29.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/17

1.1

úvodom pripomína skutočnosť, že 78 % obyvateľov Európskej únie žije v mestách, mestských aglomeráciách alebo oblastiach. Viac ako 60 % obyvateľstva žije v mestských oblastiach s viac ako 50 000 obyvateľmi. V mestských oblastiach sa sústreďuje veľký potenciál, ale aj komplexné problémy;

1.2

v tejto súvislosti pripomína zámer Európskej komisie posunúť viac do popredia problematiku miest jej úplným začlenením do regionálnych programov, ktorý zverejnila v Tretej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti: Nové partnerstvo pre súdržnosť, konvergenciu, konkurencieschopnosť a spoluprácu (2);

1.3

zdôrazňuje rozhodujúci význam mestského rozmeru vo všetkých politikách spoločenstva, nielen v kohéznej politike EÚ. Európskej únii sa podarí (znovu) získať dostatočnú mieru politickej prijateľnosti, nevyhnutnú na ďalšie úspešné rozvíjanie našich spoločných plánov iba vtedy, ak budú kladné účinky politiky pre mestské obyvateľstvo konkrétne viditeľné a bude ich môcť pocítiť;

1.4

podporuje iniciatívu Európskeho parlamentu na posilnenie mestského rozmeru všetkých politík Spoločenstva a v politikách členských štátov, o ktorej hovorí v správe o mestskom rozmere v súvislosti s rozšírením (3), a požiadavky tejto správy;

1.5

zdôrazňuje rozhodujúci príspevok miest k uskutočňovaniu Lisabonskej stratégie revidovanej v roku 2005. Rast však nie je samoúčelný. Je naopak prostriedkom na zvýšenie zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a ekologickej udržateľnosti. Tým, že prispieva k udržaniu európskeho sociálneho modelu, zabezpečuje kvalitu života občanov Európy. Najdôležitejšou témou pre občanov EÚ je zamestnanosť. Novým sústreďovaním sa na hospodársky rast a rast produktivity nesmieme zo zreteľa strácať ostatné aspekty Lisabonskej stratégie;

1.6

upozorňuje na to, že mestá vždy predstavovali akési laboratóriá pre všetky druhy vývoja. Väčšina prvkov sociálneho a technologického rozvoja má svoj pôvod v mestách. S týmito pre mestá charakteristickými štrukturálnymi premenami sú spojené príležitosti i riziká. Pre jednotlivca aj pre celú spoločnosť. Mestá sa naučili zvládať tieto štrukturálne premeny a reagovať na ne. Sú tiež zvyknuté vyrovnávať zlyhania trhu, ktoré čiastočne vyplývajú zo štrukturálnych premien. Mestá zohrávajú ústrednú úlohu práve preto, že na dosiahnutie lisabonských cieľov sa v mnohých odvetviach musia štruktúry prispôsobiť novým výzvam;

1.7

preto kriticky poznamenáva, že kvôli ‚prístupu zhora nadol‘ pri rozvíjaní a uplatňovaní Lisabonskej stratégie väčšina európskych miest nebola zapojená do zostavovania reformných programov členských štátov. Čiastočne síce mestá formálne zapojené boli, nie však reálne. Prieskum ukázal, že vo všeobecnosti boli mestá zapojené skôr vtedy, keď má príslušný členský štát ministerstvo konkrétne určené pre mestá (napr. Holandsko), alebo keď sú mestá súčasne regiónmi (Berlín, Hamburg, Viedeň atď.). Nezapájanie mestskej úrovne má za následok, že zostáva čiastočne nevyužitý potenciál miest a ich veľká kapacita využitia spoločného úsilia v spolupráci medzi verejnými a súkromnými aktérmi a sociálnymi činiteľmi. Štúdia ‚Uplatňovanie lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť – príspevok regiónov a miest‘ (4), ktorú uskutočnil Výbor regiónov, dospela v podstate k rovnakému výsledku. Podľa nej je iba 17 % miest a regiónov spokojných so svojou účasťou na vypracovávaní národných reformných programov;

