, čo je potrebné vykonať, aby sa zabezpečila ochrana civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania bez zaoberania sa technickými podrobnosťami a podrobným postupom uskutočňovania týchto zásad.

    (6)

    Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na letiská, ktoré slúžia civilnému letectvu a ktoré sa nachádzajú na území členského štátu, na prevádzkovateľov poskytujúcich služby na takýchto letiskách a na subjekty, ktoré poskytujú tovar a/alebo služby takýmto letiskám alebo prostredníctvom nich.

    (7)

    Bez toho, aby bol dotknutý Dohovor o trestných a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadla, Tokio 1963, Dohovor o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel, Haag 1970 a Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva, Montreal 1971, by toto nariadenie malo zahŕňať aj opatrenia bezpečnostnej ochrany, ktoré sa uplatňujú na palube lietadla leteckých dopravcov Spoločenstva alebo počas letu.

    (8)

    Každý členský štát sa môže rozhodnúť, či v lietadlách registrovaných v tomto členskom štáte a v lietadlách leteckých dopravcov, ktorým tento členský štát udelil licenciu, nasadí počas letu príslušníkov bezpečnostnej ochrany.

    (9)

    Rôzne typy civilného letectva nemusia predstavovať rovnakú úroveň ohrozenia. Pri stanovení spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva by sa mala zohľadniť veľkosť lietadla, povaha činnosti a/alebo frekvencia činností na letiskách s cieľom povoliť udelenie výnimiek.

    (10)

    Členským štátom by sa tiež malo umožniť, aby na základe posudzovania rizika uplatňovali prísnejšie opatrenia ako tie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení.

    (11)

    Tretie krajiny môžu vyžadovať uplatňovanie opatrení, ktoré sa odlišujú od opatrení stanovených v tomto nariadení, na lety z letiska členského štátu do tejto tretej krajiny alebo cez jej vzdušný priestor. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dvojstranné dohody, ktorých je Spoločenstvo zmluvnou stranou, Komisia by mala mať možnosť preskúmať opatrenia, ktoré vyžaduje tretia krajina.

    (12)

    Aj keď v jednom členskom štáte môžu byť dva alebo viaceré orgány, ktoré sú zapojené do bezpečnostnej ochrany letectva, každý členský štát by mal určiť jeden orgán zodpovedný za koordináciu a monitorovanie vykonávania spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva.

    (13)

    S cieľom vymedziť zodpovednosti za vykonávanie spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva a opísať, ktoré opatrenia vyžadujú na tento účel prevádzkovatelia a iné subjekty, by mal každý členský štát vypracovať národný program bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Každý prevádzkovateľ letiska, letecký dopravca a subjekt vykonávajúci štandardy v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva by mal okrem toho vypracovať, uplatňovať a zachovávať program bezpečnostnej ochrany na účely dodržiavania ustanovení tohto nariadenia a platného národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

    (14)

    Na monitorovanie súladu s týmto nariadením a s národným programom bezpečnostnej ochrany civilného letectva každý členský štát vypracuje a zabezpečí realizáciu národného programu, aby skontroloval kvalitu bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

    (15)

    Komisia by mala uskutočňovať inšpekcie, vrátane neohlásených inšpekcií, s cieľom monitorovať uplatňovanie tohto nariadenia členskými štátmi a taktiež poskytnúť odporúčania na zlepšenie bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

    (16)

    Vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú spoločné opatrenia a postupy na vykonávanie spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva a ktoré obsahujú citlivé informácie o bezpečnostnej ochrane, ako aj správy z inšpekcií Komisie a odpovede príslušných orgánov by sa mali považovať za „utajované skutočnosti EÚ“ v zmysle rozhodnutia Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej Rokovací Poriadok (4). Tieto informácie by sa nemali uverejňovať; mali by byť dostupné iba pre prevádzkovateľov a subjekty s oprávneným záujmom.

    (17)

    Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

    (18)

    Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na stanovenie podmienok, za ktorých sa majú prijať opatrenia uvedené v článku 4 ods. 3 a článku 9 ods. 2. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia alebo doň doplniť nové nepodstatné prvky, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou, stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

    (19)

    Pri plnení cieľa „jednorazovej bezpečnostnej kontroly“ pre všetky lety v rámci Európskej únie by sa mal dosiahnuť pokrok.

    (20)

    Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel bezpečnosti letectva vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú prepravy nebezpečného tovaru.

    (21)

    Členské štáty by mali určiť sankcie uplatniteľné za porušenie ustanovení tohto nariadenia. Ustanovené sankcie, ktoré môžu zahŕňať sankcie občianskej alebo správnej povahy, by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

    (22)

    Ministerským vyhlásením o letisku Gibraltár, ktoré vzišlo z prvého stretnutia ministrov fóra pre dialóg o Gibraltári, ktoré sa konalo 18. septembra 2006 v Córdobe, sa nahradí spoločné vyhlásenie o letisku Gibraltár z 2. decembra 1987 z Londýna, pričom splnenie všetkých jeho požiadaviek sa bude považovať za splnenie požiadaviek vyhlásenia z roku 1987.

    (23)

    Keďže ciele tohto nariadenia, a to ochrana civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania a stanovenie základu pre spoločný výklad prílohy 17 k Chicagskému dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

    PRIJALI TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Ciele

    1.   Toto nariadenie ustanovuje spoločné pravidlá ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania.

    Ustanovuje tiež základ pre spoločný výklad prílohy 17 k Chicagskému dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve.

    2.   Prostriedkami na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 1 sú:

    a)

    stanovenie spoločných pravidiel a spoločných základných štandardov bezpečnostnej ochrany letectva;

    b)

    mechanizmy na monitorovanie súladu.

