52006PC0636

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 26.10.2006

KOM(2006) 636 v konečnom znení

2006/0206 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zákaze vývozu a bezpečnom uskladnení kovovej ortuti

(predložený Komisiou){SEK(2006)1369}{SEK(20061370}

ODÔVODNENIE

1. KONTEXT NÁVRHU

1.1. Ciele

Cieľom návrhu je zakázať vývoz kovovej ortuti zo Spoločenstva a zabrániť jej opätovnému návratu na trh a bezpečné uskladnenie v súlade s krokmi 5 a 9 uvedenými v stratégii Spoločenstva o ortuti. Základným účelom je obmedziť ďalšie prispievanie do „globálnej zásoby“ už vypustenej ortuti.

1.2. Všeobecný kontext

Komisia prijala 28. januára 2005 oznámenie Rade a Európskemu parlamentu o stratégii Spoločenstva o ortuti[1]. Stratégia sa zameriava na všetky aspekty životného cyklu ortuti. Navrhuje sa v nej dvadsať krokov a dva z nich sa implementujú podľa tohto návrhu.

V kroku 5 sa ustanovuje, že „ ako aktívny príspevok k navrhovanému celosvetovému úsiliu ukončiť primárnu produkciu ortuti a zabezpečiť, aby sa prebytky vracali na trh..., Komisia chce navrhnúť zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 304/2003 tak, aby sa do roku 2011 ukončil vývoz ortuti zo Spoločenstva .“

V kroku 9 „ Komisia podnikne kroky na uskutočnenie dočasného uskladnenia ortuti z priemyslu elektrolýzy alkalických chloridov na základe harmonogramu v súlade s plánovaným postupným skončením vývozov ortuti do roku 2011 . Komisia v prvom rade preskúma priestor na dohodu s predstaviteľmi tohto priemyslu .“

Rada prijala 24. júna 2005 svoje závery o stratégii o ortuti. Privítala oznámenie Komisie a zdôraznila „ význam návrhu postupne skončiť vývoz ortuti zo Spoločenstva “. Tiež vyzvala Komisiu, aby „ čo najskôr podnikla kroky ... a predložila vhodné návrhy “ týkajúce sa „ postupného skončenia vývozu ortuti zo Spoločenstva a krokov na zabezpečenie bezpečného uskladnenia alebo zneškodnenia ortuti okrem iného z priemyslu elektrolýzy alkalických chloridov na základe harmonogramu, v súlade s plánovaným postupným skončením vývozu ortuti“ .

Dňa 14. marca 2006 prijal Európsky parlament rezolúciu, v ktorej privítal stratégiu a zdôraznil „ význam aktívneho návrhu na postupné skončenie vývozu kovovej ortuti... zo Spoločenstva “ a žiadal Komisiu, aby „ podnikla kroky na zabezpečenie bezpečného uskladnenia všetkej ortuti pochádzajúcej z priemyslu elektrolýzy alkalických chloridov“.

Je dôležité zdôrazniť, že tento návrh, v ktorom sa plánuje implementovať len kroky 5 a 9 tak, ako sa to uvádza v stratégii, je súčasťou širšieho kontextu. Doplňujúce opatrenia sú potrebné na dosiahnutie celkového cieľa, ktorým je zníženie vystavenia účinkom ortuti v globálnom meradle. Prvý globálny rámec krokov týkajúcich sa ortuti je stanovený v programe pre ortuť v rámci Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) prijatom v roku 2003[2]. Riadiaca rada vo svojom rozhodnutí o riadení chemických látok z roku 2005 požiadala vlády, súkromný sektor a medzinárodné organizácie, aby podnikli „ v globálnom meradle okamžité kroky na zníženie ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia ortuťou vo výrobkoch a výrobných procesoch “, a to okrem iného „ zvážením obmedziť prvovýrobu a začať obchodovať s nadmernými dodávkami ortuti“ [3] . Návrh predstavuje vhodnú reakciu na túto požiadavku.

Komisia bude svoje kroky ďalej vyvíjať na medzinárodnej úrovni organizovaním globálnej konferencie o ortuti týkajúcej sa otázok zásobovania a dopytu, ktorá sa uskutoční 26. – 27. októbra 2006 v Bruseli, v dostatočnom čase pred Riadiacou radou UNEP v roku 2007. Cieľom konferencie je určiť možnosti na ďalšie napredovanie v globálnom meradle ako aj do rokovaní zahrnúť spoločné záujmy s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ.

