52006PC0015

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel 18.01.2006

KOM(2006) 15 konečná verzia

2006/0005 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o posúdení povodní a povodňovom manažmente (SEK(2006) 66)

(predložený Komisiou)

ODÔVODNENIE

KONTEXT NÁVRHU |

110 | Dôvody a ciele návrhu V rokoch 1998 až 2004 došlo v Európe k viac ako 100 veľkým záplavám vrátane katastrofických záplav na Dunaji a Labe v roku 2002. Tieto záplavy mali za následok okolo 700 ľudských životov, evakuáciu asi pol milióna obyvateľov a hospodárske straty v celkovej výške asi 25 miliárd eur. Po povodniach v Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku, Nemecku, Rumunsku a inde tieto čísla ešte narástli. Záplavy môžu ohroziť majetok veľkej hodnoty, ktorý zahŕňa súkromné obydlia, infraštruktúru dopravy a verejných služieb, obchodné a priemyselné podniky, ako aj poľnohospodársku pôdu. Napr. viac ako 10 miliónov ľudí žije pozdĺž Rýnu v oblastiach s rizikom extrémnych záplav a potenciálne škody zo záplav dosahujú hodnotu 165 miliárd eur. V súčasnosti sa odhaduje, že celková hodnota ekonomických aktív v lokalite do 500 metrov európskeho pobrežia vrátane pláží, poľnohospodárskych pozemkov a priemyselných zariadení dosahuje 500 až 1 000 miliárd eur[1]. Okrem ekonomických a sociálnych škôd môžu mať povodne ničivé následky na životné prostredie, napr. keď sú zaplavené čističky fabrík s veľkými množstvami toxických chemikálií. Záplavy môžu zničiť aj mokraďové oblasti a znížiť biodiverzitu. Dva trendy naznačujú zvýšené povodňové riziko a väčšie hospodárske škody v dôsledku povodní v Európe. Po prvé, stupeň a frekvencia povodní sa v dôsledku klimatických zmien, neprimeraného vodohospodárskeho manažmentu a stavebných prác v oblastiach ohrozených záplavami v budúcnosti pravdepodobne zvýši. Po druhé, podstatne sa zvyšuje zraniteľnosť v dôsledku počtu ľudí a ekonomických aktív v oblastiach s rizikom záplav. Cieľom tejto smernice je zníženie a manažment rizík súvisiacich so záplavami pre ľudské zdravie, životné prostredie, infraštruktúru a majetok. |

120 | Všeobecný kontext Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné predchádzať. Avšak ľudská činnosť prispieva k zvyšovaniu pravdepodobnosti a škodlivých dopadov povodní. Ak vezmeme do úvahy, že väčšina povodí riek v Európe je spoločných, sústredená akcia na úrovni Spoločenstva by predstavovala značnú pridanú hodnotu a zlepšila celkovú úroveň protipovodňovej ochrany. Vzhľadom na potenciálne ohrozenie ľudských životov, ekonomických aktív a životného prostredia by neuskutočnenie primeranej akcie znamenalo spreneverenie Európy voči svojmu záväzku trvalo udržateľného rozvoja. Spoločenstvo má tradíciu v oblasti environmentálnych právnych predpisov týkajúcich sa kvality vody. V otázke povodní a vplyvu klimatických zmien na povodňové riziká však ešte nič nepodniklo. V rámcovej smernici o vode 2000/60/ES[2] (WFD) sa v rámci povodí zaviedol princíp cezhraničnej koordinácie s cieľom dosiahnuť dobrú kvalitu všetkých vôd, ale povodňový manažment sa v nej za cieľ nestanovuje. V oznámení Komisie o povodňovom manažmente sa poskytla analýza a navrhla sústredená akcia EÚ[3]. Tento návrh je jedným z komponentov príslušnej akcie. |

139 | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu V oblasti návrhu neexistujú žiadne ustanovenia. |

140 | Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Európska výskumná politika podporuje od začiatku 80-tych rokov prostredníctvom po sebe nasledujúcich rámcových programov výskum v rôznych komponentoch povodňového manažmentu. Šiesty rámcový program podporuje najväčší povodňový výskumný projekt EÚ „FLOODsite”[4], v ktorom sa vyvíjajú integrované analýzy povodňového rizika a metód povodňového manažmentu. Navrhovaný 7. rámcový program pokračuje v podpore výskumu v oblasti posúdenia povodňového rizika a povodňového manažmentu. Európska regionálna politika financuje investície vrátane opatrení spojených s povodňami (štrukturálne fondy a kohézny fond). Fond solidarity ponúka špecifický finančný prostriedok pre núdzové operácie v prípade veľkej katastrofy. Navrhnuté predpisy v oblasti kohéznej politiky na obdobie 2007-2013 umožnia, že opatrenia súvisiace so záplavami budú oprávnenou súčasťou prevencie rizika. Spoločná reformovaná poľnohospodárska politika prostredníctvom mechanizmu oddelenia vyplácania priamej podpory od výroby („de-coupling“) a mechanizmu krížového plnenia („cross-compliance“) účinne prispeje k protipovodňovej ochrane. V smernici o rozvoji vidieka prijatej v roku 2005[5] sú opatrenia súvisiace s povodňami (príprava a plánovanie, ako aj operačné opatrenia ) zaradené medzi opatrenia oprávnené na podporu. |

