14.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 216/3

I.

Stanovisko sa týka troch rôznych oblastí, ktoré však spolu súvisia. Prvou je nová požiadavka stanovená v zmenenom a doplnenom nariadení o rozpočtových pravidlách vypracúvať ročné súhrny auditov a stanovísk požadovaných v odvetvových nariadeniach (napríklad tie, ktoré sa vzťahujú na platobné agentúry v oblasti poľnohospodárstva a ktoré v prípade štrukturálnych fondov predkladajú kontrolné orgány). Druhá oblasť sa týka národných vyhlásení, ktoré z dobrovoľnej iniciatívy predkladajú orgány niektorých členských štátov v kontexte povinnosti zodpovedať sa národným parlamentom a ktoré boli predmetom auditu príslušných národných kontrolných orgánov. Treťou oblasťou sú dobrovoľné správy a osvedčenia národných kontrolných orgánov o hospodárení s finančnými prostriedkami EÚ v príslušných členských štátoch.

II.

Ročné súhrny auditov odvetví a vyhlásenia o vierohodnosti (výroky), ktoré sa zaviedli v súlade so zmeneným a doplneným nariadením o rozpočtových pravidlách, predstavujú dodatočný spojovací článok medzi Komisiou a členskými štátmi v rámci reťazového modelu. Prvé ročné súhrny za rok 2007 sa majú predložiť do 15. februára 2008.

III.

Komisia by mala primerane preskúmať ročné súhrny, ktorých kvalita bude závisieť od kvality príslušných vyhlásení, a zabezpečiť ich jednotnosť, porovnateľnosť a užitočnosť. Zatiaľ čo sú ročné súhrny na základe právnych predpisov obmedzené len na jednoduché odvetvové súhrny, bolo by potrebné podnietiť Komisiu k tomu, aby podporila pridanú hodnotu, pokiaľ ide o tento proces, napríklad tým, že určí spoločné problémy, možné riešenia a osvedčené postupy.

IV.

Ročné súhrny sú dodatočným prvkom vnútornej kontroly. Ak sa v nich zdôraznia silné a slabé stránky, mohli by prispieť k zlepšeniu kontroly finančných prostriedkov EÚ v oblastiach zdieľaného hospodárenia.

V.

Národné vyhlásenia sú dobrovoľnou iniciatívou niektorých členských štátov. Predkladajú sa na najvyššej úrovni a sú adresované národným parlamentom. Užitočnosť dodatočných informácií v národných vyhláseniach závisí od rozsahu a kvality činnosti, ktorá viedla k vypracovaniu týchto informácií.

VI.

Prostredníctvom zamerania na povinnosť zodpovedať sa za finančné prostriedky EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia na národnej úrovni a splnenia tejto povinnosti majú národné vyhlásenia prispieť k zlepšeniu hospodárenia. Národné vyhlásenia možno považovať za nový prvok vnútornej kontroly a Komisia a Dvor audítorov by ich mali posudzovať z tohto hľadiska.

VII.

Niektoré národné kontrolné orgány kontrolujú hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ z vlastnej iniciatívy a na účely predloženia správ národným orgánom. V jednom prípade národný kontrolný orgán vydáva stanovisko o súlade systémov s nariadením a o zákonnosti a správnosti transakcií.

VIII.

Dvor audítorov uznáva, že je možné využiť prípadnú istotu získanú z kontrolovaných národných vyhlásení a auditov vykonaných na národnej úrovni a zároveň dodržať požiadavky vyplývajúce z medzinárodných audítorských štandardov. Podmienkou využitia prípadnej istoty je primeraný rozsah, uplatnený prístup, načasovanie národných vyhlásení a audítorskej práce na národnej úrovni a ich súlad s medzinárodnými štandardmi.

IX.

Pokiaľ ide o dodržanie medzinárodných audítorských štandardov, objavuje sa jedna dôležitá požiadavka: nezávislý audítor, ktorý sa chce spoliehať na výrok alebo výsledky práce iných alebo ich využiť, musí získať priamy dôkaz o tom, že tieto výsledky sú riadne podložené. Je potrebné porovnať čas, ktorý Dvor audítorov potrebuje na získanie takéhoto dôkazu, s časom, ktorý ušetrí vďaka zníženej miere priameho testovania (alebo iných postupov) oblasti auditu.

X.

„Národný“ charakter národných vyhlásení a auditov na národnej úrovni je v rozpore so súčasným horizontálnym charakterom práce Dvora audítorov, ktorý závery predkladá podľa rozpočtovej oblasti, a nie podľa jednotlivých štátov. Primeraný a porovnateľný rozsah, uplatnený prístup a načasovanie národných vyhlásení a audítorskej práce na národnej úrovni sú nevyhnutné na dosiahnutie prípadného vplyvu na prácu Dvora audítorov. Bez ohľadu na to, či Dvor audítorov využije výsledky audítorskej práce, uznáva potenciálny vplyv národných vyhlásení a audítorskej práce na národnej úrovni na zvyšovanie informovanosti o dôležitosti vnútornej kontroly finančných prostriedkov EÚ v členských štátoch.