    Článok 2

    Rozsah pôsobnosti

    1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na:

    a)

    všetky letiská alebo časti letísk, ktoré sa nachádzajú na území členského štátu a ktoré sa nevyužívajú výlučne na vojenské účely;

    b)

    všetkých prevádzkovateľov vrátane leteckých dopravcov, ktorí poskytujú služby na letiskách uvedených v písmene a);

    c)

    všetky subjekty, ktoré uplatňujú štandardy bezpečnostnej ochrany letectva a ktoré vykonávajú činnosť z vnútorných alebo vonkajších priestorov letísk a poskytujú tovar a/alebo služby letiskám uvedeným v písmene a) alebo prostredníctvom týchto letísk.

    2.   Uplatňovanie tohto nariadenia na letisko v Gibraltári sa vykladá v tom zmysle, že ním nie sú dotknuté právne pozície Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva v súvislosti so sporom o zvrchovanosť nad územím, na ktorom sa toto letisko nachádza.

    Článok 3

    Vymedzenie pojmov

    Na účely tohto nariadenia:

    1.

    „civilné letectvo“ je akákoľvek letecká prevádzka, ktorú uskutočňuje civilné lietadlo, okrem prevádzky, ktorú uskutočňuje štátne lietadlo uvedené v článku 3 Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve;

    2.

    „bezpečnostná ochrana letectva“ je kombinácia opatrení a ľudských a materiálnych zdrojov určených na ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania;

    3.

    „prevádzkovateľ“ je osoba, organizácia alebo podnik zapojený do prevádzky leteckej dopravy, alebo ktorý prejaví úmysel zapojiť sa do prevádzky leteckej dopravy;

    4.

    „letecký dopravca“ je letecký dopravný podnik s platnou prevádzkovou licenciou alebo jej ekvivalentom;

    5.

    „letecký dopravca Spoločenstva“ je letecký dopravca s platnou prevádzkovou licenciou udelenou členským štátom v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (6);

    6.

    „subjekt“ je iná osoba, organizácia alebo podnik ako prevádzkovateľ;

    7.

    „zakázané predmety“ sú zbrane, výbušniny alebo iné nebezpečné zariadenia, predmety alebo látky, ktoré sa môžu použiť na spáchanie činu protiprávneho zasahovania;

    8.

    „detekčná kontrola“ je použitie technických alebo iných prostriedkov určených na identifikáciu a/alebo odhalenie zakázaných predmetov;

    9.

    „bezpečnostná kontrola“ je uplatňovanie prostriedkov, ktorými sa môže zabrániť vneseniu zakázaných predmetov;

    10.

    „kontrola vstupu“ je uplatňovanie prostriedkov, ktorými sa môže zabrániť vstupu neoprávnených osôb alebo neoprávnených vozidiel, alebo oboch;

    11.

    „letová časť letiska“ je pohybový priestor letiska, priľahlé územie a budovy alebo ich časti, do ktorých je obmedzený vstup;

    12.

    „verejná časť letiska“ sú tie časti letiska, priľahlé územie a budovy alebo ich časti, ktoré nie sú letovou časťou letiska;

    13.

    „vyhradený bezpečnostný priestor“ je priestor letovej časti letiska, kde sa okrem obmedzeného vstupu uplatňujú aj iné štandardy bezpečnostnej ochrany letectva;

    14.

    „demarkačný priestor“ je priestor, ktorý je pomocou kontroly vstupu oddelený od vyhradených bezpečnostných priestorov alebo, ak samotný demarkačný priestor je vyhradeným bezpečnostným priestorom, od iných vyhradených bezpečnostných priestorov letiska;

    15.

    „previerka osoby“ je zaznamenané overenie totožnosti osoby vrátane akejkoľvek trestnej minulosti ako súčasti posúdenia vhodnosti osoby pre nesprevádzaný vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov;

    16.

    „transferoví cestujúci, batožina, náklad alebo poštové zásielky“ sú cestujúci, batožina, náklad alebo poštové zásielky, ktorí odlietajú iným lietadlom, než ktorým prileteli;

    17.

    „tranzitní cestujúci, batožina, náklad alebo poštové zásielky“ sú cestujúci, batožina, náklad alebo poštové zásielky, ktorí odlietajú tým istým lietadlom, ktorým prileteli;

    18.

    „potenciálne nebezpečný cestujúci“ je cestujúci, ktorý je vyhostenou osobou, osobou považovanou za neprípustnú z imigračných dôvodov alebo osobou v zákonnej väzbe;

    19.

    „príručná batožina“ je batožina určená na prepravu na palube lietadla;

    20.

    „podaná batožina“ je batožina určená na prepravu v nákladnom priestore lietadla;

    21.

    „sprevádzaná podaná batožina“ je batožina prepravovaná v nákladnom priestore lietadla, ktorú na let zapísal cestujúci, ktorý cestuje rovnakým letom;

    22.

    „poštové zásielky leteckého dopravcu“ sú poštové zásielky, ktoré pochádzajú od leteckého dopravcu a sú preňho určené;

    23.

    „materiály leteckého dopravcu“ sú materiály, ktoré pochádzajú od leteckého dopravcu alebo sú preňho určené, alebo ich letecký dopravca používa;

    24.

    „poštové zásielky“ sú zásielky korešpondencie a iných predmetov ako poštových zásielok leteckého dopravcu, ktoré podali poštové služby a ktoré sú určené na doručenie poštovým službám v súlade s predpismi Svetovej poštovej únie;

    25.