KONZULTÁCIE SO ZÚčASTNENÝMI STRANAMI A POSÚDENIE DOPADOV |

Konzultácie so zúčastnenými stranami |

211 | Metódy konzultácií, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil účastníkov Po záplavách v roku 2002 vypracovali Komisia, členské štáty, kandidátske krajiny a iné zainteresované skupiny technický dokument o osvedčených postupoch, ktorý bol finalizovaný v roku 2003. Po oznámení o povodňovom manažmente v júli 2004 a kladných záveroch Rady v októbri 2004, v ktorých sa od Komisie žiada, aby predložila príslušný návrh, Komisia zvolala poradné odborné fórum, na ktorom sa stretli odborníci z členských štátov, európskych zastrešujúcich organizácií, priemyselných odvetví, mimovládnych organizácií a vedeckého spoločenstva zapojení do veľkých výskumných projektov a iné zainteresované skupiny. Jadrom odborných konzultácií tohto poradného odborného fóra boli tri stretnutia v priebehu roku 2005 doplnené o konzultácie cez internet. |

212 | Zhrnutie stanovísk a ich zohľadnenie V konzultačnom procese sa ukázala široká podpora navrhovanému prístupu k akčnému programu, pokiaľ ide o rozsah, koordináciu povodia a kľúčové prvky, ktoré má program obsahovať. Cennými príspevkami bolo definovanie rozsahu (odstránenie zbytočného úsilia v oblastiach s nevýznamným rizikom záplav prostredníctvom predbežného posúdenia rizík), vyhnutie sa dvojitému úsiliu prostredníctvom uznávania existujúcich plánov povodňového manažmentu a vypracovanie máp povodňových rizík a plánov povodňového manažmentu. Ďalšie podrobné informácie o konzultačnom procese sú zahrnuté v sprievodnom Hodnotení dopadov (SEC(2006)66 z 18.01.2006). Kópie dokumentov vydaných a prediskutovaných v konzultačnom procese, ako aj výsledky internetových konzultácií sú k dispozícii na: http://europa.eu.int/comm/environment/water/flood_risk/index.htm |

Zhromažďovanie a využívanie odborných znalostí |

221 | Príslušné vedecké/odborné oblasti V rámci odborného poradného fóra sa konzultovalo s odborníkmi z členských štátov, zainteresovanými skupinami a členmi konzorcia pracujúcimi na veľkých výskumných povodňových projektoch. Zapojili sa všetky významné odborné oblasti, od hydrológie a geológie až k miestnym a regionálnym orgánom a poisťovníctvu. |

222 | Použitá metodika V období 2003-2005 sa uskutočnila séria stretnutí. |

223 | Hlavné organizácie/odborníci, ktorí poskytli konzultácie Odborníci zo všetkých členských štátov, kandidátskych krajín a štátov EFTA, medzinárodných komisií na ochranu riek, dôležité európske zainteresované skupiny, organizácie a mimovládne organizácie; úplný zoznam sa nachádza v Hodnotení dopadov. |

2243 | Zhrnutie získaných a použitých odporúčaní Všetky konzultované strany pripustili a potvrdili existenciu závažných potenciálnych rizík s nezvratnými následkami. Súhlasili tiež s názorom, že akcia na úrovni Spoločenstva by znamenala pridanú hodnotu. |

225 | Je zrejmé, že povodniam sa nedá predísť úplne, dajú sa však znížiť riziká ohrozenia ľudských životov, environmentálnych a ekonomických aktív. Veľký súhlas sa dosiahol v otázke potreby akcie na úrovni Spoločenstva, pričom sa zdôraznila potreba flexibilného prístupu, ktorý by zohľadnil prácu vykonanú na národnej a miestnej úrovni. Konzultačný proces navyše poskytol podporu prístupu „krok za krokom“, ktorý by začínal s predbežným hodnotením povodňových rizík a potom, v odôvodnenom prípade, by prešiel k mapovaniu povodňových rizík a následne k vypracovaniu a implementácii plánov povodňového manažmentu. Celkovo poskytol konzultačný proces jednoznačné posolstvo, že zhostenie sa úlohy povodňového manažmentu si vyžaduje akciu na úrovni Európy, členských štátov, regiónov a povodí. |

226 | Prostriedky použité na zverejnenie odborných odporúčaní Dokumenty o osvedčených postupoch, ako aj výsledky internetových konzultáciíí sú k dispozícii na internetovej stránke Komisie. |