Opatrenia týkajúce sa výrobkov obsahujúcich ortuť v EÚ, ktoré sú už súbežne prijaté, sú uvedené v oddiele 1.3. Ďalšie kroky budú zamerané na riešenie komplexnej otázky o používaní ortuti pri ťažbe zlata v malom rozsahu, najmä v rozvojových krajinách. V tejto oblasti sa pravdepodobne vyžadujú iné politické opatrenia, než je nariadenie Parlamentu a Rady.

EÚ už zaznamenala potrebu právne záväzného nástroja týkajúceho sa ortuti v globálnom meradle, a to na 23. zasadnutí Riadiacej rady v roku 2005. Táto otázka je naďalej súčasťou programu a bude znovu predmetom diskusie na 24. zasadnutí Riadiacej rady vo februári 2007. Komisia bude aktívne prispievať k vypracovaniu dohodnutého stanoviska Spoločenstva.

Tento návrh je významným príspevkom k celkovému cieľu, ktorým je zníženie vystavenia účinkom ortuti, a preto by nemal byť samostatným opatrením. Aby sa mohol v plnej miere využiť, musí sa doplniť o medzinárodné kroky.

1.3. Existujúce ustanovenia Spoločenstva

Celkový prehľad súčasných a predpokladaných právnych predpisov a politiky Spoločenstva vzťahujúcich sa na ortuť a jej zlúčeniny sa uvádza v rozšírenom hodnotení vplyvu, v prílohe k oznámeniu Komisie o stratégii Spoločenstva o ortuti, na strane 116 a nasl. Do zoznamu je potrebné pridať dva aktuálne právne akty:

- Smernica 2006/11/ES o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia Spoločenstva[4], ktorá zahŕňa ortuť a zlúčeniny ortuti;

- Komisia prijala 21. februára 2006 návrh smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/769/EHS vzťahujúca sa na obmedzenia uvádzania na trh niektorých meracích prístrojov, ktoré obsahujú ortuť[5]. Týmto právnym návrhom sa už prispieva k implementácii stratégie o ortuti (krok 7).

Celkový prehľad právnych predpisov Spoločenstva, ktorými sa zavádzajú obmedzenia na výrobky obsahujúce ortuť, sa uvádza v hodnotení vplyvu priloženom k tomuto návrhu, v oddiele 5.3.

V súčasnosti neexistujú žiadne právne predpisy zamerané na vývoz ortuti zo Spoločenstva, ani predpisy týkajúce sa jej uskladnenia. V nariadení č. 304/2003 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií[6] sa v prílohe V týkajúcej sa chemikálií a tovaru, na ktoré sa vzťahuje zákaz vývozu uvádza zoznam kozmetických mydiel obsahujúcich ortuť.

Podmienkou pre zaradenie do zoznamu je fakt, že používanie danej chemikálie alebo tovaru je v Spoločenstve zakázané z dôvodu ochrany zdravia ľudí alebo životného prostredia (článok 14 ods. 2). Používanie ortuti v Spoločenstve je prísne obmedzené , ale nie je zakázané a v budúcnosti sa ortuť bude používať reziduálne. Uplatňovanie článku 14 ods. 2 len v prípade chemikálií a tovaru, ktoré sú prísne obmedzené nie je vhodné, pretože by sa tým umožnil zákaz vývozu neobmedzeného množstva látok. Zámerom nie je vytvárať precedens pre ďalšie látky, ale obmedziť rozsah plánovaného zákazu vývozu kovovej ortuti. Z toho dôvodu nie je nariadenie č. 304/2003 primeraným právnym základom na zákaz vývozu ortuti a Komisia sa rozhodla pre samostatný nástroj.

Ortuť v rozsahu, v ktorom sa považuje za odpad, spadá do oblasti pôsobnosti existujúcich právnych predpisov Spoločenstva vzťahujúcich sa na odpad: Smernica 75/442 o odpadoch, nariadenie 259/93 o zásielkach odpadov a smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, v ktorej je uvedená obsiahla definícia pojmu „skládka“ v článku 2 písm. g). Tieto právne akty sa uplatňujú na odpad obsahujúci ortuť. Keďže sa v nariadení plánuje zaviesť niektoré ďalšie požiadavky na zaobchádzanie s ortuťou nezávisle od toho, či sa pokladá za odpad alebo nie, táto časť acquis v oblasti životného prostredia by sa mala naďalej uplatňovať s jedinou výnimkou tých ustanovení, ktoré sú prekážkou v oblasti uskladnenia kovovej ortuti.