    „náklad“ je akýkoľvek majetok určený na prepravu lietadlom iný ako batožina, poštové zásielky, poštové zásielky leteckého dopravcu, materiály leteckého dopravcu a dodávky potrebné počas letu;

    26.

    „oprávnený zástupca“ je letecký dopravca, zástupca, dopravca nákladu alebo iný subjekt, ktorý zabezpečuje bezpečnostné kontroly, pokiaľ ide o náklad a poštové zásielky;

    27.

    „známy odosielateľ“ je odosielateľ, od ktorého pochádza náklad alebo poštové zásielky určené na prepravu na jeho vlastné náklady a ktorého postupy sú v súlade so spoločnými pravidlami a štandardami bezpečnostnej ochrany dostatočnými na umožnenie prepravy tohto nákladu alebo poštových zásielok v akomkoľvek lietadle;

    28.

    „známy odosielateľ pre nákladné lietadlo“ je odosielateľ, od ktorého pochádza náklad alebo poštové zásielky určené na prepravu na jeho vlastné náklady a ktorého postupy sú v súlade so spoločnými pravidlami a štandardami bezpečnostnej ochrany dostatočnými na umožnenie prepravy tohto nákladu nákladným lietadlom alebo poštových zásielok poštovým lietadlom;

    29.

    „bezpečnostná kontrola lietadla“ je kontrola tých vnútorných priestorov lietadla, do ktorých mohli mať cestujúci prístup, a kontrola nákladného priestoru lietadla s cieľom odhaliť zakázané predmety a protiprávne zasahovania voči lietadlu;

    30.

    „bezpečnostná prehliadka lietadla“ je kontrola vnútorných a prístupných vonkajších priestorov lietadla s cieľom odhaliť zakázané predmety a protiprávne zasahovania voči lietadlu;

    31.

    „príslušník bezpečnostnej ochrany počas letu“ je osoba, ktorú zamestnáva štát, aby cestovala na palube lietadla leteckého dopravcu, ktorému tento členský štát udelil licenciu s cieľom ochrániť lietadlo a jeho cestujúcich pred činmi protiprávneho zasahovania.

    Článok 4

    Spoločné základné štandardy

    1.   Spoločné základné štandardy ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania sú stanovené v prílohe.

    2.   Podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných štandardov uvedených v odseku 1 sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

    Tieto opatrenia sa týkajú najmä:

    a)

    metód detekčnej kontroly, kontroly vstupu a iných bezpečnostných kontrol;

    b)

    metód vykonávania bezpečnostných kontrol lietadla a bezpečnostných prehliadok lietadla;

    c)

    zakázaných predmetov;

    d)

    výkonnostných kritérií a schvaľovacích testov pre zariadenia;

    e)

    prijímania zamestnancov a požiadaviek na školenie a výcvik;

    f)

    definície kritických častí vyhradených bezpečnostných priestorov;

    g)

    povinností oprávnených zástupcov, známych odosielateľov a známych odosielateľov pre nákladné lietadlá a postupov na ich hodnotenie;

    h)

    kategórií osôb, tovaru a lietadla, ktoré z objektívnych príčin podliehajú zvláštnym bezpečnostným postupom alebo sú oslobodené od detekčnej kontroly, kontroly vstupu alebo iných bezpečnostných kontrol.

    3.   Zmenou a doplnením tohto nariadenia prostredníctvom rozhodnutia prijatého v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3 Komisia stanoví kritériá s cieľom umožniť členským štátom výnimku zo spoločných základných štandardov uvedených v odseku 1 a prijať alternatívne opatrenia bezpečnostnej ochrany, ktoré poskytnú primeraný stupeň ochrany vzhľadom na posúdenie miestneho rizika. Takéto alternatívne opatrenia sa odôvodnia vzhľadom na veľkosť lietadla alebo vzhľadom na povahu, rozsah alebo frekvenciu prevádzky alebo iných príslušných činností.

    Z dôvodu naliehavosti môže Komisia použiť postup pre naliehavé prípady uvedený v článku 15 ods. 4.

    Členské štáty oznámia tieto opatrenia Komisii.

    4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území uplatňovali spoločné základné štandardy uvedené v odseku 1. Ak má členský štát dôvod domnievať sa, že úroveň bezpečnostnej ochrany letectva sa ohrozila porušením bezpečnostnej ochrany, zabezpečí náležitú a rýchlu nápravu tohto porušenia a pokračovanie bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

    Článok 5

    Prísnejšie opatrenia uplatňované členskými štátmi

    1.   Členské štáty môžu uplatniť prísnejšie opatrenia ako spoločné základné štandardy uvedené v článku 4. Konajú tak na základe posúdenia rizika a v súlade s právom Spoločenstva. Opatrenia sú relevantné, objektívne, nediskriminujúce a úmerné riziku, pre ktoré sú určené.

    2.   Členské štáty takéto opatrenia oznámia Komisii čo najskôr po ich uplatnení. Po prijatí takejto informácie ju Komisia odovzdá všetkým ostatným členským štátom.

    3.   Členské štáty takéto opatrenia Komisii nemusia oznámiť, ak sa obmedzujú na stanovený let so špecifickým dátumom.

    Článok 6

    Opatrenia bezpečnostnej ochrany, ktoré požadujú tretie krajiny

    1.   Bez toho, aby boli dotknuté dvojstranné dohody, ktorých zúčastnenou stranou je Spoločenstvo, členský štát oznámi Komisii opatrenia bezpečnostnej ochrany požadované treťou krajinou, ak sa odlišujú od spoločných základných štandardov uvedených v článku 4, vzhľadom na lety z letiska členského štátu do tejto tretej krajiny alebo cez jej vzdušný priestor.