231 |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

305 | Zhrnutie navrhovaných opatrení Cieľom tejto smernice je zníženie a manažment rizík, ktoré povodne predstavujú pre ľudské zdravie, životné prostredie, infraštruktúru a majetok. V smernici sa ustanoví zmapovanie povodní vo všetkých oblastiach so značným povodňovým rizikom, koordinácia v rámci spoločných povodí a vypracovanie plánov povodňového manažmentu prostredníctvom procesu so širokou účasťou. Vzhľadom na geografickú, hydrologickú diverzitu a rôznorodosť osídlenia v EÚ navrhovaná smernica poskytuje členským štátom značnú flexibilitu pri určovaní požadovanej úrovne ochrany, opatrení, ktoré je potrebné prijať na dosiahnutie tejto úrovne ochrany, a časového rámca implementácie plánov povodňového manažmentu. Navrhovaná smernica a opatrenia prijaté na implementáciu úzko súvisia s implementáciou smernice WFD. Komisia navrhuje úplné zosúladenie organizačných a inštitucionálnych aspektov a časového plánovania medzi jednotlivými smernicami na základe správnych území povodí, príslušných orgánov a výboru zriadeného smernicou WFD. Časové plánovanie je synchronizované v plnej miere[6], čo tiež zabezpečí úzku koordináciu verejného konzultačného procesu. Po prijatí navrhovanej smernice o povodniach bude potrebné úzko koordinovať implementáciu týchto dvoch smerníc, ktoré sa svojimi cieľmi navzájom dopĺňajú. Oznamovanie členskými štátmi Komisii sa navyše plne synchronizovalo a členské štáty môžu integrovať plány povodňového manažmentu do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí. Z toho vyplýva, že niektoré aspekty ustanovené v smernici WFD, najmä v článkoch 4, 11 a 13 tejto smernice budú mať dopad na obsah máp povodňových rizík a plánov povodňového manažmentu. |

310 | Právny základ Článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES je náležitým právnym základom, v súlade s podobnými prostriedkami týkajúcimi sa prevencie rizík a vodohospodárskeho manažmentu povodia, predovšetkým smernicou Seveso (96/82/ES) a smernicou WFD (2000/60/ES). |

320 | Princíp subsidiarity Princíp subsidiarity sa uplatňuje v prípade, ak návrh nespadá do výlučnej pôsobnosti Spoločenstva. |

Členské štáty nemôžu dostatočne splniť ciele tohto návrhu z nasledujúcich dôvodov: |

321 | Rieky a regionálne moria nie sú v rámci existujúcich geopolitických hraníc ohraničené, naopak väčšinu povodí a pobrežných oblastí si delí viacero štátov. Za týchto podmienok nie je čisto národný prístup k problematike povodňového manažmentu ani po technickej, ani po ekonomickej stránke zvládnuteľný. |

323 | Akcie uskutočnené len samotnými členskými štátmi by mohli mať za následok rôzne, dokonca protichodné postupy, čo by nielen oddialilo riešenie problému rizika povodní, ale tiež by viedlo k neprimeranému spôsobu čerpania obmedzených zdrojov. |

324 | Návrh vytvorí spoločný rámec na riešenie spoločných výziev a vytvorí spoločné postupy povodňového manažmentu. Koordinované plánovanie a činnosť v povodiach a čiastkových povodiach zabezpečia primerané zohľadnenie záujmov všetkých zúčastnených partnerov, ale aj najlepšie využitie zdrojov. Takáto spolupráca medzi štátmi sa už začala pod záštitou medzinárodných riečnych komisií, napríklad komisií pre povodia riek Dunaj, Odra, Labe, Rýn, Maas a Šelda. Presné ciele ochrany pred povodňami, najvhodnejšie opatrenia na ich dosiahnutie a lehoty sa nebudú určovať na úrovni EÚ. |

Z tohto dôvodu návrh spĺňa princíp subsidiarity. |

Princíp proporcionality Návrh je v súlade s princípom proporcionality z nasledujúceho dôvodu(-ov): |

332 | Z nedávnych skúseností so škodami spôsobenými povodňami na súkromnom majetku, infraštruktúre, priemysle a životnom prostredí vyplýva, že v prípade nepodniknutia akcie budúce očakávané potenciálne škody jasne prevážia náklady, napr. na mapovanie povodní, systémy predpovedania povodní a systémy včasného varovania, ako sa uvádza v Hodnotení dopadov. Zároveň povodia, čiastkové povodia a regióny s vysokým povodňovým rizikom sa môžu vyňať zo všetkých opatrení v zmysle danej smernice; to isté sa uplatní na povodia, čiastkové povodia a regióny, kde sa opatrenia už prijali v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa povodňového mapovania a/alebo plánov povodňového manažmentu. Rozhodnutie o tom, či „závažné riziko“ je zohľadnené, bude závisieť od miestnych a regionálnych podmienok a bez ohľadu na princíp koordinácie povodia o čiastkovom povodí sa nebude rozhodovať na úrovni Spoločenstva. |

Výber nástrojov |

341 | Navrhované nástroje: smernica. |

342 | Iné nástroje by neboli vhodné z týchto dôvodov: Nariadenie by znamenalo rozhodovanie o úrovni protipovodňovej ochrany, ako aj o opatreniach a lehotách pre všetky regióny Spoločenstva prostredníctvom právnych predpisov Spoločenstva, prístup, ktorý sa z politického aj technického hľadiska považuje za neuskutočniteľný. Vychádzajúc z technickej dokumentácie a poučenia o osvedčených postupoch, ktoré sú už k dispozícii, odporúčania by cez správne a politické hranice nezaistili potrebnú koordináciu. Smernica by poskytla nevyhnutný regulačný rámec posúdenia, princípov a štruktúr rozhodovania, pričom by kľúčové prvky ako napr. úroveň ochrany, výber a zostavenie opatrení a lehôt na dosiahnutie cieľov ponechala v rámci subsidiarity. |