Pri štandardných podmienkach tlaku a teploty je kovová ortuť kvapalina. V smernici Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov[7] sa uvádza, že kvapalný odpad nemôže byť prijatý na skládku (článok 5 ods. 3 písm. a)). V nariadení Rady 2003/33/ES, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu, sa ustanovujú limitné hodnoty pre vylúhovateľnosť, ktoré by sa nemali uplatňovať pri skládke kovovej ortuti. Nariadením sa preto objasňuje, že plánované povinnosti týkajúce sa uskladnenia nie sú v rozspore s týmto zákazom a limitnými hodnotami v prípade, že kovová ortuť určená na uskladnenie sa považuje za odpad.

1.4. Súlad s ostatnými politikami a pravidlami

Navrhované nariadenie dopĺňa existujúce politiky Spoločenstva a jeho právne predpisy v oblasti kontroly priemyselného znečistenia, chemikálií (vrátane návrhu REACH), ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov a odpadov. Tiež je konzistentné s politickými cieľmi na globálnej úrovni, konkrétne s programom UNEP pre ortuť.

Je pozoruhodné, že uplatňovanie smernice 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania[8] vedie k postupnému skončeniu bunkovej technológie ortuti, ktorá sa už nepovažuje za najlepšiu techniku v priemysle elektrolýzy alkalických chloridov. Konverziou na iné výrobné postupy sa uvoľnia veľké množstvá kovovej ortuti. Rozptýlením ortuti do celého sveta na rozmanité a čiastočne neoprávnené použitie by environmentálny problém, ktorý sa v rámci Spoločenstva už vyriešil, len jednoducho preniesol za hranice EÚ. Navrhované nariadenie preto predstavuje nevyhnutné doplnenie k smernici o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPPC).

Osobitná pozornosť sa venuje zlučiteľnosti zákazu vývozu s pravidlami WTO . V článku XI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) sa zakazujú obmedzenia o dovoze, vývoze a predaji na vývoz. V článku XX GATT sa ustanovujú výnimky zo všeobecných pravidiel dohody, aby sa splnilo niekoľko politických cieľov. V časti IA (oddiel 6.11) sa preto podrobne analyzuje, či sú navrhované opatrenia oprávnené podľa ustanovení článku XX GATT (všeobecné výnimky).

Okrem striktnej právnej analýzy je vhodné uviesť, že Komisia systematicky zlepšuje kontakty s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a sú dôležití ako výrobcovia, spotrebitelia a vývozcovia ortuti a/alebo sa na ne vzťahujú problémy znečistenia ortuťou. Medzinárodnou konferenciou o ortuti, ktorá sa uskutoční 26. – 27. októbra 2006 v Bruseli za významnej účasti krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, sa vytvorí dostatočný čas na medzinárodné rokovania vrátane otázok o obchode pred 24. zasadnutím Riadiacej rady UNEP v roku 2007. Toto zasadnutie bude predstavovať príležitosť na ďalšie posilnenie implementácie programu UNEP pre ortuť.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZÚčASTNENÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

2.1. Konzultácie

Počas prípravy stratégie Spoločenstva o ortuti prebiehali rozsiahle konzultácie so zúčastnenými stranami. Prehľad o nich je uvedený v oddiele 11 s. 61 a nasl. rozšíreného hodnotenia vplyvu, ktoré dopĺňa stratégiu.

Ďalšie stretnutie so zúčastnenými stranami sa uskutočnilo v Bruseli 8. septembra 2005. Pozvánky boli zaslané širokému výberu záujemcov vrátane členských štátov, priemyslu a mimovládnych organizácií v oblasti životného prostredia a zdravia. Príspevky zúčastnených strán zahŕňali[9]:

- Informácie o právnej situácii v Európskej únii týkajúcej sa prúdov odpadov ortuti a o recyklácii a zhodnotení výrobkov obsahujúcich ortuť (získaných v členských štátoch). Tieto príspevky poskytli užitočné informácie o tokoch ortuti a jej dostupnosti v Európskej únii pred navrhovaným zákazom vývozu a po ňom.