    2.   Komisia na žiadosť dotknutého členského štátu alebo z vlastného podnetu preskúma uplatňovanie akýchkoľvek opatrení, ktoré sa jej oznámia podľa odseku 1, a môže v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 vypracovať vhodnú odpoveď pre dotknutú tretiu krajinu.

    3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú ak:

    a)

    dotknutý členský štát uplatňuje dotknuté opatrenia v súlade s článkom 5 alebo

    b)

    požiadavka tretej krajiny je obmedzená na stanovený let so špecifickým dátumom.

    Článok 7

    Príslušný orgán

    Ak sú v jednom členskom štáte dva alebo viaceré orgány, ktoré sú zapojené do bezpečnostnej ochrany civilného letectva, tento členský štát určí jeden orgán (ďalej len „príslušný orgán“) zodpovedný za koordináciu a monitorovanie vykonávania spoločných základných štandardov uvedených v článku 4.

    Článok 8

    Národný program bezpečnostnej ochrany civilného letectva

    1.   Každý členský štát vypracuje, uplatňuje a zachováva národný program bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

    Tento program definuje zodpovednosti za vykonávanie spoločných základných štandardov uvedených v článku 4 a opisuje opatrenia, ktoré na tento účel požadujú prevádzkovatelia a subjekty.

    2.   Príslušný orgán písomne sprístupní vhodné časti svojho národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva na základe zásady „vedieť len to potrebné“ prevádzkovateľom a subjektom, ktorí majú podľa neho oprávnený záujem.

    Článok 9

    Národný program kontroly kvality

    1.   Každý členský štát vypracuje, uplatňuje a zachováva národný program kontroly kvality.

    Tento program umožní členskému štátu kontrolovať kvalitu bezpečnostnej ochrany civilného letectva s cieľom monitorovať súlad s týmto nariadením a jeho národným programom bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

    2.   Špecifikácie národného programu kontroly kvality sa prijmú v podobe zmeny a doplnenia tohto nariadenia prostredníctvom doplnenej prílohy v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 3.

    Z dôvodu naliehavosti môže Komisia použiť postup pre naliehavé prípady uvedený v článku 15 ods. 4.

    Program umožní rýchle odhaľovanie a nápravu nedostatkov. Taktiež ustanovuje, že všetky letiská, prevádzkovatelia a subjekty, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie štandardov bezpečnostnej ochrany letectva a ktoré sa nachádzajú na území dotknutého členského štátu, sú pravidelne monitorované alebo sú pod dozorom príslušného orgánu.

    Článok 10

    Program bezpečnostnej ochrany letiska

    1.   Každý prevádzkovateľ letiska vypracuje, uplatňuje a zachováva program bezpečnostnej ochrany letiska.

    Tento program opisuje metódy a postupy, ktoré prevádzkovateľ letiska dodržiava na účely súladu s týmto nariadením a národným programom bezpečnostnej ochrany civilného letectva členského štátu, v ktorom sa letisko nachádza.

    Program taktiež zahŕňa ustanovenia o vnútornej kontrole kvality, ktoré opisujú, ako prevádzkovateľ letiska monitoruje súlad s týmito metódami a postupmi.

    2.   Program bezpečnostnej ochrany letiska sa predkladá príslušnému orgánu, ktorý môže v prípade potreby podniknúť ďalšie kroky.

    Článok 11

    Program bezpečnostnej ochrany leteckého dopravcu

    1.   Každý letecký dopravca vypracuje, uplatňuje a zachováva program bezpečnostnej ochrany leteckého dopravcu.

    Tento program opisuje metódy a postupy, ktoré letecký dopravca dodržiava na účely súladu s týmto nariadením a národným programom bezpečnostnej ochrany civilného letectva členského štátu, z ktorého poskytuje svoje služby.

    Program taktiež zahŕňa ustanovenia o vnútornej kontrole kvality, ktoré opisujú, ako letecký dopravca monitoruje súlad s týmito metódami a postupmi.

    2.   Program bezpečnostnej ochrany leteckých dopravcov sa na žiadosť predloží príslušnému orgánu, ktorý môže v prípade potreby podniknúť ďalšie kroky.

    3.   Ak príslušný orgán členského štátu, ktorý udeľuje prevádzkovú licenciu, potvrdil program bezpečnostnej ochrany leteckého dopravcu Spoločenstva, všetky členské štáty uznajú, že tento letecký dopravca splnil požiadavky uvedené v odseku 1. Nie je tým dotknuté právo členského štátu žiadať od akéhokoľvek leteckého dopravcu podrobné informácie o tom, ako vykonáva:

    a)

    opatrenia bezpečnostnej ochrany uplatňované týmto členským štátom podľa článku a/alebo

    b)

    miestne postupy uplatniteľné na letiskách, na ktorých vykonáva svoju činnosť.

    Článok 12

    Program bezpečnostnej ochrany subjektu

    1.   Každý subjekt, od ktorého národný program bezpečnostnej ochrany civilného letectva uvedený v článku 8 vyžaduje uplatňovanie štandardov bezpečnostnej ochrany letectva, vypracuje, uplatňuje a zachováva program bezpečnostnej ochrany subjektu.

    Tento program opisuje metódy a postupy, ktoré subjekt dodržiava na účely súladu s národným programom bezpečnostnej ochrany civilného letectva členského štátu s ohľadom na jeho činnosť v tomto členskom štáte.

    Program taktiež zahŕňa ustanovenia o vnútornej kontrole kvality, ktoré opisujú, ako subjekt monitoruje súlad s týmito metódami a postupmi.