VPLYV NA ROZPOčET |

401 | Zatiaľ čo implementácia a financovanie environmentálnej politiky je spravidla právom a povinnosťou členských štátov (článok 175 ods. 4 Zmluvy o ES), Spoločenstvo má viacero mechanizmov financovania, ktoré sa dajú použiť na protipovodňovú ochranu, napr. v rámci výskumnej politiky, kohéznej politiky a poľnohospodárskej politiky (rozvoj vidieka). Iniciatívy a opatrenia týkajúce sa povodní sú ako podľa právnych predpisov platných v týchto oblastiach politík, tak aj podľa právnych predpisov navrhovaných na obdobie 2007-2013, oprávnené. Tento návrh však nebude mať za následok žiadne finančné implikácie prekračujúce návrhy, ktoré už Komisia prijala. |

DODATOčNÉ INFORMÁCIE |

510 | Zjednodušenie |

511 | Návrh ustanovuje zjednodušenie správnych postupov pre verejné orgány (Spoločenstva a aj národné orgány) a pre súkromné strany, najmä pokiaľ ide o zosúladenie a koordináciu so smernicou WFD. |

513 | Povodňový manažment a manažment kvality vody sú súčasťou integrovaného vodohospodárskeho manažmentu povodia. Týkajú sa tých istých povodí a regiónov a tých istých miestnych spoločenstiev a zainteresovaných skupín. Z toho vyplýva, že medzi manažmentom kvality vody, ktorý sa už v zmysle smernice WFD realizuje, a opatreniami povodňového manažmentu predpokladaného v tomto návrhu existuje veľmi úzke prepojenie. Komisia zastáva názor, že implementačný cyklus v zmysle smernice WFD a cyklus predpokladaný v tomto návrhu by sa mal zosúladiť a integrovať, pokiaľ ide o správne územia povodí, príslušné orgány, časový rámec implementácie a preskúmania, oznamovací mechanizmus, účasť výboru a verejnosti. |

514 | Súkromné strany sa zúčastnia prostredníctvom verejnej účasti na plánovacom procese a získajú úžitok zo synergií. |

Preskúmanie/revízia/doložka o platnosti |

531 | Návrh neobsahuje ustanovenie o preskúmaní. |

550 | Tabuľka zhody Členské štáty sú povinné informovať Komisiu o znení vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu, ako aj o znení tabuľky zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. |

560 | Európsky hospodársky priestor Návrh má význam pre EHP, a preto by mal byť rozšírený na Európsky hospodársky priestor. |

570 | Podrobné vysvetlenie návrhu Článok 1 (predmet úpravy): Cieľom tejto smernice je zníženie povodňových rizík pre ľudské zdravie, životné prostredie a hospodársku činnosť. Uplatňuje sa na celom území Spoločenstva, a preto sa týka povodňového manažmentu riek aj pobrežných oblastí. Článok 2 (vymedzenie pojmov): Okrem vymedzených pojmov v smernici WFD sa vymedzujú pojmy „povodeň“ a „povodňové riziko“. V článku 3 (koordinácia v rámci správnych území povodia) sa prevzal postup uvedený v článku 3 (WFD), najmä pokiaľ ide o využitie jednotky manažmentu správnych území povodia a príslušných orgánov menovaných na základe smernice WFD. Okrem povodí a čiastkových povodí zahrnutých v týchto správnych územiach povodia sú aj všetky pásma pobrežnej vody pridelené k príslušným správnym územiam povodí, a teda sú tiež pokryté. V kapitolách II, III a IV je uvedený nasledovný prehľadný postup „krok za krokom“: určenie oblastí so závažným potenciálnym povodňovým rizikom (Kapitola II, články 4, 5 a 6); príprava máp povodňových rizík pre oblasti s vysokým potenciálnym povodňovým rizikom (kapitola III, články 7 a 8, príloha); vypracovanie a implementácia plánov povodňového manažmentu v citlivých povodiach a pobrežných oblastiach, ako aj koordinačné mechanizmy pre plány manažmentu v rámci správnych území povodí (kapitola IV, články 9, 10, 11 a 12); Časové rámce v kapitolách III a VI sú plne synchronizované s časovými rámcami smernice WFD vrátane 6-ročného obdobia na preskúmanie, je zabezpečená koordinácia s procesmi smernice WFD a cyklov charakterizácie správnych území povodí (s mapovaním povodňového rizika) a plánmi vodohospodárskeho manažmentu povodia (s plánmi povodňového manažmentu). Ďalej sa navrhuje, aby členské štáty integrovali plán povodňového manažmentu s plánom vodohospodárskeho manažmentu povodia smernice WFD. V článku 14 (účasť a informovanie verejnosti) sa ukladá požiadavka účasti verejnosti na vypracovaní plánov povodňového manažmentu a ich preskúmaní. Tento proces sa tiež skoordinuje so smernicou WFD. V článkoch 15 a 16 (technické prispôsobenia a výbor) sa ustanovujú možné technické prispôsobenia vybraných článkov a prílohy, ako aj technické formáty prenosu a spracovania údajov, vrátane štatistických a kartografických údajov. Výbor zriadený podľa smernice WFD sa tiež použije na účely tejto smernice. V článku 17 (oznamovanie) sa uvádza nevyhnutné ustanovenie oznamovania. Oznamovanie a správa Komisie o implementácii navrhovanej smernice (článok 18) sú zosúladené s časovým rámcom smernice WFD. Článkami 19, 20 a 21 je pokrytá transpozícia, vstup do účinnosti a adresáti. |