- Na stretnutí so zúčastnenými stranami predložila Komisia základnú koncepciu plánovaného právneho návrhu a požiadala o spätnú väzbu o presnom rozsahu zákazu vývozu (kovová ortuť, zlúčeniny) ako aj o povinnosti týkajúcej sa uskladnenia (výlučne kovová ortuť z priemyslu elektrolýzy alkalických chloridov alebo tiež z iných zdrojov), ako aj o nevyhnutné zmeny a doplnenia smernice o skládkach odpadov a ďalších právnych predpisov týkajúcich sa odpadov. Komisia si tiež vyžiadala ďalšie informácie o zhodnotení/recyklácii ortuti. Ďalšie stretnutia, na ktorých sa diskutovalo sa o plánovanom nástroji a dobrovoľnej dohode z priemyslu elektrolýzy alkalických chloridov, sa uskutočnili so Španielskom, členským štátom, ktorého sa táto otázka najviac týka a Eurochlorom.

Informácie získané v konzultáciách sú zahrnuté do hodnotenia vplyvu.

2.2. Hodnotenie vplyvu

Oznámenie o stratégii Spoločenstva o ortuti sa už doplnilo rozšíreným hodnotením vplyvu uverejneným ako príloha k oznámeniu[10]. Oddiel 6 uvedeného rozšíreného hodnotenia vplyvu je pre tento návrh taktiež relevantný. Ďalej sa uskutočnilo dodatkové hodnotenie vplyvu. Je priložené k tomuto návrhu.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1. Právny základ

Návrh pozostáva z dvoch základných prvkov: zákazu vývozu kovovej ortuti a povinnosti týkajúcej sa uskladnenia ortuti spôsobom bezpečným pre zdravie ľudí a životné prostredie. Pokiaľ ide o zákaz vývozu, článok 133 Zmluvy o ES sa uvádza ako vhodný právny základ aj v prípade, ak je toto opatrenie motivované cieľmi týkajúcimi sa zachovania, ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia a ochrany zdravia ľudí a nie úvahami obchodnej politiky. Druhý prvok – povinnosť týkajúca sa uskladnenia ortuti vrátane následných informácií a povinnosti podávať správy, je jasne motivovaná úvahami environmentálnej politiky, ako je ustanovené v článku 175 Zmluvy o ES. V súlade s nedávnymi rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora vo veciach C-94/03 a C-178/03 týkajúcich sa schválenia Rotterdamského dohovoru a nariadenia (ES) č. 304/2003 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií, sa návrh zakladá na obidvoch článkoch 133 a 175 Zmluvy o ES. Rotterdamský dohovor i nariadenie č. 304/2003 sa vyznačujú kombináciou environmentálnej a obchodnej politiky, čo je veľmi podobné tomuto návrhu.

3.2. Subsidiarita a proporcionalita

Ortuť je látka podliehajúca pravidlám vnútorného trhu a ak sa považuje za odpad, riadi sa právnymi predpismi Spoločenstva o odpadoch. Opatrenia plánované v tomto právnom nástroji je preto tiež potrebné prijať na úrovni Spoločenstva a nemôžu sa ponechať na členské štáty.

Možnosti uskladnenia/zneškodnenia sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť, pretože závisia od miestnych okolností spojených so životným prostredím. Z toho dôvodu sa pri splnení všeobecných noriem ponechávajú podrobné požiadavky súvisiace s uskladnením alebo zneškodnením na členské štáty.

Tiež je potrebné, aby opatrenia plánované v tomto nariadení boli v súlade s cieľmi stratégie o odpadoch. Vyhýba sa v nich akejkoľvek forme mikroriadenia, ktorá by sa mohla z hľadiska proporcionality považovať za problematickú.

3.3. Výber nástrojov

Vzhľadom na obmedzenia týkajúce sa niekoľkých priamych povinností, ako je zákaz vývozu, uskladnenie, podávanie správ a výmena informácií, žiadne implementujúce opatrenia nie sú potrebné na úrovni členských štátov. Preto je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady vybraté ako nástroj. Podrobnosti o uskladnení sa ponechávajú ako dobrovoľný záväzok sektora.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá žiaden vplyv na rozpočet Spoločenstva.

5. PODROBNÉ VYSVETLENIE

Návrh reaguje na zásady „lepších právnych predpisov“. Jeho cieľom je byť krátky, stručný a čo najviac sa vyhnúť sivým oblastiam vyvolávajúcim protirečivé interpretácie. Pri výbere terminológie sa vyžaduje súdržnosť so súčasnými právnymi predpismi Spoločenstva. Návrh obsahuje deväť článkov.

V článku 1 sa ustanovuje povinnosť zákazu vývozu, definuje jeho rozsah a určuje dátum v súlade so stratégiou o ortuti. Rozsah sa vzťahuje na kovovú ortuť, ktorá je jednoznačne najdôležitejšia látka, pokiaľ ide o množstvo, v porovnaní so zlúčeninami ortuti a výrobkami obsahujúcimi ortuť.