    2.   Program sa na žiadosť predloží oprávnenému orgánu dotknutého členského štátu, ktorý môže v prípade potreby podniknúť ďalšie kroky.

    Článok 13

    Inšpekcie Komisie

    1.   Komisia v spolupráci s príslušným orgánom dotknutého členského štátu vykonáva inšpekcie – vrátane inšpekcií letísk, prevádzkovateľov a subjektov uplatňujúcich štandardy bezpečnostnej ochrany letectva – s cieľom monitorovať uplatňovanie tohto nariadenia členskými štátmi a v prípade potreby poskytnúť odporúčania na zlepšenie bezpečnostnej ochrany letectva. Príslušný orgán na tento účel písomne oznámi Komisii všetky letiská na svojom území, ktoré poskytujú civilné letecké služby, iné ako letiská, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 3.

    Postupy na vykonávanie inšpekcií Komisie sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

    2.   Inšpekcie Komisie týkajúce sa letísk, prevádzkovateľov a subjektov uplatňujúcich štandardy bezpečnostnej ochrany letectva sú neohlásené. Komisia včas pred inšpekciou o nej informuje dotknutý členský štát.

    3.   Každá správa z inšpekcie Komisie sa oznámi príslušnému orgánu dotknutého členského štátu, ktorý vo svojej odpovedi stanoví opatrenia prijaté na odstránenie akýchkoľvek zistených nedostatkov.

    Správa spolu s odpoveďou príslušného orgánu sa následne oznámia príslušnému orgánu ostatných členských štátov.

    Článok 14

    Šírenie informácií

    Tieto dokumenty sa považujú za „utajované dokumenty EÚ“ na účely rozhodnutia 2001/844/ES, ESUO, Euratom a nesmú sa zverejniť:

    a)

    opatrenia a postupy, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2, článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1, ak obsahujú citlivé informácie o bezpečnostnej ochrane;

    b)

    správy z inšpekcií Komisie a odpovede príslušných orgánov, ako sa uvádza v článku 13 ods. 3.

    Článok 15

    Postup výboru

    1.   Komisii pomáha výbor.

    2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

    Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je jeden mesiac.

    3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

    4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1, 2 a 6 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

    Článok 16

    Sankcie

    Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

    Článok 17

    Zrušenie

    Nariadenie (ES) č. 2320/2002 sa týmto zrušuje.

    Článok 18

    Nadobudnutie účinnosti

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Uplatňuje sa od … (7) s výnimkou článku 4 ods. 2, článku 4 ods. 3, článku 9 ods. 2, článku 13 ods. 1 a článku 15, ktoré sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli,

    Za Európsky parlament

    predseda

    Za Radu

    predseda


    (1)  Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 17.

    (2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 15. júna 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 11. decembra 2006 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

    (3)  Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 849/2004 (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 1).

    (4)  Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/548/ES, Euratom (Ú. v. EÚ L 215, 5.8.2006, s. 38).

    (5)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

    (6)  Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1.

    (7)  Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.


    PRÍLOHA

    SPOLOČNÉ ZÁKLADNÉ ŠTANDARDY (ČLÁNOK 4)

    1.   BEZPEČNOSTNÁ OCHRANA LETISKA

    1.1.   Požiadavky na projektovanie letiska

    1.

    Pri projektovaní a výstavbe nových letiskových zariadení alebo zmene už existujúcich letiskových zariadení sa musia zohľadniť požiadavky na vykonávanie spoločných základných štandardov stanovených v prílohe a ich vykonávacie akty.

    2.

    Na letiskách sa zriadia tieto priestory:

    a)

    verejná časť letiska;

    b)

    letová časť letiska;

    c)

    vyhradené bezpečnostné priestory a

    d)

    kritické časti vyhradených bezpečnostných priestorov.

    1.2.   Kontrola vstupu

    1.

    Vstup do letovej časti letiska musí byť vyhradený, aby sa zabránilo vstupu neoprávnených osôb a vozidiel do týchto priestorov.

    2.

    Vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov sa kontroluje, aby sa zabránilo vstupu neoprávnených osôb a vozidiel do týchto priestorov.

    3.

    Vstup do letovej časti letiska a vyhradených bezpečnostných priestorov sa môže osobám alebo vozidlám umožniť iba vtedy, ak spĺňajú požadované podmienky bezpečnostnej ochrany.

    4.

    Osoby, vrátane členov letovej posádky, musia úspešne prejsť previerkou osoby skôr, ako sa im vystaví identifikačný preukaz posádky alebo letisková identifikačná karta, ktorá ich oprávňuje na nesprevádzaný vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov.

    1.3.   Detekčná kontrola osôb iných, ako sú cestujúci, a prinášaných predmetov

    1.

    Osoby iné, ako sú cestujúci, a predmety, ktoré prinášajú, sa podrobujú nepretržitej náhodnej detekčnej kontrole pri vstupe do vyhradených bezpečnostných priestorov, aby sa zabránilo vneseniu zakázaných predmetov do týchto priestorov.

    2.

    Všetky osoby iné, ako sú cestujúci, a predmety, ktoré prinášajú, sa podrobujú detekčnej kontrole pri vstupe do kritických častí vyhradených bezpečnostných priestorov, aby sa zabránilo vneseniu zakázaných predmetov do týchto priestorov.

    1.4.   Kontrola vozidiel

    Vozidlá vstupujúce do vyhradených bezpečnostných priestorov sa kontrolujú, aby sa zabránilo vneseniu zakázaných predmetov do týchto priestorov.