1. 2006/0005(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o posudzovaní povodní a povodňovom manažmente (Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie[7],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[9],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy[10],

keďže:

2. Povodne môžu spôsobiť straty na ľudských životoch, vysídlenie obyvateľstva, výrazným spôsobom obmedziť hospodársky rozvoj a oslabiť hospodársku činnosť Spoločenstva.

3. Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné predchádzať. Ľudská činnosť však prispieva k zvyšovaniu pravdepodobnosti a škodlivých dopadov povodní.

4. Znížiť riziko ohrozenia ľudského zdravia, životného prostredia a infraštruktúry spojeného s povodňami je realizovateľné a žiadúce, ak však opatrenia na zníženie rizika škôd spôsobených povodňami majú byť účinné, musia byť koordinované pozdĺž celého povodia.

5. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[11], sa pre každé povodie rieky vyžaduje vypracovanie integrovaných plánov manažmentu s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický a chemický stav, čo prispeje k zmierneniu následkov povodní. Zníženie povodňového rizika však nie je jedným z hlavných cieľov uvedenej smernice a táto smernica ani nezohľadňuje nebezpečenstvo hroziace v budúcnosti spôsobené klimatickými zmenami.

6. V oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Povodňový manažment – opatrenia na predchádzanie, ochranu a minimalizáciu škôd“[12] sa stanovuje analýza a postup manažmentu povodňového rizika na úrovni Spoločenstva a uvádza sa v ňom, že sústredená a koordinovaná akcia na úrovni Spoločenstva by predstavovala pridanú hodnotu a zvýšila celkovú úroveň protipovodňovej ochrany.

7. Rozhodnutie Rady 2001/792/ES z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany[13] mobilizuje podporu a pomoc členských štátov v prípade závažných krízových situácií, vrátane povodní. Civilná ochrana môže poskytnúť primeranú pomoc postihnutému obyvateľstvu a zlepšiť pripravenosť a odolnosť, nezameriava sa však na pravé príčiny povodní.

8. V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[14], je v prípade veľkej katastrofy možné poskytnúť rýchlu finančnú pomoc s cieľom pomôcť postihnutým ľuďom, regiónom a štátom vrátiť sa späť do pôvodných podľa možnosti čo najobvyklejších životných podmienok, ale fond sa môže použiť len v núdzových operáciách, a nie vo fázach, ktoré núdzovej situácii predchádzajú.

9. Na území Spoločenstva dochádza k rôznym druhom záplav, napríklad riečne povodne, bleskové povodne, mestské povodne, kanalizačné záplavy a pobrežné záplavy. Príčiny a následky záplav sú tiež v jednotlivých krajinách a oblastiach Spoločenstva rozdielne. Z tohto dôvodu by ciele týkajúce sa manažovania povodňového nebezpečenstva mali vychádzať z miestnych a regionálnych podmienok.

10. Riziko záplav v určitých oblastiach Spoločenstva by sa nemuselo považovať za závažné, napríklad v riedko obývaných alebo neobývaných oblastiach alebo v oblastiach s obmedzenými ekonomickými aktívami alebo ekologickou hodnotou. Predbežné posúdenie povodňového rizika pre každé povodie, čiastkové povodie a súvisiace pobrežné oblasti by sa malo uskutočniť na úrovni správnej jednotky povodia s cieľom určiť povodňové riziko vo všetkých prípadoch a či je nutná ďalšia akcia.

11. Aby sa zostavil dostatočný informačný nástroj, ako aj hodnotný základ pre stanovenie priorít a ďalších technických, finančných a politických rozhodnutí, je nevyhnutné zabezpečiť vytvorenie povodňových máp a indikatívnych máp povodňových škôd s opisom oblastí s rôznymi úrovňami povodňového rizika.

12. S cieľom predísť a znížiť negatívne dopady povodní v príslušných oblastiach je vhodné zabezpečiť plány povodňového manažmentu. Príčiny a následky záplav sú v jednotlivých krajinách a oblastiach Spoločenstva rozdielne. Plány povodňového manažmentu by preto mali zohľadniť špecifické geografické, hydrologické a iné významné podmienky povodia, čiastkového povodia alebo pásma pobrežnej vody a zabezpečiť riešenia na mieru podľa potrieb a priorít povodia, časti povodia alebo pobrežného pásma a súčasne zabezpečí koordináciu so správnymi územiami povodí.