1.8

konštatuje, že mestá boli vo všeobecnosti väčšmi zapojené do vypracovávania národných strategických rámcových plánov podľa článku 25 a 26 návrhu všeobecných ustanovení o štrukturálnych fondoch (5). Avšak ešte stále nie je samozrejmosťou výslovné zohľadňovanie mestského rozmeru v strategických rámcových plánoch a od nich odvodených operačných programoch;

1.9

kriticky poukazuje na to, že v predkladanom návrhu strategických usmernení pre kohéznu politiku na roky 2007 – 2013 (6) zostáva mestský rozmer kohéznej politiky z veľkej časti nezohľadnený. Mestský rozmer sa spomína iba v rámci územných osobitostí. Na tento nedostatok poukázali aj výsledky konzultačného procesu k strategickým usmerneniam pre kohéznu politiku na roky 2007 – 2013. Mnohokrát bolo požadované väčšie zdôraznenie rozhodujúcej úlohy miest v oblasti rastu a zamestnanosti. Takisto by usmernenia mali aj formálne uznať životne dôležitú úlohu miest. Bez jasných predpisov EÚ, ktoré záväzne stanovujú zapájanie miest, hrozí nebezpečenstvo, že v období rokov 2007 – 2013 nedôjde k posilneniu, ale k oslabeniu mestského rozmeru kohéznej politiky;

1.10

preto víta iniciatívu, o ktorej sa hovorí v predloženom pracovnom dokumente ‚Kohézna politika a mestá: príspevok k rastu a zamestnanosti v regiónoch‘ (7) a ktorou chce Európska komisia zohľadniť túto kritiku a posilniť tak mestský rozmer v budúcej kohéznej politike. Dokument vynikajúcim spôsobom názorne vysvetľuje ústredný význam miest pre ďalší vývoj Európy, členských štátov a regiónov. Jasne vyjadruje, ako môžu mestá rozhodujúcim spôsobom prispieť k rastu a zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a trvalo udržateľnému rozvoju;

1.11

oceňuje predovšetkým skutočnosť, že Európska komisia v dokumente popísala mestský rozmer v celej jeho komplexnosti. Tento celistvý prístup je rozhodujúcim kladom dokumentu, ktorý v každom prípade treba zachovať. Komplexnosť opísanú pomocou konkrétnych príkladov a údajov možno zohľadniť iba prístupom zahŕňajúcim všetky politické oblasti. Mestský rozmer nemožno obmedziť iba na kohéznu politiku, ale musí sa explicitne zohľadňovať v každej politike Spoločenstva;

1.12

osobitne vyzdvihuje, že v dokumente bol príspevok miest rozpísaný na 50 konkrétnych usmernení pre činnosť, ktoré sú teraz mestám k dispozícii ako návody pre budúce smerovanie konkrétnych opatrení;

1.13

podporuje konzultačný proces k pracovnému dokumentu, ktorý Európska komisia otvorila, ako aj zámer Európskej komisie zaradiť najdôležitejšie výsledky tohto procesu do konečnej verzie strategických usmernení pre kohéznu politiku a zverejniť prepracovaný pracovný dokument formou oznámenia;

1.14

bude spolupôsobiť na ďalšom posilňovaní mestského rozmeru usporiadaním stretnutia miest 26. apríla 2006 spolu s Európskou komisiou a Výborom Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj;

1.15

víta, že návrh nariadenia Rady o zriadení Kohézneho fondu umožňuje podporovanie ekologickej mestskej dopravy z Kohézneho fondu.

2.1

blahoželá Európskej komisii k presnému a podrobne vypracovanému výkladu k jednotlivým témam: trvalo udržateľný rozvoj miest v Európskej regionálnej politike, úloha miest: prečo sú mestá dôležité, atraktívne mestá, podpora inovácie, podnikateľské inovácie a hospodárstvo založené na vedomostiach, väčší počet lepších pracovných miest, rozdiely medzi mestami, riadenie a financovanie obnovy miest;

2.2

víta, že usmernenia pre činnosť vyzývajú členské štáty na podporu opatrení týkajúcich sa miest;

2.3

žiada, aby v strategických usmerneniach Komisie bola uvedená štvrtá priorita, a to priorita zameraná na mestá a mestské regióny s cieľom vytvoriť bezpečné, súdržné a trvalo udržateľné (z hospodárskeho, spoločenského, environmentálneho a obchodného hľadiska) spoločenstvá, a to aj v najzanedbanejších mestských oblastiach;