    1.5.   Dohľad, hliadky a iné fyzické kontroly

    Na letiskách a v prípade potreby v priľahlých verejných priestoroch sa vykonáva dohľad, hliadky a iné fyzické kontroly s cieľom spozorovať podozrivé správanie osôb, určiť slabé miesta, ktoré by sa mohli využiť na vykonanie činu protiprávneho zasahovania, a odradiť osoby od spáchania takýchto činov.

    2.   DEMARKAČNÉ PRIESTORY LETÍSK

    Lietadlo parkované v demarkačných priestoroch letísk, na ktoré sa vzťahujú alternatívne opatrenia uvedené v článku 4 ods. 3, sa oddelí od lietadla, na ktoré sa plne uplatňujú spoločné základné štandardy, aby sa zabezpečilo, že štandardy bezpečnostnej ochrany uplatňované na druhé lietadlo, cestujúcich, batožinu, náklad a poštové zásielky nebudú neskôr ohrozené.

    3.   BEZPEČNOSTNÁ OCHRANA LIETADLA

    1.

    Lietadlo sa pred odletom podrobí bezpečnostnej kontrole alebo bezpečnostnej prehliadke, aby sa zabezpečilo, že sa na palube lietadla nenachádzajú žiadne zakázané predmety. Lietadlo v tranzite môže podliehať iným primeraným opatreniam.

    2.

    Každé lietadlo je chránené pred neoprávneným zasahovaním.

    4.   CESTUJÚCI A PRÍRUČNÁ BATOŽINA

    4.1.   Detekčná kontrola cestujúcich a príručnej batožiny

    1.

    Všetci cestujúci, ktorí sú na začiatku letu, transferoví a tranzitní cestujúci a ich príručná batožina sa podrobia detekčnej kontrole, aby sa zabránilo vneseniu zakázaných predmetov do vyhradených bezpečnostných priestorov a na palubu lietadla.

    2.

    Transferoví cestujúci a ich príručná batožina môžu byť oslobodení od detekčnej kontroly, ak:

    a)

    prichádzajú z členského štátu, v prípade, že Komisia alebo tento členský štát neposkytli informácie o tom, že títo cestujúci a ich príručná batožina sa nepovažujú za cestujúcich, ktorí sa podrobili detekčnej kontrole podľa spoločných základných štandardov; alebo

    b)

    prichádzajú z tretej krajiny, v ktorej sa uplatňované štandardy bezpečnostnej ochrany považujú za rovnocenné štandardom v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

    3.

    Tranzitní cestujúci a ich príručná batožina môžu byť oslobodení od detekčnej kontroly, ak:

    a)

    zostanú na palube lietadla alebo

    b)

    sa nezmiešajú s detekčne skontrolovanými odlietavajúcimi cestujúcimi inými ako tými, ktorí nastupujú na palubu toho istého lietadla, alebo

    c)

    prilietajú z členského štátu, v prípade, že Komisia alebo tento členský štát neposkytli informácie o tom, že títo cestujúci a ich príručná batožina sa nepovažujú za cestujúcich a batožinu, ktorí sa podrobili detekčnej kontrole podľa spoločných základných štandardov, alebo

    d)

    prilietajú z tretej krajiny, v ktorej sa uplatňované štandardy bezpečnostnej ochrany považujú za rovnocenné spoločným základným štandardom v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

    4.2.   Ochrana cestujúcich a príručnej batožiny

    1.

    Cestujúci a ich príručná batožina sú chránení pred neoprávneným zasahovaním od bodu detekčnej kontroly do odletu lietadla, ktorým cestujú.

    2.

    Detekčne skontrolovaní odlietavajúci cestujúci sa nesmú zmiešať s prilietavajúcimi cestujúcimi, s výnimkou ak:

    a)

    cestujúci prichádzajú z členského štátu, za predpokladu, že Komisia alebo tento členský štát neposkytli informácie o tom, že títo cestujúci a ich príručná batožina sa nepovažujú za cestujúcich, ktorí sa podrobili detekčnej kontrole podľa spoločných základných štandardov, alebo

    b)

    cestujúci prichádzajú z tretej krajiny, v ktorej sa uplatňované štandardy bezpečnostnej ochrany považujú za rovnocenné spoločným základným štandardom v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

    4.3.   Potenciálne nebezpeční cestujúci

    Pred odletom lietadla sa potenciálne nebezpeční cestujúci podrobia zodpovedajúcim opatreniam bezpečnostnej ochrany.

    5.   PODANÁ BATOŽINA

    5.1.   Detekčná kontrola podanej batožiny

    1.

    Všetka podaná batožina musí byť podrobená detekčnej kontrole skôr, ako sa naloží do lietadla, aby sa zabránilo vneseniu zakázaných predmetov do vyhradených bezpečnostných priestorov a na palubu lietadla.

    2.

    Transferová podaná batožina môže byť oslobodená od detekčnej kontroly, ak:

    a)

    prichádza z členského štátu, v prípade, že Komisia alebo tento členský štát neposkytli informácie o tom, že táto podaná batožina sa nepovažuje za batožinu, ktorá sa podrobila detekčnej kontrole podľa základných spoločných štandardov, alebo

    b)

    prichádza z tretej krajiny, ktorej uplatňované štandardy bezpečnostnej ochrany sa považujú za rovnocenné spoločným základným štandardom v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

    3.

    Tranzitná podaná batožina môže byť oslobodená od detekčnej kontroly, ak zostáva na palube lietadla.

    5.2.   Ochrana podanej batožiny

    Podaná batožina, ktorá sa má letecky prepraviť, musí byť chránená pred neoprávneným zasahovaním od bodu detekčnej kontroly alebo prevzatia leteckým dopravcom, podľa toho, čo nastane skôr, až do odletu lietadla, ktorým bude prepravená.