Dátum nadobudnutia účinnosti zákazu vývozu ortuti už bol predmetom významných rozhovorov v Európskom parlamente a Rade v rámci diskusií týchto dvoch inštitúcií o stratégii o ortuti. Pokiaľ ide o tento návrh, Komisia sa rozhodla vybrať dátum, ktorý je najpravdepodobnejší na získanie podpory väčšiny členských štátov ako aj ďalších zainteresovaných strán.

V článku 2 sa ustanovuje povinnosť týkajúca sa uskladnenia a definuje sa jeho rozsah. Táto povinnosť zahŕňa tri najrelevantnejšie zdroje kovovej ortuti v Spoločenstve. Používa sa pojem „uskladnenie“, pretože „zneškodnenie“ je špecifický pojem v právnych predpisoch Spoločenstva o odpadoch (pozri článok 1 písm. e) zmenenej a doplnenej smernice 75/442/EHS o odpadoch. Povinnosť týkajúca sa uskladnenia sa uplatňuje na ortuť nezávisle od toho, či sa látka považuje za odpad alebo nie. Uskladnenie v tomto kontexte nezahŕňa len alternatívy krátkodobého alebo strednodobého charakteru, ale aj dlhodobého charakteru (ktoré možno označiť za zneškodnenie). Pokiaľ ide o časový plán, tento závisí odo dňa nadobudnutia účinnosti zákazu vývozu kovovej ortuti a kalomelu.

Výraz „už sa nevyužíva v priemysle elektrolýzy alkalických chloridov“ znamená, že je naďalej možný presun ortuti z jedného zariadenia v oblasti elektrolýzy alkalických chloridov do iného v rámci Spoločenstva.

Dobrovoľný záväzok priemyslu elektrolýzy alkalických chloridov dopĺňa toto ustanovenie. Na základe ustanovenia sa tento priemysel zaväzuje zasielať prebytky ortuti na uskladnenie výlučne vysoko kvalifikovaným prevádzkovateľom, zabezpečovať primerané uloženie a Komisii predkladať údaje o tokoch ortuti. Článok je vypracovaný zodpovedajúcim spôsobom bez uvedenia podrobností. Ďalšie požiadavky na skladovacie zariadenia sú ustanovené v článku 4.

V článku 3 sa objasňuje prepojenie s existujúcimi právnymi predpismi o odpadoch. V danej právnej situácii by akékoľvek uskladnenie kovovej ortuti (ako kvapaliny) v akomkoľvek druhu skládky bolo v rozpore s ustanovením článku 5 ods. 3 písm. a) smernice 1999/31/ES. Je preto nevyhnutná výnimka. Limitné hodnoty pre vylúhovateľnosť a ďalšie kritéria ustanovené v oddiele 2.4 rozhodnutia Rady 2003/33/ES, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu, uplatniteľné na granulovaný odpad, sa nemôžu uplatňovať na ortuť ako kvapalinu.

V článku 3 sa preto navrhuje odchýliť od týchto ustanovení, pokiaľ ide o dve osobitné alternatívy týkajúce sa uskladnenia kovovej ortuti, a to konkrétne podzemné uskladnenie v soľných baniach upravených na tento účel a dočasné uskladnenie v zariadeniach osobitne určených na tento účel, čo sa môže pri vhodných podmienkach považovať za bezpečné pre zdravie ľudí a životné prostredie. Výnimkou vzťahujúcou sa na zariadenia „výlučne určené na dočasné uskladnenie kovovej ortuti a pred jej konečným zneškodnením“ sa umožňuje technologický rozvoj činností zameraných na nájdenie inovatívných riešení na zneškodňovanie ortuti, ktorá nie je vo forme kvapaliny. „Bežná“ skládka ortuti ako kvapaliny je naďalej protiprávna.

Pretože sa oddiel 2.4 rozhodnutia Rady 2003/33/ES neuplatňuje na činnosti súvisiace s podzemným uskladnením (pozri oddiel 2.5), v článku sa tieto dve alternatívy rozlišujú.

Pretože sa toto ustanovenie neobmedzuje na kovovú ortuť z osobitných zdrojov, členským štátom, ktoré chcú uskladňovať kovovú ortuť z iných zdrojov v podzemí alebo iných špecializovaných zariadeniach, sa to umožňuje.