2.4

poukazuje na rozdielne situácie miest, predovšetkým v závislosti na ich veľkosti a zemepisnej polohe (napríklad okrajové oblasti), príslušnom vnútroštátnom rozdelení kompetencií a vzhľadom na skutočnosť, či ide o mestá v starých alebo nových členských štátoch. Ďalej navrhuje zohľadniť také dôležité kritérium, akým sú rozdiely medzi mestami jednotlivých členských štátov vyplývajúce z odlišnej úrovne urbanizácie a hospodárstva týchto krajín;

2.5

zdieľa názor Komisie, že všeobecné posilnenie výkonnej kompetencie miest predstavuje predpoklad ich úspešného rozvoja a takto podstatným spôsobom prispieva k regionálnemu rozvoju. Na to musia byť mestá vybavené sústavami a nástrojmi, ktoré im umožnia reagovať na hospodárske a sociálne zmeny, ako aj potrebným množstvom finančných prostriedkov, ktoré by im mohli byť poskytnuté formou globálnej subvencie a ďalším delegovaním príslušných riadiacich funkcií, ako to určuje nové nariadenie Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (články 36, 41 a 42);

2.6

zdôrazňuje, že na dosiahnutie Lisabonskej stratégie s výrazným zvýšením rastu a produktivity je veľmi dôležité uznať dôležitosť príspevku miest a mestských aglomerácií, a to vzhľadom na ich vysokú hustotu obyvateľstva, špičkové vzdelávacie a vedecké inštitúcie a schopnosť aplikovať nové objavy v priemyselnom meradle. Výbor preto požaduje mestskú dimenziu politiky súdržnosti uznávajúcej potenciál, ktorý mestá ako hnací motor inovácie a hospodárstva založeného na vedomostiach majú;

2.7

osobitne v súvislosti so zlepšovaním rámcových podmienok podnikateľského prostredia a podmienok pre inovácie poukazuje na to, že mestá môžu svoje dôležité riadiace funkcie plniť iba vtedy, ak disponujú potrebnými finančnými zdrojmi. To prirodzene platí pre všetky spomenuté oblasti činnosti;

2.8

podčiarkuje význam koordinovaného postupu na dosiahnutie trvalých zlepšení prostredníctvom uvedených usmernení pre činnosť, ktorý bude zohľadňovať realitu ‚funkčných regiónov‘. Až z partnerskej spolupráce za administratívnymi hranicami vznikajú možnosti riešení a príležitosti na využitie potenciálu. Túto v praxi nie vždy jednoduchú spoluprácu by mala politika EÚ podporovať osobitnými podnetmi akými je podpora projektov strategického rozvoja rozsiahlych oblastí. Je obzvlášť dôležité, aby medzi mestskými aglomeráciami a mestami boli zriadené nové siete spolupráce a existujúce siete aby boli posilnené. Osobitne treba spomenúť spoluprácu začatú počas súčasného plánovacieho obdobia v rámci iniciatívy Interreg III, ktorá sa uplatní v období rokov 2007 – 2013 prostredníctvom cieľa územnej spolupráce;

2.9

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú mestá zohrávajú v boji proti klimatickým zmenám z dôvodu veľkosti ich obyvateľstva a schopnosti zaviesť do praxe zmeny vo veľkom rozsahu, napríklad v oblasti služieb verejnej dopravy a inovatívneho využívania energie v budovách, a preto navrhuje, aby do programov štrukturálnych fondov bolo zavedené splnenie environmentálnych požiadaviek;

2.10

zdôrazňuje dôležitosť sanácií a urbánneho rozvoja bývalých priemyselných území a verejných priestranstiev, ktoré sú príspevkom k obnove rozvinutých miest a redukujú výstavbu v extraviláne. Mestá na to potrebujú podporu na národnej a európskej úrovni. Aglomerácie a mestá teda potrebujú na riešenie svojich špecifických problémov finančnú podporu od Spoločenstva, spočívajúcu v zriadení ad hoc programov na obnovu mestských oblastí, ktoré sú v úpadku a na posilnenie iniciatív, ktoré pokračujú v rámci iniciatívy URBAN;