    5.3.   Zhoda batožiny

    1.

    Každá podaná batožina musí byť identifikovaná ako sprevádzaná alebo nesprevádzaná.

    2.

    Nesprevádzaná podaná batožina sa nesmie prepraviť s výnimkou tých prípadov, ak bola batožina od cestujúceho oddelená z dôvodov, ktoré nemohol ovplyvniť, alebo sa batožina podrobila dodatočným bezpečnostným kontrolám.

    6.   NÁKLAD A POŠTOVÉ ZÁSIELKY

    6.1.   Bezpečnostné kontroly nákladu a poštových zásielok

    1.

    Všetok náklad a poštové zásielky sa pred naložením do lietadla musia podrobiť bezpečnostným kontrolám. Letecký dopravca nesmie prijať náklad alebo poštové zásielky na leteckú prepravu, ak takéto kontroly neuskutočnil on sám alebo ak ich uskutočnenie nepotvrdil a za ne nezodpovedá oprávnený zástupca, známy odosielateľ alebo známy odosielateľ pre nákladné lietadlo.

    2.

    Transferový náklad a transferové poštové zásielky môžu podliehať alternatívnym bezpečnostným kontrolám, ako sa to podrobne uvádza vo vykonávacom akte.

    3.

    Tranzitný náklad a tranzitné poštové zásielky môžu byť oslobodené od bezpečnostných kontrol, ak zostávajú na palube lietadla.

    6.2.   Ochrana nákladu a poštových zásielok

    1.

    Náklad a poštové zásielky prepravované lietadlom musia byť chránené pred neoprávneným zasahovaním od bodu bezpečnostných kontrol do odletu lietadla, ktorým budú prepravené.

    2.

    Náklad a poštové zásielky, ktoré nie sú po bezpečnostných kontrolách dostatočne chránené pred neoprávneným zasahovaním, sa musia podrobiť detekčnej kontrole.

    7.   POŠTOVÉ ZÁSIELKY LETECKÉHO DOPRAVCU A MATERIÁLY LETECKÉHO DOPRAVCU

    Poštové zásielky leteckého dopravcu a materiály leteckého dopravcu sa musia podrobiť bezpečnostným kontrolám, po ktorých musia byť chránené až do naloženia do lietadla, aby sa zabránilo vneseniu zakázaných predmetov na palubu lietadla.

    8.   DODÁVKY POTREBNÉ POČAS LETU

    Dodávky potrebné počas letu vrátane jedál a nápojov, ktoré sú určené na prepravu alebo použitie na palube lietadla, sa musia podrobiť bezpečnostným kontrolám, po ktorých musia byť chránené až do naloženia do lietadla, aby sa zabránilo vneseniu zakázaných predmetov na palubu lietadla.

    9.   LETISKOVÉ DODÁVKY

    Dodávky určené na predaj alebo použitie vo vyhradených bezpečnostných priestoroch letísk vrátane dodávok do obchodov bez colnej prirážky a reštaurácií sa musia podrobiť bezpečnostným kontrolám, aby sa zabránilo vneseniu zakázaných predmetov do týchto priestorov.

    10.   OPATRENIA BEZPEČNOSTNEJ OCHRANY POČAS LETU

    1.

    Bez toho, aby boli dotknuté platné pravidlá leteckej bezpečnosti:

    a)

    sa musí zabrániť vstupu neoprávnených osôb počas letu do kabíny lietadla;

    b)

    sa počas letu potenciálne nebezpeční cestujúci podrobia príslušným opatreniam bezpečnostnej ochrany.

    2.

    Musia byť prijaté príslušné opatrenia bezpečnostnej ochrany ako školenie a výcvik letovej posádky a palubného personálu na zabránenie činom protiprávneho zasahovania počas letu.

    3.

    Na palube lietadla ani v kabíne sa nesmú prepravovať zbrane okrem prípadov, keď zúčastnené štáty vydali povolenie v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

    4.

    Odsek 3 sa tiež vzťahuje na príslušníkov bezpečnostnej ochrany počas letu, ak prepravujú zbrane.

    11.   PRIJÍMANIE, ŠKOLENIE A VÝCVIK ZAMESTNANCOV

    1.

    Osoby vykonávajúce alebo zodpovedné za vykonávanie detekčnej kontroly, kontroly vstupu alebo inej bezpečnostnej kontroly sa prijímajú, podrobujú školeniu a výcviku a v prípade potreby certifikujú na zabezpečenie, že sú na túto pozíciu vhodné a že sú kvalifikované na splnenie povinností, ktoré sú im zverené.

    2.

    Osoby iné ako cestujúci, pre ktoré je potrebný vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov, musia absolvovať školenie a výcvik bezpečnostnej ochrany ešte pred vydaním letiskovej identifikačnej karty alebo identifikačného preukazu posádky.

    3.

    Školenie a výcvik uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykonávajú ako základné školenie a opakované školenia.

    4.

    Inštruktori zapojení do školenia a výcviku osôb uvedených v odsekoch 1 a 2 musia mať potrebné kvalifikácie.

    12.   BEZPEČNOSTNÉ ZARIADENIA

    Zariadenie používané pri detekčnej kontrole, kontrole vstupu a iných bezpečnostných kontrolách musí byť schopné vykonávať príslušné bezpečnostné kontroly.


    ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

    I.   ÚVOD

    V septembri 2005 Komisia predložila návrh nariadenia Rady, ktorým sa nahrádza nariadenie (ES) č. 2320/2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (1). Toto nariadenie, ktoré sa vypracovalo a prijalo ako reakcia na teroristické útoky z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch amerických, nadobudlo účinnosť v januári 2003. Keďže sa pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2320/2002 objavilo množstvo problémov spojených s jeho vykonávaním, je potrebné toto nariadenie nahradiť novým.