XI.

Odvetvové stanoviská (ktoré sú základom ročných súhrnov) aj rôzne iniciatívy týkajúce sa národných vyhlásení a auditov majú tú istú charakteristickú črtu: preskúmavajú systémy a vyvodzujú o nich závery. Národné vyhlásenia môžu tiež obsahovať špecifické stanoviská k zákonnosti a správnosti príslušných transakcií. Z predchádzajúcich skúseností vyplýva, že hlavné riziko v tejto oblasti súvisí so spoľahlivosťou informácií, ktoré predkladajú príjemcovia v žiadostiach o finančné prostriedky EÚ, a nie so spôsobom spracovania informácií členskými štátmi alebo Komisiou. Vyhlásenie o fungovaní systémov v súlade s požiadavkami v nariadeniach EÚ samo osebe nemusí poskytovať záruku o zákonnosti a správnosti príslušných transakcií.

XII.

Ročné súhrny sú neoddeliteľnou súčasťou systému vnútornej kontroly, čo znamená, že sú začlenené do štandardných audítorských postupov. To môže zahŕňať posúdenie rozsahu, v akom ročné súhrny prispievajú k celkovej vnútornej kontrole, a spôsobu riadenia tohto procesu Komisiou a využívania informácií obsiahnutých v ročných súhrnoch z hľadiska jej úlohy vykonávať dohľad.

XIII.

Prístup Dvora audítorov v súvislosti s národnými vyhláseniami a audítorskou prácou na národnej úrovni by mal byť medziiným zameraný aj na ich vplyv na hlavný kontrolovaný subjekt – Komisiu, ako aj na ich využitie Komisiou. Tento prístup by mohol zahŕňať posúdenie spôsobu, akým Komisia poskytuje usmernenie, ako zohľadňuje zistenia, uisťuje sa o ich spoľahlivosti a ako prispôsobuje vlastné kontrolné činnosti v reakcii na zistenia.

XIV.

Pokiaľ ide o vyhlásenie Dvora audítorov o vierohodnosti, je potrebné rozlišovať medzi národnými vyhláseniami ako takými a národnými vyhláseniami, ktoré kontrolujú národné kontrolné orgány. Národné vyhlásenia a vyhlásenia vedenia majú niektoré spoločné črty: môžu obsahovať dôležité informácie o plnení rozpočtu EÚ, samotné však nie sú rozhodujúcim kontrolným dôkazom, a Dvor audítorov nemá povinnosť kontrolovať ich spoľahlivosť, pokiaľ ich nemieni použiť.

XV.

Stanoviská národných kontrolných orgánov týkajúce sa systémov a/alebo zákonnosti a správnosti príjmov a výdavkov, či už nezávislé, alebo ako výroky k národným vyhláseniam, môžu tvoriť kontrolný dôkaz, na ktorý sa Dvor audítorov môže spoľahnúť, ak sa pri nich dodržali medzinárodné audítorské štandardy. Dvor audítorov ich zváži pri plánovaní a vykonávaní auditov.

XVI.

V praxi by sa záruka poskytnutá v súvislosti so systémami mohla využiť pri plánovaní finančných auditov alebo auditov výkonnosti tak pri hodnotení rizika súvisiaceho s kontrolami, ako aj pri uplatnení modelu miery istoty. V prípade, že sa výsledky práce národných kontrolných orgánov preskúmajú a zistí sa, že sú spoľahlivé, Dvor audítorov by ich mohol použiť v kontexte vlastného testovania systémov vrátane testov kontrol, čím by sa prípadne mohlo znížiť množstvo požadovaného priameho testovania vecnej správnosti.

XVII.

Ako už bolo vysvetlené, Dvor audítorov sa musí uistiť o vhodnosti a kvalite práce uskutočnenej národnými kontrolnými orgánmi, aby sa na ňu mohol spoľahnúť. V praxi si to bude vyžadovať bilaterálnu spoluprácu medzi Dvorom audítorov a národnými kontrolnými orgánmi.

XVIII.

Komisia by mala zvážiť používanie ročných súhrnov na identifikáciu a podporu osvedčených postupov v rámci členských štátov (a medzi nimi), aby prispela k zlepšeniu riadenia. Komisia by mala prostredníctvom odvetvových stanovísk, ktoré tvoria základ ročných súhrnov a národných vyhlásení, preskúmať vzťah medzi súladom systémov s nariadením a kritériami odhadu prijateľnej miery zákonnosti a správnosti príslušných transakcií.

XIX.

Prístup národných kontrolných orgánov k auditu finančných prostriedkov EÚ sa upravuje v rámci mandátu pracovnej skupiny kontaktného výboru zodpovednej za „vypracovanie spoločných audítorských štandardov a porovnateľných audítorských kritérií prispôsobených oblasti EÚ“ (6). Spoločné štandardy týkajúce sa prístupu a metód môžu zvýšiť pravdepodobnosť, že Dvor audítorov sa bude môcť spoľahnúť na prácu národných kontrolných orgánov, pod podmienkou, že získa priame dôkazy o kvalite tejto práce.