2.11

si je vedomý významu politiky rozmanitosti, ktorá zahŕňa všetky oblasti verejnej správy. Politika rozmanitosti je neodmysliteľným predpokladom úplného využitia osobitného potenciálu osôb s migračným pozadím, ktoré v súčasnosti ešte často predstavujú nevyužité zdroje;

2.12

osobitne upozorňuje, že pre atraktívnosť miest a efektívnosť mestských systémov majú veľký význam služby všeobecného záujmu. Pritom treba obzvlášť pamätať na právo slobodnej voľby regionálnych a obecných orgánov pokiaľ ide o formu poskytovania služieb všeobecného (hospodárskeho) záujmu, ktoré je vyjadrením princípu subsidiarity; požaduje, aby bol európsky právny rámec pritom aj naďalej otvorený možnosti vlastnej produkcie, resp. bezprostredného využívania vlastných podnikov na poskytovanie služieb. V právnych predpisoch o obstarávaní a pomoci je pre mestá a regióny potrebná väčšia flexibilita;

2.13

odporúča, aby sa vo všetkých oblastiach činnosti osobitne zohľadňovali potreby žien, mládeže, starších osôb a osôb so zvláštnymi potrebami;

2.14

zastáva názor, že mestá majú presadzovať ústretovejší prístup voči ženám, a to prostredníctvom podpory žien-podnikateliek, opatrení na podporu a motiváciu žien v riadiacich a manažérskych pozíciách v hospodárskej a verejnej sfére miest prostredníctvom zodpovedajúcich služieb v blízkosti bydliska a sociálnych služieb;

2.15

navrhuje doplniť dokument o samostatný odsek týkajúci sa témy zdravia. Tejto téme sa síce dokument venuje v troch ústredných témach: dostupnosť a mobilita, prístup k službám a zariadeniam, prirodzené a fyzické prostredie, kvôli jej významu by sa však téma zdravia mala zohľadňovať aj v explicitných usmerneniach pre činnosť;

2.16

zdôrazňuje osobitný význam zabezpečenia ponuky celoplošných a dostupných predškolských a mimoškolských zariadení pre deti s vhodnými otváracími časmi. Takáto ponuka umožňuje osobám, ktoré majú deti vo výchove zamestnať sa, vytvára dôležitý základ pre ďalšie vzdelávanie detí, veľkou mierou prispieva k integrácii rozličných kultúr a detí s osobitnými potrebami;

2.17

ohľadom usmernení pre činnosť v oblasti malých a stredných podnikov a mikropodnikov kriticky poznamenáva, že zjednodušenie prístupu k financovaniu prevzatím rizík by malo prebiehať veľmi reštriktívne a podľa prísnych kritérií a zdôrazňuje potrebu zvyšovať finančnú podporu mikropodnikov;

2.18

upozorňuje na to, že vzdelávanie a politika vzdelávania v celom svojom rozsahu, vrátane celoživotného vzdelávania, by sa mali brať do úvahy nielen pokiaľ ide o ich účinok na rast a zamestnanosť, ale aj z pohľadu sociálneho a solidárneho spoločenstva, ktoré do popredia stavia predovšetkým účasť všetkých ľudí na celospoločenských a nielen hospodárskych procesoch;

2.19

si je vedomý toho, že kvôli zväčšujúcemu sa podielu starších ľudí získajú na význame oblasti, ako je ošetrovanie a ostatná starostlivosť, ako aj sociálne služby. V týchto posunoch vo vekovom zložení obyvateľstva sa pre mestá skrývajú veľké budúce výzvy. Predstavujú však aj príležitosti pre rast a zamestnanosť, napr. v ošetrovateľských povolaniach;

2.20

zdôrazňuje, že veľký počet prisťahovalcov žijúcich v európskych mestských aglomeráciách a mestách znamená pre tieto oblasti značnú výzvu, ale aj nové zdroje, v ktorých by tieto oblasti mali hľadať nové príležitosti rastu. Rôzne verejné správy by mali využívanie týchto príležitostí podporovať;