    Európsky parlament 15. júna 2006 zaujal stanovisko v prvom čítaní, ktoré obsahuje 85 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Rada vážne preskúmala možnosť dosiahnutia dohody s Európskym parlamentom v prvom čítaní znenia tohto návrhu nariadenia. V rámci neformálnych kontaktov so zástupcami Európskeho parlamentu sa však ukázalo, že je potrebné dôkladnejšie sa zaoberať financovaním bezpečnostných opatrení s cieľom dospieť k zneniu, ktoré by bolo prijateľné pre všetky strany. Rada sa preto rozhodla prijať spoločnú pozíciu a súčasne zohľadniť čo najviac pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu z prvého čítania a pokúsiť sa dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom v neskoršom štádiu.

    Rada prijala svoju spoločnú pozíciu 11. decembra 2006 po tom, ako právni lingvisti celé znenie zrevidovali. Rada pri prijímaní spoločnej pozície vo výraznej miere zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu z prvého čítania a akceptovala 46 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Rada taktiež vzala do úvahy stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru.

    II.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

    Rada súhlasila s hlavnými zásadami návrhu Komisie. V niektorých bodoch však rozhodla o úprave znenia, a to najmä preto, aby bolo jasnejšie, jednoduchšie a ľahšie pochopiteľné.

    Najdôležitejšie zmeny, ktoré urobila oproti návrhu Komisie, sú v týchto dvoch oblastiach:

    Po prvé zohľadnila, pokiaľ ide o komitológiu, nové pravidlá, ktoré Rada prijala v júli 2006 (2). Nový regulačný postup s kontrolou zavedený týmito pravidlami, ktorý dáva Európskemu parlamentu väčšie právomoci, sa uplatňuje v článku 4 ods. 3 a článku 9 ods. 2 návrhu nariadenia. Článok 4 ods. 3 sa týka kritérií, na základe ktorých sa členským štátom umožňuje výnimka zo všeobecných noriem pre malé letiská alebo malé lietadlá. V článku 9 ods. 2 sa uvádzajú normy uplatniteľné na národné programy kontroly kvality členských štátov.

    Po druhé článkom 5 ods. 2 sa členským štátom umožňuje uplatňovať prísnejšie vnútroštátne opatrenia ako tie, ktoré sú uvedené v nariadení. Vzhľadom na otázky, o ktoré ide, vážnosť rôznych bezpečnostných hrozieb a prudko sa meniace okolnosti týchto hrozieb dospela Rada k názoru, že členské štáty by mali mať dostatočný manévrovací priestor na uloženie akýchkoľvek dodatočných alebo osobitných opatrení, o ktorých usúdia, že sú nevyhnutné. Tieto opatrenia si podľa názoru Rady nevyžadujú osobitné oprávnenie na úrovni Spoločenstva.

    Čo sa týka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu, Rada úplne alebo čiastočne prijala týchto 46 návrhov:

    2, 4, 5, 7, 8, 11, 12, 15, 17, 18, 20, 21, 23 – 30, 33, 34, 37, 40, 45 – 49, 51, 53 – 58, 65 – 68, 73, 77 – 79, 82 a 84.

    Viacero iných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov však prijať nemohla. Medzi hlavné z nich patria pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 3, 35, 43 a 44 o financovaní bezpečnostných mechanizmov podľa tohto nariadenia. Rada sa domnieva, že nie je vhodné, aby technické nariadenie, ako je toto, obsahovalo požiadavky alebo záväzky týkajúce sa financovania. Zásada subsidiarity si vyžaduje, aby sa takéto otázky riešili na vnútroštátnej úrovni.

    Viacero ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nebolo možné prijať alebo bolo možné prijať ich len čiastočne, pretože prekračovali rozsah pôsobnosti nariadenia, ktorým sú bezpečnostné ciele, na ktorých splnenie sa toto nariadenie vytvorilo. Týka sa to predovšetkým pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 6, 9, 19, 36, 45, 57, 80 a 85. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 10, 13, 14, 16, 18, 22, 31, 32, 33, 50, 52, 60, 63, 72 a 74 sa vôbec alebo čiastočne neprijali, pretože boli v rozpore s inými časťami návrhu nariadenia, nepridávali zneniu nijaký podstatný význam alebo neboli v súlade s prijatou terminológiou v oblasti bezpečnosti letectva. A nakoniec treba poznamenať, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 20, 21, 38, 39, 41, 42, 59, 61, 62, 64, 69, 70, 71, 75, 76 a 83 sa vôbec alebo čiastočne neprijali, pretože sa Rada domnieva, že sú príliš podrobné pre nariadenie takéhoto druhu alebo nie sú v súlade s inštitucionálnymi dojednaniami Spoločenstva, alebo obsahujú ustanovenia, ktoré by sa pri vykonávaní dotknutými členskými štátmi alebo prevádzkovateľmi ukázali ako nepraktické.

    III.   ZÁVER

    Rada sa domnieva, že znenie jej spoločnej pozície je primerané a vyvážené. Rada dospela k názoru, že spoločná pozícia odzrkadľuje ciele väčšiny pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu.

    Rada by rada vyzdvihla významné úsilie, ktoré sa venovalo zabezpečeniu rýchleho prijatia tohto nariadenia, a verí, že vďaka tejto spoločnej pozícii sa podarí tento právny predpis rýchlo prijať.


    (1)  Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1. Nariedenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 849/2004 (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 1).

    (2)  Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11.


    Top