Je dôležité zdôrazniť, že ak sa kovová ortuť považuje za odpad, samozrejme ostáva predmetom všeobecných ustanovení smernice 75/442/EHS o odpadoch a pokiaľ ide o cezhraničné zásielky v rámci Spoločenstva, nariadenia 259/93/EHS o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva.

Vzhľadom na špecifičnosť kovovej ortuti a vzhľadom na fakt, že pravdepodobne len obmedzené množstvo zariadení je vhodné na uskladnenie kovovej ortuti, vznesenie námietok proti preprave ortuti považovanej za odpad na základe zásady blízkosti miesta, prednostného zhodnotenia a sebestačnosti, sa javí ako nevhodné. Je potrebné uviesť, že cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, že príslušná ortuť sa nevráti opäť na trh, čo znamená, že zhodnotenie predstavuje nežiadúcu alternatívu. Z toho dôvodu sa navrhuje výnimka z ustanovení nového nariadenia o zásielkach odpadov.

Článok 4 dopĺňa článok 2 ustanovením ďalších podrobných požiadaviek na uplatňovanie obidvoch alternatív týkajúcich sa uskladňovania. Zameriava sa v ňom na potrebu uskutočňovať riadne posúdenie bezpečnosti pri zohľadnení povahy látky. Ustanovujú sa v ňom aj minimálne požiadavky na povolený obsah. Zabezpečí sa tým bezpečné zaobchádzanie s ortuťou aj v prípade absencie akéhokoľvek dobrovoľného záväzku priemyslu.

V článku 5 sa ustanovuje zavedenie výmeny informácií medzi zainteresovanými stranami, ktoré organizuje Komisia. Umožní včasné zistenie nového vývoja a pružné reagovanie naň v oblasti použitia ortuti a jej tokov. Výmena informácií by sa nemala obmedzovať len na kovovú ortuť, ale mala by zahŕňať aj zlúčeniny ortuti a výrobky obsahujúce ortuť.

V článku 6 sa ukladajú povinnosti pre členské štáty poskytovať informácie. Ustanovuje sa v ňom, že členské štáty predložia Komisii akékoľvek povolenie na skladovacie zariadenie pre ortuť. Členské štáty tiež informujú Komisiu o účinkoch nástroja, a to najneskôr tri roky a päť mesiacov odo dňa účinnosti zákazu vývozu. Komisia si môže tieto informácie od členských štátov vyžiadať už skôr. Malo by tým umožniť rýchlu a účinnú reakciu na potenciálne neočakávaný vývoj trhu. Je vhodné uviesť, že zámerom nie je členským štátom uložiť povinnosť pravidelného podávania správ.

V článku 7 sa ustanovuje, že Komisia zhodnotí uplatňovanie nariadenia a jeho účinkov na trhu a predloží správu najneskôr do štyroch rokov po tom, čo zákaz vývozu nadobudne účinnosť. Hodnotenie bude založené na informáciách, ktoré poskytnú členské štáty. Využijú sa aj iné zdroje informácií, ktoré by mohli byť k dispozícii.

V článku 8 sa ustanovuje, že Komisia musí podávať správy o medzinárodnom vývoji v oblasti ortuti, najmä o multilaterálnych rokovaniach o otázkach zásobovania a dopytu, ktoré sa pravdepodobne nezačnú v nasledujúcich rokoch. Malo by to umožniť sledovanie súdržnosti globálnych opatrení a opatrení Spoločenstva s cieľom čo najlepšie využiť výhody pre životné prostredie.

Článok 9 je štandardný text týkajúci sa nadobudnutia účinnosti tohto nástroja.

2006/0206 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zákaze vývozu a bezpečnom uskladnení kovovej ortuti

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE ,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 133 a 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie[11],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[12],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[13],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy[14],

keďže:

(1) Vypúšťanie ortuti sa považuje za globálnu hrozbu, ktorá vyžaduje podniknúť kroky na vnútroštátnej, regionálnej a globálnej úrovni.

(2) V súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom „Stratégia Spoločenstva o ortuti“[15] je nevyhnutné znížiť riziko vystavenia ľudí a životného prostredia účinkom ortuti.

(3) Opatrenia prijaté na úrovni Spoločenstva je potrebné vnímať ako súčasť globálnych snáh o zníženie rizika vystavenia účinkom ortuti, najmä pokiaľ ide o program pre ortuť v rámci Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie.

(4) Vývoz kovovej ortuti zo Spoločenstva by sa mal zakázať, aby sa globálne zásoby ortuti výrazne znížili.