13. Cyklus povodňového manažmentu, ktorý zahŕňa Prevenciu, Ochranu, Pripravenosť, Reakciu na núdzovú situáciu a Obnovu a preskúmanie, by mal byť jedným zo základných prvkov plánov povodňového manažmentu so zameraním na prevenciu, ochranu a pripravenosť.

14. Aby sa predišlo duplicite v práci, členské štáty by mali byť schopné využiť existujúce mapy povodňových rizík a plány povodňového manažmentu na účely splnenia požiadaviek tejto smernice.

15. Tvorba plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia v zmysle smernice 2000/60/ES a plánov povodňového manažmentu v zmysle tejto smernice sú prvkami integrovaného manažmentu povodia. V týchto dvoch procesoch by sa preto mali využiť možnosti vzájomných synergií. S cieľom zabezpečiť účinnosť a rozumné využitie zdrojov, implementácia tejto smernice musí byť úzko koordinovaná so smernicou 2000/60/ES.

16. V prípadoch viacúčelového využitia vodných útvarov na rôzne formy trvalo udržateľných ľudských činností (napr. povodňový manažment, ekológia, vnútrozemská plavba alebo vodná energia) a dôsledky týchto využití na vodné útvary, ustanovuje smernica 2000/60/ES vo svojom článku 4 ods. 7 jasný a transparentný proces zaoberajúci sa týmito využitiami a vplyvmi vrátane možných výnimiek z cieľov „dobrého stavu“ alebo „nezhoršenia stavu“.

17. Opatrenia nevyhnutné pre implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu.[15]

18. Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Jej cieľom je najmä podporiť integráciu do politík Spoločenstva, ktoré sú zamerané na vysokú úroveň ochrany životného prostredia v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja, ako je to stanovené v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

19. Keďže ciele akcie, ktorá sa má uskutočniť, nemôžu členské štáty v dostatočnej miere dosiahnuť samy a z dôvodu rozsahu a účinkov tejto akcie je možné ich dosiahnuť lepšie na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ktorý je uvedený v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality vymedzenou v uvedenom článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola IV šeobecné ustanovenia

Článok 1

Táto smernica ustanovuje rámcovú spoluprácu s cieľom znížiť riziko ohrozenia ľudského zdravia, environmentálnej a hospodárskej činnosti, ktoré súvisí s povodňami v Spoločenstve.

Článok 2

Na účely tejto smernice sa navyše k vymedzeným pojmom „rieka“, „povodie“, „čiastkové povodie“ a „správne územie povodia“ uplatňujú tieto vymedzené pojmy:

1. „povodeň“ znamená prechodné zaplavenie pevniny, ktorá zvyčajne nie je zaplavená, vodou.

2. „povodňové riziko“ znamená pravdepodobnosť záplavy určitého stupňa závažnosti spolu s odhadovanými škodami na ľudskom zdraví, životnom prostredí a hospodárskej činnosti, ktoré sú spojené so záplavou takého stupňa závažnosti.

Článok 3

Na účely tejto smernice členské štáty využijú opatrenia v zmysle článku 3 ods. 1, 2, 3 a 6 smernice 2000/60/ES.

Kapitola II Predbežné posúdenie povodňového rizika

Článok 4

1. Členské štáty vykonajú pre každé správne územie povodia alebo časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území predbežné posúdenie povodňového rizika v súlade s článkom 2.

2. Predbežné posúdenie povodňového rizika zahŕňa aspoň toto:

a) mapu správneho územia povodia, na ktorej sa nachádzajú hranice povodí, čiastkových povodí, prípadne súvisiacich pobrežných oblastí, s uvedením reliéfu terénu a využitia pôdy;

b) opis povodní, ku ktorým došlo v minulosti;

c ) opis záplavových procesov a ich senzitivitu na zmeny, vrátane úlohy záplavových oblastí ako prirodzených zadržiavacích a nárazníkových zón povodní a trás šírenia záplav v súčasnosti i v budúcnosti;

d) opis rozvojových plánov, ktoré by priniesli zmenu vo využití pôdy alebo v alokácii obyvateľstva a distribúcii hospodárskych činností, ktorých následkom by bolo zvýšenie povodňového rizika v samotnej oblasti alebo v regiónoch smerom po prúde alebo proti prúdu toku.

e) posúdenie pravdepodobnosti budúcich záplav založené na hydrologických údajoch, druhoch záplav a črtajúcich sa trendoch dopadu klimatických zmien a využitia pevniny;

f) predpoveď odhadovaných následkov budúcich povodní na ľudské zdravie, životné prostredie a hospodársku činnosť pri zohľadnení dlhodobého vývoja vrátane klimatických zmien.