2.21

podčiarkuje rastúci význam sociálneho hospodárstva ako rozrastajúceho sa trhu práce popri súkromnom (prvom) a štátnom (druhom) sektore, predovšetkým pre mestá a žiada explicitné zohľadňovanie nevyhnutnosti podpory trhových príležitostí podnikov sociálneho hospodárstva (tretieho sektora) v usmerneniach pre činnosť, napr. pri dostupnosti úverov alebo štátnymi zárukami;

2.22

osobitne vyzdvihuje, že vytváranie udržateľných pracovných miest a boj proti nezamestnanosti majú ústredný význam pre ďalší rozvoj celej EÚ. Iba na základe viditeľných úspechov v tejto oblasti môže Európska únia (opätovne) získať uznanie obyvateľstva. Miest ako centier štrukturálnych zmien sa problematika nezamestnanosti mimoriadne dotýka;

2.23

žiada, aby politika zamestnanosti členských štátov brala väčší ohľad na potreby mestských regiónov a aby sa na tento účel spolu s funkčnými mestskými regiónmi trhu práce vypracovávali prispôsobené koncepcie. Ako základ môžu slúžiť formálne dohody a dohovory na zosúladenie národnej, regionálnej a miestnej politiky zamestnanosti, akými sú územné dohody o zamestnanosti. Tieto dohovory posilňujú prepojenie hospodárskej politiky, regionálnej politiky a politiky zamestnanosti na úrovni miest. Mali by sa ďalej rozširovať a podporovať prostriedkami EÚ;

2.24

súhlasí s Európskou komisiou, že veľký počet cudzincov žijúcich v mestách vytvára nové príležitosti a že na dosiahnutie konkurencieschopnosti musia mestá pritiahnuť a podporiť ľudí so širokým spektrom schopností, a migranti často užitočne vypĺňajú existujúce medzery, podporuje preto odporúčanie, ktoré predložila Európska komisia v aktuálnej správe o pôsobení prechodných regulácií slobody pohybu osôb, t. j. ‚odporúča, aby členské štáty starostlivo zvážili, či je potrebné pokračovanie týchto obmedzení vzhľadom na situáciu na ich trhoch práce a vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto správe‘;

2.25

kriticky poukazuje na to, že rozhodujúci význam má kvalita vytvorených pracovných miest. Posledné prírastky zamestnanosti vyplynuli prevažne zo zvýšenia počtu miest so skráteným pracovným úväzkom a nových foriem zárobkovej činnosti. V jednotlivých odvetviach klesá kvalita ponúkaných pracovných miest a/alebo sa neponúkajú pracovné pomery zodpovedajúce právnym normám. Z týchto foriem zamestnanosti, ktoré mnohokrát nezabezpečujú ekonomickú stabilitu pracovníkov, vyplývajú nové sociálne posuny. Súkromný sektor a podniky musia vytvárať pracovné miesta, ktoré umožňujú trvalo udržateľné zamestnávanie. Flexibilizácia trhu práce na úkor zdravia a bezpečnosti pri práci a na úkor sociálneho zabezpečenia nie je trvalo udržateľná koncepcia, a preto rôzne verejné správy musia zaistiť, aby k tomu nedochádzalo;

2.26

vyzdvihuje, že základným predpokladom vytvorenia kvalitného mestského života je zamedzenie sociálneho vylučovania a z neho vznikajúcich problémov, od izolovaného bývania až po kriminalitu. Verejné správy musia venovať zvláštnu pozornosť týmto skupinám, ktoré sú vystavené najväčšiemu riziku sociálneho vylúčenia, najmä prisťahovalcom;

2.27

zdôrazňuje, že začlenenie iniciatív Spoločenstva, ako Urban a Equal do národných a regionálnych operačných programov nesmie spôsobiť zníženie vplyvu inovácie programov a iniciatív EÚ. Práve naopak, je potrebné podporovať inovačný charakter mestských iniciatív v rámci novej politiky súdržnosti a podporovať prepojenie myšlienok a ich praktické uplatnenie;

2.28

na tento účel žiada Komisiu, aby iniciatívy v oblasti mestského prostredia, nakoľko sú výrazom hlavných smerov EÚ a majú príznačný a prenosný charakter, ktorý by si mali zachovať aj pri budúcom plánovaní, boli navzájom porovnateľné a aby účinnosť opatrení bola merateľná z hľadiska kvality i množstva.