(5) Zákaz vývozu bude viesť k vysokým prebytkom ortuti v Spoločenstve, a je potrebné zabrániť tomu, aby sa vracali na trh. Z toho dôvodu je potrebné zabezpečiť bezpečné uskladnenie ortuti v rámci Spoločenstva.

(6) S cieľom poskytnúť možnosti bezpečného uskladnenia ortuti, ktorá sa už nevyužíva v priemysle elektrolýzy alkalických chloridov, je vhodné ustanoviť výnimku z článku 5 ods. 3 písm. a) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla o skládkach odpadov[16] pre určité druhy skládky a vyhlásiť kritériá uvedené v oddiele 2.4 prílohy k rozhodnutiu Rady 2003/33/ES z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES[17].

(7) Aby sa zabezpečilo uskladnenie, ktoré je bezpečné pre zdravie ľudí a pre životné prostredie, posúdenie bezpečnosti, ktoré sa vyžaduje v smernici 2003/33/ES pre podzemné uskladnenie, by sa malo doplniť špecifickými požiadavkami a malo by tiež byť uplatniteľné na podzemné uskladnenie.

(8) Je potrebné zorganizovať výmenu informácií, aby bolo možné zhodnotiť potenciálnu potrebu doplňujúcich opatrení vzťahujúcich sa na vývoz a uskladnenie ortuti bez toho, aby boli dotknuté pravidlá hospodárskej súťaže Zmluvy, a najmä článok 81.

(9) Členské štáty by mali predložiť informácie o povoleniach vydaných na skladovacie zariadenia, ako aj o uplatňovaní nástroja a účinkoch na trh, aby bolo možné včas uskutočniť hodnotenie nástroja.

(10) Komisia by mala tieto informácie zvážiť pri predložení hodnotiacej správy, aby bolo možné určiť prípadnú potrebu zmeny a doplnenia nástroja.

(11) Komisia by tiež mala sledovať medzinárodný vývoj týkajúci sa ponuky a dopytu ortuti, a najmä multilaterárne rokovania, a podávať o nich správy, čím sa umožní hodnotenie konzistentnosti celkového prístupu.

(12) Nariadenie obsahuje prvky súvisiace s obchodovaním ako aj prvky motivované úvahami environmentálnej politiky. Článok 1 sa vzťahuje na obchod, a preto je založený na článku 133 Zmluvy, kým ďalšie články sú založené na článku 175 ods. 1.

(13) Cieľ znížiť vystavenie účinkom ortuti prostredníctvom zákazu vývozu a povinnosti týkajúcej sa uskladnenia nemôžu členské štáty dosiahnuť v plnej miere vzhľadom na vplyv na pohyb tovaru a fungovanie spoločného trhu ako aj cezhraničnú povahu procesu znečistenia ortuťou, a preto ho je možné dosiahnuť len na úrovni Spoločenstva. Spoločenstvo môže z tohoto dôvodu prijať opatrenia v súlade zo zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ako je ustanovená v tom článku, sa týmto nariadením neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vývoz kovovej ortuti (Hg, CAS RN 7439-97-6) zo Spoločenstva sa zakazuje od 1. júla 2011.

Článok 2

Odo dňa ustanoveného v článku 1 sa kovová ortuť, ktorá sa už nepoužíva v priemysle elektrolýzy alkalických chloridov, ortuť získaná čistením zemného plynu a ortuť získaná ako vedľajší produkt pri ťažbe neželezných kovov a tavení, bude uskladňovať v takej kvalite, koncentrácii a spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a životné prostredie.

Článok 3

1. Odchylne od článku 5 ods. 3 písm. a) smernice 1999/31/ES môže byť kovová ortuť, ktorá sa považuje za odpad, uskladnená tak, že sa primerane uloží jedným z týchto spôsobov:

a) v podzemnej soľnej bani upravenej na zneškodnenie odpadov;

b) v zariadení výlučne určenom a vybavenom na dočasné uskladnenie kovovej ortuti pred jej konečným zneškodnením.

V prípade uvedenom v prvom pododseku písm. b) sa kritériá ustanovené v oddiele 2.4 prílohy k rozhodnutiu 2003/33/ES neuplatňujú.

2. Odchylne od článku 11 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1013/2006 Európskeho parlamentu a Rady[18] môžu príslušné orgány miesta určenia a miesta odoslania vzniesť námietky voči preprave kovovej ortuti, ktorá sa považuje za odpad na základe toho, že plánovaná preprava alebo zneškodnenie by sa neuskutočnili v súlade s opatreniami prijatými na implementáciu zásady blízkosti miesta, prednostného zhodnotenia a sebestačnosti.