Článok 5

1. Na základe posúdenia uvedeného v článku 4 každé povodie, čiastkové povodie alebo pásmo pobrežnej vody pokryté správnym územím povodia sa pridelí k jednej z týchto kategórií:

a) Povodia, čiastkové povodia alebo pásma pobrežnej vody, pri ktorých sa usúdilo, že neexistujú žiadne potenciálne závažné povodňové riziká alebo sa ich výskyt považuje za nepravdepodobný, alebo potenciálne následky na ľudské zdravie, životné prostredie alebo hospodársku činnosť sa považujú za akceptovateľne nízke;

b) Povodia, čiastkové povodia alebo pobrežné pásma vody, pri ktorých sa usúdilo, že existujú potenciálne závažné povodňové riziká alebo sa primerane považuje za pravdepodobé, že sa vyskytnú.

2. Priradenie medzinárodného povodia alebo čiastkového povodia alebo pásiem pobrežnej vody medzinárodného správneho územia povodia podľa odseku 1 sa koordinuje medzi príslušnými členskými štátmi.

Článok 6

1. Členské štáty ukončia predbežné posúdenie povodňového rizika najneskôr do troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Členské štáty v prípade potreby preskúmajú a zaktualizujú posúdenie podľa odseku 1 najneskôr v roku 2018 a následne každých šesť rokov.

Kapitola III Mapy povodňových rizík

Článok 7

1. Členské štáty pripravia na úrovni správneho územia povodia povodňové mapy a indikatívne mapy škôd spôsobené povodňami, ďalej „mapy povodňových rizík“ pre povodia, čiastkové povodia a pásma pobrežnej vody určené v článku 5 ods. 1 písm. b).

2. Povodňové mapy pokryjú geografické oblasti, ktoré by mohli byť zaplavené v týchto prípadoch:

a) povodne s vysokou pravdepodobnosťou (pravdepodobný interval opakovania, raz za 10 rokov)

b) povodne so strednou pravdepodobnosťou (pravdepodobný interval opakovania, raz za 100 rokov)

c ) povodne s nízkou pravdepodobnosťou (výnimočné udalosti).

Pre každý prípad uvedený v prvom pododseku sú uvedené tieto prvky:

a) predpokladaná hĺbka vody;

b) rýchlosť prúdu, podľa potreby;

c ) oblasti, ktoré by mohli byť vystavené erózii brehu a nanášaniu naplavenín.

3. Indikatívne mapy povodňových škôd ukazujú potenciálne škody spojené s povodňami v prípadoch uvedených v článku 2 a vyjadrených nasledovnými parametrami:

a) počet potenciálne ohrozených obyvateľov;

b) potenciálne hospodárske škody v oblasti;

c ) potenciálne škody na životnom prostredí.

Článok 8

1. Členské štáty zabezpečia, že mapy povodňových rizík sú dokončené najneskôr do 22. decembra 2013.

2. Mapy sa preskúmajú a v prípade potreby zaktualizujú najneskôr do 22. decembra 2019 a následne každých šesť rokov.

Kapitola IV Plány povodňového manažmentu:

Článok 9

1. Členské štáty pripravia a implementujú na úrovni správneho územia povodia, čiastkového povodia a pásiem pobrežnej vody plány povodňového manažmentu určené v článku 5 ods. 1 písm b) v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku.

2. Členské štáty zriadia príslušné úrovne ochrany špecifické pre každé povodie, čiastkové povodie alebo pásmo pobrežnej vody s cieľom zníženia pravdepodobnosti záplavy a potenciálnych následkov záplavy na ľudské zdravie, životné prostredie a hospodársku činnosť a pri zohľadnení dôležitých aspektov: vodného manažmentu, pôdneho manažmentu, územného plánovania, využitia pôdy a ochrany prírody.

3. Plány povodňového manažmentu obsahujú opatrenia, ktorých cieľom je dosianutie úrovní ochrany zriadených v súlade s odsekom 2.

Plán povodňového manažmentu pokryje všetky fázy cyklu povodňového manžmentu so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí.

4. Opatrenia povodňového manažmentu prijaté jedným členským štátom nesmú zvýšiť povodňové riziko v susedných krajinách.

Článok 10

1. Prvý plán povodňového manažmentu obsahuje komponenty uvedené v časti A prílohy. Následné preskúmanie v súlade s článkom 11 ods. 2 obsahuje komponenty uvedené v časti B prílohy.

2. Členské štáty predložia do troch rokov od zverejnenia každého plánu povodňového manažmentu alebo jeho aktualizácie priebežnú správu opisujúcu pokrok dosiahnutý v implementácii plánovaných opatrení.

Článok 11

1. Členské štáty zabezpečia, že plány povodňového manažmentu sa dokončia a zverejnia najneskôr do 22. decembra 2015 a implementujú sa od 23. decembra 2015.

2. Plán(-y) povodňového manažmentu sa preskúma a zaktualizuje najneskôr v roku 2021 a následne každých šesť rokov.

Článok 12

1. Členské štáty zabezpečia, že pre správne územia povodí, ktoré spadajú výlučne do ich územia, sa vypracuje len jeden plán povodňového manažmentu.

2. V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia Spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu s cieľom vypracovať len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu.

Ak sa takýto medzinárodný plán nevypracuje, členské štáty vypracujú plány povodňového manažmentu vykrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria do ich územia.