3.1

vyzýva Európsku komisiu, aby vo všetkých politikách Spoločenstva zohľadňovala mestský rozmer. Na to sú potrebné prístupy, v rámci ktorých sa zistia, rozoberú a zohľadnia konkrétne problémy miest a vyhodnotia účinky politík Spoločenstva na mestá. Zdá sa, že na dosiahnutie toho je nevyhnuté zapojiť mestské orgány vo všetkých fázach vypracovávania politiky a programov, ale aj pri ich uplatňovaní a vyhodnocovaní;

3.2

poukazuje na nevyhnutnosť zlepšenej koordinácie problematiky mestského rozmeru medzi jednotlivými pracoviskami Európskej komisie, predovšetkým GR pre regionálnu politiku, GR pre životné prostredie, GR pre dopravu, GR pre zamestnanosť a GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľov. Vo všetkých programoch EÚ treba mestskému rozmeru venovať väčšiu pozornosť vo finančnom a územnom ohľade;

3.3

zdôrazňuje nevyhnutnosť väčšieho zosúladenia medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou, aby bolo možné dopracovať sa k jasnejšiemu programu opatrení EÚ pre mestá;

3.4

odporúča Európskej komisii, aby svoju stálu pracovnú skupinu posilnila pribratím expertov z miest a vytvorila zvláštnu pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov viacerých pracovísk podobnú medzifrakčnej pracovnej skupine Európskeho parlamentu pre mestské bývanie. Odporúča aj vytvorenie fór na pravidelný dialóg s mestami o politikách EÚ, ktoré sa ich týkajú, ako sa to už praktizuje v oblasti životného prostredia;

3.5

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podobne ako pri sociálnom a občianskom dialógu vyhlásili územný dialóg, ktorý rozličným regionálnym a mestským orgánom a ich národným a európskym združeniam umožní vyjadriť ich názor pri príprave, prerokovávaní a schvaľovaní politík a opatrení, ktoré sa týkajú miest a regiónov, a podieľať sa na tvorbe týchto opatrení. Dialóg so združeniami územných orgánov (8), ktorý v spolupráci s Výborom regiónov Európska komisia otvorila v roku 2003, je iba prvým krokom v tomto smere;

3.6

sa vyslovuje za to, aby Rada a členské štáty pred každým jarným zasadnutím usporiadali stretnutie na vysokej úrovni. Tohto stretnutia by sa okrem účastníkov územného dialógu mali obzvlášť zúčastniť Európska komisia, Európsky parlament, Výbor regiónov a združenia miest. Takisto navrhuje každoročné zasadnutie ministrov členských štátov, ktorí sú zodpovední za politiku týkajúcu sa miest, ktorému by malo predchádzať stretnutie so zástupcami združení miest a európskych komunálnych a národných združení, akým je Rada regiónov a obcí Európy. Stála pracovná skupina Európskej komisie by na týchto zasadnutiach mala pravidelne informovať o stave prác;

3.7

vyzýva vlády členských štátov, aby v národných politikách viacej zohľadňovali mestský rozmer. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby mestá boli vybavené finančnými zdrojmi potrebnými na plnenie ich úloh. Aj dialóg s mestami a ich združeniami by sa mal prehĺbiť a mala by sa mu dať pevná forma formalizovanej konzultácie;

3.8

upozorňuje na ústredný význam výskumu a vývoja pre dosiahnutie lisabonských cieľov a žiada, aby sa významná úloha miest odrazila vo výskumnej politike v 7. rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností formou zahrnutia urbanistických aspektov. Mestský rozmer sa doteraz rozhodujúcim spôsobom zohľadňuje iba v témach životné prostredie a doprava. Urbanistické výskumné aspekty je však potrebné zahrnúť do všetkých tém a špecifických programov. Je dôležité výraznejšie podporiť v tejto súvislosti prepojenie miest s ich vysokými školami a výskumnými inštitúciami pomocou vhodných opatrení. Tým sa dosiahne synergia v prospech rozvoja miest a výraznejšie vnímanie výskumu a vývoja na verejnosti. Takýmto opatrením by mohla byť napr. súťaž o titul ‚Európske mesto vedy‘;