Článok 4

1. Posúdenie bezpečnosti, ktoré sa má vykonať v súlade s rozhodnutím 2003/33/ES v súvislosti s uskladnením v podzemnej soľnej bani upravenej na uskladnenie odpadu, sa vzťahuje najmä na ďalšie riziká vyplývajúce z povahy a dlhodobého správania kovovej ortuti a jej uloženia.

2. Posúdenie bezpečnosti, ktorým sa zabezpečuje rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako úroveň, ktorá sa zabezpečuje rozhodnutím 2003/33/ES, sa vykoná a predloží príslušnému orgánu pre dočasné uskladnenie v zariadení výlučne určenom a vybavenom na uskladnenie kovovej ortuti.

3. Povolenie uvedené v článkoch 8 a 9 smernice 1999/31/ES pre podzemné soľné bane alebo zariadenie výlučne určené a vybavené na dočasné uskladnenie kovovej ortuti zahŕňa požiadavky na pravidelné vizuálne kontroly kontajnerov a inštaláciu vhodného prístroja na detekciu plynových výparov na zistenie prípadných únikov.

Článok 5

Komisia zorganizuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a príslušnými sektormi.

Pri výmene informácií by sa mala predovšetkým skúmať potreba rozšírenia zákazu vývozu zlúčenín ortuti a výrobkov obsahujúcich ortuť, potreba rozšírenia povinnosti týkajúcej sa uskladnenia kovovej ortuti z iných zdrojov a potreba lehôt týkajúcich sa uskladnenia v zariadení výlučne určenom a vybavenom na dočasné uskladnenie kovovej ortuti.

Článok 6

1. Členské štáty predložia Komisii kópiu akéhokoľvek povolenia vydaného pre zariadenie určené na uskladnenie ortuti.

2. Členské štáty informujú Komisiu najneskôr do 30. novembra 2014 o uplatňovaní tohto nariadenia a jeho účinkoch na trh. Ak Komisia o to požiada, členské štáty predložia uvedené informácie pred dňom stanoveným v prvom pododseku.

3. Informácie uvedené v odseku 2 obsahujú aspoň tieto údaje:

a) objemy, ceny, krajinu pôvodu a krajinu určenia ako aj plánované použitie kovovej ortuti vstupujúcej na územie Spoločenstva alebo ho opúšťajúcej;

b) objemy, ceny, krajinu pôvodu a krajinu určenia ako aj plánované použitie kovovej ortuti, ktorá je predmetom cezhraničného obchodovania na území Spoločenstva.

Článok 7

1. Komisia zhodnotí uplatňovanie tohto nariadenia a jeho účinky na trh v Spoločenstve, pričom zohľadní informácie uvedené v článku 6.

2. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 30. júna 2015.

Článok 8

Aspoň rok pred dňom uvedeným v článku 1 predloží Komisia Európskemu Parlamentu a Rade správu o pokroku v multilaterálnych činnostiach a rokovaniach týkajúcich sa ortuti, pričom zhodnotí predovšetkým konzistentnosť časového plánu a rozsah opatrení uvedených v tomto nariadení s medzinárodným vývojom.

Článok 9

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda [pic][pic][pic][pic][pic][pic]

[1] KOM(2005) 20 v konečnom znení.

[2] Rozhodnutie Riadiacej rady UNEP 22/4 7.2.2003.

[3] Rozhodnutie Riadiacej rady UNEP 23/9, 25.2.2005.

[4] Ú. v. EÚ, L 64, 4.3.2006, s. 52.

[5] KOM(2006) 69 v konečnom znení.

[6] Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2003, s. 1.

[7] Ú. v. EÚ L 182, 16.7.1999, s. 1.

[8] Ú. v. EÚ L 257, 10.10.1996, s. 26.

[9] Všetky reakcie na konzultácie sú uverejnené na stránke http://www.ec.europa.eu/environment/chemicals/mercury/.

[10] http://www.europa.eu.int/comm/environment/chemicals/mercury/pdf/extended_impact_assessment.pdf

[11] Ú. v. EÚ C, , s. .

[12] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[13] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[14] Stanovisko Európskeho parlamentu z xxx a rozhodnutie Rady z xxx.

[15] KOM (2005) 20 v konečnom znení z 28.1.2005.

[16] Ú. v. EÚ L 182, 16.7.1999, s. 1 Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 1.10.2003, s. 1).

[17] Ú. v. EÚ L 11, 16. 1. 2003, s. 27.

[18] Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1.