3. V prípade medzinárodného správneho územia povodia siahajúceho za hranice Spoločenstva, keď nie je vypracovaný len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu, ktorý by zahŕňal akúkoľvek tretiu dotknutú krajinu, vypracujú členské štáty plán povodňového manažmentu, ktorý pokryje aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré ležia na území príslušných členských štátov.

Kapitola V Koordinácia so smernicou 2000/60/ES, informovanie a účasť verejnosti

Článok 13

1. Vypracovanie prvých máp povodňových rizík a ich následné preskúmania uvedené v článku 8 tejto smernice sa vykonajú v úzkej spolupráci a v prípade vhodnosti začlenia do preskúmaní ustanovených v článku 5 ods. 2 smernice 2000/60/ES.

2. Vypracovanie prvých máp povodňového manažmentu a ich následné preskúmania uvedené v článku 10 tejto smernice sa vykonajú v úzkej spolupráci a v prípade vhodnosti začlenia do preskúmaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia ustanovených v článku 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES.

3. Členské štáty zabezpečia, že aktívna účasť všetkých zainteresovaných strán v zmysle článku 14 tejto smernice je koordinovaná za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných strán v zmysle článku 14 smernice 2000/60/ES.

Článok 14

1. Členské štáty dajú verejnosti k dispozícii predbežné posúdenie povodňového rizika, mapy povodňového rizika a plány povodňového manažmentu.

2. Členské štáty zabezpečia aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vypracovaní, preskúmaní a aktualizácii plánov povodňového manažmentu uvedeného v kapitole IV.

Kapitola VI Implementačné opatrenia, zmeny a doplnenia

Článok 15

1. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 prijať technické formáty na účely prenosu a spracovania údajov vrátane štatistických a kartografických údajov.

2. Komisia môže vziať do úvahy obdobia preskúmania a aktualizácie a v súlade s postupmi ustanovenými v článku 16 ods. 2 prispôsobiť článok 4 ods. 2, článok 7 ods. 2 a 3 a prílohu vedeckotechnickému pokroku.

Článok 16

1. Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 21 smernice 2000/60/ES (ďalej len „výbor“).

2. V prípade odkazu na tento odsek platia články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES vzhľadom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je stanovená na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Kapitola VII Správy a záverečné ustanovenia

Článok 17

Členské štáty predložia Komisii predbežné posúdenie povodňového rizika, mapy povodňového rizika a plány povodňového manažmentu do troch mesiacov po ich dokončení.

Článok 18

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 22. decembra 2018 a následne každých šesť rokov správu o implementácii tejto smernice.

Článok 19

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20

Táto smernica nadobúda účinnosť [dvadsiatym] dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 21

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli […]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[…] […]

Príloha

Plány povodňového manažmentu

A Komponenty prvých plánov povodňového manažmentu:

1. závery z predbežného posúdenia povodňového rizika, ako sa vyžaduje v kapitole II;

2. mapy povodňového rizika pripravené v zmysle kapitoly III a závery, ktoré je možné odvodiť z týchto máp;

3. opis príslušnej úrovne ochrany zriadenej v súlade s článkom 9 ods. 2;

4. opis opatrení požadovaných na dosiahnutie príslušných úrovní ochrany vrátane opatrení prijatých v súlade s článkom 9 a opatrenia týkajúce sa povodní prijaté v zmysle iných predpisov Spoločenstva;

5. opis prijatých opatrení/akcií na informovanie verejnosti a jej konzultovanie;

6. opis koordinačného procesu v rámci všetkých medzinárodných správnych území povodí a koordinačného procesu so smernicou 2000/60/ES, ako aj zoznam príslušných orgánov.

B Komponenty následných aktualizácií plánov povodňového manažmentu:

1. akékoľvek zmeny alebo aktualizácie po uverejnení predchádzajúcej verzie plánu povodňového manažmentu, vrátane prehľadu preskúmaní vykonaných podľa kapitol II, III a IV.

2. hodnotenie pokroku pri dosahovaní úrovne ochrany;

3. opis všetkých opatrení predpokladaných v predchádzajúcej verzii plánu povodňového manažmentu, ktoré sa nerealizovali, a vysvetlenie dôvodov;

4. opis všetkých doplnkových opatrení po uverejnení predchádzajúcej verzie plánu povodňového manažmentu.

[1] EUrosion: http://www.eurosion.org.

[2] Smernica európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky, Ú. v. EÚ L 327 z 22.12.2000.

[3] COM(2004) 472 konečné znenie z 12.7.2004

[4] http://www.floodsite.net

[5] Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), Ú. v. EÚ L 277 z 21.10.2005.

[6] Všetky lehoty v rámcovej smernici o vode (WFD) sa vzťahujú na 22. december, dátum nadobudnutia účinnosti.

[7] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[8] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[9] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[10] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[11] Ú. v. EÚ L 327 z 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená ako smernica č. 2455/2001/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2001, s. 1).

[12] KOM(2004) 472 konečné znenie z 12.7.2004.

[13] Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2001, s. 7.

[14] Ú. v. EÚ L 311, 14.11.2002, s. 3.

[15] Ú. v. EÚ L 184, 17.7.1999, s. 23.