3.9

Siedmy rámcový program pre výskum a technologický vývoj by mal potvrdiť úlohu miest ako platforiem na výmenu informácií a poznatkov, dbať o rozdelenie prostriedkov a stanovenie politických opatrení v oblasti inovácie tak, aby to vo všeobecnosti zodpovedalo potrebám spoločnosti a osobitne potrebám občanov, a zabezpečiť podporu nadnárodného výskumu v oblasti rozvoja miest.

3.10

zdôrazňuje dôležitosť subsidiarity a význam zapojenia regionálnej a miestnej úrovne do plánovania a uplatňovania kohéznej politiky. Decentralizácia v riadení štrukturálnych fondov nesmie viesť k centralizácii kohéznej politiky na úrovni členských štátov;

3.11

žiada Európsku komisiu, aby uplatňovala princíp proporcionality vzhľadom na riadenie a kontrolné systémy pre opatrenia, ktoré vypracovali magistráty;

3.12

žiada väčšie a transparentnejšie zapojenie miestnych orgánov do prípravy, vypracovávania a uplatňovania národných reformných programov. Taktiež by členské štáty mali začleniť do svojich výročných správ pre Európsku komisiu osobitnú kapitolu, ktorá by obsahovala výkonné opatrenia týchto programov na miestnej úrovni;

3.13

víta zohľadňovanie mestského rozmeru v návrhoch nariadení Európskej komisie na roky 2007 – 2013 týkajúcich sa štrukturálnych fondov a kohézneho fondu;

3.14

žiada posilnenie mestského rozmeru v strategických usmerneniach pre kohéznu politiku na obdobie rokov 2007 – 2013. Skutočné zohľadnenie mestského rozmeru musí zabezpečiť Európska komisia, napríklad jednoznačným stanovením mestského rozmeru v správach členských štátoch o realizácii a vo výročnej správe Európskej komisie, s ktorými sa počíta v článku 27 a 28 návrhu nariadenia o všeobecných štrukturálnych fondoch (9);

3.15

vyzdvihuje dôležitú úlohu pokrokových a strategických aktivít na boj proti problémom spojených s nezamestnanosťou, ktoré zaviedli miestne orgány, a to najmä prostredníctvom návrhov na vytvorenie alternatívnych pracovných miest v tzv. ‚nových zdrojoch zamestnanosti‘. Z tohto dôvodu žiada, aby sa miestny rozmer vzal do úvahy nielen pri vypracovávaní a rozvoji programov zamestnanosti, ale aby mestám boli udelené potrebné kompetencie, nástroje na riadenie a rozpočtové prostriedky;

3.16

víta spoločné iniciatívy Európskej komisie a iniciatívy JEREMIE, JASPERS and JESSICA v rámci programu pre podnikanie a inovácie. Rovnoprávny prístup všetkých štátnych úrovní k týmto systémom financovania je podstatným predpokladom ich úspechu;

3.17

odporúča vypracovanie, pravidelné aktualizovanie a šírenie údajov a analýz, ktoré odzrkadľujú komplexnú realitu miest a dovoľujú lepší odhad situácie v mestách. Obzvlášť sa budú podporovať iniciatívy ako je sieť ESPON alebo Mestský audit;

3.18

podporuje ďalší rozvoj združovania miest za účelom výmeny skúseností a osvedčených postupov. Pritom by sa malo stavať na jestvujúcich sieťach, ako je URBACT s pilotným projektom ‚European Urban Knowledge Network‘, medziregionálnych ťažiskách mestskej spolupráce, EUROCITIES atď. Majú sa pritom zohľadňovať aj iniciatívy národných a európskych zväzov, ktoré zastupujú záujmy miest.

3.19

odporúča Európskej komisii, aby v prípade krajín oprávnených na využívanie tejto podpory vyžadovala vyčlenenie významnej časti prostriedkov z Kohézneho fondu na projekty týkajúce sa ekologickej mestskej dopravy.